Vážené dámy, vážení páni. Vaše vystúpenie pán poslanec Kalist mi evokovalo jednu takú dominantnú myšlienku, keď som vás počúvala, že ty hovoríš, ty máš pravdu, v úvodzovkách, nedovolila by som si vám tykať. Tak možno, že teraz ja budem hovoriť a ja budem mať pravdu.
Pán minister, je zaujímavé, že s peniazmi poistencov disponujú podnikateľské subjekty, ktoré podľa svojho charakteru majú cieľ vytvárať zisk, a ja som vám už povedala na...
Vážené dámy, vážení páni. Vaše vystúpenie pán poslanec Kalist mi evokovalo jednu takú dominantnú myšlienku, keď som vás počúvala, že ty hovoríš, ty máš pravdu, v úvodzovkách, nedovolila by som si vám tykať. Tak možno, že teraz ja budem hovoriť a ja budem mať pravdu.
Pán minister, je zaujímavé, že s peniazmi poistencov disponujú podnikateľské subjekty, ktoré podľa svojho charakteru majú cieľ vytvárať zisk, a ja som vám už povedala na výbore, že nič vám nebráni urobiť krok späť, keď zákonom bola konštituovaná všeobecná poisťovňa a potom aj Spoločná zdravotná poisťovňa ako akciové spoločnosti, takisto ich môžete zákonom vrátiť k príspevkovým organizáciám, kde vás bude oprávňovať ako predstaviteľa štátu a veľmi dobrého a rozumného hospodára veľmi rozumne disponovať finančnými prostriedkami. Nepochybujem, že najlepšie ako sa len dá.
Ústavný súd Slovenskej republiky 26. januára tohto roku rozhodol o návrhu skupiny štyridsiatich deviatich poslancov, v čase podania opozičných poslancov SDKÚ - DS, KDH a SMK z 15. októbra 2008 tak, že ustanovenie § 15 ods. 6 zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To ešte môže korigovať Ústavný súd. Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Národnú radu Slovenskej republiky uviesť zákon do súladu s ústavou. Ak tak neurobí do šiestich mesiacov, ustanovenie zákona stratí platnosť. Zrejme je veľmi dôležité, ako je skoncipované podanie na Ústavný súd, či sa dovolávame ústavnosti z hľadiska podnikateľského subjektu, alebo z hľadiska použitia verejných prostriedkov. Vy, pán minister, predkladanou novelu chcete precizovať to, čo je z princípu nesprávne a nemá obdobu nikde vo svete, to, čo zaviedol pán minister Zajac.
Pán bývalý minister Ivan Valentovič novelou zákona našiel, citujem, "spôsob ako zabrániť, aby si niekto prisvojil cudziu vec, v tomto prípade cudzie peniaze, ktoré mu boli zverené", čo sa podľa § 213 Trestného zákona nazýva sprenevera. Aký charakter má teda toľko diskutovaný, v úvodzovkách, zisk zdravotných poisťovní v kontexte povinných poistných odvodov aj v kontexte prebiehajúcich arbitrážnych konaní? Medzi základné princípy verejného zdravotného poistenia okrem solidarity patrí aj neziskovosť. Nemožno povedať, že by poisťovne nemohli tvoriť účtovný zisk priamo z vybraného poistného, no z tohto vybraného zisku, ktorým sa nazýva ten účtovný efekt, si nemôžu v podstate ľubovoľne akcionári vyplatiť dividendy. Zákonom daná povinnosť občana alebo zamestnávateľa zaplatiť zdravotné poistné odvody vlastnými peniazmi je zjavne vynútená stratou vlastníckeho práva k nim a nutnými predpokladmi pri vynútenej strate vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky je verejný záujem, a to iba jeho nevyhnutná miera, a dividenda je súkromný záujem. Otázka znie: Z čoho akcionári zdravotných poisťovní usúdili, že časť vyvlastnených, teda verejných peňazí s jasným použitím a účelom si môžu jednoducho vziať? Zdravotnícka legislatíva to v nijakom ustanovení neumožňuje. Aj zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaraďuje právnické osoby vo fondoch zdravotného poistenia medzi subjekty verejnej správy, ktoré hospodária s verejnými finančnými prostriedkami. Možno argumentovať aj Obchodným zákonníkom, avšak aj tu treba analyzovať komplexne