Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, je pre mňa príjemnou možnosťou vystúpiť k tomuto bodu ešte pred hlasovaním, pred 17.00 hodinou, prvým hlasovaním na tejto schôdzi, pretože potom sa spustí hlasovací automat. Čiže do tej 17.00 hodiny ešte by som mohol naivne žiť v tom, že mám ku komu čo prehovoriť, a ešte by som, nedajbože, niečo mohol aj zmeniť svojou rečou pri väčšine, ktorá existuje v tejto snemovni momentálne.
Ja začnem citátom, tak ako to mám rád, a to citátom: „Som zásadne proti tomu, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty. Viem si ale predstaviť zvýšenie spotrebných daní na alkohol a cigarety.“ Autorom tohto je Richard Sulík, náš šéf parlamentu. A povedal to v auguste tohto roku. Ja mu, samozrejme, rád pripomeniem, nielen jemu, ale aj ďalším kolegom, ktorí s nami spolu absolvovali predvolebnú kampaň, vyjadrenia oveľa tvrdšie v oblasti zvyšovania daní, či priamych alebo nepriamych, spotrebných, poplatkov ap., kde bol jednoznačný spoločný prístup, dá sa povedať, a presviedčanie ľudí o tom, že sa nepôjde touto cestou v ťažkých časoch. Treba priznať, že Slovensko tak ako celá Európa sa nachádza v neľahkej situácii aj dnes, keby sme mohli mať pocit, že ten krehký ráz má šancu na ďalšie pokračovanie udalosťami, s ktorými ste exekutívne konfrontovaní aj vy. A zrejme nám nemôžu dávať istotu v tom, že tempo a udržateľnosť rastu je bezproblémová a nárokovateľná a že sa na ňu môžeme spoľahnúť.
Podstata tohto zákona spočíva v jednom čísle. A to meníme, číslo, z 19 na 20. Je to veľká maličkosť, ale keď si zoberieme údaje Štatistického úradu a zoberieme si tú priemernú slovenskú rodinu s dvomi deťmi, ktorá míňa mesačne 930 eur na tovary a služby, z toho je mínus 188 eur na DPH, jednopercentný nárast nám znamená 10 eur mesačne. To je to reálne vyjadrenie, o ktorom hovoríme na priemernej modelovej slovenskej rodine.
A, samozrejme, my sme tu v zásadnom hodnotovom rozpore s vami v tom, dámy a páni z koalície, že nepriama daň a zdaňovanie spotreby je spravodlivé. Ono keď si to rozbijeme do vysoko-, stredno- a nízkopríjmových, toto zvýšenie DPH, si, samozrejme, vysokopríjmová osoba nevšimne, strednopríjmová si to všimne, ale nezmení zásadne svoje správanie. Ale u nízkopríjmového človeka, u nízkopríjmovej rodiny takýto nárast, a to je len jedna položka, samozrejme, je to myslené na dnešnej schôdzi, a tie ďalšie dni sa dostaneme k ďalším a ďalším zvýšeným nákladom na život, tak táto položka u nízkopríjmovej skupiny, samozrejme, spôsobí aj zmenu spotrebiteľského správania, pretože DPH zasahuje naozaj všetko. Sú to energie, nájom, plyn, elektrina, každodenný chlieb, ako sa to hovorí.
V tomto máme spor. Mali sme ho predtým, mali sme ho aj v roku 2003, lebo treba sa možno pozrieť aj dozadu. História je vždycky poučná. A model tých opatrení, s ktorými sa prichádza, ten balík, ten konsolidačný balík ako taký, keď sa pozrieme do štruktúry hlavne príjmovej stránky, sa v zásade neodlišuje veľmi od starých receptov z roku 2003. Tam na druhej strane, samozrejme, bola aj tá lízanka zníženia priamych daní a nastolenie rovnej dane ako konceptu. Ale, samozrejme, vykúpením v negatívnom slova zmysle bolo zásadné zvýšenie nepriamej dane, nepriamych daní na 19 %. To znamená, prešli sme z nižších sadzieb na vyššie sadzby. Nie je veľa krajín vo svete a v Európe, kde je jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty a kde sa ona platí 19 či 20 % za základné potraviny a mnohé typy služieb, s ktorými sa musí vysporiadať každý, každý jeden človek.
Ja viem, môžete sa brániť a určite sa brániť budete odporúčaniami OECD, odporúčaniami Medzinárodného menového fondu. Všetky tieto recepty poznáme. Vnímame aj trendy, trendy v rokoch 2003 až 2010 v oblasti znižovania priamych daní a zvyšovania nepriamych daní, ale aj trendy, ktoré nastúpili po roku 2009, keď kríza dopadla na absolútnu väčšinu európskych krajín a krajín vyspelého sveta, ktoré, samozrejme, museli zareagovať, zareagovať na problém nedostatku rozpočtových príjmov práve zvyšovaním daní. A tam sú už tie postupy odlišné. Spomeniem vám napr. Rakúsko, pri ktorom som mal tú česť tu citovať niekoľkokrát. Pred pár týždňami Josef Pröll, vicekancelár, predstaviteľ rakúskej pravice, prezentoval rakúsky konsolidačný balík, v ktorom sú bolestivé opatrenia, ale nie je tam zvýšenie DPH. A je tam napr. vami tak zatracovaný tzv. solidárny odvod z pasív bánk. Čiže to je napr. rakúsky prístup. A keď sa pozrieme na to, že už dnes sú plné parkoviská v priľahlých dedinkách a v rakúskych mestečkách a tie parkoviská sú plné slovenských ŠPZ, tak po tom hurikáne legislatívy, ktorá nás čaká tento mesiac, si myslím, že niektorí majitelia týchto hypermarketov zainvestujú do rozšírenia týchto parkovísk, pretože naozaj pre Bratislavčanov je to najlepšia skúsenosť, sú lacnejšie druhy tovarov, ktoré paradoxne v Rakúsku sú dostupnejšie. A nemusím, samozrejme, vám porovnávať životnú úroveň a príjmy priemerné v Rakúskej republike a na Slovensku.
Tu sa chcem pozastaviť pri znížených sadzbách. Vy nezasahujete do znížených sadzieb DPH, aj keď veľmi dobre si pamätáte, že ste nás za to ohnivo kritizovali. Dokonca sme boli obviňovaní z toho, že demontujeme systém rovnej dane ako takej, aj keď sadzba DPH nikdy nebola súčasťou konceptu rovnej dane, bola to skôr súčasť marketingu, lineárnej sadzby. Bolo to zníženie sadzby DPH na 10% pri liekoch, zdravotníckych potrebách a knihách. Po istom váhavom pohrávaní sa s touto témou ste od tejto témy ustúpili, a to napriek tomu, že je v rozpore s vaším zmýšľaním. A bola táto téma hlasne pomenovaná práve v čase prijímania tejto agendy bývalou vládou ako demontáž a ohrozenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu, tu vám musím teda pripomenúť, s istou dávkou cynizmu a nechávate tento systém nedotknutý.
Existuje štúdia FAO, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Je stará takisto pár týždňov tá štúdia, ktorá hovorí o tom, že cenové indexy základných potravín, mám tým na mysli múku, cukor, také tie úplne základné potravinové komodity, s ktorými sa v obchode obchoduje, tak tie indexy sa dostávajú alebo sa dostali na úroveň jesene roku 2008.
Jeseň 2008 bola opäť taká ojedinelá z toho pohľadu, že doniesla do ekonomickej teórie nový pojem alebo staronový pojem, ktorý sa nazýva agflácia. To znamená závratný nárast cien potravín. My sa dostávame s cenovou úrovňou niektorých komodít na úroveň jesene 2008. A zároveň sa nám to prekrýva, samozrejme, s udalosťami, ktoré nikto nemohol predpokladať. Ale je to katastrofálna neúroda spôsobená povodňami, dažďami, počasím, celkovou situáciou na svetových trhoch s potravinami. Čiže už dnes ľudia, ktorí sa venujú vývoju inflácie a porovnávaniu cenových indexov jednotlivých spotrebiteľských cien, hlavne v oblasti sektora potravín, môžu konštatovať, že došlo k zásadným nárastom až niekde v dvojciferných sumách, ak hovoríme o percentách, nárastom cien ovocia, zeleniny, múky, pečiva a podobne. To sa stalo dnes. To, čo sa stane po 1. januári, to, samozrejme, analytici či už z ministerstva financií alebo centrálnej banky, alebo proste našich komerčných bánk sa snažia postihnúť. A tu máme, budeme mať opäť spolu, vy tvrdíte, že váš prídavok zo zavedenia DPH neprenesie sa celým percentom, ale odhadujete oveľa nižšiu sadzbu alebo prenesenie 80 %, vaše videnie sveta. Keď si pozrieme ale sektor poľnohospodárstva, tak vidno, a musím prejsť do inej legislatívy, že vy napr. rušíte červenú naftu, ktorá bude spôsobovať 17 centov navýšenia na 1 liter nafty, k čomu sa pridáva príspevok do štátnych hmotných rezerv 1,7 centa a na to ešte zvýšenie DPH o 1 %, summa summarum 20 centov, 6 korún, ak tak chcete, čo, samozrejme, s úplnou istotou sa prenesie aj do cien potravín.
A toto už je téma, o ktorej neradi počúvate, že legálnym spôsobom dávate legálny dôvod, samozrejme, na zvyšovanie cien základných potravinových komodít na Slovensku. A, samozrejme, sa to dostáva do celkového toho klbka, klbka motívov a faktorov zvyšovania cien, ktoré nás v najbližšom období čaká, či už z dôvodu negatívnych externalít alebo z dôvodu posunov našej vnútornej legislatívy.
S tým má, samozrejme, súvis aj štátna cenová politika, lebo aj taká oblasť politiky ministerstvu financií zodpovedá, aj keď niektorí ministri financií neevidujú, že túto zodpovednosť majú, lebo keď sme v roku 2006 prišli na rezort financií, bol tam jeden jediný cenár, ktorému sa podarilo vyrubiť asi tú jednu pokutu slávnu Slovnaftu, ktorá následne aj tak musela byť krátená po rozhodnutí súdu. No a teraz nové vedenie ministerstva financií zrušilo novozriadený odbor cenových analýz, pretože je zrejme v rozpore s ich videním sveta sa vôbec tejto problematike venovať, čo bolo a je typické pre túto vládu ako takú.
Naša zásadná výhrada voči zvyšovaniu DPH z hľadiska makroenomického, z hľadiska ekonomickej teórie je tá, že týmto spôsobom atakujeme tak či tak veľmi krehkú domácu spotrebu, ktorá už je dnes tým najzložitejším faktorom rastu HDP, lebo aj keď môžeme sa pochváliť najvyšším rastom HDP v Európe, tak ten je, samozrejme, ťahaný oživením zahraničného dopytu a exportu. A vy, pán minister, veľmi dobre viete, že tým, čo pokrivkáva v tej štruktúre, raste, je domáca spotreba ako taká, ešte zhoršená, samozrejme, vývojom nezamestnanosti a disponibilnými zdrojmi obyvateľstva ako takými, ktoré budú atakované ďalšími a ďalšími zákonmi, ktoré prídu vzápätí.
Zvyšovanie DPH, samozrejme, so sebou prinesie aj riziká, tak ako ich pomenoval kolega Burian, Slovensko je typickým príkladom, kde dochádza k vysokým únikom pri dani z pridanej hodnoty, pri výbere tejto dane, či už zapojením do rôznych krížových obchodov so zahraničím alebo samotným obchádzaním legislatívy národnej z hľadiska tohto.
Ja si tu dovolím vychádzať z iných zákonov, ktoré sú pred nami. Samozrejme, vaše tvrdohlavé trvanie na tom, že posúvate účinnosť registračných pokladníc. A zavedenie registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou je jeden z atribútov, ktorý k tomu prispeje negatívne, pretože aj tieto fiškálne pamäte a tieto registračné pokladnice mali prispieť k zníženiu výpadku DPH. A v období, keď sa DPH zvyšuje a zvyšujú sa ďalšie dane, to bude, samozrejme, motiváciou činnosti práve pre tých, ktorí už dnes sa dobre cítia v čiernom biznise a obchádzajú dane a obchádzajú zákony a neplatia dane. Čiže touto vašou iniciatívou priam prispievate k tomu, nejdete proti tendencii, ale podporujete, to znamená, zvyšujete riziko výberu DPH v budúcnosti.
Ďalším takým prvkom je vývoj na našich slovenských colniciach, kde ste sa rozhodli v podstate otázku šetrenia v rezorte financií si vyriešiť na colnej správe s tým, že avizujete prepustenie 850 colníkov, resp. spomeniem, aby som bol presný, zníženie počtu tabuľkových miest na colnici o 850 ľudí. No a tu treba, dámy a páni, podotknúť, že colnica vyberá niekoľko miliárd eur z daňových príjmov, ktoré plynú zo Štátnej pokladnice. A z toho je veľká, veľká časť opäť DPH. A nechcete sa o týchto veciach rozprávať, rozpočtový, finančný výbor vás žiadal o jasnú informáciu, dostali sme po 30 dňoch 1,5-stranový list s veľmi, by som povedal, riedkou argumentáciou o tom, koľko a ktorých ľudí sa proste zbavíte z akého dôvodu a hlavne akým spôsobom budete schopní zabezpečiť fungovanie colníc tak, aby to neohrozilo výber daní a osobitne dane z pridanej hodnoty.
My, samozrejme, so zvýšením DPH súhlasiť nebudeme. A my sme si vám dovolili aj navrhnúť a ukázať inú možnosť riešenia tohto problému, a to zákonom, ktorý bol v prvom čítaní na minulej schôdzi, o osobitných odvodoch z pasív bánk. Stále si budeme stáť za tým, že podstata zákona z odôvodnenia bankových pasív bola postavená a je postavená v našom návrhu na najaktuálnejších výsledkoch diskusií, ktoré sa vedú v celoeurópskom, dokonca v celosvetovom koncepte. To bol zrejme aj jeden z dôvodov, prečo vám tak dlho trvalo, než ste zareagovali na náš návrh, ktorý v médiách dokonca vytváral isté pochybnosti, zareagovali ste naň negatívne až necelých 24 hodín pred rokovaním o tomto zákone v parlamente. Odmietli ste túto cestu jednoznačne ako princíp, samozrejme, z hľadiska parlamentnej väčšiny ste sa mohli pohrať aj s výškou samotného odvodu, odmietli ste to ako princíp a uprednostňujete spôsob, ktorý zvyšuje DPH, zvyšuje ceny, spôsobuje riziká na strane rastu HDP a samotného zvýšenia inflácie s atakom na rast životnej úrovne. Takže to je cesta, ktorou my nechceme ísť. Ďakujem. (Potlesk.)