Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím na začiatok povedať, že pán kolega Čaplovič ma toľkokrát citoval, že niektorí si už možno mysleli, že som prestúpil k SMER-u. Ja viem, že by to bola bomba, ale vo svojom vystúpení, ako to ukážem, to predsa len tak nie je.
Hlavný dialóg sa tu rozbiehal stále o tom, že kto zaviedol spoplatnenie. No ja vôbec nemienim prevracať históriu. A nemienim hovoriť, že som nechcel dať čiastočné spoplatnenie maximálne do 20 % nákladov, tak to bolo v zákone, s kompenzáciami, ktoré boli sociálne štipendiá, prospechové štipendiá, štátom garantované nízko úročené pôžičky, ktoré, keď by bol niekto chudobný celý život, tak ani by nemusel splatiť. Takto to bolo nastavené. A myslím, že to život ukázal, že to nebolo zle nastavené. Ale vec je, že keď Ústavný súd 26. mája rozhodol, tak ako rozhodol, že pozastavil tie jednotlivé články a ten jeden, ktorý sa týka práve platenia externých študentov, tak vlastne situácia, ktorá zostala, je taká, že zostalo spoplatnenie externého štúdia. Preto nedá mi trošku takisto nepoužiť bonmot, ak ste hovorili, že chceme to spoplatniť. Tak musím povedať, že vy ste to urobili.
A druhá vec je, a to by som rád predsa len povedal, pretože stretol som sa s novinármi, ktorí sa na viaceré veci pýtali, a musím povedať, že kolega exminister Mikolaj dokáže veci tak povedať, že ich naozaj zmätie. A to predsa nie je tak, ako to zaznelo, ako mi hovorili. Teda reprodukujem to, čo som počul a na čo sa ma pýtali, že však vysoké školy podľa toho zákona, podľa tej tvojej novely nemusia vyberať poplatky. Veď nikto im to neprikazuje v zákone. No tak to je taká argumentácia, ako keď pôjdeš ráno, predpokladám, ako vzorný manžel na nákup, rožky čerstvé a tak ďalej a tiež v obchode nemusia pýtať od teba peniaze. Nikto to nemusí zobrať, ale majú to uzákonené a jednoducho o tom to je. Nikdy v zákone nikto nehovoril, že musia vysoké školy vyberať poplatky. Nikde to tak nebolo. A to sa tak ani nerobí. Akurát v zákone bolo povedané, že sa nevyberá to, že sa im v tom zatiaľ bránilo. Tak len touto tvojou novelou sa to zaviedlo.
A k tomu, kde som ja mal výhrady, a to veľké výhrady, že to bolo nespravodlivé, však mohol by som citovať, nespravodlivé voči mnohým a hlavne nespravodlivé v tom, že tí chudobní sa ocitli často, aj keď boli talentovaní, v situácii, že na niektoré študijné odbory, ktoré sú lukratívne, nechcem povedať, že je to zamestnaním, že potom veľa zarábajú, to nemusí byť len to, ale spoločensky lukratívne, farmácia, medicína, architektúra a z vysokej školy dopravy a spojov, terajšej Žilinskej univerzity pilotný smer ap., tak podľa týchto poplatkov nemali tú šancu, pretože tam boli povolenia hraníc, stotisícročne ročne, pol milióna minimálne za štúdium len na poplatkoch. Kto z chudobných by si to mohol dovoliť? Touto úpravou sa zaviedla podľa mňa vtedy veľká nespravodlivosť. Ústavný súd, chvalabohu, rozhodol, ako rozhodol.
Ale teraz, prečo ja som sa tak usiloval o túto novelu, a to pomerne rýchlo.
No to, čo pokladám za dôležité, ak už sú tam zavedené tie externé poplatky, lebo môžete povedať, že však ich zrušte, zákonnú novelu dáme a tak ďalej, no tak ich zrušme, keď dnes to znamená okolo 20 mil. až 25 mil. eur, to znamená, že minimálne okolo 600 mil. korún, ktoré dnes majú vysoké školy v príjmoch z tohto, kto im nahradí, pýtam sa, znamenalo by to len to, že by si to nahrádzali s veľkou pravdepodobnosťou v ešte väčšej miere tými škaredými, hnusnými, neviem to inak nazvať, a darebnými spôsobmi vyberania poplatkov cez rôzne inštitúcie, cez rôzne darovacie zmluvy, nechutné darovacie zmluvy a podobným spôsobom, no tak to hádam nikto z nás nechce, ja nepodozrievam, že to by niekto chcel aj zo súčasnej opozície, to, si myslím, nik nechce, za kľúčové v tejto úprave, je to, čo tu je urobené po dohode s ministerstvom, že ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanoví ministerstvo opatrením. Čiže to je legislatívny krok.
A ďalej, maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov. Ja si myslím, že toto je kľúčové, aby sa nestalo, ja nechcem povedať, že všetky vysoké školy to urobia, ale viete za tie roky, čo sa všetko dialo na vysokých školách, že by sa zase, keby toto tu nebolo, niekde stalo naozaj, poviem neuveriteľné, bezbrehé obohacovanie sa niektorých.
Takže toto pokladám za kľúčové. A preto si myslím, že to bolo dôležité čím prv. Žiaľbohu, to nie je včas už teraz. Podľa mňa to nie je včas, pretože vieme dobre, že prijímacie konanie keď sa koná, musia byť vopred stanovené podmienky. A súčasťou je tu aj výška poplatku. A akademický rok, ktorý teraz nasleduje, 2011/2012, to už dobre nechytí. No ale, žiaľbohu, ten legislatívny proces bol predsa len trochu dlhší, ako je to štandardne.
Čiže to je k tejto veci, nechcem sa ďalej o nej rozširovať.
Druhá vec je, ktorú pokladám za dôležitú, povedať, v tých zmenách, ktoré sme tam doplnili. A nevidím tu kolegu Kolesíka, lebo mal nejaké výhrady. No ale poviem, ja to rešpektujem. A som mu aj vtedy povedal, že to, čo navrhuje, pokladám za rozumné a že v tej veľkej novele vysokoškolského zákona by sme to urobili. Ale toto je akútna záležitosť. Stala sa chyba, niekde sa stala chyba. A jednoducho SANET sme krvopotne budovali. Budovali sme to z peňazí rezortu školstva. Nikdy to nebol bohatý rezort. On mal veľa hladných krkov. Možnože sa z vás niekomu zdá, že má veľký rozpočet. Ale na tie krky to je veľmi málo často. Ale po 50 mil., 100 mil. korún vtedy, 2 mil., 3 mil., 4 mil. eur ročne sme dávali na SANET. A vybudovala sa sieť, ktorá nie na Slovensku bola hodnotená. Akademická sieť SANET bola hodnotená ako jedna z desiatich najlepších akademických sietí na svete, a to sieť, ktorá bola budovaná už vtedy na nasvietených optokábloch. Nemá žiadne problémy s prenosovou rýchlosťou. Viete čo? Poviem, že je to sieť, kde poplatky, ktoré za to platia tí, ktorí sú do toho zapojení, sú desaťnásobne menšie ako tie, ktoré platia a platíme cez iné oficiálne inštitúcie, podniky, nechcem ich menovať tuná. Takže to nie je žiaden podnik, ktorý by bol takpovediac podnik na nejaký tunel peňazí. SANET bola založená na základe občianskeho združenia nadšencov, naozaj nadšencov, ako sú prof. Horváth a aj niektorí ďalší. A tento SANET by sa inak ocitol v situácii, že by nemohol dostať dotáciu priamo, musel by dostať financie iným spôsobom. Mohlo by sa nám stať, že v apríli jednoducho prestane fungovať, vypne. A to je celouniverzitný sektor. To znamená všetky vysoké školy, verejné určite. To je ministerstvo. To sú, prosím vás, stovky už dneska základných škôl. To sú dneska mestá, ktoré sú na to napojené. A tento SANET, myslím si, je vec, kde by bolo treba, aby nemala problémy, nič viac, nič menej. O tejto zmene je tam navyše doložené, o ktorej sme sa tu bavili. A si myslím, že je naozaj urgentné, aby sme to urobili. Nakoniec, takto dotácie dostávajú, viete, všetci športovci a podobne. A SANET tieto veci si zaslúži, celkom iste, aj svojou minulosťou. Čiže to je druhá poznámka.
Tretia poznámka je k tým štipendiám, ktoré sú tam. No ja už nebudem hovoriť, pretože kolega Beblavý sa k tomu vyjadril. A istým spôsobom pochválil, že to existuje. Ja pokladám za dôležité a pre mňa je uspokojujúce to, že keď niečo prežilo už niekoľko vlád a že to funguje ďalej, tie motivačné štipendiá majú svoj zmysel. A nemám s tým problém, že ich budú dostávať aj externisti, pokiaľ budú dosahovať dobré výsledky. (Ruch v sále.) Ja viem, že krútiš hlavou. S týmto, či externé štúdium rovnocenné je alebo nie je, no mám dlhodobo problém. Ja si myslím, že to tak nie je. A nie je ani tak dôležitá tá forma, ale ten spôsob, čo sa tam deje, koľko je tam kontaktnej výučby. Externé štúdium dnes na Slovensku je niečo unikátne, externé inde je tzv. čiastočný študent, part-time, že si postupne zapíše tento študent normálnym spôsobom všetko ostatné ako denný študent, akurát si to nerozloží na 5 rokov, povedzme, ale na 7 či 8 rokov, ale všetko normálne absolvuje. V tom je rozdiel. A v tomto externé štúdium dneska je na Slovensku, vnímam, veľký problém, ale dobre, nech aj oni to dostanú.
Čo pokladám za dôležité v tejto veci? Aby ministerstvo následne potom urobilo usmernenie. Však to môže robiť, pretože ono vlastne robí dotačné zmluvy, istým spôsobom znovu s vysokou školou, o tom, akým spôsobom tie peniaze na čo použije vysoká škola. A to usmernenie musí byť také, aby tie čiastky išli podľa študijných programov. No, viete, keď to bude len podľa výsledkov A, B ap., ohodnotenia tých študentov, tak na jednej vysokej škole, konkrétne na fakulte, sa stane s veľkou pravdepodobnosťou, že tam majú študentov, na takej pôsobil som aj ja a som tam materský pracovník, informatikov, kde je to mimoriadne náročné štúdium, nie veľké, a potom sú tam študujúci, poviem to tak, aby som sa nedotkol niektorého študijného programu, verbálne disciplíny študujúci. A určite by to skončilo inak tak s veľkou pravdepodobnosťou, že tie verbálne disciplíny by získali len tí študenti, v podstate to ohodnotenie. To by neplnilo tú funkciu. Tá funkcia je, aby to študenta motivovalo dosahovať výsledky, aby to nebolo len o tom, že áno, s odretými ušami skončil štúdium, ale skončil ho, že však to nie je podstatné. Žiaľbohu, často to takto funguje. A motivačné štipendium v tomto smere, myslím si, svoj účel plní a musí byť takto nastavené. To ja očakávam od ministerstva školstva, že toto urobí. A budem to sledovať.
Čiže to sú moje vyjadrenia k rozprave.
Na záver ja som pokladal aj za povinnosť, aby som sa k celej veci vyjadril, pretože podľa legislatívnych pravidiel pokiaľ sa dejú zmeny v novele zákona, týkajú sa iných paragrafov ako predkladateľom otvorených, tak to má byť so súhlasom predkladateľov. A teda tuná deklarujem, že všetky tieto návrhy sú so súhlasom predkladateľov, prekonzultované s tými, ktorí to položili. A je to po dohode a na základe konzultácií s ministerstvom školstva. Čiže všetky tieto zmeny odobrujem ako jeden z predkladateľov. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)