Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel začať ináč, no ale dokončím, resp. dokončím myšlienku, ktorá tu začala. Myslím, že strana SMER - sociálna demokracia zastupuje ľudí, a myslím si, že tie preferencie v posledných mesiacoch, resp. preferencie v posledných voľbách, ak zoberieme, že sme išli do volieb po hospodárskej kríze, o tom jasne rozprávajú.
Je možno otázka, že koho zastupujú niektorí členovia dnešnej koalície z radov SDKÚ a aj napriek tomu, že celá kampaň bola postavená na tvrdeniach, ktoré dnes, samozrejme, už sú úplne ináč, a vy ste najväčší zástancovia poskytnutia napríklad peňazí Grécku, aj napriek tomu tie preferencie boli znovu menšie v tomto volebnom období ako v predchádzajúcom. Neviem, čím to je. Asi to je tým, že ľudia niečomu veria viac, niečomu menej. A tak ako som tu už dnes raz povedal, reči sa hovoria a chlieb sa je. A ľudia buď cítia tú politiku, ktorú robíte, alebo ju necítia. A keď ju cítia pozitívne, tak to ocenia, samozrejme, v konečnom dôsledku. A v prípade, že to necítia tak, samozrejme, ocenia, ale v tom negatívnom slova zmysle. Ale vráťme sa k zákonu, k tomu, kvôli čomu som sem prišiel pôvodne.
Viete, ja keď to počúvam, ja neviem, ja som ekonóm, nie som lekár, ale v konečnom dôsledku, keď sa ma pýtali, že prečo k tomu vystupujem, no preto, lebo to je asi o peniazoch. To už nie tak o tom, či je to z medicínskeho pohľadu tak alebo onak, ale v konečnom dôsledku je to o peniazoch.
Vy, pán spoločný spravodajca, pán predseda výboru, vy ste vedeli ten zákon, samozrejme, má viacero momentov. Uviedli ste, že viac-menej tá diskusia sa vedie o dvoch momentoch a prvá je účinná látka. Ten druhý moment je, samozrejme, vernostný systém. A ja zostanem pri tomto, lebo už nemá význam hovoriť o tom, čo sme tu hovorili, že tento zákon je skutočne verejnosťou, aj laickou, aj odbornou verejnosťou vnímaný veľmi zvláštne. Zvláštne kvôli tomu, že to je asi snáď jediný zákon, ja som tu pomerne krátko, ale myslím, že tento zákon mal okolo tisíc pripomienok v pripomienkovom konaní. Neviem, možnože to je bežné. Tí, ktorí ste už dlhšie poslanci, máte s tým možno lepšiu skúsenosť. Ja si myslím, že je to dosť. Následne, keď to prešlo prvým čítaním, keď sme to mali znovu na výbore, tak ma opravte, ak sa mýlim, znovu je tam nejakých, po prerokovaní vo výboroch to bolo znovu nejakých 155 pripomienok, 156. Ja znovu neviem, či je to bežné, alebo nie, ale pre mňa pre laika v oblasti zdravotníctva pomerne nového, mladého poslanca to príde, že je to pomerne veľa na to, že je to vládny zákon, na to, že ho všetci chcú, na to, že je to veľmi dobrý zákon, a na to, že ten zákon je pre nás nevyhnutný a bol dlhodobo pripravovaný, tak 156 pripomienok z výborov je pomerne veľa.
Veľa je to aj preto, lebo tie výbory v každom jednom tom výbore, a teraz sa nebudem k tomu vracať, myslím, že niektorý z mojich kolegov to napádal, či to je ústavné, alebo nie, ako to tam je urobené, ale každý z tých výborov v podstate ovláda vládna koalícia, a napriek tomu tam prišlo znovu 156 pozmeňujúcich návrhov. Každý z vás už mal do činenia s nejakým návrhom, každý z vás prerokovával v gestorskom výbore. Znovu si myslím, že to nie je bežné a nie je to štandardné. A svedčí to asi o jednom. Je ľahko, samozrejme, obviňovať už lekárnickú komoru alebo niekoho iného, ale sú určité veci, ktoré sú fakty. A fakty sú, že v prvom konaní, teda v pripomienkovom konaní bolo tisíc pripomienok, z toho, myslím, že asi polovica alebo päťsto bolo zásadných. Nie takých, že bodka, čiarka, otáznik, ale zásadných a teraz znovu nejakých 155 z výborov, ktoré v podstate, v ktorých má väčšinu, nechcem povedať, že ovládajú, v ktorých väčšinu vládna koalícia, a napriek tomu, že je to vládny zákon.
Ja by som to ešte chápal, keby to bol zákon niektorého z poslancov tak chápem, že áno, výbory k tomu dávajú pripomienky. Ale ak je to vládny návrh zákona, tak potom niekde je asi chyba. A chyba je asi v tom, že ten zákon je zlý.
Čo sa týka tej účinnej látky. Pán kolega, vy ste hovorili, že to sa vyrieši. No ak vyriešilo sa to tak, pokiaľ viem, že za účinnú látku sa teraz v zátvorke alebo čiarke píše aj konkrétny liek. A tým pádom, samozrejme, tá účinná látka nebude hrať viac-menej prakticky žiadnu rolu a predpisovať sa to bude presne tak, ako to bolo predtým, lebo jednoducho tí lekári nie sú na to pripravení a všetci si to uvedomili. Ale nie na to som sa chcel sústrediť, na tú druhú časť, na ten vernostný systém.
Ja som ekonóm, ja nad tým rozmýšľam, čo vy tu rozprávate a hovoríte o tom, že ten zákon pre koho je robený. Ten zákon by mal byť v prvom rade robený pre ľudí, preto ho robíme my. My všetci chceme, aby lieky boli lacnejšie, aby boli dostupné, aby si ich ľudia mohli kúpiť. Myslím si, že proti tomu nie je nikto z nás. Len si treba uvedomiť jeden moment. Lieky sa predávajú v režime, ktorý je regulovaný nejakým spôsobom. To znamená, že to nie je mlieko, nie sú to rožky, nie je to saláma. Samozrejme, ten obchodník si stanoví cenu podľa toho, aká je ponuka, aký je dopyt na trhu. V prípade liekov sú to regulované ceny, ktoré niekto reguluje a kde im stanovuje ceny, výšku doplatku a tak ďalej.
A tu je teraz otázka, ja mám takú normálnu otázku. Vôbec to nemyslím ani v zlom, že som z opačného politického krídla. Ja sa fakt chcem spýtať, že ako je možné, keď je regulovaná cena, niekto stanoví regulovanú cenu, ktorá by mala pokrývať minimálne náklady, že z nej dokáže dať ešte zľavu. A poviem vám, že prečo tomu nerozumiem. Ja som pôsobil v energetike, vidím tu akurát kolegu Jurčíka, tiež robí v energetike, bude vedieť, presne o čom rozprávam. V energetike sú tiež regulované teplá, vody, elektriny a tie ceny sú stanovené na základe oprávnených nákladov a je tam, samozrejme, primeraný zisk. Ten zisk je úplne primeraný v tom slova zmysle, že má pokrývať základné potreby firmy na obnovu a ten zisk je maximálne minimálny v možnej miere, keď to môžem takto povedať, čiže jeho hodnota je maximálne nízka, tak ako sa dá, samozrejme, aby to spoločnosť prežila.
A tam, pokiaľ viem, takýto problém nikto nikdy neriešil v energetike, lebo tam nikto nikde nedáva zľavy. Prečo tí ľudia nedávajú zľavy? Tak buď je to svojím spôsobom nejaký monopol, ale to nie je pravda. Pretože aj napriek tomu, že napríklad tie firmy, či už je napríklad, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu, že máme veľké distribučné firmy, tým, že došlo k rozdeleniu, tak máme, samozrejme, firmy ktoré distribuujú, a firmy, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu tie zľavy nie sú takého zásadné. Ale v tomto prípade poskytujeme zľavy, tak ak je možnosť poskytovať zľavy a my všetci chceme ušetriť, tak prečo potom ceny tých liekov nie sú také, aby sme priamo tým ľuďom dali tú možnosť a aby priamo pocítili ten efekt nižšej ceny lieku?
Ak máme jednu z najnižších cien liekov, a napriek tomu ešte hovoríme, že budeme mať ešte zľavy, no tak ju dajme ešte nižšiu. Lebo keď predsa hovoríme, že máme jednu z najnižších cien liekov a niekto tu chce poskytovať zľavy, tak to logicky znamená, že tam je ešte priestor. Alebo, a teraz k tomu sa presne chcem dostať, lebo takto horlivo ste tu o tom rozprávalia, ja si myslím, že kľudne si to teda vysvetliť, alebo je iná vec pravda, že tí obchodníci skutočne už nemajú veľkú maržu a pracujú relatívne s primeranou maržou, ale niekto robí účelne dumpingové ceny. Dumpingová cena je cena, ktorá reálne nepokrýva náklady a používa sa preto, aby sa zlikvidovala konkurencia. A následne, keď sa konkurencia zlikviduje, tak tieto ceny sa samozrejme, že zdvihnú. Treba povedať, že je to protizákonné používať dumpingové ceny.
Uvediem vám jeden konkrétne príklad, na ktorý som si spomenul, keď som sem išiel dole po schodoch. Mnohí z vás si pamätáte, a to bolo asi pätnásť rokov dozadu, keď si ja pamätám približne, keď sa sem začali voziť ruže, myslím, že z Holandska to bolo alebo odniekiaľ. Samozrejme, nosili sa sem krásne ruže, malo to veľkú hlavičku, stonka bola dlhá, rovná a na druhej strane boli naše slovenské ruže, ktoré boli menšie, krivé, nemali takú výšku a, čuduj sa svete, tie zo zahraničia, omnoho krajšie, boli lacnejšie než tie naše. No, tak čo sa stalo, samozrejme, postupom času došlo k tomu, že slovenskí výrobcovia nepestujú ruže. Ja osobne o tom neviem, aby niekto na Slovensku dnes pestoval ruže. Ale tie ruže zo zahraničia sa vozia ďalej, ale, samozrejme, nestoja toľko, koľko stáli vtedy, keď mali dumpingovú cenu, ale dnes ich kupujeme za euro, za euro päťdesiat, no viac-menej inú možnosť ani nemáme. A to je klasický príklad toho, ako silná spoločnosť dokáže presadiť svoje záujmy, ak jej na to vytvoríme podmienky. A to je to, čoho sa my presne teraz obávame.
Ja to ešte raz zopakujem, úplne jednoducho a kľudne. Ak je tam taký priestor v regulovaných, podotýkam, v regulovaných cenách, tak potom je zlý regulátor a vymeňte osoby, ktoré sú za to zodpovedné, aby stanovili takú cenu, aby predsa z nich nebolo možné poskytovať zľavu. Veď predsa keď mám stanovenú cenu, a tá cena bola stanovená preto v takejto výške, že už nemôže byť nižšia, lebo musí pokrývať nejaké distribučné náklady, a napriek tomu tá spoločnosť alebo tá lekáreň dokáže dávať zľavy, tak niekde je chyba. Alebo sa deje druhý moment, že tie ceny sú objektívne, ale niekto bude používať dumpingové ceny, pretože povedzme je veľká sieť a môže si do dovoliť a má to spočítané na najbližších povedzme tri, štyri roky, čo sa bude diať, a týmito dumpingovými cenami postupne zlikvidujeme malé lekárne. Mne to ináč nevychádza. Normálnym jednoduchým sedliackym rozumom, keď nad tým rozmýšľam, nič iné mne z toho nevychádza.
Treba si, kolegyne a kolegovia, uvedomiť jednu vec. Pri liekoch to nie je voľný trh, to nie je otázka ponuky a dopytu, nie je to otázka voľnej hospodárskej súťaže. Je to otázka regulovaných cien. Tie ceny, niekto administratívne o nich rozhoduje, stanovuje ich cenu, stanovuje tie marže v tom celom distribučnom kanáli. Preto, viete, nemôžte sa nám čudovať, že pociťujeme obavu z toho, že tento systém môže byť zneužitý a tento vernostný systém ako taký. Aj na takúto základnú otázku v podstate nám nikto nevie dať odpoveď. A netreba sa tomu čudovať, že sme alebo že máme určité podozrenie, že tieto veci sa konajú účelovo.
Ak povedzme iné aj informácie, čo sa týkajú teraz týchto konkrétne našich zdravotníckych zákonov, ktoré sa poskytujú, tiež zaváňajú určitou účelovosťou. Ak napríklad, spomeniem len jednou vetou konkurzy, ktoré tu boli spomenuté. Pán minister, vy ste lekár, nie ste ekonóm, čiže ani právnik, nemáte povinnosť to vedieť. V prípade, že firma má mínusové vlastné imanie a má záväzky po lehote splatnosti, je vedenie, resp. predstavenstvo, keď to je akciová spoločnosť, spoločnosti povinné, ešte raz zopakujem, povinné na seba vyhlásiť konkurz. V prípade, že tak neurobí a niektorý z veriteľov bude ukrátený pri vymáhaní svojich pohľadávok, môže toto predstavenstvo žalovať. A to ja nepredpokladám, že ktorýkoľvek z riaditeľov týchto transformovaných nemocníc si takéto niečo zoberie na svoju hlavu, ak možno v konečnom dôsledku ani za to nemôže.
Čiže to len na margo toho. Viete, že ak rozprávame o týchto veciach, každý presadzuje svoj pohľad na vec, ale vyznieva to minimálne trošku podozrivo, ak aj v iných veciach, ktoré tuná presadzujete alebo o ktorých hovoríte, tie jednotlivé fakty poukazujú na to, že to nie je pravda, že tá skutočnosť je trošku iná, nie preto, že si to myslím ja, vy alebo niekto iný z nás, ale preto napríklad, že v tomto prípade, napríklad v konkurznom je to priamo uvedené v zákone.
Čiže ja by som sa ešte raz chcel spýtať, samozrejme, máme k tomu výhrady, nemáme výhrady proti tomu, aby boli lacnejšie lieky, aby boli lieky verejne dostupné, aby bolo čím viac lekární, proti tomu nemá nikto z nás absolútne žiadnu námietku. Len sa obávame jednej skutočnosti, že tento vernostný systém bude slúžiť tomu, aby veľké siete lekární asi dumpingovými cenami alebo iným spôsobom postupne zlikvidovali ostatné lekárne a potom, keď tu budeme mať už len zopár sietí, tak jednoducho zistíme, že už inú možnosť nemáme, len rokovať s nimi.
Keď zoberiete, mali sme tu niekedy neviem koľko, už si nepamätám, päť, šesť zdravotných poisťovní, asi päť nejako, no a tak priamo už v tej prvej konsolidácii. Dnes v podstate máme dvoch dominantných hráčov. Ten jeden štátny, ten, samozrejme sa borí hlavne s tou skupinou, môžem to nazvať dôchodcov, teda skupinou pacientov, ktorá čerpá viac než dáva do systému. A povedzme máme tu tú súkromnú, súkromnú časť, súkromnú spoločnosť, ktorá vykonáva, dosahuje zisk, pretože ten kmeň je, samozrejme omnoho lepší.
Tiež si nikto nevedel predstaviť, keď tu bolo jedenásť zdravotných poisťovní, že takéto niečo nastane. A keď sa o tom rozprávalo, vidíte, nastalo to. Presne to sa udialo. A viete, prečo sa to udialo? Nie preto, že o tom niekto rozpráva. Preto, že to je prirodzená vlastnosť trhu. Všetci účastníci trhu, ktorí sa tam nachádzajú, majú, samozrejme, túto tendenciu mať čím väčší podiel a povedzme v tomto prípade čím lepší poistný kmeň. To isté nastane v lekárňach. Nie preto, že my tu o tom rozprávame. Preto, že sú to podnikateľské subjekty, ktorým keď umožníme zákonom takéto niečo urobiť, tak to jednoducho urobia, lebo sú podnikatelia, a ťažko im v tom môžme my zabrániť. Môžeme tomu zabrániť len tak, že nevytvoríme podmienky na to, aby došlo k postupnej likvidácii malých lekární a aby nám tu veľké distribučné siete a veľké distribučné siete lekární nediktovali podmienky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
