Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzhľadom na to, že môj predrečník minister financií pán Mikloš pomerne detailne a precízne zhodnotil v princípe celú jeden a pol dňa trvajúcu diskusiu k štátnemu rozpočtu na rok 2011, budem stručný, už aj možno kvôli tomu, že práve dnes má pani premiérka tie narodeniny, aby sme dlho neunúvali opakovaním faktov, ktoré tu zazneli. A myslím, že v tom vystúpení pána ministra financií bolo tých faktov dosť. A boli to naozaj tvrdé, nevyvrátiteľné, pevné čísla. Takže ja sa sústredím iba na niektoré možno zaujímavosti a perličky, ktoré tu odzneli, keďže nie všetci z vás, ktorí tu dnes sedíte a vydržali ste tento maratón až doteraz, ste možno boli prítomní počas celej diskusie.
Ja chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktoré vystúpili v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2011 ako zo strany opozície, tak aj zo strany koalície.
A chcem povedať na adresu poslancov a poslankýň opozície, že najčastejšie skloňovanými slovami, ale nielen počas tejto diskusie k štátnemu rozpočtu, ale v princípe počas uplynulých dní a týždňov, ktoré počúvame z úst predstaviteľov strany SMER – sociálna demokracia predovšetkým, sú dve slová, to prvé slovo je chaos a to druhé slovo je zdražovanie.
Skutočne bolo zaujímavé počúvať návrhy niektorých opozičných poslancov. Ja poviem iba niektoré z nich.
Pán Počiatek hovorí o tom, že konsolidáciu zaplatia občania. A zabudol ale na ten podstatný fakt, že dane sa zvyšujú kvôli Ficovi. Ja myslím, že to nebol iba lacný marketingový ťah, ak sa zvýšenie dane z pridanej hodnoty nazvalo Ficovou daňou, ono je to skutočne tak. Po tých štyroch rokoch v princípe ani iné východisko nebolo.
Ale úsmevná bola veta pána bývalého ministra financií Počiatka, ak prišiel s návrhom, že on vie, ako by ozdravil verejné financie, klasika, masívnymi fiškálnymi impulzmi, výdavkami verejnými, investičnými. A on to nazval government of the city. To znamená, že chcel prísť s niečím, aby Slovenská republika práve v čase hospodárskej krízy, práve v čase, keď riešime osempercentný deficit verejných financií, sa pustila do projektu podobného, ktorý, myslím, spôsobil značné finančné problémy aj tak silnej ekonomike, ako je Nemecko, ktoré po zlúčení Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky presťahovalo hlavné mesto krajiny z Bonnu do Berlína. A v tom spomínanom Berlíne si tiež vybudovali government of the city, to znamená to vládne mestečko, v ktorom našli svoje sídla všetky rezorty vlády. No Boh ochraňuj túto krajinu pred government of the city a hlavne v podaní a v manažovaní verejnými zdrojmi, ak by to robila Ficova vláda, a obzvlášť v tomto čase hospodárskej krízy. Takže chcem uistiť pána Počiatka, že žiadny government of the city Slovensku minimálne do ozdravenia verejných financií nehrozí.
Už tu hovoril minister financií Mikloš, že pán Jahnátek má veľmi vysokú mieru starostlivosti o tzv. dovoz investorov alebo o priame zahraničné investície a hovorí, že v štátnom rozpočte je vyčlenená nedostatočná suma na podporu priamych zahraničných investícií. V princípe, áno, je to tak, až na možno jednu korekciu, že aj táto vláda bude podporovať dovoz investorov, ale určite nie tzv. uplácaním cez investičné stimuly, ale predovšetkým cez stabilné podnikateľské prostredie, cez nekorupčné prostredie a v prvom rade cez kredibilnú, dôveryhodnú rozpočtovú politiku.
Musel som sa pobaviť na niektorých návrhoch alebo výrokoch bývalého predsedu rozpočtového výboru pána Buriana, keď povedal, že Ficova vláda, citujem, neplytvala verejnými zdrojmi, pretože to neuvádza ani dôvodová správa k štátnemu rozpočtu. Tak toto naozaj bola jedna z najväčších perličiek vo vystúpení včera a dnes k štátnemu rozpočtu. Áno, je pravdou, dôvodová správa k štátnemu rozpočtu hovorí o tom, že sa nám dostali verejné financie na pokraj kolapsu práve vďaka tomu, že bola tu aj objektívna príčina svetovej hospodárskej krízy, ale aj vďaka tomu, že Ficova vláda ten posledný polrok pred parlamentnými voľbami nebola ochotná prijímať nepopulárne opatrenia. No ale toto, predpokladám, nemôže vyvolať sebauspokojenie na duši a na srdci pána poslanca Buriana, že vláda neplytvala, lebo o tom nehovorí dôvodová správa k rozpočtu na rok 2011. Myslím, že je celkom známym, a mnohokrát treba ho opakovať tiež, tento fakt, tak ako opozícia opakuje slovíčka chaos a zdražovanie, tak treba opäť pripomenúť, že za prvý polrok roku 2010 verejné výdavky na Slovensku vzrástli o 15 %, zatiaľ čo v Českej republike, myslím, vzrástli o 1 %, ty si povedal teraz také isté alebo podobné číslo. Takže iné ubezpečenie o tom, ako nezodpovedne sa správala Ficova vláda k verejným financiám, ani nie je potrebné.
