Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou pod tlačou 613 návrh môj na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výzve adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky. V tomto návrhu, ak bude schválený, Národná rada Slovenskej republiky žiada prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča, aby rešpektoval rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 a v súlade s ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky urýchlene pristúpil k vymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Toľko uznesenie a teraz mi dovoľte na úvod zopár slov. 17. júna v tajnej voľbe sme zvolili pána Čentéša za generálneho prokurátora. Čo sa týka tajnej voľby a otázky je zákonnosti, polemiku v čase jej konania vyvolala len možná verejná voľba prokurátora... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán exminister a ostatné kolegyne, poprosím aj ja.

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, vy sa sústreďte na uvedenie návrhu.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Chcem, ale nemôžem. (Smiech.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Tak poprosím poslancov, aby vám to umožnili a nevyrušovali. Nech sa páči.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Čo sa týka tajnej voľby a otázky jej zákonnosti, polemiku v čase jej konania vyvolala len možná verejná voľba prokurátora. Jozef Čentéš však bol zvolený v tajnej voľbe, platnej podľa starého ako aj novelizovaného rokovacieho poriadku. Platnosť a zákonnosť tejto tajnej voľby nepriamo potvrdil aj Ústavný súd, keď v rozhodnutí pléna Ústavného súdu pod č. 100/2011 vyslovil, že uskutočnením tajnej voľby dňa 17. júna 2011 pominuli dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti novely rokovacieho poriadku prijaté a ani v súčasnosti neexistujú iné, ktoré by signalizovali reálnosť alebo aspoň potencionálnosť ohrozenia základných práv a slobôd, značných hospodárskych škôd, či iný nenapraviteľný následok.
Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 Ústavy Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva generálneho prokurátora. Podľa pána prezidenta je na jeho rozhodnutí, či kandidáta vymenuje, alebo nie. Keďže toto ustanovenie ústavy používa formulácie vymenúva a teda dostatočne neprecizuje povinnosť prezidenta vymenovať generálneho prokurátora. Tento článok však nemožno izolovať od celého znenia ústavy. Treba vziať do úvahy aj článok 101 Ústavy Slovenskej republiky, kde prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, ktorý stanovuje prezidentovi povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Osobne som toho názoru, že za riadny chod ústavných orgánov nemôžeme považovať stav, kde funkcia generálneho prokurátora neobsadená viac ako pol roka, pričom kandidát na túto funkciu spĺňa všetky zákonné predpoklady pre kandidáta na generálneho prokurátora a bol riadne zvolený Národnou radou v štandardnej tajnej voľbe.
Ako argumentoval aj sám pán prezident v podobnom prípade, keď odmietal vymenovať pána Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska, to je nález pléna Ústavného súdu 14/6-38. Citujem: "Prezident má v prípadoch, keď má vymenovať kandidáta zvoleného vládou alebo parlamentom, notariálnu funkciu, ktorá spočíva v povinnosti overiť nielen súlad postupu Národnej rady v procesnej rovine, ale má aj povinnosť overiť splnenie predpokladov podmienok alebo náležitostí ustanovených ústavou a zákonmi, teda overiť súlad v obsahovej rovine."
JUDr. Čentéš spĺňa všetky tieto predpoklady. Bol dodržaný procesný postup voľby generálneho prokurátora v Národnej rade a takisto pán Čentéš spĺňa všetky predpoklady vyžadované zákonom pre zvolenie do funkcie generálneho prokurátora.
Pán prezident sa nemôže rozhodovať len na základe svojich sympatií, resp. nemôže svoj postoj odôvodňovať tvrdením, že JUDr. Čentéšovi nedôveruje. To, že sa mu nepáči, nie je dôvodom. Niektorí z vás už vopred avizovali, že Národná rada nesmie zasahovať do právomoci prezidenta. Tu by som chcel upozorniť na čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vraví, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí, najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať aj ako sa dodržiavajú. Keďže sa domnievam, že konanie pána prezidenta v tomto prípade vyvoláva pochybnosti a myslím si, že prezident Slovenskej republiky nekoná svoju povinnosť, týmto uznesením Národnej rady ho chcem vyzvať, aby vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, a tým zabezpečil riadny chod generálnej prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu. Je to v súlade s ústavou čl. 149.
