Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, priznám sa, že som očakával od pána predsedu Sulíka, že tu hodí uterák a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale išlo sa k inej problematike, takže, keďže regulačná politika a všetky subjekty, ktoré v rámci nej pôsobia a majú priamy dosah na občana spotrebiteľa, dovoľte aj mne sa v týchto súvislostiach vyjadriť a postaviť tu niektoré argumenty, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona, čím sa aj pripájam k návrhu mojich predrečníkov nepokračovať teda, procedurálne v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Nepokračovať v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona.
Predložený návrh novely predstavuje veľmi nešťastný zásah do existujúceho regulačného rámca, ktorý sa v Slovenskej republiky tvoril postupne. Opakujem, postupne. Nešťastný z hľadiska procesného, vecného aj časového. Z procesného dôvodu, že pán kolega predložil návrh, ktorý mu pravdepodobne podsunuli, čo podľa môjho názoru prezradzujú aj štyri skutočnosti.
Po prvé, nie je to prvý návrh z oblasti energetiky posunutý zložkou exekutívy do parlamentu prostredníctvom nášho pána kolegu. Po druhé, pri obhajobe novely v jednej z televíznych diskusií, pán kolega vonkoncom nepôsobil ako autor tejto novely, ale ako obhajca názoru iných. Po tretie, vnútorná logika návrhu je totožná s doterajšími pokusmi vedenia ministerstva hospodárstva personálne ovládnuť regulačný úrad. Po štvrté, a to tu hovorili už predrečníci, ktorí sa zrejme energetike rozumejú lepšie ako ja, tvoriť energetickú legislatívu neovláda na Slovensku až tak veľa ľudí a doslovne platí, že každý každého pozná, vrátane objednávateľov legislatívnych prác. A keď spomenuté spojíme s mediálnymi prestrelkami na predmetnú tému, nie je problémom vydedukovať odkiaľ takéto návrhy sú posunuté.
V čom spočíva podľa môjho názoru nešťastnosť vecného hľadiska. Predstava, že trh vyrieši všetko zastihla Slovensko nepripravené na zvládnutie úlohy štátu energetiky v zmysle legislatívy Európskej únie. Podotýkam, legislatívy Európskej únie. Proces výkonu regulačnej úlohy štátu, preto zaostával za reálnymi úlohami regulácie sieťových odvetví.
Ako príklad reálneho stavu národného regulátora uvediem protizákonné zdraženie zemného plynu v roku 2005. Faktami dokážem, že naozaj protizákonného. Vtedy Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod tlakom energetických monopolov a vládnych špičiek rozhodol o zvýšení cien v dobe, kedy neexistoval platný a účinný právny predpis umožňujúci takéto zdraženie. Neskôr Generálna prokuratúra podala protest proti nezákonnému rozhodnutiu o zmene cien a 14. novembra 2007 žalobu na súde. V žalobe tvrdila, že napadnuté rozhodnutie úradu je v rozpore so zákonom, nakoľko absentuje akákoľvek skutočnosť, ktorá by preukazovala splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zmenu cenového rozhodnutia. Inak povedané, neexistovali dôvody na zdraženie plynu.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala podľa Generálnej prokuratúry nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z jesene roku 2005, bola aplikácia zrušeného výnosu. Krajský súd v Bratislave právoplatným rozsudkom pod spisovou značkou 2S293/0795 z konca roku 2009 zrušil napadnuté rozhodnutie ÚRSO-a a vec vrátil na ďalšie konanie. Citátom z odôvodnenia rozsudku by som chcel dokumentovať, a tu by som chcel naozaj sústrediť aj vašu pozornosť, akú vratkú pôdu predstavujú neodborné zásahy do regulačných činností. Citujem: "Súd konštatoval, že žalovaný v konaní o zmenu cenového rozhodnutia na základe návrhu SPP posudzoval, či a v akom rozsahu došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodných taríf za odber zemného plynu pre domácnosti. Už z povahy tohto druhu cenového konania a rozhodnutia vyplýva, že jeho účinky sa dotknú veľkého počtu odberateľov plynu, ktorí na zmenu ceny tejto komodity nemajú žiaden dosah. Práve na uplatnenie vplyvu na činnosť subjektov pôsobiacich v sieťových odvetviach, vrátane kontroly a regulácie cien štát zriadil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého úlohou je okrem iného aj chrániť práva a povinnosti oprávnených odberateľov a domácností a zabezpečiť nediskriminačný a transparentný výkon podnikateľských a iných aktivít sieťových odvetví.
Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nevyhnutné v každom konaní, týkajúcom sa zmeny cien za odber plynu, osobitne pre domácnosti, postupovať transparentne, aby mohla aspoň odborná verejnosť uplatniť verejnú kontrolu vo vzťahu k realizácii právomoci žalovaného a k vydávaniu cenových rozhodnutí v sieťových odvetviach. Bez toho, aby žalovaný odôvodnil, v čom a odkedy došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodnej ceny, však takáto verejná kontrola nie je možná. Prakticky nemožné je potom aj súdne preskúmanie cenového rozhodnutia, nakoľko len z jeho odôvodnenia môže súd zistiť, ako správny orgán vyhodnotil predložené dôkazy, a ako použil správnu úvahu pri aplikácii relevantných právnych predpisov. V danom prípade súd ani po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia obsiahnutými v administratívnom spise nevedel posúdiť oprávnenosť návrhu SPP na zmenu taríf za dodávku plynu pre domácnosť", toľko citát z rozhodnutia krajského súdu.
Ponúknem ďalšie argumenty, tentoraz z médií. Napríklad agentúra SITA uviedla na margo spomínanej problematiky, citujem: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neoprávnene schválil Slovenskému plynárenskému priemyslu zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti v období od októbra do decembra 2005. Regulačný úrad schválil v auguste 2005 na spomínané obdobie zvýšenie cien plynu o viac ako 20 %", koniec citátu. V rokoch 2006 až 2010 bolo preto potrebné predovšetkým vybudovať nezávislosť regulátora od energetických monopolov a zaviesť adekvátnu ochranu, tzv. zraniteľných odberateľov. Znamenalo to, zmeny v legislatíve, niekoľkokrát konzultované v orgánoch Európskej komisie. Zmeny organizačné, personálne a čiastočne aj materiálne.
Pre ilustráciu spomeniem len štyri dôležité výsledky. Po prvé, až v priebehu rokov 2007 až 2010 sa v Slovenskej republike stala skutočnosťou ochrana spotrebiteľov energií a reálne dostupných práv na spravodlivé ceny. Po druhé, ak by Národný energetický regulátor pracoval tak, ako v predchádzajúcom období, menu euro by sme nemali do dnešného dňa z dôvodu nesplnenia inflačného kritéria, keď zoberieme tie zmeny cien, ktoré sa uskutočnili v roku 2005, a ak by to tak pokračovalo ďalej. Po tretie, Národný energetický regulátor sa stal autoritou na medzinárodnom poli. Slovenskej republike skutočne len o vlások uniklo umiestnenie sídla novozriadenej agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Až v poslednom kole, myslím, pán kolega Jahnátek. Po štvrté, predstavitelia úradu a nemecká konzultačná spoločnosť v tvrdej konkurencii vyhrali a zrealizovali tender Európskej komisie na zavádzanie novej regulačnej legislatívy v Azerbajdžane. To sú skutočnosti.
Krátko po parlamentných voľbách v roku 2010 sa však stretli tri negatívne tendencie. Prvá, snaha najväčších energetických podnikov využiť zmenu vládnej garnitúry na presadenie vlastných ekonomických záujmov. Je to čitateľné. Po druhé, medializované aktivity ľudí z ekonomického pozadia jednej z vládnych strán v oblasti energetiky a ich snaha o prehĺbenie vplyvu v sektore energetiky prostredníctvom ovládnutia regulátora. O tom svedčí aj novela zákona, ktorú dnes prerokovávame. Po tretie, vecné aj časové podcenenie preberania novej energetickej legislatívy Európskej únie, tzv. tretieho energetického balíčka zo strany ministerstva hospodárstva. O tom tu už bolo všetkými predrečníkmi hovorené.
