Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, budem pomerne stručný, len niekoľko slov k tomuto návrhu.
Ja sa v podstate odosobňujem od toho, že ide o zmenu ústavy, to znamená, bol by potrebný, samozrejme, primeraný počet poslancov na zmenu ústavy, ktorý asi bude absentovať, ale ide mi o vec v tom zmysle, že Súdna rada bola podľa mňa veľmi rozumný, aj keď odvážny nápad, v určitej etape ja sám som mal možnosť byť členom prvej Súdnej rady. Viem, akú má kompetenciu, a viem, že to bola funkcia, pozícia pomerne zložitá z rôznych dôvodov, ale domnievam sa, že je odôvodnená existencia Súdnej rady.
Napriek tomu, že som neraz povedal, že justícia možno ako taká nie je ešte z rôznych dôvodov spôsobilá nejakej samoregulácie a riadiť sa sama. Je to určitý vývoj a možno sme trošku predbehli dobu, ale radšej ju predbehnúť a nechať určité detské choroby, ako to vracať späť. To znamená, Súdna rada podľa mňa je orgán, ktorý je potrebný, je dôvodný a treba ju ponechať.
Čo sa ale týka toho oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady a podpredsedu Súdnej rady, možnože aj s tým by som dokázal súhlasiť. Ja som aj neraz povedal, že možno, ale mne tu zas z toho strašne vyčnieva jedna vec, ktorá mi je dosť proti srsti. Opätovná personifikácia vzťahov v justícii v tom najširšom slova zmysle. Neraz som povedal, pokiaľ nie sú schopní a ochotní sadnúť si minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu, minister vnútra a generálny prokurátor za jeden stôl, raz za dva-tri mesiace diskutovať o zásadných legislatívnych problémoch a smerovania právneho poriadku, bude justičná sféra v tom najširšom ponímaní permanentne chorá. Je to o ľuďoch. Ale nie je to o ľuďoch do takej miery, že teraz znova je to, žiaľ, o tom, že tam nemá byť Harabin.
Prosím vás, nie je to o tom. Ja doktora Harabina poznám osobne. Áno, má niekedy svojskú formu, ale vôbec o tom nediskutujme. Čo keď tam bude niekto, kto ten, kto bude vládnuť, bude vyhovovať viac? Tak zase zmeníme zákon?
To je niečo podobné, pani ministerka, ste aj z akademickej sféry, ako keby dekan fakulty nemohol byť predsedom vedeckej rady. Ako keby rektor vysokej školy nemohol byť predsedom vedeckej rady vysokej školy. Ako keby minister nemohol byť na čele kolégia ministra.
Však ja nemôžem vychádzať a priori v týchto nosných kolektívnych orgánoch z toho, že ten predseda, šéf, rektor, dekan, minister a iný štatutár to bude przniť. Je etapa, keď je tam možno typ človeka, ktorý vám nevyhovuje, ale opakujem, poviem zas znova frázu, ja nemôžem meniť právny predpis a vôbec už nemôžem meniť ústavu alebo ústavný zákon len preto, že momentálne mi nejaký subjekt nevyhovuje. To je prznenie základných pilierov právneho štátu. A keď na toto budeme rezignovať, potom kopu vecí stráca zmysel.
Takže ja osobne si myslím, že áno, možno principiálne hej, ale v momentálnej etape z toho nesmierne čučí zase snaha poslať niekoho preč, kto nám, neviem z akých dôvodov, vadí. Skúsme byť nad vecou trochu a opakujem, nerozmýšľajme znova ako poslanci na štyri roky, ale zas poviem tú strašnú frázu, ktorá, žiaľ, je u nás stále frázou, rozmýšľajme perspektívne, dlhodobo a tak, ako by určitý systém mal fungovať nie vo väzbe na to, že je tam niekto, kto nám možno nevyhovuje.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nekomentujte! Ak je to pre vás veľa, čo hovorím a nerozumiete, skúste uvažovať. Ja reagujem na to, na čo mám.
Takže z hľadiska tej novely zákona, prosím vás, pán podpredseda Hrušovský, si starý fiškál, starý právnik, skúsený poslanec, skúsený advokát, tak priestupok a prostriedok vieme, že to je sakra rozdiel. To nie je hranie sa so slovami. My právnici vieme, že to je veliký rozdiel. O to viac, že sám hovoríš, že je to zásadná novela. Keď to je zásadná novela, zaslúži si formu aj obsah. Keď to trvalo toľko, koľko to trvalo, tak už tú chvíľu to počká, kým sa to prerokuje vo výboroch.
A teraz výnimočne súhlasím s pánom poslancom Poliačikom, nerobme tu divadlo a principiálne veci prerokujeme tak, ako sa majú. Ďakujem. (Potlesk.)

Však, a čo robím? (Smiech v rokovacej sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Ja som nechcel ani vystúpiť, lebo je to, to je humbug, to je trapas, čo sa tu deje, a nie z našej strany. My nereveme, pán podpredseda. My hovoríme faktické a reálne a vecné poznámky. Ja ako právnik musím povedať, že mi je zle od žalúdka. A zdôvodním si to, prečo. Lebo toto, to je nie parlament, neviem čo to je, ale dobre, idem k veci.
Vy ste si dali v programovom vyhlásení vlády, že budete zvyšovať kultúru legislatívy normotvorby. Ja som sa potešil. Čo ste vy dokázali za rok, no to sa komentovať nedá, či z hľadiska skrátených konaní, či týchto urýchlených noriem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako výbor gestorský k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. marca 2011 č. 344 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení predmetný zákon v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Po tretie. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a to uznesením z 5. mája 2011 č. 116.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru, po štvrté, Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva tento doplňujúci návrh: V čl. I sa za doterajší bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie: Za ustanovenie § 768 písm. h) sa vkladá § 768 písm. i, ktorý znie: Ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. júna 2011, a to v tomto znení: "Ak súd nezrušil spoločnosť podľa § 768b do 30. júna 2011, môže tak po 30. júni tohto roku urobiť, len ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa § 768b ods. 3 ani v novej súdom určenej lehote. Súd však spoločnosť nezruší, ak si spoločnosť splnila povinnosť podľa ustanovenia § 768b ods. 3 do 30. júna 2011."
Odôvodnenie je tam uvedené, myslím, že ho netreba detailne čítať.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení predmetný zákon schváliť v znení schváleného doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. mája č. 190. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
To je všetko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Pán predsedajúci, dajte ďalej, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej aby gestorský výbor bol hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne a kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj zákonmi a právom EÚ. Vyplýva z nej, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Neovplyvní životné prostredie, zamestnanosť ani podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚ spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve EÚ a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. februára 2011 č. 253 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, a to do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Neviem, rozmýšľal som chvíľu, či vôbec na toto treba reagovať, ale patrí sa.
Pán kolega, na tú vašu prvú poznámku, koľko z tých 850 tisíc zhruba samozrejme prípadov bolo doriešených. No, ja vám v dobrom úmysle odpoviem rovnako. Zrejme 849 900. Treba si prečítať správu o činnosti generálnej prokuratúry a neviem, či ste bol niekedy v Leopoldove alebo v Ilave a vyšiel ste, ako hosť nejaký alebo na poslaneckom prieskume a vyšiel ste odtiaľ so zimomriavkami na chrbte, keď vidíte atmosféru väznice, a keď tam je Černák a keď tam sú iní a dostanete ich tam a nebojíte sa ich tam dostať, tak ste dosť veľký frajer. A ja som nikdy nepovedal, ani nemám tie super detailné informácie, všetko vyriešili. Vy poznáte takého, kto je bez viny? No zdvihnite kameň vy. Ale vo väzbe, na to obrovské kvantum a nápor činnosti a roboty na prokuratúre, demagogicky vytrhať štyri, päť prípadov, akýkoľvek z kontextu je smiešne. Neviem, či poznáte trošku ich činnosť, ale, no dobre.
Pán kolega, na vás neviem, či mám reagovať. Ja som sa narodil v roku 1950. V päťdesiatych rokoch som mal 5, 6, 7, 8 rokov a môžem vám zodpovedne povedať, že sa môžem absolútne hrdo pozrieť za seba. Za to, ako som robil, ako som žil a vám sa už vonkoncom spovedať nemusím. Ale môžem sa hrdo pozrieť na svoju robotu. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, tiež sa pripojiť pár vetami k tejto pertraktovanej otázke. Budem sa snažiť byť tak, ako zvyknem väčšinou konkrétny, pragmatický a vecný, a aj odborný a v závere len trošku možno politický, lebo je to aj o tom.
Aké sú dôvody tohto, prepáčte mi za výraz, prvýkrát som bol a viackrát sa nebudem cirkusu vyvolaný koaličnými kolegami, lebo to je už cirkus. Kde tu sa objavujú také názory, že dôvod tejto zmeny na generálnej prokuratúre je aj v tom, že je to sovietsky a ruský model. Prosím vás, prestaňme už s tými hlúposťami. Napoleon dobýjal Európu a svet nielen mečom a krvou, ale aj špičkovými právnymi kódexmi, 1804 kód civil, 1807 kód de commerce - Obchodný zákonník, 1810 kód penal - Trestný zákon a 1808 kód destruction criminel, kde zakotvilo Francúzsko štruktúru dnes existujúcej prokuratúry.
Keďže viete, že Rusi sa opičili doslova po francúzskej a západoeurópskej kultúre a Petrohrad bol pupkom vtedy ruskej kultúry, aj právnej, tak Rusi odkopírovali francúzsky model prokuratúry. Tak už prestaňme, po prvé s touto hlúposťou, že jedným z dôvodov je ruský model. Je to nezmysel.
Po druhé, ja ako právnik s tridsaťosem ročnou praxou tiež som bol aj prokurátor, bol som podnikový právnik, prežil som toho veľa a viem aj na vlastnej koži posúdiť neraz veľmi krivý pohľad hospodárskych manažérov, pri všetkej úcte na právnikov, a nielen na právnikov. Vyhráte deväťdesiatdeväť sporov, jeden sa vám podarí prehrať, možno preto, aby sa odpísala pohľadávka, ale možno aj vašou chybou, lebo aj ten právnik je len človek a ste blbec.
Prokuratúra za sedem rokov existencie, posledných, viete koľko prípadov riešila, kolegovia, rezort, osemstopäťdesiattisíc, dobre počujete. To sa trapné a hlúpo vytiahnu tri, štyri, päť mediálne spolitizovaných prípadov, či médiami alebo poslancami, pretože politik a poslanec u mňa sú dve veci, a naraz za to, že tam neboli vyriešené tri, štyri prípady, ktoré u mňa, isteže v médiách bude reakcia iná, ale sú skutkovo a právne takým istým prípadom, ako každý z tých osemstopäťdesiat tisíc, tak naraz prokuratúra a generálny prokurátor je neschopný. Blbosť.
Po tretie, štátne zastupiteľstvo. Chceme iný model. Prosím vás, kto z vás vie ako funguje model štátneho zastupiteľstva v Českej republike a v Poľsku? Však Česi a Poliaci už teraz o tom veľmi kriticky diskutujú a chcú od tohto modelu odísť. Nemám teraz čas, nechcem zdržiavať tridsať minút, prečo. A majú pravdu.
Po štvrté, k tomu sa dostanem v závere, k tej fráze, ktorú bohužiaľ často aj tu použijeme ako frázu právny štát. Kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť mená, ale moderní sociológovia a filozofovia práva, i naši aktuálni teoretici štátu a práva, dovoľte mi, byť trošku neskromný, súhlasím s nimi a oni so mnou tvrdia, že právny štát je o čom. Má veľa pilierov, ale je hlavná podmienka právneho štátu jediná, že je to vláda zákonov. Vláda zákonov, nie vláda ľudí a nie vláda politických elít. To, čo vy tu teraz przníte, to je taký krvavý direkt do nosa morálke politickej, parlamentnej kultúre a právnemu štátu, že ja si osobne väčší predstaviť neviem. K tomu sa ešte dostanem. (Potlesk.)
Takže dôvody zmeny na generálnej prokuratúre, ktoré som vymenoval sú absolútne nezmyselné, demagogické, neodborné a hlúpe.
Prosím vás, pár viet k tajnému hlasovaniu. V ústave a ústava žiadneho štátu nie je zdrap papiera, je to najvyšší zákon štátu. Hovorí o každých personálnych voľbách, nielen parlamentných a o voľbách do zastupiteľstiev ako priamych, rovných, všeobecných, s tajným hlasovaním, prosím vás pekne. To, čo bolo povedané, tajné hlasovanie nie je výmysel historikov a filozofov Grécka a Ríma, ale tajné hlasovanie je základným pilierom slobodnej súťaže politických síl, páni a dámy. (Potlesk.) A je tragédia, že vás nepokladám za takých diletantov, ale vy to viete. Vy to viete, a o to drzejšie a arogantnejšie a trápnejšie sa to človeku počúva, keď klamete sami seba a tvrdíte opak. (Potlesk.)
Zase viete, nechcem tu operovať nejakou teóriou štátu a práva, životom. Existuje tzv. limitovaná väčšina v parlamente. Limitovaná väčšina. To je o demokracii, pretože v parlamente, v každom demokratickom, rozhoduje demokratická, ale limitovaná väčšina. Viete, že démos je ľud a kracia je vláda, ale limitovaná väčšina, nie direktívna, nie absolútna väčšina. Limitovaná väčšina znamená jedno, že o základných politických otázkach, ktoré hýbu štátom, aj právnym štátom, tá limitovaná väčšina, preto limitovaná, komunikuje s opozíciou. A minimálne funkcia generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a ombudsmana má byť predebatovaná celým politickým spektrom. Inak je to diktatúra väčšiny. (Potlesk.)
A prosím vás, tajná voľba, veď už buďte frajeri. Všetci sme ľudia a každý máme svoje psychologické nuanse a momenty, všetci hľadáme cestu ľahšieho odporu, všetci sme občas, prepáčte mi za výraz, v hraničných situáciách. Ospravedlňujem sa, ale chcem to povedať, zámerne pregnantne, pokakaní, a preto tajná voľba, pretože je to ochrana voleného i voliča. A takisto to všetci veľmi dobre viete. (Potlesk.) Tá miera nezávislosti pri verejných voľbách. Načo o tom diskutovať. Je to smiešne. Je to trapné a je to smiešne. Tajná voľba opakujem, prepáčte, že to opakujem, základný pilier slobodnej voľby a slobodnej súťaže politických síl.
Prosím vás, dovoľte mi, ešte pár slov k takej fráze, v úvodzovkách fráze ako je právny štát. Prepánaboha, veď sme na Slovensku alebo v Kocúrkove. Je rok 2011, sme členovia Európskej únie, sme členovia Schengenu, sme členovia OECD, sme štátom, ktorý nie je vytrhnutý z kontextu zo severného Čadu, pri všetkej úcte alebo z kmeňa Masajov niekde v Keni, ale aj tí majú svoje pravidlá, ktoré dodržiavajú a my debatujeme v roku 2011 o tejto trápnosti. Už je trapné, že vôbec o nej debatujeme, že musíme na tomto strácať čas a nervy.
Prečo? Jeden fakt, drobný, 8. septembra vlani bola v Národnej rade prerokovávaná správa o činnosti generálnej prokuratúry. Viete, koľko nás bolo tu, stoštyridsaťdva. Fajn, dobre, slušný počet. A viete koľkí boli za správu o činnosti generálnej prokuratúry, sto tridsiati ôsmi. Sto tridsiati ôsmi. (Potlesk.) A dnes, za dva mesiace neostáva na generálnej prokuratúre, zámerne hovorím na generálnom prokurátorovi, lebo nie je to ani zďaleka o osobe alebo len o osobe, ani suchá nitka. Tak počúvali ste vtedy alebo ste mali hlavu niekde inde? Asi inde.
Z hľadiska argumentov, prečo zmena, prečo generálny prokurátor. Viete, mne ako právnikovi, keď počúvam tie nezmysly, sa mi nožík otvára vo vrecku, keď hovoríme právny štát a nefunkčný a budujeme právny štát, prosím vás pekne. Veď v trestnom konaní, nehovorím to prvý, ale musím to tu zopakovať, keď tú možnosť mám. Je to reťaz, je to reťaz polície, prokuratúry, súdov, znalcov, advokátov, všetkých zástupcov profesných komôr, ktorí do trestného konania zasahujú. Či za to môže jeden Trnka? Veď nebuďme smiešni. V civilnom konaní, občianskoprávnom konaní, prokurátor do konania prakticky vôbec nezasahuje, okrem výnimiek.
Z hľadiska tých tzv. argumentov ešte pár viet. Viete, keď počul som aj pani premiérku, že treba nový vietor, treba otvoriť okná, treba prievan, treba zmenu, ani jeden racionálny, profesionálny argument nezaznel. Súboj s organizovaným zločinom, špičkový a ja ako človek, ktorý som bol tiež 26 rokov vo vedúcich funkciách a bez pozadia viem, čo je vedúca funkcia. Iste neporovnateľná s funkciou generálneho prokurátora. Ale je to strašne ťažká zložitá funkcia. Ja som presvedčený, inak by som nebol Dr. Trnku navrhoval, že je špička. Právnická i manažérska. A keď niekomu vytýkate, opakujem z 850 tisíc prípadov tri, štyri, subjektívne, bez znalostí skutkového a právneho stavu, veď tam boli táraniny, to sa mohlo skončiť a to mohlo byť tak, nikto o tom nevie detaily, ale každý je právnik. Trápne, prosím vás. Trápne.
Na záver možno len jednu poznámku. Viete, ten, kto bude zvolený verejnou voľbou za generálneho prokurátora a je jedno, či to bude Čentéš, Trnka alebo Dr. Mrkvička, kandidát vied, tak ja ho ľutujem dopredu. Pretože ja som sa neraz pýtal, čo tá politická garnitúra pre kristove rany chce od tohto človeka, a čo ten bude musieť všetko splácať, keď bude takto zvolený. (Potlesk.) Tým svetielkom v tuneli v tomto procese jedno u mňa, že keď si pozriete históriu rôznych etáp štátov a vývoja, tak našťastie veľmi často sa vazali a sluhovia obrátili potom proti svojím pánom.
Ja som presvedčený, že to bude takto a dopredu, úprimne vás ľutujem, pretože, ak predstavíte tento pamflet, vyslovene samozrejme účelovo, aj to, že teraz znásilňujete všetky personálne voľby na voľbu verejnú, aby to teda trošku vypadalo, veď ste smiešni. Smiešni a opakujem tragédia v tom je to, že chýba tu aj trošku ľudskej, beťárskej cti, trošku frajeriny. Veď viete o čo vám ide a už to nechcem opakovať, len o to, že sa neviete dohodnúť a znásilníte celý principiálny právny predpis a naivne si myslíte, že verejnosť a laická a dav nie je múdry. Pozor dav nie je hlúby, občan nie je hlúpy. Ak si naivne myslíte, že keď teraz urobíte zo všetkých volieb verejné, tak to bude všetko forma, super zachované, elegantné. Ešte väčší trapas. Toto je hodné toho, aby ste zabudli na slovo kultúra, kolegyne, kolegovia. V akomkoľvek spojení. Či kultúra parlamentná, či kultúra komunikačná, či kultúra právna a je mi to hrozne ľúto, že som v parlamente v tomto období. Ďakujem pekne. (Potlesk.)