Na záver mi dovoľte, vás požiadať o podporu tohto návrhu, pretože tak ako avizovali všetky poslanecké kluby vládnej koalície, sú za to, aby pán prezident v tejto oblasti konal. Verím, že tento návrh získa podporu. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážený pán zástupca navrhovateľov, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte, aby som v krátkosti sa vyjadril jednak k niektorým tvrdeniam, ktoré tu boli v rozprave povedané, ale aj ešte doplnil v niektorých bodoch vystúpenie nášho predsedu poslaneckého klubu Jožka Mikuša.
Odznelo tu, že sme si pred dvadsiatimi dvomi rokmi zaviedli imunitu, a na to, aby sme ju zneužívali. Chcel by som povedať, že Slovenská republika vznikla 1. 1. 1993, tak si treba vypočítať, koľko podľa tohto tvrdenia teda funguje v slovenskom zákonodarstve imunita. Upozorňujem ale však na jedno iné vážne pochybenie v tomto tvrdení. Ak sa spýtate ústavných právnikov, a ktoréhokoľvek a v tomto sa nesporia., do roku 2006, do 16. 3., na Slovensku neexistovala priestupková imunita. Do roku 2006 existovalo zvykové právo, ktoré hovorilo o tom, že na Slovensku požívajú poslanci priestupkovú imunitu. Vtedy, keď bol problém s alkoholom niektorých poslancov, tak vznikol návrh, ktorý chcel zrušiť imunitu na alkohol, a musím povedať, že sme sa nechali zaviesť niektorí, respektíve tí, čo sme hlasovali, nekvalifikovaným návrhom pána poslanca Minárika, ktorý vtedy uviedol časť poslaneckej snemovne, ja verím, že nechtiac, do omylu a vlastne tým návrhom sa do slovenskej legislatívy dostala aj priestupková imunita. Poprosím tých, ktorí sa chcú s tým zaoberať detailnejšie, nech sa spýtajú ústavných právnikov, do roku 2006 neexistovala v našom zákonodarstve priestupková imunita.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k tomu, čo tu odznelo aj vo vzťahu k trestnoprávnej imunite. A teraz to je to, čo chcem doplniť Jožka Mikuša za poslanecký klub SDKÚ-DS, my nepotrebujeme ani zrušenie, ani zachovanie trestnoprávnej imunity. Spomínam si na časy, keď sme boli postavení pred situáciu, že na poslankyňu z nášho poslaneckého klubu bolo vznesené obvinenie. Bola daná žiadosť, aby sme túto poslankyňu zbavili trestnoprávnej imunity, aby bol daný priechod orgánom činným v trestnom konaní, aby sa tá vec mohla došetriť. Skúste sa pozrieť, ako sa poslanecký klub SDKÚ vtedy v tejto otázke a žiadosti postavil. Hlasovali sme za zbavenie trestnoprávnej imunity, pretože sme si povedali, že ak je dôvodné podozrenie, nie je dôvod, aby sme neutvorili priestor pre orgány činné v trestnom konaní, aby sa dokázala buď vina, alebo nevina aj konkrétneho poslanca. Nepoznám príbeh, kedy by poslanecký klub v tejto snemovni bol takýmto spôsobom hlasoval vo vzťahu k svojmu vlastnému poslancovi. Ak nám niekto chce niečo pripisovať, okrem toho, že nemá dobrú štatistiku, ako kto kedy hlasoval, tak len upozorňujem na tento moment, ktorý je zaznamenaný vo všetkých dokladoch a zápisoch z rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
A ešte by som chcel upozorniť všetkých pánov poslancov, aj tých, ktorí, no nebolo to z mojich úst, vo vzťahu k tým prechodom a vo vzťahu k tomu, ako upozorniť na potrebu zrušenia priestupkovej imunity, chovajú infantilne, že na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady sme podľa čl. 75 Ústavy Slovenskej republiky všetci sľubovali, že: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, vernosť Slovenskej republike, svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Nikto z nás nesľuboval, že ich bude porušovať len preto, aby na seba upozorňoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 151a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 4 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov vám podal návrh kandidáta na verejného ochrancu práv, ktorého navrhujeme a je ním JUDr. Jana Dubovcová, rodená Verčíková.
