Videokanál poslanca

Pán poslanec Chren, ja obdivujem zase vašu rozpoltenosť osobnosti ako popredného potentáta Heykovej nadácie, ktorý si veľmi dobre žil zo štátnych zákazok a ktorý, samozrejme, vôbec neopomenul alebo neohrdol tým, aby práve zo štátneho sektoru mal podstatnú časť svojho príjmu pre nadáciu, ktorú prezentoval. Čo vraj podľa vtipov, ktoré som videl od Šuttyho, mohlo spôsobiť aj obrátenie Heyka v hrobe, vraj.
A, pán Poliaček, ako... (Reakcia z pléna.) ... pán Poliačik, viete, otázka blabolov a vykastrovaného textu, o tom sme sa tú celé hodiny bavili pri programovom vyhlásení vašej vlády, o tom, aké je to gumové a naťahovacie, ale aj tak ste si tam toho až príliš dali, lebo je vidieť, že iste podľa tohto dokumentu robiť je pre vás obrovský problém.
A otázku eurovalu, si na toto na vás naozaj počká. Počká to na vás. Ja veľmi vítam relatívne korektný postoj z posledných dní, že je to váš problém, ktorý si vyriešite sami. Tak si ho riešte, či už vo forme teambuildingov, alebo vzájomnej ruvačky. To je už na vás. Výsledok je dôležitý a ten sa určite dostaví a ja som presvedčený, že vy budete hlasovať za euroval.

Dobré ráno, dámy a páni, dovoľte mi, aby som túto ctenú snemovňu oslovil v čase, keď už sa zatvárajú aj podniky nevalnej úrovne aj v našom hlavnom meste. A - ja tomu nerozumiem. My sme, dali sme návrh na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery pani premiérke. Ja teraz vystupujem ako druhý člen poslaneckého klubu SMER – SD prihlásený do písomnej debaty, a na to, aby som mohol vystúpiť, som čakal sedem, sedem hodín.
V tej Častej-Papierničke, kam sa ide cestou cez Pezinok, sa niečo muselo asi udiať včera, lebo inak si neviem predstaviť, že za týchto sedem hodín tu vystúpilo toľko predstaviteľov koalície, členov vlády, ktorí tu skladali vazalské sľuby, ktorí tu vyslovovali svoju dôveru či pani premiérke, či stratégii vlády ako takej, či vieru vo víziu a v dobro, ktorú táto vláda bude riešiť.
Aj som namrzený, lebo dnes či včera som dostal od ženy esemesku, že moja päťmesačná dcéra začala loziť, no a ja namiesto toho, aby som bol s rodinou doma, tak tuto musím počúvať naozaj sedem hodín tieto vyjadrenia... (reakcia z pléna) ... tieto vyjadrenia všetkých predstaviteľov koalície, ktorí svojím spôsobom skladajú opätovne a opätovne sľuby vernosti tejto vláde.
Naozaj sa včera asi niečo muselo stať, keď mali ste včera teambuilding, pán Poliačik to hovoril, dneska máte ďalší teambuilding, medzi tými teambuildingami ste zároveň veľmi konsenzuálne vyškrtli, vykastrovali program tejto schôdze o vyše 30 bodov, pretože zrejme ten prvý teambuilding nepomohol na to, aby ste sa dohodli na niektorých svojich návrhoch ako takých.
Tak ale k veci. My sme si už zvykli na to, že všetko, čo je pozitívne, čo sa udeje pozitívne v týchto rokoch, v týchto dňoch alebo v týchto mesiacoch, všetko je výsledkom usilovnej mravenčej práce tejto koalície. Všetko, čo vyjde na povrch zlého, každý prejav, každý štatistický údaj, je výsledkom tej zlej minulej vlády.
Dobrým príkladom tu bol napr. ten toľkokrát už spomínaný index globálnej konkurencieschopnosti, ktorý tu používal aj pán podpredseda vlády Figeľ. Veľmi dlho sa k nemu vyjadroval aj pán minister Mikloš, ktorý na ňom aj zakladá svoju teóriu, za ktorú možno dostane aj Nobelovu cenu, tzv. teóriu ekonomickej zotrvačnosti, na ktorej je založená argumentácia, či už bola založená opozičná v čase, keď ste boli v opozícii, alebo teraz je založená vlastne úspešnosť posuvu vládnutia, keď ste v koalícii. Všetko je výsledkom zotrvačnosti.
Keby to tak bolo v prípade napr. zadlženia, tak si dovolím pripomenúť to, čo už tu bolo trošku spomenuté, a to je 330 mld. slovenských korún, ktoré boli výnosom privatizácie z čias sčasti prvej a hlavne druhej Dzurindovej vlády, ktoré sa, samozrejme, ak by sme pristupovali k tomu z pohľadu princípu čistého bohatstva, ku ktorému sa možno nejak domrvíme cez nový ústavný alebo obyčajný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak v zmysle tohto princípu tých 330 mld. by sme si museli alebo by ste si museli započítať takisto do dlhu, pretože o tie peniaze bol ten dlh, ten slávny dlh, ktorý sme zdedili, bol znížený. A o to boli znížené, pán Matovič, aj náklady na dlhovú službu. Ale tie peniaze, jak to zvykol hovoriť Vladimír Mečiar, niekde boli a niekde zmizli, čiže sa nejakým spôsobom použili.
Keď sa tu hovorí, že ten index konkurencieschopnosti je tým pravým dôkazom o tom, že je tu zotrvačnosť neúspechu našej vlády a všetko ostatné, samozrejme, naše úspechy sú výsledkom zotrvačnosti úspechov vašej vlády, tak sa treba pozrieť možno hlbšie do tohto indexu a dozviete sa, že napríklad parameter verejných financií, na ktorý sa tu odvolal pán minister Mikloš, akú má váhu v tomto celom indexe. No má váhu jednej šestiny z 25 %, aby sme si povedali úplnú konkrétnu pravdu. Čiže váha inštitúcií alebo verejnej inštitúcie je 25 % v tom indexe a jedna šestina z toho je konkrétne deficit a makroekonomické výsledky vlády ako takej.
Treba si ale aj uvedomiť, kedy bol robený ten index a na základe čoho. Na základe prieskumov z apríla až mája tohto roku. A pozrite si aj výsledky prieskumov, často nazývané vaše pionierske organizácie, PAS-u, ktorý hovorí o tom, že podnikateľské prostredie je na hlbokom dne, na historickom dne. A to je len, keď si spojíte tieto dve informácie, to je len dôkaz o tom, že napr. podnikateľská verejnosť, ktorej sa vy stále klaniate, prestala dôverovať v akcieschopnosť tejto vlády a prieskumom, ktorý je súčasťou tohto indexu, hovorí aj o tom, že táto vláda nie je schopná v ďalšom presadzovať svoje priority, na to sú proste dôkazy. Dôkazmi sú hádky, sú spory, je to posúvanie programu schôdzí Národnej rady. Sú to kompromisy. Sú to tie desiatky, stovky pozmeňovacích návrhov, ktoré sa tu prijímajú, či už vo výboroch, v lepšom prípade, ale oveľa častejšie pri druhom čítaní a čoho výsledkom sú problémy pre samotnú podnikateľskú verejnosť.
Ja vám s radosťou pripomeniem napr. zdravotné odvody z prenájmov, ktoré platili nejaký jeden mesiac, alebo dva mesiace? A ktoré boli prijaté presne týmto spôsobom a ktoré, následkom ktorých muselo 40-tisíc ľudí v januári prísť o nervy, keď sa museli zaregistrovať v zdravotných poisťovniach, aby ste im následne po prieskume verejnej mienky, že to nefunguje a všetci sú nasrdení, mohli prijať opäť legislatívnu zmenu, ktorou ste tento nezmysel zrušili. Podobným spôsobom sa prepašovalo do legislatívy – a všetkých nás to prekvapilo – aj zodvodnenie, zdravotné odvody pre vysokoškolákov, od ktorého sa tiež následne ustúpilo, pretože to bola mimoriadna, mimoriadna záťaž.
Ja vyjdem z istého predpokladu, zo základnej premisy, ktorá by snáď mala pre nás všetkých platiť. Stále si myslím – a možno som naivný –, že každý, kto sa rozhodne pre cestu verejnej služby, vstupuje na túto cestu so základným úmyslom a ten úmysel by mal byť, že jeho názory, že jeho skutky, ale jeho aj sporenie sa o spôsob cesty majú zlepšiť životy ľudí v našej krajine. Tak sa pozrime, pozrime sa na to, ako sa žije ľuďom po štrnástich mesiacoch vašej vlády.
Ja si veľmi dobre pamätám obhajovanie, vaše obhajovanie programového vyhlásenia tejto vlády a pozrime sa na to, ako ľudia žijú, ako sú spokojní s tým, ako vládnete? Ako sú spokojní dôchodcovia, ako sú na tom zdravotníci, ako sú na tom železničiari, ako policajti alebo vojaci? Ako sú na tom mladé rodiny?
Začnime napr. pri dôchodcoch, čo si majú dôchodcovia myslieť o tom, že inflácia v našej krajine sa vymkla spod rúk, je proste ďaleko od cielenia, ktoré ste si ako vláda naplánovali do rozpočtu a do všetkých parametrov, a blíži sa, atakuje 4-percentnú hranicu. Podľa odborníkov ku koncu roku dosiahne alebo presiahne hlboko 4-percentnú hranicu. A hovoríme o priemernej inflácii. Vy tu v budúcnosti chcete manipulovať alebo narábať s dôchodcovskou infláciou, ktorá je, samozrejme, ešte vyššia ako priemerná inflácia, pritom zvýšenie dôchodkov na tento rok pre týchto dôchodcov dosahoval 1,8 %, čiže o polovicu, minimálne o polovicu, možno trikrát menej pri dôchodcovskej inflácii, ako je skutočný nárast cien. Výsledok? Výsledok je úplne jasný: životná úroveň našich dôchodcov v tomto roku klesá. A to vám potvrdí aj Štatistický úrad, ak sa k súhrnným číslam tohto roku dostaneme.
Ak hovoríme o reálnej mzde, potvrdené opäť Štatistickým úradom, pokles o 0,9 % v priemere. V Českej republike napríklad na porovnanie nárast o 0,7 %. Možno pán minister vysvetlí, prečo je tomu tak, prečo sa v Českej republike podarilo aspoň udržať životnú úroveň ľudí na takej úrovni, ako to bolo minulý rok.
Vy si musíte pamätať, že sme mali zásadný, zásadný problém so štruktúrou konsolidačného balíka, ktorý sa prijímal na jeseň minulého roku. Veľmi dobre viete, že sme sa hlásili ku konsolidačnému programu, k postupnému znižovaniu deficitu a k plneniu plánu Programu stability. Veľmi dobre to viete. Ale viete veľmi dobre aj to, že sme nesúhlasili so štruktúrou nástrojov, ktoré ste zvolili, a že sme vás upozorňovali na to, že tento typ opatrení vytiahne z vrecák ľudí peniaze, tým pádom sa zníži domáca spotreba, o čom opäť, opäť svedčia všetky údaje Štatistického úradu, a ktoré, samozrejme, spôsobujú aj spomalenie rastu, ktoré spôsobujú problémy v zamestnanosti. A tu sa vrátime k spomínaným číslam nárastu zamestnanosti za posledný mesiac alebo jeho udržaniu na úrovni 13 %. Takisto prepadanie sa ľudí do dlhodobej nezamestnanosti, do tej pasce, z ktorej sa veľmi, veľmi ťažko vedia dostať.
Keď sa zastavím pri inflácii, pri konkrétnych číslach, medziročná inflácia v auguste 2011 a 2010 dosiahla 4 %, ale k tomu najvážnejšiemu, na čo treba upozorniť, je stále nárast cien potravín, kde k tomu nárastu dochádza skoro každý mesiac a osciluje ten nárast okolo 5,5 % až 7,5 %. Samozrejme, že toto je dôvod, ktorý spôsobuje totálny marazmus a tlak na sociálny status hlavne nízkopríjmových skupín.
Často sa zvyknete chváliť, ja vám pripomeniem napríklad zlepšenie, zlepšenie výhľadu ratingu, ktorý pred pár týždňami schválil alebo ktorý nám udelila ratingová agentúra Standard & Poor´s. Veľmi dobre si pamätám, keď tlačový úrad Úradu vlády reagoval na zlepšenie tohto výhľadu tým, že je to, samozrejme, zásluhou politiky tejto vlády a že sa môžme pochváliť najlepším ratingom v skupine krajín V 4. No ale toto čudo trvalo len dve hodiny, pretože o dve hodiny na to zverejnila tá istá agentúra zlepšenie ratingu Českej republiky o dva body a my sme to vedenie nadlho, nadlho stratili. Chcem vás upozorniť, že Slovensko patrilo spolu s Českou republikou od roku 2008 k lídrom v oblasti ratingu v skupine V 4. Dnes už tomu tak nie je. Nastalo obrovské ticho, lebo k tomuto výsledku sa, samozrejme, už táto vláda nehlási.
Pán minister, počul som tu opäť reči o plnej špajzi a o prestretom stole. Ja som vám tu raz sľúbil, že keď to budete opäť a opäť spomínať, tak vám tu budem stále a stále čítať zoznam vášho prestretého stola, stola, po ktorom behali šváby v objeme 30 mld. korún. Ten zoznam nemám tu a nebudem vás v tejto hodine obťažovať, ale pripomeniem. Nároky, nároky invalidov, nároky sudcov z hľadiska ich zákonných platov, pripomeniem vám vymyslenú pohľadávku voči Kohéznemu fondu, pripomeniem vám oddlženie železníc v objeme 19 mld. korún. Toto, toto je odpoveď na to neustále chválenie sa o plnej špajzi a prestretom stole z roku 2006.
Ja viem, že je ťažko prežrieť to, že Slovensko dosiahlo najnižší deficit v histórii, vo svojej krátkej histórii práve v roku 2008, čo nebolo za vašej vlády. Ja viem, že je ťažko prežrieť, že najmenšia miera zadlženia bola takisto v tom istom roku za vládnutia tej istej vlády. Ale rád vám zároveň pripomeniem, že vo volebnom roku 2006 ste si naplánovali aký deficit? 4,2 %. A to je symptomatické. Pozrite si, dá sa to krásne na všetkých grafoch preukázať, na všetkých štatistikách, ako vláda, v ktorej zhodou okolností v tých časoch bol ministrom financií Ivan Mikloš, v čase volebných rokov mala najvyššie deficity. Tento deficit uvrhol krajinu Slovensko do procedúry nadmerného deficitu na akúsi trestnú lavicu a to necelé tri roky pred tým, než Slovensko malo vstúpiť do klubu štátov eurozóny. Čiže to bolo vedomé rozhodnutie v čase konjunktúry, ktoré škodilo záujmom tejto krajiny, napriek tomu ste vo volebnom roku, pretože je to pre vás prirodzené, sa rozhodli ísť touto cestou.
Ak hovoríme o plánoch, ktoré máte napísané na tej svojej ceste, a vrátim sa napríklad k dôchodcom, tak je tu úplne jasné rozhodnutie o tom, že chcete zmeniť systém valorizácie. Systém valorizácie dôchodkov, ktorý má ušetriť v najbližších rokoch desiatky, vo výhľade ďalšie, v strednodobom stovky miliónov eur, čo neznamená nič iné, len že tí dôchodcovia dostanú menšie dôchodky. Je to vaše rozhodnutie o tom, že predĺžite vek odchodu do dôchodku napriek vyjadreniam, citátom o tom, že urobiť tak by bolo cynické a že sa tak nikdy nestane. To je rozpor medzi slovami a činmi.
Máte na stole plán zmeny odvodového systému, ktorý má v čistých príjmoch domácností väčšiny zamestnaného obyvateľstva byť výhodou, pretože čisté príjmy podľa tabuliek, ktoré prezentujete, by mali stúpnuť o 2-3 eurá v priemere plusovo. No, ale je tu napríklad informácia regulátora Slovenských železníc, ktorý hovorí, že navýšenie cestovného na železniciach spôsobí zvýšenie výdavkov rodín, ktoré používajú železnicu na každodennú dopravu do práce, o 74 eur ročne, čo je nejakých niečo vyše 6 eur mesačne. Takže môžte si prepočítať, ako vaša daňovo-odvodová reforma ledva-ledva zatiahne tieto ďalšie vyššie náklady.
Radi sa chválite s výhodami tohto systému, ktorý chcete tvrdohlavo zaviesť, ale už zabúdate ľudom povedať, že hneď v januári, keď sa prebudili zo silvestrovských osláv, prišli podľa výpočtov vášho Inštitútu finančnej politiky o 12 eur vďaka štruktúre a opatrení konsolidačného balíka a ďalších 7 eur na hlavu vďaka zníženiu odpočítateľnej položky. Takže na jednu rodinu to máte 12 a 14, 26 eur. Len z noci 31. decembra na 1. januára. Teraz sa chválite plánom, ktorý im má pridať kostičku v objeme necelých troch eur.
Chválili ste sa s tým, že ste sa včera dohodli na reformách a že ste sa dohodli aj na rozpočte. No tak oznámte verejnosti, ako bude vyzerať rozpočet na budúci rok? Komu sa chystáte vykrútiť krk v zákonoch, ktoré chcete prijať v súvislosti s rozpočtom? Idete zrušiť stavebné sporenie? Alebo idete zvýšiť zase DPH? Alebo aký iný druh príjmov alebo druh výdavkov, ktorý je priamo spojený so životom ľudí, chcete mať vo svojom zornom poli? Tak nám to oznámte, na čom ste sa teda dohodli, ak je to náhodou pravda.
Ak sa pozrieme na vašu zahraničnopolitickú dôveryhodnosť, o ktorej tu tiež bolo veľa hovorné pri programovom vyhlásení vlády, o tom, ako treba obnoviť zahraničnopolitickú dôveryhodnosť Slovenska, pretože podľa vás a zrejme aj podľa predrečníkov o ňu Slovensko za našej vlády prišlo. Tak sa môžme pristaviť, samozrejme, aj pri probléme eurovalu a teraz v tejto pozícii mám možnosť vidieť aj našich zelených anjelov v prvých radoch, ktorí tento problém evidentne sa hodlajú spôsobiť.
Mimochodom, chcem vám povedať, že čítal som vašu knižočku zelenú, chcem povedať, že som v ruke za svojho života držal dve takéto zelené knižočky s významným obsahom. V jednej bol alebo je autorom Muammar Kaddáfí a tej druhej Richard Sulík. Vy si naozaj myslíte, že otázka eurovalu je otázka, ktorá je dôležitejšia ako schválenie odvodovej reformy, je menej dôležitá ako schválenie odvodovej reformy alebo menej dôležitá ako dohody na rozpočte na budúci rok? Lebo toto je napríklad jeden z výstupov aj včerajšieho stretnutia. Vy si naozaj myslíte, že euroval je o tom, ako my ideme zachraňovať euro? No podľa mňa je to hlavne o tom, ako si my ideme zachrániť dôveryhodnosť v Európe. O tom je aj hlasovanie o eurovale.
A podľa toho, čo som tu počul dneska z úst Richarda Sulíka, citát, že „bude vládnuť len vo vláde, na ktorej čele bude Iveta Radičová“, pre mňa to nie je nič iné, iba odkaz o tom, že SaS a Richard Sulík bude hlasovať za euroval. Tak som si to logicky vysvetlil, lebo tak sa to jedine dá v tomto okamihu vysvetliť.
Ak hovoríme o ľuďoch z blízkosti Úradu vlády, mám povinnosť spomenúť meno poradcu, ktorý sa volal Martin Filko, ale už nie je medzi poradcami pani premiérky a nie je ani v kolúznej väzbe. Ale Martin Filko bol poradca pani premiérky, ktorý sa venoval okrem iného zdravotníctvu a dostal sa do vážneho konfliktu so záujmami finančnej skupiny Penta. A pani premiérka musí veľmi dobre vedieť, lebo sa to dočítala minimálne z médií, že dnes má v pozícii ministra zdravotníctva človeka, ktorý je dobrovoľne obkľúčený priateľmi tejto finančnej skupiny. Priateľmi, ktorí boli schopní a mali tú silu odstrániť človeka, ktorý sa podieľal na kategorizácii liekov a napríklad za našej vlády sa podieľal aj na projekte, ktorý ušetril 90 mil. eur práve pri znížení týchto cien liekov. Takže aj ľuďom tejto skupiny sa podarilo odstrániť poradcu premiérky a dokonca sa im podarilo vytvoriť atmosféru diskreditácie okolo toho človeka. A toto nie je dobrá správa o krajine, kde transparentnosť a vyššia miera demokracie má mať zelenú podľa vašej domnienky.
Ak sa pristavím pri Daňovom úrade Košice, tak vás chcem len upozorniť na pár faktov. Ten, kto najviac bojuje za to, že pridelenie prenájmu budovy v Košiciach pre účely daňových úradov bolo čisté a transparentné, niekoľkokrát spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi klamal. Niekoľkokrát, je to verejne dokázateľné. Hovoril o tom, že zmluva o budúcej zmluve so spoločnosťou VHS bola podpísaná po voľbách. Dnes už uviedol v pléne, že to bol, že dodatok č. 2 bol podpísaný po voľbách. Ale pravdou je, že zmluva o budúcej zmluve bola podpísaná 23. februára 2010 a že mala platnosť 12 mesiacov táto zmluva.
Dodatok, na ktorý sa pán minister rád odvoláva, bol podpísaný 6. júla 2010 a nezvyšoval cenu, ale znižoval priemernú cenu z 11,80 na 9,80, pretože dával k dispozícii časť priestorov zadarmo a rozširoval ešte dispozíciu o ďalšie metre štvorcové.
8. marca 2011 bola podpísaná zmluva s pánom Ščurkom napriek tomu, že zmluva o budúcej zmluve bola vtedy ešte v platnosti. Keď ten škandál prepukol potom v apríli, tak nominanti pána ministra financií tvrdili, že v tom čase majú zmluvu, s VHS zmluvu o budúcej zmluve už vypovedanú. Nebola to pravda.
16. 4. bola rozviazaná dohoda, bola rozviazaná zmluva o budúcej zmluve dohodou a predmetom tejto dohody bola úhrada vo výške 400-, vyše 480-tisíc eur. Čiže predstaviteľom ministerstva financií stálo za to, aby sa prenajímateľ, za ktorým sa schovával pán Ščurka, dostal k tomuto obchodnému prípadu, stálo im to za to, aby použili verejné zdroje vo výške skoro 500-tisíc eur.
Ak si pozriete dátumy, 20. 4. ukončenie dohodou, dohody zase so Ščurkom, 16. 4. dohoda s VHS a 14. 4. nová súťaž, tak máte niekoľko dní, keď máte dva zmluvné vzťahy a máte vyhlásenú novú súťaž.
Takže toto je chaos a toto je vyslovene situácia, keď sa niekto vyslovene vykrúca zo situácie, pri ktorej bol pristihnutý. Lebo toto je nahromadenie faktov a o tomto všetkom, samozrejme, musela vedieť aj premiérka a predpokladám, že to bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo označila celý spôsob výberu prenájmu v prospech pána Ščurku ako klientelizmus.
Je veľmi smutné, že po tom, čo prebehli ďalšie dve súťaže, jedna bola zrušená, potom bola nahradená ďalšou súťažou, kde sa prihlásilo šesť uchádzačov, z toho štyria boli vylúčení, dostali sa do užšej súťaže dvaja, tá nebola vyhodnotená. No a potom posledná súťaž, ktorá mohla prisúdiť ten nájom opäť pánovi Ščurkovi.
Pán minister tu niekoľkokrát povedal, že cena 6 alebo 6,50 eur za meter štvorcový je hodná po prieskume v Košiciach tak pre pivničné priestory alebo sklady. No tak, pán minister, ja môžem povedať, že ja som vo svojom minulom civilnom živote prevádzkoval skladové hospodárstvo, sklady s výmerou vyše 10 000 metrov štvorcových aj tu v Bratislave, v centre Bratislavy, a môžem vám povedať, že taký klient by bol veľmi namieste, pretože to je cena, ktorá sa nedosahuje ani v Bratislave ani v centre. Takže toto nie je reálna trhová hodnota skladovacích priestorov v Košiciach v kukuričnom poli. Rozhodne nie.
Neviem, kto vám robil takýto prieskum, neviem, kto bola nemenovaná americká firma, a neviem, kto bola nemenovaná realitná spoločnosť. Možno mala v sebe nejakých majiteľov z Cypru alebo iných offshorových centier, ale, ale rozhodne vám neposkytla reálnu informáciu a s týmto sa naozaj nemôžte oháňať.
Nespomenuli ste tu, dneska tu aj vystupoval napríklad aj pán minister školstva, dneska bola obrovská demonštrácia pred Úradom vlády. (Reakcia z pléna.) Bolo tam deväť, alebo včera, prepáčte, bolo tam 9-tisíc ľudí a prečítal som si, že odborársky predák, ktorý zastupoval pedagogických pracovníkov, sa vyjadril, že vláda, ktorá si nevšimne demonštráciu o takom počte, by nemala byť ďalej vládou.
To, že prenájom budovy v Košiciach je klientelizmom, to nehovoríme len my. To hovoria aj neziskové organizácie, ktoré rozhodne sa nedajú obviňovať z nejakých sympatií k našej politickej strane. To, že sa pani premiérka vysporiadala s týmto postojom neziskových organizácií Fair Play alebo Transparency International tým spôsobom, že celý problém prikryla, je otázkou už momentálne len a len jej svedomia, ale je aj dôvodom nášho dnešného nočného rokovania.
Ja by som k tomu chcel povedať na záver len toľko, že keď som chodil na strednú školu, na gymnázium v Košiciach, tak veľkým hitom bol film „Bože, ako hlboko som klesla“. Bol do 18 rokov neprístupný a ja som ho nikdy nemohol vidieť, ale ja už nemusím vidieť, lebo od apríla tohto roku som ho videl skoro každý deň.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec Matej, svet sa mení, len, bohužiaľ, nie vždy k lepšiemu. A ja opakujem, že tento koncept, ktorý napríklad z hľadiska fiškálnych dopadov, to ináč, tomu som sa ešte nevenoval, ale vo finančnej doložke je výrazne negatívny na verejné financie. Samozrejme, my si počkáme na výsledok vašich rokovaní v pondelok. Akým spôsobom chcete dotankovať do príjmovej stránky nášho rozpočtu na budúci rok, ale aj z tohto pohľadu je to nezodpovedné. A ja hovorím, ja som sa prihlásil k mnohým, k mnohým veciam z konceptu zníženia administratívnej náročnosti odvodového systému ako takého. Nebudem brániť tento systém. Ale takisto čestne a nahlas hovoríme, že koncept superhrubej mzdy, hovorím, útočil som naňho, koncept superhrubej mzdy je dnes veľkým experimentom. A to som veľmi slušný, lebo, lebo sme na pôde snemovne a vy nemáte tú mieru istoty a z pohľadu toho, že nemáte na to ani konsenzuálny súhlas, povedzme, väčšiny politického spektra, nemali by ste do takéhoto procesu ísť. A na túto zodpovednosť som sa odvolával.

Ďakujem, pán predsedajúci, za dvojitú výzvu. Tak mi dovoľte, aby som sa v tomto príjemnom piatkovom popoludní, v tejto vykradnutej miestnosti, vykradnutej od ľudskej prítomnosti, podelil s vami o svoj názor na ten balík zákonov, ktorý ste nám predložili na stôl.
Najprv forma. Ja sa osobne považujem za naozaj za toho mladého, ktorý v tom parlamente našom je druhý rok, ale mal som tu možnosť zodpovedať za vypracovanie legislatívy na ministerstve financií minulé štyri roky, keď sme boli vo vláde, a musím povedať, že to, čo ste doručili, pán minister, do parlamentu, je podľa mňa jeden legislatívny humus. A ospravedlňujem sa tejto snemovni za to vyjadrenie, lebo je to silné vyjadrenie, ale nič iného mi neprichádza na um, aby vyjadrilo to, čo po prelistovaní tých stoviek strán človek našiel.
Ja chápem pragmatičnosť, ja chápem taktiku, ktorou v podstate ste chceli a stále chcete dosiahnuť to, aby ste pretlačili cez Národnú radu balík opatrení, ktorý je veľmi pružne pomenovaný ako nejaké zmeny z príjmov zo závislej činnosti, ale keď ideme hlbšie, tak je to naozaj, naozaj komplexný návrh zákonov, z každého rožka trošku, sú tu úplne nosné veci, ktoré sa venujú, sa venujú tomu, čomu sa majú venovať. To znamená, zjednodušeniu odvodového systému, spôsobu výberu odvodov, fungovaniu Sociálnej poisťovne, ale sú tu veci, ktoré síce, férovo povedané, boli komunikované, ako je otázka z vášho pohľadu udržateľnosti verejných financií týkajúca sa valorizácie, predĺženia veku odchodu do dôchodku, ale sú tu aj to, čomu hovoríme čistenie šuflíkov, a to sú proste malinké zmeny v daňových zákonoch. Lízing napríklad, ako meníte spôsob odpisovania lízingu, odpisovanie hmotného majetku. Toto samozrejme pri čestnom prístupe by si zaslúžilo úplne korektne - a pri fungujúcej koalícii by to nemohol byť ani problém z hľadiska definitívneho schválenia - zaslúžilo by si to celú, celú sadu zákonov, keby ale, samozrejme, tu bol úmysel pristupovať k veci korektne a čestne.
Lebo pripomienkové konania, o tomto všetkom sa tu hovorilo. Koľko dní to trvalo. Kedy sa to dialo cez prázdniny. Koniec koncov aj to, že animácia šéfov, ktorí vedú rokovanie Národnej rady, vlastne dosiahla aj to, že dnes, keď sa nehlasuje a proste je úplne jasné, že tá účasť v Národnej rade bude menšia, tak proste sa tá animácia sa podarila naozaj, že sa rokuje o tak vážnych veciach dnes a najneskôr v utorok sa táto téma aj skončí.
Ja rozhodne nie som človekom, ktorý by zastával terajší systém fungovania odvodov, fungovania zdravotných poisťovaní, sociálnej poisťovne. Na to samozrejme by som dostal od niektorých mudrlantov a zväzákov zo strany koalície hneď otázku, a čo ste robili tie štyri roky? To je tá klasická odpoveď na každú výzvu, ktorá smeruje k tejto téme.
No, poviem tu úplne jednoducho, pripravovali sme, úplne seriózne sme pripravovali koncept zjednotenia a výberu daní a odvodov, ktorý sa volá UNITAS, na ktorom spolupracovali ľudia, ktorí aj teraz sedia v tejto miestnosti. A je to koncept, ktorý naozaj formou uznesenia bol formulovaný ešte druhou Dzurindovou vládou, ktorý bol rozpracovaný detailne do legislatívy z hľadiska reformy inštitúcií počas minulej vlády. A teraz máte tu možnosť a svojím spôsobom vám ju závidím, že to máte možnosť dosiahnuť do konca. A bolo by fajn, keby to bol koniec úspešný. Pretože ako to býva na Slovensku, ten kto strihá pásku, je aj autorom, aj všetku slávu proste nesie potom na svojom chrbte. Túto možnosť máte mentálne teraz vy.
Ak sa vrátim k tomu uzneseniu druhej Dzurindovej vlády, ono je veľmi jednoduché napísať do uznesenia, že zjednotený výber bude v tom a v tom roku, lebo toto bolo proste, to je presne to, čo sme našli po roku 2006 na stole. To bolo jedno uznesenie a k tomu vykradnuté, alebo vyprázdnené fajly od už teraz neznámych poradcov vtedajšieho ministra financií.
Vždy sme hovorili, že je to oveľa komplikovanejšie ako nejaké heslá a mantry, že ide o reformu inštitúcií, že ide o reformu inštitúcií, ktoré tu fungujú z hľadiska svojej bázy fungovania ešte z čias minulého režimu, že hovoríme o inštitúciách, ktoré zamestnávajú - daňový úrad nejakých šesťtisíc ľudí, štyritisíc na colniciach, neviem, pätnásťtisíc, pán minister, snáď v sociálnej poisťovni, že hovoríme o inštitúciách, ktoré trpia prekliatím tých výsledkov minulých vlád o tom, ako sa budovali informačné, na proprietárnom systéme založené informačné systémy, ktoré spolu nekomunikujú, že je treba bojovať s inštitúciami, v ktorých sú samozrejme úradníci, a tí majú priam v svojej duši geneticky zavedené to, že produkujú problémy, produkujú formuláre a obťažujú podnikateľské prostredie.
Nemáme žiadny problém s tým, aby sa v tomto projekte pokračovalo. Dokonca si bez nejakej nadutosti myslíme, že sme na tej ceste urobili dostatočný kus práce, že to, čo sa nepodarilo napríklad vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi, pretože narazil na stranícky partikratizmus a záujmy jednej z koaličných strán, ktoré znemožnili prijatie zmeny inštitúcie daňového úradu a odpojenie kreovania daňových úradov od politického rozhodovania v Národnej rade, tak toto všetko sa podarilo v minulom volebnom období.
A potom, čo tu vidíme za posledný rok a pár mesiacov, sa obávam, že takéto sústo by ste nezvládli ani vy. Toto je určite minimálny priestor zhody, o ktorom môžeme hovoriť, a ja dokonca poviem, že na jednej strane budeme prísne monitorovať, na druhej strane budeme držať palce tejto krajine v tom, aby sa podarilo vybudovať nový moderný finančný úrad s daňovými stanicami, alebo so stanicami finančného úradu na tých miestach, kde naozaj majú byť, aby sa podarilo odpojiť miesta akýchsi rodinných klientelistických väzieb v pôsobnosti terajších daňových úradov, kde kontrolóri poznajú pol okresného mesta a samozrejme tým pádom nie sú schopní vôbec efektívne vykonávať svoje činnosti. Že budeme držať palce tejto krajine, aby sa podarilo prebudovať Sociálnu poisťovňu naozaj na modernú inštitúciu, ktorá sa vzdá časti svojich právomocí, výberu, časti kontroly, veľmi výnosnej kontroly nad hendlovaním s pohľadávkami. To sú všetko veci, o ktorých treba hovoriť, a na ktorých určite existuje aj bazálna podpora, ktoré, opakujem, budeme prísne monitorovať, a o ktorých sa, bohužiaľ, domnievame podľa toho, aké máme informácie a aké sú signály, že vôbec nebude jednoduché pre vás, aby ste spustili fungovanie tohto veľkého, naozaj veľkého projektu k 1. 1. budúceho roku. Už aj vzhľadom na to, že ste sa nechali zatiahnuť do biznisových vojen v oblasti aj tých z hľadiska používania prostriedkov z európskych fondov, operačného programu informatizácie, už aj vzhľadom na to, že ste decentralizovali systém riadenia toho projektu a už aj vzhľadom na to, a teraz prichádzam k tej veci, že ste si v mene istej fixnej idey zvolil koncept zavedenia superhrubej mzdy a toho všetkého ďalšieho, čo v tom eintopfe, v tom hrnci, ktorý dnes na tomto stole máme, naozaj je.
Ja samozrejme koncept superhrubej mzdy poznám. A poznám ho dokonca aj z hľadiska technických návrhov riešení pri formovaní projektu UNITAS. Superhrubá mzda okrem toho, že sa nachádza v známej knižke nášho terajšieho predsedu parlamentu, bola technickým predpokladom jedného miesta platenia, ale tento koncept samozrejme narážal u svojich úvodných etapách na odpor či už odborárov, alebo samozrejme aj zástupcov zdravotných poisťovní, ale aj zástupcov Sociálnej poisťovne, a boli vždy uvádzané veľmi legitímne pripomienky k tomu, prečo by sme nemali ísť tou cestou.
Superhrubá mzda je momentálne heslo, ktoré z môjho pohľadu je fixnou ideou predsedu SaS, je jeho, podľa neho technickým predpokladom zavedenia odvodového bonusu, ktorý ja v dnešnej politickej situácii považujem za svätý grál, ktorý nikto nevidel, nikto o ňom poriadne nepočul, a samozrejme hovorí sa o ňom ako koncovke celého tohto procesu.
Ja pripomeniem, budem sa snažiť byť diskrétny, ale pripomeniem míting v uzavretej zasadačke vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, na ktorom sa zúčastnili povedzme špecialisti na odvodové systémy rôznych politických strán, alebo povedzme celého politického spektra. A tomuto fóru prezentoval svoj princíp odvodového bonusu práve vtedajší poradca ministra pán Richard Sulík. A ja musím uviesť, že človek, ktorý zvykne sedávať v tejto miestnosti, sa jasne vyjadril k celému princípu odvodového bonusu, že je to princíp, ktorý je neprijateľný, extrémne pravicový a neprijateľný pre našu bežnú štáto-právnu pravicovú stranu, ktorá v tomto priestore už nejaké tie roky funguje.
To, samozrejme, na okraj, ale to, samozrejme, vytvára aj celkovú atmosféru toho, odkiaľ ideme a čo chceme dosiahnuť. Odvodový bonus, dámy a páni, je pre mňa už po tom, ako ste si ho formulovali do programového vyhlásenia, mŕtvy.
Je mi jasné, že ho nemôžu, že túto myšlienku nemôžu prijať predstavitelia SaS, pretože jednou z ich posledných možných kostičiek, ktorú môžu z hľadiska svojej predvolebnej kampane ukázať svojim voličom, ale je mŕtvy. Je mŕtvy z pohľadu vývoja verejných financií, je mŕtvy z pohľadu vyjadrení kľúčových osôb politických predstaviteľov tejto koalície.
Už aj preto tvrdohlavé presadzovanie superhrubej mzdy je pre mňa dôkazom toho, že za týmto konceptom je oveľa viac, pretože si ho osvojili aj tí predstavitelia, ktorí s odvodovým bonusom nechcú mať nič spoločné. Tak sa môžeme pozrieť na tieto motívy a ja sa ich pokúsim trošku poodhaliť. Superhrubá mzda vytvára priestor na to, že príjmy Sociálnej poisťovne budú samozrejme zásadným spôsobom znížené a týmto spôsobom sa Sociálna poisťovňa, zásadným spôsobom ohrozuje sa jej samofinancovateľnosť. Chcem podotknúť, že konštruktérmi tohto prístupu sú ľudia, ktorí pred niekoľkými rokmi tým istým spôsobom atakovali samofinacovateľnosť Sociálnej poisťovne zavedením druhého piliera v takej miere, ako ho máme dnes a ako s ním bojujeme dodnes so všetkými tými problémami, ktoré so sebou prináša. Po niekoľkých rokoch... A ešte zabudol som, tí istí ľudia samozrejme nastavili prvý pilier veľmi veľkoryso, by som povedal, na základe švajčiarskej valorizácie, na základe zásluhovosti v prvom pilieri, ktorý bol potom zabrzdený terajšou premiérkou, pani Radičovou. Ta zásluhovosť bola v istom momente zastavená. Teraz vlastne aj v tomto zákone sa dostávame k tomu, že ta zásluhovosť je úplne potieraná, ale to nech si vyrieši pán Kaník s vami tento problém. Chcem len povedať, že za tým podmínovaním príjmov, originálnych príjmov Sociálnej poisťovne po niekoľkých rokoch prišli neustále opakované myšlienky o tom, ako je prvý pilier neudržateľný, ako musíme proste reformovať len a len prvý pilier, to znamená, prvý pilier pre nás znamená príjem existujúcich alebo blízkobudúcich dôchodcov. A ja nemám dôvod si myslieť, že ak dnes sa vykrojí 24 % ďalších príjmov zo Sociálnej poisťovne a zavesia sa tieto príjmy do štátneho rozpočtu a budú v podstate predmetom vôle alebo zvôle politických predstaviteľov tej alebo onej koalície a bude o ňom rozhodovať tento parlament, každý december o tom, akým spôsobom, akou mierou sa bude proste prispievať na dávky a na dôchodky, ja nemám dôvod si myslieť, že o pár rokov, o päť, o šesť o sedem rokov niekto zase nepríde s koncepciou, že ten prvý pilier je naozaj neudržateľný, pretože Sociálna poisťovňa generuje stále väčšie a väčšie nefinancovateľné deficity. A toto je pre mňa spôsob, ktorý, keby som mal z ústavy večne zabezpečené kreslo ministra financií, tak by sa mi mohol asi páčiť, pretože by som mohol rozhodovať o osude tých ľudí, ale keďže dúfam, že takejto hlúposti sa v tejto krajine nikdy nikto nedopustí, tak s týmto ja zásadným spôsobom nemôžem súhlasiť. Pretože dať do závislosti sociálne a zdravotné systémy do takej miery zo štátneho rozpočtu je naozaj už zo strednodobého hľadiska nebezpečné. Toto je základná výhrada a, samozrejme, je to výhrada, ktorá je, je to výhrada voči veci, ktorá je hlboko skrytá v tomto probléme, lebo to, čo je navonok, to, čo je to pozlátok, je tabuľka s úbytkami a s vo väčšej časti samozrejme so zvýšením čistej mzdy tej alebo onej príjmovej skupiny. Takže, ak z hľadiska komunikácie, by som povedal, že v úvode sa dalo naozaj vyčítať to, že minister Mikloš, ktorý v úvode bol nositeľom tejto témy, to prepískol a postavil proti sebe naozaj neokrôchaným spôsobom živnostníkov a podnikateľov proti ľuďom, ktorí každý deň chodia do roboty a sú proste platiteľmi dane zo závislej činnosti a aj takýchto odvodov, tak musím povedať, že sa vám podarilo za pár mesiacov naozaj popracovať na marketingu tejto reformy a podarilo sa nám vystrčiť dopredu to heslo o tom, ako tento princíp má byť spravodlivý. Ako má byť spravodlivý vrátane toho, že rušíte milionársku daň, alebo presnejšie povedané, degresívno odpočitateľnú položku, ktorá bola proste, klala oči, niektorým ideológom vo vašich radoch, ktorá likviduje zamestnaneckú prémiu, ktorá bola odporúčaním, bola presadená minulou vládou a bola založená na odporúčaniach všetkých relevantných medzinárodných inštitúcií vrátane takých zástancov neoliberálneho konceptu, ako je Medzinárodný menový fond, alebo to bolo OECD alebo Komisia. Všetko v mene princípu spravodlivosti. Poznáte mnohé argumenty, poznáte argumenty od odborárov, poznáte argumenty o tom, že zavedenie superhrubej mzdy od prvého januára budúci rok bude predstavovať manévre, ktoré budú určite v prvotnom štádiu v miliónových čiastkach stáť náklady samotného podnikateľského sektoru.
Poznáte argumenty o tom, že ľudia, ktorí pred pár rokmi boli vystavení zásadnej zmene, a to zmene, mám na mysli zavedenie novej meny, ktorí boli vystavení istému chaosu vnímania hodnôt, teraz po, po tom, čo niekoľko generácií bolo zvyknutých v podstate na vnímanie porovnávania platov na princípe hrubej mzdy, budú uvalení opäť do hlbokej neznalosti a chaosu s tým, že si budú porovnávať superhrubú mzdu. Samozrejme tí, ktorí budú zastupovaní odbormi a kolektívnym vyjednávaním, tak tí si udržia aj tempo valorizácie napriek tomu, že superhrubá mzda mení tieto hodnoty. Ale tí, a tých je väčšina v pracovnom pomere, ktorí nebudú chránení kolektívnym vyjednávaním, tak tí sa vystavujú riziku diktátu zo strany zamestnávateľa. Pretože valorizácia sa kľudne u tých menej kvalifikovaných, menej gramotných ľudí môže dostať do pozície, že im niekto proste pridá 10 eur ročne, ak by to bolo možné s tým, že ho vôbec nebude zaujímať, koľko odvodov z toho platí štátu. Proste pre neho je to otázka naozaj ceny práce, ktorá je mimochodom už uvedená aj dnes na výplatných páskach, a s tým ten podnikateľ končí. Ja sa nečudujem zamestnávateľom, že hromadne podporujú tento systém, lebo sú tam prvky, ktoré naozaj znižujú administratívnu náročnosť a zlepšujú podnikateľské prostredie, ale ktoré sú kľúčovo viazané na projekt UNITAS, a sú tam aj tie záludnosti, ktoré sú viazané napríklad na koncept superhrubej mzdy, ktorý podľa nás má hlavne tieto prvky nebezpečenstva, ohrozenia snahy ľudí zarábať viac, čo je úplne legitímne.
Keď sa pozrieme na stav verejných financií a na situáciu, v ktorej sa momentálne dnes nachádzame, tak koncepty, keď sa pozrieme na stav, povedzme, pohybov v zdravotníctve, na kroky, ktoré boli schválené touto snemovňou len včera, na oddlženie zdravotníctva a keď sa pozeráme na výhľady štátneho rozpočtu na budúci rok z hľadiska práve financovania zdravotníctva aj budúci rok, opäť, koncept transferu zo štátneho rozpočtu do zdravotných poisťovní, ale aj do sociálnej, je vysoko nebezpečný. Chcel by som povedať, že sa čudujem. Čudujem sa kolegom z koalície, ktorí veľmi dobre vnímajú, že výkladná skriňa SaS, superhrubá mzda je projektom, politickým projektom tejto strany a že sa chystajú posunúť na druhého čítania tento zákon, tento, túto mantru SaS práve hlasmi koalície v čase, keď im predstavitelia tejto strany podrážajú nohy a trhajú túto koalíciu na kusy v úplne iných témach. Ja, samozrejme, ako člen výboru pre financie a rozpočet mám možnosť aj neformálne hovoriť so zástupcami koalície v tomto výbore a verte mi, že podpora tomuto konceptu v, by som povedal, v intímnom prostredí debaty medzi štyrmi očami nemá väčšinovú podporu. Čiže dnes ste ju schopní pretlačiť jedine na základe verejného aklamačného hlasovania v tejto snemovni a presne v takom balíku, ako je namixovaný, to znamená spolu s mantrami dlhodobej udržateľnosti, znižovaním valorizácie, predlžovaním veku odchodu do dôchodku a tými inými konceptami a samozrejme aj s tými prvkami UNITAS-u, ktorú tu sú. Čiže tých uzlíkov je tam naviazaných veľa. Nepochybujem, že legislatívne budete pracovať ďalej, ak sa vám to podarí pretlačiť cez prvé čítanie, tak podľa skúsenosti, ktoré máme, pri druhom čítaní, pán minister, sem prídete, alebo vlastne koaliční poslanci sem prídu s niekoľkými desiatkami pozmeňovacími návrhmi. O tom som presvedčený a o tom sa môžeme staviť. Zažili sme to pri zdravotnom poistení, zažili sme to pri iných zákonoch, môžem pripomenúť sedemdesiat pozmeňovacích návrhov pri zdravotnom poistení. A výsledok si pamätáte. Pamätáte si výsledok? No napríklad zavedenie odvodov, zdravotných odvodov z prenájmov, ktorý bol následne zrušený. Alebo - a to bolo úplne prekvapenie, naozaj pre všetkých - to boli zdravotné odvody pre vysokoškolákov, ktoré ste tiež následne museli zrušiť.
Čiže tajming napätý, manažment celého procesu, o tom som presvedčený, je spochybnený, legisvakancia takmer žiadna, ale dopady fatálne. Fatálne už aj z toho pohľadu, že chcem pripomenúť, len pred pár dňami vyšli na svetlo sveta informácie o tom, že slávna Zajacova zdravotná reforma bola podporená, povedzme motivovaná špinavými peniazmi finančnej skupiny Penta. Penzijná reforma. S ňou sa doteraz chváli Ľudovít Kaník, že prešla jedným hlasom. A pýtam sa, pán minister, táto reforma, tento systém zmien prejde väčšinou koľkých hlasov? A odkiaľ teda? Len z koalície alebo teda ešte, podarí sa vám niekoho nakúpiť z opozície? Z tejto alebo z tejto strany? A chcem sa opýtať, je toto férové, je to proste zodpovedné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti takéhoto princípu? Lebo my meníme systém platenia odvodov po dvadsiatich rokoch. Možno po tridsiatich z hľadiska toho samotného proste princípu. My meníme pohľad ľudí na mzdu ako takú. Mne sa to zdá nezodpovedné aj z pohľadu toho, kto vás môže vymeniť po ďalších parlamentných voľbách. Pretože ďalšia exekutíva, ktorá s tým má, ktorá môže vzísť z tých volieb a môže mať s tým zásadný, zásadný problém, môže byť naozaj vystavená tej Hamletovskej otázke, čo s tým robiť? To znamená zase vykonať manévre, zase cvičiť celú podnikateľskú verejnosť, zase meniť účtovné systémy? Ako proste, zase si zažiť to, čo urobili v Českej republike? Mimochodom stretnutie s poslancami českého rozpočtového výboru bolo veľmi, veľmi zaujímavé. A predstaviteľ strany SaS na tom stretnutí k tejto téme mlčal. A to poslanci od ľava, od komunistov až po Veci verejné hovorili jedným hlasom, že to bol proste experiment od ktorého musia odstúpiť. Takže ja sa nechcem, nechcem vzývať ani Boha, ani spravodlivosť, na to už, až tak naivný nie som, aj keď som mladý v politike parlamentnej, ale chcem volať aspoň po zodpovednosti, zodpovednosti vášho jednotného prístupu. Pretože, ak sa tu ozývajú hlasy, ako o nich hovorí pán Zajac alebo Tono Marcinčin, je úplne jasné, že máte pochybnosti. A keď máte pochybnosti, nemáte právo, nemáte právo zaviesť takéto zmeny rozhodnutím alebo väčšinou, prevalením, neúčasťou, znižovaním kvóra alebo neviem akými fintami, aké sa v parlamente zvyknú diať. Pre prvé čítanie všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dámy a páni, pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Mám unikátnu príležitosť vystúpiť po ministrovi financií. A to je tiež zhoda okolností, nie je to žiadny úmysel, lebo pán minister sa zásadne vyhýba vystupovaniu v rozprave a vyjadruje sa v jej závere, aby nemohli zaznieť eventuálne protiargumenty.
Tá téma o miestnych daniach. Samozrejme, hovoríme o procesnej norme, ktorá sa bytostne týka samospráv. Ale ja, samozrejme, budem musieť rozšíriť tú tému o veci, ktoré sú aktuálne na stole. A mám na mysli práve avizovanú prípravu štátneho rozpočtu, mám na mysli avizovanú zmenu financovania samospráv, financovania podielových daní, ale aj to, o čom sa potichu a, musím povedať, korektne rokuje ohľadom zákona o nových rozpočtových pravidlách, resp. o rozpočtovej zodpovednosti, kde sú tiež časti, ktoré sa majú venovať fiškálnej zodpovednosti samospráv ako takých.
Ja nemám praktickú skúsenosť z fungovania v samospráve. A nedisponujem ani tým, na čo sme si zvykli u pána ministra. Vieme, že jeho sebavedomie sa dotýka nebies. Ale bol som nejaký čas štátnym tajomníkom na ministerstve financií. A mal som aj v kompetencii túto agendu. A poviem vám z vlastnej skúsenosti, že jedenkrát sme tiež zrealizovali a pretlačili novelu tohto zákona, ktorá sa týka významne vyšších územných celkov. A urobili sme si to po svojom a niektoré chyby sme museli naprávať potom rok a pol.
Chcem sa oprieť o to, čo sa tu ozývalo celý čas v tejto snemovni, a to o snahu o konsenzus. A to, čo vidíme posledné mesiace, vôbec neznamená, že by ste sa snažili o konsenzus, priatelia z koalície a pán minister, lebo vy v podstate v návrhu štátneho rozpočtu už rátate s peniazmi, ktoré budú odobraté samospráve, treba sa dohodnúť, či je to 150 mil. alebo 190 mil. eur, hovorí samospráva o 190 mil., ministerstvo financií o 150 mil. Vy jednoznačne deklarujete, že v podstate bez týchto prostriedkov a nie ste momentálne schopní splniť plán konsolidácie, ktorý ste si stanovili, nehovoriac o tom, že je tu reálny problém výpadku ďalších príjmov a po realizácii ďalších a ďalších prognóz niekedy v novembri môžeme rátať s ďalším poklesom príjmov. My sa tu relatívne bez diskusie bavíme o tomto zákone procesne s tým, že sú úplne jasné pripomienky zo strany ZMOS-u, ale aj vyšších územných celkov, ktoré nesúhlasia s takouto dikciou zákona.
Viete, zazneli tu sebavedomé slová pána ministra o jeho osobnej účasti na presadení fiškálnej decentralizácie. Ja musím povedať, a mám aj s tým svoje skúsenosti, že áno, fiškálna decentralizácia bola presadená, je v zásade správna z hľadiska filozofie delenia moci a z hľadiska aj účasti občanov na takejto moci, ale hovoriť o nej, že bola úspešná, je veľmi „sebavedomé“, pretože keby bola úspešná, tak by naozaj sa dnes neprichádzalo so zmenou systémov financovania podielových daní. My sme v roku 2006 prichádzali na rokovania so samosprávami na zmenu systému financovania podielových daní presne na daňový mix, ktorý dneska je na stole, ktorý ale vtedy samospráva odmietla, pretože bola opojená vyššími daňovými príjmami, ako boli plánované. A chytila sa do pasce, ktorá bola nastavená predchádzajúcou exekutívou, pretože všetci museli disponovať snáď základnou úvahou o tom, že ak naviažete financovanie na príjmy fyzických osôb v období dobiehania konvergencie, kde je úplne jasné, že cez rast miezd je táto daň najdynamickejšia, tak, znie to sympaticky, ale vôbec to, samozrejme, neráta s cyklickými problémami ekonomiky. A zopakujem to, čo asi neradi počujete, ale je to dôkaz aj o tom, že daňový systém nastavený v roku 2004 je do dobrého počasia, čo sme zažili aj v čase vrcholiacej krízy. A výrazne sa to prejavilo vo výpadku daňových príjmov v objeme vyše 600 mil. eur. A to je aj to, čo zažívate dnes. A to je aj to, na základe čoho dnes potichu začína vypúšťať balóniky či už štátny tajomník Tvaroška alebo pán minister nárekmi o tom, ako náš najnižší podiel verejných príjmov na HDP v eurozóne v podstate neumožňuje dostatočné financovanie kvality verejných služieb.
Pripomeniem aj iné hriechy, ktoré sme riešili. A to je otázka napr. nevysporiadania pozemkov, absolútny zmätok, bordel, ak to chcete nazvať, vo vlastníctve týchto pozemkov. A pripomeniem vám financovanie napr. autobusovej dopravy. To snáď nemôžeme povedať, že to je systémová vec, to doplácanie VÚC-kam, vyšším územným celkom za výkony vo verejnej správe, vo verejnom záujme v prípade autobusovej dopravy. Ak hovoríte o sociálnych službách, áno, pripomeniem, vy by ste nikdy zákon o sociálnych službách neprijali, lebo nie je to súčasťou vašej výbavy, lebo ten sa vo svojej podstate zaoberá záverečnou etapou života každého jednotlivca. A je ten problém reálny. A vieme, v akých podmienkach ľudia žijú v domovoch dôchodcov, aké tie problémy tam sú. A to, že na to nie sú peniaze, je druhá vec. A tá je úplne priamo spojená s mierou prerozdeľovania a s objemom verejných zdrojov, ktorý vieme poskytnúť na verejné služby.
Takže ak hovoríme o tom, že sa chceme dohodnúť, ak jedným dychom hovoríme o tom, že ideme zobrať samosprávam 150 mil., 190 mil. eur, ak uznáme to, že máme naozaj malé majetkové dane a chceme presunúť časť tohto financovania na samosprávy, očakával by som, že v tejto procesnej norme dáte návod na to, ako by sa mali majetkové dane, ktorých dane z nehnuteľností sú prirodzenou súčasťou, spravodlivo (Toto je veľmi obľúbené slovo, pán minister.) realizovať na občanoch, pretože my určite nebudeme mať problém nikdy s tým, aby boli vyššie majetkové dane, vyššie dane z nehnuteľností pre ľudí, resp. vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú niekde v milionárskych štvrtiach či v Košiciach, či v Bratislave alebo niekde inde. S tým určite nikdy problém nebudeme mať. Ale zákon, o ktorom hovoríme, proste nevytvára podmienky na to, aby samospráva mohla férovo zaťažiť jednotlivé zóny v mestách podľa majetkového cenzu.
Ten problém je oveľa závažnejší. Pred dvomi rokmi samospráva, napr. ZMOS prišiel s návrhom, aby sa takáto diverzifikácia diala na základe znaleckých posudkov. To nie je realizovateľný postup. Podľa nás je to možné jedine na základe prípravy tzv. cenových máp, čo ale zase si vyžaduje jednoznačnú podporu v oblasti informatizácie katastra, prepojenie so samosprávou, dátovým centrom samosprávy. A tu sme v oblasti informatizácie, využitia európskych zdrojov a podobne. Toto je oblasť, ktorej by ste sa mali úplne kontinuálne venovať, tak ako sme to začali my. A to je oblasť, ktorá má zmysel, ktorá má zmysel aj z pohľadu dodatočných zdrojov do verejného rozpočtu a má zmysel aj z hľadiska realizácie princípu spravodlivosti, aj z hľadiska plnenia odporúčaní, o ktorých hovorí OECD, Európska komisia alebo IMF, lebo naše majetkové dane sú naozaj nízke. Ale potrebujeme vytvoriť prostredie takej diferenciácie, aby uvalenie dodatočných daní bolo naozaj aj spravodlivé a znesiteľné pre našich občanov. A hlavným motívom nemôže byť odľahčenie podnikateľského sektora, hoc si to môžete priať. Ale toto nemôže byť lajtmotív. A mám pocit, že do novely zákona, ktorý je dneska na stole, sa presadzuje hlavne toto riešenie.
Takže to ešte raz zhrniem. Zákon o miestnych daniach, avizovaný zákon o zmene financovania samospráv... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som tu kolegu Kaníka, keby mohol nediskutovať alebo tichšie diskutovať, aj ostatných, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

Kažimír, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Avizovaná legislatíva, ktorá má zmeniť systém financovania samospráv na základe daňového mixu, ale z hľadiska percentuálneho výpočtu má v podstate samosprávam zobrať desiatky, ak nie dve stovky miliónov eur a samosprávy majú vlastne dotankovať svoje zdroje od občanov na základe zvýšenej dane z nehnuteľností, toto je čierne na bielom, ktoré sme mohli vidieť či už v Programe stability alebo aj v návrhu štátneho rozpočtu.
A potom je tu pripravený zámer zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa napr. nachádzala myšlienka o tom, že ak samospráva prekročí úverovanie, úverový limit cez 60 %, tak po nejakom čase by sa automaticky malo zvolávať referendum, ktoré by odvolalo primátora alebo starostu, ktoré by ho mohlo odvolať. No to je úplne geniálny nástroj v danej dobe, napr. na Bratislavu je to veľmi skvelý príklad, kde po dvadsiatich rokoch hospodárenia pravice by v podstate mohol byť atakovaný primátor, novozvolený primátor. A mohol by byť proste predmetom odvolania preto, že mu pravicové zastupiteľstvo nedovolí znížiť tento dlh.
No toto je na stole a o tomto všetkom treba hovoriť. Ale o tomto všetkom treba hovoriť v konsenzuálnom prostredí. A je na to nevyhnutný konsenzus samosprávy, pretože tí ľudia tomu najviac rozumejú, pretože tí ľudia majú za to zodpovednosť. A váš prístup k tejto veci je taký, že prehliadate názory ZMOS-u, predstaviteľov vyšších územných celkov a tlačíte svoje videnie sveta. A mne sa to zdá aj z pohľadu vášho vnímania realizácie politiky za posledný rok príliš silácke. A mne sa to zdá aj príliš nezodpovedné z hľadiska možných dopadov na kvalitu života občanov, aj nás, lebo všetci žijeme v nejakých mestách a obciach. Čiže jediný, nie politický, nie pokrytecký, opakujem, modus vivendi, a naň my tu vyzývame, je dohoda, a to dohoda v prvom rade naozaj so zástupcami samosprávy, možno až v druhom rade s opozíciou, ale v prvom rade so zástupcami samosprávy na tom, ako má vyzerať zákon, ktorý sa bytostne týka ich originálnych príjmov a aj toho, koľko peňazí im chcete zobrať a akým spôsobom by ich mali nahradiť v ďalších rokoch. Bez tejto dohody to bude len legislatíva, ktorá vás neprežije. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 412), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 22. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 416 z 10. júna tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na tejto schôdzi.
To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

V tejto krajine sa to stáva často, že zastane čas. Takže by som sa chcel opýtať aj pisateľov tohto stanoviska, či im nevadí tento problém, pretože ak ide o to, aby sme sa pozreli pravde do očí. Oficiálne stres testy, ktoré vyjdú a budú prezentované Európskou centrálnou bankou a veľkou tlačovou konferenciou, budú uvedené a komentované, určite aj ministrami financií a vrátane toho aj naším ministrom financií Ivan Miklošom, opäť budú abstrahovať od rizík a príp. haircutov, diskontov a podobných záležitostí týchto dlhopisov. A toto je problém, na ktorý nikto nikdy neupozornil.
Takže aby som snáď aj skončil. Takže k celej tejto veci, tak ako bola dnes prezentovaná a tak ako aj zrejme skončí, lebo veľmi dobre viete, že posun hlasovania bol daný nielen z hľadiska záujmov o túto debatu, ale aj z hľadiska toho, aby sa odsunulo hlasovanie na budúci víkend aj z iných dôvodov, a ja naozaj by som už len medzi štyrmi očami prijal vysvetlenie, o čo vlastne dneska išlo, ak nešlo len o tie dva-tri prejavy tých hlavných potentátov tejto potýčky, chcem len povedať, že pravda je akože fakt skvelá vec, bol to súboj o tom, kto je konzistentný a kto konzistentný nie je, kto hovoril pravdu vtedy a kto ju hovorí teraz a kto hovoril to isté vtedy a dnes. Problém je, že kolegovia, je to o tom, že ľudia si veľmi ľahko vyberú a pochopia, kto je v akej miere konzistentný a kto bol zástancom spoločnej akcie členských krajín eurozóny aj vtedy a kto ním je aj dnes.
A keď hovoríme o tom, kto nejakým spôsobom mätie ľudí, tak ja skončím iba takou opäť nejakou alegóriou,. Minister Uhliarik teraz práve robí nejaké veľké seky v zdravotníctve. Tak som sa dočítal, okrem toho sa to dotkne aj napr. psychiatrických oddelení, že v roku 2009 bolo hospitalizovaných 41 670 ľudí s psychickými poruchami a bolo 1,722 mil. ambulantných vyšetrených na tú tému a 1 650 pacientov v príslušnej ochrannej ambulantnej liečbe. Toľko tu máme pacientov. No a rozhodnutiami pána Uhliarika sa mnoho týchto ľudí bude musieť dostať do domácej liečby. A ja už začínam chápať, že to je zámer, lebo kto iný by vás potom volil v tých ďalších voľbách, ak nie títo prepustenci. Ďakujem. (Smiech a potlesk v sále.)

Ďakujem, aj napriek zastavenému času

Ja si viem predstaviť, že ukončím to do troch minút, pán predseda.