Chcem by som zareagovať na pani kolegyňu Tomanovú, pretože bola ministerkou štyri roky, zaoberala sa touto problematikou a myslím si, že mali by sme o týchto veciach diskutovať. Ja sa snažím veľmi pozorne počúvať a nedívať sa hlavne na tieto veci cez uhol len opozično-koaličný, alebo optiku opozično-koaličnú. Aj hľadať v slovách pani Tomanovej, to,čo, s čím by sa súhlasiť dalo.
Je mnoho vecí, lebo toto je veľmi zložitý a komplikovaný systém, ktorý by isto bolo treba urobiť lepšie, vylepšiť, a môžem povedať, že aj ja som čakal, že za ten rok a pol sa podarí viac. Ale to je tak asi všetko, s čím sa môžme zhodnúť a stotožniť vo veľmi všeobecnej rovine. Ale v tých ostatných veciach, obávam sa, že pani poslankyňa je úplne vedľa z hľadiska vecného riešenia a neponúka žiadne konkrétne riešenia, len, len lamentácie. A taký pseudohumanizmus, ktorý nijakým spôsobom neposúva veci k lepšiemu. Obviňuje nás, že atakujeme väčšinovú populáciu týmto návrhom. Akým spôsobom by sa to mohlo udiať. Veď tento návrh zavádza pravidlo, že na štátnu sociálnu podporu má nárok tá rodina, kde aspoň jeden z rodičov za posledné štyri roky aspoň sem-tam pracoval. No ukážte mi všeobecne vo všeobecnej populácii rodiny, pre ktoré je toto problém.
Ja som v mnohých diskusiách vyzýval ľudí, poslucháčov, divákov, nech ma informujú, či takýto prípad poznajú, aby normálna rodina, ktorá sa snaží poctivo a slušne vychovávať svoje deti, za štyri roky ani jeden z jej členov, to znamená ani otec, ani matka o prácu, ani nezavadili. Nie je takýto prípad, až existuje, lebo vždy sa môže, samozrejme, stať, tak je veľmi výnimočný. Z tohto pohľadu je absolútna nepravda, že tento návrh nejakým spôsobom sa dotýka všetkých. Dotýka sa len tých, ktorí sa naučili systematicky fungovať až zabezpečovať si svoje živobytie cez sociálne dávky a cez zväčšovanie, počet svojej rodiny, jednoducho povedané cez rodenie detí.
Pani poslankyňa v závere svojho vystúpenia veľmi emotívne poukazovala na to, ako sa do nemocníc dostávajú deti s omrzlinami, zanedbané, ako učitelia musia pracovať v triedach so špinavými a zanedbanými deťmi. A ja sa pýtam, a to sme už zmenili tento zákon, ktorý podľa pani poslankyni k tomuto stavu povedie? No veď nie. Veď teraz sa vypláca taká sociálna podpora, ako bola nastavená pani poslankyňou Tomanovou ako ministerkou. Ako to, že tie deti sú zanedbané? Ako to, že majú omrzliny? Ako to, že sú špinavé? No ja vám poviem, prečo je tomu tak. Pretože tie peniaze vôbec neputujú k deťom. Pretože tie peniaze putujú úplne niekde inde, kde ich využijú a zneužijú ich nezodpovední rodičia, ako pán poslanec Kužma správne povedal, alkohol, cigarety, automaty. Toto máme zachovávať? Toto má štát financovať z daní slušných ľudí? A potom konštatovať, že deti sú zanedbané, majú omrzliny, sú špinavé a žijú v zaostalom prostredí.
No jednoducho musíme si, až nie sme slepí, hluchí a až nechceme zle ľuďom, ktorí žijú v chudobnom prostredí, tak si musíme otvorene povedať, že ten systém nefunguje. Že ten systém je nastavený zle, že ten systém škodí tým ľuďom, pretože deti sú zanedbané, otrhané, špinavé, a ako pani poslankyňa povedala, aj s omrzlinami.
Pani poslankyňa sama uviedla, že sa pamätá na časy, keď tu bolo 15-tisíc ľudí obývajúcich chatrče, že dnes ich je 135-tisíc. Ako je to možné, keď máme štátnu sociálnu dávku, ktorá všetkým poskytuje rovnaké možnosti? Nie je to, neznamená to, že to je asi niečo zlé? Keď vtedy bolo 15-tisíc a teraz je 135-tisíc? Neznamená to, že tento systém treba radikálne prestaviť? Alebo sa budeme ďalej prizerať a konzervovať a tolerovať tento stav a za päť, desať rokov si povieme, že nemáme 135-tisíc ľudí žijúcich v chatrčiach, ale 250-tisíc. A za ďalších x-rokov to bude možno 500-tisíc. A potom to bude riešiť kto? Kto bude financovať sociálny systém, ktorý by mal udržať pri živote a zabezpečiť základné životné podmienky takejto armáde chudobných ľudí zvyknutých žiť na sociálnych dávkach. Pretože tento systém generuje chudobu, rozširuje chudobu, rozmnožuje ju. Tento systém vytvára chatrče, vytvára nové nelegálne osady. Tento systém ukazuje deťom, ktoré sa narodili len preto, aby zabezpečili svojim rodičom ďalšiu sociálnu dávku a ďalší systém príplatkov, že takto treba žiť, takto treba opakovane recyklovať tento spôsob života a znova na neho nastupovať. Všetci, ktorí pod pláštikom falošného humanizmu, falošnej solidarity a falošnej ľudskosti takýto systém tolerujú, sa správajú antisociálne a necitlivo k týmto ľuďom, pretože tento systém rozširujú a chudobu rozmnožujú.
Pani poslankyňa Tomanová sa hodne venovala nezamestnanosti, aj keď to nie je predmetom samotného zákona. Ale vo väzbe na to, že hovoríme o tom, že tento zákon má motivovať k udržaniu a hľadaniu si práce, poukazuje na to, že aká práca, a aj iní kolegovia a kolegyne, ktorí sa prihlásili vo faktických poznámkach. Ale zároveň, zároveň kritizujú a napádajú systém, ktorý do dnešného dňa práve týmto ľuďom, ľuďom, ktorí dlhé roky žili bez práce, zabezpečil pracovné miesta. Podľa štatistiky je to do dnešného dňa 7 700 pracovných miest. Myslíte si, že je to ľahké vytvoriť v odľahlých regiónoch, kde naozaj o prácu je veľká núdza 7 700 nových pracovných miest? Ja si myslím, že vôbec nie.
Miesto toho, aby sme sa zjednotili, a spoločne presadzovali a rozširovali takýto systém, ktorý nielen ľuďom dáva prácu, a tí ľudia nepracujú len tak, že prenášajú veci z jedného miesta na druhý, aby niečo robili, alebo zametajú ulice, ale vykonávajú zmysluplnú činnosť, ktorá má za cieľ a aj prináša ochranu mnohomiliónových hodnôt, majetku a zdravia občanov v obciach, v ktorých žijú, tak tento systém budeme napádať. Škoda, že pani poslankyňa odišla, lebo by som jej to veľmi rád povedal tak, aby som na ňu videl, ale nemôžem povedať nič iné. Tu niekoho jednoducho veľmi mrzí, že tieto peniaze nešli veľkým stavebným firmám na veľké zákazky, za ktoré je možné dostávať a rozdávať provízie. Niekoho veľmi mrzí, že tieto peniaze sa rozdelili po malých čiastkach na stovky obcí. V týchto stovkách obcí prinášajú efekty, dávajú ľuďom prácu, ale nie je možné za to vypýtať žiadnu províziu.
Takže pani poslankyňa tu lobuje za systém, ktorý háji veľké stavebné firmy, ktorých mrzí, že nedostanú veľkú zákazku. Kto tu háji potom záujmy ľudí? Kto tu háji záujmy občanov? Ja si myslím, že pani poslankyňa to určite týmto nie je.
Druhý pilier, ktorý pani poslankyňa veľmi rada spomína a ktorý jej leží v žalúdku odjakživa, je práve dobrou ukážkou toho, aký rozdielny prístup môže štát zaujať k tomu, aká je úloha materstva a rodiny v spoločnosti. Druhý pilier vysoko oceňuje hodnotu materstva a vysoko oceňuje úlohu matky v spoločnosti, ale nevytvára podmienky na to, aby korumpoval práve hotovostnými platbami kohokoľvek, a motivoval k tomu, aby zamenili za vysokohodnotnú úlohu materstva zabezpečovanie si bezpracného príjmu prostredníctvom hotovostnej sociálnej dávky. To je veľký rozdiel, ale opäť paradoxne, to čo je v prospech matky, to čo je v prospech rodiny, pani poslankyni Tomanovej vadí.
Tento návrh zákona je len prvým krokom, ktorý má smerovať k tomu, že systém, ktorý je zlý a ktorý nám prináša obrovské problémy, systém, ktorý je časovanou bombou, ktorú keď nebudeme riešiť, tak táto krajina môže sa raz zobudiť do dňa, kedy táto situácia bude nezvládnuteľná, je potrebné prijať. Po ňom musia nasledovať ďalšie, ktoré budú smerovať k tomu a budú orientované tak, aby štátna a akákoľvek iná pomoc zo štátu bola viazaná na to, že ľudia musia vyjadriť a k tomu prispieť svojou aktivitou, svojou snahou a svojím prístupom k tomu, čo im spoločnosť poskytuje ako pomoc.
Zaujímavé, ešte aby som nezabudol, bolo, keď pani poslankyňa spomenula, že úroveň sociálnej dávky ste nastavili vy, ja ako minister. Ako keby pani poslankyňa zabudla, že štyri roky bola ministerka. Tak keď podľa nej je ten systém nesprávny a zlý, čo robila tie štyri roky na ministerstve? Lebo áno, má pravdu, nezmenila na tomto základnom princípe nič, ale zaviedla veľmi mnoho úplne nezmyselných ďalších príplatkov k dávkam, ktoré práve vytvorili ten systém, že dávky sa nám nabaľujú a vytvárajú v sumáre príjem, ktorý je vyšší alebo môže byť vyšší ako príjem z práce.
Uvediem taký veľmi jednoduchý aspoň jeden príklad za všetky. Počas môjho pôsobenia sme zaviedli prospechové štipendium na základných školách. Malo za cieľ to, aby sme ukázali už od malička, že snažiť sa, učiť sa dobre sa oplatí. Aby sme rodičom, ktorí už mnohí žijú ako žijú, a pravdepodobne tam veľa nezmeníme, ale cez jasný ekonomický motivačný faktor ukázali, že keď sa ich dieťa bude dobre učiť, tak budú sa mať aj oni lepšie. A keď sa bude dieťa učiť dobre, je väčšia šanca, že skončí strednú školu, že možno pôjde na vysokú školu, získa tak vzdelanie a už sa nevráti do chatrče, už sa nevráti do osady, ale bude pracovať, získa prácu, založí si rodinu a bude žiť úplne ináč. A o toto nám ide.
Pani Tomanová zmenila tento systém veľmi kurióznym spôsobom a zmenila túto dávku na všeobecnú dávku za dodržiavanie povinnej školskej dochádzky, na ktorú má nárok každé dieťa, ktoré pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia bez ohľadu na to, ako sa snaží alebo nesnaží. Ako k tomu prídu tie ostatné deti, ktoré chodia do školy úplne normálne a pretože to je povinnosť, máme povinnú školskú dochádzku. Toto sú absolútne deformácie, ktoré nemajú v systéme čo hľadať.
Keď máme povinnú školskú dochádzku a dieťa nechodí do školy, treba odobrať rodinné prídavky, nielen ich pozastaviť ako je to realizované teraz, čo je tiež výsledok pôsobenia pani Tomanovej ako ministerky. Potom dieťa začne chodiť do školy a prídavky sa doplatia. Takže dieťa chodí týždeň do školy, potom dva týždne nechodí alebo mesiac, potom zasa týždeň do školy, zasa sa prídavky doplatia. Aký toto má zmysel? Akurát ukazujeme tým ľuďom, ktorí takto zneužívajú sociálny systém, že len ho zneužívajte, len ho zneužívajte, veď my vám dáme peniaze, nám to vôbec nevadí.
Vážené dámy a páni, čaká nás dlhá cesta pri náprave tohto systému. Ale keď k tomu nenaberieme odhodlanie, odvahu a silu, tak budeme ľutovať a naše deti nám to budú veľmi vyčítať. Záver by som len chcel ešte povedať, že v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Kužma, je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy aj bod 13 a 14.
Ďakujem za pozornosť.