Jana Dubovcová žije v Banskej Bystrici, je vydatá, žije usporiadaným rodinným životom, je matkou piatich detí, z ktorých dve sú ešte študentmi denného vysokoškolského štúdia.
V roku 2002 svetová organizácia Transparency International udelila Jane Dubovcovej za jej postoj a konanie, išlo o anketu o korupcii na súde a následné presadzovanie a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy Slovenskej republiky, najvyššie ocenenie, ktoré si osobne prevzala v Casablance v Maroku za účasti zástupcov všetkých krajín. V roku 2006 si vo Washingtone prevzala prestížnu cenu, ktorú jej udelila Svetová banka za prácu na postupoch zefektívnenia činnosti súdov a súdnych systémov.
Jana Dubovcová v roku 1977 skončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave štátnou záverečnou skúškou a nadobudla vysokoškolskú kvalifikáciu v odbore právo. V roku 1979 obhájila rigoróznu prácu a vykonala rigoróznu skúšku vo vednom odbore občianske právo hmotné, občianske právo procesné a bol jej priznaný titul doktor práv - JUDr.
Vykonávala právnickú prax a v roku 1988 sa stala justičnou čakateľkou. Po absolvovaní odbornej justičnej skúšky bola 21. 12. 1989 zvolená za sudkyňu z povolania.
Počas vykonávania sudcovskej funkcie, v ktorej pôsobila ako predsedníčka senátu a samosudkyňa, rozhodla niekoľko tisíc sporov aj nesporových vecí z oblasti občianskeho, pracovného, rodinného, ale aj obchodného práva. Funkciu sudkyne vykonávala po odbornej stránke dobre a zodpovedne a bez prieťahov v konaní. Účastníci súdnych konaní na jej sudcovskú prácu nepodali ani jednu sťažnosť a v práci dosiahla dobré pracovné hodnotenie.
V rokoch 1999 až 2005 bola predsedníčkou Okresného súdu Banská Bystrica. Počas odbornej stáže na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v rokoch 2003 a 2004 pôsobila vo funkcii generálnej riaditeľky sekcie ekonomiky, rozvoja a stratégií a pracovala na tom, aby sa na všetky súdy Slovenskej republiky zaviedol projekt súdny manažment vrátane generátora náhodného výberu sudcu pre rozhodovanie vo veci.
V rokoch 1998 až 2002 bola šéfredaktorkou časopisu Združenia sudcov Slovenska JUSTIN a informačného bulletinu Združenia sudcov Slovenska. Pracovala tiež v Národnej asociácii sudkýň Slovenska, ktorá sa zaslúžila veľkou mierou o prijatie legislatívy na stíhanie domáceho násilia. Národná asociácia sudkýň Slovenska už v roku 2002 navrhovala Dr. Janu Dubovcovú za kandidátku na funkciu verejnej ochrankyne práv.
Jana Dubovcová spolupracovala s viacerými občianskymi združeniami na zvyšovaní právneho vedomia spoločnosti. Ako bezplatná právna poradkyňa spolupracovala niekoľko rokov s bývalým Centrom poradensko-psychologických služieb v Banskej Bystrici a takmer 10 rokov externe vyučovala na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici právo so zameraním na oblasť rodinného práva a na ochranu práv dieťaťa a ľudských práv.
Doktorka Jana Dubovcová v minulosti nebola a ani teraz nie je členkou žiadnej politickej strany. Po prijatí rozhodnutia zúčastniť sa v roku 2010 volieb do Národnej rady ako nezávislá na kandidátke politickej strany SDKÚ - DS sa vzdala sudcovskej funkcie. V súčasnosti je poslankyňou Národnej rady, pracuje v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, v Imunitnom a mandátovom výbore Národnej rady a zameriava sa na oblasť legislatívy týkajúcej sa súdnictva a ústavných práv. Je advokátkou.
Pre spôsob, akým Jana Dubovcová vykonávala a napĺňala svoju sudcovskú funkciu, pre jej životné postoje, ktoré zaujíma, a preto, že dlhé roky presadzuje etiku a morálku do bežného života a do súdnictva, je dnes uznanou a uznávanou morálnou autoritou nielen v Slovenskej republike, ale aj mimo nej. (Ruch v sále.)
Páni kolegovia, poprosím ešte chvíľu pozornosti, už budem končiť.
Spĺňa tak odborné, aj osobné, aj osobnostné predpoklady na riadne a dôstojné vykonávanie ústavnej funkcie verejného ochrancu práv v Slovenskej republike.
V mene skupiny poslancov vám dávam do pozornosti nielen toto meno, ale aj jej životný príbeh a verím, že porozumiete, že na funkciu verejného ochrancu práv je Jana Dubovcová naskutku dobrý kandidát.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Juraj Blanár. V sále ho nevidím, stráca poradie.
Teraz by mal vystúpiť pán poslanec Ján Počiatek. Ani toho v sále nevidím. Takže tiež stráca poradie.
Na druhej strane Ľubomír Želiezka je v sále. Takže, nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Martin Fronc.

Páni kolegovia, porozumel som, že ste neporozumeli, a preto sa pokúsim ešte v krátkosti raz.
Pani premiérka sa slobodne rozhodla, že keď nebude schválený euroval, nemôže zo Slovenska odísť na žiadny summit, ani nikde, aby povedala, to, na čom sme všetci svojho času dohodli, jedine Slovensko blokuje. Povedala to jasne a zrozumiteľne a povedala, v takom prípade podávam demisiu, alebo spájam to s dôverou vlády.
Vy tu dnes všetci opakovane hovoríte niečo, čo je veľmi nemorálne. Ak by ste to neboli spojili, bolo by to prešlo. Ja vám nebudem hovoriť o tom, že či odskakujete na jeden týždeň do opozície, alebo na dva, alebo na tri, a potom sa zase chcete vrátiť do koalície. Ale tvrdenie, že spojenie s hlasovaním o dôvere vlády pokazilo celú túto hru a že by sme boli euroval schválili, má len jeden drobný háčik, vo všetkých troch prípadoch ste vykrútili premiérke krk. A to je nemorálne, tváriť sa, že zostávate vo vláde, na čele ktorej už nebude pani Radičová, ktorú tak neskutočne milujete. My sa jej snažíme pomáhať, ale pri takomto perfídnom - a keď sme hovorili o tej solidarite perverznej - tak toto je čistá perverznosť, doniesť si tie vaše hárky a povedať, ako milujete Ivetu a na druhej strane vám je jasné, že však keby bola podala demisiu, tak by bolo mohlo prejsť. To si naozaj myslíte, že sme...

Pavol Hrušovský, podpredseda NR SR
Že sme takí blbci?

Milan Hort, podpredseda NR SR
...že toto, ako niekto vám zje? Však sa, prosím vás, trošku zamyslite nad tým, čo hovoríte.

Ospravedlňujem sa kolegovi Janišovi, že ho predbieham, ale teraz myslím, že prišla tá doba, keď by som mal reagovať na dve veci iba.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dve kolegyne, kolegovia, keď rozprával Richard Sulík z tohoto miesta, tak použil niekoľko vyjadrení, pri ktorých ma tak trochu štípalo. Hovoril, že to, čo chceme schváliť, je takzvaná perverzná solidarita, je to novodobé nevoľníctvo a podobné výroky. No a potom povedal, že keď nemáme argumenty, tak sa zakrývame akousi geopolitikou. Ja nebudem hodnotiť postavenie a pozíciu a názory na Národnú radu Slovenskej republiky, čo sa týka domáceho vnímania. To hodnotia iní. Ale veľmi mi je smutno, keď použije akúsi geopolitiku ten, ktorý dostal postavenie Národnej rady Slovenskej republiky z pohľadu medzinárodného vnímania do ďaleko horšej situácie, ako to tu bolo od roku 1993 až do roku 2010.
