Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený poslanecký návrh zákona je priznaním osobného zlyhania. Dva z ôsmich samosprávnych krajov nemajú splnenú domácu úlohu. Neuviedli zdravotníctvo vo svojom regióne do súladu so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Termín, ktorý zákon predpisuje, vyprší koncom tohto roka. Podľa dôvodovej správy sú krajské nemocnice, ktoré majú právnu formu príspevkových organizácií, znevýhodnené oproti štátnym nemocniciam v tom, že pre neštátne nemocnice sa môže termín transformácie posunúť v odôvodnených prípadoch o pol roka.
Ale moment. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy bol predsa len v minulom volebnom období novelizovaný na návrh strany SMER pri novelizácii zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Môj kolega Novotný vtedy, pred dvoma rokmi, upozornil teda práve na nepriame poslanecké novelizácie viacerých nesúvisiacich zákonov. Zákon vtedy stanovoval termín, dokedy sa mala vyriešiť budúcnosť nemocníc, na koniec roku 2009. Novelizáciou sa termín posunul o dva roky. Citujem z vtedajšieho odôvodnenia: "Navrhovanou zmenou sa predlžuje prechodné obdobie pre zriaďovateľa, ktorým je štát a subjekty územnej samosprávy, na zosúladenie právnych pomerov príspevkových organizácií, ktoré sú zdravotníckym zariadením, so zákonom o rozpočtových pravidlách, a to do konca roka 2011." Koniec citácie.
Takže zmäkčovanie pravidiel tu už bolo. A otázka preto znie, prečo to v niektorých samosprávnych krajoch nedokázali napriek tomu zvládnuť? Šesť z ôsmich krajov sa touto otázkou už nezaoberá. Majú ju niekde lepšie, inde menej dobre vyriešenú. Problém s odkladaním riešenia je v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji. Nemocnice sa topia v dlhoch, Sociálna poisťovňa i súkromní dodávatelia hrozia exekúciami, klesá kvalita i spokojnosť a voliči sa prekvapene pýtajú, čo naši župani dokázali urobiť s krajským zdravotníctvom. A oprávnene sa obracajú menovite na svojich županov, lebo obaja sú vo funkciách už druhé funkčné obdobie, a teda nemajú predchodcov, na ktorých by sa mohli vyhovoriť. Sú to oni sami, kto nezvládol situáciu pri výkone svojej funkcie. Keďže jeden z nich je i predkladateľom tohto zákona, hovorím o priznaní osobného zlyhania.
Zdravotníctvo je zložitý sektor, porozumieť mu nie je jednoduché, ale dovoliť si o ňom rozhodovať bez pochopenia, to zaváňa katastrofou. Pochybnosti o tom, či pán kolega poslanec Blanár rozumie zdravotníctvu dostatočne dobre na to, aby o ňom dokázal spôsobilo rozhodovať, mám z jeho nedávnych výrokov na adresu rezortu zdravotníctva. Citujem: "Som znepokojený, že minister zdravotníctva chce umožniť vytváranie zisku súkromnými zdravotnými poisťovňami, je to nehorázne najmä teraz, keď poisťovne hľadajú možnosti a spôsoby, ako neuhradiť finančné prostriedky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poskytovateľom." Citujem slová pána poslanca Blanára, ktorými komentoval novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú sme nedávno schválili v prvom čítaní. Pán kolega zrejme nepostrehol, že zisk zdravotných poisťovní umožnil nález Ústavného súdu. Ústavný súd označil zákaz zisku zdravotných poisťovní schválený predošlou vládou za protiústavný a týmto to obmedzenie stratilo účinnosť. Táto vláda v návrhu robí presný opak toho, čo pán poslanec tvrdí. Návrh novely zákona o zdravotníckych poisťovniach prináša zdanenie tohto zisku a zavádza podmienky pre jeho dosahovanie. Je za tým neznalosť, alebo skôr úmyselné zavádzanie, však čo je horšie.
A pokračujme. Pán poslanec a župan Blanár hovoril vo februári o skrytej likvidácii krajských nemocníc. Vtedy sa sťažoval, že platby medzi štátnymi a krajskými nemocnicami sú absolútne nevyvážené a že minister Uhliarik manipuluje s číslami. Obávam sa, že pán kolega nastúpil do nesprávneho trolejbusu. Rozdiel v platbách medzi krajskými a štátnymi nemocnicami je faktom, ktorý spôsobili práve vaši stranícki kolegovia pred štyrmi rokmi. Schválenie koncovej siete nemocníc, do ktorej boli zaradené výlučne štátne nemocnice, došlo práve týmto k veľkej deformácii trhu, na ktorú okrem iného doplatili krajské nemocnice, a teda aj žilinské. Súčasná vláda, naopak, takéto zvýhodnenie štátnych nemocníc navrhuje zrušiť práve prostredníctvom zrušenia koncovej siete v zákone 581, ktorý ste, pán poslanec, vy a vaši spolupredkladatelia nepodporili. Pýtam sa teda, či je to neznalosť, alebo schizofrénia.
Ešte dodám, že štát neplatí poistné za zamestnancov, ako to uvádzate v dôvodovej správe k zákonu, ale, naopak, za ľudí, ktorí nepracujú, teda nezamestnaných, deti či dôchodcov. Rozumiem, že nemusí každý rozumieť financovaniu zdravotníctva, je však poľutovaniahodné, ak o ňom chce rozhodovať.
Preto vás prosím, kolegovia a kolegyne, aby ste tento zákon nepodporili. Ďakujem pekne.