Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.7.2011 o 10:57 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

1.7.2011 14:37 - 14:53 hod.

Peter Kažimír
To sa iba mne môže stať. (Smiech v sále.)
Skryt prepis
 

1.7.2011 14:37 - 14:53 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Využijem zvyšok času na to, aby som vás snáď ešte zabavil. Mňa zabavil aj pán poslanec Dostál. Ja ďakujem veľmi pekne za psychoanalýzu, ktorú nám poskytol. Vlastne stratifikoval nás podľa politických strán a ten pozmeňujúci návrh na záver, tak to už bola akože čerešnička na torte, lebo ja by som to prirovnal k vyhláseniu pána Igora Matoviča o predčasných voľbách z hľadiska váhy realizácie tohto plánu.
Chcem povedať, ono to tu už zaznelo, ale ja to takisto zopakujem, že bolo by fér od kolegov, ktorí sa podpísali pod to stanovisko, keby povedali otvorene, čo chcú, lebo, a pripojím sa k tomu, čo povedal Ondrej Matej v tej kvázi malej preambule, tam sú vážne slová ako „závažnosť situácie, snaha predísť neriadenému bankrotu, zodpovednosť vyplývajúca z úsilia o záchranu a uvedomenie si skutočnosti o blokovaní“. A potom sú tu evidentné podmienky, ktoré podľa vyjadrenia ministra financií, ktorý, a to ja musím uznať, najlepšie vie momentálne, čo je a čo nie je možné, podmienky, ktoré sú proste nastavené evidentne tak, že všetko to, čo je v tej preambule, v podstate je len na papieri. Takže treba nazývať naozaj veci pravými menami. A treba proste povedať, k čomu toto stanovisko má viesť. A tu musím podotknúť aj na stranu SaS a pána predsedu „tak nohavice dolu v takejto situácii“. Rozprávame sa tu celé popoludnie o tejto téme, ale naozaj politická strana SaS má v rukách oveľa vážnejšie nástroje na to, ako by vedela zablokovať konanie ministra financií. A na to nepotrebuje prosíkať o podpisy, ani opozičných poslancov, na to, aby presadila niečo do programu. Na to proste je otázka jeho rozhodnutia, či chce alebo nechce zostať v koalícii. A to neznamená, že by hneď mal prísť obávaný Robert Fico do vlády, keby sa náhodou SaS podarilo rozhodnúť, a môže podporovať menšinovú vládu, len to by sa musel vzdať pán predseda svojej obľúbenej škodovečky a ostatní kolegovia z SaS svojich ďalších postov a toho kúska torty, ktoré pri delení tejto krajiny po voľbách dostali. No ale na to chuť nie je, chuť je na to, o tom rozprávať, hlavne veľa a s veľkým zápalom.
Ja dokonca súhlasím aj s Richardom Sulíkom, s naším predsedom našej Národnej rady v tom, že Ivan Mikloš ako reprezentant nejakého názorového prúdu, silného názorového prúdu, otočil sa v tejto téme tak, ako kohút na streche sa točí, a že to, čo rozprával pred rokom, a to, čo rozpráva teraz, nie je to isté, aj keď sa zúfalo, samozrejme, aj on, aj samotná premiérka, snaží práve poukazovať na to, že odpor proti pôžičke Grécku, tej hotovostnej, pred rokom bol správny a teraz je, samozrejme, opäť správne poskytnúť pôžičku z eurovalu. A tie dôvody, prečo dnes je potrebné sa správať zodpovedne a napĺňať ducha Európy, ako som počul od premiérky, byť solidárnym v rámci cieľov Európy, sú uvádzané, sú identické, kódové, a, skutočne, pozrite si komunikáciu spred volieb po návrate ministra financií Počiatka z Bruselu alebo po návrate vtedajšieho premiéra Roberta Fica zo summitov, sú identické z hľadiska možných dopadov na život občanov na Slovensku. A toto je, bohužiaľ, alfa a omega, o ktorej treba hovoriť. Samozrejme, keby tu minister financií bol, tak sa ho opýtam, že keby prešlo stanovisko pôvodne formulované, ako by sa správal v Bruseli, aké by boli jeho kroky, to znamená, či by rešpektoval toto stanovisko alebo by ho nerešpektoval a akým spôsobom by sa narábalo s touto témou ďalej. Dúfam, že na túto otázku dostanem nejakú odpoveď.
Ja zacitujem Ivana Mikloša z 13. decembra 2010. To bol taký rozhovor v Novom Čase. A aj, samozrejme, tomu, z akého média to je, zodpovedá zrejme aj ten jazyk. Ale Ivan Mikloš povedal: „Keď sa Grécko zachraňovalo, tak som počúval, že musíme ho zachrániť, lebo vypadne z eurozóny. Moja námietka znie: No a čo? Ale ono by ani nemuselo vypadnúť. Prečo bankrot znamená, že tam nemôže byť euro? Keď skrachovala Kalifornia, tak sa tam neprestalo platiť dolárom. Keď u nás skrachovali Košice a nevedeli splácať dlh, tak sa v Košiciach neprestalo platiť korunou.“ Toto nie je taký starý výrok ministra Mikloša a to je aj jeden z mnohých dôkazov o tom, ako došlo k názorovému posunu, s ktorým ja súhlasím. A ja ho vítam, lebo je z neho vidieť zodpovednosť, do ktorej ho možno dotlačili kolegovia z grémia Euro Group. Ja neviem, do akej miery to myslí úprimne, ale je úplne jasné z jeho vyjadrení, že si uvedomuje vážnosť tej situácie a uvedomuje si vážnosť eventuálnych dôsledkov divokého bankrotu, ktorý pisatelia tohto stanoviska preferujú.
Na výbore pre európske záležitosti raz odo mňa dostal minister Mikloš otázku, že čo si myslí, keby sa splnil jeho predpoklad z jari minulého roku a Grécko by nedostalo hotovostnú pôžičku, nielen od Slovenska, ale ani od ostatných členských krajín. Nedostal som odpoveď na tú otázku. Tak som použil svoju konštrukciu. A ja vám ju skúsim predložiť. Na jar minulého roku sa Európa nachádzala v situácii, ako keď v roku 2009 došlo k totálnemu prepadu výkonu ekonomík absolútnej väčšiny európskych krajín, snáď s výnimkou Poľska. Na Slovensku to bolo mínus 4,6 %, jar 2010 znamenala „jar signálov“ o tom, že nastáva oživenie ekonomiky. Bol to veľmi krehký rast. V tejto situácii sa prevalila na verejnosť informácia o fatálnych problémoch Grécka. V tejto situácii ak by prešiel scenár, veľmi ľúbivý scenár, vtedajší názor Ivana Mikloša, pričom by nebola poskytnutá hotovostná pôžička Grécku, tak čo by sa stalo? Stalo by sa to, čo žiada aj tento scenár, že došlo by k haircutom, došlo by k zníženiu istiny mnohých bánk, ale nielen bánk, lebo keď hovoríme o finančnom sektore, musíme hovoriť aj o penzijných fondoch, o hedge fondoch, o rôznych derivátoch, o rôznych formách pripoistenia, ktoré sú rozptylné ako metastázy v celom finančnom sektore Európy aj Ameriky. A následky by boli jasné. Zoberme si krajinu Nemecko, dobre, nemeckí daňoví poplatníci by potom museli zasiahnuť tým spôsobom, že by z vládnych financií Nemecka museli byť sanované niektoré veľké nemecké banky, čo by, samozrejme, rozkývalo finančný a bankový trh Nemecka ako kľúčovej krajiny eurozóny. Tak by sa v Nemecku zvýšil deficit, zvýšil dlh. Tým pádom by nemecká vláda bola nútená robiť opatrenia na strane zvyšovania príjmov, to znamená ochladzovanie vlastnej ekonomiky. A chcem sa vás opýtať, kde by bol slovenský zázrak z minulého a tohto roku, to znamená opätovné oživenie na úrovni 4 až 3 %, keď všetci, a v tomto snáď nemáme žiadne prieky, naprieč politickým spektrom, sme si vedomí, že hlavným motorom nášho rastu je zahraničný dopyt a kľúčovo dopyt v Nemecku. No takže na túto konštrukciu, samozrejme reakciou bolo hlboké ticho.
