Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, práve prerokovávame novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že prerokovávame zákon, pri podstate ktorého málokto si uvedomuje, čo vlastne v skutočnosti znamená a aké sú možnosti Slovenskej republiky v oblasti energetiky, ale hlavne v nadväznosti na zahraničné okolité trhy v oblasti energetiky a čo to môže všetko spôsobiť na koncovú cenu pre spotrebiteľa. Nie...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, práve prerokovávame novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že prerokovávame zákon, pri podstate ktorého málokto si uvedomuje, čo vlastne v skutočnosti znamená a aké sú možnosti Slovenskej republiky v oblasti energetiky, ale hlavne v nadväznosti na zahraničné okolité trhy v oblasti energetiky a čo to môže všetko spôsobiť na koncovú cenu pre spotrebiteľa. Nie je to výmyslom Slovenskej republiky, ale je to úlohou v rámci Európskej únie, že je potrebné v rámci tzv. pravidla 20-20-20 zabezpečiť pre každý členský štát, aby minimálne 20 % spotreby energie na vlastnom území vedel zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov energie. Úmysel týchto autorov takéhoto modelu bol na jednej strane správny vzhľadom na to, že sa majú šetriť v prvom rade fosílne palivá a tým pádom že má byť aj menšie znečisťovanie životného prostredia, ale na druhej strane kritici tohto modelu vážne dvíhali prst už pri zrode tejto myšlienky, čo to spôsobí vzhľadom na koncové ceny, či je vôbec veda a technika v takom stave, aby sme si mohli nejako masívne dovoliť nasadiť do aplikačnej praxe rôzne zdroje, ktoré pracujú na báze obnoviteľných zdrojov, do energetiky, a čo to vôbec spôsobí, aký to bude mať dopad na národné ekonomiky alebo ekonomiky jednotlivých členských štátov. Slovensko sa prihlásilo, muselo sa v podstate prihlásiť k tejto iniciatíve, ale nám sa podarilo v roku 2008 „vydílovať“ taký model, ktorý nám nezaručuje 20-percentné plnenie, ale dokázali sme presadiť takú klauzulu, že 14 % z celkovej spotreby energie bude na báze obnoviteľných zdrojov. Úlohou vtedy ministerstva hospodárstva bolo, aby sme si vôbec zmapovali, aký je energetický potenciál jednotlivých typov obnoviteľných zdrojov a vlastne kde vsadiť akú prioritu na ktorý typ obnoviteľného typu, aby sme mali čo najmenší dopad na konečné ceny. Tie potenciály boli veľmi zaujímavé. Možno si viacerí pamätáte, aká veľká masívna propaganda bola daná veternej energetike, ktorá o. i. že veľmi znetvorí to životné prostredie a ráz krajiny, že zároveň je aj energeticky veľmi slabý na Slovensku celkový ten potenciál, ktorý bol odborníkmi narátaný, je len na úrovni asi 5 petajoulov a v podstate tie najvýkonnejšie oblasti, kde je teda ten najväčší potenciál na výstavbu veterných elektrární, buď bol v chránených oblastiach, alebo minimálne elektrické vedenia museli ísť cez chránené oblasti. Preto sme ani v tom čase, keď som riadil ministerstvo hospodárstva, nepodporovali tento zdroj, lebo jednoducho ten potenciál nebol dostatočne významný.
To, čo bolo veľmi významné a kde bol ten multiefekt znásobený ďalšími prvovýrobami, boli biopalivá, bioplyn, čiže biomasa, ktorá jednoducho dávala prácu poľnohospodárom, spracovateľom. A zároveň ten konečný efekt sa vyjadril v energetike. Ten potenciál obnoviteľných zdrojov v tomto prípade je až 147 petajoulov, 147 oproti piatim v oblasti veternej energie. Samozrejme, masovo spustiť výrobu biomasy, nielen fyto-, ale aj dendromasy a hmoty z úžitkových zvierat znamenalo úplne prebudovať systém v oblasti poľnohospodárstva. Na to boli postupne ministerstvom pôdohospodárstva robené projekty, ale nikdy to nejako neuzrelo svetlo sveta. Tá príprava takéhoto projektu je podstatne dlhšia, ako je vládne obdobie jednej vládnej garnitúry. Preto zostali k dispozícii pre okamžité riešenie také typy obnoviteľných zdrojov, ktoré sú okamžite k dispozícii. A to bola predovšetkým malá voda vzhľadom na to, že keď sme bilancovali možnosť výstavby veľkých vodných elektrární, dospeli sme k tomu, že Slovensko má potenciál postaviť ešte 4 vodné elektrárne veľké a tým vlastne celý náš hydropotenciál končí. A, samozrejme, v tých malých vodných elektrárňach je ich zas taký prebytok, že podľa posledných údajov na každých 200 m každého potoka je požiadavka postaviť jednu malú vodnú elektráreň, čo je, samozrejme, takisto, nezmysel. Bohužiaľ, táto novela nerieši problém malej vody, sústredila sa len na fotovoltiku.
Keď hovoríme o fotovoltike. Fotovoltika má potenciál 17 petajoulov. Čiže je významnejšia, ako je vietor, ale podstatne má nižší potenciál, ako ho má biomasa. Celá fotovoltika vznikla z popudu vyspelých krajín, kde sa tieto technológie začali budovať. A tých systémov je niekoľko. Systémy sú jednak na úrovni bežných článkov, ktoré sa používajú hlavne v Európskej únii, ale potom sú tu aj zámorské aplikácie, ktoré hovoria o iných systémoch, oveľa účinnejších. A sú to systémy, ktoré dokážu dodávať elektrickú energiu aj pri dvadsaťcentimetrovej pokrývke snehu. Čiže nie je celkom pravda, že fotovoltika nedokáže vyrábať elektrinu, pokiaľ nesvieti dostatočne slnko. Sú mechanizmy urobené a vôbec tie procesy nastavené tak, že vieme elektrinu vyrábať za každého počasia a v každom ročnom období.
Ale aby som sa dostal k celej tejto novele, predovšetkým chcem povedať, že riešime novelu zákona, ktorá je svojím spôsobom zbytočná, a to vzhľadom na to, že od 1. mája 2010 nadobudla účinnosť novela, ktorú sme vypracovávali ešte my a ktorej pointa bola v tom, že štát bude regulovať jednotlivé obnoviteľné zdroje alebo ich potenciál vzhľadom na potreby a medzinárodné záväzky. V tejto novele sme sa dotkli v podstate fotovoltiky, kombinovanej výroby elektrickej energie. Čiže hovoríme o týchto dvoch len typoch obnoviteľných zdrojoch. A hovoríme hlavne o podporných službách, ktoré sú jednoducho nemysliteľné bez toho, aby elektrická prenosová sústava fungovala bez nejakých výkyvov a bez nejakých výpadkov.
My keď sme nastavovali zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorých súčasťou boli aj fotovoltické články, vychádzali sme vtedy z najlepšej praxe, ktorá v Európskej únii bola. A boli to predovšetkým skúsenosti a systémy, ktoré boli navrhnuté v Českej republike a v Nemeckej spolkovej republike, lebo Nemecko je lídrom v tejto oblasti,. Samozrejme, ale táto oblasť dochádza jednak s novými technickými riešeniami, ale aj s novými legislatívnymi riešeniami vzhľadom na to, že podnikateľský sektor sa veľmi razantne pustil do týchto technológií a urobil si z toho vcelku dobrý a prosperujúci biznis len z toho dôvodu, že pred pár rokmi, kedy vôbec problematika fotovoltiky vznikala, nikto nemal s tým skúsenosti, nikto nevedel, aká bude účinnosť týchto systémov, ako sa dokáže ešte zvýšiť táto účinnosť, tá konverzia tej energie. A vlastne vychádzalo sa z určitého konzervatívneho modelu, keď sa výkupné ceny nastavili vyššie, ako neskôr po pár rokoch technická prax ukázala, že je potrebné ich nastaviť. Preto svojím spôsobom sme museli aj my zasiahnuť. A nechali sme to na regulácii štátu, lebo štát zodpovedá Európskej komisii za dodržanie záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Táto novela však hovorí iné, hovorí paušálne o nejakých podmienkach, kedy bude a kedy nebude podporovaná fotovoltika, lebo ide hlavne v tomto prípade o fotovoltiku.
