Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán kolega, predseda zdravotného výboru, chcem sa ti poďakovať za krásne zhrnutie oddlžovania a pseudooddlžovania. Je naozaj potrebné odkryť túto hmlu. Konečne prestaňme rozprávať o tom, ako sa to nedá, prečo to nemôžme, čo všetko nám stojí v ceste, aké prekážky sú neprekonateľné, ako niekto pochová zdravotníctvo a podobné nezmysly. Krásny názov "návratná pomoc", ktorá sa vracala, áno, možno sa vracala v niektorých nemocniciach, ale kontinuálne sa zvyšoval dlh, takže vlastne čo sme, platili sme dlh, jeden dlh druhým dlhom. Táto nakoniec ukázala svoju pravú tvár, nie je návratná. A v tom s tebou súhlasím, aj keď ja som tu vtedy nebol, ale plne s tebou súhlasím tak, ako si to od začiatku tvrdil, žiadna návratná pomoc nebola vôbec reálna.
A keď aj niektorí poslanci tu rozprávajú o tom, že ako sú tie nemocnice poddimenzované, ako nemôžu vôbec udržať prevádzku, tak ako sme si mohli, alebo ako si predchádzajúca garnitúra predstavovala, že splatia ten dlh. Splatia dokonca aj úroky, aj keď niekoľko, teda dva roky bolo odloženie splácanie úroku, ale potom, aká bola vlastne predstava.
Takže ešte raz, plne s tebou súhlasím a ďakujem za krásne zhrnutie.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Valocký, veľmi správne si povedal, vlastnú firmu nebudem zadlžovať. Ak mám vlastnú firmu, v prvom rade hospodárim zodpovedne. Presne tak, ako si ty, pán kolega, hospodáril v Nitre a je to veľmi správne. Vo vlastnej firme hospodárim tak, aby som ju udržal, pretože neviem, alebo teda viem, že nemám za chrbtom strýka, ku ktorému natrčím ruku, keď je zle. Vo vlastnej firme nedávam provízie kamarátom a podobné pekné veci.
A uviedol si veľmi, veľmi pekné príklady, Nové Zámky, Nitra, Poprad. Nesúvisí to len s výškou úhrady. Veď to bolo veľmi krásne uvedené, že štvrtá najhoršia, alebo ako to odznelo, ale len a len so zodpovednosťou manažmentu. A je obrovský rozdiel medzi slovíčkom chcem, to sú v preklade príspevkové organizácie, väčšinou nechcú. Načo by aj chceli? Veď to je príklad Grécka. Pokiaľ mám strýka, čo mi nakoniec všetko zaplatí, nič mi nehrozí. Štát sa o mňa postará, poskladajú sa mi na to daňoví poplatníci raz, potom každých päť rokov, každých desať rokov. Uvidíme. A je rozdiel teda medzi slovíčkom chcem a medzi slovíčkom musím. Slovíčko musím sa týka akciových spoločností, a tam jednoducho manažment nemá inú voľbu. Len hospodáriť zodpovedne.
A ohľadom tlače skutočne nemáš pravdu. Platená inzercia nie je tlač. Za obsah inzercie v plnej miere je zodpovedný inzerent. A tu je taká zvláštna otázka, že odkiaľ a kto berie peniaze na klamlivú inzerciu v celonárodných médiách?
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, ja s vami plne súhlasím, že je mimoriadne nevhodné zatvárať mladých ľudí do väzenia, ktoré, ako ste správne povedali, je vysokou školou kriminality.
A som takisto rád, že ste použili konkrétne slovo dekriminalizácia, pretože dekriminalizácia marihuany, ako to už povedal môj iný kolega, by bola jedným z tých zákonov, ktoré by pomohli mladým ľuďom nepáchať trestné činy, pričom spoločenská závažnosť takého trestného činu je mimoriadne nízka, určite nižšia ako týranie zvierat. Tak ja sa osobne veľmi teším na vašu podporu prípadného návrhu dekriminalizácie marihuany.
