Videokanál poslanca

Pán Janiš to vystihol, myslím že veľmi obsiahlo a veľmi dobre, kde tento problém tkvie, prečo je opozícia taká hysterická v reakciách na vystúpenia, prečo sa bez akýchkoľvek škrupúľ uchyľuje k tým najpodlejším a k tým najprimitívnejším klamstvám. Úplne korunu všetkému naozaj nasadili tí, ktorí zrejme v zmysle hesla Podľa seba, súdim teba, ako bolo povedané v kauze Kovošrot, tak si myslia, že robia všetci. Pretože, keď niekto vie o tom, že klame, vie o tom, že to nie je pravda, ale napriek tomu to povie a povie to opakovane, tak nie je len klamár, ale je podlý a zákerný klamár, ako pán Kaliňák, keď hovoril niečo na margo toho, že 150 mil. išlo do nejakého lyžiarskeho strediska, pričom, keď to prvý raz povedal, som ho upozornil osobne na to, že to nie je pravda, že ani cent tam nešiel. Pán Kaliňák vie, že to nie je pravda, napriek tomu to povie, to znamená, je podlý a zákerný (Reakcie z pléna.) klamár a podvodník. O pánovi Jahnátkovi by som nemohol povedať, že je podlý a zákerný, aj keď takisto to vie, je len klamár a podvodník, ale keď to povie znova, tak znova zopakujem, že to je podlý klamár a podvodník. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

No, zaznel tu po trošku dlhšom čase opäť hlas podobný Ficovi, aby bez hanby a počítajúc s absolútnou stratou pamäte sa nás tu pokúsil poučovať o tom, akým spôsobom sa má privatizovať alebo neprivatizovať a akým spôsobom a kto je zodpovedný za to, čo sa v tejto krajine urobilo. Pán poslanec Fico, vám vadí, že tu existujú zahraničné spoločnosti, ktoré platia tejto krajine dane, ktoré spravujú majetok tak, aby dosahovali zisk a odvádzali z toho dane do štátneho rozpočtu. Ale hovoríte o privatizácii pre zisk, pretože pre vás je lepšie, radšej keď sa tu platí domácim zlodejom, ktorí tu privatizujú zisky štátnych spoločností. Pretože vy ste toto robili počas celého minulého obdobia. Preto vy potrebujete štátne vlastníctvo, aby cez politických nominantov sa tunelovalo, privatizovali zisky týchto spoločností, privádzali sa spoločnosti ku krachu tým, že sa predražujú všetky nákupy. A počítate s absolútnou stratou pamäte, tak ja vám to trošku pripomeniem a znova pripomeniem, že tu existuje stránka "ukradli.sk", každý si ju môže nalistovať, kde za vašeho pôsobenia táto krajina prišla o 91 mld. 662 mil. slovenských korún na predražených tendroch, na dotáciách pre sociálne podniky, na pochybných dohodách v kauze Tipos napríklad, na tendre na elektronické mýto a takto by sme pokračovali, nie, takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Takže ten pravý dôvod, prečo nechcete privatizáciu, je to, že chcete sa opäť dostať to podnikov a privatizovať ich zisky a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Bol to nejaký pokus ma umlčať, zrejme. Čo sa nepodarí ani prvého apríla. Takže skúsim reagovať v krátkosti.
No, tento zákon určite treba posunúť do druhého čítania preto, lebo ja som úplne presvedčený, tým odpovedám aj pánovi Rafajovi, že náš koaličný partner má rovnaký záujem, ako som ja definoval spoza toho rečníckeho pultu, nie vytvoriť nejaké podmienky na nerovnoprávne postavenie na nejakých územiach Slovenska, ale hľadať cestu pre férový zákon. A verím, že keď budeme takto pristupovať k tejto záležitosti, že to porozumenie nastane, že prinesieme zákon, ktorý naozaj bude podporený všetkým, a teda vládnou koalíciou, predpokladám, ale bol by som rád, keby aj opozíciou, ktorý naozaj bude vyvážený a nikoho nebude vystavovať do nejakej pozície, ktorú by nechcel mať.
Zaujímavé bolo vystúpenie pána Čaploviča v tej poznámke o krajine, ja veľmi pekne ďakujem za upresnenie, pre mňa krajina, štát, to je len inak povedané, ale, viete, máme teraz ten informačný vek, tak hneď som si to zagooglil trošku a spojil som si "pán Čaplovič a krajina" a vyskočilo mi niekoľko tisíc výsledkov, kde vy ste povedali spojitosti so Slovenskom, kde ste používali v kombináciách krajina, že to už mám tak ďaleko. Takže napríklad podľa Čaploviča suverénna krajina, Dušan Čaplovič, no a tak ďalej, musel by som, ale skúste si hodiť do Googlu, koľkokrát ten pojem, hovoríte o Slovensku ako o krajine. Je to synonymum, takže je to, myslím, že je to v pohode.
Teraz už len, keďže času je málo, poviem pánovi Jasaňovi, to nie je o zlepšovaní sociálnych podmienok, tento zákon, ale môže zlepšiť pocit človeka, ktorý sa cíti príslušníkom národnostnej menšiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, zákon, ktorý tu prejednávame, je z môjho pohľadu zákon, ktorý má mať za cieľ to, aby sa všetkým občanom, ktorí žijú v tejto krajine bez ohľadu na to, či patria k väčšine, menšine akejkoľvek národnostnej, žilo dobre, aby každý mal pocit, že je tu doma, že jeho cit k rodnej reči, ku komunite, z ktorej pochádza, nie je nikým narušovaný, ale zároveň, že sa cíti ako súčasť tejto krajiny, že sa snažíme vytvárať homogénny celok, ktorý umožní každému realizovať svoje súkromné, kolektívne a bytostné pocity tak, aby posilňovalo lojalitu a posilňovalo spolupatričnosť občanov tejto krajiny s touto krajinou a sebe navzájom. Aby každý, či pôjde z východu na juh Slovenska, mal rovnaký pocit, že je stále vo svojej krajine, tak ako keď pôjde z juhu Slovenska na sever Slovenska, aby sme proste boli občania Slovenska, ktorí sa v tejto krajine naozaj cítia dobre a sú na ňu hrdí.
Je to veľmi citlivá téma. To je úplne jasné a tradične je to téma, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie, ktoré ubiehajú, čo je logické, sem-tam do bočných smerov. Musíme si uvedomiť, že keď chceme spraviť dobrý zákon, tak musíme veľmi pozorne sledovať, aby bol férový voči všetkým. Pretože každý vidí nejakú menšinu pred sebou, keď hovorí o zákone o jazyku národnostných menšín, ale tých menšín je jednak viac a jednak aj príslušníci väčšinového národa v niektorých dedinách a obciach sú sami menšinou. Ten zákon musí byť vyvážený, aby pre každého, kto, keď hovoríme o individualite, bez ohľadu na to, ku ktorej národnostnej menšine alebo ku ktorému a či patrí k väčšinovému národu, aby vytváral úplne rovnaké podmienky pre sebarealizáciu, pre prácu, pre život, pre spolunažívanie.
Čo sa samotného, tohoto samotného návrhu týka, ktorý tu máme, máme ho v prvom čítaní, takže toto je naozaj všeobecné debatovanie a určite ho treba posunúť do druhého čítania, o tom niet pochýb. Ale zároveň by som chcel povedať, že je treba ešte doladiť v druhom čítaní niektoré záležitosti tak, aby naozaj nevznikali pochybnosti, aby nevznikali dvojité interpretácie. Musíme si uvedomiť to, že aj keď tento jazyk je len akousi nadstavbou, tento zákon je akousi nadstavbou nad zákonom o štátnom jazyku, v bežnom prostredí v malých obciach kdekoľvek na Slovensku budú s tým zákonom pracovať nie právnici vyškolení v tejto oblasti, budú ho brať do rúk obyčajní ľudia, starostovia, zamestnanci obecných úradov alebo aj bežní ľudia a budú v prvom rade vidieť to, čo je v tomto zákone napísané. Nebudú študovať následne ďalší zákon a odvolávky a porovnávať si, ako je to myslené.
Preto keď chceme predísť možným nezrovnalostiam, musíme byť interpretačne veľmi jasní. Napríklad musí byť úplne jasné všade, pri každej zmienke o použití jazyka národnostných menšín, že je to myslené tak, že popri štátnom jazyku je možné použiť aj štátny jazyk. V tejto predlohe to na niektorých miestach, nie všade, na niektorých miestach tak jasné nie je a mohlo by to vyvolať dvojité interpretácie.
A tu nejde o to, že keď by prišlo na spor, tak, samozrejme, sa to vyjasní, pretože je tam jasná linka na zákon o štátnom jazyku. Ale chceme spory? Chceme, aby mal niekto dôvod na základe tohoto vyrábať problémy v spolunažívaní? Je predsa snáď každému jasné, že ľudia sú rôzni, že nacionalisti a extrémisti sú na všetkých stranách, nielen na strane väčšinového národa, ale aj menšinových národnostných skupín. A nie je dobrý zákon, keď dávame šancu, aby sa extrémistické názory mohli šíriť aj tým, že budú dezinterpretovať to, čo je v zákone napísané svojím spôsobom. Preto musíme sa snažiť v tej najlepšej viere napísať veci tak, aby nevznikali pochybnosti. Aby sa nezavdávali príčiny na vytváranie nejakých nedorozumení, napätí, aj keď by to bolo veľmi účelovo myslené.
Takisto by sme mali mať na pamäti to, že každý občan tejto krajiny by mal mať napríklad úplne rovnaké šance na zamestnanie. Na zamestnanie vo verejnej správe, v zdravotníctve, vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotýka aj tento zákon, a nemalo by to byť podmieňované nejakými jeho dodatočnými znalosťami - jazykovými. Pretože pokiaľ by to tak bolo, tak okamžite nám vypadáva skupina ľudí, ktorá neovláda v danom území menšinový jazyk, a teraz hovoríme o ktoromkoľvek území, aj o východnom Slovensku, v správe z oblasti pôsobenia v takýchto službách. Nie sú to veľké, nie sú to veľké zmeny alebo potreba nejakých zásadných opráv tohto zákona, jedná sa naozaj o jemné cizelovanie a jemné dolaďovanie toho, aby to bolo jasné.
Pretože keď máme v našej krajine viac národnostných menšín, ktoré naozaj majú plné právo používať svoj jazyk, mne určite nebude vadiť 15-percentná hranica. Ale chcem, aby sme nevytvárali spôsob, ktorý by smeroval k tomu, že aplikáciou aj dobre mysleného zákona sťažíme prístup k dokonalému aplikovaniu zjednocujúceho jazyka, ktorým na území tejto krajiny je slovenčina, ktorá umožní realizáciu, pohyb, uplatnenie sa každému občanovi kdekoľvek v tejto krajine. Nechceme predsa izolovať ľudí. Chceme naozaj, aby každý, ktorý tu žije, sa cítil dobre, aby sa cítil dobre ako vo svojej domovine, nech je naozaj príslušníkom kohokoľvek.
Takže teším sa na debatu a na odbornú prácu s tou najlepšou mienkou, s tým najlepším úmyslom v druhom čítaní, aby sme tieto veci docizelovali, doladili a aby sme verejnosti ponúkli skutočne dobrý zákon o jazyku národnostných menšín, ktorý nikoho nebude zvýhodňovať, nikoho nebude znevýhodňovať, bude férový voči všetkým a bude vytvárať skutočne dobré podmienky na život v tejto krajine pre všetkých občanov tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Sme sa aj na hospodárskom výbore bavili o tom, že tá metodika alebo to, ako sa cena stanoví, je dôležité. Ja plne uznávam, že telekomunikačný úrad je nezávislý orgán a že v zmysle zákona by mal stanoviť tú cenu čo najobjektívnejšie. Na druhej strane som presvedčený o tom, že nech tá cena bude akokoľvek vygenerovaná, bude veľmi podrobne komentovaná a skúmaná a je veľmi ťažko určiť, čo je to objektívna cena. Preto pokus o to stanoviť nejaké rámcové kritéria, ktoré nie sú striktné, ale nejakým spôsobom to usmerňujú, určite na mieste sú. Ide o to, že či tie kritéria, ktoré boli zvolené, sú vyčerpávajúce, či by sa nedali dať aj lepšie. Ale nejaké vodítko by som aj ja privítal. Určite budem, keď sa tá cena stanoví, tak určite budem veľmi podrobne žiadať od telekomunikačného úradu, aby veľmi dôsledne a podrobne vysvetlil, ako dospel k cene, ku ktorej dospel. Neviem, aká tá cena bude. A čo sa týka tohto pozmeňovacieho návrhu, no budem mať ťažké rozmýšľanie, ako sa s ním vysporiadať.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním schváliť.

Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Vážený pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, takže môžme pristúpiť k hlasovaniu o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať s odporúčaním schváliť.

Ďakujem. No využijem, keď sa nám téma takto zaujímavým spôsobom posunula vďaka pánovi predsedovi a pridám sa k tým hlasom, ktorí podporia a podčiarknu to, čo pánom predsedom bolo odštartované a čo viacerí rečníci potvrdili.
Áno, máme náš legislatívny systém, náš legislatívny, našu legislatívu zaplienenú vyslovene hlúpymi regulačnými nezmyslami, ktorú potrebujeme, ktoré potrebujeme odstrániť a očistiť. Preto naozaj tu bude treba veľa práce vykonať na drobných, možno na prvý pohľad, ale dôležitých očisťujúcich aktoch, škrtaní zákonov, škrtaní a rušení vyhlášok. A všetci členovia vlády by mali ako pravidlo číslo jedna pre všetkých svojich legislatívcov veľkými a červenými písmenami napísať, že každú vyhlášku alebo každú normu, ktorá prichádza z Európskej únie, majú tak kriticky preštudovať, že do našej legislatívy by nemalo preniknúť ani o písmenko viac, ako je nevyhnutne nutné. Pretože, žiaľbohu, bol presne opačný zvyk, že naši úradníci sa pretekali v tom, kto je pápežskejší od pápeža, a ako ešte predbehnúť to, čo úradníci z Európskej únie v svojom sebazáchovnom pude vytvorili, a ešte znásobiť tieto regulatívy, obmedzenia, príkazy a nutnosti, ktoré podnikateľské prostredie, ale aj iné bude treba vykonať.
Takže ja ctených pánov poslancov poprosím a vyzvem, že keď tu budeme prichádzať s takýmito normami, aby naozaj bez ohľadu na politickú príslušnosť takéto veci podporovali.
A zakončím to tým, že naozaj bolo príznačné vystúpenie pána Ondruša a aj pána Kolesíka, že keď sa jedná o to, ako bojovať proti byrokracii, administratíve, ktorá prichádza z EÚ, ale ktorá je naozaj živená aj našimi úradníkmi, tak práve ľavica v tomto stojí, žiaľbohu, vždy na strane byrokracie, na strane rozširovania rôznych obmedzení a podpory toho, čo neslúži a nie je v záujme slovenských národných záujmov. A preto sa mať treba veľmi na pozore. Takým posledným dokladom je práve Euroval, Euroval 2, podmienky boli pôvodne vyrokované, úplne pasívne prijaté, bez kritického posúdenia zo strany pôvodnej vlády a teraz ten ťažký a veľmi náročný boj vylepšiť tie podmienky a pozíciu Slovenska zabezpečiť tak, aby na ňu naši občania nedoplácali.
Ďakujem.

... že odporúča schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením zo 17. marca č. 96.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a tak ďalej rokovacieho poriadku Národnej republiky(? rady).
Ďakujem za pozornosť.