Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ktorí ste prítomní, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne niekoľko poznámok k prerokovanej téme.
Po prvé, myslím si, že spojením hlasovania o súhlase s eurovalom s hlasovaním o dôvere vlády ide premiérka tohto štátu vedome na krajné vyostrenie situácie, nielen vo vládnej koalícii, ale i na Slovensku vôbec. Vyústením zvyšovaného napätia, okrem...
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ktorí ste prítomní, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne niekoľko poznámok k prerokovanej téme.
Po prvé, myslím si, že spojením hlasovania o súhlase s eurovalom s hlasovaním o dôvere vlády ide premiérka tohto štátu vedome na krajné vyostrenie situácie, nielen vo vládnej koalícii, ale i na Slovensku vôbec. Vyústením zvyšovaného napätia, okrem zhoršenia spoločenskej, ekonomickej situácie, budú aj určité sociálne dopady, ktoré pocítia predovšetkým obyvatelia Slovenska. Konečným vyústením, nie je to pre nikoho tajomstvo, toho, čo sa dnes začína v parlamente, budú zrejme aj predčasné voľby. Otvorene poviem z tohto miesta, nemyslím si, že predčasné voľby sú dnes dobré pre Slovensko, že niečo podstatné vyriešia či zmenia. No na druhej strane, podporovať to, čo nám dnes vláda predkladá a čo je proti zdravému rozumu a svedomiu, mi práve zdravý rozum a svedomie nedovolí. Čiže za ten predložený návrh určite z týchto dôvodov, nie nejakých politických, hlasovať nebudem.
Zamyslime sa nad tým, čo sa nám predkladá podporovať spolu s vládou. Celá dnešná situácia, ktorá vznikla v eurozóne, ale aj v Európskej únii vôbec, nemyslím tým len Grécko, ukázala totiž nahú pravdu, že celá štruktúra ekonomického bloku Európy je doslova, a možno to poviem pre niekoho tvrdo, do zbláznenia byrokratická. To sa už naozaj byrokratizmus dnešnej Európskej únie a európskych štruktúr vôbec vymyká zdravému rozumu. Ak chodíte na služobné cesty do príslušných štruktúr Európskej únie, tak musíte mi dať za pravdu. Jednoducho, tá choroba, ak by sme mali dnes pomenovať, ktorá doslova paralyzuje a požiera Európsku úniu, aj Európsku menovú úniu, je choroba, ktorá sa nazýva byrokratizmus. Jedno emisné finančné centrum, teda emisia peňazí a mnoho fiškálnych centier, teda ministerstiev financií v príslušných štátoch, nemôže spolu dlho existovať, ak sa neurčia jednoznačné pravidlá, ktoré budú štáty Európskej menovej únie rešpektovať, a - a to chcem zdôrazniť - zodpovední úradníci práve týchto štruktúr, kontrolovať ich dodržiavanie. Zvlášť, keď prípad Grécka ukázal naozaj v plnej nahote neschopnosť doslova zbyrokratizovaných európskych štruktúr a ich predstaviteľov, lebo to nie sú anonymné nejaké neživé štruktúry, ktorí neboli buď schopní, alebo sa podieľali na falšovaní ekonomických štatistických údajov. Podľa mňa, ak posudzujeme to, čo sa stalo okolo Grécka, je celé Grécko buď jeden obrovský megapodvod, alebo príklad už chorobnej neschopnosti tých európskych úradníkov, ktorí to mali kontrolovať. A podotýkam, vy dobre viete, že platy týchto úradníkov, od komisárov až dole, sú veľmi, veľmi dobré. A nijaké krízové opatrenia, zníženie ich platov nenastali. Ak napríklad teraz pozeráte na televíznych obrazovkách, už to meno tu bolo spomínané, bývalého premiéra Portugalska pána Barrosa, ktorý vychádza s riešeniami, s úsmevom navrhuje riešenia na záchranu situácie okolo Grécka a ďalších krajín, tak v jednoduchom človeku, ktorý to trochu pozná, musí vzkypieť hnev. Ako môže tento človek, ktorý bol premiérom v čase, keď sa Portugalsko zadlžovalo, teraz prichádzať s riešeniami? Kde bol on a jemu podobní, ako si plnili svoje úlohy, keď sa podávali, vraj sfalšované gréckou vládou, ekonomické údaje o stave ekonomiky Grécka? A to boli rádovo obrovské rozdiely. Čiže mne vychádza, po posúdení, že buď to bol podvod, ktorý bol dopredu pripravený a títo ľudia v tom išli, alebo sú takí, prepáčte, hlúpi a neschopní a potom neviem, ako môže vyzerať Európska únia, Európska menová únia, keď namiesto toho, aby na jej čele boli tí najschopnejší, sú tam tí, ktorí už sú pomaly ako senilní, alebo rozmýšľajú tak, ako keby už proste mali rozum na prázdninách. A potom to aj takto vyzerá. Ale to skutočne. Žiadne dôsledky, a to ma mrzí, neboli vyvodené a títo aktéri, ako som už menovala príklad, napríklad bývalého premiéra Portugalska, teraz s úsmevom navrhujú riešenia. A čo považujem ja osobne za doslovnú nehoráznosť, je, že ešte požadujú ako riešenie, alebo navrhujú riešenie to, že sa vytvorí európsky federálny štát. To znamená, že tí neschopní, ktorí to dovrzali, prepáčte, alebo tí, ktorí robili podvody, do ich rúk máme teraz pri tom nátlaku, áno, treba rýchlo zahasiť ten oheň, treba rýchlo zachraňovať európsku menu ako valutu, tak, lebo neviem aké nešťastie spôsobíme, tak týmto ľuďom máme dať do rúk väčšie právomoci?! Keď pri menších právomociach buď podvádzali, alebo preukázali svoju absolútnu, absolútnu neschopnosť a nezodpovednosť pracovnú.
Viete, poviem príklad. Nedávno som sa trošku pohoršila nad článkom v Novom ČAS-e, tuším, keď starú babičku, ktorá má skoro osemdesiat rokov, za to, že susedovi ukradla teda, možno chudera na to nemala, alebo jej prišlo na chuť, tri strapce hrozna. Má, samozrejme, lebo my sme právny štát, ako tutti-frutti, je trestne stíhaná. Ako babka, ktorá má osemdesiat rokov. A tu, prosím vás, sa robili podvody doslova za miliardy eur a ľudia, ktorí ich robili, berú ďalej svoje veľké platy a smejú sa a kážu nám, aký máme vytvoriť euro štát, ako to má fungovať a oni to ďalej budú mať v rukách.
Viete, to si myslím, že to už nie je normálne. A čo sa prieči zdravému rozumu, to je choré. A čo je choré, to jednoducho nedokáže prežiť. To nedokáže vôbec fungovať. A preto si myslím, že tu nejde už len o krízu, ktorá sa týka Európskej menovej únie. Tu nám sa ukázala, možno cez tú roztočenú svetovú krízu ekonomickú, aj v celej nahote kríza, ktorá je v Európskej únii. A tá kríza v Európskej únii, ona nie je len kríza finančná alebo ekonomická, ale je to aj kríza štruktúr, ktoré sú neschopné života, reálneho života. Nie sú schopné reflektovať a riešiť problémy reálneho života štátov a národov v Európskej únii. Je to kríza, ktorá by sa dala nazvať prebyrokratizovanosti Európskej únie.
A načo netreba zabúdať, vážení kolegovia, je to kríza hodnôt. A ja si myslím, že práve to je tá prapríčina všetkého, pretože kríza hodnôt je vždy vo svete základom všetkých ďalších kríz. My sme urobili tiež chyby, pretože sme, a to teraz bez ohľadu na, koalícia a opozícia, minulá a súčasná, dali sme moc do rúk eurobyrokratom, ktorí buď po prvé, alebo za prvé - to platí aj súčasne - sú neschopní a po druhé, ľudí, živých ľudí si pletú s laboratórnymi krysami. A tu by sa skutočne, už keď sa človek zamyslí nad týmto stavom, žiadalo zakričať, že prestaňte s tým a prestaňte robiť z Európskej únie a z Európy jedno laboratórium na živých ľuďoch, na ich osudoch! Ľudia, ako napríklad na Slovensku, zápasia s existenčnými problémami.
Trošku možno na také odľahčenie. Keď sme hovorili o tých elitách, ktoré stoja na čele Európskej únie vôbec, nedávno som sa pobavila nad vyjadreniami, teraz mi vypadlo meno, jedného predstaviteľa Európskej únie počas návštevy na Slovensku, vtedy ho prijímala pani Radičová, ktorý povedal, keď sa pýtali na stav okolo krízy a stav Európskej únie, povedal, že Európska únia je vo veľmi dobrej kondícii, Európska únia je sexi. Viete, bol to človek, ktorý sa blíži k osemdesiatke. Ja som si myslela, že keď je v takej kondícii a tak sexi ako ich predstavitelia, tak tá Európska únia si toho veľa už neužije. Myslím v ekonomickom zmysle. To len na to, aby niektorí kolegovia nezaspali, keďže máme pokročilé večerné rokovanie.