Samozrejme, tento scenár sa naskytá aj v dnešnej situácii, len máme tu tú zmenu, že protagonisti dnešnej vlády už o tomto prípade druhej pôžičky Grécka hovoria veľmi uznanlivo, že toto je scenár, ktorý hrozí. A pani premiérka sa potom pýta, priaznivo k ľuďom naklonená, kto bude kupovať potom slovenské výrobky, slovenské autá, slovenské televízory. Len abstrahuje od tej myšlienky, že tvrdohlavý postoj Slovenska, ktorý si podľa protagonistu tejto vlády získal rešpekt, čo aj akože o tom veľmi, veľmi pochybujem, keby zaujala väčšina krajín eurozóny, tak to Grécko je v bankrote už, samozrejme, 10 mesiacov a my sme niekde, úplne, ale úplne inde z hľadiska nášho rastu, z hľadiska našej zamestnanosti, z hľadiska našich daňových príjmov, nášho deficitu a nášho dlhu.
Podstata je, ktorú si musíme uvedomiť, že v tomto vesmíre a v Európe zvlášť je všetko so všetkým spojené a neexistuje možnosť sa tváriť, že sa rieši len problematika Grécka. Ako predstaviteľ opozície si môžem nahlas dovoliť povedať, že ani pred rokom, ani dnes nejde v prvom rade o Grécko, ale presne o to, aby dopady na život občanov v ďalších krajinách Európy boli čo najmenšie. A takto vnímam aj prístup k tejto téme.
Je tu ešte jedna zaujímavá vec. Na prelome júna a júla by sa mali zverejniť stres testy európskych bánk. A tie nasledujú po stres testoch z minulého roka, ktoré úplne prepadli. Dôkazom toho, že prepadli, je to, čo sa stalo v Írsku, pretože stres testy z minulého roka hovorili o problémovej pozícii kapitálovej primeranosti zopár bánk tuto kade-tade po Európe. No ale na to o pár mesiacov padol celý bankový sektor Írska. Takže tieto stres testy by mali napraviť reputáciu európskej regulácie bankovníctva a finančného trhu. No ale čo sa deje? V týchto stres testoch sa ani dnes nebude zohľadňovať zaangažovanosť alebo expozícia jednotlivých bánk vo vzťahu k dlhopisom jednotlivých problémových krajín. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2011 14:37 - 14:53 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemné popoludnie, také lenivé, také unavené. Vzhľadom na to, že tu zaznelo veľa slov o národno-štátnom záujme, tak počet poslancov v tejto sále, myslím si, nezodpovedá tejto téme alebo aspoň búrlivosti debaty, ktorá bola na začiatku. Bolo by možno aj zaujímavé zrátať, koľko z tých tridsiatich poslancov, ktorí sa podpísali pod to stanovisko Národnej rady, momentálne sedí v sále. Kolegovia z SNS, tí už zrejme niekde hľadajú turuly ako každý víkend. A zase, väčšina z SaS niekde inde mimo sály zrejme tisíckrát píše „už to nikdy neurobím“. A adresuje to kolegom z KDH. Ale chápem to, to sú okolnosti, ktoré zvyknú poznamenať takéto debaty. (Hlasy v sále.) My sme tu v dôstojnom zastúpení, aspoň hmotnosťou určite, takže poprosím, kolegovia, o kľud v sále. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2011 10:57 - 10:59 hod.

Peter Kažimír
 

Vystúpenie v rozprave 29.6.2011 11:17 - 11:30 hod.

Peter Kažimír
Posledná veta, dve vety, pán predseda. Pán minister hovoril o lekárnických váhach. Tu súhlasím. My sme sa snažili s týmto prístupom k návrhu novely pristupovať. Nie som presvedčený, že naše váhy sú rovnako nastavené z hľadiska citlivosti. Prihovárame sa za kontinuitu a konsenzus. A mám pocit, že pri tak problematickej téme, ako je 2. pilier, je ten konsenzus v prospech občanov tejto krajiny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.6.2011 11:17 - 11:30 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ja nadviažem na prejav fidelovského rozmeru pána Mihála, aspoň teda čo sa týka dĺžky, mal som na mysli dĺžku, nie obsah, samozrejme, prejavu. (Reakcia ministra Mihála: „Pán poslanec, ja som vás neurážal.“) Nie, nemyslel som to v zlom, naozaj, pán minister, myslel som na dĺžku prejavu. No vidíte, ako to je, nechcel som hneď takto na úvod to povedať, ale musím ohodnotiť to, že sa pokúšal pán minister o istú dávku konsenzu, aj keď ja to vnímam z hľadiska obsahu za veľmi lišiacky prístup, pretože tam bola istá dávka sarkazmu. A ja sa pokúsim na to reagovať. A, pán minister, ja som mal včera fidelovský prejav o pol siedmej tridsať minút, ja to myslím na dĺžku, takže naozaj neberte to v zlom, túto vec beriem na seba, takisto aj dĺžku rozhovoru, dĺžku prejavu.
Takže chcem povedať, že vcelku hodnotím debatu, ktorá bola k týmto dvom zákonom, ako pozitívnu, lebo bola naozaj vecná. Na isté, dovolím si povedať to vyjadrenie, tupé ataky od niektorých jednotlivcov reagovať nebudem, lebo táto debata o tomto zákone nie je toho hodna. Nie je toho hodna preto, lebo naozaj hovoríme o systéme, v ktorom funguje 1,5 mil. ľudí, v ktorom sú už dnes 4 mld. eur, a nehráme sa so zápalkami, nehráme o fazuľky. A ja priznávam otázku dobrej viery. A dúfam, že je tu aspoň minimálna nádej, že aj vy nám priznávate nejakú dávku dobrej viery z hľadiska nášho poslaneckého návrhu, pretože ak si tie návrhy naozaj položíme vedľa seba, vidno, že je tam veľa zhody. A po tom, čo som aj v pléne hovoril s jednotlivými poslancami, podľa mňa je potrebná edukácia dokonca aj tu v tejto sále, pretože tá debata je veľmi komplikovaná aj odborná. A často sa, bohužiaľ, znižuje k politickým zjednodušeniam a manipuláciám. Čiže naozaj je zásadný rozdiel medzi nami v tom, akým spôsobom narábať s garanciami a s ľuďmi, ktorí dneska tie garancie majú, a ako vstupovať do 2. piliera ako takého.
