Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.12.2010 o 15:39 hod.

Ing.

Ľudovít Jurčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

3.2.2011 15:52 - 15:52 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Chcel by som k tomu len tak mimochodom povedať, áno, momentálne je cena elektrickej energie zostavená tak alebo vychádza z toho, že zohľadňuje ešte aj nepostavené zdroje a na tom trvám, nepostavené zdroje. Čiže, inými slovami povedané, môžeme sa spýtať, že prečo platíme za niečo, čo neexistuje. My sme si zvykli, že cenu elektrickej energie môžeme stanoviť len raz za rok. Pamätáte sa možno niektorí, možno nie, čo sa stalo, keď sme menili cenu benzínu alebo cenu pohonných hmôt, kedysi to bolo raz za rok, potom prišlo raz za pol roka, potom za kvartál a dnes je normálne, že to zmeníme trikrát za týždeň a nikomu to neprekáža. Prečo by sme nemohli reagovať aj pri ostatných cenách energetických nosičov zo vzniknutej situácie, zo vzniknutých nákladov? Čo keď sa tieto náklady nenaplnia, tak budeme to potom korigovať a budeme hovoriť ako sme úžasne regulovali, ide cena ešte nižšie. Takže to asi k tomu, že koľko sa dostalo do tej ceny, tak ako to terajšie ÚRSO navrhlo.
No, ďalšia pripomienka bola k tomu, že kto môže byť členom regulačnej, teda regulačnej komisie, samozrejme regulačnej rady. Najskôr tú radu. Áno, je tam napísané, že je tam podmienka vzdelania a tak ďalej, že tam musí byť členom, teda občan Európskej únie a plus musí mať nejaké ďalšie predpoklady, no a keď si kolegovia zo Smeru navrhnú tam gynekológa, no tak viete, to ja nemôžem zabrániť nikomu. Nemyslím si, že by komukoľvek, kto uvažuje trošku súdne a nemá záujem si z niekoho vystreliť, že by tam navrhol niekoho, kto nemá ani šajnu o tom, že o čom to celé je. Samozrejme, dá sa to použiť a zneužiť. Umelec, maliar, ja neviem možno automechanik, samozrejme, že je to nezmysel, ale ako argument alebo resp. ako príspevok do diskusie sa to celkom hodí, lebo to vyzerá tak veľmi zaujímavo a veľmi zjednodušene, a aj to trošku zosmiešňuje ten návrh. To je určite ten hlavný argument, inak by som to zásadne nespomínal.
Ja by som sa skôr možno spýtal, do akej miery je povedzme terajší predseda rady pre reguláciu dlhoročným špičkovým odborníkom v energetike. Možno, že tomu dokonale rozumie, ja neviem, ale on tak zrazu sa tam objavil a zrazu tam tak bol a vôbec neprekážalo, že tam prišiel spôsobom, ktorý nebol celkom košer, nespôsobil to on. Takže asi toľko. Nie je tu, nemôže sa brániť, nebudem o ňom rozprávať, prirodzene nie je to môj štýl.
Ďalšia vec, súdne môže byť odvolaný. No, tak samozrejme predpokladám, že máme tu nezávislé súdy. No, tak keď súd povie, že ten človek môže byť odvolaný za nejaký priestupok alebo za nejaký trestný čin, tak dôverujeme tomu súdu alebo nedôverujeme. No, tak prečo by som sa, prečo by sme sa o tom nejako bavil, ako mne to neprekáža. Na jednej strane nezávislosť súdov, ktoré rozhodnú o tom, že niekto spravil niečo a môže byť odvolaný, je dobrá, na druhej strane nie je dobrá, keď ide o niekoho, ktorý nejakým spôsobom je bližšie. To sa mi tiež zdá byť ako taký argument, ktorý je v danom momente vhodný, lebo sme v parlamente a keby sme sa bavili povedzme naozaj na odbornej úrovni, tak by to asi nezaznelo. Neovládame súdy. Ak ste si všimli, súdy by mali byť nezávislé, a to, či sú posudzuje verejnosť asi takým spôsobom, že patria medzi najnedôveryhodnejšiu skupinu v tomto štáte, takže asi tak by som sa k tomu vyjadril.
Faktúra. Pokiaľ viem, tak zložitosť faktúry pre bežných ľudí je fakt pravdou. Skutočne tí ľudia sa v tom nevedia orientovať, len sa pýtam, kedy to vzniklo. Kedy vznikla požiadavka od regulátora na to, aby distribučné spoločnosti vystavovali faktúru takýmto spôsobom. No, a sme doma. Vieme si odpovedať sami, ak neviete, tak vzniklo to počas posledného vedenia úradu. Ja viem, pán Jahnátek, je to také úsmevné, ale samotné distribučné spoločnosti, ja viem, keď tak potom, keď je to európska smernica, tak potom nehovorte, že je to nezmysel. Počkajte! Nie je to tak. Vy ste si európsku smernicu vyložili po svojom a v konečnom dôsledku nebolo to len v tejto oblasti, ale aj v inej.
Žiadna európska smernica vám nenakazuje presne tak, ako je to urobené. Dá sa to urobiť úplne inak a potvrdili mi to aj tí, ktorí sa v tej európskej smernici vyznajú ďaleko lepšie ako ja. Overoval som si to, nedovolil by som si to tvrdiť, keby by mi to neboli potvrdili.
Bolo tu kopa rôznych ďalších názorov, návrhov, prirodzene sú tu aj faktické poznámky, na ktoré by som tiež chcel trošku reagovať, ale ozaj len krátko. Ja viem, že tento návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je a niekomu môže prekážať, ale ja si nemyslím, že týmto návrhom ako pán kolega Číž, ste povedali, ja idem niekomu robiť nejaké nesmierne hospodárske škody niekomu. No, tak to by ste mi možno museli nejako bližšie vysvetliť, čo sú to nesmierne hospodárske škody, lebo ja sa pohybujem skôr v takej exaktnej rovine a nie v takých tých úvahách, ktoré môžete povedať kedykoľvek, komukoľvek a akokoľvek.
Pán Burian, neviem, kde som ja priznával, že nie som odborníkom, ja som sa o svojej odbornosti s nikým nebavil, a ale ako argument ste to vytiahli. Nuž dobre, tak ako nemôžem k tomu nič povedať, ani nechcem hovoriť, lebo jednoducho nebudem strácať čas, to nemá zmysel.
Samozrejme, súhlasím s kolegom Janišom, že spôsob akým bolo ÚRSO vymenené, bolo to doslovne vymetené, naozaj presne tak. Ľudia, ktorí tam prišli, tam prišli zrazu. To nebol nejaký systém, že by sme tuto nechali niekoho normálne dofungovať. Nie, nie nefungovalo to tak, jednoducho, tí ľudia boli vymetení. Boli doslovne odtiaľ takmer na hodinu prepustení, aj keď to možno znie tak príliš pejoratívne. Takže boli odídení.
Ja viem, že niektoré súvislosti okolo ÚRSO nie sú jednoducho vysvetliteľné. Prirodzene, taká kombinácia niektorých ustanovení zákona s tým, čo sa dialo, to znamená, že sme trebárs niektoré náklady neuznávali, niektoré sme uznávali, spôsobila to, že áno, cena bola z ľudového pohľadu na rovnakej úrovni. My sme si pomýlili jednu zásadnú vec, že cenu energetických nosičov neurčuje Slovenská republika. No je mi ľúto, neurčuje. Darmo tu niekto rozpráva, politicky podkutý, že sa štyrikrát zdražel plyn, nuž choďte to vysvetliť svetovým burzám, že sa štyrikrát zdražel plyn. Neviem, mne sa to, ako nechcem to robiť, lebo ako nechcem, aby ma niekto považoval za človeka, ktorý si z nich robí dobrý deň. Jednoducho my nemáme vlastné plynové zdroje, my nemáme ani ropu, samozrejme tú takisto nevieme nijakým spôsobom regulovať, čiže inými slovami povedané, my nie sme tí, ktorí ovplyvňujú v Európe a už vo svete vôbec nie, ceny energických nosičov, čiže ich ceny vychádzajú z toho, ako sa to pohybuje vo svete. Takže to, že ÚRSO za predchádzajúcej vlády, alebo pardon za vlády Mikuláša Dzurindu spôsobilo nárast cien plynu, ja si tak, ako keby mi niekto teraz povedal to, že nechodíme po diaľnici 250 je preto, lebo nemáme dobrý povrch asfaltu. Je to jednoducho úplný nezmysel, ale dobre, veľmi sa to dobre počúva na verejných zhromaždeniach s určitými ľuďmi, je to veľmi vďačná téma, a keď občas čítam niektoré blogy, tak kopa ľudí na to aj naletí, ale samozrejme no.
Ešte k poslednému vystúpeniu pána kolegu Faiča. No, viete, keď ste citovali z tých novín, ja som tiež mohol citovať z novín niektoré veci, ktoré napísali trebárs v súvislosti s vašou osobou, ale nepovažoval by som to za férové. Nechcem samozrejme žiadne invektívy, to určite nie, nie je to mojím štýlom, ale isté je to, že medzi nami je taký dosť zásadný rozdiel a nielen teda v odbornosti, ale v pohľade na svet, a aj v pohľade alebo resp. v minulosti, kde sme sa obidvaja živili zásadne iným spôsobom. Takže, ale to je len asi toľko.
K tomu samozrejme, vy ste vyriekli myšlienku, že je nepochopiteľné, že odberateľ nemá dosah na cenu plynu. Ja neviem, asi som zle počul. No, nemá, jednoducho odberateľ je ten, ktorý si ten plyn buď kúpi alebo si ho nekúpi. Ak by mal mať odberateľ dosah na cenu plynu, tak to sa môžeme vrátiť tak zhruba niekedy o 30-40 rokov späť a môžeme to dať na nejakom všeľudovom hlasovaní sa dohodnúť na dohodu, že teda, či sa dohodneme alebo nedohodneme. No, nebude mať, nemá, ani nikdy mať nemohol, ale to je zase ten rozdiel vo videní sveta.
Ja neviem, vytiahli ste tu nejaký súd z roku 2005, áno, keď ÚRSO neskoro uverejnilo v Zbierke zákonov, ak som to dobre zas započul alebo pochopil, niečo a tým pádom, podľa zákona neplatila tá cena plynu. Ja neviem, podľa môjho názoru, celý ten spôsob, ako je to uverejňované v tej legislatíve, nemá absolútne žiadnu logiku, je to neopodstatnené. Ale dobre, je to tak, je to zákon, mali to dodržať, ale nemyslím si, že niekomu spôsobili nejakú dramatickú ujmu, lebo v konečnom dôsledku to, že to v tom, v tej legislatíve alebo v tých dokladoch, alebo v tých dokumentoch, predpisoch nebolo zohľadnené, alebo nebolo uvedené, nemení nič na skutočnosti, že tie náklady boli. To ako určite nie je tak.
A to, že či regulátor získal úspech pri zavádzaní regulácie v Azerbajdžane spolu s nemeckou poradenskou spoločnosťou, nemôžem posúdiť, lebo viete, keby ten regulátor získal úspech pri zavádzaní regulácie, povedzme vo Švajčiarsku, tak to by som povedal, že to je nejaká iná kvalita, ale v tom Azerbajdžane, neviem to posúdiť, no lebo v Azerbajdžane viem, že sú nejaké iné regulatívy alebo niečo iné tam panuje ako vo Švajčiarsku. Takže toto nebudem posudzovať, netrúfam si to. Jednoducho netrúfam a už posudzovať podľa toho kvalitu regulátora už vôbec nie.
Bola tu taká prestávka dosť dlhá, takže možno, že niektoré veci nie sú tak priamou reakciou, ale to, čo sa teraz bolo povedané, skúsim ešte pár vetami.
Áno, súhlasím, že sú rôzne kuloárne informácie, že sú rôzne prepojenia, rôzne úvahy a rôzne také varenie z vody, ale o tom, že pán Sabol ako bývalý štátny tajomník financuje SaS, to patrí skutočne medzi ako až slabé žarty. Ale nevadí, to je ako v poriadku, to určite budeme ešte veľakrát počuť. Veľakrát budeme počuť zaručené informácie na túto tému, ale garantujem vám, kolegovia zo strany SMER, na nás nikto ani len podozrenie vo forme nahrávky nevytiahne, to vám garantujem. A či sú tie zmeny v organizácii strmhlav, no to ja neviem. Určite sú ďaleko pomalšie a sú ďaleko demokratickejšie ako ten spôsob, ako boli dosadení ľudia do roku 2007.
K tým 180 tis. EUR, ktoré mali teda predstavovať 70-percentné zvýšené nákladov na ÚRSO, nejaká matematika tam celkom nesedí. Keby to malo byť 70-percentné zvýšenie, tak to by znamenalo, že celé ÚRSO financujeme na úrovni nejakých 250 tis. EUR, čo uznáte, že pri 94-percentnej, 94-člennej organizácii, je veľmi mizerné odmeňovanie a celá prevádzka ÚRSO je neporovnateľne, ale neporovnateľne drahšia. Čiže ako zase, výstrel do tmy, 180 tis. EUR to nebude, samozrejme, že to nebude, ale ono sa to veľmi dobre a ľahko prezentuje a celkovo to tak, ako by som povedal, je zase taká populistická záležitosť, ktorá sa ľuďom dobre počúva, a o ktorej sa dá debatovať, možno aj s dobrým úmyslom v rôznych kuloároch. Ešte raz, zákon o ÚRSO a jeho novela je skutočne alebo tento návrh je len prvým krokom, čo všetko je potrebné v ÚRSO urobiť. Je to niečo, čo práve má sprehľadniť a po zapracovaní určitých pripomienok kolegov, vecných pripomienok, nie politicky podfarbených, by mohlo tento návrh, dovolím si použiť aj slovíčko, podstatne vylepšiť. Nebránim sa tomu. Samozrejme skôr to považujem za vítanú pomoc a prirodzene je pravdou, že toto je len prvý krok, že bude treba urobiť kopu ďalších krokov.
My musíme na Slovensko pustiť do hry firmy, ktoré sú schopné dodávať lacnejšie ako sa dodáva teraz. Firmy, ktoré sú schopné dodávať, alebo resp. fungovať oveľa priezračnejšie, ako fungujú teraz. Pár dní nazad alebo týždňov, dva, tri, ste určite zachytili informáciu, že trebárs, že ČEZ ide ponúkať o 10 % približne nižšie ceny plynu, elektrickej energie. Ja viem, je tam trošku aj marketing, ale principiálne povedané, keď to za tie dva roky, čo tí ľudia budú jeho zákazníkmi garantuje, že to zmluvne dodrží, no tak sa pýtam, prečo to nemôže dodržať náš distribútor alebo náš dodávateľ, iný, ten, kde teda máme tých 51 %, ktoré nijakým spôsobom neovládame. To je len taká možno drobnosť a samozrejme týka sa to aj plynu, môže sa to týkať aj tepla a môže sa to týkať možno aj vody. Voda je trošku iný problém, netrúfnem si nejako zásadne o tom hovoriť, ale to teplo a ten plyn je určitá analógia ako s elektrickou energiou, kde som presvedčený, že jedine dôsledné odštátnenie, samozrejme za primeranej kontroly, pomôže zásadným spôsobom znížiť cenu, predovšetkým pre všetkých obyvateľov Slovenska, cenu za teplo a dovolím si povedať, že aj cena plynu by mohla byť minimálne na tejto úrovni, ktorá momentálne je ešte nejaký ten piatok.
My musíme samozrejme pustiť do systému konkurenciu, lebo konkurencia nedovolí zvyšovať bezhlavo ceny, tak ako to funguje teraz a ani názory, požiadavky SPP nebudú možno v takých výškach alebo možno takýmto spôsobom predkladané ako boli. Je potrebné sa samozrejme opýtať, že prečo to tak je, že či je to tým, že bola nastavená nejakým spôsobom cena pri nákupe plynu, na nejaké fixné obdobie, dlhé roky, v dobe, keď bola, ak sa nemýlim o 9 % vyššia, ako boli priemerné ceny vtedy na trhu a dneska všetci vieme, že cena plynu výrazne klesla na svetových burzách. Klesla cena plynu, ale my ho máme rovnako drahý a mali by sme ho mať ešte drahší. Samozrejme je to dôvodom pre to, že majú vyššie vstupné náklady SPP z titulu zle uzatvorenej zmluvy. Keď som sa s pánom Holjenčíkom rozprával na tému, kratučko, prečo 100 % na dlhodobý kontrakt, povedal, že áno, mohlo to byť trebárs na úrovni 30 ku 70, to znamená 30 % na spotových trhoch a 70 % na istotu. Na moju otázku, a prečo to tak nebolo, mi neodpovedal. Jednoducho na to sa ťažko odpovedá, neviem prečo bol taký dôvod, netrúfam si ho ani odhadnúť, myslieť si môžem, čo chcem, ale hovoriť to nebudem. Takže to sú také moje názory, k tomu, čo som si tu vypočul.
Ešte raz, za odborné, vecné pripomienky srdečná vďaka, za tie politické sa patrí tiež poďakovať a na záver by som chcel povedať asi toľko, že ďakujem za ten čas, ktorý ste tomu venovali, lebo vidím, že v porovnaní s inými možno aj závažnejšími témami, ste mu venovali dostatok času a predpokladám, že keď sa to bude aj ďalej takýmto spôsobom uberať, tak budú tie zákony veľmi kvalitne spracované. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

3.2.2011 15:52 - 15:52 hod.

Ľudovít Jurčík
K tomu, prečo si myslím, že môžete chvíľu? Tomáš!
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2011 15:22 - 15:52 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dobre, vypočuli sme si tu všetci alebo teda tí, ktorí tu sedíme, niektorí ste tu neboli doobeda, možno tu chýbajú, čo tu boli doobeda, spústu rôznych názorov, ktoré možno rozdeliť v princípe na dve skupiny.
Do tej prvej skupiny by som si dovolil zaradiť určité vecné pripomienky, alebo teda, vecnosť pripomienok kolegov Janiša a Přidala, a do tej druhej skupiny by som si dovolil zaradiť tie ostatné, ktoré boli predovšetkým podfarbené predovšetkým politikou, takou politickou debatou podfarbené snahou nejakým spôsobom vysvetliť to, čo sa obrazne povedané v minulosti dialo, a aby to bolo takým spôsobom, aby sme si mysleli, že toto všetko, čo tu je napísané je absolútna hlúposť. Ale budíš. Neberiem nikomu jeho vlastný názor, ale dovoľte mi, aby som k tomu zopár pripomienok.
Samozrejme, že tento návrh nie je dokonalý. Ani som ho nepredstavoval a nepredkladal s tým, že nebude k tomu čo povedať, že to prejde tak, ako som navrhol, že to bude bez akýchkoľvek pripomienok. Už pri uvádzaní som uviedol, že existuje zjavná snaha niektorých kolegov prispieť k vylepšeniu tohto zákona, čo by som prirodzene uvítal. Určite, že je tam niekoľko bodov, ktoré aj počas diskusie s kolegami sa mi zdali byť vhodné na úpravu, ale zastával som ten názor, že medzi prvým a druhým čítaním je dostatok času na to, aby sa tieto veci doladili. Predpokladám, že nie sú to také zásadné veci, ktoré by úplne znemožnili pokračovať v tomto, ale samozrejme, že vždy je na poslancovi, aby sa rozhodol podľa vlastného vedomia a svedomia.
Je niekoľko bodov, na ktoré by som si dovolil reagovať. Dúfam, že som si všetky zapamätal, resp. zapísal, kde teda akceptujem pripomienky a potom niekoľko bodov, kde by som si dovolil povedať, že s tým nesúhlasím a z viacerých dôvodov okrem toho, že okrem iných teda, že to hovorili ľudia, ktorí nie celkom sú v tejto problematike doma a dovolím si povedať, že sú to ľudia, ktorých ovláda samozrejme len to politické pozadie.
Aby som bol konkrétny, trojčlenná komisia nebude menovaná na dvanásť rokov, ako tu kolega Jahnátek povedal, že na dvanásť rokov niekomu dávame 7,5-násobok platu, že mu zabezpečujeme dobrý biznis. Nuž tak, obávam sa, že asi to nebolo celkom dobre prečítané, lebo v tom návrhu to ani zďaleka tak nie je. Čiže, ak podľa toho budem posudzovať aj ostatné pripomienky s takýmto vedomím poznania celej problematiky, tak bohužiaľ, nemôžem ich brať nejako zásadne vážne, ale k tým nákladom, áno, sú tam nejaké náklady, ktoré sa uvažujú 65 tis. EUR v prvom roku, ale môžem vám celkom zodpovedne povedať, že tieto náklady v princípe nevzniknú, preto lebo ÚRSO potrebuje aj trošičku zekonomizovať svoj chod, svoje fungovanie a som presvedčený, že tých 65 tis. EUR by sa tam hravo, ale hravo našlo. Nie je to 180 tis. ako kolega Faič hovoril, lebo v rozpočte peniaze na nemenovaných alebo nevymenovaných pracovníkov, to znamená predsedu, podpredsedu ÚRSO zo zákona byť musia.
Prečo tí ľudia do týchto funkcií neboli menovaní od marca 2007, nuž ako nebol som tu, neviem to celkom zásadne posúdiť, ale zrejme bol nejaký dôvod, prečo zrazu mohol byť predseda rady pre reguláciu aj ten, ktorý bude zastupovať regulátora. To je také, trošku schizofrénia, ale na to, aj keď som v teda v parlamente nebol, som si ako kvázi bežný občan už časom zvykol.
Prirodzene, treba si povedať, že tá miera platov nemôže byť predovšetkým u predsedu úradu, nemôže byť na úrovni, ja neviem, zásadne nejakej nízkej, lebo keď tam chceme odborníka, tak tam musí ísť niekto, kto je ochotný sa vzdať akýchkoľvek iných aktivít a nebude pokračovať, tak musí byť primerane zaplatený, nebude to 7,5-násobok, ale 5-násobok. Ten 2,5-násobok je možný k tomu, ale nebude to alebo nie je to automatizmus. No a okrem iného, dnešný predseda alebo zastupujúci predseda, má 6-násobok, takže nie je to nejaký diametrálny rozdiel. Ja mu to samozrejme nezávidím, jednoducho nie je to môj štýl a myslím si, že ani veľa mojich kolegov zo strany nemá takýto duševný problém s touto sumou ako možno niektorí iní.
Pokiaľ ide o pripomienku pána Přidala, že to teda môže byť občan iného štátu, no, páni a dámy alebo dámy a páni, aj teraz to môže byť, lebo v tom existujúcom a platnom zákone nie je uvedené, že to môže byť občan Európskej únie, ale je tam uvedená len podmienka, že aký to má byť odborník. Čiže inými slovami povedané, keď sa dnes prihlási niekto z Mongolska a má záujem, tak sme povinní to akceptovať. My hovoríme, že to bude občan Európskej únie. To je všetko. Čiže inými slovami povedať, nemôžeme, aj keď to znie pre niekoho možno nepochopiteľne, čo chápem, že je to pre niekoho nepochopiteľné, nemôžeme predsa obmedziť právo Európskej únie tým, že by sme niekomu zakazovali, aby sa neuchádzal o nejaký post v našom štáte. Jednoducho to možné nie je a dokonca si dovolím povedať v tejto súvislosti, že pravdepodobne je občan Európskej únie iný, ktorý by bol menovaný odborník do tohto orgánu by určite nebol mínusom, skôr by to bolo plusom a prínosom. A vôbec si nemyslím, že by bola nejaká dramatická situácia v tejto republike, keby trebárs odborník, vymyslím si, ja neviem z Nemecka alebo z Francúzska, alebo zo Švajčiarska sa snažil zaviesť, alebo resp. nejako primeraným spôsobom upraviť, alebo akceptovať požiadavky trhu a požiadavky jednotlivých dodávateľov na Slovensku na primeranosť svojich nákladov, to určite nie. Tam nie sú zvyknutí v týchto štátoch na to, aby to fungovalo tak, ako tu fungovalo u nás. No celkom jednoducho, tam nemali 40 rokov režim, ktorý sme mali my. Čiže, ten zvyk tam nie je, a ak tam je, tak určite nie je zďaleka tak rozmohnutý ako u nás. Tak u nás jednoducho takto funguje. Máme to v hlavách, hrdíme sa určitými minulými skutočnosťami a dokonca zabalíme to do toho, že to robíme pre ľudí, no však teda, pre koho druhého, lenže pre ktorých ľudí, to samozrejme sa tam nehovorí. Ešte k tomu pánovi Přidalovi asi toľko, že odvolanie samozrejme je možné, nie je tam napísané, že odvolanie nie je možné.
Ku kolegovi Jahnátkovi asi toľko, že áno, v tom OZET boli zmeny, je to pravda a nebolo ich dvadsať, bolo ich trošku menej. Takže áno, povedali ste, že ich bolo dvadsať, ale to je jedno. Princíp je v tom, že aby som to tak približne povedal, kuloárne mi pán Jahnátek povedal, že áno, vieme, prestrelili sme to. Prestrelili sme to, a to tu hovorím otvorene, aby teda nevzniklo to, že ja niečo v zákulisí poviem a no, je to v poriadku, že to prestrelili, čiže ja hovorím, že to nie je v poriadku. Čiže inými slovami povedané, uznal to, že spravili chybu.
Pán Jahnátek, ja som vám neskákal do reči, dovoľte. Takže ako áno, 20, 30, 50, no tak, ako čo sa povie, viete, keď dnes napíšu do novín, tak zajtra, keď to povedia, že to nie je pravda, tak si 10% ľudí bude myslieť, že áno, je na tom niečo pravdy, lebo to v novinách napísali. Takže, to asi k tomu toľko.
Ja si osobne nemyslím, že by som nejako zásadne týmto niekomu ubližoval, skôr opačne. Prapôvodnou príčinou, ale nechcem hovoriť o OZET-och, lebo nemám dôvod ubiehať niekde inde, ako to je také štandardum u niektorých kolegov a prapôvodnou príčinou celých problémov aj celej ceny elektrickej energie zvýšenia, sú neprimerane nastavené vysoké ceny pre výkup z určitých obnoviteľných zdrojov. Ja sa môžem tuto spýtať, že prečo sa napríklad do zákona dostala podpora pre kogeneračné jednotky akurátne vo výške 125 megawattov. No celkom jednoducho, lebo napríklad 121 megawattov má Košická tepláreň. Skúsime sa spýtať, že kde by bola, keby tú podporu nedostala, že? Čiže to je asi, ale nechcel som o Košickej teplárni hovoriť, to by sme sa možno mohli baviť, áno, spravili sme tam aj my určité chyby, ale otvorene si to hovoríme, že áno, dáme to do poriadku.
Pokiaľ ide o to, že bude existovať kolektívny orgán, ktorý bude zodpovedať, no ten kolektívny orgán bude pripravovať regulačnú politiku, zodpovedať bude predseda komisie, predseda komisie ešte raz, predseda komisie nie regulačný orgán, teda nie komisia ako kvázi nejaká trojčlenná hlava, ale predseda komisie bude ten, ktorý bude zodpovedať. Tí traja budú zodpovední za vypracovanie tejto politiky regulačnej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2011 9:48 - 10:00 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si uviesť zákon, ktorý bez ohľadu na to, kde žijeme, čo robíme, ako fungujeme, koľko zarábame, má rovnaký vplyv alebo teda jeho dopad môže mať rovnaký vplyv na všetkých obyvateľov tohto štátu, či sú to právnické, fyzické osoby, je to jedno.
Vychádza sa z požiadaviek tretieho balíčka, energetického balíčka Európskej únie a Smernice 72, 73 z roku 2009, ktorú je potrebné vzhľadom na to, že jej transpozícia končí 3. marca tohto roku uviesť do praxe, zohľadniť tie požiadavky smernice, týchto smerníc. Samozrejme, sú tam ešte, je tam aj smernica, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh č. 70, pardon 55 a z toho vyplýva, že jednoducho všetky krajiny, ktoré sú na tomto spoločnom trhu, majú mať v princípe rovnakú filozofiu pri regulovaní energetických nosičov v rámci celej Európy.
Súčasná legislatíva, ktorá platí na Slovensku nezodpovedá týmto, tejto právnej úprave, resp. týmto požiadavkám, no a z toho vyplýva, že budeme musieť skutočne niečo urobiť, aby sme odstránili existenciu dvoch regulačných orgánov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Rada pre reguláciu boli v podstate dva orgány, ktoré viac-menej regulovali cenu elektrickej energie, pričom dlhodobo a v rozpore so zákonom nebol menovaný predseda úradu, ale zastupoval ho predseda Rady pre reguláciu, ktorý bol viac-menej taký dvojjediný. Na jednej strane jedno a na druhej strane robil druhé, čo teda odporuje, samozrejme tej možno aj základnej logike, ale vzhľadom na to, že to bolo dočasné, tak to štyri roky alebo štvrtý rok sa zdá byť na dočasnosť skutočne dosť. Máme určite v neblahej pamäti, čo to znamená dočasné v iných prípadoch a neradi by sme sa dostali do situácie, keby to pokračovalo naďalej a boli by sme za to časom perzekvovaní alebo resp. minimálne dopytovaní z Európskej únie.
Samozrejme, že existuje, v prípade, že to neurobíme riziko rôznych súdnych konaní, na ktoré, tí veľkí hráči na Európskom trhu čakajú. Situácia, ktorá, ak by sme teda neuplatnili tú transpozíciu a situácia, ktorá v tejto oblasti je zjednodušene povedané, nie je dobrá. Princípom je to, že musíme úplne zmeniť pohľad na reguláciu sieťových odvetví, kde predovšetkým primeraná miera liberalizácie alebo resp. atraktívna miera liberalizácie, umožní minimálne dodržať existujúce ceny energetických nosičov, ak neuvažujeme o tom, že sa môžu znížiť. Samozrejme návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je dokonalý, je tu dostatočný priestor ešte na to, aby sme sa v rámci aj výborov, aj možno rôznych iných záujemcov dohodli neurčitých zmenách a samozrejme, že tie zmeny určite k tomu pomôžu. A prirodzene, dá sa očakávať, že budú mať potom priamy dosah na kvalitu tohto návrhu. Som prirodzene tomu otvorený.
Tá urýchlená inštitucionálna reforma tej regulácie je potrebná predovšetkým v súvislosti s prípravou regulačnej politiky na rok 2011. Nechcem tu spomínať tú minulosť, akým spôsobom sa pripravovala regulačná politika, asi to nemá ani zmysel, lebo to už bolo, ale zjednodušene povedané, bolo to vždy jednoročné obdobie, ktoré sa upravovalo o konštanty, ktoré nikto nevedel, prečo sú. No a dôsledkom takejto regulačnej politiky je trebárs aj to, že dnes sme do ceny elektrickej energie zahrnuli napríklad aj zdroje, ktoré ešte ani neexistujú. Je to bohužiaľ tak, a ktoré majú byť postavené, no dobre, tak môžem sa opýtať, že prečo to robíme, prečo tá cena nie je urobená až potom, keď tie zdroje budú postavené, ale to predpokladám, že nie je to v danom momente rozhodujúce.