Ale vážne. Ako dnes ukazuje prípad Grécka, ešte sa vrátim k tomu, čo vám bolo smiešne, pán kolega Gál. No, ja si skutočne myslím, že na čele Európskej únie alebo Európskej menovej únie by mali byť špičky každého národa Európy. V tom môžeme súhlasiť. A nie tak, ako to je, že vlastne tieto štruktúry európske slúžia ako nejaká úschovňa zaslúžilých politikov, ktorých tam možno ešte na vozíku dovezú, aby ešte niečo akože robili. Veď si zoberte, ja nemám nič proti starším ľuďom, bola som aj proti návrhu, ktorí dávali kádeháci, že vo verejných, myslím úradoch, a tam, kde idú financie štátu, by nemali byť dôchodcovia. No, ale choďte sa pozrieť do európskych štruktúr. Veď to je skutočne, že niekedy tí ľudia ani nevedia kde sú. Ako staroba - staroba je staroba. A oni majú rozhodovať o našich osudoch?! Oni majú rozhodovať o budúcnosti Európskej únie, Európskej menovej únie?! Jednoducho, tiež by si mali ísť oddýchnuť. To je jedna zo zmien, ktoré by mali nastať.
Ako dnes ukazuje prípad Grécka, dochádza tu už doslova k tomu, čo sa dá nazvať, k vyvrcholeniu európskeho byrokratického bláznovstva. Myšlienka spoločnej jednej meny pre všetky štáty Európy pritom nie je zlá. Ale chyba je, že neexistuje mechanizmus výstupu alebo odchodu z Európskej menovej únie tých štátov, ktoré jednoducho buď nie sú schopné, alebo nechcú dodržiavať pravidlá, čiže tak ako Gréci klamú, falšujú. Toto, myslím si, to, že nie je mechanizmus, ako ich odtiaľ dostať, ako proste aj pohroziť, že tie pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, musia platiť, lebo budú sankcie, to doslova podrýva a ničí celý tento systém. A dokiaľ to nezmeníme, dokiaľ nebude existovať tento systém, ktorý bude riešiť situácie ako Grécko, tak sa situácie ako Grécko budú opakovať, pokiaľ sa to nebude riešiť tým, že teda nedodržali ste pravidlá hry, ako ste to nazvali niektorí moji predrečníci, v tomto klube, čiže odchod z klubu so sankciami: No, zbankrotujte si. Predsa je normálne morálne, že každý žije len z toho, čoho má a dovolí si toľko, koľko má. Keď som hovorila o tom, že Grécko je jeden veľký megapodvod, viete mne to pripadá, že naozaj aj banky nemecké, francúzske, ktoré požičiavali Grékom, nech mi nikto z nejakých veľkých ekonómov, slovenských či zahraničných, sa nesnaží nahovoriť, že nevedeli o situácii. Keď ide obyčajný človek si požičať do banky zopár koruniek, tak vám skontrolujú ešte aj chrup a celý zdravotný stav, či dožijete a budete schopný to vrátiť. Takže určite nemecké aj francúzske banky museli vedieť, že požičiavajú štátu, ktorý nie je v dobrej ekonomickej kondícii, ale rátali s tým, že keď bude zle, to boli ich rizikové investície, tak že pritlačia vlastne celú Európsku úniu ku stene a teda buď padne euro, alebo budete platiť všetci za Grékov. Ale to nie je správny postup.
My ani nevieme odhadnúť situáciu, aká bude ďalej, pretože napr. dnes nie je známe, či sa Grécku bude dávať ešte ďalšia pomoc. Včera sa napr. dohodlo na pokračovaní rozhovorov medzi emisármi Bruselu a gréckom premiérom. Výsledok rozhovorov však nevieme kedy bude a nie je nám ani známe koľko peňazí ešte Grécko bude potrebovať. Vidím, že pomaly vznikajú nové koalície, doba je taká, ale trochu ma rušíte. Nie, rokovací poriadok hovorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, poprosím ctených kolegov, keby buď diskutovali vonku, alebo potichšie. Ďakujem pekne.
Nech sa páči.
Belousovová, Anna, poslankyňa NR SR
Čiže nie je známe a nevieme ani dnes odhadnúť koľko ráz sa tu budeme ešte takto stretať a budeme sa stretávať práve kvôli tejto otázke. A moja otázka je, že či vždy sa bude táto otázka spájať aj s dôverou vlády.
Po ďalšie, dnes je už jasné, že v zóne veľkých rizík je už nielen Grécko. Uznávané ratingové agentúry znížili kreditné ratingy Španielsku, Portugalsku a Taliansku. Ja by som chcela vedieť, koľko bude stáť slovenských daňových poplatníkov záchrana týchto štátov? Čo viac, myslím si, že na ich záchranu - a ide o štáty, ktoré majú dokopy, ak má pamäť neklame, viac ako sto miliónov obyvateľov - a nebude stačiť ani náš rozpočet. Čiže otázka moja znie, odkiaľ sa budú brať peniaze, keď tá kríza bude ďalej rozožierať ďalšie a ďalšie ekonomiky? Proste my hasíme požiar, ale nehasíme, nelikvidujeme príčinu. A o tej som sa snažila rozprávať. Faktom je, že typickou praktikou, typickou praxou alebo praktikou európskych byrokratov je snaha, že musia dosiahnuť svoj výsledok, ktorý chcú, všetkými spôsobmi a za každú cenu. To sa stalo už ich obyčajom. Spomeňme si na nedávnu minulosť, keď občania štátov Európskej únie, demokraticky podľa mňa zablokovali prijatie novej európskej ústavy. A čo sa stalo? Tak Lisabonská zmluva bola prijatá napriek vôli občanov Európskej únie, bez toho, aby sa európski byrokrati ich na to vôbec opýtali. Chcem jasne povedať, že ja som za Európsku úniu, pretože myslím si, že každý, kto rozumne a pragmaticky rozmýšľa, a nemusí to byť práve politik, si uvedomuje, že v dnešnom svete je európska spolupráca jediné riešenie pre Slovenskú republiku. Proste my vývoj nezastavíme. No musíme a máme práve hovoriť k tomu, aká tá spolupráca bude a na akých princípoch bude táto spolupráca postavená. My nemôžeme byť len v situácii, že zrazte naozaj päty a takto sa to nadiktuje, takto to bude a skutočne akože, ako sa dohodnú veľkí, predtým to bolo na východe, teraz je to na západe, to znamená Nemecko a Francúzsko, tak my to vykonáme. To nie je ani demokratické a hlavne to nie je dobré, lebo to zase prevracia ten systém, ktorý mal byť živý, na neživý, ktorý je odtrhnutý od života.
Teda ja vždy som bola a aj budem proti tým tendenciám, ktoré nás tlačia k dnešným riešeniam, pretože tie riešenia nie sú dobré, nie sú po diskusii a nie sú dobré na základe toho, že by zhodnocovali súčasnú situáciu. Viete, niekedy sme sa v škole učili, že vývoj prebieha po špirále. Mne sa zdá, že teraz ten vývoj ide po špirále, ale dole. A tá špirála ide do pekla a to nie je dobre. Pretože v každom prípade bez vôle a podpory slovenského národa tento návrh nemôžem ako poslankyňa podporovať, na to ja mandát nemám. Tento mandát podľa mňa majú len obyvatelia Slovenskej republiky.
Ak je faktom, že nad touto koalíciou sa zmráka a ako som už povedala, situácia zrejme vyústi do predčasných volieb, aby predčasné voľby neboli zbytočným vyhodením peňazí, navrhujem, aby predčasné parlamentné voľby boli spojené s referendom o účasti Slovenska v eurovale. Myslím si, že takýto postup je voči voličom čestný, je demokratický, je morálny a je správny. Ide o Slovensko a Slovensko nie sme len my sto päťdesiati v parlamente. Dovoľte ľuďom rozhodovať o veciach, ktoré sa ich existenčne dotýkajú, zvlášť keď tento môj návrh podopiera aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že ak ide o zníženie suverenity Slovenskej republiky, čo euroval je, pretože v konečnom dôsledku vlastne dôjdeme, aj keď sa to možno tak nazývať nebude, k niečomu, čo bude vlastne fungovať ako federálne ministerstvo financií Európy, čo znamená, že Slovenská republika odovzdá už posledné zo zvyškov svojej suverenity Bruselu. A o tomto podľa Ústavy Slovenskej republiky musia rozhodnúť občania Slovenska.
Na záver, ak môže byť účasť Slovenskej republiky v eurovale spojená s hlasovaním o dôvere vláde, logicky je správne a morálne, ak budú prípadné predčasné voľby, ak by boli, spojené s referendom o účasti Slovenskej republiky v eurovale.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