Ja rozumiem tomu, že niekto vie spoza domáceho plota vykrikovať o socialistickej euroúnii. Vie tu zakričať, že Barroso je najväčší marxista v Európe a potom, keď to má ísť niekde obhájiť, do Európy, tak tam pošle podpredsedu parlamentu, lebo sa hanbí tam prísť a vydať odpočet z týchto svojich výrokov. Bojí sa ísť medzi svojich partnerov, keď je zhromaždenie všetkých predsedov parlamentov Európskej únie, aby si obhájil svoje postavenie. Pošle tam pani premiérku, pošle tam našich veľvyslancov pri Európskej únii, pri Belgickom kráľovstve, ale aby to išiel sám vysvetliť, tak to je dosť veľký problém. Čiže akási geopolitika mi tu nesedí, keď je to iba akési kričanie spoza domáceho plota smerom do zahraničia.
A ešte by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú tu unisono povedali myslím všetci kolegovia z SaS a ktorú tu rozprávali aj členovia vlády za SaS, že spojenie hlasovania o tomto probléme alebo o tejto téme je vydieranie zo strany troch strán vládnej koalície.
Chcel by som poznamenať, že výrok pani Ivety Radičovej, premiérky vlády Slovenskej republiky, že neexistuje, aby Slovenská republika neschválila euroval, je výrok, ktorý povedala niekoľkokrát. Viackrát to povedala verejne, viackrát to povedala na zasadnutí koaličnej rady. Je neprijateľné a neexistuje, aby Slovensko neschválilo euroval. Keď sme urobili všetky možné a nemožné ponuky, aby došlo ku konsenzu na tejto vážnej téme, až také, ktoré išli za hranicu ľudského rozumu a vnímania, ako sa vôbec s týmito podmienkami bude dať v budúcnosti narábať, tak sa nám strana SaS otočila chrbtom - na všetko povedala nie.
Vtedy sa pani premiérka rozhodla a povedala, mám iba tri možnosti. Prvá možnosť je, spojím to s hlasovaním o dôvere vlády, alebo podám demisiu pred hlasovaním, alebo podám demisiu po hlasovaní.
Páni kolegovia a kolegyne zo strany SaS, ak nezahlasujete, tak padá vláda. Pretože pani premiérka buď podá demisiu, a to pred, alebo po, alebo podá vláda, pretože jej bude vyslovená nedôvera. Medzi týmito tromi možnosťami z pohľadu pokračovania tejto vlády nie je žiadny rozdiel.
Čiže ak vy dnes rozprávate, ako milujete pani premiérku, akým spôsobom ju podporujete, tak je to niečo tak, najskôr som myslel, že poviem, že komické, ale myslím si, že to je neskutočne farizejské, falošné, nekorektné a nemorálne.
Bola to Iveta Radičová, ktorá povedala, nepripustím, aby nebol schválený euroval, a viem čo je moja povinnosť a sú len tri možnosti. Ak tomuto nerozumiete, tak potom už nerozumiem, že akým spôsobom vlastne sa tu dá pokračovať vo vládnej koalícii. Vy ste sa rozhodli, že zapichnete nôž do srdca pani premiérky, akurát máte ten problém, že keby si bola vybrali tie dve možnosti s podaním demisie, tak by ste jej ho boli pichli odzadu, od chrbta. Takto je jasné, že či zutekáte, alebo nezahlasujete, tak jej to picháte face to face. Tam nie je žiadny rozdiel, dievčence a chlapci z SaS, aby nám bolo úplne jasné.
A z tohto dôvodu vás vyzývam, aby ste za to hlasovali. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa prihlásili dvaja páni poslanci. Za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia pán Peter Pelegrini a ďalej sa prihlásil aj pán poslanec Andrej Kolesík. Po ich vystúpeniach, potom budú môcť sa prihlásiť do rozpravy ústne tí, ktorí by to eventuálne uvítali.
Slovo má pán poslanec Pelegrini.
Nech sa páči.