Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sme prichystali k tejto novele zákona. Avšak predtým si teda dovolím povedať aspoň pár vecí k predloženej novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín.
Tak ako mnohokrát ste tu citovali čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 34, teda ods. 2 čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že výkon práv národnostných menšín nesmie...
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sme prichystali k tejto novele zákona. Avšak predtým si teda dovolím povedať aspoň pár vecí k predloženej novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín.
Tak ako mnohokrát ste tu citovali čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 34, teda ods. 2 čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že výkon práv národnostných menšín nesmie diskriminovať ostatné obyvateľstvo. Po preštudovaní predloženej novely, teda tejto predmetnej, o ktorej sa bavíme, nemal som ten pocit, že by sme sa snažili napĺňať tento konkrétny článok ústavy. V médiách som možno aj trošku expresívne, ale nazval snahu predložiť túto novelu a snahu presadiť prijatie tejto novely v Národnej rade za pokus akejsi maďarizácie Slovenska. Keď aj by som dnes tento výraz nepoužil, určite s kľudným svedomím môžem povedať, že po prijatí tejto novely by sme na zmiešaných územiach vytvárali akési jazykové geto. Geto, ktorého následkom by bolo nezamestnanecké geto, ktorého následkom by bolo geto chudoby.
Možno si poviete, ako je to možné, však vlastne dávame iba práva národnostným menšinám, ale práve v situácii, v ktorej sa nachádzame na Slovensku, kde máme nejakú 13-percentnú nezamestnanosť, kde práve na jazykovo zmiešaných územiach tá nezamestnanosť je dramaticky vyššia možno dvojnásobná, v regióne Rimavskej Sobote, Revúcej trojnásobná. Tak ak my ideme vlastne v snahe pomôcť národnostným menšinám vytvárať takú ilúziu v týchto príslušníkoch národnostných menšín, že stačí vám používať iba váš materinský jazyk a na slovenčinu ako štátny jazyk zabudnite, lebo vlastne ju vôbec nikde nebudete potrebovať, tak koniec koncov týmto menšinám ublížime. Lebo títo ľudia budú mať jedinú možnosť si hľadať prácu v tom svojom regióne, v ktorom žijú, kde sa jazyk národnostných menšín používa, ale nebudú môcť sa uplatniť na trhu práce niekde inde na Slovensku. Logicky si neviem predstaviť, že ak by takýto človek chcel prísť do Bratislavy a nebude vedieť ani ceknúť po slovensky, lebo my mu vlastne prijatím takejto novely povieme, že už slovenčinu nepotrebuje, neviem si predstaviť zamestnávateľa, ktorý by takéhoto príslušníka národnostnej menšiny zamestnal. Ja by som ho osobne nezamestnal.
Preto mi pripadá taká snaha, či už koalície, ale hlavne strany MOST - HÍD, ako taká opičia láska. Taká opičia láska voči národnostným menšinám, a keď niektorí teda neviete, čo vlastne ten výraz znamená, tak je to vlastne taká nadmerná ochrana národnostných menšín, ktorá síce je žiadaná, tá ochrana národnostných menšín, ale keď je nadmerná, tak tým samotným národnostným menšinám ubližuje. Ubližuje im možno z toho dôvodu, že vytvára nerovnovážny vzťah voči väčšinovému obyvateľstvu alebo ľuďom hovoriacim po slovensky na Slovensku a medzi príslušníkmi týchto národnostných menšín. V momente, ak my porušíme takú nejakú rozumnú rovnováhu a zneužitím alebo využitím politickej moci presadíme zákon, ktorý týmto národnostným menšinám dá práva, ktoré už zasahujú do práv tých ostatných obyvateľov v týchto obciach, tak to väčšinové obyvateľstvo sa cíti diskriminované, čo určite neprospeje vzťahu menšín a väčšinového obyvateľstva.
Taktiež vlastne tá opičia láska by mala za dôsledok to, čo som spomínal. Títo ľudia by mali menšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Títo ľudia, ktorí by vlastne od malička videli príklad aj svojich rodičov, že vlastne slovenčinu nepotrebujú, lebo by sme jej zarazili cestičky či na úradoch, či v nemocniciach, všade vlastne by sa mohli dohovoriť svojím vlastným jazykom, tak by nemohli si možno nájsť alebo študovať takú školu, ktorú by chceli študovať, ale iba takú, ktorá by bola v ponuke, a týchto ľudí by sme, mne pripadá pomaly až cielene, sa snažili smerovať, aby si hľadali uplatnenie, či už teda štúdium, alebo pracovné uplatnenie v Maďarsku a nie na Slovensku. Lebo jednoducho na Slovensku, ak by oni slovenčinu neovládali, by ich zamestnávatelia nezamestnali. Ak by slovenčinu neovládali, na slovenských školách by nemohli študovať.
Čiže táto opičia láska by príslušníkom národnostných menšín nieže pomohla, ale de facto ublížila. Preto je veľmi dôležité, aby sme hranicu medzi právami národnostných menšín, medzi právami národnostnej väčšiny, keď to tak môžem nazvať, stanovili a udržiavali veľmi citlivo a korektne. A hlavne je to dôležité v takých obciach, ktoré, kde ten podiel národnostných menšín sa pohybuje relatívne nízko, kde práve by mohli byť títo ľudia, ktorí by neovládali slovenský jazyk, vystavení tomu, že by zostali nezamestnaní, lebo by ich možno tí podnikatelia v takejto obci neboli ochotní zamestnať.
Hoci niektoré koaličné strany a konkrétne strana SaS v nejakom vyjadrení, ktoré som počul od Juraja Drobu v televízii, tvrdila, že toto nie je dôležitý zákon, že toto sú veci, ktoré ľudí nezaujímajú. Ja si osobne myslím, že je to veľmi dôležitý zákon a bol by som veľmi rád, aby sme sa aj s touto optikou na ten zákon pozerali. A tak ako som hovoril v prvom čítaní, v rozprave pri prvom čítaní, snívam o tom, aby sme, alebo sníval som vtedy, aby sme pri tomto zákone a zákonoch obdobných, ako bolo štátne občianstvo a podobne, aby sme sa snažili hľadať konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, aby sme nezneužívali alebo nevyužívali tú momentálnu politickú moc, ktorú koalícia má, na presadenie zákona, ktorý by bol vystavený automaticky a logicky opravám zo strany opozície, ak by sa v budúcnosti dostala k moci. Ak si myslíme, že pomôžeme menšinám, že im na chvíľku dáme nejaké práva na pár rokov a za pár rokov, keďže je to realita, že vždy sa tá politická garnitúra strieda možno po štyroch, po ôsmich rokoch, tak by sme tým menšiny vystavili riziku, že by zase svoje práva stratili. Tak pomôžeme tým menšinám? Nepomôžeme tým menšinám?
Viete sami, že keď naučíte svoje deti na lízatko a odrazu by ste im to lízatko zobrali, čo si budú o vás myslieť a budú sa cítiť dotknuté. Takýto istý vzťah a rozumný vzťah aj voči tým menšinám by sme mali mať a nemali by sme sa snažiť, hovorím ešte raz, zneužiť momentálne tú politickú moc na to, že pretlačíme zákon, pretlačíme novelu, ktorá de facto vzhľadom na to, že v budúcnosti by bola vystavená novelizácii, ktorá by ju zase vracala možno do pôvodného znenia, tak menšinám nepomôžeme. Čo ale môžme, keď im môžme pomôcť takým, by som povedal, citlivým a rozumným možno zvýšením ich práv, ale vždy so zreteľom na to, aby to nebolo na úkor národnostnej väčšiny, keď už som to raz tak nazval.
Preto a v tomto duchu sme sa snažili pristúpiť k tej novele aj my. Snažili sme sa napriek tomu, že sa cítim byť súčasťou koalície, hoci koalícia o mňa nestála a vyhodila ma zo svojich radov, no však musím, napriek tomu som sa snažil na tento zákon pozerať aj očami opozície, ale hlavne očami nezávislého poslanca Národnej rady a pozerať sa na ten zákon nie ako na koaličný alebo na opozičné názory, ale na zákon, aby ten zákon, ktorý príimeme, aby bol v prvom rade dobrý.
Nechcel som hlasovať a nikdy nechcem hlasovať v tejto Národnej rade podľa toho, že či ten zákon je koaličný alebo opozičný. A práve pri tomto zákone si myslím, že aj ostatní ľudia môžu vidieť, že je dôležité a je opodstatnené, aby v tejto Národnej rade v budúcnosti sedeli nezávislí poslanci. Práve tí nezávislí poslanci môžu pri takýchto dôležitých zákonoch priniesť iný pohľad na vec a môžu byť trochu nad vecou, môžu byť nejakým spojivkom medzi názormi koalície a opozície a práve takýmto spôsobom sa pokúsiť dosiahnuť prijatie takých zákonov, ktoré budú prijaté viac-menej s celopolitickým konsenzom. Samozrejme, neočakávam, že teraz povie SMER alebo SNS hurá, dobre, Obyčajní ľudia opravili, dali nejaký pozmeňovák, už s tou novelou súhlasíme. Samozrejme, že politicky sa voči nej stále budete nejako vyhradzovať. Ale myslím si, že po prijatí toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme, ktorý má nejakých 15 bodov, budete omnoho, omnoho spokojnejší s predloženou novelou a veľmi veľa výhrad opozície v tomto pozmeňujúcom návrhu opravujeme. Neopravujeme to preto, lebo som sa radil s opozíciou, alebo sme sa radili s opozíciou a tieto vaše názory sme tam dali, ale snažili sme sa naozaj sedliackym rozumom pozrieť na to, či teda je rozumné, aby príslušník národnostnej menšiny prišiel k svojej zubárke, ktorá zhodou okolností nehovorí jeho jazykom a tá zubárka musela zabezpečovať tlmočníka. Či je rozumné, aby teda kdekoľvek na Slovensku v správnom konaní hovoriť svojím jazykom a úrad by musel stáť v pozore a zabezpečovať tlmočníka alebo zamestnanca, ktorý takýmto jazykom hovorí. Jednoducho týchto absurdít, lepšie povedané, mín v tej novele zákona sme identifikovali viacero a snažili sme sa ich odstrániť.
Priznávam, mohlo nám niečo ujsť pozornosti. Možno tam nejaká mína zostane, možno sa ukáže, že niečo napriek tomu bude spôsobovať v budúcnosti nejaké problémy a sa nám túto mínu nepodarilo identifikovať a pozmeňujúcim návrhom odstrániť. Tu môžem dať z tohto miesta verejný prísľub za seba a za nás štyroch, že ak takéto niečo identifikujeme v budúcnosti a prax nám ukáže, že vlastne nejaké ustanovenie novely bude zneužívané a bude to niekto, ja neviem, využívať na nejaké dokazovanie si niečoho, tak v tom prípade sme plne bez problému otvorení novelizácii tohto zákona, aj takú novelizáciu príslušného ustanovenia podporíme. Čiže ešte raz, identifikovali sme nejaké problémy, identifikovali sme míny, snažíme sa ich pozmeňujúcim návrhom odstrániť, ale ak tam niečo zostalo, bez problémov sme otvorení v budúcnosti podporiť odstránenie niektorých problematických bodov.
Chcem zároveň z tohto miesta poprosiť či vyzvať koaličné strany a koaličných ministrov, aby mňa a nás štyroch ušetrili role(roly) nejakej záchrannej brzdy v koalícii. Jednoducho nebaví mňa hnať koalíciu na ostrie noža a byť a ísť do konfliktov s jednotlivými predstaviteľmi koalície, tentokrát so stranou MOST - HÍD alebo s pánom Bugárom a baviť sa a tráviť hodiny nepríjemným jednaním a vyjednávaním o tom, čo ešte je možné a čo nie je možné. Jednoducho nebaví ma to. Myslím si, že ak by koaliční ministri si v tomto prípade, a koaličné strany, urobili svoju prácu dostatočne a zamysleli sa nad mnohými ustanoveniami novely, tak sami by uznali, že takúto novelu nemôžu vo vláde podporiť a do parlamentu by sa dostal zákon, ktorý by už bol v stráviteľnej podobe.
Alebo inak si položím otázku, ak toto bol zákon, ktorý podľa vás bol v stráviteľnej podobe, za ktorý by koaličné strany mali hlasovať, tak naozaj si neviem, že či teda čie záujmy sledujete. Ale ešte raz opakujem. Poprosím do budúcna pri ďalších zákonoch, skúsme predkladať také zákony, ktoré naozaj budú mať ratio a budú zohľadňovať to, aby do budúcna sme nevystavovali napr. v tomto prípade národnostné menšiny automaticky zmene toho zákona a strate ich práv, lebo teraz to prepískneme a zbytočne urobíme niečo, čo niekto bude po nás musieť opravovať. Teraz si dovolím prečítať ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1998 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 284.
1. V čl. I bod 3 § 2 ods. 1 znie:
"(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny."
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšírenie kritéria pri skúmaní podielu príslušníkov národnostných menšín z posledného sčítania obyvateľov na dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov, pričom toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ustanovením § 7c.
2. V čl. I bod 3 § 2 ods. 3 znie:
"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a), podľa odseku 1 komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (ďalej len "orgán verejnej správy") vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín podľa ods. 4 a 5. V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste."
Odôvodnenie: Spresňuje sa rozsah povinností orgánu verejnej správy vo vzťahu k právu občanov patriacich k národnostnej menšine používať svoj jazyk v úradnom styku. Orgán si môže určiť adekvátny časový priestor, kedy sa naňho môžu obracať občania v jazyku národnostnej menšiny. Orgány vytvoria podmienky na uplatnenie práva používať jazyk národnostnej menšiny takým spôsobom, aký je v danom prípade najadekvátnejší.
3. V čl. I bod 3 § 2 ods. 5 znie:
"(5) Rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydávajú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Spresňuje sa okruh verejných listín, ktoré sa vydávajú dvojjazyčne na základe požiadania občana patriaceho k národnostnej menšine. Zmena je potrebná kvôli nejasnému okruhu verejných listín vydávaných pri výkone verejnej správy. Dvojjazyčne sa na základe požiadania vydávajú rodný list, sobášny list, úmrtný list a tie listiny, ktoré sú označené ako povolenie, oprávnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlásenie.
4. V čl. I bod 5 v § 3 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce."
Odôvodnenie: Okruh osôb, ktoré musia súhlasiť s tým, aby na rokovaní obecného zastupiteľstva mohli používať jazyk národnostnej menšiny všetci účastníci rokovania obecného zastupiteľstva, sa rozšíri aj na starostu obce.
5. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády podľa § 2 ods. 2."
Odôvodnenie: Spresňuje sa postup pri uvádzaní označení obcí na budovách orgánov verejnej správy a na rozhodnutiach vydávaných orgánov verejnej správy.
6. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 3 sa na konci pripája nová druhá veta, ktorá znie: "Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma."
Odôvodnenie: Upraví sa postup pri uvádzaní označenia obce, na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a prístavoch.
7. V čl. 1 bod 7 v § 4 ods. 5 znie:
"(5) V odborných publikáciách, v tlači, v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, ak sa v nich používa jazyk menšiny, sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu uvádzať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny."
Odôvodnenie: Spresňuje sa postup pri uvádzaní vžitých a zaužívaných geografických názvoch v odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy.
8. V čl. I bod 7 sa v § 4 ods. 6 slová "dôležité informácie, najmä výstražné, uzpozorňujúce a zdravotnícke" nahrádzajú slovami "informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky".
Odôvodnenie: Doterajšia formulácia sa nahrádza presnejším vyjadrením, ktoré sa uplatnilo aj v zákone o štátnom jazyku v § 9a po jeho poslednej novelizácii.
9. V čl. I bod 11 znie: "11. § 5 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitých zákonov, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú."
Odôvodnenie: Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately umožní používanie jazyka menšiny za podmienky, že v danom zariadení sú na to dané podmienky, t. j. zariadenie má zamestnanca ovládajúceho jazyk menšiny alebo iným spôsobom dokáže zabezpečiť používanie jazyka národnostnej menšiny.
10. Vypúšťa sa čl. I bod 17.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa bod 17 kvôli nadbytočnosti zmeny tohto ustanovenia.
11. V čl. I bod 3 v § 2 ods. 6, bod 6 v § 3 ods. 4, bod 7 v § 4 ods. 8 a bod 12 v § 5a ods. 1 sa pred slová "aj v jazyku menšiny" vkladajú slová "popri štátnom jazyku3aa)". Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa) znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov."
12. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 6 a 7 sa slová "okrem štátneho jazyka" nahrádzajú slovami "popri štátnom jazyku3aa)".
Odôvodnenie: K bodom 10 a 11. Nápisy v jazykoch menšín musia obsahovať popri znení v menšinovom jazyku aj znenie v štátnom jazyku. V legislatívnom texte je potrebné jasne sformulovať túto podmienku.
13. V čl. I bod 19 § 7c znie: "Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, § 7c
(1) V § 2 ods. 1 sa pod dvomi po sebe nasledujúcimi sčítaniami obyvateľov sa rozumejú sčítania obyvateľov, ktorých výsledky boli vyhlásené po 1. 7. 2011.
(2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na tie obce, ktoré sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 platného a účinného ku dňu 1. 7. 2011, pričom tieto obce právo používať jazyk národnostnej menšiny stratia, ak podľa výsledkov troch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov, po 1. 7. 2011, občania Slovenskej republiky, ktorí sú občanmi, osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú trvalý pobyt v danej obci, ani jedenkrát netvoria v obci najmenej 15 % obyvateľov.
(3) Podľa ustanovení § 2 ods. 5 nemožno požadovať vydávanie dvojjazyčných rodných listov, sobášnych listov, úmrtných listov, povolení, oprávnení, potvrdení, vyjadrení a vyhlásení, ktoré boli pôvodne vydané pred 30. 6. 2012.
(4) Ustanovenie § 2 ods. 6 sa nepoužije, ak sa označenie orgánu verejnej správy v jazyku menšín zhoduje s názvom v štátnom jazyku.
(5) Ustanovenie § 4 ods. 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa označenie obce v jazyku menšín zhoduje s názvom v štátnom jazyku."
Odôvodnenie: Upraví sa postup pri určovaní územnej pôsobnosti zákona. Obec sa môže dostať na zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine môžu používať svoj jazyk, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach potvrdí, že občania patriaci k národnostnej menšine, ktorí majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria najmenej 15 % obyvateľstva v obci. Berú sa do úvahy sčítania obyvateľov, ktorých výsledky budú vyhlásené po účinnosti novely. Táto zmena sa netýka obcí, v ktorých možno používať jazyk menšín na základe nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Tieto obce sa zo zoznamu odstránia iba vtedy, ak počet príslušníkov národnostných menšín klesne v týchto obciach pod 15 % a táto skutočnosť sa potvrdí v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov.
14. Čl. II znie: Čl. II
Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 527/2003 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv."
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.
2. V § 3 ods. 7 sa číslica "5" nahrádza číslicou "6".
Odôvodnenie: Právo občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, používať svoj jazyk v správnom konaní sa obmedzí na tie obce, ktorých občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriaciami k národnostnej menšine, môžu používať svoj jazyk podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.
15. Vypúšťa sa čl. VIII bod 5.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa zrušenie povinnosti titulkovania v štátnom jazyku alebo odvysielania v štátnom jazyku televíznej relácie v jazyku národnostnej menšiny.
To je celý pozmeňujúci návrh. Ak môžem poprosiť z tohto miesta či už poslancov koalície, tak aj poslancov opozície, ak môžte, podporte tento pozmeňujúci návrh. Myslím si, som presvedčený o tom, že určite upravuje novelu do omnoho prijateľnejšej, keď nie prijateľnej podoby.
Ďakujem.
Skryt prepis
