Videokanál poslanca

Pán poslanec, sklamem ťa, nepripravoval som sa dlho, len som pozorne počúval debatu, ktorá tu prebiehala, a reagoval som na to, čo bolo povedané. Ale keďže sa naozaj tejto téme venujem roky, tak sa ani nejako špeciálne dlho pripravovať nemusím. Ale teší ma, že to na teba tak pôsobilo, pretože asi to bolo aspoň zrozumiteľné.
Ja si myslím, že podnikateľské prostredie aj pre vás ako poslancov Smeru je zrozumiteľná záležitosť, pretože to nie je o podnikateľoch. Podnikateľské prostredie je o prostredí pre vytváranie zamestnávania ľudí, pretože nedá sa podnikať bez zamestnancov.
Zamestnávatelia zamestnancov potrebujú, a preto stavať to a do protipólu je návrat do éry triedneho boja. Veď, preboha, toto už naozaj dneska nie je. Uvedomme si, že ani jeden zamestnanec neexistuje bez svojho zamestnávateľa. A že sa obidve tieto kategórie naozaj vzájomne potrebujú, preto ich nestavajme proti sebe.
Dobrý Zákonník práce vylepšuje podnikateľské prostredie, aby sa dobre darilo zamestnávaniu, a tým pádom, aby sa dobre darilo zamestnancom. Všetci máme starosť o to, aby sa ľuďom pracovalo dobre na Slovensku, aby mali čo najvyššie mzdy. To sa dá ale dosiahnuť jedine tak, že na Slovensko bude prichádzať stále viac a viac firiem, že slovenskí podnikatelia budú rozširovať neustále výrobu, zakladať nové firmy, budú si vzájomne konkurovať aj v oblasti pracovných miest. A na základe tejto konkurencie porastú mzdy.
Keď budeme konzervovať a obmedzovať podnikanie, bude v regióne jedna firma. A môže sa stať aj to, že nebude mať dobré pracovné, nebude poskytovať dobré pracovné podmienky. A to nechceme. Práve preto potrebujeme dobrý liberálny Zákonník práce.

Vážené dámy, vážení páni, vážení zástupcovia odborov sediaci na balkóne, som rád, že ste tu. O tejto téme alebo pri debate o tejto téme som strávil naozaj spústu času. Nielen teraz, však to nie je prvýkrát, keď zásadným spôsobom sa snažíme niečo posunúť. A preto naozaj, už je to kus môjho života, snaha a boj za to, aby Zákonník práce bol taký, aby uľahčoval vytváranie nových pracovných miest, aby zlepšoval podnikateľské prostredie a aby na základe toho ekonomika Slovenska a s ňou aj životná úroveň občanov išla hore. Že je o tom neskutočne veľa diskusií, že sú kvôli tomu spoločenské konflikty, v tom normálnom demokratickom slova zmysle, je prirodzené.
Začnem možno tým alebo odpichnem sa od toho, čo tu povedal Braňo Ondruš vo svojej faktickej poznámke teraz. Zákonník práce naozaj je do zlého počasia, pretože on vtedy je dôležitý, keď ekonomika neletí hore raketovým tempom, keď je potrebné nastavovať prostredie tak, aby sme, naopak, tú ekonomiku pohli dopredu, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti, aby sme udržali firmy pri živote, aby nemuseli prepúšťať ľudí. Ale v čom sa určite s Braňom nezhodnem, je ten vývod, ktorý z toho máme.
