Videokanál poslanca

Ďakujem pekne opäť za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, začnem tým, čím končil pán spravodajca, skutočne zákon o regulácii je dvojička k zákonu o energetike a je to už, by som povedal, tá skôr vykonávajúca zložka problematiky energetiky, ktorá sa už priamo dotýka koncového odberateľa vzhľadom na to, že hovorí o mechanizme, spôsobe a výpočte koncových cien a vôbec o systéme, ako sa koncová cena pre koncového užívateľa vyrátava. O to je dôležitejší tento zákon a o to musí byť väčší dôraz na to, aby pri spracovaní takto dôležitého zákona sa skutočne precizovala každá veta, každá kapitola, každý paragraf, aby sa naplnila tá základná požiadavka a očakávaný cieľ, ktorý sa očakáva od Slovenskej republiky aj v Bruseli, aby došlo k vytváraniu spravodlivých cien pre potreby občanov v členských štátoch a v našom prípade pre odberateľov v Slovenskej republike.
Tento zákon reaguje znovu na potreby, ale v tomto prípade nie občanov, ale skôr si myslím, na politické záujmy a komerčné záujmy aktérov, ktorí by mali neskôr v procese regulácie pôsobiť.
Nie je tu pán kolega Chren, ktorý povedal, že nechali ste našich nominantov v ÚRSO a že nič ste s tým neurobili. Nie, páni! Trikrát ste išli odpáliť vedenie ÚRSO a trikrát sa vám to nepodarilo, lebo ste to robili amatérskym spôsobom. Iný výraz na to nie je. Keby ste mali trošku sofistikovaný prístup, tak by sa vám to asi aj bolo podarilo, no ale nepodarilo sa vám to, chvalabohu.
Čo sa týka ale samotného zákona. Viete, bol tu už pri zákone o energetike spomínaný korekčný faktor, ale ten patrí do regulácií. Korekčný faktor je jedna, s prepáčením, hlúposť. Hlúposť preto, že popiera už existencia tohto fenoménu, popiera zásady regulácie a spravodlivých cien. Popiera ich v tom, že regulátor je povinný zohľadniť všetky oprávnené náklady dodávateľa energií do cenovej kalkulácie a bez rozdielu na to, či sú tie cenové náklady skokové, plynulé alebo klesajúce, jednoducho ich musí zohľadniť. Korekčný faktor hovorí o tom, že pokiaľ je nejaká vyššia zmena, ja poviem, aj prečo vznikol pojem korekčný faktor, tak sa môže tento nárast ceny rozpustiť do niekoľkých rokov. Čiže cenový nárast sa môže rozpustiť do niekoľkých rokov, to znamená, keď v prvom roku povedzme mal byť nárast ceny 20 %, tak korekčný faktor mu to umožní, ja neviem, po piatich percentách cez 4 roky postupne navyšovať, čím ale dochádza vlastne k zmrazeniu zisku toho monopolu alebo toho dodávateľa, lebo on nevie, aká bude situácia v inflácii, na trhu s energiami o 3 roky, o 4 roky. A môže sa kľudne stať, že tam tie burzové ceny klesnú, on sa k tej cene nedostane, čiže on je ukrivdený. On sa má právo v tom prípade súdiť so štátom. A my mu nemôžme zabrániť. Bohužiaľ, keď urobí hlúpe nákupy a tieto mu ÚRSO uzná, no ten občan to musí zaplatiť.
Celý korekčný faktor vznikol preto, lebo práve hlúpe nákupné ceny zrealizovalo SPP. SPP nakúpilo v jednom balíku 100 % plynu pre potreby Slovenskej republiky, nakúpilo ich podstatne drahšie ako ich materské firmy, to znamená E.ON, RWE a Gaz de France. Gaz de France a E.ON majú podstatne mäkšie ceny od Gas Exportu, ako má SPP, resp. Gas Holding, ktorý je 49-percentný akcionár SPP. Čiže toto sú ceny zle nakúpené, a preto sme my dneska atakovaní, že musíme zvyšovať ceny plynu, lebo, bohužiaľ, tie nákladové ceny sú také, aké sú, a je to obrovská chyba SPP.
Ja som bol v tom čase minister, keď sa tieto ceny realizovali a žiadali sme SPP, aby nám umožnili vstúpiť do rokovaní o cenách, odmietli to, zásadne to odmietli. Nedovolili nám. Potom sme sa pokúšali, aby nakúpili len 75 % z celkového balíka potreby plynu a 25 % nech si nechajú na nákup na svetových burzách, kde v čase klesajúcich cien, viem veľmi elegantne si rozpustiť zlú nákupnú cenu. Neposlúchli ani tento argument a dneska je výsledok, že máme zafixované ceny, a tento nárast bude dlhodobo pokračovať, on musí, pokiaľ nedôjde k nejakému výraznému zníženiu inej nákladovej položky, a preto sa vymyslel tento paškvil, ktorý sa nazýva korekčný faktor, ktorý má vlastne odsúhlasiť alebo umožniť to postupné navyšovanie, ktoré SPP očakáva.
Nevýhodu, tou tienistou stránkou toho korekčného faktora je, že pokiaľ vznikajú nadnáklady pri zlom odhade ceny, lebo v čom sú vždy škriepky, či má byť cena plynu taká alebo onaká, závisí od toho, ako odhadne budúce nákladové položky v cene SPP a ako ich odhadne ÚRSO. ÚRSO má vlastné analýzy, povie, budete mať takýto vývoj, SPP má vlastnú analýzu. Pri tejto formulácii, ktorá je tu napísaná v tejto regulačnej politike, je, že keď sa SPP pomýli a dá nižšie nákladové ceny, tak ich musí ÚRSO na budúci rok zohľadniť. Pri súčasnej právnej úprave to neexistuje.
