Videokanál poslanca

Pán poslanec Somogyi, v právach sú si všetci občania Slovenskej republiky rovní. Všetci. Či sú takej alebo onakej národnosti, či sú Slováci alebo Maďari a na tom nemení nič ani táto novelizácia a je to tak stále.
Pán poslanec Sulík, pán predseda Sulík, vy ste vo svojej faktickej povedali, že vy vlastne ste ani nezachytili našu tlačovú konferenciu, kde sme postavili určité podmienky vo vzťahu k zrušeniu priestupkovej imunity. No a ak nemáte vedomosť o týchto verejných vystúpeniach, ako môžte mať vedomosť o tom, s kým som ja v kuloároch rokoval alebo nerokoval? A ja vám môžem povedať, že ja som oslovil v kuloároch viacerých predstaviteľov koalície na túto dnešnú predkladanú tému a, žiaľ, som sa stretol, poviem to diplomaticky, s mlčaním. Nenašiel som odozvu.
Vysvetľujem si to tak, že tie argumenty pre odmietnutie vecné veľmi nie sú, ale nakoniec niečo prezradil vo svojej faktickej poznámke aj pán poslanec Droba, keď povedal, že on za to nebude hlasovať, lebo tak sa koalícia dohodla. Ale nakoniec si myslím, že toto nie je merito veci. Ja som nakoniec vo svojom vystúpení nerozvíjal tému podpory tohto návrhu ústavy, ale som reagoval na to, že sa tu niekto snaží tomuto plénu a slovenskej verejnosti vtlačiť názor, že týmto my nejakým spôsobom poškodzujeme menšiny. Na to som reagoval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja musím zareagovať vzhľadom na to, čo tu opakovane hovorí pán poslanec Somogyi. Dal som si záležať a rovnako aj môj kolega predkladateľ pán poslanec Madej, aby sme povedali, že táto navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín. Nijakým spôsobom ich existujúce práva nezužuje, neobmedzuje a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Aj znovu odcitujem, že v čom spočíva tá krátka novelizácia, aby snáď bolo každému jasné, že z nej nemôže vyplývať to, čo sa tu snaží opakovane podsúvať pán poslanec Somogyi.
Po prvé, že "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody". Kde tu vidíte, pán poslanec, útok na menšiny alebo branie si menšiny za rukojemníka?
Po druhé. "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Veď to aj vaši koaliční súpútnici tvrdia, že to v podstate v ústave je a v našom právnom poriadku. Sporíme sa len o to, či to má byť aj explicitne vyjadrené v ústave, alebo nemá byť. Naozaj nešírte tuná túto nebezpečnú rétoriku, lebo to nie je vôbec pravdou.
A ako tu sedím ako predkladateľ, aj bližšie tuná k poslaneckému klubu SDKÚ, tak aj občas započujem také posmešné poznámky a také slová o tom, ako sa vlastne cítia byť otrávení a unavení. Zaznelo to napokon aj vo vystúpení pani poslankyne Tkáčovej. A možno sa cítite byť otrávení touto témou. Ja si ale myslím, že v prvom rade vám táto téma nastavuje zrkadlo a nastavuje zrkadlo vašej nečinnosti. Vy môžete stokrát túto diskusiu odmietať.
Táto diskusia je veľmi potrebná. Je skôr vašou vizitkou, že sa do nej neviete vecne zapojiť a že len stále podčiarkujete tú dnešnú štátnu doktrínu nereagovania. Je to chybné a nám to nezoberie energiu ani oprávnenie, ani presvedčenie, že ak v cudzom štáte si do ústavy napíšu, že budú podporovať uplatnenie kolektívnych práv, ktoré všetci odmietame, tak máme právo navrhnúť nejaké preventívne, prezieravé opatrenie. A vám sa to môže stokrát zdať zbytočné. Tento parlament je na to, aby sa debatovalo o rôznych veciach. O veciach možno menej dôležitých. O rôznych technických normách. Samozrejme, o dôležitých zákonoch.
A ak si vy neuvedomujete, že toto je životná otázka Slovenskej republiky, tak je otázka, čo vy v tomto parlamente robíte a čo obhajujete? Aké je vaše poslanie v politike? Len prikyvovať, keď tu bol minister zahraničných vecí Dzurinda, a nadšene hltať jeho slová o tom, že najlepšou reakciou je nereagovať.
A to podstatné, čo som chcel teraz povedať, naozaj, pán poslanec Somogyi, nevytvárajte tu dojem, že my tu útočíme na menšiny. Prečítajte si ešte raz, že čo navrhujeme, a nájdite mi v tom nejaký útok na menšiny, zneváženie menšín. My tu hovoríme o Slovenskej republike a o jej záujmoch.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám spolu s poslancom Róbertom Madejom návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že čl. 11 ústavy bude znieť: "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody" a v čl. 34 ods. 3 sa na konci doplní veta: "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Navrhujeme, aby tento ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
Prečo takýto návrh, dámy a páni. Nebudem to tajiť, naopak, zdôrazním to. Navrhovaná novela Ústavy Slovenskej republiky je reakciou na schválenú novú ústavu nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nie je to určite jediný dôvod, ale je rozhodujúci, pretože ambícia uplatňovať a vymáhať takzvané kolektívne práva, k podpore čoho sa nová maďarská ústava hlási, to nielenže nepatrí do európskej právnej kultúry, ale vytvára to silnú príležitosť pre politickú destabilizáciu, autonomistické a revizionistické tendencie prinajmenšom v stredoeurópskom regióne. Netvrdím, že predložený návrh je jedinou možnou a dostatočnou reakciou. Je to však potrebný a preventívny krok.
Zmysel tohto návrhu sa takisto nevyčerpáva len v otázke slovensko-maďarských vzťahov. Jeho dostatočným odôvodnením je aj to, že hoci Ústava Slovenskej republiky v druhej hlave zaručuje základné práva a slobody v súlade s obvyklým štandardom ľudských práv a základných slobôd podľa medzinárodných dohovorov, neurčila naša ústava však vyslovene účel ochrany týchto základných práv a slobôd. A tento nedostatok vytvára priestor pre pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a zásad obsiahnutých v modeli materiálneho právneho štátu. Takže tento návrh predkladáme za účelom zvýšenia miery právnej istoty a aj s prihliadnutím na nedávne ústavné zmeny v susednej Maďarskej republike a možné nadväzujúce pochybnosti o ústavnom postavení maďarskej menšiny v Slovenskej republike.
Predložený návrh si kladie za cieľ odstrániť neistotu právneho postavenia národnostných menšín v Slovenskej republike. Ak tento návrh schválime, bude nespochybniteľné, že všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave ústavy sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi. Tieto základné práva a slobody sú individuálne základné práva a slobody aj vtedy, keď ich uplatnenie predpokladá spoločné uplatnenie kolektívom osôb, napríklad pri slobode zhromažďovania, združovania alebo pri práve na štrajk.
Po schválení novej maďarskej ústavy naozaj už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenska, ktoré by zasiahlo do nášho ústavnoprávneho poriadku. Deklarácie tohto typu sú síce určitým úsilím o ochranu vlastného štátu, ale iba platonickým, pretože nie sú právne významné a nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku. Preto právna odpoveď na nový ústavný stav v Maďarsku je pre Slovenskú republiku nevyhnutnosťou. Zároveň má prínos aj pre zachovanie dobrých susedských vzťahov s Maďarskom, lebo iba výslovná právna úprava môže nastoliť právnu istotu do ústavného postavenia Maďarov žijúcich na Slovensku, a tým aj do hodnotenia ich právneho postavenia Maďarskou republikou.
Tu si dovolím poznamenať, že novelizácia ústavy, ako ju navrhujeme, nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín, nijakým spôsobom ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť, len zdôrazňuje a definuje ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Dámy a páni, túto novelu nenavrhujeme ako zakomplexovanú odpoveď na to, že v Budapešti sa pohol lístoček. Nepovažujeme ju ani za búchanie bagandže o stôl. Považujeme ju za rozumný, kvalifikovaný a politicky zodpovedný návrh v danej politickej a právnej situácii. Vzhľadom na to, že vládna politika Maďarskej republiky, najmä od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána, podniká voči Slovensku znepokojujúce kroky, ktoré sa dotýkajú našich životných záujmov a môžu mať charakter exteritoriálnych účinkov, je nevyhnutné, aby Slovenská republiky na ne reagovala adekvátnym spôsobom. Adekvátnou odpoveďou nemôže byť len vyhlásenie Národnej rady alebo diplomatické úsilie vlády Slovenskej republiky, pretože doteraz neprinieslo očakávané výsledky. Dôkazom je napríklad, že Maďarská vláda stále odmieta reagovať na slovenský návrh medzištátnej dohody o štátnom občianstve. Adekvátnymi môžu byť v takejto situácii len konkrétne opatrenia vrátane legislatívnych, ktoré budú preventívnou reakciou na možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarských zákonov a maďarskej politiky na Slovenskú republiku.
Zákonom s takýmito prvkami sa jednoznačne javí byť nová Ústava Maďarskej republiky. Táto ústava v čl. 23 priamo nadväzuje na politický, revizionistický zámer neštandardného maďarského zákona o dvojakom občianstve, a to tým, že každému plnoletému maďarskému občanovi dáva právo na to, aby volil a bol volený vo voľbách poslancov v parlamentných voľbách v Maďarsku. Okrem toho v čl. D, nová maďarská ústava zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv. Práve tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky a musíme na ne aj adekvátne a prezieravo reagovať.
Zatiaľ okrem ojedinelých výrokov nepatrične znevažujúcich alebo zľahčujúcich tento náš návrh zaznieva predovšetkým protiargument, že novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v tomto zmysle je zbytočné. V tomto duchu aj minister zahraničných vecí Dzurinda zavádzajúco tvrdil minulý týždeň na pôde parlamentu, že v ústave máme explicitne zakotvené, že uznávame len individuálne práva. Nie je to pravda. Na druhej strane určitou nádejou pre podporu nášho návrhu je fakt, že nielen všetci uznávame individuálny charakter ľudských práv, ale predovšetkým to, že koalícia sama napísala do vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska, že náš parlament potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. Predpokladám, že takéto potvrdenie sa nezjavilo vo vyhlásení náhodou, to znamená, že aj vy v koalícii ho nepovažujete za zbytočné ani za slabošské, ale, naopak, že ste tým prirodzene cítili potrebu zdôrazniť to, čo chápete v súvislosti s novou maďarskou ústavou za dôležité a čo zatiaľ v našej ústave explicitne vyjadrené nie je.
Dámy a páni, základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, ak chcete, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Súčasťou našej ústavnej ochrany sa, samozrejme, nestali tzv. kolektívne práva. No zároveň nedostatok našej platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd spočíva v tom, že Ústava Slovenskej republiky nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Táto absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd našou ústavou. Mohli by ste namietnuť, že režim ochrany kolektívnych práv je "mimo ústavnej tradície". No tu nemožno nebrať do úvahy existujúci dopyt po ústavnom presadzovaní kolektívnych práv niektorými menšinami alebo ich predstaviteľmi. Spomeňme si na výroky Miklósa Duraya, napríklad.
Z toho vyplýva, že vznesenie a vnesenie právnej istoty do perspektívne sa približujúceho problému je posilnením právneho štátu a prejavom politickej prezieravosti a predvídavosti bez ohľadu na to, ku ktorej časti parlamentného spektra patríme.
Dámy a páni, tento návrh nemá v sebe žiadny ideologický, pravicový či ľavicový obsah, ak, samozrejme, za taký nebudete považovať to, že návrh predkladajú poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia. Preto sa na vás obraciam s prosbou o jeho odborné, nadstranícke posúdenie. Stručne povedané, navrhujeme právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som fakticky doplniť vaše vystúpenie. SMER - sociálna demokracia sa veľmi jasne vyjadril k návrhu na zrušenie priestupkovej imunity 6. októbra 2010 na tlačovej konferencii. Vyjadrili sme sa, že sme pripravení podporiť zrušenie priestupkovej imunity, ale máme jednoduchú podmienku, zrušiť súčasne aj v iných predpisoch výsostne upravené postavenie iných ústavných činiteľov, ako sú členovia vlády, ako je predseda parlamentu a tak ďalej, ktoré sa týka možnosti prednostnej jazdy, používania majákov, jednoducho jazdenia rýchlejšie ako iní účastníci cestnej premávky.
Vychádzali sme z koaličných zdôvodnení, že v návrhu ide o princíp rovnosti, že poslanci si majú byť rovní s občanmi. Ak má byť princíp rovnosti tým určujúcim, tak si myslím, že má byť, má platiť aj pre ostatných ústavných činiteľov. To znamená, že ani minister, ani premiérka, ani predseda parlamentu, ani ďalší ústavní činitelia nemôžu mať v cestnej premávke väčšie práva ako bežní ľudia. V októbri minulého roku sme to verejne vyhlásili, že ak by bolo toto zaradené do spoločného návrhu zákona, SMER zrušenie priestupkovej imunity podporí.
Za osem mesiacov nás nikto z koalície neoslovil, nikto nezaujal k nášmu návrhu oficiálny postoj, z čoho sme usúdili, že o náš návrh nie je záujem a to súčasne znamená po prvé, že koalícii nejde o žiadny princíp rovnosti, ale týmto návrhom len zakrýva neúspechy vlády Ivety Radičovej. (Potlesk.)

Pán poslanec, ďakujem ti za kvalifikovaný historický kontext dnešnej témy. Spomenul si aj nič nehovoriace vyhlásenie, ktorým sa tu mimochodom včera veľmi pýšil minister Dzurinda. Ja by som ťa, v tomto zmysle rád doplnil. Keď som bol včera na rokovaní s predstaviteľmi koalície, navrhol som toto vyhlásenia doplniť. A to takýmto spôsobom: Že Národná rada vyjadruje odmietavé stanovisko k tým ustanoveniam Základného zákona Maďarska, ktoré nekorešpondujú s medzinárodným právom, podľa ktorého je za podporu a ochranu národnostnej menšiny zodpovedný štát, v ktorom táto menšina žije, ktorými Maďarsko presadzuje koncepciu kolektívnych práv menšín vrátane vytvárania kolektívnych samospráv, ktoré podporujú koncepciu získavania štátneho občianstva Maďarska neštandardným spôsobom. Takisto som navrhol doplniť, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby diplomatickou cestou a tiež verejne vyzvala vládu Maďarskej republiky na bilaterálne rokovania na najvyššej úrovni na tému dvojakého štátneho občianstva a najmä prípravy na udelenie volebného práva príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, občanom Slovenskej republiky žijúcim na území Slovenskej republiky. Aby okamžite uskutočnila diplomatické kroky v členských štátoch Európskej únie, aby vypracovala stratégiu postupu Slovenskej republiky voči Maďarskej republike s ohľadom na deklarované zámery súčasnej maďarskej vlády integrovať Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline, definovať v nej problémy a ohrozenia a nástroje ochrany slovenských národnoštátnych záujmov. Nič neslušné, nič arogantné. A odpoveď som žiadnu nedostal. Pretože odpoveďou je to, že oni chcú, aby Národná rada zobrala maďarskú ústavu na vedomie. (Potlesk.)

Pán poslanec Solymos, myslím si, že táto diskusia zatiaľ je pomerne vecná, takže to, čo ste si pripravili, asi v očakávaní nejakých plamenných vystúpení, sa tu zatiaľ nekoná. Ja som veľmi rád, že diskutujeme vecne a snažíme sa dávať nejaké argumenty.
Vy ste si kládli otázku, že či máme reagovať na maďarskú ústavu. V západnej Európe si na túto otázku vedeli odpovedať, reagovali, a nielen na ústavu, reagovali na mediálny zákon, proste, myslím si, že to je úplne normálne, že na takéto veci sa reaguje. O to viac, samozrejme, ak je to susedný štát a ak tá ústava, a to konštatujú aj vaši koaliční súpútnici, má isté presahy, keď to tak slušne poviem, na naše územie, na našich občanov. Ale pripadá mi to, tá vaša otázka je trošku aj schizofrenická, pretože, veď vy ste predložili sem vyhlásenie, ktoré reaguje na tú ústavu, a teraz ste aj povedali, že ho podporíte, tak si vlastne ozrejmite, čo vlastne chcete. Reagujete, náš postoj je, že reagujete neskoro a neadekvátne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.

Pán poslanec, prvá, prvá poznámka... (Ruch v sále.) Táto, táto diskusia mi zatiaľ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Prajem dobré ráno všetkým prítomným poslancom a pani poslankyni. Dovoľte mi, aby som aj ja prispel názorom k téme, o ktorej sme začali včera diskutovať, v slovensko-maďarských vzťahov a základného zákona Maďarska a k navrhovaným vyhláseniam zahraničného výboru a Slovenskej národnej strany.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že považujem Maďarskú republiku za nášho dôležitého partnera, s ktorým musíme mať dobré susedské vzťahy. Som presvedčený, že prípadné problémy môžeme vyriešiť jedine vzájomnými rokovaniami, porozumením, úctou a úprimnou snahou o vecný a vyvážený postup pri hľadaní východísk. S o to väčším poľutovaním musím konštatovať, že od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podnika maďarská politika voči Slovensku znepokojujúce kroky, na ktoré Slovenská republika nereaguje adekvátne, hoci sa dotýkajú našich životných záujmov. Nebezpečné sú predovšetkým tie aktivity Maďarska, ktoré sa dajú charakterizovať ako trend územného revizionizmu s potenciálom ohroziť demokratickú stabilitu v našom regióne. V danej situácii je nevyhnutné, aby sa Slovenská republika pripravila všestranne na ďalší možný vývoj a zabezpečovala svoje záujmy primeraným spôsobom predovšetkým na úrovni vlády Slovenskej republiky. Dnes takto zodpovedne slovenská vláda nekoná. SMER-sociálna demokracia z tejto témy nevytĺka politický kapitál a dlho sme čakali na kroky vládnej koalície. Obmedzili sme sa len na kritické poznámky k pasivite našej zahraničnej politiky a nebúchali sme pritom bagandžami do stola. Navrhovali sme napokon len to, čo robili celkom prirodzene politici z iných európskych štátov - nahlas kritizovať nebezpečnú maďarskú politiku a vysvetľovať našu situáciu a naše obavy. Keď sme videli, že naše upozornenia slovenská vláda ignoruje a súčasne maďarský premiér potvrdil zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom, navrhli sme zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch s cieľom prijať vyhlásenie. Bolo to ešte v čase pred schválením novej maďarskej ústavy, kedy mohlo mať vyhlásenie svoj praktický zmysel. Boli sme však koalíciou odmietnutí s argumentom, že na také diskusie máme čas. Musím zopakovať, že práve vtedy bol najvyšší čas na prijatie konsenzuálneho vyhlásenia slovenských politických strán, čas na diplomatický nátlak a výzvy. Naša vláda a koalícia ho premeškali čiastočne z hlúpej samoľúbosti nepodporiť opozičný návrh, čiastočne, domnievam sa, z dôvodu tichej dohody s maďarskou stranou. Až po prijatí maďarskej ústavy sa zrazu časť koalície spamätala, ale aj to veľmi nesmelo. Bola zvolaná mimoriadna koaličná rada aj na túto tému. S nádejou sme čakali na výsledok a boli sme pripravení pripojiť sa k relevantným krokom. Výsledok poznáte, koalícia sa zmohla na to, že zahraničný výbor sformuluje, sformuloval kultivované stanovisko. Súčasne minister zahraničných vecí Dzurinda informoval, že veci sa pohnú pri návšteve maďarského ministra Márthonyiho na Slovensku. Návšteva sa udiala a výsledok nášho akože diplomatického úsilia tiež poznáme. Maďarský minister opäť arogantne zmietol zo stola slovenský návrh na medzištátnu dohodu o občianstve, včera sme sa ale dozvedeli, že pánovi ministrovi Dzurindovi pošepkal, že chce rokovať o tejto medzištátnej zmluve. Nebudem to viac komentovať. A oznámil okrem toho slovenskej vláde, že my nerozumieme maďarskej ústave, že si ju zle vysvetľujeme. A toto náš pán minister Dzurinda po tomto rokovaní označil za excelentné vzťahy. A aby mu túto peknú fasádu excelentných vzťahov nič nekazilo, dovolil si povedať, že volebné právo pre Maďarov žijúcich v zahraničí nie je otázkou dňa, lebo vraj Budapešť nemá v tejto otázke ešte jasno. Škoda, že tu nie je pán minister, rád by som mu to povedal osobne, že ak to nevie, v tejto otázke má Budapešť jasno veľmi, veľmi dávno. To len pán minister a, myslím si, celá vláda Ivety Radičovej a celá koalícia je ochotná hrať s Budapešťou takúto pretvárku, keď si zdanlivé ticho v našich vzťahoch kupujú ústupkami voči Maďarsku menením našich zákonov, napr. o štátnom jazyku, alebo sľubom, že zmenia zákon o štátnom občianstve, alebo mlčaním a nekonaním a dokonca, ako som teraz uviedol, ponižujúcim vytváraním alibi pre Budapešť, že oni, prostáčikovia v Budapešti, nemajú jasno v otázke udeľovania volebného práva. Pritom všetkým musí byť jasné, že udelenie volebného práva zahraničným Maďarom bude nielen zásah do suverenity Slovenskej republiky, ale v súčinnosti so zákonom o dvojakom občianstve to napĺňa aj znaky územného revizionizmu.
Musím pripomenúť, že hoci maďarský zákon o dvojakom občianstve zasahuje Slovenskú republiku a jej občanov, Maďarská republika nebola nikdy ochotná rokovať so slovenskou stranou o tomto zákone. Preto bola bývalá slovenská vláda Roberta Fica a parlament niekoľko dní pred voľbami prinútený prijať legislatívu so zámerom chrániť suverenitu Slovenska. Súčasná vláda akoby túto situáciu nepochopila a prisľúbila zrušenie našej novely zákona o štátnom občianstve. Tým, samozrejme, vyšla v ústrety želaniu Budapešti, keďže naše nové znenie zákona o štátnom občianstve sa ukázalo, ako účinná hrozba proti masovému náboru nových občanov Maďarska žijúcich na Slovensku. No keby to tak nebolo, tak by netlačil nahlas aj potichu pán minister Márthonyi na to, aby sme náš zákon o štátnom občianstve zmenili.
Ako som už spomenul, svoj chybný prístup si mohla súčasná vláda Slovenskej republiky už niekoľkokrát v úvodzovkách vychutnať, keď jej naivný návrh na medzištátnu dohodu o štátnom občianstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bol maďarskou stranou zmietnutý zo stola spôsobom, že Maďarsko nebude ani len odpovedať. Skutočná odpoveď na súčasnú slovenskú vládnu politiku mlčania a zatvárania očí pred problémami prišla veľmi rýchlo. A to nielen v podobe už spomínaného potvrdenia maďarského premiéra, že maďarským občanom žijúcich v zahraničí bude udelené aj volebné právo, ale aj schválením novej maďarskej ústavy, ktorá môže mať exteritoriálne účinky v otázkach volebného práva a jej podpory uplatňovania kolektívnych práv menšín v zahraničí.
Je teda zrejmé, a to je prvá vec, na ktorú chcem dôrazne upozorniť našu vládu, vládu Ivety Radičovej, že Maďarsko nevníma mlčanie slovenskej vlády ako prejav empatie a ústretovosti, ktorú by nám neskôr oplatilo, ale vyhodnocuje ju ako našu slabosť a ako náš súhlas s jeho konaním. Situácia v slovensko-maďarských vzťahoch sa dramaticky zmenila po posledných voľbách v Maďarskej republike. Súčasná vláda Fideszu vo svojej nacionalistickej agende súťaží s extrémne pravicovou stranou Jobbik. Maďarské voľby potvrdili proces rastúcej agresívnej propagandy. Takmer 80 % kresiel v parlamente bolo obsadených národne konzervatívnymi silami. Centralizácia politickej a štátnej moci v rukách jednej strany, postupné okliešťovanie pozícií tých elementov, ktoré v demokracii predstavujú kontrolné mechanizmy, mám na mysli aj opozíciu, médiá, súdny systém, posúvajú, posúvajú maďarskú spoločnosť smerom k pravicovému autoritárskemu systému. Zdá sa, že aj pred týmto súčasná vláda Slovenskej republiky zatvára oči. A kým iné európske demokracie otvorene kritizovali politiku Viktora Orbána, slovenská vláda, premiérka Iveta Radičová, mu pripravila takmer triumfálne prijatie s narýchlo vymyslenou agendou už v minulosti pripravenej a prebiehajúcej spolupráce v energetickej oblasti.
Naša vláda by si mala uvedomiť, že aj vzhľadom na nie priaznivú ekonomickú situáciu v Maďarsku sa dá očakávať, že Orbánova vláda bude pokračovať v nacionalisticky orientovanej politike. Dôsledkom je už dnes aj to, že maďarská vláda sa snaží všemožne podporovať nacionalizmus aj na Slovensku povzbudzovaním extrémnych nacionalistov v prostredí politickej reprezentácie maďarskej menšiny.
Aj v čase, keď maďarská strana deklarovala naše medzištátne vzťahy ako mimoriadne vyhrotené, mám na mysli minulé volebné obdobie, a deklarovala to, žiaľ, takto v zhode s našimi médiami a odmietala komunikovať so Slovenskou republikou s poukazom na našu údajnú nevraživosť voči Maďarskej republike, v tom istom čase boli, naopak, podnikané fyzické útoky na slovenské ciele v Maďarsku. Molotovov koktail pristál na pozemku slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Múry jeho budovy boli pomaľované, vozidlo so slovenských veľvyslancom bolo vytláčané z cesty. Objavovali sa hanlivé nápisy na objektoch slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Na území Slovenska sa nič také nestalo. A už vôbec si nevieme predstaviť, že by niekto od nás napochodoval do Maďarska, ako to urobili smerom k nám príslušníci Maďarskej gardy.
Napriek tomuto, maďarská strana vníma svoj vzťah s Bratislavou ako veľmi sporný v dôsledku údajne neriešenej menšinovej otázky. A obviňuje z toho všetky doterajšie slovenské vlády. Menšinová otázka v slovensko-maďarských vzťahoch je síce Budapešťou formálne prezentovaná ako ľudsko-právna, avšak v skutočnosti ju Budapešť rieši ako mocensko-politický problém. Toto by malo byť jasné aj súčasnej vláde, akože nie je.
Pod rúškom ľudských práv, na ktoré je medzinárodné spoločenstvo citlivé, napĺňa Budapešť svoj strategický cieľ a tým je, či to niekto chce, alebo nechce počuť, revízia povojnového územného usporiadania v strednej Európe.
Ako inak, prosím vás, rozumieť slovám maďarského konzula Farkasa, že Slovensko možno nazvať kukučím vajcom, lebo sa ako celok vydelilo z Uhorska, že naše dejiny sú virtuálne, že značná časť slovenského obyvateľstva sa môže vrátiť k svojim maďarským koreňom a že vo vzťahu k dvojakému občianstvu sa tisícročný štát nikam neponáhľa.
Základným taktickým postupom Maďarska vo vzťahu k Slovenskej republike je neakceptovať žiadne dohodnuté riešenia, udržiavať vzťahy v permanentnom napätí, prípadne v "priateľskom neporozumení", ak je na Slovensku vláda, ako tá súčasná, ktorá Maďarsku ustupuje a zároveň toto napätie internacionalizovať.
S cieľom zlepšiť situáciu údajne ohrozenej maďarskej menšiny v susedných krajinách a paralelne s uskutočňovaním procesu integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline Budapešť sa usiluje vyvážať štátnu moc za hranice Maďarska.
Deje sa tak v duchu koncepcie, tam, kde je Maďar, bude nielen maďarský jazyk a kultúra, ale budú aj štátne symboly maďarstva včítane maďarskej jurisdikcie. Až potom nebude maďarská menšina diskriminovaná, keď bude plne podriadená maďarskému štátu. A asi tu niekde väzí jeden zo základných slovensko-maďarských rozporov. A rozpor máme aj my tu na Slovensku. A to v tom, ako túto situáciu vidíme a hodnotíme.
Vzhľadom na ilúziu súčasnej slovenskej zahraničnej politiky o dnešnom pokoji v slovensko-maďarských vzťahoch, treba pár slov venovať aj charakteristike týchto vzťahov. Tieto sa dnes možno vyznačujú zdanlivo diplomatickým pokojom, no v skutočnosti svojim obsahom sú maximálne nevyvážené.
Kým slovenská strana považuje menšinovú otázku za jednu z mnohých a vníma ju v celom komplexe vzťahov, maďarská strana podriaďuje celú agendu dvojstranných vzťahov menšinovej otázke. Kým slovenská strana sa o vnútorný vývoj v Maďarsku prakticky nezaujíma, maďarská strana podrobne monitoruje vývoj v Slovenskej republike, aj keď pochopiteľne cez optiku jeho dopadov na situáciu maďarskej menšiny.
Kým slovenská strana považuje a chce aj naďalej považovať Maďarsko za svojho najbližšieho partnera, maďarská strana považuje Slovensko ako také za omyl dejín, čo jasne preukázal aj spomínaný konzul Farkas.
Kým na Slovensku požívajú menšiny veľmi slušný štandard, územie Maďarska sa stáva postupne európskym skanzenom menšín. Kým slovenská strana pri uplatňovaní štátnej moci v rámci svojich hraníc a voči svojim štátnym občanov je kritizovaná Budapešťou, kedy maďarská strana spochybňuje rôzne politické, právne, administratívne a iné opatrenia na území Slovenskej republiky, maďarská strana v duchu svojej koncepcie, kde je maďarský národ, musí byť aj maďarská štátna moc, svojimi jednostrannými krokmi narúša suverenitu Slovenska, čo súčasná slovenská vláda neodmieta s takou razanciou a efektívnosťou, ktorá by zodpovedala vážnosti maďarských aktivít.
Kým maďarská strana postupuje voči Slovensku konsenzuálne, koncepčne a kontinuálne, pričom jej motivácia je priam fyzicky hmatateľná, slovenská strana, ignorujúc skutočné a čitateľné ciele maďarskej politiky, reaguje, ak vôbec, oneskorene, chaoticky, málo efektívne. Aj preto by malo byť našim cieľom, aby sa zmenila táto vzťahová slovensko-maďarská asymetria, minimálne v otázkach vzťahu k našej štátnosti, v otázke politickej vôle, dôrazu a v aktívnom informovaní našich partnerov.
Považujem za mimoriadne dôležité vysvetľovať partnerom v medzinárodnom spoločenstve situáciu v slovensko-maďarských vzťahov. Takáto otvorenosť môže byť napokon aj v záujme maďarskej spoločnosti, pretože je evidentné, že z pohľadu nacionalizmu sa oba štáty vyvíjajú opačným smerom. Kým otvorená spoločnosť na Slovensku kladie jednoznačne viac dôraz na občiansky princíp, maďarská spoločnosť je stále viac ovplyvňovaná nacionalistickými, nestrávenou históriou posadnutými a centralisticky orientovanými elitami.
Maďarský národ pritom nie je jediným v Európe, ktorý žije na území viacerých štátov. Aj preto otvorená revizionistická politika v Budapešti nemôže byť naďalej prehliadaná a tolerovaná.
Toto je určite výzva nielen pre vládu Slovenskej republiky, ale pre celú Európsku úniu. Slovensko sa nemôže pod zámienkou formálneho diplomatického pokoja zbavovať svojej zodpovednosti. Ako sused Maďarskej republiky má ešte oveľa väčšie povinnosti v tomto zmysle, ako akékoľvek iné európske štáty.
Naopak, my musíme v spolupráci s partnermi v Európskej únii viesť na túto tému aktívny a hlasný dialóg s prioritným cieľom obhájiť národno-štátne záujmy Slovenskej republiky.
V situácii, keď už bolo pre koalíciu trápne mlčať, prichádza s návrhom vyhlásenia, ktorým máme reagovať už na schválenú maďarskú ústavu, alebo, ako to zhodnotila premiérka Radičová, na lístok, ktorý sa pohol v Budapešti. Podľa predsedu zahraničného výboru je navrhované vyhlásenie dostatočnou reakciou v danom okamihu. Pravdou nie je ani jedno, ani druhé. Koalícia premeškala vhodný okamih pred schválením maďarskej ústavy a obsah vyhlásenia je taký mierny a krotký, aký len môže navrhnúť predseda zahraničného výboru za Stranu MOST - HÍD. Čas už, samozrejme, vrátiť nemôžeme, ale obsah sme mohli upraviť. Včera na to aj bola akási formálna šanca. Boli sme pozvaní na stretnutie so zástupcami koalície s cieľom dosiahnuť konsenzus. No, musím povedať, že to bola len hra. Pretože zástupcovia koaličných strán SaS, SDKÚ, MOST a KDH jeden za druhým prezentovali spokojnosť s vyhlásením zahraničného výboru a neochotu meniť ho, alebo dopĺňať v tom zmysle, aby to navrhol SMER - sociálna demokracia. V tomto vyhlásení nám chýbajú dve veci. Nejaké vyjadrenie odmietnutia s určitými prvkami maďarskej ústavy. A takisto nám tam chýba žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky na vládu Slovenskej republiky, aby konala. A veľmi nám prekáža veta v tomto vyhlásení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie maďarskú ústavu.
Pýtam sa, prečo musíme v tomto vyhlásení konštatovať, že berieme maďarskú ústavu na vedomie? Nemáme ani na to, aby sme svoju nesmelú kritiku zašepkali aj bez tohto predklonu? Ako som už povedal, v tomto vyhlásení, naopak, chýba jasná kritika maďarskej ústavy, či už z hľadiska demokracie všeobecne, alebo z hľadiska tých ustanovení, ktorá sa nás dotýkajú. Jediné, čo ma ako-tak v tomto vyhlásení uspokojuje, je potvrdenie záväzku rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. To je moment, mimochodom, ku ktorému smeruje aj náš návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Chcem to vnímať tak, že aj koalícia cíti potrebu jasne vyjadriť, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Rozdiel je však v tom, že deklarácie, vyhlásenia nie sú právne významné.
Za veľký nedostatok tohto koaličného vyhlásenia považujem aj to, ako som už povedal, že neobsahuje žiadnu výzvu, odporúčanie, či žiadosť adresovanú našej vláde, aby určitým spôsobom konala. Ako by aj mohlo toto vyhlásenie takúto žiadosť obsahovať, keď, ako sa domnievam, minimálne spoluautorom tohto vyhlásenie je ministerstvo zahraničných vecí. Nebude predsa priznávať pán Dzurinda, pán Ježovica svoju nečinnosť.
Dámy a páni, je nám ľúto, že vláda Ivety Radičovej a koalícia nerobia nič, čo by sme mohli v záujme Slovenska podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán minister Dzurinda, som rád, že ste sa konečne uráčili predstúpiť pred poslancov a poslankyne Národnej rady a prezentovali ste svoje názory na slovensko-maďarské vzťahy. Zároveň tá potemkinovská dedina našej zahraničnej politiky, ktorú ste tu namaľovali, ma v žiadnom prípade neuspokojila, ale musím vám povedať, že tie potlesky a dychtivé pohľady vášho fanklubu, tie ma pobavili. Je to naozaj priam dojímavý vzťah medzi vami a vaším fanklubom.
Zajtra, samozrejme, budem reagovať na viaceré veci z vášho vystúpenia. Teraz si dovolím jednu vec poznamenať, faktickú. Mýlite sa, pán minister Dzurinda, keď ste tvrdili, že v ústave máme explicitne zakotvené, že uznávame len individuálne práva. Naša ústava nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ústavná ochrana základných práv a slobôd sa zaručuje iba jednotlivcom. A toto mimochodom je jeden zo závažných koncepčných nedostatkov našej ústavy. Verím, pán minister Dzurinda, že prídete aj zajtra, že ste ten čas nenaťahovali zámerne a že si vypočujete aspoň niektoré vystúpenia aj predstaviteľov najväčšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia.
Ďakujem.