Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

2.6.2011 o 11:31 hod.

Ing.

Andrej Ďurkovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.6.2011 11:31 - 11:32 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda parlamentu, ja si touto cestou dovolím vás požiadať na základe skúseností z tejto trojtýždňovej schôdze, aby sme program rokovania pre budúcu schôdzu z vášho pohľadu konzultovali s ostatnými, minimálne vašimi podpredsedami, resp. s poslaneckým grémiom. Stalo sa totiž to, že v rámci tejto schôdze najdôležitejšie body programu podľa môjho názoru sú postavené na konci tejto schôdze, čo nepovažujem za úplne korektné a správne.
Z toho dôvodu by som si touto cestou vás dovolil požiadať, aby ste program pripravovali z hľadiska precíznosti podstatne iným spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.6.2011 10:20 - 10:21 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Keď preskočím vecnosť celej tejto diskusie alebo nevecnosť v niektorých prípadoch, dovoľte mi, pán kolega, reagovať možno na tie vaše slová.
Treba si uvedomiť jednu vec. Ak chceme znižovať počet poslancov, je to možno dobrý zámer na jednej strane, ale na druhej strane je toto finálne riešenie, ktorému musí predchádzať niečo úplne iné. A vy ste to spomínali vo svojom príhovore, treba si to uvedomiť, že sme malou krajinou. Ale začnime potom riešiť také veci, že táto malá krajina má osem samosprávnych krajov. Znížme ich na 3 + 1. Máme odvahu toto urobiť? Ja som presvedčený, že tento parlament to nedokáže urobiť. (Potlesk.)
A bolo by podľa môjho názoru efektívnejšie ako znižovanie počtu poslancov vstúpiť do týchto systémových opatrení, o ktorých hovorila pani poslankyňa Sabolová vo svojom príhovore, ktoré sú na úrovni štátu, samosprávy a podobne, a až následne ako finále povedať bodku: znižujeme trebárs - ak bude na to politická vôľa - aj počet poslancov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2011 11:12 - 11:14 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja využijem možno svoj štatút nezávislého poslanca v tomto prípade a budem sa zapájať do tejto rozpravy veľmi krátko, skutočne apoliticky.
Systém, ktorý je nastavený v tejto republike, nie je spravodlivý voči mestám v tom zmysle, že mestá a obce vo všeobecnosti ako samosprávy patria pod verejnú správu, rovnako ako štátne inštitúcie. Ale štát sa voči verejnej správe nespráva rovnako, lebo rozlišuje štátne inštitúcie a rozlišuje samosprávne inštitúcie, a to ja osobne považujem za chybné riešenie.
Ako vzorový príklad je napríklad daň z nehnuteľností, kde všetci musia platiť daň z nehnuteľností, ale štátne inštitúcie napríklad tu v Bratislave nemusia platiť daň z nehnuteľností. To takisto nie je správne.
Ja sa preto v tomto prípade prihováram za návrh, ktorý kolega predkladá, aj ho podporím. Dá sa spraviť to, že by sa v rámci fiskálnej decentralizácie a celej reformy do samosprávy nastavili také mechanizmy, ktoré by jasne zadefinovali, aby samospráva nemusela siahať do rezerv, o ktorých hovoril pán predkladateľ, ale aby boli finančné mechanizmy nastavené tak, aby na príjmovej strane rozpočtu sa generovali finančné prostriedky bez toho, že by napríklad samospráva musela predávať majetok a z toho ešte naviac odvádzať dane štátu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.5.2011 15:52 - 15:57 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za možnosť ešte možno aj reakcií na niektoré vystúpenia. Na jednej strane ma teší, že to tak pekne prebieha sprava i zľava, tak v podstate taká súvislá diskusia. Konečne mi pripadá veľmi vecná. Za to sa chcem všetkým vám poďakovať, za tieto vystúpenia.
Ja som skutočne pripravený spraviť tam aj na základe vašich návrhov v rámci diskusií, pozmeňujúcich návrhov zmeny. Tie zmeny sa skutočne môžu týkať aj výšky toho poplatku. To znamená nehovoriť o konkrétnej výške a nestanoviť ju tam úplne fixne, ale dať rozpätie od nuly po dajakú hranicu a dať možnosť samospráve, že keď chce, nech to zavedie. Čiže to by mohol byť trebárs jeden krok, na ktorý som pripravený o tom hovoriť.
Na jednej strane je pravda, čo povedal pán poslanec Chren, že v minulosti daň z nehnuteľnosti vytvárala isté precedensy, lebo neviem vy ste ešte mladý, ale možno si na to spomínate, najbohatšia obec na Slovensku prakticky boli Jaslovské Bohunice. Oni vyrubili takú daň z nehnuteľností elektrární, ktorá jednoducho musela platiť. Čiže toto sa stalo v podstate istým podnetom na zmenu zákona. Až na základe tohto prípadu sa spravila zmena v zákone.
Druhá zmena bola tá, ja som sa veľmi potešil, keď bola daň z nehnuteľnosti zavedená, lebo sa hovorilo aj o zdanení vládnych budov, to iste chápete, to okamžite alebo veľmi rýchlo z toho návrhu, samozrejme, vypadlo, aby sme odstránili isté precedensy, ku ktorým by teoreticky mohlo dôjsť na jednej strane.
Na druhej strane ale treba povedať, my tu hovoríme o nových investíciách. A presne viacerí kolegovia tu spomínali, že majú záujem pritiahnuť investície do svojho regiónu a nebudú sami proti sebe bojovať. To znamená spoplatňovať investora, ktorý jednoducho chce prísť, priniesť a vytvoriť pracovné miesta.
Mne sa skôr jedná o investorov, a to treba zas otvorene povedať, týkajúcich sa hlavne väčších miest, ktorí prídu, spravia investíciu, zoberú maržu a odchádzajú, daň z nehnuteľností, ako v týchto diskusiách odznelo viackrát, ale už potom buď platia noví majitelia, alebo teda oni si to do niečoho zakalkulujú, ale už sa to priamo investora netýka, pokiaľ tú investíciu ďalej predáva, čiže z toho dôvodu, aby bolo možné práve vytvoriť to, čo spomínal aj pán poslanec Podmanický, jednoducho vytvorenie finančného takého zázemia, backgroundu pre mesto. Že tak došlo na jednej strane k znehodnoteniu v komunikačnej sieti, na druhej strane, naopak, vytvoria sa možnosti na buď jej rozšírenie, vybudovanie a podobne. Stanoviť to a povedať to možno úplne paušálne aj na iné prípady. Teoreticky možno sa to dá. Ja by som tam očakával eventuálne možno aj z vašej strany dajaký podnet. Môžeme o tom hovoriť. Momentálne takto úplne, ako sa ľudovo hovorí, z voleja si to neviem celkom predstaviť práve pri tomto poplatku.
Investori ako takí, samozrejme, majú, ako som spomínal, záujem platiť na jednej strane čo najmenej, ale, takisto to tu odznelo, pri, vy ste to nazvali úplne natvrdo, korupčné správanie. Mnohí primátori, starostovia tlačia na investorov: „No dobre, chceš tu vybudovať veľkú investíciu, tak urob detské ihrisko, urob to, urob ono, ap. z toho titulu, že tu robíš túto investíciu.“
Týmto poplatkom sa celý tento systém z môjho pohľadu stransparentní a sprehľadní, lebo investor má jasné pravidlá. Práve tým, že tento poplatok by bolo potrebné navrhovať alebo ustanovovať prostredníctvom VZN vždy rok dopredu, čiže nie meniť to v priebehu roka, vytvorí sa aj predpoklad na to, aby nebolo možné napasovávať na konkrétneho investora trebárs nejaké špeciálne podmienky.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za podporu. V prípade, že to prejde do druhého čítania, samozrejme, budeme sa venovať všetkým týmto pripomienkam. Som ochotný ich vo veľkej väčšine akceptovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.5.2011 15:23 - 15:28 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás možno stručne uviedol do filozofie tohto zákona, ktorý si dovolím touto cestou predložiť.
Tento návrh, ktorý vám predkladám, nie je nejaký nový návrh, má svoju históriu, ktorá začala niekoľko rokov dozadu, kedy jednoznačne samosprávy, predovšetkým samosprávy vo väčších mestách pociťovali tlak zo strany väčších investícií, väčších investícií vo forme investičných celkov, ktoré vytvárali jeden problém, ktorý s takýmito investíciami vo väčšine prípadov je spojený. A to je problém dopravy. Tento problém sme sa snažili riešiť. A snažili sme sa navrhnúť isté kompromisné riešenie. A vtedy skupina príslušných primátorov, hlavne teda primátorov prišla s návrhom tohto poplatku. Tento poplatok smeruje k spoplatneniu každého parkovacieho miesta, ktoré investor jednorazovo teda vytvára pre svoje potreby alebo pre potreby danej investície a ak týchto parkovacích miest je viac ako 10. To znamená, hovoríme o istom objeme investícií. A netýka sa to bežných stavebníkov pri rodinných domoch alebo menších investíciách.
Môže si niekto myslieť, že na základe takéhoto poplatku dôjde logicky k snahe investorov budovať čím menej parkovacích miest. Skutočnosť je ale taká, že v jednotlivých mestách pri rôznych investíciách, či sa jedná o investičné zámery vo forme vybudovania administratívnych celkov alebo obytných súborov, je záujem budovať čo najviac parkovacích miest, viac, ako to hovoria príslušné normy, ktoré určujú, koľko týchto parkovacích miest sa má vybudovať. Práve takýmto nástrojom je možné, aby okrem územného plánu aj takýmto finančným nástrojom samospráva motivovala príslušných investorov na to, aby ich splnili a došlo k istej dohode na počte parkovacích miest a nešli do astronomických výšok.
Tento nástroj je potrebný aj z toho dôvodu, aby zbytočne sa nevytvárali veľké požiadavky na statickú dopravu, v ktorej by generovali požiadavky na dynamickú dopravu v jednotlivých mestách. A práve dynamická doprava je totálne krytá finančnými prostriedkami jednotlivých miest a, samozrejme, i obcí. A týchto prostriedkov je večný nedostatok. Jeden takýto návrh, ktorý predkladám, práve vytvára o. i. aj možnosť na zvýšenie príjmovej časti rozpočtov samospráv jednotlivých miest alebo, samozrejme, i obcí s tým, že finančné prostriedky by boli účelovo použité na rozvoj dopravnej infraštruktúry.
Upozorňujem vzhľadom na diskusiu, ktorú som už mal s viacerými poslancami, aby nedošlo k nedorozumeniu, jedná sa o jednorazový poplatok, jednorazový poplatok, ktorý by bol splatný až ku dňu kolaudácie daného objektu, čiže nielen pri otvorení územného alebo stavebného konania, ale až pri kolaudácii jednotlivých objektov.
Keď sme tvorili návrh tohto zákona, tak sme nepracovali totálne na zelenej lúke, ale vychádzali sme zo vzorov, ktoré sú v zahraničí. Podobné poplatky existujú i v krajinách západného sveta, sú dokonca podstatne prísnejšie, lebo spoplatňujú jednotlivé investície podľa plôch metrov štvorcových, podľa toho, či využívajú tieto metre štvorcové na kancelárske alebo obytné účely.
Toľko veľmi stručne ako úvod k tomuto návrhu. Samozrejme, rád odpoviem na všetky otázky a som pripravený zapracovať i pripomienky k tomuto návrhu, v prípade, že prejde v prvom čítaní, v rámci druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.5.2011 11:12 - 11:15 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí mňa ako náhradného spravodajcu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v zmysle rokovacieho poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako náhradného spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 29. apríla navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2011 16:47 - 16:49 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Len veľmi stručne. Páni, vy ste si odpovedali sami v podstate svojimi pripomienkami. Tým spôsobom, že sa jedná o problém, ktorý je potrebné vyriešiť v dvoch rovinách. Na jednej strane sa nám jedná o to, aby sme do štátneho rozpočtu získali čo najviac finančných prostriedkov. To sa zrejme bez privatizácie jednoducho nedá. Na druhej strane ale chceme mať kontrolu nad týmito zariadeniami, a to sa, podľa môjho názoru, bez účasti miest tak isto nedá. Najideálnejšia forma, to, čo už tu bolo povedané, samozrejme, by bola, keby tieto zariadenia získali mestá. Neverím, že by sa vláda v tomto prípade rozhodla, že by 100 % dala do rúk miest. V niektorých prípadoch existujú i projekty, aj keď síce sú len v podobe istých štúdií, že si mesto vybuduje samostatné teplárenské zariadenie, keď jednoducho nebude spokojné s tou cenovou politikou alebo s tou kvalitou služieb, ktoré tieto zariadenia dodávajú. Ja viem, že to nie je jednoduché, že to je samozrejme podmienené množstvom rôznych súhlasov a, samozrejme, predovšetkým investícií. Chcem tým len naznačiť, možno na to tvrdenie, čo už bolo povedané v Trnave, práve tam bola táto situácia veľmi, veľmi vypuklá. Preto ja volám po tom, aby sa vláda rozhodla, aby súčasne získala peniaza do štátneho rozpočtu a súčasne i umožnila vstup týchto miest. Lebo podľa mňa, aj keď isté percento odovzdajú mestám, sumu, ktorú chcú za to zo strany vlády získať, jednoznačne získajú. Ten záujem tu bude.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.4.2011 16:31 - 16:31 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, som nesmierne rád, že tu môžem teraz vystúpiť, lebo paradoxne som sa do rozpravy prihlásil ako prvý ešte pred týždňom, ale vystupujem teraz asi ako tridsiaty šiesty.
Dovoľte mi pri tomto materiáli upozorniť možno na niečo, čo mne špeciálne pri tomto napadlo. Napadlo ma práve porovnanie dvoch vlád, vlád súčasnej a tej predchádzajúcej. Ale keď sa domnievate, že budem hovoriť o predchádzajúcej vláde pána Fica, tak ste na omyle. Mám na mysli predchádzajúce vlády pána Dzurindu. Prečo toto porovnanie? Dôvod je veľmi jednoduchý a prozaický. Minulé Dzurindove vlády mali spolu s ďalšími partnermi jasne vytýčený cieľ. Chceli uskutočniť množstvo reforiem, dosiahnuť to, aby sa dostala naša krajina na istý stupeň rozvoja, aby v rámci súťaži európskych krajín sme veľmi dobre obstáli. Súčasná vláda sa síce snaží rovnako ísť po správnej ceste, ale občas sa na tejto ceste trochu aj potkne. Jednou z takýchto potknutí pre mňa je 100-percentná privatizácia teplárenských zariadení.
Dámy a páni, nevolám po tom, aby privatizácie zostali v rukách štátu. To znamená, súčasne nesúhlasím ani s návrhom opozičných poslancov na zastavenie privatizácie. Prečo? Pripomeňme si trochu históriu. V roku 1999 predstavitelia únie miest predložili návrh vyčlenenia teplárenských zariadení v rámci transformácie rozvodových energetických podnikov s cieľom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá, v ktorých sa tieto zariadenia nachádzali, vzhľadom na skutočnosť, že ide o zariadenia miestneho významu, ktoré sa môžu úspešne rozvíjať, len ak sú majetkovo prepojené s miestnou samosprávou a zrovnoprávnilo sa ich tak postavenie v rámci slovenských miest.
Uvediem niekoľko dôvodov, prečo by mali dotknuté mestá získať podiel v teplárenských zariadeniach. Trvalým záujmom všetkých mestských samospráv je zachovať a rozvíjať centrálne systémy zásobovania teplom a teplou vodou a pritom udržať ceny tepla, najmä pre domácnosti na úrovni príjmu obyvateľov.
Jeden z druhých dôvodov by mohol byť i to, že vďaka privatizácii bytového fondu postupne dochádzalo a dochádza k odpájaniu koncových spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla a predovšetkým snaha o vytváranie malých zdrojov znečistenia vo forme etážových kúrení. Predovšetkým v rámci Bratislavy tento problém je veľmi vypuklý. Nemusím vám hovoriť, že z environmentálneho hľadiska tento krok považujem za veľmi nevhodný. Ďalším z dôvodov je vytvorenie dobrých podmienok na realizovanie programu 20-percentných úspor energie, ktorý sa dá najlepšie realizovať práve prostredníctvom centrálnych zdrojov.
Mohol by som takto, dámy a páni, pokračovať, napr. i tým, že sekundárne rozvody, to tu zatiaľ nikto nespomínal, v mnohých prípadoch - či priamo alebo nepriamo - zostali v majetku jednotlivých miest. Vďaka trvalému úsiliu Únie miest Slovenska sa z pôvodného počtu jedenástich vyčlenených teplárenských zariadení postupne previedlo päť teplární na dotknuté mestá. Prevod zostávajúcich šiestich teplárenských zariadení na území Bratislavy, Trnavy, Košíc, Žilina, Martin a vo Zvolene sa mal uskutočniť ešte v júli roku 2006. Vzhľadom na demisiu druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa tento prevod neuskutočnil. Súčasná vláda do programového vyhlásenia zaradila aj tzv. odštátnenie uvedených teplárenských zariadení. Prezídium únie miest vo svojom vyhlásení ešte z 28. 7. 2010 tento zámer privítalo, ale s tým, že zároveň poukázalo na nerealizovaný záväzok druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Túto požiadavku únie miest na bezplatný prevod minimálne istého podielu akcií na dotknuté mestá jednoznačne, dámy a páni, podporujem. Či to má byť 49 % alebo iné percento, je samozrejme vecou dohody. Správnosť takéhoto prístupu potvrdili aj analýzy ministerstva hospodárstva v predošlých rokoch. Ako to ale, že súčasné analýzy zrazu tvrdia niečo iné a treba urýchlene predať teplárenské spoločnosti bez účasti miest? Bez toho, aby sme ich postavili na nohy, a keď už predávali, možno o dva roky, kedy budú mať výrazne vyššiu hodnotu. V hre je majetok s celkovým základným imaním takmer 200 mil. eur. Nehovoriac o tom, že aké obrovské prostriedky už boli investované do ich modernizácie, ale samozrejme i to, čo všetko ešte do tej modernizácie je potrebné investovať. Predávať preto teplárne v súčasnosti v takomto rozsahu ja osobne považujem za nie šťastné načasovanie. Aj keď plne rozumiem, že vláde ide predovšetkým o získanie finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Treba si tak isto pripomenúť nasledovné. V roku 2000 bola vládou schválená koncepcia transformácie, ktorá uvažovala, citujem, s vytvorením samostatných teplárenských spoločností so zámerom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá a tým sa zrovnoprávnilo ich postavenie s ostatnými slovenskými mestami. Tak isto ďalej, teplárenstvo je jednoznačne podnikanie miestneho významu, to znamená, že nejde o strategický majetok a úspešne sa môže rozvíjať, len ak je majetkovo prepojené s miestnou samosprávou. Koniec citácie. Dámy a páni, toto sú práve vyjadrenia, ktoré sa v tých pôvodných analýzach jednoznačne nachádzali. Existuje samozrejme obava, že v prípade kladného rozhodnutia mestá v budúcnosti svoj podiel odpredajú a tak si jednoducho vylepšia príjmovú časť rozpočtu. Aby sa to nestalo, existuje rad opatrení, ktoré v prípade kladného rozhodnutia štátu, to znamená, zveriť istý podiel tohto majetku do rúk samosprávam, aby sa takéto kroky nestali, je možné prijať rad opatrení.
A ešte mi dovoľte citovať niečo práve tak isto zo stanoviska únie miest. Najabsurdnejším, doslova na hlavu postaveným konštatovaním v uvedenej analýze Fondu národného majetku je konštatovanie, že 100-percentný predaj akcie je najspravodlivejším riešením z pohľadu miest, v ktorých predávané teplárenské spoločnosti nesídlia a boli vybudované pred rokom 1989 z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zrejme spracovatelia analýzy zistili, že ostatné zdroje v ostatných mestách, ktoré majú rovnako miestny charakter ako uvedené teplárenské spoločnosti a sú v majetku od roku 1991, majetkom miest, neboli vybudované pred rokom 1989 za štátne peniaze?
Dámy a páni, podčiarknuté a zhrnuté. Privatizáciu teplárenských zariadení považujem za správnu len v takom prípade, ak je súčasťou budú i dotknuté samosprávy. Ja nebudem, predkladať teraz žiaden pozmeňujúci návrh, predložím ho v prípade toho, že návrh prejde do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2011 10:40 - 10:41 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
58.
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ty si svojím vystúpením jednoznačne poukázal na to, že je opäť potrebné vrátiť sa k niektorým veciam tak, ako to spomínali kolegovia v tých predchádzajúcich vystúpeniach alebo faktických pripomienkach. Je nevyhnutné opäť otvoriť otázku fiškálnej decentralizácie, je opäť nevyhnutné vrátiť sa k niektorým zákonom. Celý systém samosprávy je potrebné prehodnotiť z hľadiska vstupov i výstupov, to znamená z hľadiska finančných nákladov, z hľadiska povinností, ktoré tieto samosprávy majú. Spomínal si rovnako nútenú správu, najväčší postrach asi každého primátora alebo starostu. Ale treba jasne povedať, že tento systém z hľadiska ministerstva financií vôbec nie je doriešený. To znamená, tu sa povie A, že obec alebo mesto ide do nútenej správy, ale nepovie sa B, ako napr. z tohto celého procesu von. Čiže toto všetko len poukazuje na to, že platy, tak ako sú tu predložené, sú len zlomkom celého toho puzzle, celej tejto skladačky, ktorú treba opätovne dať dohromady.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2011 9:56 - 9:58 hod.

Andrej Ďurkovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste otvorili tuná možná viacero tém, ktorých v budúcnosti, ktorým by sme sa mali venovať v rámci tohto parlamentu.
Vy ste tam spomínali nielen platové pomery, ale ste spomínali, samozrejme, aj gramotnosť, alebo negramotnosť niektorých starostov a primátorov.
Treba si uvedomiť, že zákon 369, ktorý bol určujúci pre samosprávu na začiatku celého fungovania nášho štátu v týchto nových slobodných podmienkach, stanovili jasné pravidlá. Tieto pravidlá sa postupne menili v rôznych oblastiach. Je potrebné, aby táto vláda a spoločne tento parlament bez ohľadu na to, či je koalícia alebo opozícia, ale spoločne sme sa zaoberali novými podmienkami.
V iných krajinách totižto starosta alebo primátor, keď si chce sadnúť na svoju stoličku, musí okrem toho, že bol priamo zvolený v priamych voľbách, mať k dispozícii aj dokument, ktorý potvrdzuje jeho vzdelanie v danej oblasti, to znamená, musí mať vyštudovanú špeciálnu školu v tejto oblasti. Rovnako musí mať glejt ešte v tom prípade i od kráľovnej, ktorá súhlasí s tým, aby nastúpil na toto miesto ako primátor, ako starosta.
To, samozrejme, u nás nie. Chcem tým ale naznačiť, že je nevyhnutné a potrebné zaoberať sa podstatne širším spektrom problémov v rámci samosprávy a istým spôsobom apelujem týmto spôsobom aj na dotknuté ministerstvo, aby sme sa začali zaoberať opäť, či fiškálnou decentralizáciou, alebo otvorili reformu tejto verejnej správy aj v tejto oblasti.
A na to využívam práve túto príležitosť. Kolegom sa chcem poďakovať za to, že možná toto je práve prvý krok k takejto reforme.
Ďakujem.
Skryt prepis