My tvrdíme, také predsa niečo neexistuje, také nemôže byť. Záväzné ceny musia byť záväzné aj pri zlom odhade, lebo to je vecou a problémom SPP, že niečo zanedbalo, niečo podcenilo, a jednoducho každý, kto sa pohybujete na trhu, raz zarobíte, raz prerobíte, jednoducho takéto niečo neexistuje, a preto existuje práve ten korekčný nešťastný faktor, ktorý má zahmliť celú túto politiku a celú túto problematiku.
To, čo mne vadí, že sa absolútne cez regulačný zákon odstavil štát od možnosti nejakým spôsobom hovoriť do cien, nie schvaľovať, hovoriť do cien, boli dve možnosti doteraz v právnej úprave.
Jedna právna úprava hovorila o tom, že pri cenových návrhoch musí rozhodovať valná hromada a vo valnej hromade sa hlasovalo 51 : 49, to jediné, čo sme si dokázali pri tej nešťastnej privatizácii vydobyť, teda neskôr až v roku 2009, to znamená, že musel aj štát zdvihnúť ruky za to, či oprávnenie na cenové zvýšenie je aktuálne, alebo nie. Toto už v zákone vypadlo, nie je tam, na škodu veci a na škodu slovenského spotrebiteľa. Štát si jednoducho takto umyl ruky a predal, nás to nezaujíma, je to vec SPP, nech zdiera slovenský národ, koľko chce, veď sú naši drahí priatelia, dali sme im to, dali sme im dobrú, lukratívnu hračku, tak nech sa s tým pekne hrajú ďalej.
Druhý nástroj bol, že keď sa už urobil cenový výmer, ministerstvo hospodárstva ho mohlo pripomienkovať, nie zmeniť. Mohlo ho pripomienkovať. A ÚRSO pokiaľ neuznalo pripomienky ministerstva hospodárstva, bolo povinné na svojej webovej stránke stanovisko ministerstva hospodárstva zverejniť. K čomu bol tento akt? Samozrejme, ministerstvo hospodárstva nevedelo zmeniť ceny, ale odberateľ mal zo zákona právo sa sťažovať na cenu súdnou cestou a argumenty ministerstva hospodárstva boli vysokokvalifikované, ktoré umožnili tomu zákazníkovi ich použiť pri súdnom procese.
Dámy, páni, ruku na srdce, kto z vás ovláda štruktúru ceny? Nikto v tejto sále. Nikto. A neovládajú ju dokonca už ani odborníci, lebo je tak komplikovaná. A teraz si zoberte, že vy v tejto komplikovanej štruktúre sa máte dožadovať spravodlivej ceny. Veď vy neviete, aká je štruktúra, preto neviete ani, či je tá cena správna, alebo nesprávna, a preto bolo ministerstvo hospodárstva, ktoré malo odborníkov a ktoré vedelo tie argumenty a tie veci vytiahnuť, ktoré boli neprávom vsunuté do cenovej kalkulácie.
Mohol sa zákazník aspoň odvolať voči cene v starej právnej úprave. Dámy, páni, v novej vládnej úprave, v novom návrhu zákona o regulácii už zákazník môže len reklamovať cenu. Čiže nemôže žiadať zmenu ceny, môže len reklamovať cenu. To je zásadný rozdiel v ponímaní cenotvorby na Slovensku. Čiže ten konečný spotrebiteľ sa dostal úplne niekde na koniec záujmu celého procesu energetického loby a znovu je návrh dodávateľ plynu a distribútor, lebo dneska sa zákazník už nemôže ani ohradiť voči tejto cene.
Čiže absolútne neplatí, že aj tento zákon bol písaný v prospech odberateľa. Tento zákon bol písaný v prospech SPP, v prospech energetického monopolu, ktorý sme odovzdali v roku 2002 do rúk zahraničných investorov a ktorí z toho bohate žijú doteraz, a ešte im posilňujeme ich postavenie. Je to skutočne tragédia, že sme sa nedokázali ani po 10 rokoch privatizácie poučiť a trošku chrániť slovenský trh a slovenského občana. Ale, bohužiaľ, je to napísané v tomto zákone a ja vás na to upozorňujem.
Čo sa týka vôbec pôsobnosti úradu regulačného. Prekrýva sa to s tým, čo bolo povedané pri energetickom zákone. Vypadla tá kontrolná možnosť napríklad pri schvaľovaní aukcií a pravidiel pre aukcie. Jednoducho to tam nie je, ale o tom som už hovoril, čiže aukcie si dneska môže robiť každý, kto chce, ako chce a vygenerovať ceny, aké chce. Nemôže ÚRSO vykonávať dohľad nad priebehom aukcií a, samozrejme, v § 5 ods. 2 písm. a) vypadla povinnosť ÚRSO zverejňovať stanoviská ministerstva hospodárstva ku všetkým cenovým výmerom.
Dámy, páni, tento rok sa oslavovalo 10. výročie založenia ÚRSO. Desať rokov bola dosť dlhá doba na to, aby sme povedali, či ÚRSO je správne nastavené, alebo treba s ním robiť naprieč politickému spektru. Ja sám som bol na kvázi medzinárodnej konferencii, aj pán predseda bol, ale to boli pochvalné slová. Ale realita je taká, ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. My sme to neurobili. Moja chyba, uznávam, že to bola chyba.
Ale dneska meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak ako je to pri členoch regulačnej rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme návrh jeden zo strany vlády, druhý zo strany parlamentu a nech si pán prezident vyberie a nech si preverí, či títo kandidáti sú dobrí. Ja si myslím, že keď prezident bude menovať predsedu regulačného úradu, ten regulačný úrad dostane oveľa väčšiu vážnosť, ale aj oveľa väčšiu zodpovednosť. Čiže vráťme sa naspäť k tomuto modelu a dajme túto kompetenciu prezidentovi republiky.
To, čo je zarážajúce, je v tomto návrhu zákona o regulácii, že vypadli kompetencie Regulačnej rady. Dámy a páni, to v podstate znamená to, že ten, kto sa dostane na čelo regulačného úradu, je neobmedzená osoba na 6 rokov; 6 plus 6 ešte môže byť. Toho človeka nemá právo nikto kritizovať, nikto odvolať a nikto ho donútiť urobiť nejaké nápravné opatrenia. Takto sú dneska postavené kompetencie predsedu regulačného úradu a takto sú znížené kompetencie Regulačnej rady. Regulačná rada nemôže voči predsedovi absolútne nič. Doteraz bol predseda Regulačnej rady menovaný a odvolávaný na návrh Regulačnej rady. Čiže bola tu kontrolná funkcia na predsedu z Regulačnej rady.
Regulačná rada schvaľovala - schvaľovala, nielen prerokovávala - regulačnú politiku a rozsah cenovej regulácie. Dneska to robí len regulačný úrad, to znamená, jeho štatutár predseda regulačného úradu buď dá pod niečo podpis, alebo nedá, a nikto ho nevie donútiť, aby regulačnú politiku alebo rozsah cenovej regulácie zmenil v prospech občana alebo v prospech kohokoľvek, jednoducho bude to jeho výsostná právomoc.
Je to neuveriteľné, akú právomoc sme dali do rúk jednej osoby. Neuveriteľné! Tento človek rozhoduje o cenách energií na celom Slovensku pre každého jedného občana, pre každého jedného odberateľa. Čiže vráťme to naspäť do polohy, aby mal každý nejaký kontrolný orgán. To znamená, nech ho buď kontroluje prezident, alebo nech ho kontroluje, tohto predsedu Regulačnej rady, nech kontroluje Regulačná rada. V opačnom prípade sa môže stať, že sa udeje niečo podobné, že niektorý minister si urobí zo spravodajských služieb svoju hračku a potom vychádzajú veci také navonok, aké vychádzajú, ale našťastie tu bol aspoň kontrolný mechanizmus, ale v tomto prípade kontrolný mechanizmus ani nebude. Čiže je to veľmi zlé, pokiaľ to takto celé dopadne.
Dámy, páni, v § 12, kde sa hovorí o cenovej regulácii, tam v bode q) vypadol odstavec, kde sa regulovali aj dodávky plynu pre výrobu tepla pre domácnosti. Ja som zvedavý, ako budú vyzerať ceny tepla vo vašich bytovkách, keď začne každá tepláreň priamo obchodovať a dohadovať si cenu plynu s SPP. Jednoducho už nebudú regulovaní. Budú si robiť, čo chcú, nevidím jeden dôvod. Zrušili ste, teda navýšili ste spotrebné dane na tento plyn, ale prečo nenecháte aspoň možnosť regulácie týchto cien cez regulačný úrad? Je mi to nejasné a veľmi rád si vypočujem argument, prečo sa to tak stalo.
A čo sa týka regulačnej politiky, no jednoducho ministerstvu už do toho nič, Regulačnú radu do toho nič, už je to vecou len regulačného úradu, a pritom určite vystúpia diskutéri, ktorí povedia, dámy, páni, ale úrad musí byť nezávislý.
No tak viete, ako je to nezávislé? Zoberte si len vedľajšie Rakúsko. V Rakúsku návrh na cenové konanie dáva ministerstvo hospodárstva. Vo Francúzsku, ktoré je Mekka v elektrickej energii, ktorá má 86 % výroby cez jadrový spôsob, tam je dokonca vytvorená funkcia komisára vlády v regulačnej rade, ktorý má za úlohu posudzovať regulačnú politiku štátu s politikou vlády. Čiže sú tam priamo dosadení ľudia. Len my sa tu hráme na pápežskejších, ako je pápež, a vytvárame priestor pre nebezpečné loby, ktoré už vzniká a ktoré sa už teší, že keď takto zbrzdený zákon o regulácii prejde, už sa vidia v tomto prostredí a môžem vám zaručene povedať, že tento priestor je veľmi bonitný. Veľmi bonitný. A zrejme tí, ktorí tvorili tento zákon, vedia o tej bonite a tešia sa na ňu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o všetkom, len nie o tých 17 podmienkach, čiže ste priznali, že vlastne nie je vecný argument, rozlíšenie medzi tým, čom som predložil vo februári, a tým, čo je predložené teraz. A on nie je, skutočne nie je. Ale ešte raz opakujem, mne to nevadí. Mne to nevadí, nech tie zásady európskej smernice sú tam, len ich bolo treba trošku došpecifikovať. Mne to nevadí.
A nie je pravda, že ste boli v časovom strese. Vy ste trikrát predložili zákon, ktorý ste nazvali implementácia tretieho balíka, trikrát ste to predkladali a trikrát ste riešili - alebo dvakrát a tretíkrát bol pokus - a vždy ste riešili len otázku predsedu ÚRSO. Vykašľali ste sa na celú implementáciu tretieho energetického balíka aj pod vaším vedením, ešte keď ministerstvo bolo. Neriešili ste tento problém, riešili ste len personálne veci na ÚRSO.
A že nebol pripravený zákon? Pán kolega, keby ste sa boli lepšie informovali, bol nový zákon a novela zákona, dve formy boli a - krútite hlavou, ale ešte raz, ten zákon bol pripravený na ITO. Dneska predkladáte ITO, nič viac, nič menej. Akurát, že ste minuli ďalšie prostriedky ministerstva hospodárstva na poradcov, ktorí vám prepísali to, čo tam napísané už bolo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu roka, by som povedal, na ministerstve hospodárstva, lebo implementáciu tretieho energetického balíka sme očakávali veľmi dlho a už dávno uplynula lehota pre členské štáty Európskej únie na implementáciu tretieho balíka. Táto skončila 3. marcom 2011. Bohužiaľ, do tejto doby ministerstvo hospodárstva nepredložilo zákon.
Možno si niektorí pamätáte, že kvôli zachráneniu reputácie Slovenskej republiky som vo februári predkladal ja implementáciu tretieho energetického balíka, ktorý obsahoval 96 paragrafov. Čiže bol to rozsiahly zákon, ktorý bol, samozrejme, zamietnutý s poznámkou, si pamätám, slová pána exštátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva Chrena, že má 17 výhrad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán kolega. Prosím, páni... Pán kolega, prepáčte, chcem vám pomôcť teraz. Páni kolegovia a kolegyne, vystupuje pán poslanec k návrhu zákona v rozprave. Poprosím vás, aby ste sa stíšili alebo aby ste to, čo si potrebujete povedať, urobili mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pán kolega.

Jahnátek, Ľubomír, poslanec NR SR
Takže, vážené dámy, páni, tento krátky exkurz do nedávnej histórie som povedal úmyselne preto, lebo keď som si prečítal nový energetický zákon alebo nový zákon o energetike a k tomu ale musia nutne nadväzovať ďalšie zákony, ako je zákon o regulácii, zákon o jadrovom fonde, potvrdila sa mi moja predtucha, že vlastne ako budú tieto zákony koncipované.
Pán minister povedal vo svojom úvodnom slove, že tento zákon je koncipovaný v prospech koncového užívateľa. Ja s týmto výrazom nesúhlasím. Tento zákon, ale aj ďalší zákon, ktorý budeme preberať, zákon o regulácii, je písaný energetickými monopolmi a je výhradne v prospech energetických monopolov. Bohužiaľ, znovu sa vraciame pred rok 2006, znovu sa vraciame do prelomových rokov 2002/2003, kedy sa neuveriteľným spôsobom pod taktovkou Mikuláša Dzurindu ako predsedu vlády dala neuveriteľná moc monopolom, či pri obsadzovaní predstavenstva pri schvaľovaní 52-percentným podielom na valných hromadách, čo vlastne absolútne paralyzovalo Slovensko, a dneska im znovu uvoľňujeme priestor, hoci tento priestor im už bol zablokovaný a čiastočne eliminovaný. Znovu to vraciame do starej polohy.
Dámy, páni, tento zákon má tri také základné zložky.
Prvou zložkou alebo prvou časťou, prvou rozsiahlou časťou celého tohto zákona sú opísané paragrafy z pôvodnej 656-ky zo starého zákona o energetike, čo je dobré, lebo sú to najmä pojmové veci, vzťahové veci. Čiže je to v poriadku, sú to dobré veci, tie treba opísať a tie netreba meniť, lebo sú vyhovujúce a prekonali desať rokov svojej existencie.
Potom je tam ďalšia časť, ktorá je prepisom alebo tou skutočnou implementáciou tretieho energetického balíka, čiže dostali sa tam veci z príslušných smerníc Európskej komisie a prepísali sa bez nejakej ďalšej podúpravy, aby vyhovovali alebo aby boli naštelované na slovenské podmienky, na slovenskú energetiku, na obchodovania a vôbec na ten vzťah, aký v energetike na Slovensku je, na čo sme mali obrovskú šancu. Lebo práve pri implementáciách európskych smerníc si každý členský štát môže prispôsobiť niektoré tie časti európskej smernice vo svoj prospech.
V tejto časti skutočne, pokiaľ som ju čítal, som sa musel viackrát usmiať nad tu ohnivým vystupovaním pána Chrena, keď tu horlivo vystupoval, že má 17 zásadných pripomienok voči môjmu návrhu zákona o implementácii tretieho energetického balíka. Lebo, dámy, páni, keď si prečítate tento návrh a porovnáte s mojím, tak tam máte celé strany a desiatky strán opísaných - opísaných -, to, čo bolo vo februári predložené, máte dneska prepísané sem, ale mne to nevadí. V poriadku, lebo je to implementácia tretieho energetického balíka a je to východisko z európskej smernice.
Len časom také vystúpenia, aké urobil pán Chren, sú veľmi smiešne a dneska musí veľmi trápne sledovať takúto kritiku, lebo vtedy bol proti, a teda by mal teoreticky byť proti tejto implementácii aj dneska, alebo pri schvaľovaní tohto energetického balíka.
Ale to, čo je najhoršie na tom, na celej štruktúre tohto zákona, je, že vypadli veci, ktoré chránili, skutočne chránili slovenského odberateľa, či fyzickú osobu, či právnickú osobu, ktoré sa pri privatizácii energobloku nevedeli zachytiť, neodhadli sa, ale sa aj nechceli. Lebo keby niekto chcel chrániť pri privatizácii slovenského odberateľa, určite by im nedal 52 % potrebu na schvaľovanie všetkých rozhodnutí pri valných hromadách a nedal by im právo obsadiť štyroch zo siedmich členov predstavenstva. Čiže ani vtedy nebola snaha chrániť slovenského odberateľa. Preto až po skúsenostiach v roku 2008 a 2009 sa dopĺňali do zákona o energetike nové ustanovenia, ktoré ukazovali, čo je na predchádzajúcej legislatíve alebo vo vzťahu k ochrane domáceho odberateľa zlé.
Prvým takým momentom bola jar - máj 2008, kedy bol ešte veľký boom ekonomiky, veľký rozvoj priemyselnej výroby a veľké nároky na elektrickú energiu. V štáte Európskej únie sa pri nákupe alebo pri cenovej regulácii viac-menej pridržiavajú burzových cien alebo cien, ktoré vznikajú na aukciách organizovaných Lipskou burzou. Čiže Lipská burza je takým merítkom pre Európsku úniu, ako by asi mali vypadať ceny elektrických energií. V máji 2008 sa udialo to, že Enel, Enelu sa nepáčili vtedy ceny, ktoré sú na Európskej únii, teda v Lipsku a ktoré sú záväzné pre Európsku úniu, tak si vymyslel vlastnú aukciu. Vlastnú aukciu, vlastne zákon mu to nezakazoval, výsledkom tejto aukcie bolo, poslal si tam štyroch obchodníkov svojich, ktorí vygenerovali cenu na 92 eur za MWh, pritom na Lipskej burze bola vygenerovaná cena 60 eur za MWh.
