Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili traja poslanci a ich názory vlastne dokonale odrážajú taký veľmi, ale typický rôznorodý mix názorov na cestovný ruch a čo to vlastne je. A naozaj je to verné zrkadlo slovenskej spoločnosti a jeho náhľadov na cestovný ruch.
Takže najprv dovoľte mi ako trošku zovšeobecna, ako sa na ten cestovný ruch vlastne môžme a máme pozerať. Cestovný ruch nie je nejaká spoločenská voľnočasová aktivita, cestovný ruch nie je nejaká charita, do ktorej sa patrí, pretože to chce svet a Európa, niečo dať a všeobecne hovoriť, že to treba podporovať. Nie je to dobročinnosť, ktorá by nejakým spôsobom vylepšovala estetický obraz Slovenska v očiach sveta. Cestovný ruch je výnosné hospodárske odvetvie, ktoré keď sa chytí za správny koniec, tak prináša pre štátny rozpočet cez rôzne typy daní obrovské výnosy a prináša obrovský rast zamestnanosti aj v regiónoch, ktoré inak nemajú šancu. Aj v tých zastrčených regiónoch, kde nikdy nebude stáť nejaká svetová fabrika, kde nikdy nebudú nejaké iné ekonomické aktivity, ale ktorý je práve preto, že je zastrčený, bohatý na prírodné krásy, a keď tam sa vytvoria dobré programy, keď tam bude dobrý marketing, keď tam sa o tom ľudia dozvedia, tak tam prídu a donesú peniaze.
Cestovný ruch znamená export. Cestovný ruch je čistý export bez toho, že by tí, ktorí poskytujú služby v cestovnom ruchu, museli prekročiť hranicu Slovenska. Keď chceme exportovať, musíme vyrobiť, vyviezť, nájsť odberateľa a predať. Cestovný ruch znamená, že exportujeme bez toho, že by sme prekročili hranice dedinky, v ktorej sa tá služba poskytuje, pretože ten, ktorý kupuje, prichádza spoza hraníc a donáša svoje peniaze.
Preto podporovať cestovný ruch nie je dotácia. Cestovný ruch podporovať nie je dotácia v zmysle nejakej sociálnej dávky, ale musím dať kolegovi z opozície za pravdu, je to investícia. Je to investícia, ktorá znamená, že jedno poskytnuté euro prinesie pre štátnu kasu minimálne tri a na zamestnanosti a ďalších sprievodných efektoch, to znamená zníženie počtu poberateľov sociálnej dávky, podpôr a ďalších vecí, prinesie ďalšie a ďalšie úspory pre štátny rozpočet.
Preto treba cestovný ruch podporovať. A cestovný ruch nepotrebuje podporu v zmysle nejakých strašidelných investícií. Cestovný ruch na Slovensku za 20 rokov prekonal obrovský kus cesty. Malí, drobní ľudia, ktorí, ktorí to denne robia, ktorí poskytujú služby, či už majú jednu izbu, ktorú prenajímajú, alebo, alebo 10 postelí, alebo sa zadlžili, investovali, postavili menšie, väčšie hotely, penzióny, reštaurácie, to sú tí, ktorí investujú do cestovného ruchu a dennodenne nosia kožu na trh a bojujú s obrovskými problémami pri tom, aby mali klientelu, aby zvládali splácať to, čo na nich dopadlo. Ale očakávať, že majiteľ penziónu, ktorý má päť izieb, bude mať dostatok prostriedkov na to, aby propagoval svoje služby v Londýne, v New Yorku, v Paríži, vo Viedni a lákal tak klientelu k sebe a zabezpečoval to, aby mohol platiť dane, je naivizmus. To nikdy nebude, preboha! To nie je tak výnosné odvetvie, to nie je zlatá baňa, aby takýmto spôsobom mohli ľudia pracujúci v cestovnom ruchu zabezpečovať, aby na Slovensku sa zvýšil príliv zahraničných a domácich návštevníkov, aby vzrástol počet ubytovaní.
Práve preto je potrebný tento zákon, pretože tento zákon nie je orientovaný na to, že za neho sa budú stavať nové hotely, lanovky alebo zábavné parky. Tento zákon a výnosy z neho budú orientované alebo majú byť použité predovšetkým na to, aby ľudia z regiónu podľa toho, čo ten región potrebuje, venovali to, čo im najviac doteraz chýbalo, a to prostriedky na marketing, aby sa o nich dozvedel svet, aby mohol k nim nájsť cestu, aby mohli sa spolu spájať, vytvárať programy, ktoré sú atraktívne a zaujímavé pre tých, ktorí môžu prísť a takýmto spôsobom minúť peniaze.
Nejaký konkrétny príklad zo súčasnosti alebo nedávnej minulosti. Rakúsko dotuje a dotovalo a dotuje letenky pre ruskú klientelu. Myslíte si, že to je charita? Myslíte si, že to je sociálna dávka pre ruských pasažierov? Vôbec nie. Je veľmi dobre spočítané, že tá dotácia sa im niekoľkonásobne vráti, pretože ten človek príde, je, spí, míňa peniaze a z každej minutej koruny, na každé sú viazané spotrebné dane, DPH, ktoré plynú do štátneho rozpočtu.
Takže podpora pre cestovný ruch je taká istá investícia ako investícia do diaľnic a do infraštruktúry, taká istá investícia, ako boli veľké investície na podporu či už tvorby pracovných miest alebo inej formy investícií, na základe čoho vznikli obrovské automobilové fabriky, vďaka ktorým dneska Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa. Myslíte si, že by sme mali lepšie výkonnú ekonomiku, keby sa takéto investície neurobili? Myslíte si, že by sa Slovensku darilo lepšie, keby sme nepostavili diaľnice? To všetko sú investície a cestovný ruch je jedna z nich. Nie je to charita, nie je to dobročinnosť, je to dobre uskutočnený, keď sa urobí správne, investičný zámer, ktorý pomáha rastu ekonomiky a rastu zamestnanosti a tak sa na neho treba pozerať.
Malá poznámka k tomu, čo kolega Solymos povedal a navrhol z hľadiska toho počtu. Ako všetci zrejme viete, ja som z Banskej Štiavnice a viem o tom cestovnom ruchu tam čosi a nemyslím si, že treba uvádzať Banskú Štiavnicu ako príklad, že keď tam zostane hranica 50-tisíc, že nedokáže vytvoriť oblastné združenie cestovného ruchu. Nie je to pravda. Pretože keď znížime tú hranicu na 30-tisíc, tak nám síce vznikne viacej oblastných združení cestovného ruchu, ale slabších, s menšími možnosťami, s menšími zdrojmi a s menším efektom budú tieto peniaze použité. A je dobré, aby sa obce združovali a vytvárali tak skutočne oblasti, ktoré môžu návštevníkovi poskytnúť omnoho viac. Preto sa Štiavnica určite združí s Vyhňami, Sklenými Teplicami a ďalšími okolitými obcami, ktoré sú významné pre rozvoj cestovného ruchu a vytvoria tak lepší celok. Pretože tak vytvoria celok, ktorý poskytne omnoho viac možností pre turistu na malom, relatívne malom území. Tu podporovať nejaké takéto slovenské uzatváranie sa do seba by asi nebolo prospešné a nebolo efektívne, takže ja budem argumentovať a podporovať tú myšlienku, aby sme nešli s týmto počtom nižšie.
Myslím, že na prvé čítanie netreba ďalej túto tému košatiť, ale ako ukazuje diskusia, ešte len pri prvom čítaní asi tých diskusií bude viac a v druhom čítaní, to je priestor na to, to je aj pre kolegu Vážneho, aby sme upravovali a vylepšovali ten zákon. Myslím si, že urobili by sme medvediu službu aj cestovnému ruchu, aj čomukoľvek, keby sme teraz brzdili ten proces a vracali zákon späť. Treba sa pustiť do druhého čítania a uplatňovať dobré pozmeňujúce návrhy. A toto je typ zákona, ktorý by nemal byť politický. To nie je vec, ktorá by nás mala rozdeľovať, pretože to je naozaj orientovaný, to je hospodársky orientovaný zákon, ktorý tu bude pretrvávať, pokiaľ sa schváli, a štartovať cestovný ruchu ďalej.
Skôr by sme sa mali zamýšľať, a ja sa teda osobne nielen nad tým budem zamýšľať, ale prinášať aj konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré povedú k tomu, že zapojíme do tohto súkolia nielen ubytovateľov v cestovnom ruchu, ale aj subjekty, ktoré poskytujú služby v cestovnom ruchu, ako sú lyžiarske strediská, aquaparky, múzeá, hrady, zámky a tak ďalej, pretože to sú tie atrakcie, kvôli ktorým ľudia prichádzajú do daného územia, a je veľmi dobré, aby sme mohli vtiahnuť a aby aj cez tieto kanály pritekali prostriedky pre rozvoj regionálneho cestovného ruchu.
A ešte jedna poznámka predsa len, ale myslím si, že dôležitá. Daň z ubytovania sa vyberá na Slovensku, neviem presne koľko, ale takpovediac od nepamäti. Je to miestna daň, prúdi do miestnych rozpočtov. Dnes ale nie všetky mestá a obce tieto peniaze používajú na rozvoj cestovného ruchu. Mnohokrát tieto peniaze skončia na úplne niečo iné, spotrebujú sa možno na platy úradníkov alebo na hocičo iné. Práve zapojenie a podmienenie štátnej podpory vo väzbe na túto daň vytvára motivačnú nutnosť alebo motivuje obce a mestá, aby cez svoj rozpočet tú vybratú daň vracali do organizácií cestovného ruchu, a tým pádom aby naozaj slúžila pre podporu a rozvoj miestneho cestovného ruchu. A to je ďalší veľmi pozitívny dopad tohto zákona plus to, že už nemotivuje k tomu, aby ju malí podnikatelia obchádzali, aby ju neplatili, pretože už konečne budú môcť vidieť reálne efekty z tých peňazí, ktoré odvedú do obecnej kasy, že naozaj to podporuje a rozvíja to, čo daná obec, región a toto odvetvie hospodárstva potrebuje.
Ďakujem za pozornosť.