Pán Jarjabek, veľký rétorik, hovoril o tom, že kultúra sa dostane do kolapsu. Dokonca použil také slovo, že som musel siahnuť do wikipédie a pozrieť sa, čo znamená slovíčko hibernácia, že kultúra sa dostane do hibernácie. Tam som sa dozvedel, že to je stav, kedy organizmus sa pripraví na zimný spánok a zastaví akékoľvek životné funkcie. Tak myslím, že, máme tu aj pána ministra kultúry, alebo už medzičasom odišiel, nepredpokladám, že tento zimný spánok hrozí slovenskej kultúre, aj keď je pravdou, že aj v tejto oblasti sa bude vyžadovať ozdravenie nemalé a veľmi odvážne kroky. Myslím, že o jednom z nich, o zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, sme už v tejto snemovni hovorili.
Pán Kažimír použil na úvod svojho vystúpenia vetu, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Čiže opäť sa to nesie na tej vlne zastrašovania, klamania a, povedal by som, vytvárania fatálneho obrazu, čo čaká Slovenskú republiku a občanov Slovenska v nastávajúcich štyroch rokoch. Ja by som, pán poslanec Kažimír, aj keď tu nie je v tejto sále, ale možno kolegovia zo strany SMER mu to odkážu zajtra, vás rád parafrázoval vetou, že horšie už bolo, horšie bolo za Ficovej vlády, a bolo tak zle, že ani už horšie byť nemôže. Takže to sú tie základné charakteristiky vystúpení veľkej väčšiny, česť výnimkám, poslancov z opozičného tábora.
Veľmi sympatické bolo na vystúpení pána poslanca Ondruša. Keď hovoril o tom, že on si ctí princíp fiškálnej neutrality a je si vedomý toho, akýkoľvek návrh na zvyšovanie výdavkov rozpočtových, by mal súčasne povedať aj to B, odkiaľ na toto zvyšovanie rozpočtových výdavkov vziať zdroje. Bolo by to všetko v poriadku až do okamihu, keď pán Ondruš začal hovoriť o tom, že použil by, dokonca predložil jeden konkrétny pozmeňujúci návrh, zdroje na to z rezervy Všeobecnej pokladničnej správy. No tak ja tomu verím, keď tam videl to číselko, myslím, že je to nejakých 60 mil. eur, alebo 69 mil. eur v tej rezerve. Ale ona skutočne slúži na úplne, úplne iné účely, ako kryť výpadky na príjmovej strane alebo zvyšovanie rozpočtových výdavkov tak, ako to zaznelo z úst opozičných poslancov pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.
Celkom na záver. Nenechal som si to vedome na záver, ale to odznelo aj chronologicky ako jedno z posledných vystúpení v rozprave, kedy pán bývalý minister financií pán Počiatek v tridsaťminútovom prejave, prirodzene, opäť vytváral ten obraz skazy, kolapsu, pred ktorým Slovensko stojí. No a nakoniec keď som pátral po alternatíve, ktorú pán poslanec Počiatek ponúka Slovensku, tak som zistil, že tá alternatíva sa dá skoncentrovať do jednej jedinej vety, opäť to odcitujem: „My,“ rozumej SMER – sociálna demokracia, „ponúkame plnohodnotnú konsolidáciu s minimálnym dopadom na obyvateľstvo." Takže táto jedna jediná veta v tridsaťminútovom vystúpení pána poslanca Počiatka hovorila o ponúkanej alternatíve zo strany SMER – sociálna demokracia.
A koniec koncov opäť v uplynulých týždňoch opakovane na mnohých mediálnych diskusiách, v tlačených printových médiách, všade zaznievala alternatíva strany SMER, čo by robil SMER, keby sa bol býval 12. júna dostal do vlády, resp. mal by tak koaličný potenciál. Nesprával by sa kanibalsky a nepochoval by svojich dvoch bývalých koaličných partnerov? Z nich pochoval jedného úplne, druhého takmer. A bol by postavil predsa len tú vládu. Tak tu vlastne odznievajú jediné dva návrhy ako alternatíva pre túto krajinu. Ten prvý hovoril o tom, že riešili by to cez ekonomický rast, pričom, podotýkam, ekonomický rast sa nedá nadekrétovať alebo nalinkovať, ako sa vydávali niekedy dekréty v časoch Jeľcina a dávno v časoch minulých. Jednoducho ekonomický rast je tiež nejakou externalitou, ktorá nie vždy závisí len od Slovenskej republiky a od výkonu ekonomickej politiky Slovenska. A ten druhý zázračný recept, ako vyjsť von z krízy, ako ozdraviť verejné financie, no tak to je už niekoľkokrát z viacerých úst opozičných poslancov spomínaná veta: „No siahli by sme na 2. pilier, 2. pilier by sme rozobrali, už by to nebolo deväť na deväť, bolo by to možno deväť na tri a išli by sme presne tou cestou, ktorou sa pokúsilo ísť Maďarsko.“ A z toho, čo hovoril pred chvíľočkou pán minister financií Orbán, myslím, že dnes alebo včera Moody's o dva stupne znížil rating Maďarska. Tak toto by bola, dámy a páni, zo strany SMER, alternatíva, ktorá by stála pred Slovenskou republikou v prípade, že by ste boli vyhrali voľby a mali koaličný potenciál postaviť vládu. Takže skutočnou alternatívou ľavice na Slovensku by bolo spomalenie reforiem, pokračovanie zvyšovania deficitov, verejných dlhov. A reakcia eurozóny by skutočne nenechala dlho na seba čakať s tým rozdielom, že potom by sa skupina krajín PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko) rozšírila ešte o to jedno S (Slovensko). A bolo by to PIGSS (double S na konci, to znamená Slovensko). A toto, predpokladám, si nikto na Slovensku neželá. A preto verím, že aj 22 poslancov strany Sloboda a Solidarita zajtra zahlasuje za schválenie rozpočtu na rok 2011. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