Čiže naši odberatelia domáci, oni nemôžu kúpiť elektrickú energiu zvonku, môžu v obmedzenom merítku. My máte len 13 TWh prenosové profily a potrebujeme 28 TWh na Slovensku. Čiže keď niekto rozpráva, že si môže kúpiť energiu zo zahraničia, je to hlúposť. Môže si maličký odberateľ. Ale veľký odberateľ si nemôže, lebo ju nemá kade preniesť a v kýbloch ju nosiť nebude. Nemáme prenosové sústavy nastavené tak, aby sme mohli pokryť spotrebu elektrickej energie na Slovensku z dovozu. My musíme vyrábať a predávať túto energiu na slovenskom trhu.
A to Enel veľmi dobre vedel. Vygeneroval túto cenu, donútil odberateľov veľkých, ako U.S. Steel, Podbrezová, Slovnaft, nakúpiť v máji 2008 elektrickú energiu za 87 eur za MWh. Nato nastúpila v septembri hospodárska kríza a tieto podniky sa skutočne dostali do kŕču a už sme ich dorazili úplne plynovou krízou, ktorá vznikla v januári 2009.
Čiže takéto tri základné skutočnosti nastali negatívne, ktoré tie podniky dorážali každú chvíľu ďalej.
Aby sa nezopakovala táto neférová hra Enelu, my sme dali do zákona o energetike, že áno, aukcie môžu byť, ale pravidlá pre aukcie musí niekto schvaľovať. Povedali sme, nech ich schvaľuje ÚRSO. ÚRSO je nezávislý orgán, ÚRSO bolo menované prezidentom, čiže je to orgán apolitický, nemá tam vplyv ministerstvo hospodárstva, sú závislí vlastne len na svojom rozhodnutí. A prijalo sa skutočne opatrenie, že tieto aukcie môže schvaľovať len ÚRSO, čiže aukcie môžu prebehnúť len vtedy, keď budú schválené ÚRSO-m. ÚRSO bolo takisto zo zákona poverené, že bude prihliadať a dohliadať na priebeh týchto aukcií, aby sa nestalo to, že štyria obchodníci urobia 70 otočiek pri cenách a potom povedali, že z posledných dvadsiatich najvyšších cien stanovujeme výslednú predajnú cenu. Toto sa, bohužiaľ, udialo. Čiže aby sa to nezopakovalo, sme povedali, že aj na priebeh aukcie bude dohľadať ÚRSO a povie, či aukcia bola v poriadku, alebo nebola, a či tie ceny sú potom záväzné.
Na burzu nemohol ísť hocikto. Musel byť obchodník s elektrickou energiou, musel mať na to príslušnú licenciu a skôr, než išiel na burzu, musel mať zmluvy s výrobcom elektriny, s prenosovou sústavou a s distribučkou. Čiže musel to byť seriózny obchodník. Nemohol to byť nejaký pouličný náturista, ktorý sa zrazu prebudil, že dneska by bolo dobré zarobiť napríklad, lebo je voľný trh s energiou, tak idem predávať po domoch - a potom to dopadne tak, ako máme skúsenosti z televízií, že vlastne ľudia preskočia na iné firmy a zistí sa, že nemajú vôbec zabezpečenú energiu.
Čiže my sme zaviazali týchto obchodníkov, že musia mať tieto zmluvy urobené a musia byť registrované. Vtedy bola záruka, že ten obchodník s elektrickou energiou sa bude aj seriózne správať.
Dámy, páni, tieto podmienky všetky, to je § 29, 33 atď., všetky vypadli. Všetko odtiaľ vypadlo, nič tam nie je. Dneska je povedané v zákone, ktorý predkladá ministerstvo hospodárstva, každý sa môže zúčastniť aukcie. Vlastne aukcia už nie je ničím podmienená. Či niekto pôjde cez aukciu, alebo nepôjde, je úplne jedno. Keď si Enel znovu vymyslí dneska aukciu, akú chce, tak už mu štát nemôže ani pozrieť sa a možno sa nemôže prísť ani pozrieť do tej miestnosti, kde tá aukcia bude prebiehať, lebo dneska sme im toto celé uvoľnili, celé sme to zrušili a jednoducho sme povedali, je voľný trh, je liberalizovaný trh a každý má právo sa správať, ako chce.
Áno, to platí tam, kde je konkurencia. Ale liberalizácia v takomto ponímaní nikdy nemôže platiť v sieťových odvetviach. Sieťové odvetvia je špeciálny druh trhu, ktorý musí byť regulovaný, a preto aj Európska komisia zaviedla regulačné úrady, lebo si je sama vedomá, že v prípade sieťových odvetví neexistuje voľná liberalizácia. Môže tam byť konkurencia, ale nemôže to byť úplne len na vôli tohto dodávateľa, lebo vy nemáte fyzicky inú šancu sa k tej energii dostať ako cez vlastníka príslušnej distribučky, prenosovky alebo výrobcu. Bohužiaľ, v energetike rozhoduje fyzika nad ekonomikou. A to si musí každý uvedomiť.
Čiže toto je prípad elektriny.
Prípad plynu. Všetci sa veľmi dobre pamätáte, čiže idem teraz, lebo to je štruktúrované: elektrina, plyn. Všetci si veľmi dobre pamätáte rok 2009, keď nastala plynová kríza. Keď sa úplne zatvorili kohútiky plynu a nedostávali sme nič. Ani kubík cez toto potrubie. Nebola legislatíva pripravená, neboli technické podmienky pripravené, ale to je teraz vedľajšie.
Ale čo bolo podstatné? V zimnom období Slovensko potrebuje na vlastnú spotrebu, to znamená pre priemysel, pre vykurovanie verejnej správy, nemocníc, bytoviek a podobne a pre domácu spotrebu, zhruba 28 mil. kubíkov denne. Na Slovensku existujú zásobníky plynu s celkovou kapacitou asi 2,72 mld. kubíkov. Čiže teoreticky je tu dostatok plynu nato, aby sme vedeli prekonať nejaké obdobie. V roku 2009 vzhľadom na to, že sme nemali celkom až naplnené a dokonca jeden zásobník sme mali v rekonštrukcii, čiže nemali sme tieto množstvá, potrebovali sme vyťažiť alebo dodať do sústavy 28 mil. kubíkov denne. Bohužiaľ, vedeli sme dávať len 21. Jednoducho SPP nám tvrdilo, že viac to nevydá, pokiaľ máme pozerať aspoň na horizont dvoch týždňov, nevieme viac ako 21 mil. kubíkov denne vyťažiť, a preto sa musela zastaviť prevádzka v tisíc najväčších podnikoch, najväčších spracovateľoch na Slovensku. Veľmi dobre si na to pamätáte. A bola veľká obava, či sa vôbec nezastavia aj úrady a verejná správa.
SPP nás klamalo, ale to sme zistili až neskôr. To sme zistili až potom, keď sme pustili ÚRSO a poslali sme ich, lebo nám nesedeli bilancie. Viete, že vtedy sme zasadali dennodenne na krízovom dispečingu, a keď sme si tri-štyri dni začali porovnávať údaje, tak tieto údaje nám prestali sedieť, v zásobníku. Tak sme sa pýtali SPP-ákov, v čom je problém, dávali nám neslané-nemastné odpovede, tak sme tam poslali ÚRSO protizákonne. V tom čase protizákonne sme ich tam poslali: Choďte ich skontrolovať, aký je tam vôbec stav.
Dámy, páni, viete, čo sme zistili? Osem miliónov kubíkov nám naši drahí priatelia a naši strategickí investori predávali do Rakúska. Rakúsko malo pritom plné zásobníky. Osem miliónov kubíkov denne odchádzalo do Rakúska a my sme dostali k dispozícii 21, čiže keby sme z toho dostali 7 mil. kubíkov, nemuseli sme zastaviť fabriky na Slovensku. Priemysel mohol pokračovať naďalej, ako bol rozbehnutý. Toto nám urobili naši drahí strategickí investori, ktorých pozval pán Mikloš s pánom Dzurindom v roku 2002, aby podnikali slávne a neobmedzene na Slovensku. Toto sa udialo, toto sa stalo, toto bol fakt.
Reakcia. Vláda okamžite zareagovala a povedala: A dosť! Za prvé, kto chce obchodovať na trhu s plynom na Slovensku, musí mať desatinu svojej zásoby v zásobníku na Slovensku. To znamená, fyzicky musí byť plyn na Slovensku, lebo vtedy ešte neexistoval reverz. Reverz sme vymysleli asi až po piatich dňoch, technicky sme zrealizovali asi po piatich-šiestich dňoch plynovej krízy. Vtedy sa došlo na to, ako sa dá rýchlo za 24 hodín urobiť reverz. On sa urobil len cez potrubia, že sa otočil tok, to bolo dočasné riešenie, ale stačilo to na tú dobu.
Ďalej sme povedali, že každý predajca musí mať minimálne 30-dňovú zásobu plynu na Slovensku pri úplnom odstavení dodávok plynu na území Slovenskej republiky. To boli férové podmienky voči odberateľom, voči tým, ktorých ste, pán minister, nazvali, že je to v prospech koncového odberateľa. Toto bolo v prospech koncového odberateľa, že bude mať ten koncový odberateľ, či občan, či fabrika, či nemocnica, či škola, bude mať aj pri 30 dňoch odstávky plynu, bude mať naďalej tento plyn k dispozícii, lebo my máme tak vysoké zásoby zemného plynu, že nám umožňujú, a máme ho fyzicky naskladovaný na Slovensku, nám umožňuje aj v čase krízy a už dneska aj pri reverznom toku, vlastne sme mali šancu doteraz, až do tohto zákona, Slovensko malo šancu, že sa už plynová kríza na Slovensku už nikdy nezopakuje. Prijatím tohto zákona sme znovu tam, kde sme boli.
Znovu hrozí, a viete, že tie vzťahy Ukrajina - Rusko znovu sú čudné. Znovu sa môže stať, že aj z technických dôvodov môže vypadnúť plyn. Som zvedavý, čo potom budeme robiť, ako sa budeme škrabať a kto si spomenie, že ministerstvo hospodárstva vyhodilo túto základnú zásadu pre plynárov zo zákona a nikto nevie prečo, a pritom to odôvodňuje, že je to v prospech zákazníka. Nie. To je v prospech SPP. Lebo, samozrejme, SPP má v tých peniazoch uložené prostriedky.
Tam sú ešte ďalšie podmienky pre núdzový stav, kedy rozhoduje ministerstvo hospodárstva. To je znovu vonku. Kedy nemôže rozhodovať vlastník zariadení. Vzhľadom na to, že je núdzový stav, musí nastúpiť štát. Štát musí rozhodnúť. Ako dneska štát rozhodol, že títo, pokiaľ hovoríme o lekároch, že musia nastúpiť do roboty, aj keď sú vo výpovedi alebo majú skončený pracovný pomer. Čiže sú krízové stavy, kedy musí rozhodnúť štát. A bola tam jedna z podmienok, že ministerstvo hospodárstva preberá kompetencie pri núdzovom stave a rozhoduje, čo sa bude uprednostňovať, ktorá dodávka pre ktorého koncového odberateľa. Dneska to tam všetko, dámy, páni, vypadlo a tento zákon zostal neslaný-nemastný voči špecifikám na slovenskom energetickom trhu.
Pri európskych normách existujú dva základné spôsoby, ako sa dostávajú do prostredia členského štátu Európskej únie. Sú smernice a sú riadiace akty, ktoré sa automaticky preberajú bez akéhokoľvek pripomienkovania, a potom sú smernice a nariadenia, ktoré sa implementujú.
Dámy, páni, preto sú tieto dve formy, lebo pri implementácii sa predpokladá, že v tom procese implementácie si štát urobí určité vlastné prispôsobenia týchto európskych smerníc vzhľadom na ekonomickú silu obyvateľstva a historické podmienky, ktoré v tom štáte vznikli. Preto bolo potrebné túto zásadu využiť aj pri vypracovaní zákona o energetike. A keby sme sa držali tejto zásady, verím, že tento zákon by vyzeral inak.