Braňo Ondruš, pani Tomanová, pán Fico a celá naša opozičná časť parlamentu si myslia, že pomôžeme ľuďom, keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac obmedzení, čo najviac regulácií namierených proti zamestnávateľom, a verím, že mnohí, mnohí z vás kolegovia aj v tej najlepšej vôli si myslíte, že tým uchránite zamestnanca pred prepustením a nebodaj, že potom budeme mať viacej zamestnaných, pretože firmy nebudú prepúšťať. Opak je pravdou, pretože firma neprepúšťa preto, že sa tučný kapitalista s cigarou v puse ráno zobudí a povie si, že urobím ľuďom zle. Firma prepúšťa preto, lebo zmenili sa ekonomické podmienky, zrazu nemám toľko objednávok, aby som mohol prežiť ekonomicky, aby som mohol uhradiť svoje záväzky, aby som mohol zaplatiť mzdy tým zamestnancom, ktorých teraz mám. A keď nechcem, aby firma zbankrotovala, aby musel zamestnávateľ prepustiť všetkých v konečnom dôsledku, musí prijať ozdravné opatrenia, musí zoštíhlieť, musí sa udržať na tom trhu, alebo zatvorí brány vôbec. A v takejto situácii je veľmi dôležitý Zákonník práce. Keď ten Zákonník práce povie, že áno, je možné prepustiť zamestnanca, ale musíš vykonať toľko a toľko úkonov, musíš mu uhradiť také a také náklady, pôjdem do extrému - máme tu krajiny v Európe, kde je odstupné pri prepustení niekoľko desiatok mesiacov, dokonca, čo je úplne šialené, a zároveň máme aj výsledky, kde sa tie krajiny dopracovali. Ako dnes žiadajú, stoja v rade na finančnú pomoc z eurovalu a ako tam klesajú dôchodky z rozhodnutia vlády, pretože inak sa nedá, ako tam rapídne rastie nezamestnanosť a ako horia v uliciach autá, rozbíjajú sa výklady a polícia musí zasahovať slzným plynom. Tam viedli, až tam viedli ticho, skryto, ako mor nakazili ekonomiku takýchto krajín rôzne sociálne, tzv. sociálne výhody, ktoré chránili ľudí v zamestnaní, ale nijakým spôsobom nepomáhali tým, ktorí sú mimo zamestnania, aby zamestnanie získali.
A teraz, vráťme sa do slovenskej situácie. Máme tu armádu nezamestnaných. Jednou z najväčších výziev pre túto vládu a podľa mňa aj skúškou jej úspechu, je, či sa dokáže popasovať úspešne s nezamestnanosťou. A to sa nedokáže tak, že bude konzervovať Zákonník práce, ktorý hneď, ako bol prijímaný, som ja označil za štartér rastu nezamestnanosti. Že to nastúpilo až pár mesiacov po jeho prijatí, je logické, pretože všetko má svoju zotrvačnosť v ekonomike.
My potrebujeme Zákonník práce, ktorý pomôže tým ľuďom, ktorí dnes prácu nemajú, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a aby tú prácu mohli nájsť. V čom to má súvis, prepúšťanie - neprepúšťanie s tvorbou nových pracovných miest? Či sa to už páči, či nie, či je to ľúbivé alebo populárne, fakt je taký, že keď každá firma uvažuje o tom, či prijať alebo neprijať ľudí do práce, tak zvažuje, aké s tým má aj administratívne, aj ekonomické súvislosti a výlohy. Zvažuje, aká je platová úroveň a rozhoduje sa, do ktorého regiónu alebo do ktorej krajiny umiestni túto výrobu. Ale rozhoduje sa aj, že čo keď sa jej nezadarí, čo keď sa jej plány na rozbehnutie výroby alebo poskytovania služieb nenaplnia a bude musieť jednoducho redukovať svoje plány? Či je možné potom vykonať toto flexibilne, ľahko a jednoducho, alebo nie. Keď je odpoveď nie, tak tá firma veľmi váha, či vôbec začne. A keď začne, tak začne takým spôsobom, že prijíma ľudí na pozície, kde nemajú žiadne sociálne istoty. A teraz len chcem pripomenúť ako sa odbory podieľali na tom, že pomohli vzniku situácie, že dnes státisíce ľudí alebo tisíce, aby som neprehnal, desaťtisíce ľudí pracuje tak, že nemajú žiadne sociálne istoty.
Posledná novelizácia Zákonníka práce uskutočnená za prechádzajúcej vlády, tzv. prosociálna novelizácia Zákonníka práce rozšírila možnosť pracovať na dohodu. Oproti tej novele, ktorú som predložil ja, kde som výrazne zúžil možnosti pracovať na dohodu. Táto novela zožala potlesk odborov, táto novela neznamenala, že sa odbory vyhrážali generálny štrajkom, alebo že protestovali. Naopak, dodnes je považovaná za pozitívnu a správnu. Znamenala to, že zadnými dvierkami obchádzajúc ten štandard, ktorý Zákonník práce má zabezpečovať, sa začali meniť pracovné pomery zo štandardných na pracovné pomery na dohodu. Prečo? Pretože tam je možné prepustiť zamestnanca hneď, tam sa neplatia takmer žiadne odvody, tým pádom je to veľmi výhodné. Prečo odbory súhlasili s takouto možnosťou? Prečo proti tomu neprotestovali? Kde bola ochrana záujmov zamestnancov, vtedy?
Podľa môjho názoru by v konečnom dôsledku v Zákonníku práce sa vôbec nemala nachádzať možnosť pracovať na dohodu, ale malo by tam byť, také liberálne a jednoduché spôsoby prijímania, ale aj uvoľňovania ľudí zo zamestnania, aby firmy nepotrebovali zadné vrátka, aby nepotrebovali to spoločenské pokrytectvo, ktoré nič iné, len toto je, že na jednej strane sa tvárime, ako ochraňujeme zamestnancov, na druhej strane otvárame zadné dvere, aby ľudia boli prijímaní do práce bez akejkoľvek sociálnej ochrany, bez akýchkoľvek odvodov, ktoré sa odvádzajú na ich budúce dôchodky a ďalšie záležitosti. A to je podľa mňa to, proti čomu určite treba byť a budeme stále.
Ešte sa trošku pozdržím pri motiváciách a skutočných záujmov odborov a strany SMER pri tejto debate. Ešte ani Zákonník práce nebol na stole a už bežali protestné akcie a už sa debatovalo o generálnom štrajku. Teraz mám, zo včerajška takú poslednú čerstvú skúsenosť, bol som včera v TA3 v diskusii o Zákonníku práce s pánom Machynom - pozerám, pozerám, ale dnes ho na tom balkóne nevidím, dúfam, že som ho neprehliadol, včera tu sedel - a hovorili sme teda o Zákonníku práce, nie prvý raz, naozaj, máme tých debát za sebou veľa. Neprekvapil ma ničím novým, tie argumenty sú ako naozaj z platne, ktorá sa prehrala už miliónkrát, nijak sa neposúvajú a sú skôr naučené frázy. Ale v závere v tom zápale sa pomýlil a, ako sa vraví, keď sa pomýlite, aj pravdu poviete. Keď sme zhŕňali tú debatu, tak pán Machyna prehlásil: Nám v skutočnosti ide o dobrý generálny štrajk. Áno, to je ten skutočný motív, o ktorý odborárom od začiatku ide.
Hrať tú politickú hru, pretože, či sa vám to už páči alebo nie, odborári devalvujú vôbec zmysel odborovej práce tým, že majú podpísanú politickú zmluvu s politickou stranou, a tým pádom nemôžu byť považovaní inými ako členmi strany SMER, za nič iné, len odnož, pobočku, nátlakovú skupinu tejto jednej politickej strany. Je to aj vaša zodpovednosť. A nečudujte sa, že vás nikdy nebudeme považovať za zástupcov zamestnancov, ale len za zástupcov politickej strany SMER a zamestnancov, ktorí sú členmi politickej strany SMER. A tam smeruje aj táto hra.
Nech by tento Zákonník práce bol napísaný zlatým písmom, nech by dokonca rozširoval tzv. sociálnu ochranu, výsledkom vášho sumarizovania tejto práce bude výzva na generálny štrajk. Neúspešný, pretože, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, tá podpora je mizivá. Ale keď teda zastupujete záujmy zamestnancov, mali by ste aj vypočuť ich želania. Jedno zo základných želaní a, ako ukázal prieskum, ktorý bol nedávno urobený, je, aby ste zverejnili svoje platy. Ja verím, že tak urobíte, keď zastupujete zamestnancov, že s tým nemáte problém. Nech ľudia vidia, ako ste odmeňovaní za vašu prácu, za to, ako ste hájili ich záujmy. Napríklad tým, že ste podporovali rozširovanie práce na dohodu a ďalšie veci, ktoré ochraňovali skutočne ich záujmy. To bol taký politický, malá odbočka k motiváciám, ktoré sprevádzajú diskusie o Zákonníku práce.
A teraz ešte pár slov k tomu, čo na jeho margo bolo povedané. Najväčšiu diskusiu budí zrejme poslanecký návrh, ktorý hovorí o tom, že ľudí buď starších, ako je dosiahnutie dôchodkového veku, alebo vek šesťdesiatpäť rokov, je možné prepustiť jednoduchším spôsobom. Či to prejde alebo nie, bude na poslancoch. Ja len chcem zdôrazniť a odmietnuť tvrdenia, že tu ide nejakým spôsobom o snahu vytlačiť ľudí vo vyššom veku z pracovného trhu za každú cenu. To vôbec nie je. A z mojich úst to, som presvedčený, že má právo znieť absolútne jednoznačne, pretože znova len zopakujem, bol to môj návrh počas môjho pôsobenia ako ministra, ktorým som prvýkrát umožnil, aby dôchodcovia mohli pracovať bez obmedzení na plate alebo na dĺžke pracovnej doby, a aby mohli pritom poberať riadny dôchodok, tak ako si ho odpracovali počas aktívneho života.
Kde boli vtedy tí, ktorí dneska kritizujú, alebo nás obviňujú z toho, že ideme proti dôchodcom? Prečo? Pretože v radoch strany SMER sedia aj poslanci, ktorí predtým sedeli v radoch HZDS. Takže naozaj tu majú dlhú kontinuitu. Prečo nenavrhli nič podobné?Prečo čakali až na príchod pravicového ministra, ktorý takúto vec zaviedol, ktorá jednoznačne zvýšila kvalitu a možnosť voľby pre ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek? Takže dnes, keď hovoríme o tom, že v záujme nastavenia väčšej slobody a liberálnosti a vytvárania optimálnej a jednoduchej správnej skladby zamestnancov bude možné uviesť ako výpovedný dôvod aj dosiahnutie istého veku, určite nie je motivované tým, žeby tu niekto bol nejakým spôsobom orientovaný proti dôchodcom. Nie je to pravda.
Veď dôchodková reforma, ktorú som takisto zaviedol ja, zvýšila dôchodky o štyridsať percent k dnešnému dňu. Kedy predtým bol taký rýchly rast reálnych dôchodkov? Nikdy. Takže všetky tieto politické argumenty, sú naozaj vhodné len do demagogických politických debát, alebo do parlamentu, ale sú veľmi ďaleko od reality.
Vážené dámy, vážení páni, teraz dovoľte aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré chcem ešte podať, a zároveň pána spravodajcu poprosím, len aby si ma všimol, pán Brocka, že chcem navrhnúť, aby bod osem v spoločnej správe bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Len aby to nebolo prepočuté, prepáč.
Takže chcem predložiť pozmeňujúci návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony takto:
V čl. I sa za novelizačný bod 113 vkladajú novelizačné body 114 a 115, ktoré znejú:
"V § 152 sa pridáva nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne tri percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.".
Ostatné odseky sa následne primerane prečíslujú.
"V § 152 ods. 7 sa slová "odseku 5" nahradia slovami "odseku 6"."
Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Dnešná úroveň poplatku za sprostredkovanie je neúmerne vysoká a presahuje šesť percent z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Táto výška je neodôvodnená a znižuje hodnotu poukážky neúmerným spôsobom. Navrhovaná výška poplatku maximálne tri percentá je dostatočná a obvyklá pre sprostredkovateľské služby.
Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý by som si dovolil predniesť, pánov a panie poslankyne upozorňujem, že tu sa jedná o nové znenie, pôvodné znenie bolo vymenené kvôli legislatívnym vylepšeniam, takže hovoríme o návrhu, ktorý je označený nové znenie.