Princípom je to, že Rada pre reguláciu sa bude volať, navrhujem, aby sa volala tak, ako sa volala pred tým, Regulačná rada a nikto, kto je momentálne v Rade pre reguláciu nebude odvolaný. Rada bude rozšírená zo šesť na dvanásť členov a samozrejme, bude tam v rámci požiadaviek Európskej únie ako trinástym členom ombudsman. Ten, ktorý bude môcť rozhodovať samozrejme spolu s Regulačnou radou o prípadných konaniach v odvolaniach, prípadných námietkach tých, ktorí sa zúčastňujú aktivít alebo majú aktivity na trhu s elektrickou alebo akoukoľvek energiou, či vodnou, či plynovou, či tepelnou a tak ďalej. Miesto neobsadených dvoch pozícií predsedu a podpredsedu úradu, je navrhovaná trojčlenná komisia, aby nevznikol problém, že tá komisia podľa návrhu alebo podľa názoru niektorých kolegov nebude dostatočne nezávislá, tak existuje, bude tam existovať rotácia, jednak na poste predsedu, a jednak, tá nezávislosť bude zaistená alebo zabezpečená tým, že každé dva roky príde do tej komisie nový človek. Nový človek, ktorého podľa môjho návrhu bude menovať vláda, ale prirodzene, ako som už naznačil, môžeme sa baviť o týchto podmienkach alebo o týchto návrhoch. Doteraz to bolo tak, traja išli z vlády, troch menoval parlament, ale týkalo sa to len Regulačnej rady, teda Rada pre reguláciu.
Regulačná rada bude teraz kompletne volená parlamentom, čiže nebude do toho vstupovať vláda, ale bude to len vec parlamentu, čiže to je taká zmena. Prirodzene, že po dvoch rokoch pôjde prvý, po ďalších dvoch rokoch druhý, čiže, keď to zoberieme, tá nezávislosť bude daná tým, že aj v ďalšom volebnom období budú vystriedaní až dvaja členovia regulačnej komisie, čiže nikto nemôže povedať, že tu si vláda niekoho dala alebo parlament niekoho dal, ak by to bol parlament, a že jednoducho je to politicky poplatné.
Ak si niekto myslí, že dá sa úplne, ale úplne absolútne na 100 % zaručiť nezávislosť, no tá nie je nikde, v reálnom živote nie je nikde. Vždy niekto má nijaký pocit z nejakých aktivít, ale predpokladáme, že vzhľadom na to, že by sme urobili takúto rotáciu, vieme zabezpečiť tú nezávislosť v maximálnej možnej miere, ktorá vyplýva z demokraticky pluralitného režimu. Iná možnosť asi neexistuje.
To štvorročné provizórium, ktoré nás alebo, ktoré momentálne ešte stále zažívame a ktoré viac-menej spôsobilo to, že predseda Rady pre reguláciu je zároveň zastupujúcim dočasným členom, ako som už spomínal, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho zástupca v tom úrade vymenovaný takisto nie je, je niečo, čo jednoducho si nemôžeme dovoliť aj pri odhliadnutí od požiadaviek energetického balíčka tretieho. Je celkom jasné, že model dvoch od seba oddelených nezávislých regulačných orgánov, je vzhľadom na tento stav absolútne nefunkčný. Dokonca, ak to spomenieme, tak môžeme si povedať, že je priamo v rozpore so zákonom, aby bol predseda Rady pre reguláciu aj poverený vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale to je stav, ktorý momentálne fungoval alebo funguje a tento by sme mali, samozrejme, nejakým spôsobom alebo zmenou tohto zákona odstrániť.
Ja verím, že to pochopíte tak, že to nie je niečo, čo je nejakým výsledkom, by som povedal snáh o ovládnutie úradu, aj keď, prirodzene, môžu byť rôzne názory na to. Ide o to, že my musíme v maximálnej možnej miere stransparentniť existenciu tej politiky alebo ako funguje tá politika regulačná, lebo dnes je to aj trošku zahmlené. Dnes je to problémom sa dozvedieť, že kto vlastne, za čo koľko dostáva a niektoré čísla sú veľmi zaujímavé. Spomeniem trebárs len taký detail, že do ceny pre elektrickú energiu na tento rok sú zahrnuté zdroje, ktoré ešte neexistujú. Ale to by sme možno sa mohli spýtať predsedu Rady pre reguláciu, resp. tých pracovníkov, ktorí sú týmto poverení, prečo sa takto robilo.
Čiže cieľom je zásadným spôsobom stransparentniť celé fungovanie a celý spôsob nominácií, celý spôsob zostavovania, resp. výpočtu ceny elektrickej energie, kde sa budú môcť oveľa viac zapájať všetci relevantní alebo všetky relevantné organizácie, odborníci, je jedno, či z takého alebo z takého politické spektra, lebo, ja si myslím, že to by nemalo hrať žiadnu úlohu, lebo je to čisto odborná debata, kde akonáhle sa zavedie politikum, tak doplácajú na to všetci, či sú to občania v poslednej dedinke alebo v prvom meste, je to ale skutočne jedno, úplne, ale úplne jedno. A samozrejme, že pri nejakom zostavovaní úradu sa mohli v minulosti urobiť trošku aj nedostatky alebo, pardon, chyby, z toho vyplývajúce nedostatky, ale predpokladám, že po zrekonštruovaní tohto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a celého systému regulačnej politiky, by sme sa mohli dostať do stavu, kedy to bude pre občana čitateľné, priaznivé, a keď nebude doplácať na biznis, alebo resp. aktivity vybraných investorov.
Budem veľmi rád, keď zvážite všetci tento návrh, a keď by som povedal, pochopíte, alebo resp. si osvojíte to, čo som týmto myslel. Budem rád, keď ho podporíte v prvom čítaní a do druhého čítania je dostatok času na to, aby sme jednotlivé body, či z pravého alebo ľavého, ľavej strany politického spektra spolu prešli, lebo naozaj, myslím si, že občania nám budú za toto vďační, lebo tým, že ozdravíme, že umožníme liberalizáciu, ako som už v úvode povedal, predpokladám, že my vieme minimálne udržať cenu za energické nosiče, a to by malo byť tým hlavným cieľom nás všetkých. Týmto dokážeme občanom, že sme tu kvôli nim a nie pre osobné alebo čiastkové politické záujmy niektorých strán, ktoré v tomto parlamente sedia. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.2.2011 18:28 - 18:31 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Vážení prítomní, ďakujem, že ste tu vydržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že nebude mať dopad na štátny rozpočet obcí a vyšších územných celkov a že nemá negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára tohto roku č. 225 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh v zmysle zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca tohto roku a v gestorskom výbore do 18. marca tohto roku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2011 10:49 - 10:51 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Trošku doplním kolegu Přidala v tom, že má pravdu, pokiaľ ide o to, že sa to týka len skutočného podávania návrhov. Ale princíp je v tom, to by sme si mali skutočne uvedomiť, že my nemôžeme suplovať alebo resp. štát nemôže suplovať názory na to, ako sa to má robiť. Predsa štát tu vôbec nie je na to, my máme na to predsa nezávislý orgán, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To, že fungoval, ako fungoval, je druhá vec. Ale neberme mu tú právomoc sa rozhodnúť. Veď ako s koľkými nezmyslami prišli často tieto monopolné podniky a úrad ich musel nejakým spôsobom dávať do poriadku, tak to bude aj v budúcnosti. Len ide o to, aby sa nemuselo k tomu podaniu zísť tisícpäťsto ľudí, o nič iné tu nejde, ide len o túto jednu jedinú vec. A keď bude nová regulácia alebo ak sa teda podarí tá novela urobiť, tak bude existovať aj možnosť odvolať sa proti tomuto návrhu. Tak prečo sa toho bojíme? Chceme to liberalizovať preto, aby ľudia mali práveže lacnejšie energie, a takýmto spôsobom to obmedzujeme. Predsa nikto nepríde do takto regulovaného prostredia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2011 10:38 - 10:40 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Tá svokra ma celkom pobavila, no ona má niekedy ten rozhodujúci hlas, keď nevlastní ani jedno percento. O to by ani tak nešlo. Ide skôr o to, že najväčší problém v tejto oblasti je práve preto, že sme cez rôzne valné zhromaždenia veľmi kostrbato a veľmi kostlivým spôsobom, keď to tak môžem povedať, organizovali ceny médií. Dostalo sa to do takého stavu, že vďaka tomu sa neuskutočnila žiadna liberalizácia. A práve to je dôvod, pre ktorý sú tie ceny také vysoké. Dneska máme zásadné pripomienky od možných podnikateľov alebo investorov, ktorí už nám avizujú to, že sú schopní oveľa lacnejšie niektoré veci dodávať, resp. vyrábať. To je jeden moment.
Druhý moment je ten, že áno, nemusí sa nám páčiť to, že menšinový vlastník má rozhodovacie právomoci v predstavenstve. Ale to bol v tom momente jediný spôsob, ako oni boli ochotní do toho v princípe ísť. Treba si uvedomiť, že my sme si nechali väčší majetok, z ktorého máme, samozrejme, aj primerané výnosy. Je logické, že sa nám to nemusí páčiť. Ja tiež by som možno do takého nešiel, ale v tom momente boli tie podniky naozaj nie celkom v dobrom stave. A dostali sme za to podstatne, ale podstatne viac peňazí, ako bola celá hodnota za tú polovičku necelú. Čiže to by som asi tak povedal.
No a ako fungujú ešte štátne teplárne, sme videli v nedávnych vyjadreniach novín, resp. článkoch. No a, samozrejme, keď sa pozrieme hlbšie do ekonomiky, tak bez pomoci štátu by veľká väčšina týchto teplární bola dneska hlboko v strate, nebudem to rozvádzať. Môžeme si to povedať niekde v zákulisí. Ale veď všetci dobre vieme, o čo ide. A nemyslím si, že KDH odišlo z vlády kvôli tomu, že sa im nepáčila privatizácia, ak nemyslíte teda vatikánsku privatizáciu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2010 15:39 - 15:40 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Sedel som vedľa vás, pán Kaliňák, keď ste rozprávali, asi po 25-percentách vašej reči ste prešli na takú tú klasickú demagógiu, ktorú používate ako posledný rečník z vašej strany, a tak ma napadlo, že či by k diaľniciam niečo nebolo. Lebo mal som pocit, že ste si robili nejakú povolebnú kampaň, alebo ako bych to mohol nazývať, alebo ďakovanie vašim voličom. Lebo skutočne len okiadzanie, len také kydanie na opozíciu a také reči, ktorým hovoríme doma, že táranie, no.
A poslednú otázku mám, že a ktože je múdry v tej vašej komediálnej skupine?
To je všetko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2010 14:57 - 14:59 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem. Kolega Slafkovský v princípe povedal tú myšlienku, ktorú som chcel povedať aj ja. Fakt, že tá diaľničná spoločnosť nemá z tohto dôvodu peniaze, lebo to úžasné, efektívne mýto nie je efektívne, je tak na hranici rentability, a teda resp. na nule. Možno je to čosi mínus. No a navyše ešte to mýto stálo nejakých 200, 250 mil. euro, viac aj mohlo? Možno aj tie peniaze by sa zišli na tú údržbu alebo aspoň určitá časť z tých peňazí. No a podľa vyjadrenia ľudí, ktorí, neviem, ja ich považujem za tých, že tomu rozumejú, hovoria, že ten mýtny systém nebude efektívny ešte ani v budúcom roku a dokonca ani v roku 2013. Takže asi to nebude také efektívne, jak sme si povedali.
No a či sa bude páčiť spôsob výstavby diaľnic Sulíkovi alebo strane SaS? No poviem úprimne pravdu, mne sa nepáčili PPP projekty. Ja som to otvorene hovoril a považujem to na takom jednom dlhom úseku za pomýlenú vec. Môžme sa o tom baviť. V roku 2007 pán bývalý premiér vyhlásil, že bude do roku 2010 diaľnica a do 2010 nebolo pripravované ešte ani financovanie. Ja neviem, ako ste to chceli urobiť tak, že by to v roku 2013 bolo hotové. Možno by sa to skutočne dalo, tak ja neviem ako, jednoducho, keď pán minister Figeľ nebude vedieť kam z konopí, tak možno by sa mohol vás opýtať, ako to do roku 2013 dokončiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.12.2010 18:02 - 18:10 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne, lebo tých názorov odznelo viacero.
Pánu Jahnátkovi by som chcel povedať toľko, že nevidíme, že by bola malá voda problémom. Odhad Združenia malých vodných elektrární hovorí ešte o 4 až 5 MW ročne, čiže to nie je také dramatické. Podstatné ale je na tom to, že je to z väčšiny predikovateľná výroba.
Moja ďalšia pripomienka je k tej kvalite tých fotovoltických panelov. Je pravdou, že aj pod 20-centimetrovým snehom to produkuje niečo. Ale či sa to dá nazvať niečím, čo je použiteľné, o tom by som si dovolil viac ako polemizovať. Iste, tvrdenie o tom, že ministerstvo navrhlo konzervatívny model, pri ktorom začínali s cenou, ktorá bola desaťnásobne vyššia ako vtedy bežná výkupná cena z konvenčných zdrojov, neviem ja to nepovažujem za konzervatívny model. To bolo, ak sa nemýlim, 18 000 korún za MW, čo bola strašná cena. A vôbec si nemyslím, že to bolo z popudu nejakej Európskej únie. Tá cena nebola navrhovaná z Európskej únie, určite. Je pravdou, že sme uvažovali pôvodne s 30 kilowattmi, ale povedali sme, že vzhľadom na pôvodné poslanie myšlienky obnoviteľných zdrojov energie zo solárnych panelov malo by to byť predovšetkým namontované ideálne na mieste spotreby. A to sú predovšetkým priemyselné objekty, haly a tak ďalej či skladovacie, možno nejaké väčšie budovy aj verejného charakteru. Tak práve tým sme to trošku prehodnotili a povedali sme si, že tých 100 kW by bolo v pohode a nad 100 kW už nebudeme robiť tú podporu. Ale tá podpora bude hovoriť o tom, že nebude tam podporovaná odchýlka, resp. budú si musieť nad 100 kW platiť odchýlku. Takže my budeme podporovať aj naďalej tú fotovoltickú energiu, elektráreň, ale za iných podmienok. To je ten zásadný rozdiel. Je pravdou, že 366 eur za megawatthodinu, o ktoré sa vykryje vyššia výkupná cena ako teraz z komerčných zdrojov pre tento rok, ekonomika nemá možnosť utiahnuť. S tým sa dá súhlasiť.
No a prečo sa vlastne kritizujú prísnejšie podmienky? Na jednej strane chce pán kolega Jahnátek prísnejšie podmienky a na druhej strane ich kritizuje. Nerozumiem tomu, ale možnože na nejakej inej platforme by sme sa vedeli o tom rozprávať.
No k tým 50 % ako sme prišli? No je to konsenzus po diskusii s viacerými, jednak aj s kolegami, aj na ministerstve, aj s legislatívcami, dokonca s ľuďmi, ktorí v tej problematike fungujú, lebo my nechceme podporovať staré zdroje, ale nové.
Keď sa tu spomínali premaľované kogeneračné jednotky. No, bohužiaľ, je to pravda. Nám 630 MW berie voda a vyše 230 MW nám berú, doslovne povedané, staré zdroje, ktoré na základe zákona zrazu dostávajú podporu. A myslím si, že tento zákon chce podporovať nové zdroje, alebo totálne rekonštruované. No ale pod touto rekonštrukciou v prípade kogeneračnej jednotky sa myslí náklad, ktorý je určite vyšší z technologického hľadiska alebo technologickej časti, ako je 50 %, čiže preto je tam tých 50 %.
No tá diskusia okolo teplární a ich nejakej pripravenosti, pokiaľ ide o privatizáciu. No ja s tým, samozrejme, nebudem súhlasiť, lebo ani, úprimne povedané, nemám potuchy, že by to takto malo byť, ale princíp je v tom, že teplárne boli často efektívne len preto, lebo dostávali napr. povolenky od štátu, emisné a tak ďalej. Keby sa to nerobilo, no myslím si, že nebolo by to také ružové. No a nám predsa nejde o to, aby sme my prevádzkovali teplárne, kde musíme investovať desiatky miliónov eur, ale stále budeme na úrovni 20 – 30 % toho imania alebo toho majetku. Čiže nemáme žiadnym spôsobom šancu dosiahnuť 50 %. Ale pritom z tej efektívnej prevádzky budú tí ďalší profitovať, tí, ktorí tam vlastne v tej teplárni nemajú čo robiť.
Tých príkladov je strašne veľa. Tie teplárne majú obrovské množstvo ľudí. A sú prípady, keď spustili niečo, dajme tomu, paroplynový cyklus v Bratislave, bola efektívnosť na úrovni no neporovnateľnej oproti úrovni teplární.
No zase zazneli príklady z SPP, osemkrát vyššia hodnota, ako sa predalo SPP. Neviem, že by to malo bilión korún hodnotu, to si netrúfnem povedať. Povedať to môže každý, ja to neviem nejako spochybniť.
A, samozrejme, pán kolega Žiga hovorí o tom, že z jedného extrému ideme do druhého extrému. Myslím si, že tým, že upravujeme podmienky a vraciame to do toho logického rámca, to znamená, ako to pôvodne bolo určené, že to je výroba prakticky na mieste spotreby, to je tá podpora do tých 100 kilowattov, to by malo byť dostatočné na to, aby to bolo v tej filozofii, na ktorej celá tá logika v Európskej únii bola postavená, to znamená podporovať nielen tú výrobu, ale podporovať to hlavne na mieste spotreby, pretože tým sa šetria, samozrejme, prenosové sústavy, znižujú sa náklady na údržbu a na prevádzku, to určite pán kolega Žiga vie.
Ja si myslím, že reputácia krajiny nevychádza len z toho, ako podporuje obnoviteľné zdroje energie. A tam sú zásadne, zásadne iné kritériá a iné body, podľa ktorých sa posudzuje reputácia krajiny, ale to asi nie je predmetom diskusie. Áno, sú krajiny ako Švédsko, Nórsko, dokonca aj Rakúsko, ktoré dávno prekročili ten požadovaný 20-percentný podiel. No ale je to celkom logické. No nemáme fjordy a tak ďalej, nemáme to, čo má Rakúsko, tie podmienky prírodné.
Takže musíme sa snažiť to riešiť iným spôsobom, ako pán kolega Golian to spomenul, predovšetkým rozvojom toho vidieka, tam sú značné rezervy. A som presvedčený, že dosiahneme tých 14 % z rezervy, aj viacej.
No a, úprimne povedané, do 30. 6., ja to trošku skúsim opraviť, nebude potrebné sa prihlásiť do tej siete, ale dokonca bude stačiť predložiť doklady dokazujúce to, že žiadateľ spustil proces kolaudácie.
To je asi všetko, čo som chcel povedať, ináč, ďakujem za korektnú diskusiu.
Skryt prepis