Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, práve prerokovávame novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že prerokovávame zákon, pri podstate ktorého málokto si uvedomuje, čo vlastne v skutočnosti znamená a aké sú možnosti Slovenskej republiky v oblasti energetiky, ale hlavne v nadväznosti na zahraničné okolité trhy v oblasti energetiky a čo to môže všetko spôsobiť na koncovú cenu pre spotrebiteľa. Nie je to výmyslom Slovenskej republiky, ale je to úlohou v rámci Európskej únie, že je potrebné v rámci tzv. pravidla 20-20-20 zabezpečiť pre každý členský štát, aby minimálne 20 % spotreby energie na vlastnom území vedel zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov energie. Úmysel týchto autorov takéhoto modelu bol na jednej strane správny vzhľadom na to, že sa majú šetriť v prvom rade fosílne palivá a tým pádom že má byť aj menšie znečisťovanie životného prostredia, ale na druhej strane kritici tohto modelu vážne dvíhali prst už pri zrode tejto myšlienky, čo to spôsobí vzhľadom na koncové ceny, či je vôbec veda a technika v takom stave, aby sme si mohli nejako masívne dovoliť nasadiť do aplikačnej praxe rôzne zdroje, ktoré pracujú na báze obnoviteľných zdrojov, do energetiky, a čo to vôbec spôsobí, aký to bude mať dopad na národné ekonomiky alebo ekonomiky jednotlivých členských štátov. Slovensko sa prihlásilo, muselo sa v podstate prihlásiť k tejto iniciatíve, ale nám sa podarilo v roku 2008 „vydílovať“ taký model, ktorý nám nezaručuje 20-percentné plnenie, ale dokázali sme presadiť takú klauzulu, že 14 % z celkovej spotreby energie bude na báze obnoviteľných zdrojov. Úlohou vtedy ministerstva hospodárstva bolo, aby sme si vôbec zmapovali, aký je energetický potenciál jednotlivých typov obnoviteľných zdrojov a vlastne kde vsadiť akú prioritu na ktorý typ obnoviteľného typu, aby sme mali čo najmenší dopad na konečné ceny. Tie potenciály boli veľmi zaujímavé. Možno si viacerí pamätáte, aká veľká masívna propaganda bola daná veternej energetike, ktorá o. i. že veľmi znetvorí to životné prostredie a ráz krajiny, že zároveň je aj energeticky veľmi slabý na Slovensku celkový ten potenciál, ktorý bol odborníkmi narátaný, je len na úrovni asi 5 petajoulov a v podstate tie najvýkonnejšie oblasti, kde je teda ten najväčší potenciál na výstavbu veterných elektrární, buď bol v chránených oblastiach, alebo minimálne elektrické vedenia museli ísť cez chránené oblasti. Preto sme ani v tom čase, keď som riadil ministerstvo hospodárstva, nepodporovali tento zdroj, lebo jednoducho ten potenciál nebol dostatočne významný.
To, čo bolo veľmi významné a kde bol ten multiefekt znásobený ďalšími prvovýrobami, boli biopalivá, bioplyn, čiže biomasa, ktorá jednoducho dávala prácu poľnohospodárom, spracovateľom. A zároveň ten konečný efekt sa vyjadril v energetike. Ten potenciál obnoviteľných zdrojov v tomto prípade je až 147 petajoulov, 147 oproti piatim v oblasti veternej energie. Samozrejme, masovo spustiť výrobu biomasy, nielen fyto-, ale aj dendromasy a hmoty z úžitkových zvierat znamenalo úplne prebudovať systém v oblasti poľnohospodárstva. Na to boli postupne ministerstvom pôdohospodárstva robené projekty, ale nikdy to nejako neuzrelo svetlo sveta. Tá príprava takéhoto projektu je podstatne dlhšia, ako je vládne obdobie jednej vládnej garnitúry. Preto zostali k dispozícii pre okamžité riešenie také typy obnoviteľných zdrojov, ktoré sú okamžite k dispozícii. A to bola predovšetkým malá voda vzhľadom na to, že keď sme bilancovali možnosť výstavby veľkých vodných elektrární, dospeli sme k tomu, že Slovensko má potenciál postaviť ešte 4 vodné elektrárne veľké a tým vlastne celý náš hydropotenciál končí. A, samozrejme, v tých malých vodných elektrárňach je ich zas taký prebytok, že podľa posledných údajov na každých 200 m každého potoka je požiadavka postaviť jednu malú vodnú elektráreň, čo je, samozrejme, takisto, nezmysel. Bohužiaľ, táto novela nerieši problém malej vody, sústredila sa len na fotovoltiku.
Keď hovoríme o fotovoltike. Fotovoltika má potenciál 17 petajoulov. Čiže je významnejšia, ako je vietor, ale podstatne má nižší potenciál, ako ho má biomasa. Celá fotovoltika vznikla z popudu vyspelých krajín, kde sa tieto technológie začali budovať. A tých systémov je niekoľko. Systémy sú jednak na úrovni bežných článkov, ktoré sa používajú hlavne v Európskej únii, ale potom sú tu aj zámorské aplikácie, ktoré hovoria o iných systémoch, oveľa účinnejších. A sú to systémy, ktoré dokážu dodávať elektrickú energiu aj pri dvadsaťcentimetrovej pokrývke snehu. Čiže nie je celkom pravda, že fotovoltika nedokáže vyrábať elektrinu, pokiaľ nesvieti dostatočne slnko. Sú mechanizmy urobené a vôbec tie procesy nastavené tak, že vieme elektrinu vyrábať za každého počasia a v každom ročnom období.
Ale aby som sa dostal k celej tejto novele, predovšetkým chcem povedať, že riešime novelu zákona, ktorá je svojím spôsobom zbytočná, a to vzhľadom na to, že od 1. mája 2010 nadobudla účinnosť novela, ktorú sme vypracovávali ešte my a ktorej pointa bola v tom, že štát bude regulovať jednotlivé obnoviteľné zdroje alebo ich potenciál vzhľadom na potreby a medzinárodné záväzky. V tejto novele sme sa dotkli v podstate fotovoltiky, kombinovanej výroby elektrickej energie. Čiže hovoríme o týchto dvoch len typoch obnoviteľných zdrojoch. A hovoríme hlavne o podporných službách, ktoré sú jednoducho nemysliteľné bez toho, aby elektrická prenosová sústava fungovala bez nejakých výkyvov a bez nejakých výpadkov.
My keď sme nastavovali zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorých súčasťou boli aj fotovoltické články, vychádzali sme vtedy z najlepšej praxe, ktorá v Európskej únii bola. A boli to predovšetkým skúsenosti a systémy, ktoré boli navrhnuté v Českej republike a v Nemeckej spolkovej republike, lebo Nemecko je lídrom v tejto oblasti,. Samozrejme, ale táto oblasť dochádza jednak s novými technickými riešeniami, ale aj s novými legislatívnymi riešeniami vzhľadom na to, že podnikateľský sektor sa veľmi razantne pustil do týchto technológií a urobil si z toho vcelku dobrý a prosperujúci biznis len z toho dôvodu, že pred pár rokmi, kedy vôbec problematika fotovoltiky vznikala, nikto nemal s tým skúsenosti, nikto nevedel, aká bude účinnosť týchto systémov, ako sa dokáže ešte zvýšiť táto účinnosť, tá konverzia tej energie. A vlastne vychádzalo sa z určitého konzervatívneho modelu, keď sa výkupné ceny nastavili vyššie, ako neskôr po pár rokoch technická prax ukázala, že je potrebné ich nastaviť. Preto svojím spôsobom sme museli aj my zasiahnuť. A nechali sme to na regulácii štátu, lebo štát zodpovedá Európskej komisii za dodržanie záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Táto novela však hovorí iné, hovorí paušálne o nejakých podmienkach, kedy bude a kedy nebude podporovaná fotovoltika, lebo ide hlavne v tomto prípade o fotovoltiku.
A to, čo sa mne na tom nepáči a čo sa zmenilo na poslednom zasadnutí hospodárskeho výboru, je, že sme sa odchýlili od tých praktík, ktoré zaviedli Nemci veľmi rýchlo, keď sa spamätali a keď vôbec zistili, o čo ide vo fotovoltike. Konkrétne, oni vlastne podporné služby dali len na tie zdroje, ktoré majú výrobný potenciál pod 30 kilowattov. A v našej novele sa navrhuje 100 kilowattov. Je to dosť zásadný rozdiel vzhľadom na to, že stane sa nám to, čo sa nám stalo pri samom počiatku, keď sme začali s fotovoltikou ako takou, že sa nám vlastne tí investori nahrnuli na Slovensko a zrazu z pôvodne plánovaných zhruba 150 megawattov fotovoltiky sa cez rôzne investičné zámery rozšírila táto celá báza až na úroveň skoro 600 megawattov. A 600 megawattov už je pomerne silné číslo, lebo to je kapacita 1,5 jadrového bloku, ktorý máme dneska v Jaslovských Bohuniciach alebo v Mochovciach. Doplácať na takýto systém zhruba 11 korún na každú kilowatthodinu je jednoducho finančne neúnosné a ekonomika tohto štátu to nedokáže utiahnuť. Preto pokladám za nesprávne, že sa na hospodárskom výbore zvýšila táto úroveň na 100 kilowattov a sme sa odchýlili od toho európskeho trendu. A ja mám skutočne obavy, že tí investori využijú túto „skulinku“, využijú ten časový priestor, ktorý momentálne máme k dispozícii, a vrhnú všetky tieto projekty smerom na Slovensko, lebo všade v okolitých štátoch sa to výrazným spôsobom predražuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že každých 100 megawattov takto vyinštalovaného výkonu zdvíha koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa zhruba o 2 %. Je to zbytočný luxus, ktorý zavádzame. A osobne si myslím, že pokiaľ sme chceli novelizovať zákon, mali sme ho novelizovať podľa podmienok, ktoré sú v okolitých štátoch, a nemali sme ísť nad túto hranicu, lebo, ešte raz, takto lákame zbytočne do priestoru, ktorý nepotrebujeme, zahraničných investorov.
Druhá vec je, ktorú kritizujem a s ktorou sa nemôžem takisto vysporiadať, je otázka kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. Je to ten paragraf, ktorý hovorí o povinnej výške investície, aby táto investícia bola uznaná na to, aby bola garantovaná výkupná cena. A 50 % je úroveň, kedy musíte zasiahnuť do primárneho okruhu takejto tepelno-energetickej stanice, v podstate musíte zasiahnuť do turbíny. Robiť modernizáciu turbíny mimo sekundárneho okruhu je svojím spôsobom technický nezmysel, lebo v tom prípade je už lepšie vylúčiť celý regulačný systém, ktorý v takomto výrobnom zariadení existuje, a postaviť na zelenej lúke nový zdroj na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Nedostal som nikdy odpoveď, prečo je to práve 50 %. Potrebovalo to určité technické zdôvodnenie, prečo je to práve 50 %, lebo jednak nezachytáva to ani výrobu absolútne na nových zdrojoch a modernizáciou, ktorou sa snažia teplárne zvýšiť účinnosť svojich existujúcich zariadení cez reguláciu a sekundárny systém, je toto zbytočne predimenzované. Čiže zdá sa mi, že je to číslo, ktoré je strelené odboku, a my sa tu vážne zaoberáme zákonom, ktorý nemá nejaké technické zdôvodnenie. Pritom hovoríme o technických zariadeniach. Toto je o fyzike. Toto nie je o ekonomike. Čiže nedostal som nikdy na túto moju otázku odpoveď. A verím, že predkladateľ sa aspoň teraz pokúsi ctenej snemovni vysvetliť, prečo je vlastne zvolených 50 %, a nie 60 alebo 40.
Čiže toto je skutočne vážny dôvod, keď sa pýtam, aký to má dosah. Je veľmi jednoduchý. Najväčšie teplárne sú stále pod kontrolou štátu. My sme veľmi pozorne ako opozícia sledovali programové vyhlásenie vlády. A zistili sme, že táto vláda má záujem o privatizáciu teplární, ktoré sú pod štátnou kontrolou. Privatizácia je normálny proces, no je otázka, akým spôsobom sa táto privatizácia udeje. Mám skutočne veľké obavy, že sa zopakuje situácia pri privatizácii SPP. Tí starší, ktorí ste v tom čase sledovali celý ten proces, si možno veľmi dobre pamätáte, že vtedy z podnetu štátu sa 2 roky pred privatizáciou SPP výrazne znížili predajné ceny plynu pre obyvateľstvo a pre uznaných odberateľov, čo znamenalo zníženie zisku a zlé hospodárenie SPP, čo sa nakoniec odzrkadlilo pri privatizácii v pomerne nízkej nákupnej cene, alebo ten víťaz, jediný víťaz, lebo bol len jediný uchádzač, ktorý v tom procese privatizácie vyhral, to kúpil skutočne za cenu, ktorá bola asi osemkrát nižšia, ako bola účtovná hodnota samotného SPP. Existuje na to správa, ktorú sme v roku 2008 predkladali aj do parlamentu. Čiže urobilo sa krátke divadlo. Dva roky predtým sa znížili ekonomické výsledky tejto spoločnosti a potom sa za lacný peniaz táto spoločnosť predala do rúk zahraničných investorov. A výsledok bol, že v priebehu štyroch rokov sa cena plynu zdvihla o 402 %. Podobné sa môže stať teraz pri teplárňach, lebo práve tento zákon tým, že neuzná oprávnené náklady teplární, ich bude nutne hnať do straty. Tie teplárne jednoducho pôjdu do červených čísiel. Keď budú v červených číslach, vláda si počká 2 roky a v treťom roku, v štvrtom roku svojho vládnutia povedia, že nevedia to štátni zástupcovia v týchto spoločnostiach riadiť, že teda je potrebné tieto spoločnosti predať. Čiže dneska pozrite si hospodárske výsledky teplární, ktoré sú pod kontrolou štátu, a uvidíte, že všetky sú ziskové. Po prijatí tohto zákona do dvoch rokov budú všetky v červených číslach. O tom som presvedčený a v to absolútne verím. A potom nastane ta skutočná finta, ktorá je za celou novelou tohto zákona, že potom vláda povie, že ideme to privatizovať. Čiže ideme úmyselne vyrobiť stratu. A po tejto strate nebude iné riešenie ako odpredaj týchto zariadení súkromnému investorovi. A pán Mikloš nám to potom zdôvodní, že súkromník vie lepšie riadiť podnik, ako ho vie štát. Ale je to, bohužiaľ, naprogramované a je to celé pripravené. Mrzí ma, že na hospodárskom výbore sme dlho o tomto diskutovali, niektoré odpovede sme, bohužiaľ, nikdy nedostali.
A osobne si myslím, že tento zákon momentálne prerokovávať je dosť predčasné. Ja by som skutočne tomu venoval jednu serióznu technickú diskusiu, aby sa odborníci k tejto problematike vyjadrili, aby sa k tejto problematike nevyjadrovali len politici a na základe odbornej diskusie aby sa urobili závery, ktoré by mohol aj parlament prerokovávať.
Ja verím, dámy a páni, že budete veľmi prezieravo rozhodovať pri tomto zákone. A prosím vás, uvedomte si aj tie dôsledky, ktoré môžu skutočne po prijatí takejto novely nastať. Ďakujem za pozornosť.

Nemôžem, dobre. Lebo už som pomaly sa dostal k jednému, ale som si povedal, že na diagnózu nereagujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, pomaly je zbytočné reagovať, lebo vy v každom prejave, a to je jedno, či hovoríme o počasí vonku, o jarných obdobiach alebo ekonomike, všade hovoríte o plytvaní, rozkrádaní, špinavom stole, prázdnej špajzy a podobne capiny, ktoré stále používate vo svojom prejave. Ak neviete, aké sú skutočné náklady na jadrovú bezpečnosť, prosím vás, nechajte to na odborníkov, nemiešajte sa do toho, neviete o tom ani mäkké "f", tak to nechajte na odborníkov, tí vám to zrátajú a tí vám to aj skutočne povedia, aké sú tie náklady. (Potlesk.)
Čo sa týka jadrového dlhu, prosím vás, bol o rok oddlžený. Veď tú sumu, ale desaťkrát nižšiu, ktorú zavádzate teraz vy, sme pripravili my. Celá stratégia bola pripravená za môjho ministrovania, oddlžilo sa to v roku, odložilo sa to len kvôli hospodárskej kríze, aby sme nezaťažili toho občana ešte, ešte ďalej. Ale veď to bolo pripravené za nás, tak sa tu nechváľte aspoň cudzím perím.
Čo sa týka poriadkovej jadrovej bezpečnosti, viete, keby sa o tom rozhodovalo na politických kruhoch, ako sa to robí teraz u vás pri politických rozhodnutiach a nomináciách, bolo by to možno tak, ako ste tu naznačovali. Lenže to sú medzinárodné projekty, ktoré sú pod dozorom EBRD, sú pod dozorom Úradu jadrového dozoru, čiže takéto nemiestne pripomienky, ktoré ste vniesli do tohto, je zbytočné aj komentovať.
Mám možno priestor zareagovať aj na niektorých iných. Pán Sulík, je to vaša politika, ja sa do toho nemiešam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som sa v rozprave takisto vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu, ale budem sa striktne pridržiavať len kapitoly ministerstva hospodárstva.
Pokiaľ sa na predložený návrh rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva pozerám politicky, môžem vysloviť radosť a mierne uspokojenie predovšetkým preto, že rozpočet poddimenzoval potreby ministerstva hospodárstva veľmi významne, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že ministerstvo hospodárstva nebude mať dosť prostriedkov na svoju činnosť, bude musieť látať v niektorých prípadoch, niektoré činnosti nebude vedieť zabezpečovať, niektoré činnosti sa odkladajú do neurčita a bude tam určitý chaos v činnosti tohto ministerstva, a pritom podotýkam, že ministerstvo hospodárstva je práve ten rezort, ktorý reálnymi hodnotami najviac prispieva do hrubého domáceho produktu.
Na druhej strane som však posledné štyri roky riadil ministerstvo hospodárstva, myslím si, že túto problematiku poznám dosť podrobne, a preto mi nedá, aby som aj ako opozičný politik, hoci si myslím, že toto je úloha koaličných politikov, hlavne politikov zo strany, ktorá má v kompetencii ministerstvo hospodárstva, ale predsa mi to nedá a chcem na niektoré kapitoly tohto rozpočtu poukázať.
Dovoľte mi, aby som svoj príspevok rozdelil do takých dvoch častí. Najprv to bude všeobecné zhodnotenie a potom by som dal aj nejaké konkrétne návrhy. Čiže ako ja hodnotím rozpočet kapitoly ministerstva hospodárstva na roky 2011.
Tento rozpočet je štrukturálne, opakujem, štrukturálne štandardný a nenastala v ňom oproti roku 2010 ani oproti predchádzajúcim rokom žiadna nejaká významná zmena, čiže nenašiel som žiadny nový prvok, ktorý by sa objavil pri ministerstve hospodárstva. Zmeny nastali jedine vo výdavkovej časti a takou mierou, že jednotlivé programy budú významne krátené. V prvom rade sa chcem dotknúť oblasti baníctva, kde si myslím, že táto činnosť je skutočne podfinancovaná. Ministerstvo financií tu neuznalo v prioritách zvýšenie výdavkov ministerstva hospodárstva na sociálne dávky pre baníkov, je to tá známa Jánošova novela, čiže je tu zákonná povinnosť realizovať tieto sociálne dávky pre baníkov, bohužiaľ, tieto prostriedky nie sú v rozpočte zahrnuté, čiže robíme rozpočet, ktorý už v tomto kroku je proti zákonu konkrétnemu. Taktiež v tejto kapitole nie sú vyčlenené ani zdroje pre pomoc bani Čáry.
V oblasti malého a stredného podnikania sú výdavky znížené hlavne pre činnosť Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie. Myslím, že všetkým je známa kauza o tejto národnej agentúre. Dneska tieto hlasy stíchli, ale možno je to len na nejakú prechodnú dobu. Čo je však podstatné z pohľadu štátneho rozpočtu, je to, že sú tu znížené prostriedky a napríklad niektoré činnosti, ako Národný program produktivity a konkurencieschopnosti nebude možné z hľadiska tohto rozpočtu realizovať. Pri takto nastavenom rozpočte pre Národnú agentúru pre malé a stredné podnikanie sa javí, že v budúcom roku bude táto agentúra v totálnom útlme.
Podobne je to aj s agentúrami SARIO a SIEA, kde síce rozpočet je na úrovni minulého roku. Treba však podotknúť, že každé ďalšie zníženie by už bolo neproduktívne a neefektívne a pre svoju efektívnu činnosť by však pre rok 2011 SARIO potrebovalo navýšiť svoje prostriedky minimálne o 5 mil. eur. Obávam sa však, že takto nastavený rozpočet pre SARIO možno nazvať iba udržiavací a agentúra nebude schopná realizovať nové podporné programy hlavne z hľadiska exportu slovenských výrobkov a to, čo je pre ňu najdôležitejšie z hľadiska príchodu nových investorov na Slovensko.
S týmto ruka v ruke ide kapitola Investičné stimuly, kde našťastie, a to si už ministerstvo financií nedovolilo nepokryť zmluvne podchytené investičné projekty investorov, ktorí prišli na Slovensko. Za vlády premiéra Roberta Fica prišlo 86 takýchto zahraničných investorov, ktorí vytvorili viac ako 30 000 pracovných miest, čiže tu tieto projekty sú zahrnuté aj do štátneho rozpočtu, ale suma alokovaná pre nových investorov je žalostne nízka. Čiže možno príchodom jedného veľkého investora sa minú všetky prostriedky, ktoré sú vyčlenené pre túto činnosť, a vlastne nebude nejaká motivácia pre zahraničných investorov, aby dali prednosť ako destináciu pre svoju investíciu Slovenskej republike, a obávam sa, že títo investori sa budú pozerať po okolitých krajinách v strednej Európe.
Na regionálny rozvoj, ktorý takisto úzko súvisí s investičnými stimulmi, lebo je orientovaný na podporu infraštruktúry pre obce a vyššie územné celky tam, kde idú veľkí investori a je treba pripraviť infraštruktúru, nie je v rozpočte rozpočtované ani jedno eur. Čiže nula.
Výrazne sú znížené výdavky na dotácie občianskym združeniam na ochranu práv spotrebiteľov. Nie je celkom jasné, ktorá zo všetkých aktivít sa bude pri takto výraznom škrte financovať. Ja mám obavu, že zo všetkých aktivít týchto NGO-čiek bude možné zabezpečiť len právne zastupovanie spotrebiteľov pri súde. Vypadnú nám tak dôležité činnosti, ako je dozor týchto NGO-čiek pri predaji, čiže znovu dostanú zelenú nepoctiví predajcovia, obchodné reťazce a nebudú sa tvoriť ani vypracovávať analýzy, ktoré boli veľmi dôležité pre ďalší rozhodovací proces ministerstva hospodárstva. Čiže budú chýbať tie vstupné informácie z trhu a vlastne tým, že prostriedky budú stačiť maximálne tak na jednu NGO-čku, aj tá bude môcť akurát zastupovať spotrebiteľov na súde. Myslím si, že NGO-čky to môžu zbaliť a nemusia ďalej ani pokračovať vo svojej činnosti.
V medzirezortných programoch nie sú zabezpečené takisto žiadne prostriedky, jedine sú zvýšené prostriedky do medzinárodných organizácií, to sú príspevky, ktoré sú rozpočtované. Chýbajú však zdroje na rozvojovú pomoc, ktorá bola schválená v zmysle uznesenia vlády, a taktiež chýbajú zdroje na plnenie hospodárskej mobilizácie.
Obávam sa, že k prioritám nie je zaradená oblasť inovácií. V podstate ani sa nečudujem, lebo ako môžu byť financované inovácie, keď ešte nebola schválená inovačná stratégia na ďalšie roky? Je tam stratégia z roku 2008, ktorú schválila ešte vláda Roberta Fica, ale túto stratégiu je potrebné každé dva roky obnovovať, aby sa spresňovala. To sa, bohužiaľ, neudialo, ministerstvo hospodárstva tu svojím spôsobom zaspalo, a preto aspoň ja predpokladám, nie sú v rozpočte ani vyčlenené prostriedky na inovácie. Pritom inovácia je ten základný motor rozvoja slovenskej ekonomiky, tak ako to vyplýva zo Stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2020, ktorú vypracovala Slovenská akadémia vied a predložila vláde Slovenskej republiky začiatkom roku 2010.
Neviem, ako budú inovácie v roku 2011 financované, verím, že sa v konečnom dôsledku nejaké prostriedky na to nájdu, ale inovácie nie sú ad hoc prípady, je to systém, je to systémové rozhodnutie a systémové konanie, čiže ma mrzí, že najpodstatnejšia zložka rozvoja slovenskej ekonomiky je úplne absentujúca v štátnom rozpočte, ale aj v činnosti ministerstva hospodárstva.
Dovoľte mi, dámy a páni, aby som k tej ďalšej časti povedal niekoľko čísel, o ktoré si myslím, že by mal byť rozpočet upravený. Ako som už spomínal, najdôležitejšou oblasťou pre budúci rozvoj slovenskej ekonomiky je podpora investícií. Analýza popredných slovenských ekonómov, 150 ekonómov, ktorí pod patronátom Slovenskej akadémie vied vypracovávali stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2020, tvrdí, že minimálne do roku 2020 rozvoj Slovenskej ekonomiky bude závislý práve na dovoze zahraničných investorov. Slovenská ekonomika nebude stále výkonná v dostatočnej miere na to, aby vedela kreovať vlastné investície. Preto je veľmi dôležité naďalej venovať veľkú pozornosť práve príchodu zahraničných investorov a k tomu, aby títo investori prišli, treba týchto investorov aj motivovať. Motivovať dobrým podnikateľským prostredím, dobrými podmienkami, ktoré sú pre ich destináciu a, samozrejme, aj štátnou pomocou, tak ako to robí každý štát, ktorý láka investorov na svoje územie.
Príchod zahraničných investorov nie je fenoménom len Slovenskej republiky. Ja som počas svojho pôsobenia bol na oficiálnej návšteve v Kórei, kde Južná Kórea ako veľký vývozca investícií robil obrovskú kampaň a obrovskú medzinárodnú konferenciu, aby aj oni získali do Kórey zahraničných investorov. Čiže je to celosvetový trend a pohyb kapitálu po svetových trhoch je proces nezastaviteľný a tam, kde budú najlepšie podmienky, tam aj tí investori sa budú etablovať.
Preto si myslím, že v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné na budúci rok navýšiť kapitolu Investičné stimuly o 12 mil. eur. Na podporu investičných stimulov je v limitoch kapitoly v roku 2011 čiastka 16 543-tisíc eur na projekty v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky z minulých období. Čiže to, čo bolo ešte za vlády Roberta Fica. Zároveň je suma 2-tisíc eur určená na neschválené projekty, čo sa mi zdá veľmi málo.
Dôvodom mojej požiadavky je neustále podporovať rast investície, a to najmä v zaostalých regiónoch, tak ako to vláda prostredníctvom svojej premiérky pani Ivety Radičovej neustále deklaruje v médiách, a je treba stierať tie veľké ekonomické rozdiely a rozdiely v zamestnanosti medzi regiónmi. Takisto príchodom nových investícií sa transferujú najnovšie technológie na Slovensko a prichádzajú technológie s najvyššou pridanou hodnotou. Je to jednoducho trend, ktorý Slovensko nesmie ani na jeden rok zabrzdiť, lebo tento kontinuálny proces by mohol byť narušený nezvratne.
Za druhé. Je to posilnenie kapacít ministerstva hospodárstva v zmysle znižovania administratívneho zaťaženia a posudzovania vplyvov legislatívnych návrhov na podnikateľské prostredie. Tu je potrebná čiastka 2 mil. eur. V zmysle programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014 by vláda mala dôsledne - to je z vášho vládneho programu - dôsledne posudzovať zákony z hľadiska ich účinku na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti a dôsledne vyhodnocovať vplyv prijímaných zákonov na reguláciu. Vláda Slovenskej republiky by mala podporiť zvýšenie analytických kapacít na zlepšenie podnikateľského prostredia. Ministerstvo hospodárstva za týmto účelom potrebuje v rámci svojich kapacít a kompetencií zriadiť analytické centrum práve s odhadovanými nákladmi 2 mil. eur ročne.
Treťou oblasťou je hospodárska mobilizácia. Deficit prostriedkov voči potrebám je 600-tisíc eur. Prostriedky sú potrebné na pokrytie kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie, modernizáciu a výstavbu informačného bezpečnostného systému na objektoch osobitnej dôležitosti v rezorte ministerstva hospodárstva na roky 2009 až 2013 v zmysle rozhodnutia ministra hospodárstva č. 44/2009. Ďalej na zabezpečenie financovania ochrany objektov osobitnej dôležitosti v zmysle zákona č. 414/2002 Z. z. v súlade so zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane a v súlade so smernicou č. 10/2005 o spôsobe ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti. Potreba zvýšenia kapitálových prostriedkov vyplynula z uznesenia vlády č. 943/2009 o aktualizácii zariadenia stavieb a budov do kategórie osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších objektov na obranu štátu a spôsobu ich ochrany. Cieľom je zabezpečenie výstavby a komplexnej modernizácie elektronických zabezpečovacích systémov a ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Týmto sa zabezpečia úlohy vyplývajúce zo zákona č. 319/2009, 330/2003 a 414/2002.
Štvrtá položka sú Bane Čáry, kde je potrebné alokovať čiastku 3 851-tisíc eur. Realizácia tejto priority je v zmysle uznesenia vlády č. 355/2008 v návrhu na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Baňa Čáry, a. s., Čáry. Štátna pomoc bola notifikovaná Európskou komisiou pod č. N/500/2008 rozhodnutím Európskej komisie č. K/2009/1477 z 24. 3. 2009. Vzhľadom na to, že táto notifikácia Európskej komisie končí v roku 2012, je potrebné zahrnúť túto čiastku do rozpočtu v roku 2011.
Ďalej je to podpora regionálneho rozvoja. Je to čiastka 6 mil. eur. Záverom regionálneho rozvoja, tak ako som hovoril, v oblasti kapitálových výdavkov je podporiť obce a vyššie územné celky pri plnení mimoriadnych a naliehavých úloh. Ide o podporu objektov výstavby infraštruktúry najmä v oblastiach, kde sú realizované významné investície. Čiže znovu to má ten istý priamy súvis na investície.
To, čo je ale najviac podcenené v štátnom rozpočte, je Národný jadrový fond. Nemá význam tu teraz zopakovať niektoré časti z 25-stranovej dôvodovej správy, ktorú Národný jadrový fond a ministerstvo hospodárstva predložilo na hospodársky výbor. Dámy, páni, chcem vám dať do pozornosti len jedno. Rozpočet Národného jadrového fondu bol v hospodárskom výbore prerokovávaný dvakrát a dvakrát nebol schválený. V správe, ktorú predložil Národný jadrový fond a ministerstvo hospodárstva, sa konštatuje, že takto nadstaveným rozpočtom bude ohrozená jadrová bezpečnosť Slovenskej republiky a že ministerstvo hospodárstva týmto rozpočtom koná protizákonne. To nie sú slová opozície, to sú slová vašich ľudí z koalície. Vaši ľudia sami povedali, že ohrozujeme jadrovú bezpečnosť Slovenska.
Ja si veľmi dobre pamätám, keď pri privatizácii Slovenských elektrární práve tu prísediaci pán minister Mikloš odpovedal pre Slovenský rozhlas na otázku: Čo sa stane, keď sprivatizujeme elektrárne a bude málo elektriny a plus musíme odstaviť dva bloky V1? Jeho odpoveď bola okamžitá: Dovezieme elektrinu. Samozrejme, je to logické a jednoduché.
Rok 2008, keď sme, alebo začiatok roku 2009, keď sme museli odstaviť aj druhý blok V1, ukázal, čo to v praxi znamená. Do fungovania V1 JAVYS predával Slovenským elektrárňam 1 MWh za 700 korún, lebo to bolo ešte v korunách. Ale v momente, ako sme odstavili V1, sme museli na lipskej burze kupovať ten istý megawatt za 2 700 korún, čiže viac ako štvornásobne vyššie.
My sme sa s týmto vysporiadali, už sa stavajú dva bloky v Mochovciach, ktoré ste nemali záujem podporovať, postavili sa tri plynové elektrárne, čiže plus, keď nám nabehne prvý blok na Mochovciach, už sa dostaneme do mierneho prebytku, čiže vysporiadali sme sa aj s týmto nezmyslom, ktorý nastal.
Ale teraz, dámy, páni, máte na starosti aspoň bezpečne zlikvidovať tie bloky vo V1. Uvedomte si, prosím, to nie je o ekonomike, to je o fyzike. Rádioaktívny rozpad tam naďalej pokračuje. Tie bloky sú odstavené. Tie bloky chladnú sedem rokov. Sedem rokov tam treba skoro takú istú prevádzku, akoby tie bloky boli plne funkčné. Čiže ak toto porušíme, ak nedáme dostatok zdrojov na práce, ktoré súvisia s utlmením týchto blokov, skutočne môže dôjsť k nepredvídanej udalosti a to bolo aj naznačené aj v tom výroku Národného jadrového fondu a ministerstva hospodárstva, že je ohrozená jadrová bezpečnosť na území Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, to bolo pár údajov k roku 2011, ale pokiaľ si pozriete ten výhľad aj na najbližšie dva roky, tak zistíte, že z pôvodných 330 mil. eur, ktoré sú plánované pre kapitolu ministerstva hospodárstva na rok 2011, pre rok 2012 už je to len 179 mil. eur a pre rok 2012 dokonca je to len 113 mil. eur; 113 z 330 za dva roky. Pokiaľ by tieto navrhované čísla boli relevantné, to znamená, že by skutočne v roku 2012 a 2013 boli uznané len tieto výšky pre kapitolu ministerstvo hospodárstva, myslím si, že ministerstvo v žiadnom prípade nebude môcť plniť svoje úlohy, ktoré mu vyplývajú z kompetenčného zákona, čo v prenesenom význame znamená, že súčasná vláda pripravuje tichú likvidáciu tohto rezortu.
Som prekvapený ministrami a poslancami za stranu SaS, že sa slepo pozerajú na túto taktiku ministra Ivana Mikloša a že sa patričným spôsobom nebránia. SDKÚ návrhom tohto rozpočtu jasne naznačuje, že rezort, ktorý patrí SaS-ke, v budúcnosti bude len doplnkovým rezortom a SaS bude potrebné len k tomu, aby v budúcnosti napĺňalo politické ambície SDKÚ. Je to jasný ťah na voľby. Na voľby v roku 2014, kedy sa takýmito krokmi SDKÚ posilní na úkor svojich koaličných partnerov, v tomto prípade SaS.
Dámy a páni, tieto dôvody ma vedú k tomu, že pokiaľ nebudú tieto čísla upravené, nebudem môcť podporiť návrh štátneho rozpočtu a skutočne nechcel som tento príspevok motivovať politicky, ale sú tu konkrétne čísla a hlavne jadrová bezpečnosť tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dobré ráno. Vážené dámy, páni, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, štátne hmotné rezervy a vláda Slovenskej republiky nám predložila na rokovanie zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy, ropných výrobkoch a riešení stavu ropnej núdze.
Keď by som mal jednou vetou charakterizovať, vlastne čo štátne hmotné rezervy robia, tak by som povedal, že zdržiavajú parlament. Zdržiavajú parlament preto, že dávajú na posúdenie zákon, ktorý momentálne nie je vôbec aktuálny a vôbec potrebný.
Prečo hovorím toto konštatovanie. V roku 2010 bola v Európskej komisii a v Európskom parlamente schválená nová smernica, ktorá bude pojednávať o hmotných rezervách členských štátov Európskej únie, ktoré sa budú týkať plynu, ropy, ropných derivátov, kde sú jasne definované pravidlá, za ktorých bude potrebné riešiť túto problematiku na národnej úrovni.
My sme získali ešte za vlády Roberta Fica takú kvótu, ktorú Slovensko v súčasnosti bez problémov pokrýva, čiže aj po nadobudnutí právoplatnosti tejto novej smernice pre Slovensko zostáva naďalej deväťdesiat dní v kombinácii ropa, ropné produkty.
Pani kolegyňa z KDH sa usmieva, ale je to tak, ten lobing jednoducho je potrebný a nebyť lobingu v Bruseli, tak by sa pre členské štáty niekedy stanovovali kvóty, ktoré môžu byť dosť problematické.
Dámy, páni, my deväťdesiat dní máme. A máme ho ešte v lepšej kondícii, vzhľadom na to, že máme pomerne vysoký podiel ropných produktov, derivátov, to znamená, že sme okamžite schopní zásobovať a saturovať trh potrebnými pohonnými hmotami, keby skutočne k nejakej kríze prišlo a nemusíme čakať ani na proces spracovania v našej rafinérii alebo na dovoz takýchto produktov zo zahraničia. Čiže, ešte raz opakujem, pre Slovensko sa objem štátnych hmotných rezerv ani podľa novej smernice navyšovať nebude.
Za druhé, tento zákon hovorí skôr o nejakej technike ako sa bude nakladať s obchodníkmi s ropou a ropnými produktmi na Slovensku, ako sa budú kontrolovať, s čím nemám v podstate problém. Pokiaľ je vylepšená technika evidencie obchodníkov s ropou a ropnými produktmi, nemám žiadny problém. Myslím si, že je to až príliš byrokraticky nastavené, ale je to želanie nového vedenia štátnych hmotných rezerv. Dajme im príležitosť, nech si robia tento mechanizmus, tak ako si ho nastavili.
Čo je však zarážajúce, ten finálny efekt, ktorý vznikne z návrhu tejto mechaniky, ktorá je v zákone definovaná je, že každý liter nafty alebo petroleja, alebo benzínu sa automaticky navyšuje o 50 halierov. Štátne hmotné rezervy neprišli s ničím novým geniálnym, takéto pokusy boli v predchádzajúcej vláde každý rok. Neprijali sme to, nechceli sme to prijať, vzhľadom na to, že celé to bremeno, tých 50 halierov, by sa automaticky prenieslo na konečného spotrebiteľa. Na konečného spotrebiteľa preto, lebo štátne hmotné rezervy chceli mať v tom čase väčší zdroj peňazí, napríklad na obmenu, resp. na navýšenie toho povinného množstva, ktoré musia evidovať ako štátne hmotné rezervy. Ale vzhľadom na to, že Slovensko má stále vysoké spotrebné dane na pohonné hmoty, vláda Roberta Fica s takýmto stanoviskom nesúhlasila. Plus k tomu, keď prirátame navýšenie DPH na 20 %, ktoré je pripravené a ktoré spadne každú chvíľu, to znamená, že o ďalších 0,2 centu sa navyšuje každý liter pohonnej hmoty.
Čiže to, čo si kamionisti v januári roku 2010 vydobyli, aby došlo k zníženiu konečnej ceny nafty a vyrovnali sme sa s touto cenou okolitým krajinám, páni zo súčasnej koalície, ktorí ste v januári veľmi vehementne zastupovali kamionistov a predstavitelia hlavne SDKÚ a KDH sa premávali pred kamionistami a nechali sa brať kamerami a fotografovať ako chcú pomôcť a znížiť ceny pohonných hmôt pre prepravcov na Slovensku, tak týmto krokom ste im to, dámy a páni, znegovali, dokonca navýšili. Čiže je to určitý prvok farizeizmu, ktorý jednoducho sa nedá ospravedlniť, že v čase, keď to bolo výhodné ako politický nástroj, ste vehementne obhajovali zníženie cien ropy a ropných produktov, a teraz to cez dane navyšujete naspäť.
Dal by sa ospravedlniť aj tento krok, pokiaľ by samozrejme toto zvýšenie bolo potrebné. Ono však potrebné nie je. Ja som si veľmi dobre vypočul úvodné slovo pána ministra, aj svojho predrečníka, ktorý dával doplňujúci, doplňujúci pozmeňovák, ale ani z jedného som nevycítil, a nie je to definované ani v tejto novele zákona, že prostriedky, ktoré vzniknú z tohto navýšenia, z tých poplatkov za transfer, či dovoz, vývoz ropy a ropných produktov na Slovensku, či bude skutočným zdrojom pre štátne hmotné rezervy.
Dámy, páni, nie je to tak. Sám predkladateľ, pán Kollár, teraz povedal, každý kvartál sa to bude odvádzať do štátneho rozpočtu. Tak mi prosím vás pekne povedzte, ako idete zabezpečiť navýšenie prostriedkov a tým pádom, navýšenie štátnych hmotných rezerv, keď každý štvrťrok odvediete tieto peniaze Miklošovi do kasy a ten ich tam spapká a rozdelí si ich tam, kde bude potrebovať, pokiaľ to vy, môžete argumentovať, že takáto je dohoda.
Takto argumentovali štátne hmotné rezervy na hospodárskom výbore, ale pokiaľ to nemáte v zákone, garantujem vám, že tieto prostriedky štátne hmotné rezervy nikdy neuvidia. Čiže ešte raz, robíme zlú vec voči spotrebiteľom na Slovensku. Znegovali ste celý výsledok toho niekoľkotýždňového vyjednávania kamionistov, dokonca ste im teraz zvýšili cenu a všetko robíte len preto, aby mal pán minister financií oveľa viac prostriedkov na úplne iné použitie ako v skutočnosti tento zákon mal zámer, t. j. posilniť a zvýšiť štátne hmotné rezervy.
Dámy, páni, záverom, povedal som vám jasné argumenty, prečo si myslím, že tento zákon je zbytočný. Osobne si myslím, počkajme na Európsku komisiu, pokiaľ dá záväzné limity na transpozíciu Európskej smernice pre členské štáty Európskej únie a potom sa vráťme, ale komplexne k tomuto materiálu. Nerobme paškvily, ktoré znamenajú znovu len zaťaženie peňaženky bežného občana, ktoré znamenajú zvýšenie prevádzkových nákladov pre všetkých dopravcov a prepravcov, a ktoré v konečnom dôsledku vôbec nepomôžu štátnym hmotným rezervám, ale pomôžu pánu ministrovi Miklošovi, aby mohol šafáriť ďalej.
Ďakujem pekne.

... lebo do 15 rokov je garantovaná podľa platnej legislatívy výkupná cena pre takéto zdroje. Bohužiaľ, sa udialo trošku iné, než ste vy v úvodnej správe povedal, nie že nie je záujem, práve je obrovský záujem stále o fotovoltaiku a výroba monokryštálov sa stala tak zaujímavou, že sa postavili veľkokapacitné jednotky, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že cena produktu, tých článkov, klesla o 30 %. To je ten základný problém, ktorý nastal vo výkupných cenách fotovoltaiky, lebo tam výrazne sa znížili investičné náklady, ale zostala naďalej vysoká výkupná cena.
V každom prípade ale, pokiaľ necháme pôsobiť pri týchto vykrývačkách, pri podporných službách len obchodníkov, ktorých je možno 20 registrovaných na Slovensku a plus distribučky, dávame celú silu a celú výnosnosť tohto biznisu do určitej skupiny ľudí, ktorá bude skutočne na tom veľmi dobre profitovať, a preto bola aj, pán predkladateľ, tá moja poznámka, že to trošku zaváňa lobizmom, lebo môj výklad veci je taký, že nebudú môcť investori rozhodovať o výsledku, o finančnom zisku z takéhoto projektu, ale dávame to, presúvame to do rúk nezainteresovaných, to znamená obchodníkov s energiou, ktorí budú v konečnom dôsledku na tom profitovať, lebo nikto iný tie podporné služby nemôže regulovať, nemôže ich nakupovať, môže ich len obchodník s elektrickou energiou.
Poslednú pripomienku mám k tomu bodu 3, ktorý ste navrhli, ktorý sa týka KVET-u. Takisto my, keď sme robili novelu zákona o KVET-och, o kombinovanej výrobe vysoko účinnej energie, sme rozmýšľali, ako nastaviť výšku investície, lebo tá sa týka výšky investície, ktorú dávate. Nie je to jednoduchá odpoveď na to vzhľadom na to, že tie technológie sú rôzne, ale mám za to, že pokiaľ je predpísaná minimálne 50-percentná investícia z existujúcej ceny technológie, je to už zasiahnutie vlastne srdca celého tohto KVET-u, to znamená turbíny. A nie som si celkom istý, či práve vždy je potrebné riešiť aj nejakú obnovu turbíny, lebo turbíny sú stavané na niekoľko rokov, ony sú relatívne dobre účinné, čiže nie je to otázka tej periférie pri tej kombinovanej výrobe, ktorú je hlavne treba vždy modifikovať. Ale v takomto prípade sa vlastne úplne potlačí otázka inovácie v KVET-och, lebo prestane byť záujem. Na to, aby som investoval viac ako 50 %, sa mi oplatí zastaviť prevádzku a postaviť úplne novú prevádzku. Je to efektívnejšie, lebo renovovať staré je vždy len renovovať staré, to ako keď do embéčky dáte motor z volva, ale vždy to bude len stará kára.
Takže toto som veľmi opatrný, či tých 50 % je potrebných. A tu si myslím, že by bola trošku potrebná aj odborná diskusia, hlavne z prevádzkovateľov týchto KVET-ov, aby nám dali jasnejší pohľad na potrebnú výšku investícií, ktorá by sa mala zahŕňať potom do podpory ako takej zo strany štátu.
Čiže, pán kolega, odpustite za tento filozofický úvod, ale pokladal som si za potrebné trošku objasniť tie riziká, ktoré vyplývajú z vášho návrhu. A pokiaľ na hospodárskom výbore sa dohodneme na nejakých zmenách, ja si myslím, že tie sú tam potrebné, pokiaľ by sme pokračovali v tomto návrhu, bohužiaľ, z toho odborného hľadiska si nebudem môcť dovoliť dať hlas za podporu takéhoto návrhu.
Ďakujem pekne.

Preto my sme si už začiatkom, koncom roku 2009 vlastne len po polročnom pôsobení nového zákona uvedomili, že sme asi parametre nie dobre nastavili. Vedeli sme si predstaviť optimálnejšie parametre pre elektronizačnú sústavu, bohužiaľ, ale vlak bol rozbehnutý, vlak išiel a tých investorov, ktorí okamžite spoznali slovenské podmienky, bol taký masívny prílev investorov, že sme chytili hrôzu a medzitým už sa začali prejavovať aj problémy Nemecka, hlavne Českej republiky, kde Česi to prestrelili úplne naplno.
Preto sme, na dvakrát sa nám podarilo konečne presadiť novelu platnú od 1. 5., lebo my sme ju mali ešte v závere roku 2009, len, bohužiaľ, vtedy nám - už ani neviem, z akých dôvodov - neprešla, ale podarilo sa nám docieliť jedno, že sme vlastne nastavili ten režim tak, že od 100 kW bude dávať oprávnenie alebo teda súhlas na výstavbu nového zdroja ministerstvo ako ústredný, centrálny orgán, ktorý je zodpovedný v rámci Slovenska za energetickú politiku a aj za naplnenie cieľov v rámci Európskej únie. A my sme takisto mali snahu, ako vy máte teraz vo vašej novele, siahnuť aj retroaktívne do niečoho, len, bohužiaľ, sme si urobili právnu analýzu k tomu a s hrôzou sme zistili, že niektoré projekty nám jednoducho ujdú, s ktorými nedokážeme nič robiť. A dokonca bol pokus v máji-júni 2010 zo strany ÚRSO, kedy ÚRSO urobilo návrh nového výnosu na podporu, na výkupné ceny obnoviteľných zdrojov so zameraním práve na fotovoltaiku, ktoré asi o 30 % znižovali tieto výkupné ceny. Ale takisto po právnej analýze sa zistilo, že táto retroaktivita je nepriechodná a nie je možné takýmto postupom ísť. Tak sme povedali, že je dôležité, že už máme v rukách aspoň 100 kW, to už je dostatočný nástroj na to, aby sme si to vedeli z hľadiska centra, z hľadiska ministerstva hospodárstva usporiadať, a ukáže trh, čo bude ďalej.
Preto tie návrhy, ktoré máte definované v bodoch vášho pozmeňováku 6, 7 a 8, vás v dobrom upozorňujem, že sú retroaktívne. Neprejdete s nimi, možno máte iné analýzy, ale určite tieto body skončia na Ústavnom súde a stratíme jednoducho čas. Nám ide o čo? Nám ide o to, aby sme čo najrýchlejšie doplnili ďalšie modifikujúce podmienky, aby sme skutočne zamedzili výraznému nárastu cien pre koncového spotrebiteľa. Nie je žiadnym tajomstvom, že 100 MW inštalovanej fotovoltaiky znamená 1,5-percentný nárast ceny pre koncového spotrebiteľa. Keď si zoberiete, že len v malom medzi 100 kW a 1 MW je už dnes asi 560 kapacita, ktorá už je po stavebnom konaní, čiže to v konečnom dôsledku môže znamenať až 8-percentný nárast, 8-9-percentný nárast pre koncovú cenu energie. Ale aj keď toto riziko hrozí, nemôžeme ísť retroaktívne na existujúce investičné projekty.
Ten investičný projekt totiž bol schválený za nejakých podmienok a jednoducho tam hrozia žaloby, ktoré hrozili aj pri tom Holienčikovom návrhu z toho mája-júna, ktorý som tu spomínal, kde okamžite boli podávané žaloby o zmarenie investície zo strany štátu. Čiže štát tam bude musieť uhrádzať obrovské náklady, lebo inštalácia elektrárne s kapacitou 1 MW fotovoltaiky je na úrovni asi 1 mld. korún. To si treba uvedomiť. A tento investor si bude žiadať tieto prostriedky naspäť. A to je 1 MW, keď máme 560 MW, tak si vieme veľmi ľahko prerátať, koľko by to mohlo, v prípade, že by bol takýto súdny spor úspešný, koľko by to mohlo v skutočnosti znamenať.
Čiže, pán kolega, skutočne doporučujem vám, aby ste prehodnotili § 6, 7 a 8, lebo podľa môjho názoru a podľa tých skúseností, ktoré som mal na ministerstve hospodárstva, lebo aj my sme koketovali s takýmito myšlienkami, ktoré ste vy sem dali, ale museli sme od nich odskočiť, lebo tú retroaktivitu sme si nechceli zobrať na krk.
Iný problém je v bodoch 1, 2, 4 a 5 predloženého návrhu, kde, odpustite mi za výraz, ale zaváňa mi to silným lobizmom. Lobizmom zo strany obchodníkov s energiou a zo strany troch distribučných sietí. Čo sa udeje, pokiaľ by prešiel váš návrh? To znamená, od 100 kW musí si zabezpečiť odchýlky. No, kameň úrazu je v odchýlkach. To je celý problém, ale to je vôbec, odchýlky je problém ako taký obnoviteľných zdrojov energie. Preto sú štáty, ktoré majú silný hydropotenciál, ktoré si môžu dovoliť riešiť aj odchýlky cez obnoviteľné zdroje, ale to Slovensko nemá. Slovensko má celý potenciál vo vodných elektrárňach na úrovni asi 28 PJ, pritom vo fitomase má 148 PJ. Čiže je to úplne iná dimenzia, je to úplne o niečom inom. Čiže keď mám niekde regulovať, tak idem tam, kde mám obrovský potenciál, a to je biomasa, ale nemôžem ísť do chudobnej vodnej energie, ktorej mám 28 PJ. Čiže toto mi nejde. Fotovoltaika má len 18 PJ. Pre zaujímavosť vietor má 5 PJ na Slovensku, čiže to sú nezaujímavé zdroje, preto ani nebola nejaká snaha podporovať veterné elektrárne.
Ale keď si má niekto s investíciou nad 100 kW zabezpečiť podporky, jednoducho ten biznis je preňho nezaujímavý. Dneska, alebo pôvodná myšlienka, prečo boli nastavené výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje energie, bola taká, aby sa do 13 rokov vrátila investícia a ďalšie dva až tri roky, lebo do 15 rokov je garancia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobrý deň prajem. Vážené dámy, páni, vážený pán predsedajúci, kolegovia predkladatelia predmetnej novely zákona, bol by som v prvom rade veľmi rád, keby toto moje vystúpenie bolo vnímané v tej odbornej rovine, absolútne nie v politickej rovine, vzhľadom na to, že hovoríme o veľmi dynamicky náročnom systéme, ako je elektrická sústava na Slovensku, do ktorej vstupuje veľmi mnoho parametrov a v konečnom dôsledku sa všetko prejavuje v konečnej cene pre finálneho spotrebiteľa.
Slovensko bolo dlhodobo - ja budem hovoriť vo svojom príspevku teraz len filozoficky, lebo máme v druhom čítaní priestor na to, aby sme potom upravili niektoré tieto znenia. Slovensko bolo dlhodobo kritizované kvôli tomu, že relatívne málo podporuje obnoviteľné zdroje energie, hoci naše vedomosti hovorili o tom, že nejaká masívna podpora obnoviteľných zdrojov energie bude znamenať určite predraženie celého systému a zvyšovanie koncových cien pre spotrebiteľov. Preto tá opatrnosť na Slovensku bola dostatočná, vzhľadom aj na výkon prenosovej sústavy, ktorý v súčasnosti predstavuje nejakých 28,5, 29 TWh. Tiež sme museli zvažovať, ktorá forma obnoviteľnej energie je vhodná vzhľadom na kapacitu, absorpčnú schopnosť, ale aj prietoky smerom do zahraničia, ktorá forma tejto obnoviteľnej energie bude vhodná práve pre slovenskú elektrizačnú sústavu.
Nie totiž všetko, čo je vhodné vonku, je vhodné aj u nás doma. To si jednoducho treba uvedomiť. My máme parametre našej elektrizačnej sústavy také, aké máme, a je závislá predovšetkým hlavne na domácej spotrebe.
Preto v tom predchádzajúcom volebnom období sme museli pripraviť určitú zákonnú normu, ktorá by jasne deklarovala Európskej únii, že Slovensko sa tiež prihlasuje k princípom 20/20/20, na ktorých sa uzniesla Európska komisia, a preto bol pripravený aj zákon č. 309/2009, ktorý bol skutočne pripravený v dobrej viere, že hádam vystihneme to najlepšie a najpodstatnejšie, ktoré slovenská elektrizačná sústava potrebuje. Priznám sa, čerpali sme hlavne zo zdrojov Nemecka a Českej republiky. Bohužiaľ, čas ukázal, že práve tieto dve sústavy boli nie optimálne nastavené ani pre ich vlastné systémy.
Preto absolútne súhlasím s postojom predkladateľa, že treba niečo robiť ďalej a ten zákon č. 309 treba ďalej nejakým spôsobom modifikovať. Keď sa však ale dostanem k predloženému návrhu, bohužiaľ, tam musím mať určité pochybnosti a ak si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Poliačik, vy ste si nevšimli, že hovoríte o úplne inej veci. To, čo predložil pán Sulík, je otázka preverenia kontraktov medzi ministerstvom financií a firmou Hayek Consulting. Ja neviem, čo je v týchto kontraktoch, ale to, čo je sporné, čo sa vám tu snažíme vysvetľovať, je kontrakt medzi ministerstvom hospodárstva a firmou Hayek Consulting. Tam je morálna zodpovednosť. Ja neverím tomu, že by tam došlo k nejakému zákonnému pochybeniu. Veď to by sa jednoducho nemalo stať. Jednoducho protizákonne sa tieto kontrakty nemohli uzatvárať, ale Najvyšší kontrolný úrad bude robiť len zákonné posúdenie, nie morálne. A my tu hovoríme o morálke. Veď to ste vy prišli s novou politickou kultúrou. Vy ste povedali, že idete s nulovou toleranciou. Tak, prosím vás, správajte sa podľa toho. Ale ešte raz vás upozorňujem, nepleťme si dve veci, ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva, lebo toto je taký šikovný ťah, ako preniesť zodpovednosť za zmluvu, ktorá vznikla s ministerstvom hospodárstva a ktorú dostal pán Chren pridelenú, keď bol už ako štátny tajomník. A vy to teraz otáčate veľmi šikovne, aby ste zmiatli verejnosť na ministerstvo financií. Toto sa mi zdá skutočne nefér.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Číž, chcel by som len vás upozorniť, že ste zabudli povedať predkladateľovi ten podstatný fakt, ktorý je celý v tom pozadí. A to je jednoznačný odklon od kauzy NADSME až po ministerstvo financií. V podstate celý ten spor nastal niekde inde. Firma Hayek Consulting dostala až po voľbách mesiac a viac po nástupe nového štátneho tajomníka pridelenú zákazku od agentúry NADSME. A táto zákazka bola vysúťažená, pripravená a vyzmluvnená spriaznenou osobou pánom Dunajčinom, ktorý je dneska za odmenu generálnym riaditeľom agentúry NADSME, ktorého menoval práve pán štátny tajomník Chren. Čiže my sa snažíme cez takéto uznesenie vlády prekryť tú prapríčinu, ktorá pôvodne vznikla. A to je problém pán Chren verzus čerpanie verejných prostriedkov. Čiže toto som si dovolil, pán poslanec, doplniť k vášmu prejavu. Ďakujem.