A to, čo sa mne na tom nepáči a čo sa zmenilo na poslednom zasadnutí hospodárskeho výboru, je, že sme sa odchýlili od tých praktík, ktoré zaviedli Nemci veľmi rýchlo, keď sa spamätali a keď vôbec zistili, o čo ide vo fotovoltike. Konkrétne, oni vlastne podporné služby dali len na tie zdroje, ktoré majú výrobný potenciál pod 30 kilowattov. A v našej novele sa navrhuje 100 kilowattov. Je to dosť zásadný rozdiel vzhľadom na to, že stane sa nám to, čo sa nám stalo pri samom počiatku, keď sme začali s fotovoltikou ako takou, že sa nám vlastne tí investori nahrnuli na Slovensko a zrazu z pôvodne plánovaných zhruba 150 megawattov fotovoltiky sa cez rôzne investičné zámery rozšírila táto celá báza až na úroveň skoro 600 megawattov. A 600 megawattov už je pomerne silné číslo, lebo to je kapacita 1,5 jadrového bloku, ktorý máme dneska v Jaslovských Bohuniciach alebo v Mochovciach. Doplácať na takýto systém zhruba 11 korún na každú kilowatthodinu je jednoducho finančne neúnosné a ekonomika tohto štátu to nedokáže utiahnuť. Preto pokladám za nesprávne, že sa na hospodárskom výbore zvýšila táto úroveň na 100 kilowattov a sme sa odchýlili od toho európskeho trendu. A ja mám skutočne obavy, že tí investori využijú túto „skulinku“, využijú ten časový priestor, ktorý momentálne máme k dispozícii, a vrhnú všetky tieto projekty smerom na Slovensko, lebo všade v okolitých štátoch sa to výrazným spôsobom predražuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že každých 100 megawattov takto vyinštalovaného výkonu zdvíha koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa zhruba o 2 %. Je to zbytočný luxus, ktorý zavádzame. A osobne si myslím, že pokiaľ sme chceli novelizovať zákon, mali sme ho novelizovať podľa podmienok, ktoré sú v okolitých štátoch, a nemali sme ísť nad túto hranicu, lebo, ešte raz, takto lákame zbytočne do priestoru, ktorý nepotrebujeme, zahraničných investorov.
Druhá vec je, ktorú kritizujem a s ktorou sa nemôžem takisto vysporiadať, je otázka kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. Je to ten paragraf, ktorý hovorí o povinnej výške investície, aby táto investícia bola uznaná na to, aby bola garantovaná výkupná cena. A 50 % je úroveň, kedy musíte zasiahnuť do primárneho okruhu takejto tepelno-energetickej stanice, v podstate musíte zasiahnuť do turbíny. Robiť modernizáciu turbíny mimo sekundárneho okruhu je svojím spôsobom technický nezmysel, lebo v tom prípade je už lepšie vylúčiť celý regulačný systém, ktorý v takomto výrobnom zariadení existuje, a postaviť na zelenej lúke nový zdroj na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Nedostal som nikdy odpoveď, prečo je to práve 50 %. Potrebovalo to určité technické zdôvodnenie, prečo je to práve 50 %, lebo jednak nezachytáva to ani výrobu absolútne na nových zdrojoch a modernizáciou, ktorou sa snažia teplárne zvýšiť účinnosť svojich existujúcich zariadení cez reguláciu a sekundárny systém, je toto zbytočne predimenzované. Čiže zdá sa mi, že je to číslo, ktoré je strelené odboku, a my sa tu vážne zaoberáme zákonom, ktorý nemá nejaké technické zdôvodnenie. Pritom hovoríme o technických zariadeniach. Toto je o fyzike. Toto nie je o ekonomike. Čiže nedostal som nikdy na túto moju otázku odpoveď. A verím, že predkladateľ sa aspoň teraz pokúsi ctenej snemovni vysvetliť, prečo je vlastne zvolených 50 %, a nie 60 alebo 40.