A súhlasím s kolegami. Poďme sa ale baviť, keď sa vrátim naspäť k tomuto prednesenému, o alternatívach. A ja osobne strašne rád zahlasujem za akýkoľvek váš návrh, ktorý by smeroval, povedzme, k tým verejnoprospešným prácam ohľadom, povedzme, práce v útulku pre takýchto kriminálnikov alebo teda pre ľudí páchajúcich takéto priestupky alebo trestné činy, pretože základným cieľom, myslím, všetkých nás je chrániť zvieratá pred týraním, chrániť živé tvory pred tým, aby im niekto bezdôvodne len tak pre svoju srandu ubližoval, nahrával si to na video, púšťal to na Youtube alebo kdekoľvek inde. Toto je cieľ, už bez ohľadu na to, aká politická strana to predloží alebo či máme na to názor A alebo B. Pokiaľ zabránime týraniu alebo aspoň znížime množstvo ľudí, ktorí budú týrať zvieratá, tak to bude správne. A je jedno, kto to navrhne. A opakujem, ja osobne veľmi rád zahlasujem za nejaký váš kvalitný návrh, ktorý toto bude riešiť trochu iným spôsobom než zvýšením sadzieb, pre mňa za mňa napr., ako už som to povedal, verejnoprospešnými prácami v útulku alebo inde. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja v prvom rade chcem poďakovať kolegovi Novotnému za veľmi stručné a správne zhrnutie toho, čoho sa vlastne tento zákon týka. Skutočne nesmieme zabudnúť na jednu dôležitú vec. Ten paškvil, ako ste to veľmi trefne nazval, ktorý bol schválený minulou vládnou garnitúrou a ktorý náš vlastný Ústavný súd označil za protiústavný, umožňuje po zrušení týchto ustanovení Ústavným súdom, umožňuje to, že zdravotné poisťovne si dnes môžu vyplatiť akýkoľvek zisk, ktorý majú, a nemusia ho ani zdaniť. To značí, že keď poslanci SMER-u, ktorí tu vôbec nie sú, ani jeden z nich aktuálne, keď poslanci SMER-u hlasujú proti tomuto zákonu, v skutočnosti ľuďom na Slovensku hovoria, drahí občania, my sme za to, aby si napríklad poisťovňa Dôvera vybrala desiatky miliónov zisku a nezaplatila z toho ani jeden cent dane. Ani jeden cent dane. Tak je to.
A ešte by som chcel na záver povedať, dneska má pán minister zdravotníctva meniny, asi nielen on, tak všetkým Ivanom prajem všetko najlepšie a dúfam, že dostanete pekný darček, že táto Národná rada sa prikloní k názoru Ústavného súdu a skutočne schválime zákon, ktorý ľuďom a ostatným vlastne činiteľom v zdravotníctve pomôže. Pretože zisk v zdravotníctve nie je zlý, povedal to aj Ústavný súd Slovenskej republiky, hovoria to všetky ostatné inštitúcie.
To, čo tvrdí strana SMER, nie je pravda, klamú, zavádzajú, pretože zisk v lekárňach im nevadí, zisk pri predávaní zdravotníckych pomôcok im nevadí, zisk pri dodávaní do nemocníc im nevadí, len zrazu im vadí - akože vadí - zisk v poisťovniach.
Ďakujem.

No, ďakujem pekne. Všetky vlastne faktické sa týkali jednej a tej istej veci. No, dámy a páni, podľa takéhoto veľmi hrubého prepočtu by Všeobecná zdravotná poisťovňa mala vykázať zisk za to obdobie 2006 až 2010 91 miliónov eur. Dobre, bol by amorálny, ako tvrdíte. Namiesto toho ale vykázala stratu 72 miliónov eur, 50 miliónov falošné účtovníctvo, ďalších 65 miliónov navyšovanie základného imania a len tak hrubo ešte 48 miliónov nedoplatky v eurách. Všetko, hovoríme nedoplatky nemocníc, štátnych nemocníc do Sociálnej poisťovne a to je určite, nie je všetko, čo tam je pochované, spolu 235 miliónov eur, 235 miliónov eur, na ktoré sa všetci budeme musieť poskladať, alebo čiastočne sme sa už poskladali, lebo navýšenie základného imania je už fuč. Takže 235 miliónov eur, ktoré sa rozhádzali, nikto nevie kam, nikto nevie kto ich dostal, ale hlavne presne, ako ste povedali, ani lekári, ani pacienti nie sú spokojnejší a nemajú z toho vlastne nič. To je jasný dôkaz toho, akým neefektívnym spôsobom dokáže štátna poisťovňa nie ani gazdovať, ale, akoby som to nazval, rozhadzovať peniaze.
Ďakujem.

Áno, áno, tak ja sa pokúsim rýchlo skončiť. Áno, takže ... (Smiech v sále.)
Dobre, takže ja som chcel vyjadriť svoj názor na prerokovanú novelu zákona 581 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Len musím niečo popreskakovať. Ale so zmenou vlády v roku 2006 došlo, bohužiaľ, k zmene politiky, bohužiaľ, k zmene zdravotnej politiky na Slovensku a v politickej diskusii nám začali prevažovať argumenty, ktoré spochybňovali fungovanie trhových mechanizmov, ich legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. A opätovne nám tu začal triedny boj, opätovne sa začalo bojovať proti súkromných investíciám a zisku,ako takému. Zisk sa nám začal démonizovať a používal sa účelovo ako strašiak. Pán premiér Fico sa vtedy vyjadril takto, konkrétne 27. októbra v relácii Slovenského rozhlasu v Sobotných dialógoch, citujem: "Ak sa súkromné poisťovne chcú ťahať za prsty so štátom, som pripravený sa na tomto boji zúčastniť, ale zahraničné firmy sa nebudú nabaľovať na peniazoch slovenských občanov z verejného zdroja." To je koniec citátu. A potom ďalšie z mnohých vyjadrení 13. 6. 2008, predseda vlády, to je zo správy SITA, citujem, predseda vlády Robert Fico sa teší na arbitrážne konanie s akcionármi súkromných zdravotných poisťovní, vyhlásil to na piatkovej tlačovej besede po skončení kontrolného dňa na ministerstve zdravotníctva a tam je citát: "Chcú si to rozdať so štátom? Nech sa páči, poďme, my sme na to pripravení." Koniec citátu.
No aj na základe faktov a reálnych vecí, ktoré sa odvtedy udiali, tak ja sa vôbec ako občan Slovenskej republiky neteším. A prečo sa neteším? Lebo sme zbytočne minuli milióny eur. A čo to vravím zbytočne minuli, my sme ich neminuli, my sme ich vyhodili von oknom. Vyhodili sme von oknom milióny eur, zatiaľ a bude to ešte viac a vôbec sme to nemuseli urobiť. Pritom dopredu sme vedeli, že sa to tak stane. Po nesprávnom rozhodnutí predchádzajúcej vlády - zákaze zisku zdravotných poisťovní - došlo k viacerým udalostiam a asi najdôležitejšie z nich je rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd v kauze zisku zdravotných poisťovní jednoznačne odôvodňuje, že došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv zdravotných poisťovní, respektíve ich akcionárov, pričom došlo aj k zásadnej modifikácii legislatívnych úprav, ktorá je zjavne neprimeraná. Ústavný súd dospel k záveru, že zásah do práva poisťovní podnikať v zdravotnom poistení formou odňatia možnosti autonómne rozhodovať o použití zisku, je ústavne neakceptovateľný.
Takže podľa Ústavného súdu šlo o neoprávnený zásah do princípu právnej istoty a právneho štátu. Inak povedané, dámy a páni, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon, zákon, ktorý poškodil občanov Slovenskej republiky, a hneď vysvetlím, ako ich poškodil. Poškodil ich viacerými nesystémovými zásahmi, tými zásahmi, ktoré sa síce tvárili sociálne, v skutočnosti ale vytvorili dvojrýchlostné zdravotníctvo, zdeformovali trh zdravotného poistenia a plnili čisto politické objednávky.
Dovolím si uviesť len zopár príkladov, ktoré v tejto sále už viackrát odzneli. Tender na záchranky, predražené nákupy, komunikačné kampane, vodovodná voda, nevypovedateľné nájmy a mnoho, mnoho ďalších. Dvojrýchlostné zdravotníctvo znamená, že platby Všeobecnej zdravotnej poisťovne do fakultných nemocníc, najmä v Košiciach a v Bratislave, ale nielen tam, vzrástli počas piatich rokov viac ako dvojnásobne, pričom najväčšie nárasty zaznamenala Fakultná nemocnica Košice - v roku 2010 tam bol 49-percentný nárast a ešte bývalá Fakultná nemocnica Bratislava, v roku 2008 tam bol 48-percentný nárast. Zároveň vôbec nikomu nie je jasné, čo poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne v týchto fakultných nemocniciach vlastne dostali. Boli pacienti vybavení skôr? Neboli. Zlepšila sa kvalita zdravotnej starostlivosti? Nezlepšila. Odchádzali poistenci všeobecnej zdravotnej spokojnejší? Neodchádzali.
Navyše tieto abnormality v nemocnici fakultné nemocnice preniesli aj na ostatné zdravotné poisťovne a deformovali tak poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne tým pádom platili za zdravotnú starostlivosť viac, ako by platili bez efektu divného hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ako je možné, pýtam sa, dámy a páni, ako je možné, že tak silno sociálne cítiaca vláda dávala najviac ľuďom, poistencom v bohatej Bratislave a kašlala na ostatné, podstatne chudobnejšie regióny? Zdá sa vám to smerom k ľuďom? Lebo mne sa to tak nezdá.
Problém číslo dva, arbitráže. A už tu je, už očakávam kopec faktických pripomienok, ktoré tu k akože prehratej arbitráži odznejú. Tak ale najprv fakty, dámy a páni. Slovensko zaplatilo právnickým kanceláriám, ktoré ho zastupujú v sporoch so súkromnými zdravotnými poisťovňami o obmedzení použitia ich zisku, do dnešných dní skoro 16 miliónov eur. To je v starých korunách pol miliardy, pokiaľ sa nemýlim, niečo viac. Celkovo šlo o tri arbitráže s akcionármi poisťovní Union, Dôvera a bývalej ešte Apollo.
Medzinárodný súd síce zastavil arbitráž medzi akcionárom poisťovne Dôvera a štátom, lenže, a to je dôležité, arbitráž bola zastavená pre procesné veci. Tribunál nerozhodoval o tom, či vláda porušila medzinárodné dohody, čo teda porušila podľa môjho názoru, tribunál rozhodol o tom, že posudzovanie sporu medzi akcionárom a Slovenskou republikou nespadá pod jeho jurisdikciu. Aj napriek tejto takzvanej výhre Slovensko zatiaľ nemá dobojované, akcionár totiž podal žalobu na slovenský súd už minulý rok. A nakoľko sa náš vlastný Ústavný súd priklonil na stranu akcionárov, nie je vôbec ťažké odhadnúť, ako toto dopadne.
Arbitráž číslo dva, je arbitráž s akcionárom poisťovne Union, kde môžeme prehrať len tak odhadom 160 miliónov eur. V prípade Eureko verzus Slovenská republika ten istý arbitrážny súd, ktorý predtým rozhodol, že mu to neprináleží, arbitrážny súd, pardon, rozhodol, že je v jeho súdnej právomoci sa žalobou zaoberať. A mimochodom spoločnosť Eureko vyhrala podobnú arbitráž pred niekoľkými rokmi v Poľsku. Takže tak isto nie je ťažké a vôbec náročné zistiť alebo predpokladať, akým spôsobom rozhodne asi arbitrážny súd.
Ďalšia arbitráž ohľadom poisťovne Apollo, aj keď je podstatne menšia, takisto ešte nie je uzavretá.