V kontexte uvedeného, doslovne komicky zaznieva cieľ z vládneho programu tejto vlády vo vzťahu k energetike. Citujem: "V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili tlaky na posilnenie politického vplyvu, neodôvodneného vplyvu verejnej správy a zvyšovanie administratívneho zaťaženia v sektore energetiky. Preto vláda Slovenskej republiky vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu a zabezpečí odbornú profesionalitu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a odbornú profesionalitu manažmentu a zástupcov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu". O tom, aké boli prvé kroky v zabezpečení odbornej profesionality úradu, veľa povedali a napísali médiá. Uvediem len krátky citát z jedného článku. Mohol by som poprosiť o ticho. Nepočuť. Nepočujem sám seba ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, čisto z taktických dôvodov, ak vládna koalícia ku vám nebude veľkorysá, ako to teda požadujete, a jej poslanci pod váš pozmeňujúci návrh vám nedajú svoje podpisy, tak potom čo urobíte? Nebolo by taktickejšie, keby tu boli naozaj tri novely v druhom čítaní, ktoré môžu vylepšiť daný právny stav? Veď predsa zdôvodňovali ste, ja som to tak pochopil, že tá novela, ktorá bola prijatá, po tom vylepšení, ktorá teda odstráni tie rozhodujúce veci, ktoré sú v nej, vlastne robí dobrý právny stav. Tak ak chcete naozaj dosiahnuť čosi, tak zrejme by ste mali aspoň z taktických dôvodov uvažovať aj o tej novele, ktorú predkladáme my. A možno by to bolo na ostatných členoch vládnej koalície, poslancov. Možno by ste mali čo hovoriť v budúcnosti o demokracii, pretože by ste prvýkrát podporili opozičný návrh aspoň do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za podporné vystúpenia mojim kolegom vo faktických poznámkach.
Pán kolega Somogyi, na stručnú otázku stručná odpoveď. Nemyslím si, že občania maďarskej národnosti majú dôvod na to, aby žiadali o maďarské občianstvo. A preto si naozaj myslím, že maďarský zákon o dvojakom občianstve je zlý.

Ďakujem. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, skúsme sa zamyslieť nad politickou logikou zvoleného prístupu. Návrh totiž nezohľadňuje dve dôležité súvislosti, po prvé, Maďarská republika nebola až donedávna ochotná v predmetnej veci ponúknuť konsenzuálne riešenie, na čo poukázali aj viacerí analytici, po druhé, aký zmysel má predpokladané nadobudnutie účinnosti takto problematicky koncipovanej novely tesne pred prijatím novej maďarskej ústavy s avizovaným volebným právom pre osoby v zahraničí, opakujem, aký zmysel bude mať.
Väčšina súčasnej koalície si osvojila politickú rétoriku, podľa ktorej riešenie prijaté v predvolebnom období bolo zlou odpoveďou na zlý maďarský zákon. Už som hovoril, že niektorí tak hovoria. Preto si položme otázku: Aká je dobrá odpoveď na zlý maďarský zákon? Je ním spomenutá bezzubá deklarácia umožňujúca realizovať kroky, ku ktorým vyzýval prezident susedného štátu na pôde symbolizujúcej zvrchovanosť Slovenskej republiky? Pokúsim sa formulovať odpoveď na neľahkú otázku. Dobrou odpoveďou na zlý maďarský zákon je umožnenie nadobúdania dvojakého občianstva našim ľuďom či už s pobytom na Slovensku alebo v cudzine, a to zo skutočne dôležitých dôvodov, kedy je hodný zreteľa ich veľký záväzok voči dvom štátom súčasne. Už toľko kritizovaná novela, ktorá bola prijatá na sklonku volebného obdobia, výslovne definuje dve najzákladnejšie skutočnosti, uzavretie manželstva s medzinárodným prvkom a narodenie dieťaťa. Práve prerokovávaný návrh predpokladá pribudnutie ďalšej riešiacej životnej situácie ľudí v cudzine. Podľa môjho názoru je možné v priebehu legislatívneho procesu diskutovať, aké sú iné situácie, kedy niekto objektívne potrebuje občianstvo cudzieho štátu. Veľa ich určite nebude, ak vôbec, teda, myslím, takých, ktoré sa dajú zadefinovať do právnej úpravy. Vždy je to lepšie riešenie, ako prechádzať do opačného extrému. Dobrou odpoveďou na zlý maďarský zákon je tiež vylúčenie možnosti nadobudnutia dvojakého občianstva v ostatných prípadoch vrátane tých potencionálne narúšajúcich územnú súdržnosť Slovenska. A práve v spomínaných intenciách je účelom predloženého návrhu zákona optimalizovať právnu úpravu nadobúdania a straty štátneho občianstva, vyváženým spôsobom reagovať na protichodnosť negatívnych účinkov hromadného udeľovania dvojakého občianstva, na územnú súdržnosť na jednej strane, na strane druhej nežiaducu stratu štátneho občianstva štátnymi občanmi Slovenskej republiky v zahraničí, ak na vlastnú žiadosť nadobudli cudzie občianstvo štátu, na území ktorého majú pobyt.
Ako už v odôvodnení uviedol kolega Čaplovič návrh zákona sleduje dva základné ciele, chcem ich zopakovať, umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o ktorého občianstvo žiadajú, povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov, čo predstavuje veľmi mierne podmienky získania dvojakého občianstva, a, ďalší cieľ, umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.
Posledná rázna novela čelila procesom, ktorým bolo nutné čeliť. Každý, kto uvažuje objektívne, si to zrejme prizná. Odmietla jednostranné akési valcovanie a prinútila aj zamyslieť sa.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi položiť na záver otázku: Čo dopomôže optimálnejšiemu usporiadaniu vzťahov, je to optimistami očakávaná zmluva o dvojakom štátnom občianstve, ktorá bola postavená na politickom prístupe a snahou o získanie času, je to nahradenie prísnej normy bezzubou deklaráciou, ktorá bude deklarovať niečo, čo nebude absolútne nikoho zaväzovať a bude v platnosti, alebo je to návrh ponúkajúci vyváženejšiu právnu úpravu? Náš návrh novely hovorí o tejto tretej možnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Po tretie. Uplynulý časový priestor umožnil analyzovať pôsobenie poslednej novelizácie zákona o štátnom občianstve, ale aj zamýšľaných, ale aj vedľajších právnych účinkov, tak ako to tu už bolo povedané aj vlastne predkladateľom. Skutočnosť, že splnila svoj účel, v konečnom dôsledku potvrdil aj prezident Maďarskej republiky, nakoľko v dôsledku platného znenia nášho zákona sa proces podávania žiadostí o maďarské štátne občianstvo takmer ani nezačal. Preto je aj tá výzva.
Po štvrté. Do Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené dva poslanecké návrhy na novelizáciu zákona o štátnom občianstve. Kolegovia poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia predložili návrh novely zákonov upravujúcich štátnu službu viacerých profesijných skupín. Práve Viktor Orbán rozhodol o ovzduší, v ktorom sa budú na súčasnej plenárnej schôdzi Národnej rady prerokovávať poslanecké návrhy zákonov. A sme už toho svedkami. Pán poslanec Dostál predsa hovoril o absolútne pozitívnej atmosfére, ktorá nám absolútne nespôsobuje žiadne problémy. A nemusíme sa zaoberať ničím, pretože nám stačí prijať deklaratórne ustanovenia, ktoré budú prerokovávané v ďalšom koaličnom návrhu pod tlačou 149, ktorý navrhuje úplne zrušiť pôsobenie poslednej novely zákona o štátnom občianstve a nahradiť ju deklarovaním neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Právna norma však nemá mať účinky deklaratórne, ale normatívne. Má regulovať právne vzťahy či už tak alebo naopak, čo sa v danom prípade neuskutočňuje.
A ako sa bude vyvíjať realita v prípade prijatia návrhu uvedeného zákona. Občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky si podá žiadosť o ďalšie občianstvo. Vycestuje, zloží sľub vernosti, bude plniť povinnosti a uplatňovať práva cudzieho štátu. Ak priznajú volebné právo, vycestuje a odvolí, jeho hlas bude platný, v prípade voľby prostredníctvom internetu sa nemusí ani unúvať do cudzieho štátu a zúčastní sa volebného aktu priamo z vlastného bytu. V individuálnej rovine bude opísaný stav napĺňať znaky dvojakého občianstva. Zákon Slovenskej republiky zadeklaruje, že všetku uvedenú objektívnu realitu neuznáva, teda ak sa uplatní novela podľa návrhu, podľa tlače 149. Aký bude účinok tejto deklarácie? Zadeklaruje, že to, čo je, v skutočnosti nie je. Opakujem, zadeklaruje, že to, čo je, v skutočnosti nie je. To si treba uvedomiť. (Ruch v sále.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vývoj na vnútropolitickej scéne v stredoeurópskom priestore, ale aj v celej Európskej únii je veľmi dynamický a od prijatia poslednej novelizácie zákona o štátnom občianstve zaznamenal viaceré určujúce súvislosti aj v otázke, ktorá problematizuje slovensko-maďarské vzťahy.
Po prvé. Po uvoľnení predvolebného napätia väčšina predstaviteľov politických strán zastúpených v tomto parlamente označila zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve za zlý. Počuli sme to aj od pána poslanca Dostála, počuli sme to aj od mnohých ďalších, tak ako som sa vyjadril. Zároveň som ja sám počul a bol svedkom toho, že je tu niekoľko poslancov, možno niekoľko desiatok poslancov, neviem to presne, ktorí nepovažujú maďarský zákon o dvojakom občianstve za zlý. To si treba uvedomiť celkom jasne.
Po druhé. U nášho južného suseda veci nadobudli rýchly spád. A až donedávna, možno až do návštevy najvyšších predstaviteľov Maďarskej republiky neexistovali žiadne náznaky rozvážnejšieho narábania s udeľovaním štátneho občianstva osobám mimo vlastného územia. Rovnako treba vidieť situáciu v kontexte širších súvislostí, ktoré v poslednej dobe museli riešiť aj orgány Európskej únie, teda Európska komisia a Európsky parlament. Maďarský prezident, dámy a páni, pri nedávnej návšteve Slovenska priamo z prezidentského paláca na Hodžovom námestí nabádal k rozsiahlejšiemu podávaniu žiadostí o ich štátne občianstvo. Podľa jeho vyjadrenia priznaním volebného práva osobám s trvalým pobytom na územiach iných štátov sa bude zaoberať nová ústava, ktorá by sa mala prijímať do konca apríla. Viktor Orbán po všeobecnom narazení na odpor v inštitúciách Únie a partnerov z členských štátov pri minulotýždňovej návšteve Slovenska zároveň preukázal, že je politikom paradoxov. A klobúk dolu pred jeho šikovnosťou. Svojim slovenským kolegom z výkonnej moci, z exekutívy ponúkol presne to, po čom bažili, naivnú predstavu o náhlom zvrate vo vzájomných vzťahoch. Prečo by nesúhlasil s rokovaním o návrhu dvojstrannej zmluvy o dvojakom občianstve? Veď ho to nič nestojí, ale získava čas. A, nakoniec, veď je predčasné očakávať, či k uzavretiu zmluvy aj vôbec dôjde. Veď maďarské delegácie v minulosti často roky simulovali urputnú snahu o dohodu a súčasne bránili vlastnú pozíciu zabetónovanú na „neprekonateľných prekážkach“. Akosi teda nedáva logiku skúšať, čo všetko vydrží Európska únia a jej členské štáty pri obnovovaní ideí veľkomaďarstva v Európe, a zároveň prekypovať konsenzom práve so súčasnou slovenskou exekutívou. Naozaj to nedáva logiku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, my hovoríme o úlohe štátu v celom procese regulácie cien, pretože hovoríme o regulácii v sieťových odvetviach. Štát nemôže robiť nič iné, len to, čo mu zákon dovoľuje. A my sa tu bavíme o právnej norme, bavíme sa tu o zákone. Ak zo zákona vypustíme všetky relevantné možnosti, ktoré štát má v sprivatizovaných podnikoch, kde stratil manažérske právomoci, hoci má majoritu, hoci má väčšinu, tak nie som si istý, či robíme v záujme štátu.
Včera tu, som zaregistroval, hovorila jedna pani poslankyňa z vládnej koalície, že sú tu dve filozofie, ktoré na seba narážajú. Áno, je tu úplne iná filozofia, o ktorej hovoríme my a ktorú predstavujeme my. A nie som si istý, nechcem sa nikoho dotknúť, chcem vo vecnej rovine zostať, či takéto návrhy, ktoré sa teraz predkladajú, a zvlášť aj tento, sú v záujme štátu, sú v záujme občanov Slovenskej republiky, zvlášť v čase, keď sa v iných štátoch, kde sa hovorilo o tom, že trh všetko vyrieši, prijímajú nové regulačné mechanizmy, pretože sa úloha štátu v tejto situácii úplne inak chápe. Nazdávam sa, že by sme tak mali robiť aj my. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci, hneď v úvode chcem predložiť procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Chcem tu zvýrazniť a vlastne doplniť mojich kolegov alebo môjho kolegu Lazára, ktorý vystúpil v rozprave. Chcem sa dotknúť dvoch vecí.
Tá prvá vec je, že majoritné postavenie štátu v niektorých strategických podnikoch, ktoré boli privatizované, je relativizované dodatkami zmlúv privatizačných, ktoré vlastne dovolili alebo prinútili štát cez tieto zmluvy vzdať sa manažérskych rozhodovacích práv v týchto firmách. To je fakt. Je to, samozrejme, v záujme investorov zahraničných, ktorým aj keď sme členmi jedného veľmi vážneho a silného zoskupenia, Európskej únie, a, samozrejme, aj eurozóny, je napĺňanie ekonomických záujmov firiem, ktoré fungujú v štátoch, ktoré sa podieľali na privatizácii týchto energetických podnikov. Či si to chceme uvedomiť alebo zobrať do úvahy alebo nie, len ekonomické záujmy sú tie, ktoré sú najsilnejšie vo vzťahu k pozíciám jednotlivých štátov. A pokiaľ sa týka energetiky, to bude stále viacej. V čase, keď sa, a tak to vidíme, že je to vo svete a je to v Európe, oveľa viacej zvyšuje regulačná úloha štátu, my, Slovenská republika, ideme cez túto novelu zákona dobrovoľne sa vzdať možno jediného inštitútu, ktorým sme mohli eliminovať toto postavenie. Vy to nazývate, pán minister, znížením administratívnej náročnosti. Áno, pod znížením administratívnej náročnosti je vlastne zamedzenie toho prebitia tým naším tromfom postavenia zahraničných investorov v týchto firmách.
Ďalej, tí, ktorí sledujete alebo sledovali ste celý vývoj aj ten čas pred zavedením eura v Slovenskej republike, musíte priznať, že aj ceny energií, ktoré boli takýmto mechanizmami a nástrojmi udržané na istej úrovni, zamedzili zvyšovať ceny a, samozrejme, aj infláciu potrebnú, ktorá bola sledovaná pri zavedení eura.
Ak teda mám zhrnúť ten môj návrh, chcem vás všetkých poprosiť, nezbavujme sa dobrovoľne možno posledného inštitútu regulačnej úlohy štátu v súvislosti s cenami energií. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, hneď na úvod chcem povedať, že navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zdôvodním stručne prečo, pretože ide aj v súvislosti s celkovým návrhom zákona o veľmi stručnú novelu.
Je mi úplne jasné, tak ako vám všetkým, že miestne dane sú vždy istým takým rozporom, alebo riešia protichodné záujmy miestnej samosprávy, alebo teda obcí, miest a obcí a zároveň fyzických a právnických osôb. Samozrejme, že je vždy nevyhnutné mať tento vzťah vyvážený. Čo je pre mňa problémom, je, že v zdôvodnení tejto novely zákona je uvedené, že konkrétne finančné dopady predloženého návrhu zákona nie je možné vyčísliť. A keďže Združenie miest a obcí poslalo 30. septembra tohoto roku vyjadrenie k tomuto návrhu zákona aj s kvantifikáciou predsedníčke vlády a podpredsedovi vlády a zároveň ministrovi financií, chcem teda pritom zdôvodnení použiť najmä tieto argumenty. Ak teda v tom zdôvodnení nie je žiadna kvantifikácia, ide o veľmi jasné veci, naozaj je treba povedať, že je potom tento návrh z tejto stránky formálnej pripravený dosť povrchne, pretože nie je v zdôvodnení vlastne zdôvodnené tie objektívne skutočnosti, ktoré s tým súvisia. Samozrejme, že aj po vecnej stránke je tu problém a ten by som si dovolil práve v súvislosti s týmito skutočnosťami, ktoré Združenie miest a obcí poslalo predsedníčke vlády a podpredsedovi vlády, zacitovať.
Z vyjadrení miest a obcí, ktoré teda ZMOS v kancelárii dal dohromady, vyplýva, že neuvažovali a za nereálne považujú úvahy o razantnom zvyšovaní daní občanov za pozemky, rodinné domy a byty, ktoré majú vo väčšine prípadov najnižšie sadzby dane z nehnuteľností až na prípady, keď majú v mestách, resp. v obciach určené najnižšie sadzby dane stavby na poľnohospodársku produkciu. Ak by sa mali najnižšie sadzby daní priblížiť v rovnakých nových podmienkach najvyššie stanoveným sadzbám daní, znamenalo by to nárast sadzieb daní obyvateľom, predovšetkým rodinné domy a byty, medziročne o 100 až 550 %. Jediným riešením dopadu novely zákona je tak zníženie ostatných sadzieb daní na 5-násobok najnižšej sadzbe daní. Podľa kvantifikácie predloženej z 37 miest a obcí by takýto postup znamenal prepad výnosu dane z nehnuteľností o sumu 38 mil. eur. Podľa uvedeného kvantifikovania percentuálneho zníženia výnosu dane z nehnuteľností to predstavuje prepad o 51,7 %.
Podľa prognózy výnosu dane z nehnuteľností na rok 2012 predloženej ministerstvom financií je tak možné v roku 2012 očakávať nepriaznivý dopad novely zákona o miestnych daniach v obciach v sume 150 až 155 mil. eur. Táto predbežná kvantifikácia napríklad ukazuje, že tento prepad má byť v Bratislave o 19 mil. eur, v Nitre 4,4 mil. eur, v Trnave viac ako 3 mil. eur, v Martine 1,2 mil. eur, v Mikuláši 920-tisíc eur a, samozrejme, podľa toho, aká veľká je obec alebo mesto, je to adekvátne aj v ďalších mestách a obciach.
Združenie miest a obcí, jeho Rada, ide vo svojom vyjadrení v uznesení, ktoré bolo prijaté na rokovaní Rady, ďalej - a ja si dovolím toto uznesenie zacitovať, pretože očakávam, že sa najmä, kolegovia, ktorí pôsobíte v miestnej samospráve, zamyslíte nad tým, že či nemá Rada ZMOS-u v tomto prípade pravdu. V tomto uznesení Rada ZMOS-u upozorňuje na to, že: "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, je v zásadnom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Zákonom sa menia dohodnuté princípy decentralizácie kompetencií fiškálnej decentralizácie a úplne destabilizuje a likviduje dlhodobo budovaný systém i nastavenie úrovní miestnych daní. ZMOS akceptuje ponuku ministerstva financií na diskusiu o zmene podmienok zdaňovania nehnuteľností, avšak táto diskusia nemôže sa konať v navrhovanom časovom strese, keď zákon bol predložený na rokovanie Národnej rady bez serióznej diskusie s obcami. Bez vecnej kvantifikácie jeho dopadov, bez návrhu na vykrytie strát obcí, pričom rozhodujúca časť návrh má nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2012." Toľko citácia.
K tomu, samozrejme, som si dnes vypočul pána kolegu, že dokonca chce v tomto návrhu zákona v tejto novele ešte riešiť aj kompenzácie z výpadku spotrebnej dane z minerálnych olejov, no, to už si potom neviem predstaviť, ako by to vyzeralo.
Toto sú argumenty, ktorými zdôvodňujem svoj návrh, ktorý znovu zopakujem: navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ale ja budem reagovať na predrečníka, dovolil som si to, pretože celé vystúpenie vo faktickej bolo o niečom inom.
Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Mikuša, bolo fundované, slušné a vlastne aj vysvetlil podstatu referenda, aj všetko. Chýba mi ale, pán poslanec, aký je, vystupovali ste za poslanecký klub SDKÚ, aký je postoj SDKÚ k referendu, čo SDKÚ ide robiť v súvislosti s referendom? Ďakujem.