Čiže toto je skutočne vážny dôvod, keď sa pýtam, aký to má dosah. Je veľmi jednoduchý. Najväčšie teplárne sú stále pod kontrolou štátu. My sme veľmi pozorne ako opozícia sledovali programové vyhlásenie vlády. A zistili sme, že táto vláda má záujem o privatizáciu teplární, ktoré sú pod štátnou kontrolou. Privatizácia je normálny proces, no je otázka, akým spôsobom sa táto privatizácia udeje. Mám skutočne veľké obavy, že sa zopakuje situácia pri privatizácii SPP. Tí starší, ktorí ste v tom čase sledovali celý ten proces, si možno veľmi dobre pamätáte, že vtedy z podnetu štátu sa 2 roky pred privatizáciou SPP výrazne znížili predajné ceny plynu pre obyvateľstvo a pre uznaných odberateľov, čo znamenalo zníženie zisku a zlé hospodárenie SPP, čo sa nakoniec odzrkadlilo pri privatizácii v pomerne nízkej nákupnej cene, alebo ten víťaz, jediný víťaz, lebo bol len jediný uchádzač, ktorý v tom procese privatizácie vyhral, to kúpil skutočne za cenu, ktorá bola asi osemkrát nižšia, ako bola účtovná hodnota samotného SPP. Existuje na to správa, ktorú sme v roku 2008 predkladali aj do parlamentu. Čiže urobilo sa krátke divadlo. Dva roky predtým sa znížili ekonomické výsledky tejto spoločnosti a potom sa za lacný peniaz táto spoločnosť predala do rúk zahraničných investorov. A výsledok bol, že v priebehu štyroch rokov sa cena plynu zdvihla o 402 %. Podobné sa môže stať teraz pri teplárňach, lebo práve tento zákon tým, že neuzná oprávnené náklady teplární, ich bude nutne hnať do straty. Tie teplárne jednoducho pôjdu do červených čísiel. Keď budú v červených číslach, vláda si počká 2 roky a v treťom roku, v štvrtom roku svojho vládnutia povedia, že nevedia to štátni zástupcovia v týchto spoločnostiach riadiť, že teda je potrebné tieto spoločnosti predať. Čiže dneska pozrite si hospodárske výsledky teplární, ktoré sú pod kontrolou štátu, a uvidíte, že všetky sú ziskové. Po prijatí tohto zákona do dvoch rokov budú všetky v červených číslach. O tom som presvedčený a v to absolútne verím. A potom nastane ta skutočná finta, ktorá je za celou novelou tohto zákona, že potom vláda povie, že ideme to privatizovať. Čiže ideme úmyselne vyrobiť stratu. A po tejto strate nebude iné riešenie ako odpredaj týchto zariadení súkromnému investorovi. A pán Mikloš nám to potom zdôvodní, že súkromník vie lepšie riadiť podnik, ako ho vie štát. Ale je to, bohužiaľ, naprogramované a je to celé pripravené. Mrzí ma, že na hospodárskom výbore sme dlho o tomto diskutovali, niektoré odpovede sme, bohužiaľ, nikdy nedostali.
A osobne si myslím, že tento zákon momentálne prerokovávať je dosť predčasné. Ja by som skutočne tomu venoval jednu serióznu technickú diskusiu, aby sa odborníci k tejto problematike vyjadrili, aby sa k tejto problematike nevyjadrovali len politici a na základe odbornej diskusie aby sa urobili závery, ktoré by mohol aj parlament prerokovávať.
Ja verím, dámy a páni, že budete veľmi prezieravo rozhodovať pri tomto zákone. A prosím vás, uvedomte si aj tie dôsledky, ktoré môžu skutočne po prijatí takejto novely nastať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis