Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.2.2012 o 10:05 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 10:31 - 10:33 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
No väčšinou to tak chodí, že keď niekto nechce niečo, tak potom hľadá také zádrapky procedurálne, problémy, chybičky, a to nebolo tak, a to bolo ináč a hľadá sa v detailoch a v postupoch. Taký ako právnik, keď si chce spochybniť, vie, že to tak nie je, ale musí spochybniť niečo, čo je zjavné. Tak, tak to je aj s vystúpením aj kolegov zo SMER-u voči tomuto návrhu. Plne sa pripájam k tomu, čo povedal kolega Osuský. Tu vôbec nejde o súťaž, zrodili sa dva návrhy bez toho, že by sme to spolu konzultovali a vedeli o tom, že niekto iný pripravuje obdobný návrh a vôbec to nevadí. Veď sú o tom istom, tým istým smerom zahlasujte, za ktorý chcete, vyberte si. Ide o podstatu, a keď máte pocit, že niečo tam treba zmeniť alebo upresniť, super v druhom čítaní, nech sa páči. Pozmeňovací návrh a keď to bude zmysluplné, radi to podporíme. Nepáči sa vám vypustenie Dňa Ústavy ako štátneho sviatku? Navrhnite iný štátny sviatok, ktorý by bol vhodnejší na vypustenie. Vôbec sa tomu nebudem brániť. Podstata veci je, že naozaj, a to viem, že sa zhodujeme v tom, keď nie so všetkými, tak asi s väčšinou asi aj zo strany SMER. Bez Česko-Slovenska by nebolo dnešného Slovenska. Neboli by sme tu vôbec, nesedeli by sme v tejto Národnej rade a o to nám ide. Tento rozhodujúci a významný deň, kedy sa prelomilo niečo, čo bolo dovtedy, tak ako Hlinka povedal, to neosvedčené tisícročné manželstvo a započalo sa budovanie niečoho nového, čo dospelo až k vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorej záujmy všetci chceme hájiť. O toto nám ide a na tomto zjednotíme svoje sily. To, že som individualista, na to som hrdý. Veď práve vďaka v spojení indivíduí dosahujeme vyššiu kvalitu, nie sme stádo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 10:19 - 10:21 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Hádať sa o dátum v zmysle 28 alebo 30 je práve tá malichernosť, ktorá nesvedčí významným okamihom dejín. A nesvedčí ani veľkosti politikov. Určite by Milan Rastislav Štefánik nemal s tým problém. A keď teda toto je kameň úrazu, dajte pozmeňovací návrh, že štátny sviatok - Deň
vzniku Česko-slovenskej republiky nech sa oslavuje tridsiateho. To je naozaj taká malichernosť, ale vám, není toto hlavný problém. Aj z toho, ako teraz na to reagujete. Vidím, že toto je len zástupný problém. Takže, to, čo je dôležité je, že vznikla Česko-slovenská republika, ktorá položila základy štátnosti Slovenskej republiky. Že bez nej by Slovensko neexistovalo dnes. Možno by sme ani nerozprávali sa slovensky, ale úradnou maďarčinou, keby nevzniklo Česko-Slovensko. A ide o to, aby sme si uctili deň vzniku Česko-slovenskej republiky. To je štátny sviatok. O to ide a pamätný deň, pán Lazar, keď spomínal pamätný deň. Pamätný deň už máme - deň smrti Milana Rastislava Štefánika (Výročie úmrtia M.R. Štefánika - pozn. red.). Vie o tom niekto? Pamätné dni sú dni, ktoré bez väčšej odozvy u väčšiny občanov Slovenska prechádzajú. Pretože tomu sa venuje naozaj, no na školách sa to možno pripomenie, ale len štátny sviatok dáva skutočnú váhu danému výročiu. Ústava nie je základom našej štátnosti. Základom našej štátnosti bolo vyhlásenie Slovenskej republiky. Ústavu meníme niekedy aj behom 24 hodín. Že? Pamätáme si to z nedávnych okolností. Je to významný dokument. Nepochybne. Ale je to len dokument. Ktorý meníme, keď sa zídeme a zdvihneme ruky alebo zatlačíme tlačítko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 10:05 - 10:07 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Tento argument o tom, že deklaráciou sa Slovenská reprezentácia až 30. pripájala k Česko-slovenskej republike zaznieva často. Ja nie som historik, aby som to nejako skúmal a viedol o tom dišputu. Ale úplne ľudsky a logicky sa zamýšľam nad tým, že Štefánik nebol Slovák? Štefánik nevedel o tom, že buduje Česko-Slovensko? Štefánik nerobil mnoho mesiacov a rokov konkrétne kroky, organizoval zahraničný odboj a všetko ostatné preto, aby vznika Česko-slovenská republika? Kde boli tí Slováci, ktorí vtedy v Martine sa podpísali pod tú deklaráciu vtedy, keď Štefánik organizoval zahraničný odboj a nasadzoval svoj život za to, aby vznikla Česko-slovenská republika? A znova. Spochybňujeme Štefánika? Spochybňujeme to, že bol Slovák? A, že môžme byť hrdí, že nás reprezentoval a že on zakladal Česko-Slovensko? Myslím si, že keď by sme toto robili, tak by sme opäť robili to, čo my Slováci robíme, žiaľbohu, často. Že sme pápežskejší od pápeža a vyškrtávame zo svojej histórie takpovediac najväčšie osobnosti pre naše malichernosti, žabomyšie spory, vojny a že nevidíme dopredu. Nevidíme s nadhľadu a nemáme tú historickú veľkorysosť, ktorú práve tieto osobnosti slovenského národa mali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2012 9:56 - 10:03 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni. Máme tu pred sebou dva návrhy zákonov, keď to tak zoberiem, ktoré navrhujú to isté. A ja by som chcel začať toto svoje vystúpenie Milanom Rastislavom Štefánikom. Vyhlásenie štátneho sviatku - 28. október, to znamená Deň vzniku Česko-Slovenska, je z nášho pohľadu ako predkladateľov toho jedného návrhu vlastne poctou životu a dielu Milana Rastislava Štefánika. Je to nesporne najuznávanejšia a najvýznamnejšia politická osobnosť slovenských dejín. Nemáme všeobecne uznávanejšieho, váženejšieho a nespochybniteľnejšieho politika, slovenského politika, ako je Milan Rastislav Štefánik. Jeho najvýznamnejším počinom, vyvrcholením jeho života a diela, vyvrcholením celoživotnej snahy, predčasne ukončenej tragickou smrťou, bolo založenie Česko-slovenskej republiky. On bol jej zakladateľom. Bez neho by Česko-slovenská republika nevznikla. Bez neho, bez jeho osobného pričinenia, obrovského diplomatického úsilia, využitia všetkých schopností a nadaní z organizovania zahraničného odboja a mnohých, mnohých ďalších záležitostí, by nebola šanca na vznik a uznanie Česko-slovenskej republiky. Milan Rastislav Štefánik tak nerobil z nejakého náhleho popudu, z nejakého závanu, nápadu, ale z racionálneho presvedčenia, že to je jediná zmysluplná cesta na to, ako zachovať a vytvoriť podmienky na rozvoj slovenského národa. Ako vytvoriť podmienky na to, aby slovenský národ existoval v štátnom útvare, ktorý umožní jeho rozvoj, ktorý umožní jeho rozvoj jeho reči, ktoré zabezpečí prvý raz v histórii hranice medzinárodne uznané a ktoré tak vlastne zabráni postupnému zániku, asimilácie alebo akejkoľvek ďalšieho negatívneho vývoja.
Jednoznačne dnes môžme povedať, že bez vzniku Česko-slovenskej republiky by nebolo dnešnej Slovenskej republiky. Nebolo by miesta Slovenska v Európe, v Európskej únii, v Európskych štruktúrach, v NATO, nebola by dnešná súčasnosť. Preto je veľmi dôležité, aby sme si takúto významnú osobnosť slovenských dejín dokázali uctiť a patrične si pripomínať jej dielo. A naozaj vyvrcholením jeho snaženia bol vznik Česko-slovenskej republiky. Máme zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Ale kto o ňom vie? Mládež o ňom nemá ani šajnu. Zabúdame postupne na našu históriu a na dôležité míľniky na našej ceste. A ako povedal niekto veľmi múdry dávno predo mnou, národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, si ju bude musieť zopakovať. A my predsa nechceme, aby sme opakovali ťažké, zlomové okamihy, ktoré mnohokrát museli byť vykúpené krvou, strádaním a problémami. My chceme ísť dopredu, chceme rozvíjať našu krajinu, a preto si našu históriu musíme pamätať.
Slovenská republika má mnoho štátnych sviatkov. Je oprávnené, keď sa, keď všetci majú pravdu, keď všetci tí, ktorí hovoria, že je ich príliš veľa. Áno, máme ich príliš veľa, a preto ani nenavrhujeme rozšírenie štátnych sviatkov, ale zámenu. Jedného štátneho sviatku za druhý, ktorý práve vo väzbe na Milana Rastislava Štefánika považujeme za významný. Keby sme tento návrh zákona schválili, v čo pevne verím a k čomu vás vyzývam a prosím, dali by sme aj logiku štátnym sviatkom, ktoré sa venujú istej ceste Slovenska k dnešku. Máme tu niekoľko štátnych sviatkov, ktoré si pripomínajú alebo ktorými oslavujeme isté zlomové momenty, ktoré významne ovplyvnili to, čím a ako dnes Slovenská republika je a funguje. Keďže začať by sa to malo práve vznikom Československej republiky. To bol prvý krok, ktorý otvoril cestu k všetkému ďalšiemu, čo na našej ceste nás priviedlo až do dnešných dní. Ďalším významným štátnym sviatkom, ktorý je štátnym sviatkom, je Slovenské národné povstanie alebo výročie vzniku Slovenského národného povstania. To bol opäť dejinný počin, kde sa slovenský národ prihlásil k protifašistickej koalícii, postavil sa do boja za demokraciu a za obnovenie Česko-Slovenska. Ďalším štátnym sviatkom, ktorý v tej dejinnej línii z hľadiska chronológie nasleduje, je 17. november. 17. november bol opäť deň, kedy sa rozhodovalo o tom, ako ďalej sa bude Slovensko vyvíjať. Kedy sme odvrhli komunizmus a začali sme budovať slobodnú a demokratickú spoločnosť. A tým posledným štátnym sviatkom, ktorý završuje cestu Slovenska do súčasnosti je výročie vzniku Slovenskej republiky - 1. január. Ale toto, tieto štátne sviatky sú len tri, ktoré spomínam. Ten štvrtý, ten prvý, ten, ktorý to všetko odštartoval ten nám chýba. A preto by bolo logické, aby sme tento vývinový oblúk dotvorili, naplnili a dali mu príslušnú váhu a vyhlásili 28. október - Deň vzniku Česko-slovenskej republiky za štátny sviatok Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2012 14:36 - 14:40 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel by som ešte predložiť pozmeňovací návrh, ale predtým predsa len pár slov. Tóno, si povedal, že si ekonóm, tak ja som tiež ekonóm, aj Štefan Kužma je ekonóm, a keď ťa počúvam, tak dosť nerozumiem, potom s čím máš problém? Pretože podľa toho, čo si hovoril, súhlasím s tým a to je podstata našej politiky, že práca je najlepšie sociálne zabezpečenie, a práca, dať prácu je najlepšia sociálna politika. Ale keď sociálne dávky dávajú taký istý príjem, ako je príjem z práce, tak akú to má ekonomickú logiku, že tí ľudia majú záujem o prácu? No nemajú. A máme o tom desiatky príkladov. Aj pri napríklad protipovodňových prácach, kde tie miesta vytvorené boli, práca ponúknutá bola, ale ľudia ju odmietli práve preto, že sa im to neoplatilo, pretože sociálne dávky boli vyššie, ako tie príjmy, ktoré majú z práce, nehovoriac o ďalších výhodách, ako je napríklad priestupková imunita, ktorú všetci poberatelia sociálnych dávok reálne majú. Ale poďme teda a ešte možno jedna vec o samotnej práci.
Keď som bol minister, pracovalo v rámci aktivačných prác takmer sto tisíc ľudí. Dneska je to podstatne menej. Prečo? Pretože ten systém sa zdeformoval, pretože sa nevyužíva a pretože tou cestou, ktorú sme my ukázali, sa ďalej nepokračuje. Treba sa na ňu vrátiť.
Takže dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh.
K článku I. prvý bod znie: V § 3a sa za ods. 2 vkladajú nové ods. 3 a 4, ktoré znejú:
"3. Nárok na príplatok k príspevku nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. a) alebo b), ak táto oprávnená osoba alebo druhý rodič dieťaťa
a) v období posledných štyroch rokov predchádzajúcich k dňu uplatnenia nároku na príplatok k príspevku
1. nebol nemocensky poistený minimálne 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, alebo obdobie vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, z ktorých nebola povinne nemocensky poistená, alebo
2. sa nestala absolventom strednej školy alebo vysokej školy.
b) sústavne sa nepripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo
c) nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, nevykonáva obdobnú činnosť mimo územia Slovenskej republiky, alebo nečerpá rodičovskú dovolenku na výkon prác vykonávaných na základe dohôd o práci a vykonávaných mimo pracovného pomeru sa neprihliada.
4. Ak sa obdobia uvedené v ods. 3 písm. a) v prvom bode navzájom kryjú, započítavajú sa len raz. Ustanovenie ods. 2 sa nepoužije, ak oprávnená osoba a druhý rodič dieťaťa sú invalidné s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Ak jedna z osôb uvedených v druhej vete je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, obdobia podľa ods. 2 písm. b) prvého bodu získané oboma osobami uvedené v druhej vete sa sčítavajú, prvá veta na každú z týchto osôb platí rovnako. Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako ods. 5 až 7.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a až 5c znejú: § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 599/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Doterajšie odkazy 5a až 5h a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa označujú ako odkazy 5d až 5k a poznámky pod čiarou ako 5d až 5k."
V tejto súvislosti navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie prvý bod, v prvom bode s odporúčaním neschváliť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2012 14:21 - 14:23 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Pán Marcinčin, vkladáte mi do úst slová, ktoré som nepovedal, a zrejme v nedostatku argumentov prekrúcate to, čo som povedal. Nepovedal som, že situácia sa nezlepšila. Práve som zdôraznil, že po zavedení mojich opatrení ako ministra sa významne zlepšila. A potom ten stav bol opäť zvrátený späť po nástupe pani Tomanovej a strany Smeru k moci a k riešeniu tejto problematiky. Presný opak, ako tvrdíte. Nepovedal som, že štúdie sú zbytočné. Nič také nezaznelo v mojom prejave. Akurát som povedal, že to nestačí. Že nestačí len celý život žiť z toho, že navrhujeme štúdie a nenavrhujeme konkrétne riešenia. Alebo píšeme štúdie a nenavrhujeme konkrétne riešenia a položil som vám priamu otázku. Čo ste vy konkrétne urobili preto, aby sa to zlepšilo. Neusvedčili ste ma v žiadnom prípade z toho, že tomu nerozumiem, pretože ten údaj, ktorý ste vy z médií prevzal a ktorý som tak, ako bol interpretovaný, nepovedal, nepochádza z vašej štúdie. Pochádza z otvorených zdrojov na internete a hovorí o dopade na HDP. A keď ste tu neboli, ja som vysvetlil v sále, ako to bolo myslené a čo sa všetko do toho zahŕňa. Trvám na tom, že je to jednoducho tak.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2012 14:10 - 14:19 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, chcem zareagovať na rozpravu, ktorá tu prebiehala k tomuto zákonu, predovšetkým na pána Marcinčina, ktorý teraz je neprítomný, pretože, jedným slovom povedané, emócie k riešeniu takejto závažnej otázky nepomáhajú. Emócia nás môže priviesť k tomu k čomu pána poslanca priviedla, a to k veľmi silným slovám. Ja som už počul na svoju adresu naozaj rôzne charakteristiky, ktorými ma častovali predovšetkým exponenti opozície alebo aj v čase keď boli vládnou koalíciou predovšetkým zo Smeru, takže pán Anton Marcinčin sa zaradil do tejto skupiny ľudí svojimi vyjadreniami, ktoré vyplývajú len z jeho nesprávne pochopenej a interpretovanej informácie, ktorú prevzal z médii.
Tu sa nejedná o to, že by náklady na financovanie sociálneho systému dotýkajúcich sa rómskych komunít tvorili 8 % HDP. To nikto nepovedal. Ale jedná sa o to, že z otvorených zdrojov, ktoré si každý môže nájsť prostredníctvom internetu a štúdiám venujúcim sa tejto problematike sa dnes už venujú mnohí ľudia a mnohé štúdie na túto tému boli publikované. Z týchto informácií vyplýva, že prepad HDP spôsobený neefektívnym riešením rómskej problematiky môže byť vo výške 7 - 8 %. Áno, každý kto má o to záujem, si to na internete môže nájsť. Do tohto prepadu ale sa nezapočítavajú náklady na sociálne dávky. Ale aj to, že tento rezervoár, obrovský rezervoár pracovných síl je nevyužitý, že keby sa pristúpilo k iným spôsobom riešenia, keby sme si nakupovali, ako tu navrhujú poslanci Smeru za peniaze daňových poplatníkov nekradnutie, keby sme nekupovali za peniaze daňových poplatníkov motiváciu k rozširovaniu rómskych osád, k rodeniu detí za peniaze, tak by celá naša krajina mohla byť bohatšia, by mohla HDP Slovenska významné stúpnuť, mohli by byť zapojené do pracovného procesu mnohé pracovné sily, mohla by byť vzdelanostná štruktúra podstatne vyššia. Táto vec sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň, ani z roka na rok. Desiatky rokov sme, nielen my, čo tu sedíme v tomto parlamente, ale celá spoločnosť sa uberala nesprávnym smerom pri prístupe k tejto problematike. Pristupovali sme k riešeniu problémov sociálne odkázaných, z ktorých významná časť patrí k rómskemu etniku ako k riešeniu nejakých nesvojprávnych osôb. Robili sme to asi takým spôsobom, ako keď narkomanovi sa podáva ďalšia dávka drogy, len aby nebol problém, aby neboli abstinenčné príznaky. Neliečil sa problém, ale pokračovalo prehlbovanie závislosti. Závislosti na nesprávnej sociálnej pomoci, závislosti na štáte, pokračovalo zotročovanie závislosťou na sociálnych dávkach. A toto treba prerušiť, s týmto treba skončiť, a toto je podstatou návrhu, ktorý tu predkladám a ktorý obhajujem. Keďže pán poslanec prišiel do rokovacej sály, tak už môžem hovoriť priamo k nemu.
Existujú viaceré prístupy. Za mnohé roky sme mohli byť svedkami toho, že sa stovky miliónov minuli na tzv. riešenie rómskeho problému. Vznikli mnohé štúdie, vznikli mnohé neziskové organizácie, ktoré napísali stohy projektov, na ktoré získali množstvo grantov. A aké sú výsledky? Je menej rómskych osád? Je menej chudoby v daných regiónoch? Zmenila sa vzdelanostná štruktúra? Nie. Situácia je z roka na rok horšia. Že, Tóno, vieš, môžme k tomu pristupovať intelektuálne, ľavicovo, ako zrejme je tebe blízke, keďže prvým gratulantom k tvojmu emotívnemu vystúpeniu bola pani Tomanová a ako som povedal, keď si tu nebol prítomný, zaradil si sa svojim emotívnym vystúpením a tvrdými slovami práve do tejto skupiny, ktorá ma rada častovala rôznymi nelichotivými prívlastkami, a dá sa z toho žiť ako spokojne celý život. Naozaj je množstvo ľudí na Slovensku vzdelaných, ktorí si na tom postavili slušné živobytie, že riešia túto problematiku v zmysle písania projektov, získavania grantov, zaoberania sa touto problematikou, navrhovania riešení, zvolávaní konferencií, písaním štúdií, ale situácia sa nezlepšuje. Situácia sa zhoršuje, a to mňa trápi. Ja nie som človek, ktorý vymýšľa virtuálne riešenia. Ja som človek, ktorý rieši daný problém. Ako minister som tento problém vecne riešil. Môžem sa ťa, Tóno, rovno spýtať, ako si ty už vyriešil, čo si vyriešil ty z tohto problému okrem toho, že si napísal štúdiu? Ako si svojim návrhom zlepšil situáciu v oblasti komunít, ktoré sú odkázané na sociálne dávky? Ja mám za sebou úplne konkrétne a jasné výsledky. Po zavedení tých opatrení, ktoré som ako minister presadil, po zmene systému vyplácania sociálnych dávok sa nielenže zapojili desiatky tisíc predtým ľudí, ktorí predtým vôbec nepracovali a dávno stratili sociálne návyky, ale začal sa aj postupný prerod vnímania reality práve v týchto spoločenstvách. V TREND-e asi pred rokom, myslím alebo možno niečo viac, bolo publikovaných niekoľko článkov, ktoré sa zaoberali napríklad vývinom pôrodnosti po zavedení týchto opatrení, kde sa konštatovalo, že napríklad pôrodnosť v sociálne segregovaných osadách začala klesať. Ja si myslím, že toto sú výsledky, ktoré znamenajú posuny, ktoré budú trvať roky. Tento pozitívny posun bol zvrátený nástupom Smeru a politiky pani Tomanovej, ktorá opäť prišla s riešeniami, dajme viac peňazí do týchto skupín a vrátili sme sa tam, kde sme boli. Len skutočné riešenia môžu pomôcť vyriešiť túto problematiku. A že na to bude treba odvahu a že na to bude treba silu a že bude treba zahodiť za hlavu staré a nefunkčné prístupy o tom niet pochýb. Ale ja na tom budem trvať, aj keď budem určite predmetom kritiky zo strany ľavicových intelektuálov a tých, ktorí tzv. riešia rómsku problematiku doteraz.
A možno je vhodná chvíľa a dovoľte mi preto, aby som ju využil. Vyzývam všetkých na otvorenú a verejnú diskusiu, všetky mimovládne organizácie, všetkých politických predstaviteľov, o tom, ako chceme riešiť, ale konkrétnymi krokmi, práve tento problém, ktorý kvári Slovensko, predovšetkým niektoré regióny a ako reálne, nie slovami, nie míňaním peňazí, ale reálnymi zmenami dosiahnuť zmeny v tejto oblasti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2012 10:31 - 10:32 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1991 Zb. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí a ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, zavádza obdobné kritérium, ako v predchádzajúcej rozprave sme o ňom hovorili, pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa.
Navrhovaným kritériom je podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená pracoval v súhrne aspoň dvestosedemdesiat dní alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy.
Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2012 10:29 - 10:30 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko. Jedna príhoda, ktorá sa mi stala, lebo o týchto protipovodňových prácach tu už beží dlhšie debata. Pani Tomanová sa veľmi, veľmi prudko pustila do boja proti tejto, tomuto veľmi úspešnému projektu. A keď som prvýkrát na to reagoval s podivením, že prečo proti tomu bojuje, tak následne za mnou prišiel jeden jej kolega, pretože máme tu ľudí, ktorí tiež žijú v regiónoch a ktorí s tým majú skúsenosti, ja ho nebudem určite menovať, aby som mu nespôsobil v klube Smeru nejaké problémy, ktorý mi povedal, že tento projekt je výborný, že nechápe prečo sa vedie proti nemu zo strany pani ministerky takáto kampaň. A to ukazuje na to, že naozaj tí ľudia, ktorí majú skúsenosti z reálneho prostredia, z praxe, z regiónov, vedia, že to je dobrá vec, ktorá pomáha ľuďom. A tí, ktorí sedia za zeleným stolom a počúvajú lobistov, tak tí potom bojujú za niečo iné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2012 10:10 - 10:25 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Chcem by som zareagovať na pani kolegyňu Tomanovú, pretože bola ministerkou štyri roky, zaoberala sa touto problematikou a myslím si, že mali by sme o týchto veciach diskutovať. Ja sa snažím veľmi pozorne počúvať a nedívať sa hlavne na tieto veci cez uhol len opozično-koaličný, alebo optiku opozično-koaličnú. Aj hľadať v slovách pani Tomanovej, to,čo, s čím by sa súhlasiť dalo.
Je mnoho vecí, lebo toto je veľmi zložitý a komplikovaný systém, ktorý by isto bolo treba urobiť lepšie, vylepšiť, a môžem povedať, že aj ja som čakal, že za ten rok a pol sa podarí viac. Ale to je tak asi všetko, s čím sa môžme zhodnúť a stotožniť vo veľmi všeobecnej rovine. Ale v tých ostatných veciach, obávam sa, že pani poslankyňa je úplne vedľa z hľadiska vecného riešenia a neponúka žiadne konkrétne riešenia, len, len lamentácie. A taký pseudohumanizmus, ktorý nijakým spôsobom neposúva veci k lepšiemu. Obviňuje nás, že atakujeme väčšinovú populáciu týmto návrhom. Akým spôsobom by sa to mohlo udiať. Veď tento návrh zavádza pravidlo, že na štátnu sociálnu podporu má nárok tá rodina, kde aspoň jeden z rodičov za posledné štyri roky aspoň sem-tam pracoval. No ukážte mi všeobecne vo všeobecnej populácii rodiny, pre ktoré je toto problém.
Ja som v mnohých diskusiách vyzýval ľudí, poslucháčov, divákov, nech ma informujú, či takýto prípad poznajú, aby normálna rodina, ktorá sa snaží poctivo a slušne vychovávať svoje deti, za štyri roky ani jeden z jej členov, to znamená ani otec, ani matka o prácu, ani nezavadili. Nie je takýto prípad, až existuje, lebo vždy sa môže, samozrejme, stať, tak je veľmi výnimočný. Z tohto pohľadu je absolútna nepravda, že tento návrh nejakým spôsobom sa dotýka všetkých. Dotýka sa len tých, ktorí sa naučili systematicky fungovať až zabezpečovať si svoje živobytie cez sociálne dávky a cez zväčšovanie, počet svojej rodiny, jednoducho povedané cez rodenie detí.
Pani poslankyňa v závere svojho vystúpenia veľmi emotívne poukazovala na to, ako sa do nemocníc dostávajú deti s omrzlinami, zanedbané, ako učitelia musia pracovať v triedach so špinavými a zanedbanými deťmi. A ja sa pýtam, a to sme už zmenili tento zákon, ktorý podľa pani poslankyni k tomuto stavu povedie? No veď nie. Veď teraz sa vypláca taká sociálna podpora, ako bola nastavená pani poslankyňou Tomanovou ako ministerkou. Ako to, že tie deti sú zanedbané? Ako to, že majú omrzliny? Ako to, že sú špinavé? No ja vám poviem, prečo je tomu tak. Pretože tie peniaze vôbec neputujú k deťom. Pretože tie peniaze putujú úplne niekde inde, kde ich využijú a zneužijú ich nezodpovední rodičia, ako pán poslanec Kužma správne povedal, alkohol, cigarety, automaty. Toto máme zachovávať? Toto má štát financovať z daní slušných ľudí? A potom konštatovať, že deti sú zanedbané, majú omrzliny, sú špinavé a žijú v zaostalom prostredí.
No jednoducho musíme si, až nie sme slepí, hluchí a až nechceme zle ľuďom, ktorí žijú v chudobnom prostredí, tak si musíme otvorene povedať, že ten systém nefunguje. Že ten systém je nastavený zle, že ten systém škodí tým ľuďom, pretože deti sú zanedbané, otrhané, špinavé, a ako pani poslankyňa povedala, aj s omrzlinami.
Pani poslankyňa sama uviedla, že sa pamätá na časy, keď tu bolo 15-tisíc ľudí obývajúcich chatrče, že dnes ich je 135-tisíc. Ako je to možné, keď máme štátnu sociálnu dávku, ktorá všetkým poskytuje rovnaké možnosti? Nie je to, neznamená to, že to je asi niečo zlé? Keď vtedy bolo 15-tisíc a teraz je 135-tisíc? Neznamená to, že tento systém treba radikálne prestaviť? Alebo sa budeme ďalej prizerať a konzervovať a tolerovať tento stav a za päť, desať rokov si povieme, že nemáme 135-tisíc ľudí žijúcich v chatrčiach, ale 250-tisíc. A za ďalších x-rokov to bude možno 500-tisíc. A potom to bude riešiť kto? Kto bude financovať sociálny systém, ktorý by mal udržať pri živote a zabezpečiť základné životné podmienky takejto armáde chudobných ľudí zvyknutých žiť na sociálnych dávkach. Pretože tento systém generuje chudobu, rozširuje chudobu, rozmnožuje ju. Tento systém vytvára chatrče, vytvára nové nelegálne osady. Tento systém ukazuje deťom, ktoré sa narodili len preto, aby zabezpečili svojim rodičom ďalšiu sociálnu dávku a ďalší systém príplatkov, že takto treba žiť, takto treba opakovane recyklovať tento spôsob života a znova na neho nastupovať. Všetci, ktorí pod pláštikom falošného humanizmu, falošnej solidarity a falošnej ľudskosti takýto systém tolerujú, sa správajú antisociálne a necitlivo k týmto ľuďom, pretože tento systém rozširujú a chudobu rozmnožujú.
Pani poslankyňa Tomanová sa hodne venovala nezamestnanosti, aj keď to nie je predmetom samotného zákona. Ale vo väzbe na to, že hovoríme o tom, že tento zákon má motivovať k udržaniu a hľadaniu si práce, poukazuje na to, že aká práca, a aj iní kolegovia a kolegyne, ktorí sa prihlásili vo faktických poznámkach. Ale zároveň, zároveň kritizujú a napádajú systém, ktorý do dnešného dňa práve týmto ľuďom, ľuďom, ktorí dlhé roky žili bez práce, zabezpečil pracovné miesta. Podľa štatistiky je to do dnešného dňa 7 700 pracovných miest. Myslíte si, že je to ľahké vytvoriť v odľahlých regiónoch, kde naozaj o prácu je veľká núdza 7 700 nových pracovných miest? Ja si myslím, že vôbec nie.
Miesto toho, aby sme sa zjednotili, a spoločne presadzovali a rozširovali takýto systém, ktorý nielen ľuďom dáva prácu, a tí ľudia nepracujú len tak, že prenášajú veci z jedného miesta na druhý, aby niečo robili, alebo zametajú ulice, ale vykonávajú zmysluplnú činnosť, ktorá má za cieľ a aj prináša ochranu mnohomiliónových hodnôt, majetku a zdravia občanov v obciach, v ktorých žijú, tak tento systém budeme napádať. Škoda, že pani poslankyňa odišla, lebo by som jej to veľmi rád povedal tak, aby som na ňu videl, ale nemôžem povedať nič iné. Tu niekoho jednoducho veľmi mrzí, že tieto peniaze nešli veľkým stavebným firmám na veľké zákazky, za ktoré je možné dostávať a rozdávať provízie. Niekoho veľmi mrzí, že tieto peniaze sa rozdelili po malých čiastkach na stovky obcí. V týchto stovkách obcí prinášajú efekty, dávajú ľuďom prácu, ale nie je možné za to vypýtať žiadnu províziu.
Takže pani poslankyňa tu lobuje za systém, ktorý háji veľké stavebné firmy, ktorých mrzí, že nedostanú veľkú zákazku. Kto tu háji potom záujmy ľudí? Kto tu háji záujmy občanov? Ja si myslím, že pani poslankyňa to určite týmto nie je.
Druhý pilier, ktorý pani poslankyňa veľmi rada spomína a ktorý jej leží v žalúdku odjakživa, je práve dobrou ukážkou toho, aký rozdielny prístup môže štát zaujať k tomu, aká je úloha materstva a rodiny v spoločnosti. Druhý pilier vysoko oceňuje hodnotu materstva a vysoko oceňuje úlohu matky v spoločnosti, ale nevytvára podmienky na to, aby korumpoval práve hotovostnými platbami kohokoľvek, a motivoval k tomu, aby zamenili za vysokohodnotnú úlohu materstva zabezpečovanie si bezpracného príjmu prostredníctvom hotovostnej sociálnej dávky. To je veľký rozdiel, ale opäť paradoxne, to čo je v prospech matky, to čo je v prospech rodiny, pani poslankyni Tomanovej vadí.
Tento návrh zákona je len prvým krokom, ktorý má smerovať k tomu, že systém, ktorý je zlý a ktorý nám prináša obrovské problémy, systém, ktorý je časovanou bombou, ktorú keď nebudeme riešiť, tak táto krajina môže sa raz zobudiť do dňa, kedy táto situácia bude nezvládnuteľná, je potrebné prijať. Po ňom musia nasledovať ďalšie, ktoré budú smerovať k tomu a budú orientované tak, aby štátna a akákoľvek iná pomoc zo štátu bola viazaná na to, že ľudia musia vyjadriť a k tomu prispieť svojou aktivitou, svojou snahou a svojím prístupom k tomu, čo im spoločnosť poskytuje ako pomoc.
Zaujímavé, ešte aby som nezabudol, bolo, keď pani poslankyňa spomenula, že úroveň sociálnej dávky ste nastavili vy, ja ako minister. Ako keby pani poslankyňa zabudla, že štyri roky bola ministerka. Tak keď podľa nej je ten systém nesprávny a zlý, čo robila tie štyri roky na ministerstve? Lebo áno, má pravdu, nezmenila na tomto základnom princípe nič, ale zaviedla veľmi mnoho úplne nezmyselných ďalších príplatkov k dávkam, ktoré práve vytvorili ten systém, že dávky sa nám nabaľujú a vytvárajú v sumáre príjem, ktorý je vyšší alebo môže byť vyšší ako príjem z práce.
Uvediem taký veľmi jednoduchý aspoň jeden príklad za všetky. Počas môjho pôsobenia sme zaviedli prospechové štipendium na základných školách. Malo za cieľ to, aby sme ukázali už od malička, že snažiť sa, učiť sa dobre sa oplatí. Aby sme rodičom, ktorí už mnohí žijú ako žijú, a pravdepodobne tam veľa nezmeníme, ale cez jasný ekonomický motivačný faktor ukázali, že keď sa ich dieťa bude dobre učiť, tak budú sa mať aj oni lepšie. A keď sa bude dieťa učiť dobre, je väčšia šanca, že skončí strednú školu, že možno pôjde na vysokú školu, získa tak vzdelanie a už sa nevráti do chatrče, už sa nevráti do osady, ale bude pracovať, získa prácu, založí si rodinu a bude žiť úplne ináč. A o toto nám ide.
Pani Tomanová zmenila tento systém veľmi kurióznym spôsobom a zmenila túto dávku na všeobecnú dávku za dodržiavanie povinnej školskej dochádzky, na ktorú má nárok každé dieťa, ktoré pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia bez ohľadu na to, ako sa snaží alebo nesnaží. Ako k tomu prídu tie ostatné deti, ktoré chodia do školy úplne normálne a pretože to je povinnosť, máme povinnú školskú dochádzku. Toto sú absolútne deformácie, ktoré nemajú v systéme čo hľadať.
Keď máme povinnú školskú dochádzku a dieťa nechodí do školy, treba odobrať rodinné prídavky, nielen ich pozastaviť ako je to realizované teraz, čo je tiež výsledok pôsobenia pani Tomanovej ako ministerky. Potom dieťa začne chodiť do školy a prídavky sa doplatia. Takže dieťa chodí týždeň do školy, potom dva týždne nechodí alebo mesiac, potom zasa týždeň do školy, zasa sa prídavky doplatia. Aký toto má zmysel? Akurát ukazujeme tým ľuďom, ktorí takto zneužívajú sociálny systém, že len ho zneužívajte, len ho zneužívajte, veď my vám dáme peniaze, nám to vôbec nevadí.
Vážené dámy a páni, čaká nás dlhá cesta pri náprave tohto systému. Ale keď k tomu nenaberieme odhodlanie, odvahu a silu, tak budeme ľutovať a naše deti nám to budú veľmi vyčítať. Záver by som len chcel ešte povedať, že v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Kužma, je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy aj bod 13 a 14.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis