Videokanál poslanca

Áno. Ďakujem. Vilko, ja som si prečítala tú informáciu, ktorú si tlmočil, teda akože, kde si objasňoval všetko to, čo si povedal. Nebudem sa s tebou sporiť, ale jedno je fakt, že k predpisovaniu účinnej látky - my veľmi dobre vieme, čo to obnáša a je tam samozrejme možnosť toho lekára, ako si uviedol, napísať odporúčanú formu, firemný názov lieku, s ktorým on má skúsenosti na základe svojho neustáleho celoživotného vzdelávania, skrátka sa rozhodol takýmto spôsobom u tohoto pacienta pomôcť naštartovať organizmus k samoliečiteľským schopnostiam, všakže. Takže, nebudem hovoriť o tom, že môže vylúčiť na druhej strane receptu, jak si povedal, lieky, ktoré nesmú byť pacientovi podané a podobne. Práve preto opäť chcem ale apelovať na to, že stále potrebujeme erudovaných farmaceutov, ktorí pôsobia prípadne aj v zariadeniach nemocničných ako klinickí farmakológovia. Stále potrebujeme farmaceutov, ktorí budú odborníkmi, ktorí budú môcť pacienta usmerniť, ktorí budú môcť pacienta presvedčiť.
Ďalej vieme veľmi dobre, aké nebezpečenstvo obnáša akákoľvek právna úprava, lebo vieme, že ľudská, človek je veľmi kreatívna osoba a vždycky si bude hľadať spôsoby, ako profitovať, alebo obísť, alebo čo už ja viem, alebo možno práve len využiť a držať sa normy zákonnej, nebudem to tu spochybňovať.
Ale ide o to, že atestácie u lekárnikov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým prihláseným poslancom prihlásenými s faktickými poznámkami za ich podporné slová a za prejavenie názoru, ktorý v podstate potvrdil naše vystúpenia.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem, vážená ctená Národná rada, vážený pán minister.
Neprihlásila som sa do faktickej poznámky, ale k faktickej poznámke pána predsedu zdravotníckeho výboru by som ja poznamenala v súvislosti s predloženou novelou zákona len toľko, že už skutočnosť, ak ju teda budeme musieť v praxi akceptovať, že lekár bude predpisovať účinnú látku a farmaceut bude ten, kto bude voliť liek, liekovú formu, teda liek, firmu, ktorá vyrába, pravdepodobne to bude poväčšine generikum, lebo je povinný ponúknuť pacientovi najlacnejší liek, ovšem, samozrejme, aby nemal prímesy, ktoré môžu tento liek modifikovať. To znamená, že sa očakáva, že to bude erudovaný odborník, ktorý prípadne bude môcť pacientovi poradiť a prípadne bude ho môcť aj vrátiť k lekárovi, ak zistí nejaké nezrovnalosti, a keď budú, žiaduce korekcie.
To znamená, pán minister, že tak ako aj hovorí slovenská komora, lekárnická komora, sú veľmi prekvapení, že skracujete prípravu mladého absolventa a že vyžadujete len prax dva roky, pričom predtým ho vyžadovali dobré mravy a kvalita poskytovanej služby, to, aby človek, ktorý s liekom takýmto spôsobom narába, mal päťročnú prax a po nej atestáciu.
Takže samotní lekárnici hovoria, že ich degradujete na vydávačov liekov, poťažne obchodníkov. No, teraz dovoľte, aby som vám tlmočila výzvu Slovenskej lekárnickej komory, ktorá mi prišla na mailovú adresu, kde sa na mňa obracia pán Tibor Czuľba, prezident Slovenskej lekárnickej komory. Je to výzva stiahnuť návrh zákona o liekoch z rokovania Národnej rady. Takže po trinástich rokoch od schválenia a takmer tridsiatich novelizáciách predkladá ministerstvo zdravotníctva na rokovanie Národnej rady návrh nového zákona o liekoch. Slovenská lekárnická komora ako jediná zákonom zriadená stavovská organizácia farmaceutov na Slovensku však považuje navrhovanú novelu zákona za právnu úpravu zlú a neprijateľnú nielen pre lekárnikov, ale najmä pre pacientov, čiže bežných ľudí. Najvážnejším problémom návrhu nového zákona o liekoch z pohľadu komory je to, že jeho ustanovenia sledujú výhradne komerčné ciele a legalizujú postupy, ktoré doposiaľ predstavovali obchádzanie a porušovanie zákona. Moderný zákon o liekoch je podľa názoru Slovenskej lekárnickej komory, nemal účelovo legalizovať aktivity konkrétnych prevádzkovateľov lekární, napríklad v podobe takzvaných vernostných systémov slúžiacich výslovne na ovládnutie trhu. Pritom vernostné systémy už začiatkom tohto roka raz prezident a následne aj Národná rada odmietli. Okrem toho pre spotrebiteľa sú vernostné systémy len fiktívnou výhodou a skôr majú potenciál zvyšovať spotrebu liekov. Navyše nezohľadňujú ani štandardy modernej farmácie a vývoj v Európskej únii, ktorý jednoznačne smeruje k potláčaniu komerčných aktivít v lekárenstve, o čom svedčia napríklad rozsudok či legislatíva v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku či Maďarsku. Ako dôkaz presvedčenia, že navrhovaný návrh zákona je zlý, slúži aj viac ako tisíc pripomienok, z toho štyristo zásadných, ktoré k návrhu zákona o liekoch v rámci medzirezortného pripomienkovania poslali ministerstvá, zdravotné poisťovne, samosprávne kraje a viaceré odborné zhromaždenia a organizácie. O to viac oficiálni predstavitelia lekárnikov na Slovensku boli rozčarovaní, že drvivú väčšinu týchto pripomienok ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo a do návrhu zákona nezapracovalo.
Slovenská lekárnická komora považuje novelu za neakceptovateľnú v procese prípravy nového zákona o liekoch a považuje napríklad aj skutočnosť, za neakceptovateľnú aj skutočnosť, že celý proces jeho prípravy prebiehal bez dostatočnej odbornej diskusie. Z jeho prípravy boli z nepochopiteľných dôvodov vynechaní tak zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory, ako aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre lekárenstvo a, ako som už spomenula, teda, ako to oni tu opäť zdôrazňujú, krajskí odborníci či akademická obec. Výsledný návrh zákona predstavuje aj z týchto dôvodov hazard so zdravím občana, keďže riziká, na ktoré v tomto období upozorňuje odborná verejnosť, budú posudzované laickou verejnosťou neskoro, až v čase, keď sa naplno prejavia. Okrem sledovania komerčných cieľov by navrhovaný nový zákon o liekoch nemal obsahovať ani neštandardné podmienky pre poskytovanie lekárenskej starostlivosti, úplne odlišné od podmienok pre ostatné zdravotnícke zariadenia - jedno povolenie na viac zariadení, neuvádzanie odborného zástupcu v povolení, zmena odborného zástupcu bez správneho konania. Rovnako by mali byť v zákone o liekoch dôslednejšie nastavené aj kvalifikačné požiadavky, keďže v kódexe zvyšujúcich sa kompetencií farmaceuta, čiže generická preskripcia, to čo som tuná povedala úplne na začiatku, ale aj neustáleho stúpania rozsahu poznatkov potrebných pre výkon jeho praxe, je nedostatočné vymedzenie kvalifikačných nárokov vyslovene iracionálny a potencionálne nebezpečný návrh ohrozujúci bezpečnosť pacienta. To už ani nebudem spomínať, že sa nám komplikuje terén, ak môžem povedať túto hantírku. Čiže komplikuje sa životné prostredie, teda sú ťažšie nami, odbornou verejnosťou akceptované produkty potravinárskeho priemyslu a tak ďalej, ktoré nám ten terén, ktorý my musíme liečiť, modifikuje. Odpusťte za tieto slová v úvodzovkách.
Návrh zákona o liekoch je podľa názoru Slovenskej lekárnickej komory aj v priamom rozpore so záväzkami vašej vlády, definovanými najmä v kapitole zdravotníctvo v jej programovom vyhlásení. V programovom vyhlásení okrem iného uvádzate: "Zriaďovatelia, vlastníci a regulačné úrady zabránia prípadným kartelovým dohodám poskytovateľov a zároveň aj poisťovní pri rokovaniach o cenách." Potom v časti zdravotníctvo sa v ňom hovorí aj o tom, že "vláda Slovenskej republiky bude klásť dôraz na dodržiavanie etických princípov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti." To je zase citát. Potom zároveň v prílohe číslo štyri zákona o poskytovateľoch bod deväť hovorí: "Pri predpisovaní a výdaji liekov sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčným hľadiskom." Nový zákon o liekoch ide proti všetkým týmto zásadám vášho programového vyhlásenia vlády. Slovenská lekárnická komora konštatovala, že v prípade prijatia a nadobudnutia účinnosti nového zákona o liekoch v predloženej podobe, bude primárne ohrozená kvalita starostlivosti a bezpečnosť pacienta na Slovensku. Navyše, legislatívne nastavenie zvýhodňuje niekoľko subjektov, vedených laikmi, povedie k monopolizácii trhu a takisto aj k zníženiu vplyvu regulátora, čo následne povedie nielen k zníženiu kvality, ale aj k zníženiu teritoriálnej dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Nový zákon takisto ani nezníži cenovú dostupnosť liekov na Slovensku. Zo strednodobého hľadiska troch až šiestich rokov, naopak, zvyšuje riziko nárastu cien liekov. Návrh zákona nie je podľa teda názoru Slovenskej lekárnickej komory v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Nie je zrozumiteľný a prehľadne usporiadaný a je zároveň terminologicky nepresný a nejednotný, pričom viaceré jeho ustanovenia sú v rozpore s cieľmi iných zákonov, čo je v zmysle legislatívnych pravidiel vlády neprípustné. Ak by však návrh zákona prešiel celým legislatívnym procesom, hrozí ďalšia monopolizácia lekárenstva a tak isto aj jeho možná kartelizácia s priamymi dôsledkami v podobe zvyšovania nebezpečenstva, rizika pre pacienta, znižovania vplyvu regulátora na cenotvorbu lieku, či priamo negatívneho dopadu na štátny rozpočet. Jeho prípadné prijatie zároveň vytvorí priestor pre lobistov ekonomicky silných spoločností, na korupciu úradníkov na úseku štátnej správy.
Slovensko potrebuje kvalitný zákon o lieku. Možno, že by to bol jeden z najdôležitejších zákonov, pán minister, z vášho ministerstva. Na znení takéhoto zákona sú pripravení s vami v Slovenskej lekárnickej komore spolupracovať. Preto dúfajú, že uvedené argumenty Slovenskej lekárnickej komory príjmete a návrh zákona o liekoch z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky stiahnete. A preto sa pripájam k procedurálnemu návrhu pána poslanca Rašiho, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku nepokračovalo, teda vlastne, aby sa vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, som rada, že ste povedali to, čo ste povedali, a že to tu odznelo, pretože skutočne, tak ako vy ste opísali celú tú situáciu, myslím, tak by jednal národohospodár, a nie podnikateľ, podnikateľ v úvodzovkách, nech mi podnikatelia seriózni odpustia. Myslím si, že netreba ľudí, ktorých peniaze sa točia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, nazývať sporiteľmi. Je to zavádzanie. Je to modifikovanie reality a pravdy, pretože týchto ľudí tým, že ich tak nazývame, hádžeme do úrovne nesvojprávnych. To nie je správny názov, oni si sporia, oni zverili svoje peniaze na podnikanie, čiže aj na hazard. A s tým musia počítať.
To, že sa zaviedli garancie, je určitý krok, ktorý vylepšuje to, čo je už od základu nesprávne, a dáva aké – také záruky, že dôchodcovské správcovské spoločnosti sú limitované. A keď budeme kučeraviť holuba na streche a robiť z neho páva a ešte z toho dokonca podávať nejaké podania na Ústavný súd a ušlé zisky fiktívne, no tak to už je sen. To je už snáď virtuálna realita, v ktorej môžu žiť len ľudia, ktorí sú vám kdesi v paži.

Ďakujem. Pán poslanec, ak dovolíte, doplním vás slovami Attilu Csernoka, ktorého článok vyšiel v Le Monde Diplomatique. "Ten, kto si myslí, že nastal čas na prehodnotenie zmluvy podpísanej v paláci Veľký Trianon, je nezodpovedný podpaľač. A navyše sa mýli, pretože za 90 rokov sa svet veľmi zmenil. Dnes už svet nefunguje podľa Trianonskej zmluvy, ale na základe iných záujmov, iných mocenských vzťahov, hoci nám to je ľúto, ale je to fakt. Namiesto Komáromu je na mape vyznačené Komárno, namiesto Kolozsváru Kluž, namiesto Újvidéku tam nájdeme Nový Sad. Mali by sme sa konečne upokojiť. Vzhľadom na túto realitu našich čias by sme mali písať a vyučovať rozumnejšiu, uveriteľnejšiu maďarskú históriu. No nariekanie nad tým aj po dlhých 20, 40 až či 90 rokoch svedčí o chorobnom duševnom rozpoložení. Je mi to ľúto, ale musím to povedať," hovorí tento maďarský intelektuál. "Priateliť sa je lepšie, ako sa nenávidieť. Veľká väčšina národov žijúcich na tomto území, Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Rumunov, Rusínov, Srbov, Slovákov a Slovincov, spolunažíva v mieri vedľa seba. Nenávisť šíria zaslepení ľudia bez svedomia, násilníci, nacionalisti a škodliví šovinisti, bez nich by bol život tu, v Karpatskej kotline, krásny." Toľko Attila Csernok.

Ďakujem. Pán poslanec ďakujem za vaše vystúpenie. Súhlasím s vami, že v podstate táto novela zákona by viedla k ďalšiemu pocitu, k prehlbovaniu pocitu nepotrebnosti štátneho jazyka, potreby ovládania štátneho jazyka a je to v podstate, bohužiaľ, medvedia služba pre národnostné menšiny žijúce v našom štáte. Pretože presne, ako spomenuli niektorí jedinci na záver, ide o plnohodnotné uplatnenie človeka na celom území Slovenska a z hľadiska mňa zdravotníka ide o to, aby nebol tento človek vystavený riziku neporozumenia informovaného a potom jeho súhlasu, pretože ja keď im niečo vysvetľujem v štátnom jazyku, nebudem mať istotu, že ma Róm alebo Maďar žijúci na území Slovenska dostatočne pochopí, aby potom aj právnik akceptoval to, čo on podpíše, že bol podaný informovaný súhlas.
Ja som na výbore povedala pánovi predkladateľovi, že je tu veľké riziko, že sa budú opakovať tie nepríjemnosti, ktoré zažívajú naši poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z obdobia vykonávania sterilizácií a ďalej už nepotrebujem hovoriť. Všetko toto hrozí, lebo nebudem mať istotu, že príslušník národnostnej menšiny bude dostatočne na celom území Slovenska informovaný, aby to pochopil.

Ďakujem. Ja chcem poďakovať poslancom, teda vám, páni poslanci, ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som len, keďže tu bolo už všetko povedané a veľa toho, čo mne zobralo vietor z plachát, napriek tomu som potrebovala tlmočiť niečo nové, nejaký iný pohľad, trebárs pohľad zvonku, preto som zvolila tohoto autora, ktorý ten pohľad poskytuje, opierajúc sa o históriu, preto ten Bjornson.
Potom prípad Estónska. Tam vidíme znova, že všetko treba chápať v dejinných súvislostiach a v súvislostiach z reálií, ktoré sú v tom-ktorom štáte, nehovorím, že tu trebárs generalizovať nejaké radikálne riešenia, ako sa to dá povedať, alebo zdá sa nám to zvonku, keď posudzujeme estónsku situáciu.
Čo sa týka toho Bjornsona, a teda tej histórie a podobne, a že bolo Slovensko vtedy menšinový národ alebo menšinový element. Ja si myslím práve to, čo som zdôraznila, že treba vidieť možno tú situáciu práve z pohľadu toho zachovania národa ako takého a keď ide o ohrozenie národa. Teraz nemyslím na jednotlivca, pretože jednotlivec môže mať rôznu duchovnú kultúru a duševný rozmer akýkoľvek a zabezpečí si svoj rozlet akýkoľvek chce v medziach svojich túžob a možností. Ale nemyslím si, že maďarský národ je ohrozený národ v Európe, že jeho jazyk zanikne, veď majú svoj štát.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás požiadala, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tejto novely zákona.
Čo sa touto novelou zákona sleduje? Dovoľte, aby som vám tlmočila pohľad z vonku, pohľad Nóra Egila Lejona. Každý, kto sa zaujíma o slovensko-maďarské vzťahy, nájde všetky tzv. informácie najnovšie na internete v angličtine, vo všetkých škandinávskych jazykoch, v nemčine, francúzštine, španielčine. Takto je to už dávno. A tak je to aj takmer po sedemnástich rokoch slovenskej nezávislosti. Dokonca aj vtedy, keď boli pri moci tzv. poloslovenské vlády. Proslovenské a poloslovenské. Nie je to hanba pre slovenský národ? Hanba pre politikov? Hanba pre slovenských intelektuálov?
Zoberme si napríklad Estónsko. Táto krajina už niekoľko rokov praktizuje menšinovú politiku absolútne sa vymykajúcu z rámca prijatých európskych noriem. V tom istom čase Slovensko praktizovalo najliberálnejšiu politiku k menšinám, aká vôbec existuje v nejakej európskej krajine vrátane Nórska. A predsa, ktorú krajinu kritizovali európske organizácie, medzi nimi aj Európska únia, za menšinovú politiku? Estónsko, Maďarsko, Poľsko, Španielsko, Nemecko, škandinávske krajiny? Všetci vieme, že do paľby kritiky sa dostávala a stále sa dostáva tá krajina, ktorá má jednu z najliberálnejších menšinových politík v Európe.
Problém je v tom, že len málo Európanov o tom vie, pričom veľká väčšina z nich ani nemá záujem sa o tom niečo dozvedieť. A keď im predložíme fakty, budú ich pokladať za lož, lebo médiá celé roky hovorili opak. Pre slovenských intelektuálov je základnou otázkou pochopiť, prečo je to tak, a diskutovať o tomto probléme so zahraničnými priateľmi, v spolupráci s nimi utvárať protistratégiu a budovať medzinárodnú sieť intelektuálov, ktorá by bola schopná čeliť falošnej propagande. Iniciatíva musí však vyjsť od slovenských intelektuálov. Tu sa dostávame k základnej otázke. Ako môže Európa začať používať nové, lepšie a realistickejšie normy, utvoriť hrádzu novým hriechom prinajmenšom tým, že sa bude o starých hriechoch hovoriť. No ako sa Európania môžu poučiť zo slovenskej histórie, keď dokonca ani slovenská vláda im o nej nechce hovoriť?
Pred niekoľkými rokmi francúzsky filozof a esejista Jacques Ranciere písal o nevyhnutnosti europeizovať európske dejiny. Dôvod videl v tom, že nebolo realisticky možné stanoviť spoločné európske normy, podľa ktorých by sa európske štáty mali správať jeden k druhému, lebo neexistujú spoločné a všeobecne prijímané európske dejiny. Každý štát si ich totiž vykladá po svojom. Pokiaľ národy nebudú schopné zmieriť sa so svojimi vlastnými dejinami a otvorene si nepriznajú vlastné historické zločiny, dovtedy.
A čo tie krásne slová o demokratickej integrácii? Vari možno integrovať národy, ktoré sa navzájom nepoznajú? Nepoznajú svoju súčasnú situáciu ani svoje dejiny. Pravdaže, nejako sa to dá urobiť, ale nie demokratickým spôsobom. Sú slovenskí intelektuáli pripravení brániť svoju krajinu? Je pripravená slovenská vláda, slovenský štát?
Pred časom vznikla v Európe weimarská politická kríza zapríčinená dlhodobou hospodárskou krízou a depresiou. Dnes sme v Európe opäť svedkami hospodárskej krízy a politické sily a idey, ktoré kedysi viedli k Weimaru, opäť ožívajú a usilujú sa utvoriť nový Weimar. Maďarskí revizionisti sú opäť na čele tohto procesu. Je jasné, že chcú utvoriť tzv. nové normy, ktoré sú však len oprášenými potrianonskými normami. Ak sa má tento proces zastaviť, treba konať hneď teraz, lebo keď nastane tragédia, bude už neskoro.
Čo je však najväčšia prekážka na ceste tých úsilí, ktoré by mali proti takémuto procesu účinne pôsobiť? Politici. Oni si, ako máme možnosť teraz vidieť, na tomto probléme budujú svoju kariéru. Či sa už prezentujú ako proslovenskí alebo promaďarskí. A keď už spomínam tzv. proslovenských politikov, z vlastnej skúsenosti viem, ten pán Egil Lejon, samozrejme, vie, z vlastnej skúsenosti viem, že nemajú nijaký záujem tvoriť podpornú sieť na Slovensku ani v zahraničí, napríklad takú, ako sa podarilo vybudovať Bjornstjerne Bjornsonovi a ktorú stále rozširoval až do svojej smrti v roku 1910.
Čo bolo hlavným prvkom v jeho politike a stratégii? Cieľom jeho politiky bolo organizovať hnutie bojujúce za rovné ľudské, národné práva, mier a sociálne istoty. Bjornson a intelektuáli okolo neho systematicky budovali sieť spisovateľov, intelektuálov a novinárov, ktorí boli známi svojou bezúhonnosťou a nepodplatiteľnosťou. Bolo to hnutie budované zdola, nie hnutie dirigované zhora nejakou politickou stranou alebo nejakým iným hnutím. Tejto stratégie sa Bjornson pridŕžal vo všetkom, čo robil. Nik nepochyboval o tom, že mohol bez problémov urobiť kariéru v nórskom parlamente, veď po dlhé roky bol vodcom najväčšieho masového hnutia v moderných nórskych dejinách a škandinávskych dejinách, mohol byť aj ministrom alebo predsedom vlády. Iste by bol mohol dosiahnuť aj tieto pozície. On však nechcel. Vedel, že v každej politickej strane sú tendencie ku korupcii, jej členovia majú osobné ciele, chcú robiť kariéru. Nebojujú predovšetkým za záujmy svojich voličov a svojho národa. Vedel, že jediná sila, ktorá mohla tieto tendencie udržať na uzde, bolo dobre organizované ľudové hnutie budované zdola.
Bjornson to otvorene hlásal a podľa toho konal. Bjornson, pravdaže, podporoval niektoré strany, ktoré si jeho podporu veľmi vážili. No súčasne sa veľmi báli jeho kritických názorov. V každom prípade Bjornson a jeho hnutie ostali nezávislými od štátu, nedostávali nijakú finančnú podporu. Tam je tá nezávislosť skutočná.
V súvislosti s uvedenou stratégiou si môžeme položiť otázku, prečo dnes neexistuje na Slovensku široké ľudové hnutie, ktoré by doma i v zahraničí šírilo pravdivé informácie a strhávalo tak kožu z maďarského mastodonta? Na vine je iná stratégia. Ak budeš hlasovať za mňa alebo za nás, ja alebo my vyriešime problém doma aj v Európe. No bude to vzdialené od ľudu. Vieme, že keby došlo k tragédii, na odpor by sa museli postaviť obyčajní ľudia a karieristi by opäť ťažili zo situácie ďaleko od bojovej línie, aby sa starali o svoje vlastné záujmy. Možno ho niekto obviní, že preháňal, že zveličoval. Čo na to môžem povedať? Dal by Boh, aby mal pravdu, že zveličoval. Dúfajme, že sa mýlil. No, keby mal pravdu, čo len na 10 alebo 20 %, tak by sa politici sústredili na to, ako dostať našu krajinu z mŕtvych vôd, do ktorých bola vmanévrovaná. Nie tak, že budeme jeden druhého okrikovať, vykrikovať o Maďaroch, to všetko totiž o nich už vieme, ale tak, že budeme šíriť informácie do zahraničia, ktoré, naopak, nevie o nich nikto. Ak po toľkých rokoch začneme budovať národno-európsku stratégiu vychádzajúcu zdola, nielenže povieme, ale sa na tejto práci aj aktívne zúčastníme, že naša práca, budeme môcť povedať, že naša práca bola úspešná.
Toľko odkaz Nóra, ktorému nie sú ľahostajní Slováci a Slovensko a ostatné národy Európy. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo veľmi pekné a najmä sa mi páčil záver, aj som vám zatlieskala, pretože sám máte pocit, že skutočne je tam nadmieru použité, teda je za tým politikum.
Ponúknem vám takú zaujímavú myšlienku. Viete, nevzbudilo by to až také pobúrenie, respektíve toto, tých 15 % a podobne, u mňa pobúrenie vzbudí vždy, pretože ja mám tendenciu racionálne vnímať veci, pragmaticky a tak, aby prospeli skutočne tým ľuďom a všetkým tým, ktorí tam žijú.
Ale iné chcem povedať. Neviem o tom, viete, nikto by, teda keby som nevidela za tým politikum, tak by som sa nepriklonila k takémuto prirovnaniu. Viete, vláda alebo kráľovná Veľkej Británie nebude ponúkať občanom, ktorí žijú v Bratislave v Starom Meste, na ulici, ktorá má pod názvom ulice napísaný anglický názov a ktorý obyvateľ tejto ulice rozpráva po anglicky, nebude mu ponúkať volebné právo. To je to politikum. To je to politikum, že sú politici okolo nášho štátu, ktorí to politikum podsúvajú neustále.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi, že veľmi jasne zdôraznil, o čo v tomto zákone, o čo týmto počinom predkladateľom ide, a že nejde o úpravu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ale ide o celé to politikum, ktoré za tým je a ktorý tam poslanec veľmi detailne predniesol. Ďakujem.