Problém číslo tri sa volá príbeh účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Súčasný manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne objavil v účtovníctve prekvapenie, oni ich nazvali kostlivci, kostlivci v skrini, nesprávne zaúčtované opravné položky k pohľadávkam za roky 2007 až 2009, ktoré boli spolu, hodnotu zhruba 50 miliónov eur. Teda tvrdili o nich, že majú hodnotu 50 miliónov eur, pričom oni sú bezcenné. Toto už viedlo k podaniu trestného oznámenia a dokonca v tejto sále sme ešte pred niekoľkými mesiacmi museli expresne meniť legislatívu, pretože inak by musel úrad pre dohľad zaviesť nad všeobecnou zdravotnou nútenú správu.
A problém číslo štyri sa týka znovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to zmena kritérií platobnej schopnosti zdravotných poisťovní spôsobila fakt, že napriek navýšeniu základného imania o 65 miliónov eur, dve miliardy bývalých slovenských korún, koncom roka 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa vyrobila ku koncu roka 2010 aj vďaka najrozličnejším nevýhodným zmluvám stratu ďalších 72 miliónov eur.
Takže pokiaľ si to zhrnieme, sociálne cítiaca vláda so slovami zdravie nie je tovar, zisk je nemorálny a podobnými ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré dokonca podľa môjho názoru nie sú pravdivé, čo ostatne potvrdil aj náš Ústavný súd ohľadom toho zisku, spôsobila takéto úplne nepredstaviteľne veľké sekery. Takže načo je nám vlastne zisk? Základnou funkciou zisku v ekonomike je motivácia podnikateľov k inovatívnym a z hľadiska nákladov efektívnym napĺňaním potrieb spotrebiteľov. A v argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve dochádza často k zamieňaniu a k nepresnému používaniu ekonomických pojmov, ktoré znemožňujú zmysluplnú diskusiu. Typická veta je - a už aj dnes tu odznela, zdravie nie je tovar a nemôže byť preto predmetom obchodovania. No, zdravie ako také samozrejme tovarom nie je, ale to je len časť pravdy. Zdravotná starostlivosť sa nerovná zdravie. Zdraví ľudia nie sú v zdravotníctve. Zdravotná starostlivosť je služba a služba ako taká je tovarom alebo teda službou, za ktorú sa dajú brať peniaze a platí tam všeobecne ekonomické pravidlá, ekonomické pravidlo vzácnosti. Takže pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti musíme sledovať ekonomické náklady a výnosy. A vravieť o amorálnosti zisku je presne to isté ako by sme rozprávali o tom, že poľnohospodár, ten slovenský poľnohospodár je amorálny, pretože dosahuje zisk z toho, že som hladný. Alebo ešte väčšiu absurditu použijem. Hrobár je absolútne amorálny, pretože žije zo smrti. To je absurdné, dámy a páni. Je hlúposť rozprávať o akejkoľvek službe, že je amorálna len preto, že niekto za svoju prácu chce peniaze. No a keď prídeme k číslam, ak si zhrnieme sumy, v roku 2010 vykazovala poisťovňa Dôvera, alebo teda vykazuje poisťovňa Dôvera zisk 9,2 milióna eur, čo pokiaľ to prepočítame, je to samozrejme veľmi nepresné, ale pokiaľ to prepočítame na 1,4 milióna poistencov, činí to približne 6,5 eura na poistenca. Takže za roky 2006 až 2010 by mala úplne amorálny zisk v sume 50 miliónov eur.
No Všeobecná zdravotná poisťovňa by za to isté obdobie mala mať pri takej istej kalkulácii, ktorá je samozrejme nepresná, to je len veľmi, veľmi ilustratívne, pri tej istej kalkulácii by mala mať nemorálny zisk cca 91 miliónov eur, pričom v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nikto nebráni štátu, zákonodarcom, ministrovi zdravotníctva, tých 91 miliónov eur reinvestovať do zdravotníctva a nič iného nepoužívať. Ale namiesto toho, namiesto toho, a to sú fakty, čísla, sme zbytočne minuli - navýšenie základného imania 65 miliónov, 50 miliónov nesprávne ocenenie, takzvaní kostlivci v skrini, 72 miliónov straty, áno, to je, to spolu vychádza 11,98 eur na hlavu, pokiaľ to prepočítame. To značí, že namiesto toho chorého amorálneho zisku sme v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nesprávnym hospodárením a zvláštnymi modifikáciami účtovníctva minuli dvakrát toľko. Namiesto 91 miliónov eur, ktoré mala mať akože amorálny zisk, sme rozhádzali 235 miliónov eur. A neustále oživovanie, neefektívne, lebo toto je jasný dôkaz neefektívneho hospodárenia, neefektívne hospodáriacich štátnych organizácií za cenu vysokých nákladov, odďaľuje priznanie si opakovane potvrdzovaného faktu - na Slovensku štátne vlastníctvo negarantuje efektívne a zodpovedné poskytovanie služieb, či už ide o poskytovanie verejného zdravotného poistenia alebo zdravotnej starostlivosti.
A keď sa vrátim naspäť k nálezu Ú... treba, teda Ústavného súdu, po jeho rozhodnutí už poisťovne nemusia reinvestovať všetok prípadný kladný hospodársky výsledok do zdravotnej starostlivosti, na to vôbec nemusíme prijímať nový zákon. Obmedzenie schválené predchádzajúcou vládou stratilo svoju účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu, novelu však treba, teda musíme prijať preto, aby sme zaviedli podmienky pre dosahovanie toho zisku. Teda v preklade, ak táto novela zákona neprejde, tak si poisťovňa Dôvera môže podľa aktuálneho zákona vyplatiť všetko, čo dnes vykazuje ako zisk a to dokonca nemusí ani zdaniť. Dobre ma počujte, dámy a páni. Ak poslanci opoziční, povedzme opozičného SMERU nebudú hlasovať za túto novelu, priamo vravia, Dôvera vyplať si zisk a ten vyplatený zisk si nemusíš, z toho vyplateného zisku si nemusíš zaplatiť ani jeden cent dane, pretože taký je právny stav dnes. Neviem kto za tým môže byť, uvidíme ako budú kolegovia poslanci hlasovať. Mal som toho viac, ale nechcem skutočne naťahovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tri minúty, hej, dobre. Tak pokúsim sa byť stručný, aby sme skutočne nenaťahovali rokovanie Národnej rady. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja len som chcel kolegu podporiť. Skutočne si myslím, že snaha, že základnou snahou tohto zákona je naozaj, keď už nie zlacniť, tak aspoň zastaviť ich zdražovanie. A keď už tu sa spomínali čísla, zhodou okolností, aj keď to bude vyzerať, ako keby som nereagoval na predrečníka, ale ja to som to aj tak chcel povedať, za ministra Valentoviča išli ceny liekov prudko hore. Každý mesiac približne o 20 % stúpala spotreba liekov, v absolútnych číslach 1,15 mil. eur mesačne. A k číslam naspäť. V roku 2009 pacienti zaplatili za lieky - ako v globále, proste všetko, čo zaplatili za doplatky za lieky, to značí bez ohľadu na to, či bola väčšia alebo menšia spotreba - 20,7 % viac ako v roku 2006, takže inflácia bola. A od roku 2006 do 2009 za toto obdobie bola inflácia 9,8 %, to značí, že dvakrát rýchlejšia ako inflácia. A tých 10 miliónov alebo 11 miliónov balení, to je zase otázka, že akým spôsobom to je. Ale vlastne to nereagujem na predrečníka, tak nič. Tak potom to poviem inokedy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Lazár, v koalícii sa o zákonoch diskutuje. Neviem, na čo ste zvyknutý vy, ale u nás sme zvyknutí na diskusiu. A neviem prečo by nám diskusia mala vadiť.
Ohľadom návrhu na prepracovanie. No, prepáčte, ale strana SMER tu vytrvale navrhuje všetky zákony vrátiť na dopracovanie. Tak teraz neviem, ktorý myslíte vážne a ktorý je len folklór. Zákon, ako už tu dobre spomenul kolega, je proti veľkým farmaceutickým firmám, to je presné. Svedčí o tom ten otvorený list veľvyslancov. Takže, pokiaľ oni hovoria, že sú proti zákonu, tak nechápem, akým spôsobom by to mohlo byť v prospech farmafiriem.
Ohľadom školenia lekárov. Nie je to pravda. Ja mám skúšku z farmakológie. Na farmakológii sme sa učili účinné látky. Neučil som sa žiaden názov výrobku. Na Slovensku máme asi dvetisíc lekární, to je zhruba toľko, čo je v Českej republike. Mne sa to zdá strašný nepomer. A dobre ste povedal, niekde bola jedna, teraz sú štyri a pochybujem, že tie štyri majú nejaký ekonomický problém.
Ale k lekárňam naspäť. Najväčšia neexistujúca sieť, lebo neexistuje žiadna sieť na Slovensku, pokiaľ viem, má osemdesiat lekární. Porovnajte si to s tisícštyristo, to je tých 70 % nezávislých lekární a z toho sedemsto je minimálne združených v lekárnickej komore. No čo im bráni sa spojiť a byť 10-, 20-násobne väčší ako najväčšia sieť? Túto silu neprevalcuje nikto, pokiaľ sa chcú spojiť.
A presne sa to opýtam s tým vozením detí. No prečo deti nevozíte jednomiestnym Ferrari? Pretože namiesto autobusu, ak treba, alebo mikrobusu, ak je potrebné, tak v súčasnom zdravotníctve sa na Slovensku používa autobus na vozenie jedného človeka a Ferrari 45-krát na vozenie štyridsaťpäť detí. Presne tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No skúsim po poriadku.
K pánovi poslancovi Novotnému, áno, presne, myslím, že sme na jednej vlnovej dĺžke. Ja len som poukázal na to, že takzvané "hľadanie nepriateľa" bolo v móde v päťdesiatych rokoch. Takže nehľadajme nepriateľa, hľadajme riešenia.
Pán kolega Valocký, ja som len upozorňoval na riziká, že generická preskripcia iba sama osebe nie je samospasiteľné opatrenie aj v kontexte s tým, že sa prezentuje ako čisto protikorupčná. A to, čo už sme predtým debatovali, skôr, skôr áno, môj liberálny svetonázor ma predurčuje k tomu, aby som bol za dobrovoľné a nie povinné. Všeobecne SaS je za znižovanie vplyvu štátu a všetkých tých kontrolných orgánov, ale to sú všetko veci, ktoré určite vieme vyriešiť, s tým, že naozaj by pacient mohol platiť menej a hlasovať budem podľa vedomia a svedomia.
No ku kolegovi Rašimu, ale skutočne aj ku kolegovi Lazárovi, stále zľavy, zľavy. Ja som skutočne viac chcel rozprávať o tej generickej preskripcii, ale dobre. Sedemdesiat percent lekární predsa nik nenúti tú zľavu dať. To značí, že ak budú 7:3 a tých 70 % nebude dávať žiadnu zľavu, pretože nebudú chcieť, nevychádza im to z akéhokoľvek iného dôvodu, nech sa páči. Veď to je práve to dobrovoľné, na čom sa ktokoľvek, akýkoľvek podnikateľ môže dohodnúť. Ale rozhodne nie je v poriadku, že na Slovensku máme presne toľko isto lekární, plus-mínus, ako je to v Českej republike, ktorá je dvakrát väčšia. Takže niekde, niekde je tam problém.
A k pánovi Lazárovi. No tak neviem, aký máme, tak blízko a tak ďaleko. No čo už s tým narobíme? Ale chcem poďakovať, že všetci chceme, za to, aby pacient platil, teda všetci sme za to, aby pacient platil menej. A myslím si, že to je hlavná a nosná myšlienka toho celého.
Ďakujem.