Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Asi, pán poslanec, hovoríme, ja o koze vy o voze, ako sa ľudovo hovorí. Mal som na mysli predovšetkým vo svojom príhovore, ak ste to počúvali pozorne, tak to viete, isté rozlíšenie od typu bánk, ktoré sú u nás na Slovensku, a typu bánk, ktoré máte v zahraničí a ktoré predovšetkým spôsobili finančnú krízu, voči ktorým sa aj svet istým spôsobom postavil. To sú práve tie veľké investičné banky, ktoré poskytovali rôzne, možno aj nekryté úvery, neviem ja sa v tom až tak detailne nevyznám. Ale tie spôsobili tento problém, ktorý sa istým spôsobom dostal až k nám.
Jednak poplatky, ktoré budú premietnuté do jednotlivých služieb, si, samozrejme, banky stanovujú na základe istých pravidiel, ale podľa mňa bankový dozor, však k tomu by sa skôr mohol vyjadriť pán minister financií, slúži na niečo iné, nie na to, aby kontroloval presnú výšku týchto poplatkov. A nebodaj keď sa jednotlivé banky medzi sebou v tichosti dohodnú, ja nechcem hovoriť, že by tu vznikala dajaká kartelová dohoda alebo niečo podobné a tieto poplatky svojim spôsobom paušálne zvýšia voči občanom a zákazníkom svojim, tak istým spôsobom, to si priznajme, každý z nás je dajaký zákazník banky, asi budeme dosť bezmocní. Čiže to je to, čo namietam, že tak či onak sa to premietne v konečnom dôsledku do tých poplatkov. Ak by sa tomu dalo zabrániť, samozrejme, ja by som to len privítal. Ďakujem pekne.

Príjemný dobrý deň, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, kolegovia, kolegyne, ja nemám pripravený žiaden dlhý príhovor, ale dovoľte mi pri tejto príležitosti z tohto miesta konštatovať možno niekoľko skutočností.
Tento návrh, ktorý bol predložený z dielne ministerstva financií, na jednej strane je ľuďmi oceňovaný ako dobrý návrh, že treba pristupovať k tomu, aby sme získali čo najviac finančných prostriedkov aj z finančných inštitúcií, ktoré podľa názoru verejnosti ich majú dostatok. Aká je ale skutočnosť? Viem, že sú návrhy tento odvod, keď to môžem tak voľne povedať, ešte zvýšiť na vyššie percento možno nie na 0,4, ale na 0,7 %, čo, samozrejme, môže byť pre verejnosť v prvom kole veľmi zaujímavé, ale aj veľmi pútavé.
Keď som na túto tému diskutoval s rôznymi odborníkmi v oblasti finančníctva, tak prakticky všetci povedali, že tento návrh, ktorý predložilo ministerstvo financií, je istým spôsobom na hrane. To znamená, je ešte únosné, aby jednotlivé finančné inštitúcie tento tlak a túto požiadavku zvládli. Samozrejme, treba si uvedomiť to, že naše finančné inštitúcie, naše banky sú možno trošku iného charakteru, ako sú banky v Amerike alebo v iných krajinách, kde tieto banky fungujú viac ako investičné subjekty. U nás sa skôr jedná o „retailové“ banky, ktoré toto odčerpanie finančných prostriedkov v konečnom dôsledku tak či onak premietnu určite do svojich cien služieb pre svojich klientov. To znamená, v konečnom dôsledku na konci toho zaplatí koncový spotrebiteľ. Čiže to, čo sa v prvom kole zdá ako vynikajúce a úžasné, tak či onak zaplatia predovšetkým klienti týchto bánk.
To, čo som ja chcel vo svojom, dúfam, krátkom vystúpení povedať, je jedna jediná vec, chcem upozorniť na to, že je to krok, ktorý z môjho pohľadu nie je úplne systémový. Ja ho akceptujem a ho podporím aj tak, ako je predložený, ale domnievam sa, že by bolo správne, aby ministerstvo financií predložilo ďalšie návrhy, lebo sú tu aj ďalšie inštitúcie, ktoré sa dajú istým spôsobom finančne v prospech štátu zaťažiť. Mám na mysli predovšetkým napr. rôzne poisťovne alebo iné inštitúcie, ktoré rovnako vytvárajú dosť silné zisky, pracujú s finančnými prostriedkami. A myslím si, že by bolo vhodné, aby štát v prípade svojho záujmu zasiahol aj do takýchto inštitúcií.
Rovnako je dôležité z môjho pohľadu možno sa pozerať na to systémovo aj z toho dôvodu, aby sme sa nepozerali len vytrhnuto na jednotlivé sektory nášho hospodárstva, ale možno dokonca, dovolím si to povedať možno na hlas a veľmi nie populárne, v istých prípadoch aby sme zaťažili aj daňou z príjmu predovšetkým právnické osoby. Je to na zváženie, ja viem, že to je veľmi ťažká otázka, ktorá by mala byť prediskutovaná predovšetkým na rôznych ekonomických fórach. Ale myslím si, že k finančnému riešeniu problému nášho štátu, a nielen problému nášho štátu, ale predovšetkým aj rozpočtu, ktorý nás onedlho čaká, by sa malo pristupovať systémovo. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja by som možno vás upriamil na niečo úplne iné. Momentálne som si otvoril na internete stránku, burzovú stránku, kde je popísaný index DAX. To je nemecký akciový index. A je tu súvisiaci článok s týmto akciovým indexom, ktorý komentuje, že jeho vývin počas dňa bol okrem iného závislý aj od rokovania tohto parlamentu a investori prejavili svoju nervozitu tým, že došlo k poklesu tohto indexu počas tohto dňa, ale v súčasnosti je na maxime z veľmi jednoduchého dôvodu, lebo ľavicová opozičná strana prisľúbila, že počas najbližších hodín dopomôže k tomu, aby tento zákon bol prijatý s ich pomocou. Ja len hovorím to, čo je tu napísané v rámci internetu.
To znamená, o čom sa tu bavíme? Nebavíme sa tu možno už v súčasnosti o eurovale, ktorý tak, či onak v tomto parlamente bude schválený, ale bavíme sa tu len o páde vlády, ktorý nás zjavne na základe vyjadrení našich kolegov zo SaS-u očakáva.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky rokovacieho poriadku Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle príslušného paragrafu o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja len... (Rečník uviedol faktickú poznámku bez použitia mikrofónu, takže nebolo nič počuť.)

Príjemný dobrý deň. Dámy a páni, vážený pán minister, vážený pán predseda, iste mi pán minister teraz trochu odpustí, keď si dovolím jedno prirovnanie povedať. Mnohí z vás poznáte rozprávku o Kubkovi a Maťkovi. A jedna z tých príhod, ktoré sú tam popisované, hovorí i o tom, ako sa blíži vlk ku košiaru, kde chce zožrať ovce, a blíži sa k tomuto košiaru skrytý pod ostrohou sena. Keď som čítal tento návrh zákona, teraz hovorím o vládnom návrhu zákona, tak trochu som si spomenul na túto rozprávku z veľmi jednoduchého a prozaického dôvodu. Návrh, ktorý je predložený do pléna Národnej rady, má vo svojej dôvodovej správe veľmi stručný úvod. Hovorí sa v ňom o. i., citujem: „Návrhom na zrušenie duplicitných povinností, ktorými sa oznamovali rôzne skutočnosti na strane daňovníka, a zavedením jedného spoločného priznania k miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie...“ To znamená istým spôsobom zjednodušenie administrácie celého tohto procesu. Toto je, myslím, vítaným a veľmi pozitívnym cieľom návrhu zákona, ktorý je predkladaný, čo ale rovnako zdôraznil vo svojom úvodnom slove pán minister, v tejto dôvodovej správe je až na ďalších stranách a nie je to možno až tak zvýraznené. A to je práve tá zmena, ktorá tu už bola načrtnutá, zmena zo 40-násobku na 10-násobok.
Tým, ktorí možno s týmto návrhom zákona alebo s pôvodným znením zákona neprišli do kontaktu, treba povedať jednoducho to, že ide o zmenu, ktorá sa silným spôsobom dotkne predovšetkým radových obyvateľov jednotlivých miest a obcí. V súčasnosti majú mestá a obce právo vyrubiť daň z nehnuteľností 40-násobku minimálnej dane. Minimálna daň sa poväčšine uplatňuje na dane z bytov. Maximálna daň sa uplatňuje na podnikateľské subjekty. Zatvorením týchto nožníc, ako to nazval kolega Petrák, dochádza k tomu, že sa zníži absolútne číslo príjmu do rozpočtu jednotlivých miest a obcí. Aby jednotliví primátori a starostovia mohli tento príjem istým spôsobom vykompenzovať, musia zvýšiť tú najspodnejšiu hranicu. A to znamená zvýšiť dane predovšetkým z bytov, čo vo svojej podstate je tiež dlho diskutovaná téma, bolo to hodnotené zo strany viacerých ekonómov ako téma, ktorú treba otvoriť z toho titulu, že dane z nehnuteľností sú na Slovensku vraj poddimenzované. Iste, dá sa o tom diskutovať. Je to, samozrejme, jedna z možností.
Ale čo mne vadí na tomto návrhu, je práve to, že sa pomôže veľkým firmám, nielen stredným a malým podnikateľom, ale veľkým firmám. Keď hovorím o Bratislave, hovorím o Slovnafte, hovorím o Volkswagene a ďalších fabrikách, čo znamená obrovský výpadok rozpočtu jednotlivých miest. Tento výpadok budú musieť, samozrejme, nahradiť, ako som spomínal, starostovia zvýšením daní z bytov. Daň z nehnuteľností vždy pre každú samosprávu predstavovala v minulosti istým spôsobom nástroj na to, aby si mohli tieto samosprávy kompenzovať výpadok rozpočtu, ktorý bude napr. spôsobený znížením daňových príjmov zo strany štátu. Týmto spôsobom sa práve táto možnosť jednotlivým mestám a obciam znižuje, resp. úplne minimalizuje.
Čo sa týka ďalšieho osudu rozpočtov miest a obcí, samozrejme, sa týmto spôsobom stávajú mestá a celá samospráva podstatne závislejšie od fungovania štátu. A to je možno to prirovnanie, ktoré ja osobne som si dovolil na začiatku predniesť, kde štát istým spôsobom, či chceme alebo nechceme, pohlcuje samosprávy z hľadiska voľného fungovania daňovej politiky.
Je možné, samozrejme, uskutočniť niekoľko ďalších krokov, tak ako opäť to zdôrazňoval aj kolega Petrák, a otvoriť túto diskusiu. Prihováram sa za ňu, lebo už v minulosti padlo aj na pôde ministerstva financií niekoľko názorov. Jeden z tých názorov bol prezentovaný i výzvou, že poďme upraviť tento daňový zákon, aby sa jednotlivé sadzby daní z nehnuteľností vyrubovali na základe trhovej hodnoty nehnuteľností. Je to, samozrejme, možné, nebude to jednoduché, ale je to jeden z tých spôsobov, ako objektivizovať tieto dane a sadzby daní, či už v jednotlivých mestách, obciach alebo v jednotlivých častiach miest, väčších miest.
Tak ako som povedal na začiatku, dámy a páni, práve to zníženie 40-násobku na 10-násobok z môjho pohľadu predstavuje základný problém tohto návrhu zákona. Nechcem vás dlho unavovať, preto len na záver mi dovoľte povedať, ja tento návrh zákona v tejto podobe takto nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja mám skutočne len veľmi stručné dve, možná skôr otázky priamo na pána ministra, ktoré mi unikli pri prerokovaní tohto materiálu.
Jednak sa jedná o § číslo 4, § číslo 5, pardon, kde v ods. 2 v písm. c) je potrebné predložiť zmluvu o spracovaní územno-plánovacej dokumentácie ku všetkým materiálom. Jedná sa o to, aby si ministerstvo bolo vedomé, že vysúťažiť dodávateľa na územnoplánovaciu dokumentáciu je možné len vtedy, keď sú k dispozícii finančné prostriedky na toto krytie. To znamená, to len také upozornenie pre ministerstvo.
A druhá vec súvisí s poskytnutím, resp. vyplatením tejto dotácie, to znamená v kalendárnom roku, v ktorom bola táto žiadosť predložená. Treba si samozrejme uvedomiť, že tie práce môžu sa pretiahnuť aj do ďalších rokov. Treba to mať ošetrené tým spôsobom, aby príslušnej obci, ak sa táto práca preklenie do ďalšieho obdobia, mohli byť tieto finančné prostriedky hradené. Nič viac, nič menej z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, ja som jeden z tých poslancov, ktorý to stanovisko podpísal, na základe žiadosti pána predsedu Sulíka. A plne súhlasím s tým, aby sa táto diskusia na pôde parlamentu otvorila. Za to som, ale jednoznačne musím jedným dychom potvrdiť moju obrovskú obavu z toho, tak ako pán minister ste veľmi správne podľa môjho názoru prezentovali, že by podobný postup zaujali, ako sa možno prezentuje tuná, iné krajiny eurozóny. To znamená napr. Nemecko alebo iné členské štáty. Je obrovským podielom zastúpený súkromný sektor pri riešení týchto problémov, rovnako to vo vašom vystúpení bolo prezentované. A podľa mňa keby sme podobne postupovali a tlačili na iné členské krajiny, hrozilo by skutočne to, že úrokové sadzby, ktoré sú aj voči našej štátnej zadlženosti jednoducho vyrubované, by mohli z hľadiska rizikovosti celého sektora sa zvýšiť. Z toho dôvodu tuná prehlasujem, že takto prezentované stanovisko, ako je tu v návrhu uznesenia, ja osobne napriek tomu, že som tú výzvu, aby sa o tom tu rokovalo, nepodporím. Ďakujem pekne.