Dámy a páni, nechcem do tohto vnášať politiku. Toto sú praktické veci, ktoré vyzneli v roku 2008 a 2009, keď nastala skutočná kríza v energetike a keď sme sa všetci čudovali, ako máme slabo pripravenú legislatívu.
Ja prosím pána ministra, aby prešiel so svojimi kolegami ešte raz tento zákon, prosím poslancov, ktorí budú vo výboroch prerokovávať tento zákon v druhom čítaní, a takisto aj ostatných poslancov, aby sa na tento zákon pozerali ako občania Slovenskej republiky a aby odložili politické okuliare.
Ďakujem pekne.

Áno, ja by som sa rád opýtal, v čom nespĺňa zákonné podmienky? Nie je mi to jasné. (Ruch v sále.) Dávam námietku.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, ja mám krátky pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. A konkrétne, čo sa týka navýšenia spotrebnej dane pre spaľovacie oleje.
V roku 2009, keď vrcholila prvá vlna svetovej finančnej hospodárskej krízy, sme boli vtedy vtedajšou opozíciou, najmä predstaviteľmi SDKÚ, veľmi kritizovaní, aby sme znížili spotrebné dane na palivá a pohonné hmoty, vzhľadom na to, že to zvýši podnikateľské aktivity a bude to mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. Preto ma veľmi udivilo, že v predmetnom návrhu zákona dochádza takmer k štvornásobnému zvýšeniu spotrebnej dane na vykurovacie oleje. Je to nevídané navýšenie, ktoré nemá tradíciu v slovenskom daňovom systéme, a skutočne jednorázové zvýšenie z 26,55 eura na 1000 kg, to je pôvodná cena, na cenu 110,5 eura na 1000 kg je veľmi silná káva pre podnikateľský sektor a myslím si, že nie je to dobrý krok alebo dobrý signál, ktorým chceme podporiť rozvoj podnikateľského prostredia na Slovensku. Okrem toho termín, kedy by sa mal realizovať tento problém, naráža aj na technologické aspekty. Totiž tento vykurovací olej je určitou frakciou z rektifikácie prírodnej ropy a je v postate pre proces syntézy alebo výroby ušľachtilých pohonných hmôt nepoužiteľný, vzhľadom na to, že obsahuje vysoký obsah síry, a tento technologicky odstrániť z tej časti toho uhlíkového reťazca, ktorý sa oddeľuje pri rektifikácii, je technologicky tak náročné, že je oveľa efektívnejšie túto frakciu spaľovať, ako ďalej technologicky spracovávať.
Pokiaľ by sme však mali záujem, aby sme ďalej zvyšovali účinnosť spracovania ropy, určite to nevieme urobiť v priebehu pol roka, ale taký proces si vyžaduje minimálne päť, šesť, sedem rokov na spustenie nejakej špeciálnej výroby na prečistenie takto zasírených derivátov, ktoré vznikajú pri spracovaní ropy. Preto si myslím, že aj vzhľadom na hospodársku krízu nie je dobré, aby sme toto navýšenie odsúhlasili, a preto dávam pozmeňovací návrh troch poslancov Ľubomíra Jahnátka, Tibora Glendu a Jána Richtera, ktorý znie:
Písm. e) v ods. 1 § 6 navrhujeme ponechať pôvodnú právnu úpravu.
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje nasledovnú zmenu sadzby dane: ,,v § 6 ods. 1 písm. e) sa slová 26,55 eura/1000 kg" nahrádzajú slovami "111,5 eura/1000 kg", čím sa navrhuje zvýšenie sadzby dane na vykurovacie oleje z doterajších 26,55 eura/1000 kg na 111,5 eura/1000 kg".
Týmto predpokladaným pozmeňovacím návrhom navrhujem ponechať sadzbu dane na vykurovacie oleje na súčasnej úrovni z nasledovných dôvodov:
Vykurovacie oleje KKN 2710 19 61, -63, -65 a -69 sú už dnes ťažko predajné. Zvýšenie ich ceny o 84,95 eura na 1000 kg ich urobí na trhu Slovenskej republiky prakticky nepredajnými z dôvodu zblíženia cien vykurovacích olejov a zemného plynu pre rovnaký účel použitia. Celkové množstvo predaného množstva vykurovacích olejov ročne predstavuje 32 kiloton. Osobitne upozorňujeme na skutočnosť, že využívaním vykurovacích olejov sa ekonomicky rieši aj likvidácia vyššie vrúcich uhľovodíkových frakcií s vyšším obsahom síry, sú súčasťou technologických procesov a v prípade výroby energie zvýšené vstupné náklady sa premietnu do ďalšieho zvýšenia spotrebiteľských cien elektrickej energie, resp. tepla.
Summa summarum z tohto vystúpenia. Pokiaľ spravíme túto frakciu ropy nepredajnou, nastáva jeden obrovský problém, týchto 32 kiloton bude treba niekde skladovať. Týchto 32 kiloton sa nedá niekde posunúť, nedá sa to dať do sáčkov a odložiť to niekde do skladu, ale na to treba vybudovať veľké skladovacie objekty s dvojitými opláštením, s perfektným zabezpečením voči presakovaniu, čiže sú to vysoké náklady. Ja si myslím, že vzhľadom na to, že kríza je a zrejme bude pokračovať, je výhodnejšie ponechať lacnú variantu alebo lacnejšiu variantu na vykurovanie, aby či priemyselné objekty alebo obytné domy mali aj lacnejší, prístupný, lacnejšie prístupné médium na vykurovanie a neženie všetko len do náručia SPP, kde vlastne plyn nahradí aj túto poslednú zvýhodnenú zložku pre vykurovanie obyvateľstva.
Ďakujem pekne, pozmeňovací návrh nechám u predkladateľa.

Aha, dobre. Ďakujem pekne.
Takže, pán minister, viete, to je neuveriteľné, akým ľahkým spôsobom vy vystupujete a obhajujete v podstate, čo nie je vcelku obhájiteľné. Keby sme popravde povedali, dnes na pranieri by nemala byť ani až tak moc premiérka, ale vy, lebo v podstate dôvody, ktoré sú v dôvodovej správe na odvolanie premiérky, sú dôvody, ktoré ste spôsobil vy. Vy, vaša osoba, váš rezort a vaše konanie.
Vy jednoducho obhajujete veci, ktoré sú dosť ťažké obhájiť. Zľahčujete tu problém Daňového riaditeľstva v Košiciach, zľahčujete tu problém úplatkárskej aféry v Osrblí a správate sa alebo vyjadrujete sa ako ten najtransparentnejší človek, ktorý všetko vo svojom živote robil absolútne férovo a transparentne. Len na druhej strane poďme do histórie. Spomeňme si na SPP, spomeňme si na Slovenské elektrárne, kde ste do zmluvy dali 52-percentné rozhodovanie, pričom štát má 51 %. Čiže tam ste obrali Slovensko vôbec o šancu sa vôbec v energetike vyjadrovať, vyjadrovať, nie rozhodovať.
Pán minister, vy jednoducho tvrdíte, že vaša vláda robí všetko transparentne. Nie je tu minister životného prostredia, ja tu chcem upozorniť napríklad na rezort životného prostredia a konkrétne na Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý doteraz nemá zverejnené zmluvy, a pritom sa jedná napríklad o dlhodobý prenájom vodohospodárskych objektov, konkrétne Novácku vodu, kde sa jedná o obrovský podvod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja som sa snažil prihlásiť do faktických poznámok, ale ma to jednoducho nezobralo. Takže prosím, aby som bol zaradený do faktických pripomienok, lebo ma to jednoducho nezobralo. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda parlamentu, pri rôznych príležitostiach vystupujete dosť často a ja som si všimol na vašich vystúpeniach, že takisto používate určite taký leitmotív všetkých tých vašich vystúpení a ten je veľmi jednoduchý a je to vlastne rozvrátenie verejných financií a čo všetko teraz sa musí spraviť na to, aby sa tie verejné financie dostali do nejakého lepšieho postavenia.
Len úmyselne nehovoríte tú pravdu plnú, nehovoríte o tom, že my sme si, bohužiaľ, užili rok a pol tvrdého dopadu finančnej a hospodárskej krízy na Slovensku. Prečo došlo k určitému zväčšeniu tých nožníc medzi výdajmi verejných financií a príjmom? Ten dopad totiž finančnej krízy na Slovensko bol asi s trištvrteročným posunom. My sme ale štátny rozpočet museli pripravovať v určitom predstihu. A keď si pozriete štatistiky, až v IV. kvartáli 2008 došlo k miernemu poklesu výberu financií do štátnej kasy a jednoducho ten rozpočet na rok 2009 už bol pripravený. My sme sa snažili, keď už dopadla tá kríza, to bolo zhruba v tom koncom II. kvartálu 2009, posunúť peniaze do verejných financií, tam, kde boli štrukturálne fondy. Museli sme zvýšiť podiel štátu na čerpanie štrukturálnych fondov do diaľnic, dávali sme do elektrární, kde sme vytvorili 4 200 pracovných miest, v diaľniciach 15-tisíc pracovných miest. Čiže to boli tie aktivity, ktoré súviseli aj so zvýšením výdavkov štátu na rôzne podnikateľské aktivity, aby sme zvýšili zamestnanosť, aby sme zvýšili produktivitu práce a výsledok bol, že v polovici 2010 sme boli krajinou... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tejto téme, ale nedalo mi to a nemôžem nezareagovať na vaše slová o politizácii súdnej moci, o politizácii prokuratúry.
Prosím vás pekne, to hovoríte vy, osoba, ktorá ako sudkyňa krajského súdu ste vstúpila do politickej scény, vstúpila ste do politického boja, dala ste sa na kandidátku SDKÚ a kľudne ste bola ešte aj sudkyňou krajského súdu. Vám to vôbec nevadilo, pošliapala ste jednoducho Ústavu Slovenskej republiky. A teraz si vy, ktorá ste toto všetko spravila, dovoľujete kritizovať generálnu prokuratúru z politizácie. Prosím vás pekne, toto je neuveriteľné! A ja si myslím, že aj poslanec, aj poslanec SDKÚ by mal mať určitú hrdosť a k určitým veciam sa radšej nevyjadrovať, pokiaľ to sám pošliapava a sám zneuctieva Ústavu Slovenskej republiky.
Ozaj je to smiešne z vašej strany a mal som o vás trošku väčšiu mienku, ale skutočne, nehnevajte sa, toto ma, toto ma vytiahlo na to, aby som zareagoval na váš príspevok. A som veľmi prekvapený, že práve vy hovoríte o politizácii súdnictva a prokuratúry.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 493/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy, ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z . o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
Základným problémom zákona č. 493/2010 Z. z. je, že prostriedky získané z navýšeného príspevku nie sú príjmom štátnych hmotných rezerv. Čiže nie sú ani priamo určené na realizáciu smernice Európskej únie 2009/119/ES zo dňa 14. 9. 2009, ktorou sa Slovenskej republike ukladá navýšenie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov o cirka 80 000 ton do 1. 1. 2013.
Získané prostriedky sú súčasťou štátneho rozpočtu a, bohužiaľ, tento zákon nerieši prevod prostriedkov z kapitoly ministerstva financií na kapitolu štátnych hmotných rezerv, čím vlastne sa stávajú len prostriedkami ministerstva financií. A ministerstvo financií môže akokoľvek rozhodnúť o ich použití. Tým sa stratil celý význam tohto zákona.
Predpokladaný návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, bude mať pozitívny dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, bude mať pozitívny dopad na obyvateľstvo, hospodárenie v hospodárskej sfére a iných právnických osôb, nebude mať dopad na zamestnanosť, nepredpokladá sa dopad na životné prostredie.
Predpokladaný návrh zákona zlepšuje podnikateľské prostredie Slovenskej republiky.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pán predsedajúci, skončil som.