Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja budem podrobnejšie k tomu hovoriť v rámci vystúpenia v rozprave. Takže veľmi krátko. Dve veci by som chcel zvýrazniť, že, panie a páni poslanci zo SMER-u, myslím, že predovšetkým by ste si mali spytovať svedomie, keď hovoríme o druhom pilieri, a to vo dvoch smeroch. Veľmi radi teraz hovoríte o anuite a čo ste robili štyri roky, keď ste mali možnosť veľmi tvrdo, intenzívne, so zapojením najširšej odbornej verejnosti vypracovávať, akým spôsobom anuita bude v zákone popísaná. Nikto z nás nespochybňuje, že túto úlohu treba naplniť, a aj som presvedčený, že ju naplníme a veľmi dobre.
Ale čo ste vy robili štyri roky? Nemáte hanby, že dnes vyčítate, že toto tu chýba, keď vy ste štyri roky držali v rukách tento systém? A celý čas ste nerobili nič iné, len ste sa snažili od premiéra počnúc a cez vás, pani Tomanová, ako ministerku a ďalších zamestnancov, ľudí vyháňať z druhého piliera a klamať, vyslovene ich klamať nepravdivými informáciami.
A čo sa týka Chile, keď ste to už spomenul, tak aspoň aj ja sa krátko vyjadrím. V Chile platil systém, že nikto, kto je podnikateľom, a nikto, kto je v poľnohospodárstve zamestnaný, nemusí byť účastný dôchodkového sporenia, a preto to vyústilo do toho, že veľká časť populácie vôbec nebola pokrytá dôchodkovým systémom. Takú chybu, samozrejme, nikto na Slovensku neurobil. U nás je dôchodkovým systémom pokrytá celá aktívna populácia, a preto vaše prekrútené informácie, ktoré zneužívajú neznalosť, prirodzenú a logickú, tých, čo sa tým nezaoberajú, sú nepravdivé a zavádzajúce.

Ďakujem. Som rád, že pani poslankyňa Tomanová v závere povedala, vlastne uznala, že tak ako je spravený zákon o sociálnom poistení, ktorý som svojho času predkladal do parlamentu, aj keď treba v ňom urobiť isté zásahy, je systémove dobre nastavený. A zároveň, žiaľbohu, musím avizovať, sme v prvom čítaní, ale že mám problém s tým, že v návrhu toho zákona sa novelizuje zákon o sociálnom poistení tak, že sa z neho prakticky vyhadzuje zásluhovosť, alebo sa znižuje na zanedbateľnú čiastku a zavádza sa z môjho pohľadu rovnostárstvo. To sme novelou zákona alebo novým zákonom o sociálnom poistení práve zrušili. A podľa mňa sme zrušili nespravodlivosť a zaviedli spravodlivosť v tom smere, že celoživotná aktivita človeka sa má odraziť vo výške jeho dôchodku. Nevidím nič dobré a spravodlivé na tom, aby trvalo nezamestnaný poberateľ sociálnych dávok mal rovnaký dôchodok ako tvrdo pracujúca učiteľka v materskej škôlke, predavačka v potravinách alebo robotník. A tam...
A týmto zákonom sa vraciame k tomu, že dôchodok už nebude poistením, ale sociálnou dávkou, a poistenie nebude poistením, ale daňou. A to sa mi nepáči a určite budem mať v druhom čítaní veľmi zásadné pozmeňujúce návrhy na túto tému.

Pani poslankyňa, ja by som tak nedramatizoval ten váš záver. Určité niektoré praktické postrehy, ktoré ste tam povedali, stoja za zváženie. A veď máme prvé čítanie. V druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy sa dá určite vylepšiť to, čo za vylepšenie stojí.
Ale ja sa vyjadrím len k jednej veci, k tej časti, ktorá hovorí o zužovaní rozdielu daní z nehnuteľností medzi bytmi, domami a podnikateľskými subjektmi. To je jednoducho pre mňa koniec výpalníctva, pretože niekedy, žiaľbohu, niektorí starostovia a primátori si zabezpečovali svoju popularitu populizmom takého typu, že minimalizovali daň pre väčšinu svojich voličov, samozrejme, čo sú obyvatelia bytov. A vypaľovali podnikateľov, neuvedomujúc si pritom, že práca pre ľudí, ktorí bývajú v tých bytoch, je závislá od týchto podnikateľov. A to nie je zdravé, to nie je dobré. Veď je prirodzené, že vy s tým súhlasiť nemôžete, pretože to prenáša na plecia primátorov a starostov väčšiu zodpovednosť za to, ako stanovia tú daň, akým spôsobom ju rozdelia, veď nemusia stanovovať hneď jej extrémne horné a spodné polohy. Veď na to je to, aby sa to nejakým spôsobom kategorizovalo podľa podmienok v obci, podľa jej záujmov. A tam by to malo smerovať. Takže rozumiem, prečo s tým nesúhlasíte, ale myslím si, že tak ako to bolo nastavené doteraz, to nebolo dobré.

Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Keďže neboli prednesené žiadne procedurálne, iné procedurálne návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci a bol vznesený jeden procedurálny návrh. Takže najprv budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Poslanec Vážny dal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili traja poslanci a ich názory vlastne dokonale odrážajú taký veľmi, ale typický rôznorodý mix názorov na cestovný ruch a čo to vlastne je. A naozaj je to verné zrkadlo slovenskej spoločnosti a jeho náhľadov na cestovný ruch.
Takže najprv dovoľte mi ako trošku zovšeobecna, ako sa na ten cestovný ruch vlastne môžme a máme pozerať. Cestovný ruch nie je nejaká spoločenská voľnočasová aktivita, cestovný ruch nie je nejaká charita, do ktorej sa patrí, pretože to chce svet a Európa, niečo dať a všeobecne hovoriť, že to treba podporovať. Nie je to dobročinnosť, ktorá by nejakým spôsobom vylepšovala estetický obraz Slovenska v očiach sveta. Cestovný ruch je výnosné hospodárske odvetvie, ktoré keď sa chytí za správny koniec, tak prináša pre štátny rozpočet cez rôzne typy daní obrovské výnosy a prináša obrovský rast zamestnanosti aj v regiónoch, ktoré inak nemajú šancu. Aj v tých zastrčených regiónoch, kde nikdy nebude stáť nejaká svetová fabrika, kde nikdy nebudú nejaké iné ekonomické aktivity, ale ktorý je práve preto, že je zastrčený, bohatý na prírodné krásy, a keď tam sa vytvoria dobré programy, keď tam bude dobrý marketing, keď tam sa o tom ľudia dozvedia, tak tam prídu a donesú peniaze.
Cestovný ruch znamená export. Cestovný ruch je čistý export bez toho, že by tí, ktorí poskytujú služby v cestovnom ruchu, museli prekročiť hranicu Slovenska. Keď chceme exportovať, musíme vyrobiť, vyviezť, nájsť odberateľa a predať. Cestovný ruch znamená, že exportujeme bez toho, že by sme prekročili hranice dedinky, v ktorej sa tá služba poskytuje, pretože ten, ktorý kupuje, prichádza spoza hraníc a donáša svoje peniaze.
Preto podporovať cestovný ruch nie je dotácia. Cestovný ruch podporovať nie je dotácia v zmysle nejakej sociálnej dávky, ale musím dať kolegovi z opozície za pravdu, je to investícia. Je to investícia, ktorá znamená, že jedno poskytnuté euro prinesie pre štátnu kasu minimálne tri a na zamestnanosti a ďalších sprievodných efektoch, to znamená zníženie počtu poberateľov sociálnej dávky, podpôr a ďalších vecí, prinesie ďalšie a ďalšie úspory pre štátny rozpočet.
Preto treba cestovný ruch podporovať. A cestovný ruch nepotrebuje podporu v zmysle nejakých strašidelných investícií. Cestovný ruch na Slovensku za 20 rokov prekonal obrovský kus cesty. Malí, drobní ľudia, ktorí, ktorí to denne robia, ktorí poskytujú služby, či už majú jednu izbu, ktorú prenajímajú, alebo, alebo 10 postelí, alebo sa zadlžili, investovali, postavili menšie, väčšie hotely, penzióny, reštaurácie, to sú tí, ktorí investujú do cestovného ruchu a dennodenne nosia kožu na trh a bojujú s obrovskými problémami pri tom, aby mali klientelu, aby zvládali splácať to, čo na nich dopadlo. Ale očakávať, že majiteľ penziónu, ktorý má päť izieb, bude mať dostatok prostriedkov na to, aby propagoval svoje služby v Londýne, v New Yorku, v Paríži, vo Viedni a lákal tak klientelu k sebe a zabezpečoval to, aby mohol platiť dane, je naivizmus. To nikdy nebude, preboha! To nie je tak výnosné odvetvie, to nie je zlatá baňa, aby takýmto spôsobom mohli ľudia pracujúci v cestovnom ruchu zabezpečovať, aby na Slovensku sa zvýšil príliv zahraničných a domácich návštevníkov, aby vzrástol počet ubytovaní.
Práve preto je potrebný tento zákon, pretože tento zákon nie je orientovaný na to, že za neho sa budú stavať nové hotely, lanovky alebo zábavné parky. Tento zákon a výnosy z neho budú orientované alebo majú byť použité predovšetkým na to, aby ľudia z regiónu podľa toho, čo ten región potrebuje, venovali to, čo im najviac doteraz chýbalo, a to prostriedky na marketing, aby sa o nich dozvedel svet, aby mohol k nim nájsť cestu, aby mohli sa spolu spájať, vytvárať programy, ktoré sú atraktívne a zaujímavé pre tých, ktorí môžu prísť a takýmto spôsobom minúť peniaze.
Nejaký konkrétny príklad zo súčasnosti alebo nedávnej minulosti. Rakúsko dotuje a dotovalo a dotuje letenky pre ruskú klientelu. Myslíte si, že to je charita? Myslíte si, že to je sociálna dávka pre ruských pasažierov? Vôbec nie. Je veľmi dobre spočítané, že tá dotácia sa im niekoľkonásobne vráti, pretože ten človek príde, je, spí, míňa peniaze a z každej minutej koruny, na každé sú viazané spotrebné dane, DPH, ktoré plynú do štátneho rozpočtu.
Takže podpora pre cestovný ruch je taká istá investícia ako investícia do diaľnic a do infraštruktúry, taká istá investícia, ako boli veľké investície na podporu či už tvorby pracovných miest alebo inej formy investícií, na základe čoho vznikli obrovské automobilové fabriky, vďaka ktorým dneska Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa. Myslíte si, že by sme mali lepšie výkonnú ekonomiku, keby sa takéto investície neurobili? Myslíte si, že by sa Slovensku darilo lepšie, keby sme nepostavili diaľnice? To všetko sú investície a cestovný ruch je jedna z nich. Nie je to charita, nie je to dobročinnosť, je to dobre uskutočnený, keď sa urobí správne, investičný zámer, ktorý pomáha rastu ekonomiky a rastu zamestnanosti a tak sa na neho treba pozerať.
Malá poznámka k tomu, čo kolega Solymos povedal a navrhol z hľadiska toho počtu. Ako všetci zrejme viete, ja som z Banskej Štiavnice a viem o tom cestovnom ruchu tam čosi a nemyslím si, že treba uvádzať Banskú Štiavnicu ako príklad, že keď tam zostane hranica 50-tisíc, že nedokáže vytvoriť oblastné združenie cestovného ruchu. Nie je to pravda. Pretože keď znížime tú hranicu na 30-tisíc, tak nám síce vznikne viacej oblastných združení cestovného ruchu, ale slabších, s menšími možnosťami, s menšími zdrojmi a s menším efektom budú tieto peniaze použité. A je dobré, aby sa obce združovali a vytvárali tak skutočne oblasti, ktoré môžu návštevníkovi poskytnúť omnoho viac. Preto sa Štiavnica určite združí s Vyhňami, Sklenými Teplicami a ďalšími okolitými obcami, ktoré sú významné pre rozvoj cestovného ruchu a vytvoria tak lepší celok. Pretože tak vytvoria celok, ktorý poskytne omnoho viac možností pre turistu na malom, relatívne malom území. Tu podporovať nejaké takéto slovenské uzatváranie sa do seba by asi nebolo prospešné a nebolo efektívne, takže ja budem argumentovať a podporovať tú myšlienku, aby sme nešli s týmto počtom nižšie.
Myslím, že na prvé čítanie netreba ďalej túto tému košatiť, ale ako ukazuje diskusia, ešte len pri prvom čítaní asi tých diskusií bude viac a v druhom čítaní, to je priestor na to, to je aj pre kolegu Vážneho, aby sme upravovali a vylepšovali ten zákon. Myslím si, že urobili by sme medvediu službu aj cestovnému ruchu, aj čomukoľvek, keby sme teraz brzdili ten proces a vracali zákon späť. Treba sa pustiť do druhého čítania a uplatňovať dobré pozmeňujúce návrhy. A toto je typ zákona, ktorý by nemal byť politický. To nie je vec, ktorá by nás mala rozdeľovať, pretože to je naozaj orientovaný, to je hospodársky orientovaný zákon, ktorý tu bude pretrvávať, pokiaľ sa schváli, a štartovať cestovný ruchu ďalej.
Skôr by sme sa mali zamýšľať, a ja sa teda osobne nielen nad tým budem zamýšľať, ale prinášať aj konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré povedú k tomu, že zapojíme do tohto súkolia nielen ubytovateľov v cestovnom ruchu, ale aj subjekty, ktoré poskytujú služby v cestovnom ruchu, ako sú lyžiarske strediská, aquaparky, múzeá, hrady, zámky a tak ďalej, pretože to sú tie atrakcie, kvôli ktorým ľudia prichádzajú do daného územia, a je veľmi dobré, aby sme mohli vtiahnuť a aby aj cez tieto kanály pritekali prostriedky pre rozvoj regionálneho cestovného ruchu.
A ešte jedna poznámka predsa len, ale myslím si, že dôležitá. Daň z ubytovania sa vyberá na Slovensku, neviem presne koľko, ale takpovediac od nepamäti. Je to miestna daň, prúdi do miestnych rozpočtov. Dnes ale nie všetky mestá a obce tieto peniaze používajú na rozvoj cestovného ruchu. Mnohokrát tieto peniaze skončia na úplne niečo iné, spotrebujú sa možno na platy úradníkov alebo na hocičo iné. Práve zapojenie a podmienenie štátnej podpory vo väzbe na túto daň vytvára motivačnú nutnosť alebo motivuje obce a mestá, aby cez svoj rozpočet tú vybratú daň vracali do organizácií cestovného ruchu, a tým pádom aby naozaj slúžila pre podporu a rozvoj miestneho cestovného ruchu. A to je ďalší veľmi pozitívny dopad tohto zákona plus to, že už nemotivuje k tomu, aby ju malí podnikatelia obchádzali, aby ju neplatili, pretože už konečne budú môcť vidieť reálne efekty z tých peňazí, ktoré odvedú do obecnej kasy, že naozaj to podporuje a rozvíja to, čo daná obec, región a toto odvetvie hospodárstva potrebuje.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, o súlade s právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2011 č. 459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážený páni, dovoľte mi predložiť pozmeňujú návrh k tomuto zákonu, ktorý znie:
"V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. Paragraf 1 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"(11) Ak sa poberateľovi dôchodku uvedeného v odsekov 1 až 3 a 5 vyplácaný dôchodok z cudziny, na účely poskytovania vianočného príspevku sa neprihliada na dôchodok vyplácaný z cudziny.".".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Odôvodnenie: Ak by sa na účely vianočného príspevku malo prihliadnuť aj na sumu dôchodku poukazovaného zo zahraničia, vianočný príspevok by bolo možné vyplatiť až po predložení potvrdenia o sume tohto dôchodku. Dôsledkom tejto skutočnosti by bolo vo väčšine prípadov nielen nevyplatenie vianočného príspevku v decembri, ale aj neprimerané zaťaženie poberateľov dôchodku a hlavne zvýšila by sa administratívna záťaž Sociálnej poisťovne a orgánov sociálneho zabezpečenia tzv. silových rezortov a bolo by veľmi ťažké technicky vôbec realizovať celú túto operáciu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Braňo Ondruš, skutočný majster demagógie, a podľa jeho vlastných slov od dneska špekulant, sám seba tak označil. Obrátil som ten transparentík dole hlavou alebo hore nohami, škoda, že to nedrží hore, pretože všetko, čo Braňo hovoril, mnohokrát aj celkom v tom úvode by to mohlo mať hlavu a pätu, akurát ten záver bol taký, že presne naopak. Presne naopak je to, tak ako on hovorí. A preto aj ten odborársky plagátik, ktorý si si tu zabudol, Braňo, je presne naopak a má visieť hore nohami alebo dole hlavou. Ale aspoň že vieme, Braňo, že teda si sa označil za špekulanta a už teraz rozumiem, prečo váš predseda má 20-tisícové hodinky na rukách, lebo to tak špekulanti väčšinou majú, že nezarobia si na to, ale nosia to, samozrejme. (Smiech v sále.)
Teraz k samotnému obsahu, čo si hovoril. My hovoríme vždy o ľuďoch, pretože to je cieľ. To sa len v štatistikách odrazí, ako to nakoniec je. A keď vy hovoríte o hájení záujmov pracujúcich, no prečo nie ste proti tým dohodám? Prečo tvoj pozmeňovací návrh nezahŕňa zrušenie práce na dohodu, ktorá vyslovene vytvára zlé pracovné podmienky pre ľudí? Prečo vaša novela rozšírila možnosti práce na dohodu? Kde sú, hájenie ľudí práce? Vy hájite len záujmy odborárov, záujmy veľkých spoločností, ktoré napríklad zarábajú stámilióny na gastrolístkoch tým, že sťahujú si z nich neúmerné provízie a podobne. Len sa skrývate za záujmy ľudí. To je vaša politika, takzvaná sociálna demokracia, ale ako si sám povedal, sú to tvoje slová, je to politika špekulantov.