Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, milí hostia, ja vo svojom vystúpení nechcem byť dlhý, chcem sa dotknúť dvoch oblastí, ale najprv jedna taká všeobecná poznámka. Som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády je vážny dokument a ja si nemyslím, že je absolútne bezchybný, preto som veľmi pozorne počúval námietky opozície a žiaľ bohu musím povedať, že tých námietok, ktoré boli vecné, bolo málo, väčšina boli, by som povedal, politické odkazy, slogany alebo občas aj floskule a vzájomné prekáračky. Ja viem, že to je dlhé a možno únavné, že to treba občas oživiť, ale predsa len, tento dokument pokladám za príliš vážny, aby sme to preháňali v tomto smere.
A teraz k tým oblastiam, ktorých sa chcem dotknúť a chcem sa k nim vyjadriť. Prvá sa celkom iste, ako očakávate, týka vzdelania a vzdelávania. Viete, že vzdelanie je dôležité, že to má byť priorita, ja to počujem a počúvam, musím povedať, 20 rokov a v zásade existuje zhoda v tomto medzi všetkými politickými stranami, medzi opozíciou a koalíciou, akurát tá priorita obyčajne časom upadá a dostáva sa nižšie a nižšie. Ja si spomínam, ako vo vašom programovom vyhlásení vlády zaznieval záväzok, že dáte finančné prostriedky na úrovni Európskej únie, teda priemer Európskej únie, teda, že by sa dotiahli na hodnotu 5 %, no skutočnosť aká je, ja nemusím vôbec komentovať. Ak by sme odrátali eurofondy, tak s peniazmi v skutočnosti, čo sa týka podielu HDP, sme klesali, a preto chcem tuná vysloviť presvedčenie, že to, čo je vyjadrené v programovom vyhlásení vlády, že zvýši finančné zdroje do vzdelania, bude počas tohto volebného obdobia skutočnosťou. Ja som si vedomý, že vzhľadom na súčasný stav verejných financií to nemôže byť hneď tohto roku, a možno ani na budúci rok, ale ja si myslím, že v priebehu 4 rokov, verím, že to bude a že to bude naozaj výrazné.
Druhé, ktoré by som chcel uviesť a uvítať, sú body, ktoré sú v tej oblasti vzdelávania, ja si myslím, že dobre, že sú tam, i keď, a to tu uvediem nakoniec aj prečo, vidím isté zvláštnosti. Pozrite sa, testovanie, ktoré má byť nezávisle garantované, bolo zavedené, aj keď s problémami, si pamätáte, nový model maturity a takisto bol zavedený monitor, žiaľbohu, spôsob tvorby hodnotenia komisií vlastne tú nezávislosť dosť obmedzil a keď si spomeniem na situáciu týkajúcu sa monitoru, pri prvých problémoch, vtedajší pán minister začal uvažovať, že vôbec načo je dobrý monitor, či by sme ho nemali zrušiť. Takisto, niektoré veci, ktoré, spomeniem aspoň heslovite, tu boli a myslím, že sú dobré. Ja poviem, to, aby škola bola naozaj miestom nielen pre získavanie vedomostí, ale aj pre zmysluplné trávenie voľného času, aby bola otvorená. Mali sme tu program, počas druhej Dzurindovej vlády, otvorená škola. Vzťah k tým, ktorí sú s postihnutím, teda mali sme program bezbariérové školy. Nevystavali sme všetky, nemali sme na to peniaze, ale robili sa takéto veci. Vrátim sa k tomu, čo som tu spomínal a takisto myslím, že sa treba k tomu vrátiť, aby tie grantové komisie, ale takisto, aby hodnotenie kvality vysokých škôl, aby akreditačné komisie, hodnotitelia boli nezávislí a zahraniční. Mali sme to explicitne v zákone ako povinnosť, mali sme to ako povinnosť zmenou legislatívy, zmenou zákona ste to odtiaľ dali preč a stalo sa to len ako fakultatívna možnosť.
Mohol by som spomínať ďalšie veci, nechcem tu príliš zdržiavať tým. Viete, toto všetko, zdanlivo sa možno vám nezdá, ale súvisí s kvalitou vzdelávania. A poviem prečo. Je predsa neuveriteľné a hrozné, ak musíme míňať peniaze, čas a energiu na to, čo sa raz už podarilo urobiť. A vracať sa znovu k tomu. Aby sme sa mohli pohnúť ďalej. A preto niekedy možno sa dostávame do situácie, že veciam, ktorým by sme sa už mohli venovať, sa venovať nemôžeme. A ešte k tomu vzdelávaniu jednu vec, ktorá mi nedá, pretože tuná vystúpil pán exminister Mikolaj a hovoril o kreditovom systéme. Akože tam nevidí problémy, no, ja neviem, či nemá cit alebo nepočúva celú tú pedagogickú komunitu. Viete, kreditový systém a motivovanie učiteľov, aby jednoducho rástli, je v poriadku, ale to, čo sa s týmto zákonom stalo a ako sa urobilo, je explicitná, neuveriteľná ukážka toho, ako sa dá zbastardiť dobrá myšlienka. A tam sa to jednoducho musí napraviť. Týmto by som uzavrel tú prvú časť, ku ktorej som sa chcel vyjadriť.
A v druhej časti sa chcem vyjadriť k oblasti Európskej únie a vzťahov tam a trošku ako začnem zo širšia. Viete, niekoľkokrát som vystupoval v minulom volebnom období, keď sme hovorili o cieľoch, o zahraničnej politike a na všetky veci som dostával takú mantru. Mantru, ktorá hovorila ekonomický rozmer zahraničnej politiky a touto mantrou sa zakrývali nadštandardné vzťahy s krajinami, ako napríklad bolo Bielorusko alebo Kuba. Ja si myslím, že to, čo je teraz v programovom vyhlásení, že zahraničná politika má byť hodnotová, je naozaj dôležité a pravdivé, pretože, ak vezmem príklad, sloboda je kategória, tak tá nemôže končiť hranicami Slovenska alebo Schengenu a Európskej únie. Tá sloboda sa týka všetkých občanov, všetkých ľudí na svete a nemôžeme sa tváriť dôveryhodne, ak tých, ktorí nerešpektujú slobodu, my sa s nimi stretávame a akoby sme boli vzájomne, poviem také nepekné slovo, "pusipajtáši". To predsa takto nejde. Nikto vám neuverí, keď budete sa objímať s kriminálnikom, že ste dôveryhodný človek.
Druhá vec, ktorú pokladám a som to tak isto viackrát vravel a pokladám to za veľmi dobré, že je to v programovom vyhlásení vlády. Zahraničná politika je o dobrých vzťahoch, o dobrých susedských vzťahoch. A ja len pripomeniem, keď sme v deväťdesiatom ôsmom prebrali vládu a boli sme, tak povediac, ako mopslík dobiehajúci, aby nás zobrali do tej Európskej únie, tak vtedy nám pomohli tie naše niektoré dobré susedské vzťahy. Napríklad vzťahmi s Českom, aby sme naozaj mohli vôbec v tej várke vstúpiť do Európskej únie. A v tejto súvislosti s Európskou úniou, ja si myslím, že to bola jediná vec, ktorú si pamätám, kde bola absolútna zhoda všetkých vtedy politických subjektov, ktoré sa angažovali za to, aby sme do Európskej únie vstúpili. A myslím, že to bolo dobré a nám to dáva, ja vymenujem tri dôležité veci. A to jednak medzinárodnú bezpečnosť. Dnes sovietske vojská sem nevstúpia. Stabilitu a ekonomickú prosperitu. Na druhej strane je pravdou, čo mnohí sa búrite, že to znamená aj často obmedzenia regulácie, harmonizácie, ktoré sa nám mnohým nepáčia. Ale ja si myslím, že v tej Európskej únii je samozrejme dôležité dodržiavať svoje záväzky. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme neprijali ľahkomyseľne niektoré rozhodnutia a záväzky. Aby sme naozaj o týchto veciach rokovali, a preto, myslím si, že naozaj je dôležité to, čo je povedané v tejto časti kapitoly, že treba aktívne využívať mechanizmy, ktoré nám poskytuje Lisabonská zmluva. Myslím, že tie aktívne využívania tých mechanizmov, aby Európska únia nebola len to, čo kdesi nám čo prináša, ale aby sme o jej obsahu istým spôsobom spolurozhodovali. To je práve ten krok, ktorý treba urobiť. To sú dve oblasti, ku ktorým som pokladal za dôležité sa vyjadriť.
A v celku na záver. Naozaj si myslím, že sú veci, pri ktorých by sme sa mali snažiť skôr vecne diskutovať a usilovať sa o to, aby sme jednoducho našli spoločné riešenie a vzdelanie, rast, tak povediac, úrovne obyvateľstva, ale aj zahraničná politika a vzťahy k NATO sú myslím veci, pardon vzťahy k Európskej únii sú veci, v ktorých by sme naozaj mohli nájsť spoločnú reč. Koalícia aj opozícia. Ďakujem pekne.