Áno, áno, tak ja sa pokúsim rýchlo skončiť. Áno, takže ... (Smiech v sále.)
Dobre, takže ja som chcel vyjadriť svoj názor na prerokovanú novelu zákona 581 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Len musím niečo popreskakovať. Ale so zmenou vlády v roku 2006 došlo, bohužiaľ, k zmene politiky, bohužiaľ, k zmene zdravotnej politiky na Slovensku a v politickej diskusii nám začali prevažovať argumenty, ktoré spochybňovali fungovanie trhových mechanizmov, ich legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. A opätovne nám tu začal triedny boj, opätovne sa začalo bojovať proti súkromných investíciám a zisku,ako takému. Zisk sa nám začal démonizovať a používal sa účelovo ako strašiak. Pán premiér Fico sa vtedy vyjadril takto, konkrétne 27. októbra v relácii Slovenského rozhlasu v Sobotných dialógoch, citujem: "Ak sa súkromné poisťovne chcú ťahať za prsty so štátom, som pripravený sa na tomto boji zúčastniť, ale zahraničné firmy sa nebudú nabaľovať na peniazoch slovenských občanov z verejného zdroja." To je koniec citátu. A potom ďalšie z mnohých vyjadrení 13. 6. 2008, predseda vlády, to je zo správy SITA, citujem, predseda vlády Robert Fico sa teší na arbitrážne konanie s akcionármi súkromných zdravotných poisťovní, vyhlásil to na piatkovej tlačovej besede po skončení kontrolného dňa na ministerstve zdravotníctva a tam je citát: "Chcú si to rozdať so štátom? Nech sa páči, poďme, my sme na to pripravení." Koniec citátu.
No aj na základe faktov a reálnych vecí, ktoré sa odvtedy udiali, tak ja sa vôbec ako občan Slovenskej republiky neteším. A prečo sa neteším? Lebo sme zbytočne minuli milióny eur. A čo to vravím zbytočne minuli, my sme ich neminuli, my sme ich vyhodili von oknom. Vyhodili sme von oknom milióny eur, zatiaľ a bude to ešte viac a vôbec sme to nemuseli urobiť. Pritom dopredu sme vedeli, že sa to tak stane. Po nesprávnom rozhodnutí predchádzajúcej vlády - zákaze zisku zdravotných poisťovní - došlo k viacerým udalostiam a asi najdôležitejšie z nich je rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd v kauze zisku zdravotných poisťovní jednoznačne odôvodňuje, že došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv zdravotných poisťovní, respektíve ich akcionárov, pričom došlo aj k zásadnej modifikácii legislatívnych úprav, ktorá je zjavne neprimeraná. Ústavný súd dospel k záveru, že zásah do práva poisťovní podnikať v zdravotnom poistení formou odňatia možnosti autonómne rozhodovať o použití zisku, je ústavne neakceptovateľný.
Takže podľa Ústavného súdu šlo o neoprávnený zásah do princípu právnej istoty a právneho štátu. Inak povedané, dámy a páni, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon, zákon, ktorý poškodil občanov Slovenskej republiky, a hneď vysvetlím, ako ich poškodil. Poškodil ich viacerými nesystémovými zásahmi, tými zásahmi, ktoré sa síce tvárili sociálne, v skutočnosti ale vytvorili dvojrýchlostné zdravotníctvo, zdeformovali trh zdravotného poistenia a plnili čisto politické objednávky.
Dovolím si uviesť len zopár príkladov, ktoré v tejto sále už viackrát odzneli. Tender na záchranky, predražené nákupy, komunikačné kampane, vodovodná voda, nevypovedateľné nájmy a mnoho, mnoho ďalších. Dvojrýchlostné zdravotníctvo znamená, že platby Všeobecnej zdravotnej poisťovne do fakultných nemocníc, najmä v Košiciach a v Bratislave, ale nielen tam, vzrástli počas piatich rokov viac ako dvojnásobne, pričom najväčšie nárasty zaznamenala Fakultná nemocnica Košice - v roku 2010 tam bol 49-percentný nárast a ešte bývalá Fakultná nemocnica Bratislava, v roku 2008 tam bol 48-percentný nárast. Zároveň vôbec nikomu nie je jasné, čo poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne v týchto fakultných nemocniciach vlastne dostali. Boli pacienti vybavení skôr? Neboli. Zlepšila sa kvalita zdravotnej starostlivosti? Nezlepšila. Odchádzali poistenci všeobecnej zdravotnej spokojnejší? Neodchádzali.
Navyše tieto abnormality v nemocnici fakultné nemocnice preniesli aj na ostatné zdravotné poisťovne a deformovali tak poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne tým pádom platili za zdravotnú starostlivosť viac, ako by platili bez efektu divného hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ako je možné, pýtam sa, dámy a páni, ako je možné, že tak silno sociálne cítiaca vláda dávala najviac ľuďom, poistencom v bohatej Bratislave a kašlala na ostatné, podstatne chudobnejšie regióny? Zdá sa vám to smerom k ľuďom? Lebo mne sa to tak nezdá.
Problém číslo dva, arbitráže. A už tu je, už očakávam kopec faktických pripomienok, ktoré tu k akože prehratej arbitráži odznejú. Tak ale najprv fakty, dámy a páni. Slovensko zaplatilo právnickým kanceláriám, ktoré ho zastupujú v sporoch so súkromnými zdravotnými poisťovňami o obmedzení použitia ich zisku, do dnešných dní skoro 16 miliónov eur. To je v starých korunách pol miliardy, pokiaľ sa nemýlim, niečo viac. Celkovo šlo o tri arbitráže s akcionármi poisťovní Union, Dôvera a bývalej ešte Apollo.
Medzinárodný súd síce zastavil arbitráž medzi akcionárom poisťovne Dôvera a štátom, lenže, a to je dôležité, arbitráž bola zastavená pre procesné veci. Tribunál nerozhodoval o tom, či vláda porušila medzinárodné dohody, čo teda porušila podľa môjho názoru, tribunál rozhodol o tom, že posudzovanie sporu medzi akcionárom a Slovenskou republikou nespadá pod jeho jurisdikciu. Aj napriek tejto takzvanej výhre Slovensko zatiaľ nemá dobojované, akcionár totiž podal žalobu na slovenský súd už minulý rok. A nakoľko sa náš vlastný Ústavný súd priklonil na stranu akcionárov, nie je vôbec ťažké odhadnúť, ako toto dopadne.
Arbitráž číslo dva, je arbitráž s akcionárom poisťovne Union, kde môžeme prehrať len tak odhadom 160 miliónov eur. V prípade Eureko verzus Slovenská republika ten istý arbitrážny súd, ktorý predtým rozhodol, že mu to neprináleží, arbitrážny súd, pardon, rozhodol, že je v jeho súdnej právomoci sa žalobou zaoberať. A mimochodom spoločnosť Eureko vyhrala podobnú arbitráž pred niekoľkými rokmi v Poľsku. Takže tak isto nie je ťažké a vôbec náročné zistiť alebo predpokladať, akým spôsobom rozhodne asi arbitrážny súd.
Ďalšia arbitráž ohľadom poisťovne Apollo, aj keď je podstatne menšia, takisto ešte nie je uzavretá.
Problém číslo tri sa volá príbeh účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Súčasný manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne objavil v účtovníctve prekvapenie, oni ich nazvali kostlivci, kostlivci v skrini, nesprávne zaúčtované opravné položky k pohľadávkam za roky 2007 až 2009, ktoré boli spolu, hodnotu zhruba 50 miliónov eur. Teda tvrdili o nich, že majú hodnotu 50 miliónov eur, pričom oni sú bezcenné. Toto už viedlo k podaniu trestného oznámenia a dokonca v tejto sále sme ešte pred niekoľkými mesiacmi museli expresne meniť legislatívu, pretože inak by musel úrad pre dohľad zaviesť nad všeobecnou zdravotnou nútenú správu.
A problém číslo štyri sa týka znovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to zmena kritérií platobnej schopnosti zdravotných poisťovní spôsobila fakt, že napriek navýšeniu základného imania o 65 miliónov eur, dve miliardy bývalých slovenských korún, koncom roka 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa vyrobila ku koncu roka 2010 aj vďaka najrozličnejším nevýhodným zmluvám stratu ďalších 72 miliónov eur.
Takže pokiaľ si to zhrnieme, sociálne cítiaca vláda so slovami zdravie nie je tovar, zisk je nemorálny a podobnými ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré dokonca podľa môjho názoru nie sú pravdivé, čo ostatne potvrdil aj náš Ústavný súd ohľadom toho zisku, spôsobila takéto úplne nepredstaviteľne veľké sekery. Takže načo je nám vlastne zisk? Základnou funkciou zisku v ekonomike je motivácia podnikateľov k inovatívnym a z hľadiska nákladov efektívnym napĺňaním potrieb spotrebiteľov. A v argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve dochádza často k zamieňaniu a k nepresnému používaniu ekonomických pojmov, ktoré znemožňujú zmysluplnú diskusiu. Typická veta je - a už aj dnes tu odznela, zdravie nie je tovar a nemôže byť preto predmetom obchodovania. No, zdravie ako také samozrejme tovarom nie je, ale to je len časť pravdy. Zdravotná starostlivosť sa nerovná zdravie. Zdraví ľudia nie sú v zdravotníctve. Zdravotná starostlivosť je služba a služba ako taká je tovarom alebo teda službou, za ktorú sa dajú brať peniaze a platí tam všeobecne ekonomické pravidlá, ekonomické pravidlo vzácnosti. Takže pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti musíme sledovať ekonomické náklady a výnosy. A vravieť o amorálnosti zisku je presne to isté ako by sme rozprávali o tom, že poľnohospodár, ten slovenský poľnohospodár je amorálny, pretože dosahuje zisk z toho, že som hladný. Alebo ešte väčšiu absurditu použijem. Hrobár je absolútne amorálny, pretože žije zo smrti. To je absurdné, dámy a páni. Je hlúposť rozprávať o akejkoľvek službe, že je amorálna len preto, že niekto za svoju prácu chce peniaze. No a keď prídeme k číslam, ak si zhrnieme sumy, v roku 2010 vykazovala poisťovňa Dôvera, alebo teda vykazuje poisťovňa Dôvera zisk 9,2 milióna eur, čo pokiaľ to prepočítame, je to samozrejme veľmi nepresné, ale pokiaľ to prepočítame na 1,4 milióna poistencov, činí to približne 6,5 eura na poistenca. Takže za roky 2006 až 2010 by mala úplne amorálny zisk v sume 50 miliónov eur.
No Všeobecná zdravotná poisťovňa by za to isté obdobie mala mať pri takej istej kalkulácii, ktorá je samozrejme nepresná, to je len veľmi, veľmi ilustratívne, pri tej istej kalkulácii by mala mať nemorálny zisk cca 91 miliónov eur, pričom v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nikto nebráni štátu, zákonodarcom, ministrovi zdravotníctva, tých 91 miliónov eur reinvestovať do zdravotníctva a nič iného nepoužívať. Ale namiesto toho, namiesto toho, a to sú fakty, čísla, sme zbytočne minuli - navýšenie základného imania 65 miliónov, 50 miliónov nesprávne ocenenie, takzvaní kostlivci v skrini, 72 miliónov straty, áno, to je, to spolu vychádza 11,98 eur na hlavu, pokiaľ to prepočítame. To značí, že namiesto toho chorého amorálneho zisku sme v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nesprávnym hospodárením a zvláštnymi modifikáciami účtovníctva minuli dvakrát toľko. Namiesto 91 miliónov eur, ktoré mala mať akože amorálny zisk, sme rozhádzali 235 miliónov eur. A neustále oživovanie, neefektívne, lebo toto je jasný dôkaz neefektívneho hospodárenia, neefektívne hospodáriacich štátnych organizácií za cenu vysokých nákladov, odďaľuje priznanie si opakovane potvrdzovaného faktu - na Slovensku štátne vlastníctvo negarantuje efektívne a zodpovedné poskytovanie služieb, či už ide o poskytovanie verejného zdravotného poistenia alebo zdravotnej starostlivosti.
A keď sa vrátim naspäť k nálezu Ú... treba, teda Ústavného súdu, po jeho rozhodnutí už poisťovne nemusia reinvestovať všetok prípadný kladný hospodársky výsledok do zdravotnej starostlivosti, na to vôbec nemusíme prijímať nový zákon. Obmedzenie schválené predchádzajúcou vládou stratilo svoju účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu, novelu však treba, teda musíme prijať preto, aby sme zaviedli podmienky pre dosahovanie toho zisku. Teda v preklade, ak táto novela zákona neprejde, tak si poisťovňa Dôvera môže podľa aktuálneho zákona vyplatiť všetko, čo dnes vykazuje ako zisk a to dokonca nemusí ani zdaniť. Dobre ma počujte, dámy a páni. Ak poslanci opoziční, povedzme opozičného SMERU nebudú hlasovať za túto novelu, priamo vravia, Dôvera vyplať si zisk a ten vyplatený zisk si nemusíš, z toho vyplateného zisku si nemusíš zaplatiť ani jeden cent dane, pretože taký je právny stav dnes. Neviem kto za tým môže byť, uvidíme ako budú kolegovia poslanci hlasovať. Mal som toho viac, ale nechcem skutočne naťahovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
