Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

13.9.2011 o 21:29 hod.

Ing.

Ladislav Lazár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2012 10:17 - 10:19 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pripojiť k diskusii veľmi krátko a pragmaticky. Samozrejme, štátne sviatky Slovenskej republiky sú významným momentom či už vo vzťahu k súčasnej generácii, ale hlavne, asi tak, ako to povedal kolega Kaník, k momentu, aby aj naša mládež si uvedomovala tieto sviatky ako dôležitý medzník a míľnik v živote krajiny. Ale nedá mi, aby som sa nevrátil k tomu momentu, že máme tu v podstate dva návrhy, sporíme sa o tom, či významnejší deň je 28 alebo 30. Padajú tu mnohé emotívne reči. Skutočne, vyzerá to, nevyzerá to veľmi dobre, ak sa neviete zhodnúť na jednom návrhu a potom v tom kontexte, že či 28, 30. Je to zbytočné spochybňovanie už aj nás ako vašich kolegov, resp. verejnosti ako takej. Nikto z nás nie je historik, a preto myslím si, že toto nie je rozhodujúci moment.
Ja keď som vás dobre počúval, tak vašou snahou je vyzdvihnúť život a dielo Milana Rastislava Štefánika. A neviem že či 28. október alebo 30. október je ten moment, ktorý to presne dokáže zabezpečiť a či takto nepriamo, aj tá mládež na ktorú sa odvolávame to pochopí. Preto je tu možno otázka na mieste, či by nebolo lepšie urobiť pamätný deň 21. júl, myslím, to je dňom narodenia Milana Rastislava Štefánika. Lebo by to bolo jasný príklad pre mládež, jasné posolstvo, jasné znamenie, aby všetky generácie, nielen tieto, ale aj budúce vedeli, prečo tento deň je pamätným dňom a prečo sa spomína. A diskusia alebo takáto plamenná diskusia, pán kolega, ako ste predviedol, myslím si, že treba sa držať faktov. A fakt je ten, že 1. 9. je významný sviatok pre nás. Je to základ našej štátnosti a umocňuje to ešte ten moment, že začína školský rok. To znamená, že ak aj mládež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.2.2012 9:05 - 9:15 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis

2.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, pán predseda, pani ministerka, pán minister. Nebudem už dlho rozprávať o tomto zákone, pretože včera prebehla pomerne obsiahla rozprava. Je tu už aj pán kolega Jurčík, takže môžeme kľudne začať.
Tento zákon nastavuje základné pravidlá fungovania energetiky ako takej v štáte. Aby som to mohol porovnať s niečím iným, pretože energetika je relatívne špecifický odbor, ktorému sa nie každý z nás alebo každý z občanov venuje, je tu aj pani ministerka, tak použijem prirovnanie. Je to niečo ako Obchodný zákonník pre obchodné spoločnosti, ktorý tak isto nastavuje základné kritéria a pravidlá fungovania jednotlivých spoločností. Tento zákon a úlohou tohto zákona je nastaviť princípy, ale hlavne systémové opatrenia, v ktorých sa môžu jednotlivé spoločnosti, ktoré pôsobia v energetike, pohybovať, ktoré môžu aplikovať, respektíve, ktoré môžu využívať vo svoj prospech alebo v neprospech niekoho iného. A presne o to ide. Že v prospech koho alebo v prospech niekoho sa budú tieto systémové opatrenia využívať. Vy mnohokrát rozprávate o jednej veci. Že všetky tieto veci alebo všetky tieto zákony sa prijímajú preto, aby sme zjednodušili administratívnu činnosť jednotlivých spoločností, uľahčili im prácu, aby nemali toľko veľa, keď to poviem takto zjednodušene, papierovačiek.
Dovoľte mi, aby som si, alebo nedá mi, aby som si nespomenul na jeden moment, keď sme tu rozprávali o zákone. Bol to pomerne krátky zákon, čo sa týka textu, ale pomerne obsiahly, čo sa týka, alebo respektíve pomerne významný, čo sa týka jeho obsahu. Išlo o zákon, ktorý ukladal spoločnostiam pred podaním cenových návrhov, to už jedno, či už na cenu elektriny, cenu plynu, respektíve ceny tepla, aby takýto návrh bol schválený valným zhromaždením spoločnosti. Pamätám si veľmi dobre, ako tu, myslím si, že pán kolega Chren, ešte vtedy argumentoval, bol to tak isto pán minister, že tento zákon sa prijíma preto, aby sme uľahčili prácu a život v týchto spoločnostiach. Pretože mnohokrát vraj je to administratívne veľmi náročné, aby sa valné zhromaždenie zišlo, aby valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie. Treba povedať, že takým istým spôsobom dnes zdôvodňujete prijatie tohto zákona. Že tak isto sa prijíma preto, aby sme uľahčili život a činnosť spoločnostiam, ktoré pôsobia v energetike. Avšak, aká bola skutočnosť v tom prvom prípade? A na tom chcem poukázať asi čo môžeme očakávať aj od tohto zákona. Pretože rozprávať o tom môžeme čokoľvek, dôležité je, čo sa napíše. A najdôležitejšie je to, akým spôsobom v skutočnosti to bude fungovať v praxi. Keď sme vtedy podali pozmeňujúci návrh, na to si tiež pamätám veľmi dobre, že v poriadku, ak chceme uľahčiť administratívnu činnosť a zjednodušiť prácu v spoločnostiach, kde je veľa akcionárov, tak obmedzme tento zákon, že bude platiť len v spoločnostiach, kde je myslím si, že menej než päť akcionárov a obrat je väčší než 500 mil. slovenských korún v bývalých korunách. Samozrejme, že tento zákon neprešiel. A to je jasný dôkaz toho, že už aj vtedy, keď sme hovorili o tom, že ideme uľahčovať činnosť spoločnostiam, vôbec nešlo o to, aby sme uľahčili činnosť spoločnostiam. Išlo o to, aby sme vyšli v ústrety veľkým nadnárodným spoločnostiam a veľkým monopolom na Slovensku. Či už je to SPP, Slovenské elektrárne alebo Rozvodné závody. Keď sme to kritizovali, hovorili ste, že nemáme pravdu. Pretože tento zákon, teraz myslím zákon o povinnosti schvaľovať cenové návrhy valným zhromaždením, tento zákon, sa jednoznačne robil len a len kvôli týmto veľkým spoločnostiam. Bohužiaľ, nedá mi, aby som nepovedal, že tak isto aj tento zákon, ktorý sa pripravil pomerne narýchlo, aj napriek tomu, že sme naňho mali dostatok času, sa robil len a len preto, aby sa uľahčil život a činnosť práve len týmto veľkým spoločnostiam. Aby sa posilnila ešte viac ich dominancia na trhu a aby sa ešte viac znevýhodnil zákazník, respektíve odberateľ.
Ťažko budete presviedčať o niečom inom, ak v tom prvom prípade to prax jasne ukázala. Pretože, ak sme to mysleli skutočne vážne, že to robíme len a len preto, aby valné zhromaždenia prebiehali jednoduchšie, tak sme nevideli absolútne žiaden dôvod a žiaden problém v tom, prečo by Národná rada nemohla schváliť tento pozmeňujúci návrh. Pretože SPP má troch akcionárov, Slovenské elektrárne majú dvoch akcionárov, Rozvodné závody majú dvoch akcionárov. Takže tam nie je absolútne žiaden problém zvolať valné zhromaždenie operatívne a prijať akékoľvek rozhodnutie. Napriek tomu tento návrh neprešiel.
Z tohto si dovolím dedukovať záver, že tak isto ako v tomto prípade prvom, keď sme sa pod rúškom technicko-legislatívnych, operatívnych a efektívnych opatrení skrývali, išlo v skutočnosti o veľké monopoly. Tak isto aj v tomto prípade, v zákone o energetike, ktorý nastavuje základné kritéria činnosti spoločnosti, ide v konečnom dôsledku o veľké spoločnosti, ktorým uľahčujeme činnosť a život na Slovensku. Pán kolega Jahnátek to veľmi jasne popísal a ja spomeniem len jeden z tých jeho bodov, ktoré on konkrétne uviedol. A to bol ten prípad počas plynovej krízy. Samozrejme, starý zákon ukladá nejaké základné povinnosti SPP, respektíve iným spoločnostiam v čase hospodárskej núdze alebo v čase ohrozenia krajiny, aké opatrenia majú vykonať. Všetky tieto opatrenia pochopiteľne niečo stoja. Pretože akékoľvek budovanie záloh, budovanie rezervných kapacít, to všetko sú v konečnom dôsledku peniaze, to všetko sú v konečnom dôsledku náklady. Lenže to všetko, sú v konečnom dôsledku aj istoty nielen pre občanov Slovenskej republiky ale aj pre podnikateľov, či už veľkých alebo malých. Pretože, mali sme veľmi dobrú možnosť vidieť, čo sa udialo v prípade, keď zrazu prestal prúdiť plyn. Došlo k úplnému a totálnemu ochromeniu krajiny, relatívne ten úkon bol úplne jednoduchý. Niekto zatvoril kohútiť. Preto je nevyhnutné, aby tieto rezervné kapacity existovali, aby existovali v takom objeme, aby boli schopné zabezpečiť činnosť krajiny aj v čase takýchto kritických situácií. Bohužiaľ, tento prípad poukázal na to, že aj v dnešných časoch je takéto niečo možné. Preto navrhujem, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie a dopracovanie a potom bol znovu predložený do Národnej rady. Pravdepodobne to už bude predkladať nová vláda a ten dôvod je úplne jednoduchý. Ten čas, ktorý sme stratili... (Pre ruch v sále sa poslanec odmlčal).

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžete pokračovať. A nevyrušujte pána poslanca. Nech sa páči.

Lazár, Ladislav, poslanec NR SR
Ja som tu vnímal taký potencionálny koaličný rozhovor, tuná kolegov. (Úsmevná poznámka vystupujúceho.)
Čiže nová vláda, určite v novom zložení, to už je jedno v akom. A preto tento zákon, ktorý nastavuje základné kritériá fungovania energetiky na Slovensku, by mal byť dopracovaný a urobený tak, aby s ním súhlasila väčšia časť parlamentu, aby to nebola len tá minimálna koaličná väčšina, pretože dotýka sa nás všetkých, či už priamo, alebo nepriamo. Priamo ako občanov tejto republiky a nepriamo ako zamestnancov, resp. ako účastníkov trhu, ktorí pôsobia a nakupujú výrobky, ktoré v konečnom dôsledku niekto produkuje. A na to, aby to mohol produkovať, potrebuje mať vytvorené základné podmienky pre činnosť.
To, že sa premeškal čas, bolo to tu viackrát spomenuté. Áno, je to pravda, premeškal sa tento čas, ale nepremeškali sme ho my tu pléne, poslanci Národnej rady, a preto to nepovažujeme úplne za férové, ak teraz rýchlo, rýchlo musíme niečo schváliť len preto, aby sme neostali v hanbe v Európskej únii. Podľa mňa, už v tej hanbe ostaneme, bude to hanba v prvom rade ministerstva, resp. koaličných partnerov ako takých a treba veci pomenovať pravým menom. Bol dostatočný čas pripraviť kvalitný zákon. A len preto, že sme sa dostali teraz do časového stresu vinou niekoho, ktorý nekonal, si myslím, že nie je správne prijať zákon, ktorý nie je dobrý pre Slovensko, nie je dobrý pre občanov a verte, nie je dobrý ani pre väčšinu spoločnosti na Slovensku. Samozrejme nemyslím tie veľké monopoly, pretože pre tých to bol vytvorený a pre tých sa vytvára a týmto sa znovu, raz a znovu zas vychádza v ústrety. A vychádza sa im v ústrety presne tak, ako to bolo v čase privatizácie, keď na Slovensku skutočne máme jeden obrovský unikát. Keď štát, ktorý vlastní 51 %, si nevie v spoločnosti presadiť nič a spolumajiteľ, alebo spoluakcionár, ktorý má 49 %, si vie presadiť všetko. Ja som už raz použil taký príklad a použijem ho znovu, to je presne asi taký prípad, ako keď svokra má v dome 49 % a rozhoduje o celom dome, akým spôsobom bude dom fungovať, ako sa bude dom spravovať. To si asi tiež nevie nikto z nás reálne predstaviť. A to je a toto presne sme na Slovensku urobili. Nehovorím, že ste to urobili vy, pán minister, lebo vy ste tu nebol, urobili to iní a je skutočne zarážajúce, že v tomto trende máme tendenciu ísť ďalej, aby sme aj napriek tomu, že sme už týmto spoločnostiam vytvorili úplne optimálne podmienky, aby sme im zľahčili život a podnikanie na Slovensku maximálne, ako sa dá, myslím tým zľahčili, terajšiu koalíciu, tak im pripravujete znovu ďalší zákon, ktorý im umožní ešte jednoduchšie podnikať na Slovensku, ešte získať dominantnejšie postavenie, čo v konečnom dôsledku určite nepodporuje voľný trh tak, ako vaša strana hlása.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2011 10:27 - 10:29 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Celá táto diskusia je o transformácii nemocníc. Celý čas rozoberáme transformáciu, resp. prechod na akciové spoločnosti z rozličných podôb a dôvodov a prečo sa to deje alebo sa to nedeje. Ale zabúdame na podstatu veci, že prečo sa to dnes rozoberá. Veď predsa vaša premiérka, váš minister sa na tom dohodol s Lekárskym odborovým združením, nie my. Dostali to podpísané v memorande, a napriek tomu sa tento moment neobjavil v parlamente. Ja neviem, či si uvedomujeme všetci, ale ktokoľvek alebo akákoľvek vláda tu vzíde po marci, tak tá dôvera občanov v štátne inštitúcie je pomerne otrasená. Pretože už keď premiérka niečo sľúbi, minister daného rezortu niečo sľúbi a napriek tomu sa niečo, sa zastavenie transformácie neobjaví v návrhu zákona, tak asi ťažko občania môžu veriť takejto vláde, ako vy tu dnes reprezentujete.
Tá požiadavka bola úplne jasná. Chcú zastaviť, resp. zrušiť transformáciu, nie pozastaviť. Vy tu dnes hovoríte o pozastavení, vy chcete po marci znovu, znovu pokračovať v tejto transformácii.
A uvediem ešte jeden príklad, prečo s tým nesúhlasíme. Lebo od začiatku tá transformácia smeruje ku konkurzu a skrytej privatizácii. Dlhy nemocníc sú viac ako 420 miliónov eur, ktoré vaši riaditelia za posledný rok a pol navýšili ešte, návrh na oddlženie je len 350 mil. eur. Dnes ten výpadok je omnoho väčší. To znamená, že tie nemocnice od prvého dňa budú dlžné a je len otázkou času, kedy skončia v konkurze. To je to isté, ako keby sme išli operovať pacienta, operácia trvá 5 hodín, ale kyslík dostane len na tri a pol hodiny. Tak je úplne jasné, že to nemôže dopadnúť dobré a takisto dopadne zle aj toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2011 10:31 - 10:33 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako tu už bolo povedané, bola to jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového zväzu. Na tých rokovaniach ste bol aj vy, pán kolega, a myslím si, že odborári odchádzali s tým, že im boli prisľúbené štyri základné body; jeden z nich bol transformácia nemocníc.
Aj napriek tomu, čo tu hovoríte, pretože ono to vyzerá pekne a vyzerá to tak plynulo, avšak keď to rozmeníme na drobné, rozmeníme to na fakty, tak zistíme, že nie je to pravda. Ja ešte raz opakujem, čo som hovoril. Ten dlh za posledný rok nemocníc ešte narástol. Napriek tomu, že ste tvrdili, že sa zníži. Dnes je 420, resp. bol, predpokladám, že dnes je ešte vyšší. Návrh na oddlženie bol len 350 mil. eur. Nemocnice nepôsobia na voľnom trhu, kde môžu predávať svoje výrobky a služby komukoľvek. Dostávajú peniaze zo zdravotných poisťovní, a pritom tento príjem zo zdravotných poisťovní je pomerne dosť obmedzený aj vzhľadom na to, že príspevky od štátu sú vo výške len 4 %.
Ale prečo sa všetci obávajú transformácie? Vy hovoríte, že transformáciu treba preto, že sa bude lepšie hospodáriť. Veď predsa aj príspevkovú a rozpočtovú organizáciu viem donútiť, aby viedla účtovníctvo tak, ako chcem ja, aby sa tam robil prísny audit, aby sa mi riaditeľ zodpovedal každý mesiac predkladaním výsledkov. Veď ten tlak viem vytvoriť taký istý na manažment, či je to akciová spoločnosť, alebo je to príspevková organizácia.
Ale je tam jeden rozdiel. Ak už od začiatku do vienka tejto akciovej spoločnosti dávam dlh a nie je reálny predpoklad, aby tento dlh akciová spoločnosť splatila, tak v zmysle Obchodného zákonníka táto spoločnosť a manažment a predstavenstvo tejto spoločnosti musí vyhlásiť konkurz na seba. V zákone nie je napísané, že môže. Ak sa zadlžuje, neplatí záväzky a vytvára stratu, tak manažment musí vyhlásiť na seba konkurz - a to je, samozrejme, bohužiaľ, či chceme, alebo nie, asi prvý krok k privatizácii.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2011 10:13 - 10:14 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Zastavenie transformácie nemocníc bola jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového zväzu. Ja by som rád upriamil na to slovo "zastavenie", oni nežiadali pozastavenie. To znamená, že pokiaľ tento moment nebude podchytený zákonom alebo jasným nariadením, tak hovoríme o pozastavení. A pokiaľ vieme, ja síce som nebol účastník rokovania ani nikto z nás a dosť dlho nám trvalo, kým sme vôbec zistili, na čom sa vláda a odborový zväz dohodli, pretože sa robili okolo toho strašné veľké tajnosti z pozície vlády, myslím, tak tá požiadavka bola úplne jasná na zastavenie.
A túto požiadavku vnímam ako úplne legitímnu a ekonomicky opodstatnenú a poviem aj prečo. Dlh nemocníc v čase prípravy transformácie bol 420 mil. eur, ale návrh na oddlženie bol vo výške 350 mil. eur, reálne chýbalo 70 mil. eur. Následne v rozpočte na rok 2012 je schválený príspevok štátu za poistencov vo výške 4 %. Čiže povedzte mi, aký je reálny predpoklad na to, aby si tieto nemocnice ako akciové spoločnosti zarobili 70 mil. eur. No žiaden. To znamená, že my ich vlastne reálne posielame do konkurzu. Pretože tieto nemocnice majú dlh od začiatku a nemajú si odkiaľ reálne zarobiť, pretože príspevky v tomto pléne neboli schválené v takej výške, ako zdravotníctvo potrebuje. A uvediem jeden príklad. Mne to pripadá, ako keď posielame sanitku z Bratislavy do Košíc, ale naftu jej dáme len po Rimavskú Sobotu - a takto aj dopadne celé. Odborári žiadali zastaviť, nie pozastaviť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2011 11:01 - 11:03 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na Slovensku platí staré príslovie, že "reči sa hovoria a chlieb sa je". A pravda je taká, že aj napriek tomu, že systematicky sa tvárime, že tu parlament prijíma zákony na ochranu spotrebiteľa a že tieto zákony nie sú v prospech monopolov, pravda je taká, že nárast cien je omnoho väčší, než to bolo v minulosti.
A jeden z takých konkrétnych zákonov. Veď nie tak dávno sme tu mali, asi polroka dozadu, myslím, že pán Jurčík to dával, kde sme zrušili zákon, ktorým valné zhromaždenie schvaľovalo cenové návrhy. Prečo to tak bolo? Bolo to tak preto, pretože štát má síce 51 % v SPP, ale reálne nevie rozhodnúť o ničom. Takže bolo rozhodnuté, že valné zhromaždenie musí schváliť cenový návrh.
Ako je tomu dnes na základe vašich prijatých zákonov? Je tomu tak, že už to neschvaľuje ani Dozorná rada, ani ministerstvo hospodárstva, ani Fond národného majetku. Čiže toto je konkrétny výsledok. Konkrétny výsledok napríklad v Košiciach konkrétne je, že predstavenstvo navrhlo navýšenie cien o 30 % napríklad tepla. To sme nemali za desať rokov takéto navýšenie. Tak netvárme sa, že prijímame zákony, ktoré sú v prospech občanov, v prospech spotrebiteľa.
My jednoznačne vytvárame podmienky len a len v prospech veľkých monopolov a zjednodušujeme im situáciu. A štát umelo a systematicky oslabuje svoju pozíciu, aby sa mohol tváriť, že však predsa my za to nemôžeme na ministerstve, veď to oni. Ale vy im vytvárate tie podmienky a vy im dávate tieto nástroje do ruky.
Takisto aj dnes tieto zákony, je skutočne veľmi prekvapujúce, že to predkladá minister za stranu, ktorá povalila vládu, a podľa mňa vláda nemá kompetenciu na to, aby takéto zásadné zákony bez súhlasu prezidenta predkladala do parlamentu dnes, v tomto čase. A my požiadame prezidenta, aby zastavil tento proces, pretože sú to zákony, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú hospodársky život nielen podnikov, ale hlavne aj občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2011 22:34 - 22:36 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel uviesť alebo povedať, mne je skutočne ľúto pani premiérku v tento neskorý čas, pretože my stále odbiehame od témy a nevenujeme sa tomu, kvôli čomu sme tu. My sme tu kvôli tomu, že napríklad obviňujeme alebo padá na pani premiérku tieň podozrenia, že podporuje stranícky klientelizmus.
Tí gentlemani vaši, ktorí za vás vystupujú, môžem povedať, že rozprávajú úplne o všetkom. Strieľajú po všetkých, ktorí tu sedíme, len vás nechránia. Mne je vás normálne, úprimne ľudsky ľúto. A myslím si, že aj vy ste sama z toho nešťastná, keď vidíte, že akým spôsobom vás obhajujú. Oni nevyvracajú tie naše skutočnosti, oni rozprávajú úplne o všetkom inom možnom, len nie o tom, čo my tvrdíme.
My tvrdíme, že ten stranícky klientelizmus je preto, že vyhrala ponuka, ktorá vôbec nemala byť vyhodnotená. Pretože ten daňový úrad sa nenachádza ani v centre, ani v širšom centre, ale na periférii mesta. A to, samozrejme, nebolo predmetom súťaže. Čiže na to by sa mali vaši kolegovia sústrediť, ak vás chcú reálne ochraňovať, resp. vyviniť z tohoto nášho obvinenia.
A pánovi kolegovi by som chcel ešte uviesť, on má taký bilbord asi 15 kilometrov pred Prešovom "O chvíľu doma". To má ešte z kampane na primátora, keď kandidoval v Prešove. No taký istý bilbord my dáme asi tiež pred daňový úrad v Košiciach Košičanom, že "O chvíľu doma", lebo to je tiež asi tak ďaleko (smiech v sále a potlesk), ako tí Prešovčania majú ďaleko do Prešova, keď prichádzajú. (Potlesk.)
A nabudúce, aby ste nemuseli dvakrát súťaž, lebo jednu ste zrušili, pretože nevyhral ten, ktorý mal, a potom ste robili ďalšiu. Ja vám dám jednu takú radu, ľudskú. Dajte, že na daňový úrad sa musí ísť cez chodník, ktorý ide cez benzín pumpu. Garantujem vám, že takýto daňový úrad nie je nikde na Slovensku. Jedine v Košiciach sa ide, vážené kolegyne, kolegovia, vážne, to už nie je sranda, to je daňový úrad, kam sa chodí cez benzínpumpu. (Smiech v sále.) Cez benzínpumpu.
Tak začnite chrániť premiérku alebo sa venujme tomu, na čo sme sa sem zišli, a nestrieľajme po všetkom možnom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

13.9.2011 21:29 - 21:45 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade som rád, že sme sa vrátili k téme po vystúpení pána Galka. Ja si myslím, že o tom sa máme rozprávať, o čom sme teraz práve aj začali znova rozprávať, lebo to bol aj jeden z dôvodov, ktorý sme vyčítali predsedníčke vlády, a to bola kauza daňového úradu. Je, samozrejme, smutné, že pani predsedníčka počas celého vystúpenia, podotýkam, primátora mesta Košice, ktorý zastupuje obyvateľov mesta Košice, sa zabávala s kolegom poslancom a nevenovala tomu pozornosť. Ja to chápem, na to sa nedá pozerať. A to, keď sa pozriete, to sa nedá zdôvodniť.
V Košiciach, Košice je prvé mesto, ktoré získalo erbovú listinu v roku 1369, je druhé najväčšie mesto. Máme tam električky, autobusy a trolejbusy. K tomuto miestu chodí jediná jedna električka, električka číslo 9. To len na margo toho, že je to širšie centrum. Nechápem, ako takáto ponuka mohla vyhrať, ak nesplnila úplne základnú podmienku, a t. j. že sa to nachádza v širšom centre mesta.
Ale predpokladám, že už toto sa asi nezmení, ale ak by sme si tento moment pripomenuli aj do budúcna a tento dar, ktorý nám dala pani premiérka, resp. ktorý požehnala v konečnom dôsledku, s ktorou sme skutočne veľmi smutní v Košiciach, tak na najbližšom Mestskom zastupiteľstve sme sa nechali inšpirovať posledným seriálom ........................ (rýchlo vyslovené) z nedávnych seriálov, ktorý sa volal Alžbetin dvor, a budeme iniciovať, aby sa táto lokalita v meste nevolala Rozvojová ulica, ale Ivetin dvor. Myslím si, že takto si to Košičania zapamätajú navždy, kto im takéto niečo doniesol.
Ďakujeme pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2011 15:40 - 15:41 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No ja som určite za to, aby všetci ľudia, opakujem ešte raz, aby všetci ľudia platili menej za lieky. Nielen tí, ktorí budú mať šťastie a budú mať na blízku lekáreň, ktorá poskytuje zľavy, a to sa dá dosiahnuť tak, že ak je priestor na zľavy, tak znížme cenu liekov na celom Slovensku ešte viac. Lebo keď tá cena bude najnižšia možná, ako sa dá, tak asi už nebude priestor na zľavy a budú to alebo pocítia a budú mať z toho efekt všetci obyvatelia tejto republiky a nielen tí, ktorí budú bývať v blízkosti lekárne, ktorá v tom danom čase poskytuje zľavy. Takže som za to, aby nielen vybraní ľudia, ale všetci ľudia na Slovensku mali nižšie ceny liekov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2011 15:21 - 15:36 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel začať ináč, no ale dokončím, resp. dokončím myšlienku, ktorá tu začala. Myslím, že strana SMER - sociálna demokracia zastupuje ľudí, a myslím si, že tie preferencie v posledných mesiacoch, resp. preferencie v posledných voľbách, ak zoberieme, že sme išli do volieb po hospodárskej kríze, o tom jasne rozprávajú.
Je možno otázka, že koho zastupujú niektorí členovia dnešnej koalície z radov SDKÚ a aj napriek tomu, že celá kampaň bola postavená na tvrdeniach, ktoré dnes, samozrejme, už sú úplne ináč, a vy ste najväčší zástancovia poskytnutia napríklad peňazí Grécku, aj napriek tomu tie preferencie boli znovu menšie v tomto volebnom období ako v predchádzajúcom. Neviem, čím to je. Asi to je tým, že ľudia niečomu veria viac, niečomu menej. A tak ako som tu už dnes raz povedal, reči sa hovoria a chlieb sa je. A ľudia buď cítia tú politiku, ktorú robíte, alebo ju necítia. A keď ju cítia pozitívne, tak to ocenia, samozrejme, v konečnom dôsledku. A v prípade, že to necítia tak, samozrejme, ocenia, ale v tom negatívnom slova zmysle. Ale vráťme sa k zákonu, k tomu, kvôli čomu som sem prišiel pôvodne.
Viete, ja keď to počúvam, ja neviem, ja som ekonóm, nie som lekár, ale v konečnom dôsledku, keď sa ma pýtali, že prečo k tomu vystupujem, no preto, lebo to je asi o peniazoch. To už nie tak o tom, či je to z medicínskeho pohľadu tak alebo onak, ale v konečnom dôsledku je to o peniazoch.
Vy, pán spoločný spravodajca, pán predseda výboru, vy ste vedeli ten zákon, samozrejme, má viacero momentov. Uviedli ste, že viac-menej tá diskusia sa vedie o dvoch momentoch a prvá je účinná látka. Ten druhý moment je, samozrejme, vernostný systém. A ja zostanem pri tomto, lebo už nemá význam hovoriť o tom, čo sme tu hovorili, že tento zákon je skutočne verejnosťou, aj laickou, aj odbornou verejnosťou vnímaný veľmi zvláštne. Zvláštne kvôli tomu, že to je asi snáď jediný zákon, ja som tu pomerne krátko, ale myslím, že tento zákon mal okolo tisíc pripomienok v pripomienkovom konaní. Neviem, možnože to je bežné. Tí, ktorí ste už dlhšie poslanci, máte s tým možno lepšiu skúsenosť. Ja si myslím, že je to dosť. Následne, keď to prešlo prvým čítaním, keď sme to mali znovu na výbore, tak ma opravte, ak sa mýlim, znovu je tam nejakých, po prerokovaní vo výboroch to bolo znovu nejakých 155 pripomienok, 156. Ja znovu neviem, či je to bežné, alebo nie, ale pre mňa pre laika v oblasti zdravotníctva pomerne nového, mladého poslanca to príde, že je to pomerne veľa na to, že je to vládny zákon, na to, že ho všetci chcú, na to, že je to veľmi dobrý zákon, a na to, že ten zákon je pre nás nevyhnutný a bol dlhodobo pripravovaný, tak 156 pripomienok z výborov je pomerne veľa.
Veľa je to aj preto, lebo tie výbory v každom jednom tom výbore, a teraz sa nebudem k tomu vracať, myslím, že niektorý z mojich kolegov to napádal, či to je ústavné, alebo nie, ako to tam je urobené, ale každý z tých výborov v podstate ovláda vládna koalícia, a napriek tomu tam prišlo znovu 156 pozmeňujúcich návrhov. Každý z vás už mal do činenia s nejakým návrhom, každý z vás prerokovával v gestorskom výbore. Znovu si myslím, že to nie je bežné a nie je to štandardné. A svedčí to asi o jednom. Je ľahko, samozrejme, obviňovať už lekárnickú komoru alebo niekoho iného, ale sú určité veci, ktoré sú fakty. A fakty sú, že v prvom konaní, teda v pripomienkovom konaní bolo tisíc pripomienok, z toho, myslím, že asi polovica alebo päťsto bolo zásadných. Nie takých, že bodka, čiarka, otáznik, ale zásadných a teraz znovu nejakých 155 z výborov, ktoré v podstate, v ktorých má väčšinu, nechcem povedať, že ovládajú, v ktorých väčšinu vládna koalícia, a napriek tomu, že je to vládny zákon.
Ja by som to ešte chápal, keby to bol zákon niektorého z poslancov tak chápem, že áno, výbory k tomu dávajú pripomienky. Ale ak je to vládny návrh zákona, tak potom niekde je asi chyba. A chyba je asi v tom, že ten zákon je zlý.
Čo sa týka tej účinnej látky. Pán kolega, vy ste hovorili, že to sa vyrieši. No ak vyriešilo sa to tak, pokiaľ viem, že za účinnú látku sa teraz v zátvorke alebo čiarke píše aj konkrétny liek. A tým pádom, samozrejme, tá účinná látka nebude hrať viac-menej prakticky žiadnu rolu a predpisovať sa to bude presne tak, ako to bolo predtým, lebo jednoducho tí lekári nie sú na to pripravení a všetci si to uvedomili. Ale nie na to som sa chcel sústrediť, na tú druhú časť, na ten vernostný systém.
Ja som ekonóm, ja nad tým rozmýšľam, čo vy tu rozprávate a hovoríte o tom, že ten zákon pre koho je robený. Ten zákon by mal byť v prvom rade robený pre ľudí, preto ho robíme my. My všetci chceme, aby lieky boli lacnejšie, aby boli dostupné, aby si ich ľudia mohli kúpiť. Myslím si, že proti tomu nie je nikto z nás. Len si treba uvedomiť jeden moment. Lieky sa predávajú v režime, ktorý je regulovaný nejakým spôsobom. To znamená, že to nie je mlieko, nie sú to rožky, nie je to saláma. Samozrejme, ten obchodník si stanoví cenu podľa toho, aká je ponuka, aký je dopyt na trhu. V prípade liekov sú to regulované ceny, ktoré niekto reguluje a kde im stanovuje ceny, výšku doplatku a tak ďalej.
A tu je teraz otázka, ja mám takú normálnu otázku. Vôbec to nemyslím ani v zlom, že som z opačného politického krídla. Ja sa fakt chcem spýtať, že ako je možné, keď je regulovaná cena, niekto stanoví regulovanú cenu, ktorá by mala pokrývať minimálne náklady, že z nej dokáže dať ešte zľavu. A poviem vám, že prečo tomu nerozumiem. Ja som pôsobil v energetike, vidím tu akurát kolegu Jurčíka, tiež robí v energetike, bude vedieť, presne o čom rozprávam. V energetike sú tiež regulované teplá, vody, elektriny a tie ceny sú stanovené na základe oprávnených nákladov a je tam, samozrejme, primeraný zisk. Ten zisk je úplne primeraný v tom slova zmysle, že má pokrývať základné potreby firmy na obnovu a ten zisk je maximálne minimálny v možnej miere, keď to môžem takto povedať, čiže jeho hodnota je maximálne nízka, tak ako sa dá, samozrejme, aby to spoločnosť prežila.
A tam, pokiaľ viem, takýto problém nikto nikdy neriešil v energetike, lebo tam nikto nikde nedáva zľavy. Prečo tí ľudia nedávajú zľavy? Tak buď je to svojím spôsobom nejaký monopol, ale to nie je pravda. Pretože aj napriek tomu, že napríklad tie firmy, či už je napríklad, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu, že máme veľké distribučné firmy, tým, že došlo k rozdeleniu, tak máme, samozrejme, firmy ktoré distribuujú, a firmy, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu tie zľavy nie sú takého zásadné. Ale v tomto prípade poskytujeme zľavy, tak ak je možnosť poskytovať zľavy a my všetci chceme ušetriť, tak prečo potom ceny tých liekov nie sú také, aby sme priamo tým ľuďom dali tú možnosť a aby priamo pocítili ten efekt nižšej ceny lieku?
Ak máme jednu z najnižších cien liekov, a napriek tomu ešte hovoríme, že budeme mať ešte zľavy, no tak ju dajme ešte nižšiu. Lebo keď predsa hovoríme, že máme jednu z najnižších cien liekov a niekto tu chce poskytovať zľavy, tak to logicky znamená, že tam je ešte priestor. Alebo, a teraz k tomu sa presne chcem dostať, lebo takto horlivo ste tu o tom rozprávalia, ja si myslím, že kľudne si to teda vysvetliť, alebo je iná vec pravda, že tí obchodníci skutočne už nemajú veľkú maržu a pracujú relatívne s primeranou maržou, ale niekto robí účelne dumpingové ceny. Dumpingová cena je cena, ktorá reálne nepokrýva náklady a používa sa preto, aby sa zlikvidovala konkurencia. A následne, keď sa konkurencia zlikviduje, tak tieto ceny sa samozrejme, že zdvihnú. Treba povedať, že je to protizákonné používať dumpingové ceny.
Uvediem vám jeden konkrétne príklad, na ktorý som si spomenul, keď som sem išiel dole po schodoch. Mnohí z vás si pamätáte, a to bolo asi pätnásť rokov dozadu, keď si ja pamätám približne, keď sa sem začali voziť ruže, myslím, že z Holandska to bolo alebo odniekiaľ. Samozrejme, nosili sa sem krásne ruže, malo to veľkú hlavičku, stonka bola dlhá, rovná a na druhej strane boli naše slovenské ruže, ktoré boli menšie, krivé, nemali takú výšku a, čuduj sa svete, tie zo zahraničia, omnoho krajšie, boli lacnejšie než tie naše. No, tak čo sa stalo, samozrejme, postupom času došlo k tomu, že slovenskí výrobcovia nepestujú ruže. Ja osobne o tom neviem, aby niekto na Slovensku dnes pestoval ruže. Ale tie ruže zo zahraničia sa vozia ďalej, ale, samozrejme, nestoja toľko, koľko stáli vtedy, keď mali dumpingovú cenu, ale dnes ich kupujeme za euro, za euro päťdesiat, no viac-menej inú možnosť ani nemáme. A to je klasický príklad toho, ako silná spoločnosť dokáže presadiť svoje záujmy, ak jej na to vytvoríme podmienky. A to je to, čoho sa my presne teraz obávame.
Ja to ešte raz zopakujem, úplne jednoducho a kľudne. Ak je tam taký priestor v regulovaných, podotýkam, v regulovaných cenách, tak potom je zlý regulátor a vymeňte osoby, ktoré sú za to zodpovedné, aby stanovili takú cenu, aby predsa z nich nebolo možné poskytovať zľavu. Veď predsa keď mám stanovenú cenu, a tá cena bola stanovená preto v takejto výške, že už nemôže byť nižšia, lebo musí pokrývať nejaké distribučné náklady, a napriek tomu tá spoločnosť alebo tá lekáreň dokáže dávať zľavy, tak niekde je chyba. Alebo sa deje druhý moment, že tie ceny sú objektívne, ale niekto bude používať dumpingové ceny, pretože povedzme je veľká sieť a môže si do dovoliť a má to spočítané na najbližších povedzme tri, štyri roky, čo sa bude diať, a týmito dumpingovými cenami postupne zlikvidujeme malé lekárne. Mne to ináč nevychádza. Normálnym jednoduchým sedliackym rozumom, keď nad tým rozmýšľam, nič iné mne z toho nevychádza.
Treba si, kolegyne a kolegovia, uvedomiť jednu vec. Pri liekoch to nie je voľný trh, to nie je otázka ponuky a dopytu, nie je to otázka voľnej hospodárskej súťaže. Je to otázka regulovaných cien. Tie ceny, niekto administratívne o nich rozhoduje, stanovuje ich cenu, stanovuje tie marže v tom celom distribučnom kanáli. Preto, viete, nemôžte sa nám čudovať, že pociťujeme obavu z toho, že tento systém môže byť zneužitý a tento vernostný systém ako taký. Aj na takúto základnú otázku v podstate nám nikto nevie dať odpoveď. A netreba sa tomu čudovať, že sme alebo že máme určité podozrenie, že tieto veci sa konajú účelovo.
Ak povedzme iné aj informácie, čo sa týkajú teraz týchto konkrétne našich zdravotníckych zákonov, ktoré sa poskytujú, tiež zaváňajú určitou účelovosťou. Ak napríklad, spomeniem len jednou vetou konkurzy, ktoré tu boli spomenuté. Pán minister, vy ste lekár, nie ste ekonóm, čiže ani právnik, nemáte povinnosť to vedieť. V prípade, že firma má mínusové vlastné imanie a má záväzky po lehote splatnosti, je vedenie, resp. predstavenstvo, keď to je akciová spoločnosť, spoločnosti povinné, ešte raz zopakujem, povinné na seba vyhlásiť konkurz. V prípade, že tak neurobí a niektorý z veriteľov bude ukrátený pri vymáhaní svojich pohľadávok, môže toto predstavenstvo žalovať. A to ja nepredpokladám, že ktorýkoľvek z riaditeľov týchto transformovaných nemocníc si takéto niečo zoberie na svoju hlavu, ak možno v konečnom dôsledku ani za to nemôže.
Čiže to len na margo toho. Viete, že ak rozprávame o týchto veciach, každý presadzuje svoj pohľad na vec, ale vyznieva to minimálne trošku podozrivo, ak aj v iných veciach, ktoré tuná presadzujete alebo o ktorých hovoríte, tie jednotlivé fakty poukazujú na to, že to nie je pravda, že tá skutočnosť je trošku iná, nie preto, že si to myslím ja, vy alebo niekto iný z nás, ale preto napríklad, že v tomto prípade, napríklad v konkurznom je to priamo uvedené v zákone.
Čiže ja by som sa ešte raz chcel spýtať, samozrejme, máme k tomu výhrady, nemáme výhrady proti tomu, aby boli lacnejšie lieky, aby boli lieky verejne dostupné, aby bolo čím viac lekární, proti tomu nemá nikto z nás absolútne žiadnu námietku. Len sa obávame jednej skutočnosti, že tento vernostný systém bude slúžiť tomu, aby veľké siete lekární asi dumpingovými cenami alebo iným spôsobom postupne zlikvidovali ostatné lekárne a potom, keď tu budeme mať už len zopár sietí, tak jednoducho zistíme, že už inú možnosť nemáme, len rokovať s nimi.
Keď zoberiete, mali sme tu niekedy neviem koľko, už si nepamätám, päť, šesť zdravotných poisťovní, asi päť nejako, no a tak priamo už v tej prvej konsolidácii. Dnes v podstate máme dvoch dominantných hráčov. Ten jeden štátny, ten, samozrejme sa borí hlavne s tou skupinou, môžem to nazvať dôchodcov, teda skupinou pacientov, ktorá čerpá viac než dáva do systému. A povedzme máme tu tú súkromnú, súkromnú časť, súkromnú spoločnosť, ktorá vykonáva, dosahuje zisk, pretože ten kmeň je, samozrejme omnoho lepší.
Tiež si nikto nevedel predstaviť, keď tu bolo jedenásť zdravotných poisťovní, že takéto niečo nastane. A keď sa o tom rozprávalo, vidíte, nastalo to. Presne to sa udialo. A viete, prečo sa to udialo? Nie preto, že o tom niekto rozpráva. Preto, že to je prirodzená vlastnosť trhu. Všetci účastníci trhu, ktorí sa tam nachádzajú, majú, samozrejme, túto tendenciu mať čím väčší podiel a povedzme v tomto prípade čím lepší poistný kmeň. To isté nastane v lekárňach. Nie preto, že my tu o tom rozprávame. Preto, že sú to podnikateľské subjekty, ktorým keď umožníme zákonom takéto niečo urobiť, tak to jednoducho urobia, lebo sú podnikatelia, a ťažko im v tom môžme my zabrániť. Môžeme tomu zabrániť len tak, že nevytvoríme podmienky na to, aby došlo k postupnej likvidácii malých lekární a aby nám tu veľké distribučné siete a veľké distribučné siete lekární nediktovali podmienky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis