Vážené dámy, vážení páni, vážení zástupcovia odborov sediaci na balkóne, som rád, že ste tu. O tejto téme alebo pri debate o tejto téme som strávil naozaj spústu času. Nielen teraz, však to nie je prvýkrát, keď zásadným spôsobom sa snažíme niečo posunúť. A preto naozaj, už je to kus môjho života, snaha a boj za to, aby Zákonník práce bol taký, aby uľahčoval vytváranie nových pracovných miest, aby zlepšoval podnikateľské prostredie a aby na základe toho ekonomika Slovenska a s ňou aj životná úroveň občanov išla hore. Že je o tom neskutočne veľa diskusií, že sú kvôli tomu spoločenské konflikty, v tom normálnom demokratickom slova zmysle, je prirodzené.
Začnem možno tým alebo odpichnem sa od toho, čo tu povedal Braňo Ondruš vo svojej faktickej poznámke teraz. Zákonník práce naozaj je do zlého počasia, pretože on vtedy je dôležitý, keď ekonomika neletí hore raketovým tempom, keď je potrebné nastavovať prostredie tak, aby sme, naopak, tú ekonomiku pohli dopredu, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti, aby sme udržali firmy pri živote, aby nemuseli prepúšťať ľudí. Ale v čom sa určite s Braňom nezhodnem, je ten vývod, ktorý z toho máme.
Braňo Ondruš, pani Tomanová, pán Fico a celá naša opozičná časť parlamentu si myslia, že pomôžeme ľuďom, keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac obmedzení, čo najviac regulácií namierených proti zamestnávateľom, a verím, že mnohí, mnohí z vás kolegovia aj v tej najlepšej vôli si myslíte, že tým uchránite zamestnanca pred prepustením a nebodaj, že potom budeme mať viacej zamestnaných, pretože firmy nebudú prepúšťať. Opak je pravdou, pretože firma neprepúšťa preto, že sa tučný kapitalista s cigarou v puse ráno zobudí a povie si, že urobím ľuďom zle. Firma prepúšťa preto, lebo zmenili sa ekonomické podmienky, zrazu nemám toľko objednávok, aby som mohol prežiť ekonomicky, aby som mohol uhradiť svoje záväzky, aby som mohol zaplatiť mzdy tým zamestnancom, ktorých teraz mám. A keď nechcem, aby firma zbankrotovala, aby musel zamestnávateľ prepustiť všetkých v konečnom dôsledku, musí prijať ozdravné opatrenia, musí zoštíhlieť, musí sa udržať na tom trhu, alebo zatvorí brány vôbec. A v takejto situácii je veľmi dôležitý Zákonník práce. Keď ten Zákonník práce povie, že áno, je možné prepustiť zamestnanca, ale musíš vykonať toľko a toľko úkonov, musíš mu uhradiť také a také náklady, pôjdem do extrému - máme tu krajiny v Európe, kde je odstupné pri prepustení niekoľko desiatok mesiacov, dokonca, čo je úplne šialené, a zároveň máme aj výsledky, kde sa tie krajiny dopracovali. Ako dnes žiadajú, stoja v rade na finančnú pomoc z eurovalu a ako tam klesajú dôchodky z rozhodnutia vlády, pretože inak sa nedá, ako tam rapídne rastie nezamestnanosť a ako horia v uliciach autá, rozbíjajú sa výklady a polícia musí zasahovať slzným plynom. Tam viedli, až tam viedli ticho, skryto, ako mor nakazili ekonomiku takýchto krajín rôzne sociálne, tzv. sociálne výhody, ktoré chránili ľudí v zamestnaní, ale nijakým spôsobom nepomáhali tým, ktorí sú mimo zamestnania, aby zamestnanie získali.
A teraz, vráťme sa do slovenskej situácie. Máme tu armádu nezamestnaných. Jednou z najväčších výziev pre túto vládu a podľa mňa aj skúškou jej úspechu, je, či sa dokáže popasovať úspešne s nezamestnanosťou. A to sa nedokáže tak, že bude konzervovať Zákonník práce, ktorý hneď, ako bol prijímaný, som ja označil za štartér rastu nezamestnanosti. Že to nastúpilo až pár mesiacov po jeho prijatí, je logické, pretože všetko má svoju zotrvačnosť v ekonomike.
My potrebujeme Zákonník práce, ktorý pomôže tým ľuďom, ktorí dnes prácu nemajú, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a aby tú prácu mohli nájsť. V čom to má súvis, prepúšťanie - neprepúšťanie s tvorbou nových pracovných miest? Či sa to už páči, či nie, či je to ľúbivé alebo populárne, fakt je taký, že keď každá firma uvažuje o tom, či prijať alebo neprijať ľudí do práce, tak zvažuje, aké s tým má aj administratívne, aj ekonomické súvislosti a výlohy. Zvažuje, aká je platová úroveň a rozhoduje sa, do ktorého regiónu alebo do ktorej krajiny umiestni túto výrobu. Ale rozhoduje sa aj, že čo keď sa jej nezadarí, čo keď sa jej plány na rozbehnutie výroby alebo poskytovania služieb nenaplnia a bude musieť jednoducho redukovať svoje plány? Či je možné potom vykonať toto flexibilne, ľahko a jednoducho, alebo nie. Keď je odpoveď nie, tak tá firma veľmi váha, či vôbec začne. A keď začne, tak začne takým spôsobom, že prijíma ľudí na pozície, kde nemajú žiadne sociálne istoty. A teraz len chcem pripomenúť ako sa odbory podieľali na tom, že pomohli vzniku situácie, že dnes státisíce ľudí alebo tisíce, aby som neprehnal, desaťtisíce ľudí pracuje tak, že nemajú žiadne sociálne istoty.
Posledná novelizácia Zákonníka práce uskutočnená za prechádzajúcej vlády, tzv. prosociálna novelizácia Zákonníka práce rozšírila možnosť pracovať na dohodu. Oproti tej novele, ktorú som predložil ja, kde som výrazne zúžil možnosti pracovať na dohodu. Táto novela zožala potlesk odborov, táto novela neznamenala, že sa odbory vyhrážali generálny štrajkom, alebo že protestovali. Naopak, dodnes je považovaná za pozitívnu a správnu. Znamenala to, že zadnými dvierkami obchádzajúc ten štandard, ktorý Zákonník práce má zabezpečovať, sa začali meniť pracovné pomery zo štandardných na pracovné pomery na dohodu. Prečo? Pretože tam je možné prepustiť zamestnanca hneď, tam sa neplatia takmer žiadne odvody, tým pádom je to veľmi výhodné. Prečo odbory súhlasili s takouto možnosťou? Prečo proti tomu neprotestovali? Kde bola ochrana záujmov zamestnancov, vtedy?
Podľa môjho názoru by v konečnom dôsledku v Zákonníku práce sa vôbec nemala nachádzať možnosť pracovať na dohodu, ale malo by tam byť, také liberálne a jednoduché spôsoby prijímania, ale aj uvoľňovania ľudí zo zamestnania, aby firmy nepotrebovali zadné vrátka, aby nepotrebovali to spoločenské pokrytectvo, ktoré nič iné, len toto je, že na jednej strane sa tvárime, ako ochraňujeme zamestnancov, na druhej strane otvárame zadné dvere, aby ľudia boli prijímaní do práce bez akejkoľvek sociálnej ochrany, bez akýchkoľvek odvodov, ktoré sa odvádzajú na ich budúce dôchodky a ďalšie záležitosti. A to je podľa mňa to, proti čomu určite treba byť a budeme stále.
Ešte sa trošku pozdržím pri motiváciách a skutočných záujmov odborov a strany SMER pri tejto debate. Ešte ani Zákonník práce nebol na stole a už bežali protestné akcie a už sa debatovalo o generálnom štrajku. Teraz mám, zo včerajška takú poslednú čerstvú skúsenosť, bol som včera v TA3 v diskusii o Zákonníku práce s pánom Machynom - pozerám, pozerám, ale dnes ho na tom balkóne nevidím, dúfam, že som ho neprehliadol, včera tu sedel - a hovorili sme teda o Zákonníku práce, nie prvý raz, naozaj, máme tých debát za sebou veľa. Neprekvapil ma ničím novým, tie argumenty sú ako naozaj z platne, ktorá sa prehrala už miliónkrát, nijak sa neposúvajú a sú skôr naučené frázy. Ale v závere v tom zápale sa pomýlil a, ako sa vraví, keď sa pomýlite, aj pravdu poviete. Keď sme zhŕňali tú debatu, tak pán Machyna prehlásil: Nám v skutočnosti ide o dobrý generálny štrajk. Áno, to je ten skutočný motív, o ktorý odborárom od začiatku ide.
Hrať tú politickú hru, pretože, či sa vám to už páči alebo nie, odborári devalvujú vôbec zmysel odborovej práce tým, že majú podpísanú politickú zmluvu s politickou stranou, a tým pádom nemôžu byť považovaní inými ako členmi strany SMER, za nič iné, len odnož, pobočku, nátlakovú skupinu tejto jednej politickej strany. Je to aj vaša zodpovednosť. A nečudujte sa, že vás nikdy nebudeme považovať za zástupcov zamestnancov, ale len za zástupcov politickej strany SMER a zamestnancov, ktorí sú členmi politickej strany SMER. A tam smeruje aj táto hra.
Nech by tento Zákonník práce bol napísaný zlatým písmom, nech by dokonca rozširoval tzv. sociálnu ochranu, výsledkom vášho sumarizovania tejto práce bude výzva na generálny štrajk. Neúspešný, pretože, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, tá podpora je mizivá. Ale keď teda zastupujete záujmy zamestnancov, mali by ste aj vypočuť ich želania. Jedno zo základných želaní a, ako ukázal prieskum, ktorý bol nedávno urobený, je, aby ste zverejnili svoje platy. Ja verím, že tak urobíte, keď zastupujete zamestnancov, že s tým nemáte problém. Nech ľudia vidia, ako ste odmeňovaní za vašu prácu, za to, ako ste hájili ich záujmy. Napríklad tým, že ste podporovali rozširovanie práce na dohodu a ďalšie veci, ktoré ochraňovali skutočne ich záujmy. To bol taký politický, malá odbočka k motiváciám, ktoré sprevádzajú diskusie o Zákonníku práce.
A teraz ešte pár slov k tomu, čo na jeho margo bolo povedané. Najväčšiu diskusiu budí zrejme poslanecký návrh, ktorý hovorí o tom, že ľudí buď starších, ako je dosiahnutie dôchodkového veku, alebo vek šesťdesiatpäť rokov, je možné prepustiť jednoduchším spôsobom. Či to prejde alebo nie, bude na poslancoch. Ja len chcem zdôrazniť a odmietnuť tvrdenia, že tu ide nejakým spôsobom o snahu vytlačiť ľudí vo vyššom veku z pracovného trhu za každú cenu. To vôbec nie je. A z mojich úst to, som presvedčený, že má právo znieť absolútne jednoznačne, pretože znova len zopakujem, bol to môj návrh počas môjho pôsobenia ako ministra, ktorým som prvýkrát umožnil, aby dôchodcovia mohli pracovať bez obmedzení na plate alebo na dĺžke pracovnej doby, a aby mohli pritom poberať riadny dôchodok, tak ako si ho odpracovali počas aktívneho života.
Kde boli vtedy tí, ktorí dneska kritizujú, alebo nás obviňujú z toho, že ideme proti dôchodcom? Prečo? Pretože v radoch strany SMER sedia aj poslanci, ktorí predtým sedeli v radoch HZDS. Takže naozaj tu majú dlhú kontinuitu. Prečo nenavrhli nič podobné?Prečo čakali až na príchod pravicového ministra, ktorý takúto vec zaviedol, ktorá jednoznačne zvýšila kvalitu a možnosť voľby pre ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek? Takže dnes, keď hovoríme o tom, že v záujme nastavenia väčšej slobody a liberálnosti a vytvárania optimálnej a jednoduchej správnej skladby zamestnancov bude možné uviesť ako výpovedný dôvod aj dosiahnutie istého veku, určite nie je motivované tým, žeby tu niekto bol nejakým spôsobom orientovaný proti dôchodcom. Nie je to pravda.
Veď dôchodková reforma, ktorú som takisto zaviedol ja, zvýšila dôchodky o štyridsať percent k dnešnému dňu. Kedy predtým bol taký rýchly rast reálnych dôchodkov? Nikdy. Takže všetky tieto politické argumenty, sú naozaj vhodné len do demagogických politických debát, alebo do parlamentu, ale sú veľmi ďaleko od reality.
Vážené dámy, vážení páni, teraz dovoľte aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré chcem ešte podať, a zároveň pána spravodajcu poprosím, len aby si ma všimol, pán Brocka, že chcem navrhnúť, aby bod osem v spoločnej správe bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Len aby to nebolo prepočuté, prepáč.
Takže chcem predložiť pozmeňujúci návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony takto:
V čl. I sa za novelizačný bod 113 vkladajú novelizačné body 114 a 115, ktoré znejú:
"V § 152 sa pridáva nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne tri percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.".
Ostatné odseky sa následne primerane prečíslujú.
"V § 152 ods. 7 sa slová "odseku 5" nahradia slovami "odseku 6"."
Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Dnešná úroveň poplatku za sprostredkovanie je neúmerne vysoká a presahuje šesť percent z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Táto výška je neodôvodnená a znižuje hodnotu poukážky neúmerným spôsobom. Navrhovaná výška poplatku maximálne tri percentá je dostatočná a obvyklá pre sprostredkovateľské služby.
Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý by som si dovolil predniesť, pánov a panie poslankyne upozorňujem, že tu sa jedná o nové znenie, pôvodné znenie bolo vymenené kvôli legislatívnym vylepšeniam, takže hovoríme o návrhu, ktorý je označený nové znenie.
Tento návrh znie:
V čl. I sa za novelizačný bod 42 vkladá nový bod 43, ktorý znie:
"43. V § 63 ods. 1 písm. b) sa za slovami "technického vybavenia" čiarka nahrádza slovom "alebo"."
Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava, ktorá vetu, ktorá je v tomto návrhu uvedená a ktorá bola vládnym návrhom upravená, robí jasnejšou, čitateľnejšou a z hľadiska výkladu kvalitnejšou.
Ďakujem za pozornosť. Dúfam, že som nič nezabudol. To je všetko.