To riešenie vstupu je jednoduchšie, začnem ním. Vy hovoríte, že vlastne dnes vstupuje do 2. piliera iba 10 % mladých ľudí, no ale ak vaše riešenie je to, že tam vstup bude automatický, teda de facto povinný, aj keď ste na to slovo citlivý, tak toto nepovažujem za riešenie, ktoré má so slobodnou vôľou ľudí, ak majú rozhodovať o svojej budúcnosti svojich dôchodkov, niečo spoločné. Opakujem, ten systém je poznamenaný istou dávkou nedôvery, ktorá je daná aj objektívne vývojom na finančných trhoch, aj objektívne z hľadiska vnútropolitického vnímania penzijného systému ako takého. A práve preto dobrovoľnosť vstupu do 2. piliera je založená na tom, že sa ľudia v dostatočnej lehote rozhodnú, či v tom systéme chcú alebo nechcú byť. A vytvorenie legislatívnych podmienok a fungovanie správcovských spoločností má tých ľudí presvedčiť, že to význam má. A pevne verím, že v tejto miestnosti absolútna väčšina ľudí má záujem na tom, aby tie prostriedky sporiteľov boli zhodnocované čo najlepšie a aby boli tie prostriedky aj primerane garantované.
Čiže toľko k vstupu.
Viete veľmi dobre, vládna novela hovorí o povinnom vstupe alebo automatickom vstupe do 2. piliera s možnosťou vystúpenia v nejakej lehote. My hovoríme o dobrovoľnom vstupe do 2. piliera s tým, že každý mladý človek má do dovŕšenia 33 rokov života čas na to, aby sa rozhodol, či tam pôjde alebo nepôjde, bez ďalšej možnosti vystúpenia, samozrejme. Upozorňujem aj na fakt že ak by ste predĺžili lehotu vášho systému, povedzme, na tých 10 rokov, ako ste to aj naznačili, pán minister, tak za to obdobie tam môže vstúpiť podľa prepočtov skoro 800 000 ľudí, ktorí sú vlastne potenciálni klienti na to, aby odtiaľ z tohto systému vystúpili, čo je podľa nás opäť destabilizujúci prvok, ktorý sa nasilu vnáša do systému ako takého. Čiže to je otázka vstupu.
Otázka garancií, kde sú oveľa búrlivejšie debaty. Tam ten rozdiel je naozaj len v tom, komu tie garancie ponechať. A, pán minister, vy musíte uznať, a sám ste to povedali, že aj v našom návrhu prichádzame s vytvorením dvoch nových prázdnych fondov, kde garancie nebudú, kde budú dokonca poplatky na vašej úrovni približujúce sa k trhovej úrovni. Ale do týchto fondov majú sa možnosť ľudia rozhodnúť sami vstúpiť na základe vlastnej iniciatívy a na základe svojej finančnej gramotnosti. V našom návrhu dokonca navrhujeme, aby takíto sporitelia vyplnili tzv. test MiFID-u, to znamená, že sa budú musieť kvalifikovať na to, či sú spôsobilí na to, si zahrať v takejto rizikovej schéme. A to je plne, opäť opakujem, v súlade s európskou legislatívou a s obozretnosťou. No poviete si, že takýto test nakoniec vyplní každý, lebo sa dostane niekto k otázkam na internete. Ale to je úplne v pohode. Už v momente, keď ten človek sa bude o to zaujímať a získa základné vedomosti tak, do takéhoto systému môže vstúpiť. Okrem toho náš návrh, pán minister, obsahuje aj tú možnosť, že človek sa môže obrátiť na svoju správcovskú spoločnosť s požiadavkou, aby mu ušili na mieru v podstate typ investovania. To znamená, on sa obráti na správcovskú spoločnosť a vzhľadom na jeho vek, príjem mu DSS-ka vlastne na telo našije investičnú stratégiu o tom, v akých fondoch by mal byť a aké ich má zmiešavať. Toto je vec, ktorú vo vašom návrhu napr. nemáte. Podľa nás tá vec je krok správnym smerom. Čiže tá podstata, a to je podstata, o ktorú sa opreli aj niektorí koaliční poslanci, je v tom, že typ sporiteľa na Slovensku je taký, že zásadným spôsobom v objeme skoro 80 % odmieta riziko. Preto my tvrdíme, že ten, kto to vie a chce, ten svojím aktívnym rozhodnutím má ísť do prázdnych fondov, kde je možné naozaj objektívne dosahovať vyššie zhodnotenie, samozrejme, za vyššieho rizika, ktoré ten človek musí ale akceptovať vlastným rozhodnutím. Váš prístup je opačný, vy v podstate beriete garancie vo fondoch, kde je absolútna väčšina dnes sporiteľov, ale ktorí podľa prieskumov nemajú ten sklon k riziku. A vy u nich predpokladáte, že z týchto fondov odídu. Proste vy idete robiť de facto negatívnu kampaň na to, aby tí ľudia odišli z fondov, kde sa nebudú cítiť bezpečne. Náš návrh je založený na pozitívnej kampani, kde tvrdíme, že ľudia, ktorí to vedia a chcú, časť svojich prostriedkov umiestnia do fondov, ktoré nemajú garancie. V tomto je asi zásadný rozdiel. A z tohto, bohužiaľ, vyplývajú aj najväčšie invektívy, ktoré v tejto miestnosti zazneli a zaznievajú.
Pán poslanec Zajac, ja zverejním jednu vec, ktorá sa udiala medzi mnou a vaším pánom bratom Rudolfom Zajacom, keď my sme po jednej rozhlasovej relácii sa rozprávali o tejto problematike. A on v podstate je odborným garantom vo vašej strane aj tejto témy. A dúfam, že sa na mňa nenahnevajú, keď zverejním tú časť rozhovoru, kde vlastne mi povedal, že: „Vy ste v tom SMER-e tak skazení, že dokonca navrhujete najlepšie riešenia a viete, že keďže ho vy navrhujete, tak práve preto nikdy neprejde.“ Tak toto je fobický prístup, ktorý je možno vlastný niektorým poslancom v niektorých stranách. Ale aj vzhľadom na to, čo som počul z vašich úst, vzhľadom na to, čo zaznelo zo stanovísk predstaviteľov strany OKS, ale aj jednotlivcov zo strany KDH, mám pocit, že si viacej ľudí v tejto krajine aj v tejto snemovni uvedomuje, že pohrávanie sa s garanciami je nebezpečné.
Z tohto pohľadu sa naozaj uchádzame aj o vaše hlasy, a to nie z hľadiska vytĺkania nejakého politického kapitálu. Ak hovoríte, že dáte v druhom čítaní nejaký pozmeňujúci návrh vládnej novely, samozrejme, veľmi dobre viete, že máte oveľa väčšiu pravdepodobnosť schváliť ho, ak v druhom čítaní bude, aj poslanecký návrh. To z hľadiska politickej taktiky veľmi dobre viete. Takže sa uchádzame o podporu aj všetkých tých, ktorí si myslia, že by takýto systém mal pokračovať spôsobom, ktorý navrhujeme.
Pán minister v nás v podstate vytvára konštrukciu, že návrh, ktorý predkladám, je DSS friendly, tak by som ho nazval. No len, pán minister, ja vás musím usvedčiť v jednej veci, že vy máte tiež nejakú tú svoju sochu vo vitríne. Veľmi viete dobre, o kom a o čom hovorím, pretože je taký redaktor Markízy Tomáš Velecký, ktorý dvakrát otváral správy TV Markíza práve udalosťou tou, že sa dostal k návrhu tohto zákona spred pár mesiacov, ktorý bol pripomienkovaný v centrálnej banke. A v tomto návrhu zákona boli, a čudujme sa, navrhnuté vyššie poplatky, oveľa vyššie poplatky, ako sú dnes. A ja sa pamätám na tú celú červenú v tvári vašu hovorkyňu, ktorá musela toto prezradenie týchto motívov nejakým spôsobom komentovať. Dobre, výsledok je iný, ten výsledok sa udial možno niekde v predizbe premiérky. Takže ja na vaše narážky na otázky výšky poplatkov reagujem len týmto spôsobom, že to, že vy niektoré poplatky dnes znižujete, nebol rozhodne, a to proste podpíšem hocikedy váš prvoplán. A som o tom presvedčený a existujú o tom dôkazy. Čo považujem za nebezpečné, je, že pri politickej obhajobe vládneho návrhu sa opäť niektorí predstavitelia koalície uchyľujú k tomu, čo tu bolo pri vzniku tohto 2. piliera, a to prezentovaniu nesplniteľných sľubov a pretláčaniu akejsi eufórie.
Pán minister, my sme boli spolu v televíznej debate, kde ste garantovali ľuďom dvakrát vyššie dôchodky z 2. piliera ako dnes. To je z vašej strany veľmi, veľmi odvážne vyhlásenie, ktoré by mohlo zhorknúť aj vo vašich ústach, ale čo je horšie, môže po niekoľkých rokoch zhorknúť v ústach všetkých sporiteľov a môže to spôsobiť aj veľké zneistenie systému ako celku. A takýto spôsob komunikácie podľa mňa systému 2. piliera určite nepomôže. (Ruch v sále.) Poprosil by som...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.6.2011 10:10 - 10:15 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa chcel povenovať pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý tuná trošku zdvíha adrenalín, aj mne, lebo doteraz ja chcem veľmi oceniť debatu, ktorá prebehla síce včera večer. Bolo tu málo ľudí. A zahrám sa na Igora Matoviča. Pán poslanec, keby si chodil do roboty, tak by si tu včera bol o pol siedmej a dneska by si aj stihol o deviatej sa možno prihlásiť, keby si prišiel načas, do debaty a nemusel by si tu štekať v dvojminútových faktických. Alebo odporúčam ti, choď si štekať na Trojičné námestie do Banskej Štiavnice, lebo tam ti to akože úplne ide. Chcem povedať, pán poslanec, že práve pre ľudí ako si ty konsenzualita sa nedá dosiahnuť. Ty sa vyhlasuješ za otca toho systému. Hneď si sa pochválil v prvej vete. Je to pravda, bol si pri tom. Chváli sa tým, že prešiel ten systém jedným hlasom. A ja som to tu už včera povedal. To je genetický kód, ktorý je tam zakódovaný, pretože máme na to rôzne názory. Koniec koncov boli tu kontroverzné názory aj z našej strany, lebo to tu proste buble, je to tu stále. A to je to dedičstvo toho vzniku 2. piliera ako takého. Ale pokiaľ budeme pokračovať takýmto spôsobom, ktorý začal vstupom do miestnosti práve pána poslanca Kaníka, tak sa nikdy nedohodneme a ten systém bude Zajacovou obeťou emócií, arogancie ľudí, človeka, akým je aj pán poslanec Kaník a pán exminister, pretože preňho je všetko, čo nie je z jeho hlavy, deformácia. Spolu sme sedeli za okrúhlym stolom, ktorý zorganizovali DSS-ky. A, pán poslanec, vieš, že si bol v menšine ohľadom vyhlasovania toho, že garancie sú len zárukou nejakej straty. Ak je tu podanie na Ústavný súd, tak prečo už nebolo na to podanie na Ústavný súd, čo ste robili rok? Prečo tuto podanie na Ústavný súd vo veci garancií nie je? Kľudne si ho môžete tam podať. Lenže čo je realita, čo zopakoval pán poslanec Zajac, o čom sa tu snažil hovoriť aj pán poslanec Brocka, je to, že ľudia tie garancie akceptovali. Tak skúsme nežiť v minulosti, v roku 2005 a skúsme žiť v realite, ktorá proste je následkom finančnej krízy, volatility finančných kruhov, poškodenia 2. piliera aj politickými šarvátkami. To proste otvorene priznávam, ale skúsme ísť do tej reality, že ten 2. pilier si opäť potrebuje získať dôveru cez stabilizáciu, cez politický konsenzus a cez nastavenie takých podmienok, že tomu systému cez garancie a zhodnotenie ľudia opäť uveria.
A tá hlúposť, ktorá sa tu neustále opakuje, na sporiteľa to bolo 100 eur, bolo to 150 mil., teraz je to 100 mil., o ktoré prišli sporitelia podľa poslanca Kaníka. No pravda je taká, že výpredaj akcií z dôchodkových fondov nebol podmienený zavedením garancií, ale už o rok skôr na jeseň roku 2008 novelou tohto zákona. Proti tejto novele nehlasoval žiadny vtedajší opozičný politik, dokonca dvaja opoziční hlasovali za ňu. Táto novela bola iniciovaná centrálnou bankou ako regulátorom, v ktorej sedeli aj terajší poradcovia, povedzme, premiérky alebo ministra. A veľmi dobre vedia, že to bola novela, ktorá bola iniciovaná kvôli prepuknutiu finančnej krízy. A táto novela zaviedla povinnosť DSS-kám nakupovať do majetku dôchodkových fondov iba také investičné nástroje, medzi ktoré patrili aj zahraničné akciové fondy obchodované na burzách cenných papierov, ktorých emitent mal rating v investičnom pásme, to bolo kľúčové, rating v investičnom pásme. A keďže akcie nakúpené v tom čase vo fondoch DSS-iek takéto podmienky nespĺňali, DSS-ky boli nútené všetky tieto nástroje vypredať v tom období. Supervisor, dohľad centrálnej banky, predsa skúma jednoznačne všetky pohyby aktív. Je track record, sú záznamy o tom, prečo došlo k tým výpredajom. Tam v tých záznamoch je jednoznačne napísané, že je to preto, aby to dostali do súladu s touto legislatívou, a nie do súladu zavedením garancií, ktoré nastalo až o tri štvrte roka na to.
Takže láskavo si naštudujte zákony a porozprávajte sa aj o tomto aj s DSS-kami a opýtajte sa, čo bolo kľúčové na to, aby sa udiala zmena v týchto fondoch, či sa na tom niekto smeje alebo nesmeje, toto je reálne stanovisko. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2011 9:17 - 9:18 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Pán poslanec Brocka, ja vám ďakujem za vyvážený príspevok k tejto téme, až neočakávane vyvážený, ako od predstaviteľa koalície vzhľadom na to, čo predtým zaznelo z oboch strán, tá kanonáda na tú tému, tu proste prebehla výmena. Takže chcem poďakovať za tú vyváženosť a hlavne za ten moment, keď vlastne priznávate, že je úplne prirodzené, že ten systém sa musí vyvíjať ďalej a že tie zásahy jednotlivých exekutív ak do toho systému zasahujú, že je úplne prirodzené, že sa tie zmeny dejú, pretože máme tu aj iný pohľad od niektorých vašich kolegov, ktorí považujú akékoľvek zmeny za deformácie, ak nevyjdú teda z ich hláv. A na tomto základe si myslím, že môžeme ďalej komunikovať, lebo dobrú vieru, si myslím, nikto nemôže nikomu uprieť. A v tomto prípade aj v našom poslaneckom návrhu, ak nejdeme do minulosti a ak nechceme ani dve vlády dozadu, ani jednu vládu dozadu tieto veci spomínať, tak si myslím si, v návrhu, ktorý je na stole, teraz hovorím o našom poslaneckom, nenájdete tam nič takého, čo by malo tomu systému škodiť. Sú tam pretavené niektoré naše pohľady na to, ako ten systém by sa mal ďalej vyvíjať pri istej kontinuite a pri istej konzistencii tých prístupov a hlavne pri rešpektovaní vôle, vôle ľudí naozaj v turbulentných časoch. Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.6.2011 9:04 - 9:06 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Len krátka reakcia na pána Jurčíka. Ja vás chcem len, pán Jurčík, upozorniť na to, že keďže poukazujete na poplatkové eldorádo DSS, tak vám chcem pripomenúť, že naša vláda znížila poplatky DSS o dve tretiny, teda na úroveň poplatkov, ktorá dnes je o dve tretiny nižšia, ako bola nastavená pôvodne tvorcami 2. piliera. Čiže chcem vás upozorniť, že tá situácia sa zásadne zmenila.
A chcem aj upozorniť na to, že väčšina ľudí, ktorá sedí v tejto snemovni dnes, keď sa znižovali tieto poplatky, tak hlasne kričala, že to zlikviduje systém ako taký. Takže poprosím z hľadiska konzistentnosti, pán Jurčík, ja viem, že ste vtedy tu v parlamente neboli, poraďte sa s kolegami, aký bol postoj vtedy ich k poplatkovej politike, aký ho majú dnes.
Že netreba vodiť ľudí za ručičku, to je fajn postoj, ale ja podotýkam, opakujem to, čo som povedal v rozprave, európskym prístupom v kolektívnom investovaní je to, že klientom musí byť poskytovaný druh takých nástrojov na investovanie, ktorým rozumejú a s ktorými súhlasia vnútorne. A to je proste kľúčová vec. A nasleduje to v podstate po tom, čo sa udialo v čase vrcholiacej krízy. A toto je to kľúčové stanovisko, aby zodpovedal ich rizikovému profilu aj spôsob investovania vo fondoch, v ktorých sa nachádzajú. A v tom nevidím naozaj nič zlé. Nie je to o pasivite, o aktivite, je to o schopnosti vnímať riziko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.6.2011 18:36 - 19:01 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán predkladateľ, ja sa v podstate vo svojom príspevku dotknem, samozrejme, aj vládneho návrhu novely, aj nášho poslaneckého a začnem veľmi zmierlivo, pán minister, ale musím povedať, že podľa toho, čo som videl a počul pri tvorbe tohto zákona, ja to vnímam tak, že ste úplný nešťastník k tejto téme.
Je to podobné, podobnú pachuť má návrh tejto novely, ako je to pri Zákonníku práce, keď v podstate všetci sú proti, jedine prekladateľ, to znamená minister práce, je so svojou prácou spokojný. Toto je podobný príklad a tu už hovoríme o druhom pilieri, hovoríme o dôchodkovom systéme, v ktorom je 1,5 milióna ľudí, a výsledok, ktorý je na stole, je podľa nás založený z hľadiska vládneho návrhu na politickej snahe diskontinuity za každú cenu z hľadiska princípu, ktorý som počul z úst Ľudovíta Kaníka, ktorý sa pasuje za otca druhého piliera a aj ním je, to ja mu proste uznávam, ale v duchu tom, že všetko, čo nevyšlo z jeho hlavy, je deformácia.
Takže k samotnému návrhu vládnemu. Žiadna zo zásadných koncepčných zmien navrhovaná ministerstvom práce podľa nás nemá oporu v logike ani v odbornosti. Odstránenie garancie z rastového a vyváženého fondu. Zámerové vytvorenie podmienok pre investovanie do akcií a dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti. Tak tvrdí predkladateľ, t. j. nástrojov so zvýšeným rizikom a potenciálom vyššieho výnosu v rastovom a vyváženom fonde.
Prečo to ale nebude podľa nás fungovať? Väčšina sporiteľov v týchto fondoch nemá vzťah k riziku alebo nemá dostatočné vedomosti o riziku a jeho možných následkoch. Vzhľadom k ich zotrvačnosti, ale aj nízkej úrovne vedmosti možno očakávať, že väčšina z nich zostane aj po odstránení garancií v týchto fondoch. Pri zachovaní odbornej starostlivosti nebudú môcť správcovia investovať v týchto fondoch tak, ako by vzhľadom na charakter týchto fondov mali. Toto tvrdia samotní správcovia.
Problém je v tom, že ste zvolili v podstate spôsob defaultu, spôsob komunikácie so sporiteľmi tým spôsobom, že im oznamujete formou kampane, či už formou tlačovín, alebo priameho mailingu, chcete ich oboznámiť s tým, že sa v dvoch pilieroch zrušia garancie, a ak teda nebudú s týmto systémom spokojní, majú odísť. Majú aktívne, sa majú zdvihnúť a odísť do toho fondu konzervatívneho. Problém je ale kdesi na počiatku, keďže už dnes máme 95 % sporiteľov z tých 1,5 mil. v rastovom a vyváženom fonde, a seriózne prieskumy, ktoré určite nespochybňuje ani ministerstvo práce, ani správcovské spoločnosti, tieto prieskumy hovoria o tom, že 80 % terajších sporiteľov nemá alebo má veľmi negatívny vzťah k riziku. To znamená, už ich dnešné rozloženie je nesprávne a nezodpovedá, nezodpovedá celoeurópskemu trendu kolektívneho investovania, ktorý je založený na tom, že správcovské spoločnosti, tí, ktorí narábajú s peniazmi sporiteľov, majú poskytovať také investičné nástroje, také spôsoby investovania, ktorým sporiteľ rozumie, súhlasí s nimi. A tento problém nie je zabezpečený návrhom tejto novely, lebo v podstate je tam síce nejaká legisvakácia, o ktorej hovorí pán minister, ale z pohľadu toho, že občan sporiteľ dostane do svojej poštovej schránky nejakú poštu, nejaké tlačivo, s ktorým sa nevie vysporiadať, lebo ďalší prieskum hovorí, že 50 % týchto sporiteľov má mizerné alebo takmer žiadnu finančnú gramotnosť, čiže nevie vyhodnotiť v zásade túto informáciu. Alebo si to aj priznajme, však sa opýtajme ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, či sa o to zaujímajú. To základné, ktoré, to ten základ, ktorý má sporiteľ k druhému pilieru, je ten, že polovica jeho sociálnych odvodov ide do druhého piliera, s tým je vysporiadaný, a ďalej sa oňho stará správcovská spoločnosť, ktorá je supervízovaná alebo dohliada nad centrálnou bankou, a tam tá informácia končí.
Opýtajte sa svojich najbližších, opýtajte sa ľudí, ktorých poznáte, či sú mladší, alebo starší, akú majú vedomosť, v ktorom vôbec sú fonde. To znamená, vy prejudikujete taký stav, že sa tí ľudia budú aktívne o to zaujímať a pri týchto zmenách, ktoré označujete za revolučné, s prepáčením, zdvihnú zadok a odídu tam, kam už mali patriť od toho počiatku, mali byť v tom konzervatívnom fonde. Lenže vieme, ako druhý pilier vznikal. Vznikal do veľkej miery v eufórii, ktorá bola poznačená sľubovaním 8-percentných výnosov, ktoré boli napísané takýmito malými písmenkami na tých všetkých letákoch, a viete, že vznikal aj nákupom duší cez podplácanie mzdových účtovníčok, cez multimarketingové firmy, do ktorých správcovské spoločnosti naliali miliardy korún, preto sú dneska v strate. Dobre, hovorme o tom, že je to normálna logika, normálna logika podnikania v tejto oblasti, ktorý bol certifikovaný a legálny, ale výsledok, ktorý sa stal, je, že máme sporiteľov v nesprávnych fondoch alebo ktorí majú nesprávne očakávania a nesprávne informácie.
Tá základná výčitka, ktorá smeruje k zavedeniu garancií, je o nízkych výnosoch. No ja vám poviem k tomu toľko, že podľa nás dôchodkový systém je o akumulácii zdrojov a ten je založený na dvoch fenoménoch: na garancii, na zachovaní tej hodnoty, lebo sú to proste hodnoty, a druhá noha toho je ich zhodnocovanie. To je proste fér, s týmto súhlasíme. Lenže v prvej fáze vzniku druhého piliera sa ten dôraz dával na to zhodnocovanie, potom prišla kríza, potom proste sme zaviedli naše videnie do tohto druhého piliera formou zavedenia garancií a zníženia poplatkov. Takže ja uznávam, že prevážila zase, prevážil fenomén zaistenia tých prostriedkov. A aj návrh, ktorý predkladáme ako poslanecký, sa snaží dostať tieto dva fenomény istoty a zhodnocovania do rovnováhy.
To, čo je vo vládnom návrhu, je podľa mňa, opäť opakujem, sčasti spolitizovaná snaha dostať veci späť, pretože podľa niekoho to bolo najlepšie tak, ako to bolo kedysi.
Výška a štruktúra poplatkov vo fondoch, ktoré navrhuje pán minister Mihál, je podľa nás zlá. Ponechanie poplatku za zhodnotenie vo fondoch, z ktorých sa odstránila povinnosť správcov doplácať prípadné straty, bude deformovať vzťahy medzi správcom a sporiteľom. Zachováva sa totiž takzvané success fee v negarantovanej schéme. Preto tento typ poplatkov vo fondoch bez garancie nemá čo hľadať. Naopak, výška fixného poplatku vo fondoch, od ktorých sa očkáva aktívne obchodovanie a správa, je nízka, ona sa ešte znížila, s čím sa pán minister chváli, ale to neumožní správcom spravovať majetok sporiteľov spôsobom zodpovedajúcim charakteru fondu. Inak povediac, cez ústa, menujem ho, pána Kouřila, šéfa Generali, DSS Generali, zaznelo, že v budúcom konzervatívnom fonde, ktorý bude garantovaný, budú dosahované ešte nižšie výnosy ako dnes, pretože ich tá štruktúra poplatkov k tomu bude istým spôsobom navádzať. Takže toto je oznámenie správcu, jedného z najväčších správcov dôchodkovských fondov, dôchodcovských fondov, tak sa s týmto treba vysporiadať. Treba to buď zobrať na vedomie, alebo si k tomu treba sadnúť, či to tak naozaj je, alebo nie.
Čo hrozí? V akciovom a zmiešanom fonde nebudú akcie, a keď, tak len v malej miere. Akciový a zmiešaný fond nebudú plniť svoje poslanie, sporiteľom budú generovať nízke výnosy, prípadné straty a navyše nebudú nič garantovať.
Odstránenie poplatku za zhodnotenie z dlhopisového fondu. Dočítali sme sa, že sú tu, zázraky s výnosmi sa dajú, sa robiť nedajú, a preto to treba zrušiť. Prečo je to nelogické? Odstránenie tohto poplatku ide jednoznačne proti záujmom sporiteľov, pretože vo fonde, kde správca ručí celým svojím majetkom za prípadné straty z investovania, berie správcovi motiváciu. To bolo to success fee. To znamená, mám garanciu, ručím vlastným majetkom, tú garanciu sme zaviedli, DSS-ky musia ručiť vlastným majetkom, ale majú aj tú slaninu na konci, to znamená, ak dosiahnu ten výnos, ktorým prekonajú určenú referenciu, tak dostanú vyšší poplatok. Tento poplatok sa v návrhu ruší a tu sa vraciame k tomu výroku pána Kouřila z Generali, že v dlhopisovom fonde nebudú žiadne dlhopisy alebo len v malej miere a aj to s veľmi krátkou dobou splatnosti. Čiže podľa nich potom bude úplne zbytočné predĺženie tej lehoty porovnávania výnosnosti na 5 rokov.
No a potom tu máme navrhovanú úpravu automatického vstupu. Ako vy ste veľmi citliví predkladatelia vládnej novely na slovíčko "automaticky", aby sa nezamieňalo s povinným, tak podľa nás je to povinný vstup, ale dobre, zostaňme pri automatickom z hľadiska vašej terminológie. No ale vnímame to ako právne neprirodzenú a manipulujúcu formu pre mladých ľudí. A okrem toho je to úplne s rozporom tej dobrovoľnosti, na ktorom vznikol druhý pilier. Ako ja by som nerád, to mám ako sociálny demokrat, alebo podľa Richarda Sulíka socialista, teraz presviedčať liberálov, čo sú hodnoty dobrovoľnosti a slobody rozhodovania ľudí? Ako, poviem to úplne úprimne, ako druhý pilier je poznamenaný istou dávky nedôvery, a to z dvoch dôvodov. S politizáciou tohto systému ako takého a tá politizácia tu proste naprieč dvoch-troch vlád existuje a môžme sa opýtať, prečo tu je. A ja uvediem ako za dôvod to, čím sa chváli Ľudovít Kaník, otec penzijného systému, druhého piliera, chváli sa tým, že tieto zmeny prešli jedným hlasom v parlamente. A to je podľa mňa presne, to je genetický kód, ktorý má v sebe druhý pilier, pretože bol pretlačený pochybnou väčšinou v danom momente a nesie si so sebou tento biľag.
Čiže toto zneistenie tu bolo a je, otvorme si oči a povedzme si, že to tak je. A druhé zneistenie bolo spôsobené vývojom na finančných trhoch a krízou, ktorú sme zažili v rokoch 2008 - 2009 a de facto ju prežívame aj dnes. Veď ak si pozrieme graf výnosnosti či už štátnych dlhopisov, ich rizikových prirážok, alebo vývoja akcií, tie grafy sa podobajú EKG po infarkte. Ako z tohto pohľadu tá volatilita je taká, ktorá nemôže vzbudzovať dôveru v ten systém.
Z tohto pohľadu je podľa nás dôležité hľadať politický konsenzus, o ktorý sme sa pokúšali a pokúšame aj naším poslaneckým návrhom, a z tohto pohľadu je aj dôležitý, tá manipulácia s mladými ľuďmi, ktorí majú vstupovať do druhého piliera, pretože my navrhujeme dobrovoľný vstup do druhého piliera s tým, že navrhujeme predĺžiť lehotu vstupu tohto rozhodnutia sa, kedy vstúpiť do druhého piliera, do dovŕšenia veku 33 rokov života. Čiže zo 6 mesiacov na 33 rokov. Zdá sa nám to dostatočný čas na to, aby sa mladý človek zorientoval, aby si založil rodinu, aby sa rozhodol o tom, či chce byť v solidárnom prvom pilieri alebo či chce diverzifikovať to svoje riziko starostlivosti o starobu aj na pilier druhý. Ale to rozhodnutie by malo byť na ňom a DSS-ky by mali súťažiť o tohto človeka nie na základe marketingu a mailingu, ale na základe tvrdých dát, na základe výnosnosti, ktorú dosiahnu a ktorú, a to verím, pán minister, že aj vy, aj my máme záujem na tom, aby druhý pilier bol stabilným prvkom penzijného systému, aby ľudia z neho nakoniec niečo mali.
Takže z tohto pohľadu ten náš návrh vnímame ako pre systém v tejto situácii určite vhodnejší. A ešte podotýkam, že podľa prepočtov, ak vy tam máte momentálne v návrhu dvojročnú lehotu na rozhodnutie výstupu z druhého piliera, opäť opačný prístup, ale verejne komunikujete, pán minister, že ste ochotný v parlamente prijať aj dlhšiu lehotu, 5 až 10 rokov. Ak by to bolo 10 rokov, tak podľa vývoja natality sa dá proste predpokladať, že do tohto systému by mohlo vstúpiť 800-tisíc ľudí nových automaticky, ako vy hovoríte, ale to znamená, že v tej lehote tých 800-tisíc ľudí by mohlo teoreticky aj vystúpiť, a to sa nám nezdá, povedzte si, čo si o tom myslíme, a to sa nám vôbec nezdá stabilné pre systém, mať 800-tisíc sporiteľov, ktorí môžu reagovať na zmeny politickej klímy, na zmeny situácie na finančných trhoch a podobne.
Čiže z tohto pohľadu sa prihováram za to naše videnie, ktoré hovorí o dobrovoľnom vstupe do druhého piliera v dlhej lehote. A koniec koncov ministerstvo financií sa nechtiac prezradilo aj tým, že vlastne v pripomienkovom konaní požiadalo o legisvakáciu, odloženie tohto automatického vstupu až do ukončenia tohto volebného obdobia z neznámych dôvodov, no a zo známych dôvodov potom túto pripomienku stiahli.
Aby som bol korektný, prečítam vám z vyhlásenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností z 13. júna tohto roku: "Asociácia DSS si je plne vedomá, že druhý pilier má zarábať peniaze a investovať tak, aby dosiahol čo najväčší výnos. Musí sa tak ale diať spôsobom primeraným a zodpovedajúcim rizikovému profilu sporiteľov. Základným princípom starobného dôchodkového sporenia je dlhodobé investovanie úspor občanov na kapitálových trhoch, ktoré nevylučuje možnosť poklesu hodnoty majetku. História nám ukazuje, že z dlhodobého hľadiska je investovanie výnosné a zmysluplné, vyžaduje si však špecifické profesionálne znalosti a skúsenosti, ktorými na Slovensku disponujú DSS-ky. Jednou z kľúčových úloh DSS je informovanie sporiteľov o možnom vývoji ich investícií v strednodobom aj dlhodobom horizonte a usmernenie sporiteľov vzhľadom na ich vedomosti, informácie, vek a investičné preferencie.
DSS sa správajú a chcú dlhodobo správať ako zodpovední správcovia a chcú aktívne prispôsobovať investovanie potrebám a požiadavkám sporiteľov. Ctíme si zásadu, že sporiteľom, ktorí nemajú dostatočné vedomosti o investovaní a rizikách s ním spojených, žiadny profesionálny správca neinvestuje ich úspory z prevažnej časti do akcií. Toto je aj celosvetový trend v oblasti regulácie vyvolaných skúsenosťami z finančnej krízy, ktorý núti poskytovateľov investičných služieb a správcov fondov skúmať a zohľadňovať vo svojej činnosti rizikový profil klienta.
Investovanie úspor obyvateľov na dôchodok v tomto trende celkom iste nebude a nemôže stáť bokom. Aj napriek tomu, že zavedenie garancií v druhom pilieri sa ukázalo byť vyhovujúcim pre značnú časť sporiteľov, považujeme, DSS-ky, súčasný stav za nevyhovujúci. Neumožňuje výraznejšie zhodnocovanie úspor kvôli nesprávnemu nastaveniu systému garancií v sledovanom období, ale aj v štruktúre poplatkov, a preto je potrebné ho zmeniť.
Aktuálny návrh zákona zatiaľ nevykazuje známky stability z pohľadu budúceho možného vývoja a nesmeruje k riešeniu problémov súčasného stavu sektora. Z uvedených dôvodov máme maximálny záujem na pokračovaní v diskusii o zmenách v druhom pilieri" a tak ďalej atď. Všetky DSS-ky podpísané.
Niečo o mýtoch. Pán minister rád v debatách hovorí, aj pán exminister, rád v debatách hovorí, pán Kaník, že garancie spôsobili nízke výnosy dôchodkových fondov druhého piliera a kvôli garanciám druhý pilier úspory sporiteľov znehodnocuje. To je tá základná politická premisa, z ktorej vychádza aj táto novela.
No, prvé, čo k tomu poviem, je to, že ak by to bola absolútna pravda to, čo zvyknete hovoriť, pán minister, tak asi by ste nepredkladali tento návrh zákona rok po svojom nástupe do svojej pozície, pretože účinnosť, veľmi viete, ako je dobre nastavená, pretože to, čo vždycky bolo tu najväčším sporom, je lehota toho dorovnávania výnosov alebo porovnávania výkonností. Tých šesť mesiacov ste mohli zmeniť na päť rokov, teda naozaj malou legislatívnou zmenou. Ako iné veci sa minulý rok v auguste tu diali a legislatívna smršť tu bola v parlamente pod taktovkou novej koalície, ale na toto si proste nikto nespomenul, ale na toto buď nebola odvaha, alebo snaha to riešiť a, samozrejme, nemáte žiaden problém s tým, aby ste neustále hovorili o miliónoch, stá miliónoch alebo stovkách eur, ktorým sporitelia prišli podľa vás o svoje úspory, napriek tomu, že tí sporitelia tie garancie evidentne chcú. A tu skôr mám pocit, že niekto nechce poznať sporiteľa, nechce poznať a uznať to, čo tí ľudia naozaj chcú.
Takže realita. V treťom pilieri, v ktorom neexistujú žiadne garancie, sa za obdobie od roku 1998 do roku 2010 úspory klientov reálne znehodnotili až o 40,7 %, o 41 %. Zdroj: Prognostický ústav SAV, pán Ing. Baláž.
V treťom pilieri nie sú žiadne garancie, sú tam oveľa menšie obmedzenia, oveľa menšia regulácia. Toto je výsledok tretieho piliera.
Naopak, výnosy z trojmesačných nemeckých pokladničných poukážok, ako príklad ultrakonzervatívneho spôsobu investovania, naozaj trojmesačné bundy dokázali za posledných sedemnásť rokov takmer každý rok poraziť infláciu. Posledný rok nie, ale to však nemôže byť dôvod na rušenie garancie, na tvorbu grafov o tom, ako je to nevýhodné.
Takže riešenie spočíva nie v rušení garancií, ale v optimalizácii podmienok a o to sa v tom návrhu naozaj, naozaj snažíme zmenou tých podmienok, ktoré sú v návrhu uvedené, napr. zmenou tej lehoty zo šiestich mesiacov na 5 rokov.
Mýtus ďalší. Druhý pilier je tu pre to, aby dosahoval, čo najvyššie výnosy pre sporiteľov.
No, druhý pilier je tu preto, aby dosahoval čo najvyššie výnosy, ale spôsobom, ktorý zodpovedá rizikovému profilu sporiteľov. Inými slovami, každý sporiteľ musí mať produkt, musí byť v takom fonde, ktorý zodpovedá jeho potrebám a očakávaniam. Preto ak je v rastovom fonde tých 80 % sporiteľov, o ktorých som už hovoril, s konzervatívne rizikovým profilom, lebo takí sú. A inak tí slovenskí sporitelia nie sú iní, veľmi iní ako francúzski, nemeckí alebo americkí. To je proste relatívne bežné rozdelenie investorov alebo bežný typ investorského správania u bežného neprofesionálneho obyvateľstva. Takže týmto ľuďom predsa nemôžeme nanútiť rozhodnutím vlády investovanie do akcií s odôvodnením, že inak nemá druhý pilier zmysel, lebo takéto vety tu tiež padli a padli z úst otcov toho systému a padli na adresu DSS-iek.
No, je to hrubá ignorácia všetkých zásad ochrany spotrebiteľa, o ktoré sa celá Európa snaží a o to viac sa o ne snaží preto, že všetci zažili vrchol krízy. A spomeniem tu či už smernicu, európsku smernicu USICT alebo MiFID, proste toto je momentálne európske smerovanie. Ale obávam sa, že ak sa naplní plán, ktorý pripravuje pán minister Mihál, a naplní sa tým spôsobom, ktorého sa my obávame, že tí ľudia budú naozaj pasívni a nezmenia svoj fond, v ktorom momentálne sú, tak naozaj to bude v rozpore s vnímaním kolektívneho investovania v Európe.
No a mýtus ďalší je ten, že investovanie do akcií je zárukou vyšších výnosov.
Tak pre niekoho možno áno, pre niekoho nie. Ale ak by sa od začiatku sporenia až doteraz investovalo všetko do európskeho akciového indexu, do európskeho akciového indexu, to znamená od roku 2005, tak dnes by bolo celé obdobie nominálny výnos 0. Ak si dáme modelové investovanie 100 eur mesačne, za toto obdobie je to, dá sa to overiť, kde ten výsledok je 0. U japonského indexového trhu je to absolútne záporné číslo. U amerického indexového trhu je to číslo pozitívne, ale dočítali ste sa možno pred dvoma týždňami veľmi volatilný vývoj, posledne padli americké akcie kvôli vývoju alebo negatívnym správam o vývoji čínskej ekonomiky.
Takže toľko o mýtoch, toľko o tom, ako to vidíme my.
Kľúčové, čo chcem povedať na záver, tú odlišnosť, dúfam, že vnímate, napriek všetkému, my sa líšime v tých dvoch návrhoch v dvoch zásadných veciach: vo vzťahu ku garanciám a v spôsobe vstupu mladých ľudí do druhého piliera. To sú dva zásadné aspekty, v ktorých sa líšime. Po tom všetkom, čo medzi nami prebehlo v tejto téme, to nie je až taká katastrofa, ale chcem podotknúť, že princíp zachovania garancií, ktoré podľa prieskumov a ktoré nezastávame, tieto prieskumy len my z hľadiska nejakej politickej interpretácie, ale zastávajú ich aj naozaj tí, ktorí sa o tie peniaze majú starať, tie garancie tí ľudia chcú väčšinou.
Preto pre nás z nepochopiteľných dôvodov je tu proste tvrdohlavý prístup rezortu financií ten, že tie garancie majú byť odňaté večne existujúcich sporiteľov a vytvára sa jeden prázdny fond, do ktorého ľudia môžu prejsť. My chceme súťažiť s týmto návrhom našou ponukou, kde vytvárame dva nové prázdne fondy, aktívny a pasívny, ale existujúcim sporiteľom chceme zachovať garancie, pretože podľa nás sú v takom stave vedomosti o tom, čo sa deje v druhom pilieri, že nevyužijú tú možnosť, aby odišli tam, kam patria, do konzervatívneho fondu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis