Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov, ktorú máte ako tlač 161a.
Návrh na vyslovenie súhlasu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 160 z 8. novembra 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: ústavnoprávny výbor uznesením č. 64 z 15. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 45 z 24. novembra 2010.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas so zmluvou, 2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu.
Gestorský výbor sa stotožnil so stanoviskami výborov.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 46 z 1. decembra 2010. V tomto uznesení ma určil ako spoločného spravodajcu.
Zároveň ma poveril 1. informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, 2. odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predmetnou medzinárodnou zmluvou, a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici zo 4. januára 1996 (tlač 161): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici zo 4. januára 1996, a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.“
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov (tlač 179).
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja som chcel reagovať len na príspevok pani poslankyne Žitňanskej jednou vecou, možno odporúčaním pre pána ministra, sú tu aj iné záujmové združenia v rámci oblasti samosprávy, to znamená nielen ZMOS, ale je tu napr. aj Únia miest. Akonáhle by sa aj tieto záujmové združenia prizvali na tieto rokovania, myslím si, že aj ministerstvu by sa výrazne uľahčilo, lebo tam podpora týchto návrhov jednoznačne existuje. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, na jednej strane máte pravdu, len to sa netýka totižto len poľnohospodárov vo všeobecnom ponímaní tohto zákona, týka sa všetkých podnikateľov i fyzických osôb v rámci všetkých našich miest a obcí. A to, čo som povedal, je skutočne na príslušnom miestnom alebo mestskom zastupiteľstve, aby stanovili formou všeobecne záväzného nariadenia výšku tejto dane. V prípade, že ju zle odhadnú, a je to oblasť vidieka, tak, samozrejme, si to, prepytujem, prví zliznú zo strany poľnohospodárov, že tá daň je zle nastavená.
Čiže ten zámer zo strany tvorcu zákona posunúť tú kompetenciu smerom nadol k tým mestám a obciam vo svojej podstate je správny. Samozrejme, treba ale povedať isté formy, pokiaľ ide táto hranica.
Ďakujem pekne.

Príjemné dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená preplnená snemovňa, dámy a páni, veľmi ma... (Reakcie z pléna.) Vedenie je celé, to je pravda, len to mu slúži ku cti. (Smiech v sále.)
Dámy a páni, veľmi ma potešili slová pána ministra, ktorý hneď vo svojom úvode vyjadril to, že došlo istým spôsobom k dohode práve pri diskusii o tomto návrhu zákona. Dovoľte mi, ale predsa len nebudem hovoriť všetko práve z toho dôvodu, čo povedal pán minister, ale predsa len sa dotknúť aspoň niekoľkých faktov a skutočností.
Začal by som citovaním krátkej novej časti dôvodovej správy: "Daň z nehnuteľností je fakultatívnou miestnou daňou upravenou zákonom č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorú obce môžu zaviesť na svojom území všeobecne záväzným nariadením. Citovaný zákon ustanovil základné pravidlá zdaňovania pozemkov, stavieb bytov a nebytových priestorov a splnomocnil zároveň obce, aby, ktoré sú správcami tejto dane, aby podľa miestnych podmienok vyberanie tejto dane podrobnejšie ustanovili v uvedenom všeobecne záväznom nariadení. Týka sa to najmä sadzieb dane z nehnuteľností, základu dane z pozemkov, oslobodenie od dane a zníženie dane." Koniec citácie.
Táto citácia, dámy a páni, jasne dokumentuje, že je kompetenciou samosprávy stanoviť výšku dane z nehnuteľností s ohľadom na rozvoj príslušnej obce alebo mesta. Mám na mysli rozhodnutie, či obec chce, alebo nechce podporovať rozvoj napríklad podnikateľskej sféry na úkor, samozrejme, rozvoja niektorých iných špecifík, napríklad dane z nehnuteľností pre fyzické osoby. Daň z nehnuteľností nie je len formou získavania finančných prostriedkov do rozpočtu obce, ale i nástrojom na reguláciu rozvoja celej aglomerácie. Preto je najlepšie, ak obec má čo najširšiu možnosť určovania výšky dane z nehnuteľností. Príslušní starostovia alebo primátori sú totižto vždy tí prví, na ktorých sa vznesie spŕška nevôle v prípade zlého nastavenia tejto dane.
Z uvedeného jasne vyplýva, že úlohou tohto zákona sú dva atribúty: získať financie do rozpočtu mesta alebo obce a fungovať ako regulačný nástroj rozvoja. Regulácia rozvoja spočíva, samozrejme, i v možnosti úľav, ktoré tento zákon umožňuje. Úľav subjektom napríklad akademickej pôde, cirkevným inštitúciám, ktoré chce príslušná obec alebo mesto podporiť, alebo, naopak, zvýšeným daňovým zaťažením subjektov, ktorých rozširovanie chce obec potlačiť.
Pre mňa trochu prekvapujúca bola tá časť dôvodovej správy, kde sa hovorí o vplyvoch na podnikateľské prostredie, že nie sú žiadne. No tie vplyvy sú, a dovolím si povedať, že sú veľmi výrazné a veľmi veľké, lebo práve táto daň z nehnuteľností vo všeobecnosti, či z pozemkov, alebo z objektov, veľmi výrazne vplýva na podnikateľské prostredie.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy, rovnako je uvedené, že nie sú žiadne. No z hľadiska celoštátneho nie sú, z hľadiska samosprávy, samozrejme, ako také sú. Znížením maximálnej sadzby na 5-násobok minimálnej v pôvodnom návrhu by malo za následok výpadok z príjmovej časti rozpočtu jednotlivých obcí. Jediná ochrana by bolo zvýšenie spodnej hranice sadzby, ktoré predstavuje poväčšine zvýšenie daňového zaťaženia fyzických osôb.
Keď sa vrátime, dámy a páni, späť o niekoľko rokov dozadu, keď sa hovorilo o fiškálnej reforme, vtedy sa stanovovali z minimálnej maximálne sadzby a ja dávam jednoznačne za pravdu aj pánovi ministrovi, aj teda jeho rezortnému ministerstvu, keď sme vtedy diskutovali o tom hornom násobku, že tento násobok je potrebné stanoviť. Vznikli totižto - tí, ktorí si to pamätáte - prípady, ktoré boli absolútne špecifické, že niektoré obce dali veľmi nízku daň z nehnuteľností pre svojich obyvateľov a vyleteli prakticky donekonečna s daňou z nehnuteľností pre rôzne fabriky, ktoré mali na svojom území. Tak sa stalo v prípade Jaslovských Bohuníc, kde obec bola veľmi ústretová voči občanom a, samozrejme, odniesla si to príslušná elektráreň. Bola to jedna z najbohatších obcí na Slovensku v tom čase, kým sa ten zákon neupravil.
Rovnako súhlasím s tým názorom, že je potrebné zmeniť systém zdaňovania nehnuteľností, zdaňovania, pravdepodobne optimálne bude, alebo najoptimálnejšie, zdaňovať nehnuteľnosti podľa trhovej hodnoty týchto nehnuteľností.
Ja len možná na záver môjho vystúpenia pár čísiel. V prípade, že by v pôvodnom znení tento zákon bol prijatý, predstavovalo by to v Bratislave výpadok 20 mil. eur z rozpočtu, nutný nárast dane z nehnuteľností pre fyzické osoby minimálne 4,5-násobok súčasnej sadzby dane.
Ja preto veľmi vítam aj ten ústretový krok zo strany ministerstva, že došlo k tej dohode zo strany pána ministra, že hovoríme len o tom áčku, to bude pozmeňujúci návrh, ktorý asi o chvíľu prednesie aj pán poslanec Marcinčin. A odporúčal by som, aby sme sa k tomuto pôvodnému zneniu tejto novely už nevrátili, ale keď, tak začali diskutovať skutočne o nastavení inej formy zdaňovania nehnuteľností, napríklad zdaňovania podľa trhovej hodnoty.
Ďakujem pekne, dámy a páni.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ja mám len jeden procedurálny návrh, ktorý súvisí s návrhom zákona, ktorý sme neprerokovali dnes. Je to vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a tak ďalej. Ja mám len ten návrh, aby bol stanovený pevný termín rokovania na piatok dopoludnia o 9.00 hodine, ak sa môžme na tom dohodnúť. Bol som viacerými poslancami oslovený v tomto duchu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, v súvislosti s tou vašou poznámkou. Prečo ste neprotestovali, keď sme rovnakým postupom postupovali pri vytvorení Eurovey alebo River Parku, ktorá, myslím, zožala veľké úspechy nielen u Bratislavčanov, ale aj u návštevníkov mesta, rovnakým postupom? Čo sa týka druhej pripomienky pána poslanca Drobu, ja som mal na mysli špeciálnu skupinu turistov, konkrétne čínskych turistov. Čínskych turistov, ktorých dovážajú letecky do takýchto miest a sem prichádzajú len a výlučne za gamblerstvom, vzhľadom na to, že vo svojej krajine s tým majú problém. A tento druh turizmu, ktorí si nebudú, títo turisti si nebudú pozerať naše mesto, nebudú pátrať po kultúrnych pamiatkach po celej krajine, oni sem prídu len a výlučne hrať. A s tým je spojená práve požiadavka na infraštruktúru a práve na to, čo všetko s tým súvisí. Áno, môžme povedať, že sa jedná o dobrý krok z titulu napr. rozvoja nášho letiska, ale v konečnom dôsledku, položme si otázku, či to budú čisté a jasné peniaze, na ktorých tento štát bude zarábať. Tých, o ktorých vy hovoríte v súvislosti s tým, že sa prídu len relaxovať do kasína, to je systém kasína Baden-Baden, kde je prísna a tvrdá regulácia a akonáhle niekto prehráva viac ako má, tak ho majiteľ kasína nevpustí do tohto kasína. To je iný druh a práve k týmto zákonom, tak ako to majú tam upravené, by sme mali pristupovať. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi zareagovať možno na niektoré pripomienky alebo názory, ktoré tu boli predložené. Ja mám, samozrejme, ten pohľad ešte stále trochu z iného zorného uhla, nielen z toho všeobecného, ale z hľadiska priameho dopadu tohto projektu v rámci Bratislavy ako hlavného mesta. Celý tento projekt vznikol tým spôsobom, že investori, ktorí mimochodom vo svojej podstate prišli s prvým veľkým investičným celkom do Bratislavy, ktorý bol Polus, v čase, kedy nám ešte nikto nedôveroval z hľadiska ekonomického prostredia, prišli tentokrát s iným názorom. Prišli s názorom vybudovať megakasíno ako rekreačno-kongresový komplex. Hneď na začiatku konštatovali, že hlavná a nosná idea tohto projektu sa jedná o megakasíno. Tak ako tu bolo povedané, v prípade, že by boli nútení odstúpiť od zámeru vybudovať megakasíno, boli by nútení odstúpiť i od projektu vybudovať kongresové a zábavné centrum. Zo strany hlavného mesta sme im predniesli jednoznačný názor, aby pristúpili práve k tej druhej časti investície, ktorú mesto potrebuje rovnako a doposiaľ nenašlo investora na to, aby tu takýto zábavný park vybudovali. Nie, ten zámer jednoznačne bol odmietnutý z tohto pohľadu. Jasne to dokumentuje to, že investor je orientovaný predovšetkým na hazardné hry.
Ten problém hazardných hier je na jednej strane, to čo spomínal Julko Brocka a Janka Žitňanská, v súvislosti s dopadom na psychiku, na gemblerstvo, na všetky negatívne skutočnosti, ktoré majú vplyv na jednotlivcov, či našich, či tých, ktorí tam chodia hrávať. Ale, dámy a páni, je tu ešte jeden veľmi dôležitý moment. A ten moment je dopad tejto investície z hľadiska infraštruktúry na celé mesto. Pri diskusiach s rôznymi záujmovými skupinami, keď to mám povedať tak, to znamená, na jednej strane investor prišiel a tlačil ten projekt, na druhej strane bola záujmová skupina zo strany signatárov petície. Treba jasne povedať, že existujú vo svete skupiny, ktoré dovážajú hráčov na konkrétne hráčske miesta, ktorí prídu na toto miesto len preto, aby hrali, aby využili možnosť gemblerstva, doslova do písmena bez toho, že by mali záujem nejako spoznať okolie tohto miesta a zoznámiť sa v rámci turistiky s kultúrnymi danosťami miesta a podobne. To znamená, týmto spôsobom sa uvažuje v tomto projekte tiež o dovážaní takýchto turistov, ktorí by do tohto komplexu prichádzali len hrať. Presne to, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, je zámer zo strany aj Maďarska, aj Rakúska, ani nie zámer, respektíve je to skutočnosť, že tieto projekty odmietajú. Tvrdo ich odmietajú a posúvajú na územie iných štátov.
Je na nás ako sa rozhodneme a ako budeme postupovať proti tomuto projektu. Ja by som vás chcel všetkých vyzvať a požiadať, aby ste tento vládny návrh zákona podporili aj z iného pohľadu. V súčasnosti, a takisto viacerí ste to spomínali, existuje legislatíva, ktorá hovorí o schvaľovaní a povoľovaní hracích automatov. Je to prenesený výkon štátnej správy, ktorú štát delegoval na jednotlivé mestá a obce, ale príslušný starosta alebo primátor nemá jednoducho šancu pri splnení všetkých zákonných podmienok, aby takýto automat v príslušnom zariadení nepodpísal. Práve to je to "bé", ktoré my budeme musieť dopovedať pri komplexnom systémovom riešení gemblerstva, hracej vášne ako takej pri komplexnom riešení týchto zákonov. Ten počet týchto automatov narastá, priatelia. A narastá, dovolím si povedať, geometrickým radom.
Prečo je to tak, to je to, čo spomínal, myslím, aj pán poslanec Glváč. Nie je to, že by ľudia, ktorí jednoducho nemajú finančné prostriedky, že by nešli hrať. Práve naopak, títo ľudia v domnení, že ľahkým spôsobom sa môžu dostať rýchlou cestou, práve vtedy, keď nemajú finančné prostriedky, k väčším obnosom, využívajú formu hracích automatov. Je jednoznačne dokázané, že práve v čase ekonomických problémov, krízy, tento druh "športu" je veľmi, veľmi využívaný práve u nižších sociálnych skupín. A to je rovnako nebezpečenstvo pre celú našu spoločnosť.
Pán poslanec Brocka tu citoval, a tým by som viac-menej chcel skončiť, povedal, že signatári boli úspešní v boji so samosprávou. No, treba povedať, že samospráva ešte skôr tento projekt znegovala práve prístupom z titulu územného plánu. Projekt našťastie nespĺňal atribúty územného plánu. Nemohol byť povolený a ja verím, že ani v budúcnosti nebude povolený. Ale, aby sa takéto projekty nepresťahovali, ako povedal môj kolega, pán prešovský primátor: tak mi pošli tento projekt k nám do Prešova, my ho zrealizujeme, aby sa tento projekt nezrealizoval na ktoromkoľvek území našej krajiny, je potrebné prijať aj takýto zákon ako vláda navrhuje. Ďakujem pekne a verím, že tento návrh zákona podporíte. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, vy ste sa dotkli vo svojom vystúpení jedného momentu, ktorý sa týka rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Vy viete veľmi dobre, že v západných demokraciách funguje systém, kde rozdiel medzi tou klasickou stavebnou substanciou a tou nadhodnotou, ktorá tvorí tu kultúrnu pamiatku pri rekonštrukcii, hradí štát alebo príslušná obec, ktorá na to od štátu dostane finančné prostriedky. O tento model sa pokúšala táto krajina ix rokov. Pokúšali sa to predchádzajúce vlády, pokiaľ viem, neviem, či bola táto snaha aj vo vašej predchádzajúcej vláde. Ani jednej vláde sa to u nás nepodarilo vyriešiť.
Tak ja by som požiadal, mali ste aj túto príležitosť, ale jednoducho nevyriešili ste ju. Prečo tento problém otvárame práve pri rozpočte, keď vieme, že musíme práve štátne prostriedky konsolidovať a znižovať výdavky. Záujem zo strany všetkých je, aby sme takýto model raz konečne spoločne vymysleli. Ak ho máte, tak ho povedzte. Budeme radi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja som sa z tohto vystúpenia pána Záhumenského dozvedel niekoľko faktov, ktoré sú pre mňa nepopierateľne nové, akože na každých 100 kráv sa vytvára 25 pracovných miest a množstvo ďalších faktov. To uznávam a beriem.
Pôvodne som chcel pána kolegu kritizovať za to, že mal dlhé vystúpenie, snažil sa o istú odbornú prezentáciu problematiky, ktorí mnohí nemusíme rozumieť a nepodáva žiaden návrh. Na záver ten návrh pozmeňujúci podal. Mne z toho vyplýva, chcel by som požiadať aj ďalších kolegov, predovšetkým z opozície, ktorí budú vystupovať a kritizovať tento rozpočet, aby podávali konkrétne návrhy, ako tento rozpočet vylepšiť.
Súčasná vláda sa jasne snaží o to, aby konsolidovala verejné financie. Nikto z vás, dámy a páni, nevystúpil proti tomuto, proti tejto základnej myšlienke celej koncepcie rozpočtu. Preto by som vás požiadal, predkladajte konkrétne pozmeňujúce návrhy a skúsme niekedy až z takej, odpusťte, že to poviem, ale urážajúcej diskusie skĺznuť do normálnej pracovnej roviny.
Ďakujem pekne.