Tento návrh znie:
V čl. I sa za novelizačný bod 42 vkladá nový bod 43, ktorý znie:
"43. V § 63 ods. 1 písm. b) sa za slovami "technického vybavenia" čiarka nahrádza slovom "alebo"."
Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava, ktorá vetu, ktorá je v tomto návrhu uvedená a ktorá bola vládnym návrhom upravená, robí jasnejšou, čitateľnejšou a z hľadiska výkladu kvalitnejšou.
Ďakujem za pozornosť. Dúfam, že som nič nezabudol. To je všetko.

No tu už bolo toľko toho povedaného, ale spravidla o detailoch, o nejakých okrajových veciach, ktoré v tom Zákonníku sú, o tých sa tu rozvádza diskusia, ale podstatou Zákonníka práce je naozaj liberalizovať a zjednodušovať a zlepšovať podnikateľské prostredie, pretože len to nás môže doviesť k rastu zamestnanosti. A tak ako to už jeden z opozičných poslancov priznal, všetci veľmi dobre vedia, aj na opozičnej strane, že práve vďaka týmto opatreniam k zásadnému obratu dôjde, dôjde k zrýchleniu rastu zamestnanosti a k výraznému poklesu nezamestnanosti. A to je, samozrejme, aj tá najväčšia obava opozície, že sa preukáže, ako som povedal v piatok, do roka až dvoch rokov, tá moja stávka znela na rok a pol, že nezamestnanosť na Slovensku klesne pod 10 %. A to je ťažký úder pre opozíciu, takže chápem, že tu zdržujú, naťahujú to, ale verím, že neodvrátia prijatie takéhoto veľmi potrebného a dôležitého zákona.

Často tu už počúvame o tom, že ako ten Zákonník neprinesie nové pracovné miesta. Strašne sa intenzívne snažíte túto mylnú tézu prezentovať, ale pán poslanec Burian to posunul ďalej a posunul to tým spôsobom, že už povedal, dôjde k zvýšeniu zamestnanosti, dôjde k zvýšeniu tvorbe nových pracovných miest, ale že nebude to kvôli Zákonníku práce. Takže vy si už robíte alibi. Vy viete, že to bude fungovať, vy viete, že pracovných miest bude veľa, ale už teraz kričíte, že pozor, ale nebude to kvôli tomuto zákonu. Ďakujem, že už viete, že k zvýšeniu zamestnanosti dôjde. (Potlesk.)

No ja len vo všeobecnosti ku všetkým návrhom, ktoré znamenajú, že vytvárajú väčšiu škálu možností, vytvárajú možnosť voľby, to znamená, posilňujú slobodu rozhodovania, mám pozitívny vzťah. Takže aj v tomto prípade keďže sa tu nejedná o zrušenie čohokoľvek, určite nie zrušenie gastrolístkov, ale o vytvorenie možnosti, aby si ľudia vybrali, čo je pre nich výhodnejšie a zaujímavejšie, tak to sa mi zdá dobrá vec, dobrý krok. A určite sa neobávam, že by tak došlo k nejakým prevratným negatívnym zmenám.
Ale keď sme otvorili túto tému, problémom sa mi javí, že dnes tie spoločnosti, ktoré tieto služby poskytujú a ktoré majú vlastne zabezpečený biznis poskytovaním týchto služieb na základe zákona, teda zo štátnej moci, si trošku priveľa účtujú za tieto služby. Tie percentá, ktoré prevyšujú 6 %, 7 % a idú ešte ďalej, sú neúmerné. Tieto percentá, tie provízie výrazne znižujú hodnotu stravného lístka. A to nie je určite zdravé. A preto si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, že by sme zákonom stanovili strop pre výšku provízie, ktorá by sa mohla akceptovať pri poskytovaní takýchto služieb. Takže na to, aby niekto mal zaručený biznis zo zákona, no takých podnikateľov by, samozrejme, mohli byť haldy. Ale prečo by sme mali my takýmto spôsobom de facto znižovať hodnotu stravnej poukážky, aby sme miliardový biznis zabezpečovali pre vybrané spoločnosti? Ďakujem.

Poslanec Brocka tak veľmi emotívne tu obhajoval návrh na to, aby sa počas sviatkov zakázalo mať otvorené obchody odôvodňujúc to tým, že aby ľudia nemuseli chodiť do práce. No znie to určite celkom ľubivo a pekne, ale čo čašníci, čo zdravotníci, čo železničiari, čo taviči pri vysokých peciach, čo množstvo iných profesií a povolaní, u ktorých je nepretržitá prevádzka proste nevyhnutnou súčasťou, budú v takom prípade robiť. Takže je to minimálne mnohouhlová záležitosť, dá sa na ňu pozrieť z mnohých uhlov pohľadu a nič nie je čierne ani biele.
A keď tak hovoríme aj o rodinnom živote a posilňovaní rodinného života. No ja dosť málo chodím do nákupných centier, lebo aj sa mi nechce a cez víkend radšej som teda doma. Ale minule som išiel do kina, tak som tam zavítal v nedeľu, do banskobystrického nákupného centra. A bolo vidno, či sa nám to už páči alebo nepáči, že tieto miesta sa stali centrom kultúry, relaxu, kde práve v nedeľu celé rodiny, pretože cez týždeň nemajú čas byť spolu, ľudia sú v práci, mieria, trávia čas, chodia do kina, nakupujú, chodia do reštaurácií. A mne sa to zdá, že to ten rodinný život skôr posilňuje, ako oslabuje dnes, nehovoriac o tom, že takýto zákaz bude mať negatívny vplyv na zamestnanosť v týchto odvetviach služieb, či sa nám to už páči alebo nepáči. Takže nechcem nijako zasiahnuť do emotívnej stránky tej diskusie, len vecne podotknúť, že každá minca má minimálne dve strany a niekedy aj viac strán.

Áno, ma ruší pán Branislav Ondruš, nemôžem hovoriť a strácam sekundy.
Pani poslankyňa hovorí veľmi rada o tematike dôchodkov. Ale tým, čo hovorí, iba potvrdzuje, že naozaj myšlienkovo sme absolútne z iného sveta. Tak trošku si pripomeňme tú situáciu, lebo o nej hovorila. Som rád, že povedala, že od 2004 je zavedený možný súbeh dôchodku a práce. Ja som veľmi rád, že sa nám to vtedy podarilo, že sme zaviedli slobodu pre ľudí, že sme prestali tých, čo odišli do dôchodku, hádzať automaticky do starého železa, pretože tak to dovtedy bolo, mali zakázané pracovať a museli čakať na súmrak svojho života za sociálnu dávku, dôchodok, alias žobračenku. Veľmi smutný príbeh to bol dovtedy. Aj preto bolo možné skrátiť na desať rokov poistenie. A ten, kto desať rokov len je poistený, má nárok na to alebo mal nárok na to, už sa to zmenilo na 15 rokov, aby mohol dostať dôchodok. Ale to neznamená, že ho mal taký istý ako ten, čo pracoval 40 rokov. Veď to je presne závislé od toho, koľko pracoval. A preto tam bola zavedená sankcia, že každý, kto odíde skôr do dôchodku, tak každým rokom stráca 6 % na svojom dôchodku. A takéto ekonomické parametre sú omnoho účinnejšie ako nejaké nariadenia zo strany štátu, ktoré nútia ľudí odrábať si roky na sociálnu dávku, alias žobračenku.
Neviem o tom, že by tu boli 43-roční predčasní dôchodcovia, pretože ich dôchodky by bol mizerné. A ľudia radšej pracujú a chcú mať seriózne dôchodky. Zaviedli sme slobodu a voľnosť rozhodovania, to je veľmi dobrá zmena.

Povedal som roka až dvoch, takže beriem jeden a pol roka.
A chcel by som sa spýtať, že čo teda, nech povie pani Vaľová, že o čo sa chce staviť, lebo je to na nej a ja rád prijmem a môžme si to aj odhlasovať, kľudne.

Tak najprv krátko k tým dôchodkom. No nič nemusíme opravovať, pretože, pani poslankyňa, bolo si treba všimnúť, že tu máme trošku iný systém, máme tu systém poistný, ktorý dal ľuďom slobodu. Za prvé umožnil dôchodcom pracovať a nesankcionoval ich za to, že pracujú. A za druhé, pretože je to poistný systém spolu v kombinácii so sporivým umožnil im, keď už majú nadobudnuté nároky, tak ako keď ste poistený niekde inde, odísť do predčasného dôchodku. A nič na tom nemením, pretože tá bariéra bola nastavená, že musí mať minimálny dôchodok 1,2-násobok životného minima, a stále si myslím, že není vôbec nutné to regulovať nejakými obmedzeniami a že tá filozofia bola správna.
K samotnému, k samotnej tej ďalšej, ďalšom, ďalšiemu obsahu, čo ste hovorili. No Zákonník práce je veľmi dôležitý pre vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, čoho dôkazom bol, že ten tzv. môj Zákonník práce znamenal, že po jeho prijatí prudko začala klesať nezamestnanosť. To, že klesala aj po vašom nástupe vás k moci, znamenalo len to, že pokračovali jeho účinky, pretože vy ste nie na druhý deň pokazili a deformovali Zákonník práce, ale trvalo vám to niekoľko mesiacov. Ja som hneď vtedy povedal, že to prinesie nárast nezamestnanosti, ako aj priniesol.
A keď neveríte, stavme sa, ja otvorene a verejne hovorím, že po prijatí Zákonníka práce nám bude stačiť rok, maximálne dva a nezamestnanosť na Slovensku klesne pod 10 %. Až chcete, kľudne sa so mnou stavte. Verejne to tu prehlasujem a stojím si za týmto slovom a uvidíme, kto mal pravdu, lebo len história nakoniec vždy môže byť sudcom. Názory, samozrejme, môžeme mať rôzne.
Keďže času je málo, už poviem len toľko, aj s tými odvodmi to ešte bude inak, ako vy hovoríte. A ešte aj k tým odvodom a ich znižovaniu sa dostaneme.
Ďakujem.

Ja som bol ten, ktorý zmenou zákona vytvoril situáciu, že dôchodcovia mohli začať pracovať bez akýchkoľvek obmedzení. Pripomínam to preto, lebo mnohí už zabudli, že dovtedy človek, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, získal dôchodok, nesmel pracovať. Iba až na dohody, na obmedzené časy, rôznymi reštrikciami to bolo obmedzované. A ja som bol práve ten, ktorý presadzoval a stále presadzuje, aby sme nikdy nikoho neposielali do starého železa, pretože ľudia aj vo vyššom veku sú vitálni, schopní a hlavne chcú pracovať. A to je dobré. To je dobré, že chcú pracovať, pretože, naopak, odchod do dôchodku mnohokrát znamená veľmi zrýchľovanie tzv. jesene života.
Ale zároveň chcem povedať, že podporujem plne tento návrh. Zdá sa vám to v rozpore? Nie, vôbec to nie je v rozpore. Pretože to, čo tu zaznelo či už z úst pána Jasaňa, alebo Tomanovej, to nie je pravda, žeby tu niekto nejakým spôsobom sa snažil vytláčať dôchodcov zo zamestnaneckého pomeru.
Toto je návrh, ktorý zjednodušuje Zákonník práce, zjednodušuje možné výpovedné dôvody. A každé zjednodušenie Zákonníka práce je dobré a vítané, pretože umožňuje naozaj nielen jednoduchším spôsobom oživovať a revitalizovať firmy, ale aj účinnejším a rýchlejším spôsobom vytvárať nové pracovné miesta.
Pani Tomanová sa nemusí báť, že ktokoľvek bude prepustený, pretože takýto zákon začne platiť. Je to naozaj len možnosť, tak ako vy ste boli dôchodkyňa ministerka, asi jediná v tejto histórii v dôchodkovom veku poberajúca dôchodok, ale určite ani po platnosti tohto zákona by vám vtedajší premiér nepodal návrh na vaše odvolanie z funkcie len preto, že ten zákon platí.