Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

10.2.2011 o 15:59 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 24.3.2011 15:20 - 15:33 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím na začiatok povedať, že pán kolega Čaplovič ma toľkokrát citoval, že niektorí si už možno mysleli, že som prestúpil k SMER-u. Ja viem, že by to bola bomba, ale vo svojom vystúpení, ako to ukážem, to predsa len tak nie je.
Hlavný dialóg sa tu rozbiehal stále o tom, že kto zaviedol spoplatnenie. No ja vôbec nemienim prevracať históriu. A nemienim hovoriť, že som nechcel dať čiastočné spoplatnenie maximálne do 20 % nákladov, tak to bolo v zákone, s kompenzáciami, ktoré boli sociálne štipendiá, prospechové štipendiá, štátom garantované nízko úročené pôžičky, ktoré, keď by bol niekto chudobný celý život, tak ani by nemusel splatiť. Takto to bolo nastavené. A myslím, že to život ukázal, že to nebolo zle nastavené. Ale vec je, že keď Ústavný súd 26. mája rozhodol, tak ako rozhodol, že pozastavil tie jednotlivé články a ten jeden, ktorý sa týka práve platenia externých študentov, tak vlastne situácia, ktorá zostala, je taká, že zostalo spoplatnenie externého štúdia. Preto nedá mi trošku takisto nepoužiť bonmot, ak ste hovorili, že chceme to spoplatniť. Tak musím povedať, že vy ste to urobili.
A druhá vec je, a to by som rád predsa len povedal, pretože stretol som sa s novinármi, ktorí sa na viaceré veci pýtali, a musím povedať, že kolega exminister Mikolaj dokáže veci tak povedať, že ich naozaj zmätie. A to predsa nie je tak, ako to zaznelo, ako mi hovorili. Teda reprodukujem to, čo som počul a na čo sa ma pýtali, že však vysoké školy podľa toho zákona, podľa tej tvojej novely nemusia vyberať poplatky. Veď nikto im to neprikazuje v zákone. No tak to je taká argumentácia, ako keď pôjdeš ráno, predpokladám, ako vzorný manžel na nákup, rožky čerstvé a tak ďalej a tiež v obchode nemusia pýtať od teba peniaze. Nikto to nemusí zobrať, ale majú to uzákonené a jednoducho o tom to je. Nikdy v zákone nikto nehovoril, že musia vysoké školy vyberať poplatky. Nikde to tak nebolo. A to sa tak ani nerobí. Akurát v zákone bolo povedané, že sa nevyberá to, že sa im v tom zatiaľ bránilo. Tak len touto tvojou novelou sa to zaviedlo.
A k tomu, kde som ja mal výhrady, a to veľké výhrady, že to bolo nespravodlivé, však mohol by som citovať, nespravodlivé voči mnohým a hlavne nespravodlivé v tom, že tí chudobní sa ocitli často, aj keď boli talentovaní, v situácii, že na niektoré študijné odbory, ktoré sú lukratívne, nechcem povedať, že je to zamestnaním, že potom veľa zarábajú, to nemusí byť len to, ale spoločensky lukratívne, farmácia, medicína, architektúra a z vysokej školy dopravy a spojov, terajšej Žilinskej univerzity pilotný smer ap., tak podľa týchto poplatkov nemali tú šancu, pretože tam boli povolenia hraníc, stotisícročne ročne, pol milióna minimálne za štúdium len na poplatkoch. Kto z chudobných by si to mohol dovoliť? Touto úpravou sa zaviedla podľa mňa vtedy veľká nespravodlivosť. Ústavný súd, chvalabohu, rozhodol, ako rozhodol.
Ale teraz, prečo ja som sa tak usiloval o túto novelu, a to pomerne rýchlo.
No to, čo pokladám za dôležité, ak už sú tam zavedené tie externé poplatky, lebo môžete povedať, že však ich zrušte, zákonnú novelu dáme a tak ďalej, no tak ich zrušme, keď dnes to znamená okolo 20 mil. až 25 mil. eur, to znamená, že minimálne okolo 600 mil. korún, ktoré dnes majú vysoké školy v príjmoch z tohto, kto im nahradí, pýtam sa, znamenalo by to len to, že by si to nahrádzali s veľkou pravdepodobnosťou v ešte väčšej miere tými škaredými, hnusnými, neviem to inak nazvať, a darebnými spôsobmi vyberania poplatkov cez rôzne inštitúcie, cez rôzne darovacie zmluvy, nechutné darovacie zmluvy a podobným spôsobom, no tak to hádam nikto z nás nechce, ja nepodozrievam, že to by niekto chcel aj zo súčasnej opozície, to, si myslím, nik nechce, za kľúčové v tejto úprave, je to, čo tu je urobené po dohode s ministerstvom, že ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanoví ministerstvo opatrením. Čiže to je legislatívny krok.
A ďalej, maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov. Ja si myslím, že toto je kľúčové, aby sa nestalo, ja nechcem povedať, že všetky vysoké školy to urobia, ale viete za tie roky, čo sa všetko dialo na vysokých školách, že by sa zase, keby toto tu nebolo, niekde stalo naozaj, poviem neuveriteľné, bezbrehé obohacovanie sa niektorých.
Takže toto pokladám za kľúčové. A preto si myslím, že to bolo dôležité čím prv. Žiaľbohu, to nie je včas už teraz. Podľa mňa to nie je včas, pretože vieme dobre, že prijímacie konanie keď sa koná, musia byť vopred stanovené podmienky. A súčasťou je tu aj výška poplatku. A akademický rok, ktorý teraz nasleduje, 2011/2012, to už dobre nechytí. No ale, žiaľbohu, ten legislatívny proces bol predsa len trochu dlhší, ako je to štandardne.
Čiže to je k tejto veci, nechcem sa ďalej o nej rozširovať.
Druhá vec je, ktorú pokladám za dôležitú, povedať, v tých zmenách, ktoré sme tam doplnili. A nevidím tu kolegu Kolesíka, lebo mal nejaké výhrady. No ale poviem, ja to rešpektujem. A som mu aj vtedy povedal, že to, čo navrhuje, pokladám za rozumné a že v tej veľkej novele vysokoškolského zákona by sme to urobili. Ale toto je akútna záležitosť. Stala sa chyba, niekde sa stala chyba. A jednoducho SANET sme krvopotne budovali. Budovali sme to z peňazí rezortu školstva. Nikdy to nebol bohatý rezort. On mal veľa hladných krkov. Možnože sa z vás niekomu zdá, že má veľký rozpočet. Ale na tie krky to je veľmi málo často. Ale po 50 mil., 100 mil. korún vtedy, 2 mil., 3 mil., 4 mil. eur ročne sme dávali na SANET. A vybudovala sa sieť, ktorá nie na Slovensku bola hodnotená. Akademická sieť SANET bola hodnotená ako jedna z desiatich najlepších akademických sietí na svete, a to sieť, ktorá bola budovaná už vtedy na nasvietených optokábloch. Nemá žiadne problémy s prenosovou rýchlosťou. Viete čo? Poviem, že je to sieť, kde poplatky, ktoré za to platia tí, ktorí sú do toho zapojení, sú desaťnásobne menšie ako tie, ktoré platia a platíme cez iné oficiálne inštitúcie, podniky, nechcem ich menovať tuná. Takže to nie je žiaden podnik, ktorý by bol takpovediac podnik na nejaký tunel peňazí. SANET bola založená na základe občianskeho združenia nadšencov, naozaj nadšencov, ako sú prof. Horváth a aj niektorí ďalší. A tento SANET by sa inak ocitol v situácii, že by nemohol dostať dotáciu priamo, musel by dostať financie iným spôsobom. Mohlo by sa nám stať, že v apríli jednoducho prestane fungovať, vypne. A to je celouniverzitný sektor. To znamená všetky vysoké školy, verejné určite. To je ministerstvo. To sú, prosím vás, stovky už dneska základných škôl. To sú dneska mestá, ktoré sú na to napojené. A tento SANET, myslím si, je vec, kde by bolo treba, aby nemala problémy, nič viac, nič menej. O tejto zmene je tam navyše doložené, o ktorej sme sa tu bavili. A si myslím, že je naozaj urgentné, aby sme to urobili. Nakoniec, takto dotácie dostávajú, viete, všetci športovci a podobne. A SANET tieto veci si zaslúži, celkom iste, aj svojou minulosťou. Čiže to je druhá poznámka.
Tretia poznámka je k tým štipendiám, ktoré sú tam. No ja už nebudem hovoriť, pretože kolega Beblavý sa k tomu vyjadril. A istým spôsobom pochválil, že to existuje. Ja pokladám za dôležité a pre mňa je uspokojujúce to, že keď niečo prežilo už niekoľko vlád a že to funguje ďalej, tie motivačné štipendiá majú svoj zmysel. A nemám s tým problém, že ich budú dostávať aj externisti, pokiaľ budú dosahovať dobré výsledky. (Ruch v sále.) Ja viem, že krútiš hlavou. S týmto, či externé štúdium rovnocenné je alebo nie je, no mám dlhodobo problém. Ja si myslím, že to tak nie je. A nie je ani tak dôležitá tá forma, ale ten spôsob, čo sa tam deje, koľko je tam kontaktnej výučby. Externé štúdium dnes na Slovensku je niečo unikátne, externé inde je tzv. čiastočný študent, part-time, že si postupne zapíše tento študent normálnym spôsobom všetko ostatné ako denný študent, akurát si to nerozloží na 5 rokov, povedzme, ale na 7 či 8 rokov, ale všetko normálne absolvuje. V tom je rozdiel. A v tomto externé štúdium dneska je na Slovensku, vnímam, veľký problém, ale dobre, nech aj oni to dostanú.
Čo pokladám za dôležité v tejto veci? Aby ministerstvo následne potom urobilo usmernenie. Však to môže robiť, pretože ono vlastne robí dotačné zmluvy, istým spôsobom znovu s vysokou školou, o tom, akým spôsobom tie peniaze na čo použije vysoká škola. A to usmernenie musí byť také, aby tie čiastky išli podľa študijných programov. No, viete, keď to bude len podľa výsledkov A, B ap., ohodnotenia tých študentov, tak na jednej vysokej škole, konkrétne na fakulte, sa stane s veľkou pravdepodobnosťou, že tam majú študentov, na takej pôsobil som aj ja a som tam materský pracovník, informatikov, kde je to mimoriadne náročné štúdium, nie veľké, a potom sú tam študujúci, poviem to tak, aby som sa nedotkol niektorého študijného programu, verbálne disciplíny študujúci. A určite by to skončilo inak tak s veľkou pravdepodobnosťou, že tie verbálne disciplíny by získali len tí študenti, v podstate to ohodnotenie. To by neplnilo tú funkciu. Tá funkcia je, aby to študenta motivovalo dosahovať výsledky, aby to nebolo len o tom, že áno, s odretými ušami skončil štúdium, ale skončil ho, že však to nie je podstatné. Žiaľbohu, často to takto funguje. A motivačné štipendium v tomto smere, myslím si, svoj účel plní a musí byť takto nastavené. To ja očakávam od ministerstva školstva, že toto urobí. A budem to sledovať.
Čiže to sú moje vyjadrenia k rozprave.
Na záver ja som pokladal aj za povinnosť, aby som sa k celej veci vyjadril, pretože podľa legislatívnych pravidiel pokiaľ sa dejú zmeny v novele zákona, týkajú sa iných paragrafov ako predkladateľom otvorených, tak to má byť so súhlasom predkladateľov. A teda tuná deklarujem, že všetky tieto návrhy sú so súhlasom predkladateľov, prekonzultované s tými, ktorí to položili. A je to po dohode a na základe konzultácií s ministerstvom školstva. Čiže všetky tieto zmeny odobrujem ako jeden z predkladateľov. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2011 11:32 - 11:34 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi Beblavému, ale nie je to tak, že som taký skromný. Takže musím zareagovať v tejto chvíli na celú vec, pretože tvrdiť, že my ho ideme spoplatniť je vyslovene lož. Spoplatnili ste to. Áno, priznám, ja som ho chcel spoplatniť, čiastočne s kompenzáciami, ale vám sa to absolútne podarilo. Takže ak niekto si chce dláždiť cestu, tak musí povedať, že základné kamene ste postavili vy, a to veľmi dobre.
Ale podstatné je, prečo som celé toto tlačil. To najpodstatnejšie potrebujem povedať. Celé to súvisí s tým, že keby to takto zostalo po rozhodnutí Ústavného súdu, ako to bolo schválené v novele zákona pána ministra Mikolaja, tak by boli veľké problémy. A ten hlavný problém je, prečítam vám to, čo tu sa musí vyriešiť: „Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo opatrením.“ Prosím vás, keby to zostalo, zostalo by absolútne divoké, neregulované vyberanie školného. Nemáte žiadne garancie. Toto je kľúčové ustanovenie, a preto pokladám za dôležitú túto novelu. Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2011 16:33 - 16:35 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja vnímam, že táto debata je ťažká v tom, že nie je jednoduché sa skoro žiadnemu politikovi odosobniť, pretože ten, ktorý v tej politike dlhšie je, tak buď domnelú alebo aj skutočne zažil istú v tých médiách krivdu alebo napísanie niečoho, čo vníma ako, že nebolo v poriadku, nebolo to košer. Ale viete, ja si myslím, že napriek tomu tá istá sloboda médií je dôležitejšia, i keď tie pocity máme a keď môžu byť aj dokonca úplne pravdivé. Ale jedna vec mi nedá, aby som povedal.
Keď toľko hovoríme o tom, ako sa neraz tie médiá správajú neeticky a pod., tak by som rád si položil tu verejne otázku, že v rámci politických zápasov, koľko tých takých informácií v médiách sa objaví na základe povedaného verejne alebo neverejne, podsunutej informácie od politikov k médiám, ktorá istým spôsobom zaútočí na tých druhých a nie celkom korektne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2011 14:13 - 14:14 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som si myslel, že prerokovávame iný zákon, ale drvivú časť svojho príspevku venoval pán kolega Vážny diaľniciam. No tak ja by som rád pripomenul, že v akej kvalite sú postavené, keď ste spomínali ten Studenec, že hneď sa po ňom dalo aj jazdiť, pravda.
A viete, no keď si o tom hovoril, ja len tak náhodou si otvorím dnešné vydanie novín a vidím: Nová diaľnica nevydržala ani rok. Rozšírená šesťprúdová diaľnica medzi Bratislavou a Trnavou je v prevádzke iba niečo vyše roka a už ju treba opravovať. 45-kilometrový úsek, pravda, ktorý ste rýchlo odovzdali pre istotu pred župnými voľbami v novembri 2009. Takže keď hovoríte, pán kolega Vážny, že nám chcete zachrániť tvár, tak ja vám musím povedať, že my musíme zachrániť tie šlendriánsky postavené diaľnice. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.2.2011 16:33 - 16:39 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Áno. Okrem toho, keď sa ma niekto slušne opýta, tak pokladám za potrebné aj slušne odpovedať. Takže chcem odpovedať kolegovi Pelegrinimu. Pýtal sa ma na ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol kolega Beblavý. Ja som hovoril s pánom ministrom, je to ich záujem. Nakoniec, to odôvodnenie je také, ako tu zaznelo, je to, aby sa dali niektoré veci urobiť. Čiže ja poviem, ja nie som nadšený takýmito zmenami, tým postupom, ale súhlasím s ním.
K tomu druhému, tam, kde sa ma pýtala kolegyňa. Takže poctivo odpoviem. Takto, predvčerom pán kolega Kolesík mi o tomto svojom návrhu hovoril. Ja som mu povedal, že pokladám za lepšie, ak to budeme robiť v rámci tej veľkej novely vysokoškolského zákona, kde už je zriadená komisia a pracuje sa na tom. Ja si myslím, že ten prvý problém, ktorý ste aj vy povedali, je v poriadku, že toto riešenie asi treba navrhnúť, tak to cítim.
Čo mám trochu problém a výhradu, to je s tými ďalšími vecami, pretože napr. musím upozorniť, že ja som nie za to, aby dekana volil niekto zvonku. Ale tie situácie občas sú, že je to potrebné, aby sa volil napr. zvonku, že sú to veci, o ktorých treba minimálne diskutovať. A bol by som uvítal, a predpokladám, že aj pán predseda výboru pre vzdelanie by uvítal, keby ste tam ten návrh boli priniesli, v prítomnosti pána ministra. A možno by sme sa boli dostali ďalej. To je k tomuto, k čomu som sa chcel vyjadriť.
Teraz k niektorým ďalším veciam.
Jedno mi nedá, ak mám povedať, kolega Kolesík. Ja som to na začiatku povedal. Rozhodnutím Ústavného súdu, keď sa nič iné by nespravilo, keby som ja nebol do toho vstúpil, jednoducho tým, že bol prijatý zákon vysokoškolský, novela, ktorá bola schválená 3. 7. 2007, bolo zavedené kompletné platenie za externé štúdium. Tak to je. Tak vám to povedia právnici. Jednoducho je to tak. Čo jednoducho sa tu nerobí, jedine je to, že sa ruší platenie za externé štúdium. A povedal som, ak viete nájsť dneska minimálne 600 mil. korún niekde, kde tým školám budete refundovať to, čo dneska z tohto výberu majú, tak potom sa vôbec dá o týchto veciach debatovať. Ale pri takto nastavenom rozpočte, ako v tejto chvíli je, kde všade šetríme nakoniec aj na vás, na platoch a tak ďalej, si myslím, že to dosť dobre nejde urobiť. To je k tomu, k čomu som sa chcel vyjadriť.
Teraz ku kolegovi exministrovi Mikolajovi.
Pán kolega, ja žasnem. Ja som ťa veľmi pozorne počúval. Ale musím povedať, že dokážeš tak veci hovoriť, že dokážeš veci tak zahmliť, že neviem dosť dobre, čo si povedal. Neviem, čo si chcel povedať, pretože dáš mnohé veci dohromady – ale vecne.
To, že to je trošku netradičný postup, tak ja poviem ešte raz, prečo to tak je. Jednak ja som inicioval toto podanie tých viac ako 30 poslancov na Ústavný súd, takže istým spôsobom pokladám za podstatné aj tú vec doviesť dokonca, ale to podstatnejšie súvisí s niečím iným, s tou vysokoškolskou novelou mojou a ministrovou, pretože vieš dobre, že sú termíny. Termíny hovoria o tom, že vysoká škola musí stanoviť podmienky prijatia na vysokoškolské štúdium pre ďalší akademický rok do istého termínu pred konaním prijímacieho konania a súčasťou tých podmienok sú aj výšky poplatkov. Pokiaľ to neurobí, tak akademický rok 2011/2012 je celý preč, nič sa nedá robiť. Čiže toto bol dôvod, prečo ja som sa usiloval to podať, aby to išlo čím skôr. A predpokladal som, že to prebehne rýchlejšie, ale v podstate od polovice decembra až doteraz do polovice februára vlastne sme tuná nesedeli, no tak vzniklo väčšie vákuum, čo ma mrzí. Bol by som radšej, keby sme mali viacej času. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. No, vieš, ja som to nechcel vyťahovať. Ale o protiústavnosti hovoriť? No tak ty si ten zákon, o ktorom hovoríme, z roku 2007 položil tuná, som ti to hovoril, do Národnej rady ako minister bez prerokovania v reprezentácii vysokých škôl. (Reakcia poslanca.) Ale veď ja to mám v rozprave. Veď si vytiahni rozpravu. Tam som ti to povedal, si na to nereagoval. Presne tak to bolo. Ja mám dokonca list z tej doby od Rady vysokých škôl, ktorá píše, že sa to neprerokovalo u nich.
A druhá vec. No, prepáč, ale ja odcitujem ti slová z tej rozpravy, ktoré tu zazneli, a bol si upozornený, poviem to len najpodstatnejšie: „Zavedenie poplatkov len pre externých študentov je nespravodlivé, nesystémové a vytvára dve kategórie privilegovaných študentov a tých, ktorý tento kšeft zaplatia. Dlhé týždne upozorňujem na to, že tento návrh je v tomto smere nespravodlivý, že je dokonca aj v rozpore s ústavnými princípmi Slovenskej republiky.“ Vytiahni si rozpravu z 3. 7. 2007 tu v Národnej rade. Presne ti to odtiaľto citujem. Vytiahol som si to. Takže prepáč, ale bol si celý čas na to upozorňovaný, že to bude. Musím povedať, že Ústavný súd, som rád, tak rozhodol, rozhodol o všetkom, čo sme tam dali, okrem jednej veci, čo ja pokladám za to, že zle neurobil, pretože tam bola žiadosť, o ktorej ten Ústavný súd nerozhodol, aby bolo vykonané hneď predbežné opatrenie, ktoré sme žiadali v týchto dvoch oblastiach, v týchto dvoch paragrafoch, aby sa nenapáchali škody. Žiaľbohu, Ústavný súd nemá termíny, môže rozhodovať aj 4 roky. A trvalo skoro 3 roky, pokiaľ o tomto rozhodol. Takže ja som si vedomý, že isté škody vznikli. Čiže to je moja reakcia.
A vlastne k tomu, čo hovoril kolega Čaplovič. Ja som vlastne povedal, tá prednosť je tuná, ten čas, prečo to robíme, aj z mojej strany, aby sme stihli ten termín, ako sa dá, i keď teraz si myslím, že už je to na hrane pre akademický rok 2011/2012. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

10.2.2011 16:04 - 16:06 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
V tomto § 88 ods. 5 sa zase určujú dve kategórie externých študentov, jedna, ktorá platí, a druhá, ktorá neplatí.
Chcem povedať, že, a to je podstatné podľa mňa, tou novelou zákona z 3. 7. 2007 schválenou v Národnej rade, ktorú predkladal pán minister Mikolaj, bolo zavedenie platenia za externé štúdium. Ako to ďalej riešiť? Ja som vedome to nechal na to, aby sa rozhodlo ministerstvo školstva, či jednoducho zostane tento stav alebo, samozrejme, môže postupovať aj tak, že úplne zruší platenie externých študentov, len výsledok by znamenal, aby ste si uvedomili v dnešnej chvíli, že pokiaľ by došlo k úplnému zrušeniu, vysoké školy by prišli rádovo o viac ako 20 mil. eur dnes, čo je viac ako 600 mil. korún. A tie kdesi by bolo treba nahradiť. Čiže touto novelou nikto z nás teraz už nezavádza platenie alebo neplatenie, na to by som rád upozornil. Rozhodla o tom minulá vláda Roberta Fica, ktorá zaviedla toto platenie.
Chcel by som povedať ešte, že tie úpravy, ktoré sú v tomto návrhu zákona a ktoré na výbore gestorskom podal pán poslanec Beblavý, sú práve tie, ktoré sú dohodnuté a odsúhlasené tak predkladateľom, ako aj ministerstvom školstva. Čiže je to v súlade aj s legislatívnymi pravidlami, že predkladateľ súhlasí aj so zmenami, ktoré sú mimo dotknutých paragrafov, pretože také sú legislatívne pravidlá. A je to spôsob riešenia, ktoré navrhuje ministerstvo školstva. Väčšina z nich sú nakoniec technické veci.
Posledná vec, ktorú by som v tejto veci chcel ešte povedať. Ja osobne si myslím, že podstatné zmeny v oblasti financovania a aj v oblasti nakoniec toho, či sa zaviesť nejaká spoluúčasť má alebo nemá, musia byť urobené nie takpovediac odboku, ale systémovo, pretože je to otázka naozaj súvisiaca s celkovým systémom financovania vysokého školstva. Pokiaľ ja mám informáciu, ministerstvo školstva má vo svojom pláne v priebehu roka pripraviť komplexnú novelu vysokoškolského zákona. A tam, si myslím, bude priestor na to, aby sa príp. dali aj ďalšie pozmeňujúce návrhy alebo uplatnili vaše nápady, kolegovia.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.2.2011 15:59 - 16:04 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vo svojom odôvodnení budem krátky, pretože samotný návrh zákona, presnejšie novely vysokoškolského zákona je tiež krátky.
Táto novela vyplynula z rozhodnutia Ústavného súdu z 26. 5. 2010, keď rozhodol po dva a pol roku podania podnetu, čo podala skupina poslancov podnet na to, že novela vysokoškolského zákona z 3. 7. 2007 prerokovaná tuná a odsúhlasená v parlamente je v rozpore v istých ustanoveniach s Ústavou Slovenskej republiky, a to v tretej a štvrtej vete § 55 ods. 7, kde sa zasahuje do súkromného práva a určujú sa súkromným vysokým školám počty externých študentov, a v § 88 ods. 5, kde zase... (Ruch v sále.) Poprosil by som trošku, kolegovia,...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2011 10:38 - 10:39 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, hovorili ste vo svojom vystúpení, že vo výbore poslanci aj z koalície diskutovali a hlasovali aj za pozmeňujúce návrhy. No ja beriem toto vaše vystúpenie ako ocenenie práce, tak ako by v tom výbore mala byť, pretože ja si pamätám z minulého volebného obdobia, keď sa prejednával v inom výbore zákon o výchove a vzdelávaní, 180 pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli z vlády, sa vybavili dvoma hlasovaniami. Ja si myslím, že diskutovať vo výbore treba naozaj slobodne a že je v poriadku, keď máme taký názor, že hlasujeme podľa presvedčenia v tom výbore, to beriem z vašej strany skôr ako ocenenie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2011 18:14 - 18:15 hod.

Martin Fronc
Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Kolegovi Matejovi, ja si myslím, že je lepšie, keď udržíme, naozaj, máte pravdu vec vo vecnej rovine a buďme o tom diskutovať spoločne takýmto spôsobom. A predchádzajúcemu kolegovi Sujovi. No, viete, ja som hovoril o nejakých iných miskách váh, ale ak chcete, tak vám to aj osobne vysvetlím. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2011 18:09 - 18:13 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja nebude dlho hovoriť, najprv to podstatné, čo chcem urobiť, a to dávam návrh pre pána spravodajcu, aby zo spoločnej správy vybral bod 5 na osobitné hlasovanie. Je to bod, ktorý tu už zaznel. Týka sa umožnenia vstupu do obydlia policajtov na kontrolu uloženia zbraní. Myslím, že na tom výbore sme sa zhodli na stanovisku. Pán predkladateľ, pán minister nakoniec takisto s tým stanoviskom súhlasil, ale chcem, aby sa o ňom osobitne hlasovalo.
A teraz predsa mi len nedá trošku nereagovať na to, čo tu zatiaľ zaznelo. Musím povedať, že keď prišiel ten zákon, tak som nečakal, že to vyvolá takú búrlivú odozvu v spoločnosti a toľko e-mailov, takpovediac, istým spôsobom zanietených, ale jednostranne lobistických som dávno na svoju e-mailovú adresu nedostal. Jednoducho, musel som si veľmi pracne čistiť e-mail, poštu, aby som vôbec dostával správy. Dobre. Aj na výbore sme veľmi vášnivo o tom debatovali, aj teraz vnímam isté emócie, ale vecne.
Chcem povedať, viete je celkom isté, že ten zákon je aj reakciou na to, čo sa udialo v tej Devínskej Novej Vsi a je to hrozná tragédia, ktorá sa tam stala. Celkom prirodzene taká reakcia je. A teraz tu sú dve misky váh.
Na jednu stranu hovoríme, že istú skupinu ľudí zaťažíme ďalšími povinnosťami a starosťami. Istým spôsobom im skomplikujeme život. Na druhej strane, tieto opatrenia majú viesť na to, aby sme ľudí ochránili pred takými tragédiami, aká sa udiala v Devínskej Novej Vsi. A teraz sa môžeme sporiť, že čo nám povedia štatistiky, a či budú tie testy dobré alebo nebudú. Viete, ja som roky síce prednášal aj štatistiku, ale odvolám sa na významnejšieho kolegu štatistika, ktorý povedal, že človek je veľmi zlý, najhorší štatistický materiál. A preto tá informácia nikdy nebude ako taká, že je to takto alebo onak. Aby som vám to trošku priblížil, si dovolím urobiť jeden príklad - štatistický materiál človek.
Keď chcete zistiť, či ten nosník môžete použiť a má nosnosť, ja neviem 1 000 kilopondov, no tak vyskúšate, povedzme 100 nosníkov a z toho dva prasknú. Tak viete povedať, že na 98 % odhadujete, že ten nosník to udrží. No, ale takéto pokusy asi s človekom robiť nemôžete, pravda. To som vybral taký extrémny príklad.
A tuná, keď sa mám rozhodovať, pretože ja si nemyslím, že o rok, o dva budeme vedieť už s istotou povedať, či tie psychotesty pomohli alebo nepomohli, ale ani jedna, ani druhá strana to takto nemôže povedať. Bude to vnímať ako svoj názor alebo niečo podobného, ale v tomto si pomôže tak trošku ako právnym známym výrokom. Trochu ho síce si prispôsobím In dubio pro reo. Ako v istej neistote, v pochybnostiach pre vec. Ak sa mám rozhodovať, tak v tejto neistote ako v tom, určite pre vec je pre mňa to, že podporím naozaj väčšiu ochranu ľudí, pretože myslím si, že to je predsa len viacej v tomto smere. Z tohto pohľadu vnímam aj podporu prijatia tohto zákona. Ďakujem pekne kolegovia. (Potlesk.)
Skryt prepis