činnosť zdravotných poisťovní, vrátane verejného či súkromného charakteru, peňazí odvedených občanmi do zdravotných poisťovní. Nielen podľa § 178 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti na dividendu, ktorý valné zhromaždenie určí na rozdelenie. Tu treba spomenúť aj ďalšie ustanovenie, a to § 36 tretia veta, z ktorej priamo vyplýva, že akciová spoločnosť môže byť založená aj za iným účelom ako účelom podnikania, teda nielen za účelom dosahovania zisku. Napríklad môže byť založená aj za účelom verejného zdravotného poistenia, čo vo svete funguje, čo vytvorenie zisku vôbec nevylučuje, ale zisk, tobôž dividenda, nie je účelom jej činnosti. Za úplne zásadné ustanovenie je však potrebné považovať § 40 zákona 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý uvádza, že kategorizácia chorôb, liečiv, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného poistenia. Toto ustanovenie je platné už od roku 2005. Predpokladám, pán minister, že vami predložené pred chvíľou prerokované zákony budú k tomuto smerovať, že to, že ministerstvo bude mať priamy dosah na výšku ceny, že vlastne vyplní alebo bude, umožní, aby sa realizovalo znenie zákona § 40.
Takže uvidíme, ako sa medzinárodná arbitráž vyrovná s týmto sporom a hlavne ako s ochranou vlastníctva, ktorá vyplýva zo základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave Slovenskej republiky čl. 20, ale aj z Listiny základných práv a slobôd, čl. 11, z Charty základných práv Európskej únie, čl. 17, či z Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd, Dodatok protokolu, čl. 1. Treba veriť, že ak by sa arbitrážny súd pri prípadnom neúspechu Slovenskej republiky nevyrovnal s ľudskoprávnymi aspektami povinných odvodov, že Slovenská republika využije všetky právne prostriedky na to, aby ochránila ľudské práva a majetok svojich občanov, nie tak ako jej úradníci doteraz. Myslím, že tých 230 miliónov eur už hádam stačilo, rozdelené v dividendách. Mimochodom, dlh všetkých slovenských nemocníc je údajne 170 miliónov eur. To znamená... To hovorí za všetko. Z medzinárodných dohôd o ochrane investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorými sa často argumentuje v prípade tzv. zákazu zisku, si môžeme vziať ako príklad dohodu medzi Československou federatívnou republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií z roku 1992 čl. 2. V čl. 2 sa uvádza: "Každá zmluvná strana na svojom území podporuje investície investorov druhej zmluvnej strany a povoľuje ich v súlade s ustanoveniami svojho právneho poriadku."
Myslím, že predložená novela neupravuje jednoznačne právnu normu tak, aby už nebolo možné vyplácať si dividendy spreneverou verejných prostriedkov. Preto apelujem na všetkých poslancov, aby prehodnotili svoj postoj k problematike tohto zákona a hlasovali za bod 9 na strane 6 spoločnej správy výborov, kde je navrhované: V čl. I v 15. bode v § 15 ods. 5 znie: "(5) Ak je v schválenej riadnej účtovnej uzávierke alebo mimoriadnej účtovnej uzávierke výsledkom hospodárenia bežného účtovného obdobia zisk, zdravotná poisťovňa je povinná použiť tento zisk najmenej vo výške 80 % na tvorbu rezervného fondu a to až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách najmenej do výšky 3 % poistného po prerozdelení podľa § 14 ods. 4 za dvanásť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich koncu príslušného bežného účtovného obdobia." Koho to bližšie zaujalo, odôvodnenie si, prosím, prečítajte v spoločnej správe výborov na strane šesť. Máte ich tam v priehradkách v poslaneckom salóniku, resp. prezenčnej čitárni, takzvanej po novom.
Pre moje vystúpenie som použila článok zo Zdravotníckych novín a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis