Ďakujem za slovo, pán predseda. Prajem dobré ráno všetkým prítomným poslancom a pani poslankyni. Dovoľte mi, aby som aj ja prispel názorom k téme, o ktorej sme začali včera diskutovať, v slovensko-maďarských vzťahov a základného zákona Maďarska a k navrhovaným vyhláseniam zahraničného výboru a Slovenskej národnej strany.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že považujem Maďarskú republiku za nášho dôležitého partnera, s ktorým musíme mať dobré susedské vzťahy. Som presvedčený, že prípadné problémy môžeme vyriešiť jedine vzájomnými rokovaniami, porozumením, úctou a úprimnou snahou o vecný a vyvážený postup pri hľadaní východísk. S o to väčším poľutovaním musím konštatovať, že od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podnika maďarská politika voči Slovensku znepokojujúce kroky, na ktoré Slovenská republika nereaguje adekvátne, hoci sa dotýkajú našich životných záujmov. Nebezpečné sú predovšetkým tie aktivity Maďarska, ktoré sa dajú charakterizovať ako trend územného revizionizmu s potenciálom ohroziť demokratickú stabilitu v našom regióne. V danej situácii je nevyhnutné, aby sa Slovenská republika pripravila všestranne na ďalší možný vývoj a zabezpečovala svoje záujmy primeraným spôsobom predovšetkým na úrovni vlády Slovenskej republiky. Dnes takto zodpovedne slovenská vláda nekoná. SMER-sociálna demokracia z tejto témy nevytĺka politický kapitál a dlho sme čakali na kroky vládnej koalície. Obmedzili sme sa len na kritické poznámky k pasivite našej zahraničnej politiky a nebúchali sme pritom bagandžami do stola. Navrhovali sme napokon len to, čo robili celkom prirodzene politici z iných európskych štátov - nahlas kritizovať nebezpečnú maďarskú politiku a vysvetľovať našu situáciu a naše obavy. Keď sme videli, že naše upozornenia slovenská vláda ignoruje a súčasne maďarský premiér potvrdil zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom, navrhli sme zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch s cieľom prijať vyhlásenie. Bolo to ešte v čase pred schválením novej maďarskej ústavy, kedy mohlo mať vyhlásenie svoj praktický zmysel. Boli sme však koalíciou odmietnutí s argumentom, že na také diskusie máme čas. Musím zopakovať, že práve vtedy bol najvyšší čas na prijatie konsenzuálneho vyhlásenia slovenských politických strán, čas na diplomatický nátlak a výzvy. Naša vláda a koalícia ho premeškali čiastočne z hlúpej samoľúbosti nepodporiť opozičný návrh, čiastočne, domnievam sa, z dôvodu tichej dohody s maďarskou stranou. Až po prijatí maďarskej ústavy sa zrazu časť koalície spamätala, ale aj to veľmi nesmelo. Bola zvolaná mimoriadna koaličná rada aj na túto tému. S nádejou sme čakali na výsledok a boli sme pripravení pripojiť sa k relevantným krokom. Výsledok poznáte, koalícia sa zmohla na to, že zahraničný výbor sformuluje, sformuloval kultivované stanovisko. Súčasne minister zahraničných vecí Dzurinda informoval, že veci sa pohnú pri návšteve maďarského ministra Márthonyiho na Slovensku. Návšteva sa udiala a výsledok nášho akože diplomatického úsilia tiež poznáme. Maďarský minister opäť arogantne zmietol zo stola slovenský návrh na medzištátnu dohodu o občianstve, včera sme sa ale dozvedeli, že pánovi ministrovi Dzurindovi pošepkal, že chce rokovať o tejto medzištátnej zmluve. Nebudem to viac komentovať. A oznámil okrem toho slovenskej vláde, že my nerozumieme maďarskej ústave, že si ju zle vysvetľujeme. A toto náš pán minister Dzurinda po tomto rokovaní označil za excelentné vzťahy. A aby mu túto peknú fasádu excelentných vzťahov nič nekazilo, dovolil si povedať, že volebné právo pre Maďarov žijúcich v zahraničí nie je otázkou dňa, lebo vraj Budapešť nemá v tejto otázke ešte jasno. Škoda, že tu nie je pán minister, rád by som mu to povedal osobne, že ak to nevie, v tejto otázke má Budapešť jasno veľmi, veľmi dávno. To len pán minister a, myslím si, celá vláda Ivety Radičovej a celá koalícia je ochotná hrať s Budapešťou takúto pretvárku, keď si zdanlivé ticho v našich vzťahoch kupujú ústupkami voči Maďarsku menením našich zákonov, napr. o štátnom jazyku, alebo sľubom, že zmenia zákon o štátnom občianstve, alebo mlčaním a nekonaním a dokonca, ako som teraz uviedol, ponižujúcim vytváraním alibi pre Budapešť, že oni, prostáčikovia v Budapešti, nemajú jasno v otázke udeľovania volebného práva. Pritom všetkým musí byť jasné, že udelenie volebného práva zahraničným Maďarom bude nielen zásah do suverenity Slovenskej republiky, ale v súčinnosti so zákonom o dvojakom občianstve to napĺňa aj znaky územného revizionizmu.
Musím pripomenúť, že hoci maďarský zákon o dvojakom občianstve zasahuje Slovenskú republiku a jej občanov, Maďarská republika nebola nikdy ochotná rokovať so slovenskou stranou o tomto zákone. Preto bola bývalá slovenská vláda Roberta Fica a parlament niekoľko dní pred voľbami prinútený prijať legislatívu so zámerom chrániť suverenitu Slovenska. Súčasná vláda akoby túto situáciu nepochopila a prisľúbila zrušenie našej novely zákona o štátnom občianstve. Tým, samozrejme, vyšla v ústrety želaniu Budapešti, keďže naše nové znenie zákona o štátnom občianstve sa ukázalo, ako účinná hrozba proti masovému náboru nových občanov Maďarska žijúcich na Slovensku. No keby to tak nebolo, tak by netlačil nahlas aj potichu pán minister Márthonyi na to, aby sme náš zákon o štátnom občianstve zmenili.
Ako som už spomenul, svoj chybný prístup si mohla súčasná vláda Slovenskej republiky už niekoľkokrát v úvodzovkách vychutnať, keď jej naivný návrh na medzištátnu dohodu o štátnom občianstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bol maďarskou stranou zmietnutý zo stola spôsobom, že Maďarsko nebude ani len odpovedať. Skutočná odpoveď na súčasnú slovenskú vládnu politiku mlčania a zatvárania očí pred problémami prišla veľmi rýchlo. A to nielen v podobe už spomínaného potvrdenia maďarského premiéra, že maďarským občanom žijúcich v zahraničí bude udelené aj volebné právo, ale aj schválením novej maďarskej ústavy, ktorá môže mať exteritoriálne účinky v otázkach volebného práva a jej podpory uplatňovania kolektívnych práv menšín v zahraničí.
Je teda zrejmé, a to je prvá vec, na ktorú chcem dôrazne upozorniť našu vládu, vládu Ivety Radičovej, že Maďarsko nevníma mlčanie slovenskej vlády ako prejav empatie a ústretovosti, ktorú by nám neskôr oplatilo, ale vyhodnocuje ju ako našu slabosť a ako náš súhlas s jeho konaním. Situácia v slovensko-maďarských vzťahoch sa dramaticky zmenila po posledných voľbách v Maďarskej republike. Súčasná vláda Fideszu vo svojej nacionalistickej agende súťaží s extrémne pravicovou stranou Jobbik. Maďarské voľby potvrdili proces rastúcej agresívnej propagandy. Takmer 80 % kresiel v parlamente bolo obsadených národne konzervatívnymi silami. Centralizácia politickej a štátnej moci v rukách jednej strany, postupné okliešťovanie pozícií tých elementov, ktoré v demokracii predstavujú kontrolné mechanizmy, mám na mysli aj opozíciu, médiá, súdny systém, posúvajú, posúvajú maďarskú spoločnosť smerom k pravicovému autoritárskemu systému. Zdá sa, že aj pred týmto súčasná vláda Slovenskej republiky zatvára oči. A kým iné európske demokracie otvorene kritizovali politiku Viktora Orbána, slovenská vláda, premiérka Iveta Radičová, mu pripravila takmer triumfálne prijatie s narýchlo vymyslenou agendou už v minulosti pripravenej a prebiehajúcej spolupráce v energetickej oblasti.
Naša vláda by si mala uvedomiť, že aj vzhľadom na nie priaznivú ekonomickú situáciu v Maďarsku sa dá očakávať, že Orbánova vláda bude pokračovať v nacionalisticky orientovanej politike. Dôsledkom je už dnes aj to, že maďarská vláda sa snaží všemožne podporovať nacionalizmus aj na Slovensku povzbudzovaním extrémnych nacionalistov v prostredí politickej reprezentácie maďarskej menšiny.
Aj v čase, keď maďarská strana deklarovala naše medzištátne vzťahy ako mimoriadne vyhrotené, mám na mysli minulé volebné obdobie, a deklarovala to, žiaľ, takto v zhode s našimi médiami a odmietala komunikovať so Slovenskou republikou s poukazom na našu údajnú nevraživosť voči Maďarskej republike, v tom istom čase boli, naopak, podnikané fyzické útoky na slovenské ciele v Maďarsku. Molotovov koktail pristál na pozemku slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Múry jeho budovy boli pomaľované, vozidlo so slovenských veľvyslancom bolo vytláčané z cesty. Objavovali sa hanlivé nápisy na objektoch slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Na území Slovenska sa nič také nestalo. A už vôbec si nevieme predstaviť, že by niekto od nás napochodoval do Maďarska, ako to urobili smerom k nám príslušníci Maďarskej gardy.
Napriek tomuto, maďarská strana vníma svoj vzťah s Bratislavou ako veľmi sporný v dôsledku údajne neriešenej menšinovej otázky. A obviňuje z toho všetky doterajšie slovenské vlády. Menšinová otázka v slovensko-maďarských vzťahoch je síce Budapešťou formálne prezentovaná ako ľudsko-právna, avšak v skutočnosti ju Budapešť rieši ako mocensko-politický problém. Toto by malo byť jasné aj súčasnej vláde, akože nie je.
Pod rúškom ľudských práv, na ktoré je medzinárodné spoločenstvo citlivé, napĺňa Budapešť svoj strategický cieľ a tým je, či to niekto chce, alebo nechce počuť, revízia povojnového územného usporiadania v strednej Európe.
Ako inak, prosím vás, rozumieť slovám maďarského konzula Farkasa, že Slovensko možno nazvať kukučím vajcom, lebo sa ako celok vydelilo z Uhorska, že naše dejiny sú virtuálne, že značná časť slovenského obyvateľstva sa môže vrátiť k svojim maďarským koreňom a že vo vzťahu k dvojakému občianstvu sa tisícročný štát nikam neponáhľa.
Základným taktickým postupom Maďarska vo vzťahu k Slovenskej republike je neakceptovať žiadne dohodnuté riešenia, udržiavať vzťahy v permanentnom napätí, prípadne v "priateľskom neporozumení", ak je na Slovensku vláda, ako tá súčasná, ktorá Maďarsku ustupuje a zároveň toto napätie internacionalizovať.
S cieľom zlepšiť situáciu údajne ohrozenej maďarskej menšiny v susedných krajinách a paralelne s uskutočňovaním procesu integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline Budapešť sa usiluje vyvážať štátnu moc za hranice Maďarska.
Deje sa tak v duchu koncepcie, tam, kde je Maďar, bude nielen maďarský jazyk a kultúra, ale budú aj štátne symboly maďarstva včítane maďarskej jurisdikcie. Až potom nebude maďarská menšina diskriminovaná, keď bude plne podriadená maďarskému štátu. A asi tu niekde väzí jeden zo základných slovensko-maďarských rozporov. A rozpor máme aj my tu na Slovensku. A to v tom, ako túto situáciu vidíme a hodnotíme.
Vzhľadom na ilúziu súčasnej slovenskej zahraničnej politiky o dnešnom pokoji v slovensko-maďarských vzťahoch, treba pár slov venovať aj charakteristike týchto vzťahov. Tieto sa dnes možno vyznačujú zdanlivo diplomatickým pokojom, no v skutočnosti svojim obsahom sú maximálne nevyvážené.
Kým slovenská strana považuje menšinovú otázku za jednu z mnohých a vníma ju v celom komplexe vzťahov, maďarská strana podriaďuje celú agendu dvojstranných vzťahov menšinovej otázke. Kým slovenská strana sa o vnútorný vývoj v Maďarsku prakticky nezaujíma, maďarská strana podrobne monitoruje vývoj v Slovenskej republike, aj keď pochopiteľne cez optiku jeho dopadov na situáciu maďarskej menšiny.
Kým slovenská strana považuje a chce aj naďalej považovať Maďarsko za svojho najbližšieho partnera, maďarská strana považuje Slovensko ako také za omyl dejín, čo jasne preukázal aj spomínaný konzul Farkas.
Kým na Slovensku požívajú menšiny veľmi slušný štandard, územie Maďarska sa stáva postupne európskym skanzenom menšín. Kým slovenská strana pri uplatňovaní štátnej moci v rámci svojich hraníc a voči svojim štátnym občanov je kritizovaná Budapešťou, kedy maďarská strana spochybňuje rôzne politické, právne, administratívne a iné opatrenia na území Slovenskej republiky, maďarská strana v duchu svojej koncepcie, kde je maďarský národ, musí byť aj maďarská štátna moc, svojimi jednostrannými krokmi narúša suverenitu Slovenska, čo súčasná slovenská vláda neodmieta s takou razanciou a efektívnosťou, ktorá by zodpovedala vážnosti maďarských aktivít.
Kým maďarská strana postupuje voči Slovensku konsenzuálne, koncepčne a kontinuálne, pričom jej motivácia je priam fyzicky hmatateľná, slovenská strana, ignorujúc skutočné a čitateľné ciele maďarskej politiky, reaguje, ak vôbec, oneskorene, chaoticky, málo efektívne. Aj preto by malo byť našim cieľom, aby sa zmenila táto vzťahová slovensko-maďarská asymetria, minimálne v otázkach vzťahu k našej štátnosti, v otázke politickej vôle, dôrazu a v aktívnom informovaní našich partnerov.
Považujem za mimoriadne dôležité vysvetľovať partnerom v medzinárodnom spoločenstve situáciu v slovensko-maďarských vzťahov. Takáto otvorenosť môže byť napokon aj v záujme maďarskej spoločnosti, pretože je evidentné, že z pohľadu nacionalizmu sa oba štáty vyvíjajú opačným smerom. Kým otvorená spoločnosť na Slovensku kladie jednoznačne viac dôraz na občiansky princíp, maďarská spoločnosť je stále viac ovplyvňovaná nacionalistickými, nestrávenou históriou posadnutými a centralisticky orientovanými elitami.
Maďarský národ pritom nie je jediným v Európe, ktorý žije na území viacerých štátov. Aj preto otvorená revizionistická politika v Budapešti nemôže byť naďalej prehliadaná a tolerovaná.
Toto je určite výzva nielen pre vládu Slovenskej republiky, ale pre celú Európsku úniu. Slovensko sa nemôže pod zámienkou formálneho diplomatického pokoja zbavovať svojej zodpovednosti. Ako sused Maďarskej republiky má ešte oveľa väčšie povinnosti v tomto zmysle, ako akékoľvek iné európske štáty.
Naopak, my musíme v spolupráci s partnermi v Európskej únii viesť na túto tému aktívny a hlasný dialóg s prioritným cieľom obhájiť národno-štátne záujmy Slovenskej republiky.
V situácii, keď už bolo pre koalíciu trápne mlčať, prichádza s návrhom vyhlásenia, ktorým máme reagovať už na schválenú maďarskú ústavu, alebo, ako to zhodnotila premiérka Radičová, na lístok, ktorý sa pohol v Budapešti. Podľa predsedu zahraničného výboru je navrhované vyhlásenie dostatočnou reakciou v danom okamihu. Pravdou nie je ani jedno, ani druhé. Koalícia premeškala vhodný okamih pred schválením maďarskej ústavy a obsah vyhlásenia je taký mierny a krotký, aký len môže navrhnúť predseda zahraničného výboru za Stranu MOST - HÍD. Čas už, samozrejme, vrátiť nemôžeme, ale obsah sme mohli upraviť. Včera na to aj bola akási formálna šanca. Boli sme pozvaní na stretnutie so zástupcami koalície s cieľom dosiahnuť konsenzus. No, musím povedať, že to bola len hra. Pretože zástupcovia koaličných strán SaS, SDKÚ, MOST a KDH jeden za druhým prezentovali spokojnosť s vyhlásením zahraničného výboru a neochotu meniť ho, alebo dopĺňať v tom zmysle, aby to navrhol SMER - sociálna demokracia. V tomto vyhlásení nám chýbajú dve veci. Nejaké vyjadrenie odmietnutia s určitými prvkami maďarskej ústavy. A takisto nám tam chýba žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky na vládu Slovenskej republiky, aby konala. A veľmi nám prekáža veta v tomto vyhlásení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie maďarskú ústavu.
Pýtam sa, prečo musíme v tomto vyhlásení konštatovať, že berieme maďarskú ústavu na vedomie? Nemáme ani na to, aby sme svoju nesmelú kritiku zašepkali aj bez tohto predklonu? Ako som už povedal, v tomto vyhlásení, naopak, chýba jasná kritika maďarskej ústavy, či už z hľadiska demokracie všeobecne, alebo z hľadiska tých ustanovení, ktorá sa nás dotýkajú. Jediné, čo ma ako-tak v tomto vyhlásení uspokojuje, je potvrdenie záväzku rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. To je moment, mimochodom, ku ktorému smeruje aj náš návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Chcem to vnímať tak, že aj koalícia cíti potrebu jasne vyjadriť, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Rozdiel je však v tom, že deklarácie, vyhlásenia nie sú právne významné.
Za veľký nedostatok tohto koaličného vyhlásenia považujem aj to, ako som už povedal, že neobsahuje žiadnu výzvu, odporúčanie, či žiadosť adresovanú našej vláde, aby určitým spôsobom konala. Ako by aj mohlo toto vyhlásenie takúto žiadosť obsahovať, keď, ako sa domnievam, minimálne spoluautorom tohto vyhlásenie je ministerstvo zahraničných vecí. Nebude predsa priznávať pán Dzurinda, pán Ježovica svoju nečinnosť.
Dámy a páni, je nám ľúto, že vláda Ivety Radičovej a koalícia nerobia nič, čo by sme mohli v záujme Slovenska podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
