Milé dámy, milí páni, dovolím si predložiť spolu s mojimi kolegami návrh ústavného zákona, alebo zmeny teda ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Ako ste si sami mohli pozrieť v tomto návrhu, ak ste si ho náhodou pozerali, tak ide o veľmi obšírnu zmenu ústavy a pozostáva vlastne zo zmeny jedného číselka v našej ústave. A to čísla 150 na číslo 79. Čo to znamená? Možno niektorí viete, niektorí nie. Navrhujeme, aby sa počet poslancov Národnej rady znížil zo 150 kusov na 79 kusov.
Kým som nebol súčasťou parlamentu, tak som, priznám sa, veľmi často tým pocitom trpel, keď som videl záznam z rokovania v televízii, alebo teda záznam z rokovania Národnej rady v televízii, kedy poloprázdna sála rozhodovala o osude ľudí a kedy som videl vlastne, ako naši zástupcovia ľudu "veľmi aktívne" sa zúčastňujú týchto rokovaní. Myslím si, že každý z nás minimálne na mítingoch, volebných, sa tvári pred svojimi budúcimi voličmi, ako chce zastupovať vôľu ľudí a keď ho potom ľudia zvolia do parlamentu, tak s týmto pocitom veľakrát vstáva a líha do postele, že on je vlastne reprezentantom vôle ľudí a tvári sa, že teda v tomto duchu sa aj naozaj správa.
Ja si však myslím a som, aj teda s mojimi kolegami, presvedčený, že vôľa ľudí je takisto aj tá, aby sme zabezpečili efektívnu správu štátu. A efektívna správa štátu znamená, aby sme na jednej strane efektívne vyberali peniaze od tých, ktorí peniaze do štátneho rozpočtu majú platiť, a na druhej strane postrážili ich efektívne míňanie. A medzi efektívne míňanie vybraných peňazí znamená, alebo teda patrí aj platiť to, čo naozaj je nevyhnutné, a neplatiť to, čo nevyhnutné nie je. A dupľom v tejto dobe, kedy ľudí presviedčame a hlavne naša koalícia, keď ľudí presviedča o tom, že musíme šetriť na každom jednom mieste a veľakrát aj na úkor životnej úrovne ľudí, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je naozaj efektívne platiť v Národnej rade sedemdesiat, či stopäťdesiat poslancov. Vtedy, keď som súčasťou parlamentu nebol, myslel som si, že nie je to efektívne. A dnes, kedy súčasťou parlamentu už nejaký ten mesiac som, som o tom presvedčený, že to nie je efektívne. Vidíme to aj teraz, keď sa pozrieme do tejto rokovacej sály, kedy tu je z opozície prítomných, momentálne traja poslanci a z koalície odhadom možno dvadsiati poslanci. Jasné, videl som v médiách názory také, že čo tam ten Matovič, to je populizmus. Veď, myslím si, že aj predseda Národnej rady to povedal, že poslanci pracujú v kanceláriách. Som presvedčený, že keby teraz sa idem pozrieť do garáže, tak autíčka z garáže vybiehajú von a v kanceláriách žiadni poslanci teraz momentálne nepracujú. A keď, tak možno pár, ktorých by sme narátali na prstoch možno dvoch rúk. Každopádne, v tejto sále momentálne sa nachádza maximálne tridsať ľudí, ľudia platia stopäťdesiat, prišiel tridsiaty prvý. A toto, si myslíme, že nie je zastupovanie záujmov našich voličov, ak my dovolíme takúto neefektivitu.
Samozrejme, hovorí sa, taká stará ľudová múdrosť, že kapry si samy rybník nevypustia. Takže je to taká trošku paradoxná úloha pre tento zákonodarný zbor, aby si, aby pri tomto hlasovaní alebo pri postavení sa k tejto otázke v prvom rade bral do úvahy záujem voliča, a nie záujem svoj vlastný alebo svojich kolegov. Myslím si a dopredu predpokladám podľa tých vašich reakcií, ktoré som mal možnosť vidieť ako reakciu na nami predložený návrh zákona, že tá falošná nejaká kolegialita alebo strach o vlastné miestečko v parlamente zvíťazí a väčšina ľudí v tomto parlamente bude hlasovať proti tomuto nášmu návrhu. Samozrejme, budete si vymýšľať výhovorky, nehovorím vás, ako spolieham sa aspoň na vás, ktorí tu ste, že budete hlasovať za. Ale myslím si, že práve tí, ktorí už teraz dávno sú niekde v autíčku a cestujú domov, či už za svojou rodinou alebo za svojimi inými záľubami, miesto toho, aby boli tu v sále a možno sa na túto otázku bavili, tak myslím si, že záujem týchto ľudí je ten, aby aj nabudúce v tejto rokovacej sále sedeli a uvedomujú si, že ak by sa ten počet poslancov plus - mínus znížil na polovičku, tak pravdepodobnosť, že tu budú, tak sa dramaticky znižuje.
Ja osobne napriek tomu, že ak by sa počet poslancov výrazne znížil a tá pravdepodobnosť toho, že ja by som sa tu vyskytol, sa týmto zníži, budem hlasovať v tomto prípade za. Lebo naozaj som presvedčený, že ľudia nám dali mandát na to, aby sme spravovali veci verejné efektívne. A ak chceme na ľuďoch šetriť, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je nevyhnutné, alebo sme ich presviedčali, že je nevyhnutné zvýšiť DPH-áčku o percento, že sú nevyhnutné iné kroky, ktorými ich zaťažujeme, priamo ich peňaženky, tak mali by sme v prvom rade začať od seba. A začať od seba znamená začať, alebo byť príkladom, čiže začať šetriť od seba.
Samozrejme, ľudia nás volili na štyri roky, tak ten náš návrh nehovorí o znížení počtu poslancov dnes alebo v tomto volebnom období. Hovoríme o znížení počtu poslancov od nasledujúceho volebného obdobia. Tam bolo, celkom úsmevnú reakciu som videl, neviem, ktorý opozičný poslanec to už bol, ale keď sa ho médiá pýtali, že čo si o tomto návrhu myslí, že znížiť počet poslancov na sedemdesiat deväť, tak sa začal rozčuľovať, že teda tým sledujeme, že chceme vlastne sedemdesiat jeden opozičných poslancov postaviť mimo parlament. Zhodou okolností číslo sedemdesiat deväť zodpovedá počtu poslancov koalície. Ale tam to bolo vcelku, teda pre mňa úsmevné, keď som videl, že ten opozičný poslanec si nebol schopný ani prečítať návrh zákona a nebol ho schopný pochopiť, čo tým vlastne myslíme. A naozaj, ten návrh zákona je veľmi jednoduchý, je to o zmene jedného jediného čísla, zo 150 na 79.
Čiže tie výhovorky budú určite z vašej strany, ak nejaké budú, alebo ak sa budete obhajovať pred svojimi voličmi alebo pred ľuďmi, že prečo ste nehlasovali za tento návrh, tak budete ich používať rozličné. Taká najčastejšia sa objavuje, že ak tu bude menej poslancov, potom bude ľahšie si kúpiť tú väčšinu v parlamente, potom bude ľahšie, skorej si nejaká záujmová skupina alebo finančná skupina alebo nejakí finanční žraloci - už tu máme iba dvoch opozičných poslancov - tak si ľahšie kúpia vlastne väčšinu a zabezpečia si takýmto spôsobom priechodnosť v parlamente. Osobne som presvedčený, že to je hlúposť, poriadna, a obyčajná trápna výhovorka. Naozaj si myslím, že ak by sa počet poslancov znížil a nebojím sa povedať, že by sme zabezpečili odchod možno tých darmožráčov, ako to zvyknem hovoriť, alebo teda tých ľudí, ktorí nepracujú alebo ktorí sem prídu päť minút pred hlasovaním, narýchlo sa zapíšu v prezentačnej listine, odhlasujú si, idú preč a potom pred piatou, zase päť minút, prídu, znovu si odhlasujú a idú preč, tak títo ľudia by tu vôbec v tej rokovacej sále nechýbali. A ak by sme takýmto spôsobom týchto ľudí dostali preč a tých menej poslancov by tu bolo, tak by boli tí zostávajúci poslanci omnoho viac na očiach, omnoho viac by si ľudia vedeli stotožniť možno toho svojho poslanca, ktorý zastupuje ich záujmy, a nebola by to taká nejaká veľká anonymná, zbytočne veľká anonymná masa. Možno ďalšia výhovorka, taká najčastejšia, s ktorou som sa zatiaľ stretol, odkedy sme ten návrh zákona podali, bolo to, že akú hlúposť navrhujeme, aby každý okres mal jedného poslanca. Takisto tu je obrovské nepochopenie a vlastne neschopnosť prečítať si aspoň ten návrh zákona, ktorý predkladáme. My nenavrhujeme zmenu volebného systému, my navrhujeme jedného jediného čísla, ktoré zhodou okolností - 79 - zodpovedná počtu okresov, ale to zhodou okolností. Do budúcna nám to teoreticky umožňuje možno rozmýšľať nad takým niečím, že by počet poslancov, alebo sa zmenil aj ten volebný systém, že by možno nejaké okresy alebo obvody, ktoré by lepšie zodpovedali alebo mali lepšie rozložený počet obyvateľov, tak by mali každý svojho vlastného poslanca. Osobne som presvedčený, že by to bol najideálnejší systém pre Slovenskú republiku, ale vopred uznávam, že nie je žiadne politická vôľa v takomto duchu volebný systém zmeniť. Takže takúto nádej nemám, že by takáto zmena prešla v najbližšom období. Ale, teda, každopádne, ešte raz. My nenavrhujem zmenu volebného systému, nenavrhujeme systém, aby mal každý okres jedného poslanca. Navrhujeme iba, aby počet poslancov volebných na základe súčasného volebného systému bol 79. Prečo 79? Každopádne si myslíme, že je preventívne dobre, ak by sa znižoval počet poslancov, znížiť počet poslancov na nepárne číslo, aby sme sa prípadne vyhli nejakému volebnému patu alebo nejakým nerozhodným zbytočným situáciám. Z toho dôvodu nepárne číslo.
A 79 preto, lebo to je z našej strany taký kompromis. Keď sme si pozerali počty poslancov v ostatných krajinách a na Slovensku, tak možno Slovensku by stačilo aj dvadsať päť poslancov, možno tridsať, možno štyridsať. Ale dobre, dali sme sedemdesiat deväť, aby sa to podobalo počtu okresov a je to približne polovička. Sme otvorení v tejto otázke, ak by sme mali tú vôľu posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, sme otvorení v tejto otázke sa dohodnúť a dohadovať na čomkoľvek. Ako ide nám o to, nie na čomkoľvek, na stopäťdesiatke určite nie. Ale ide nám o to, aby sme sa vydali touto cestou a nabrali odvahu a dokázali ľuďom, že si dokážeme aj sami sebe, kapry, vypustiť ten rybníček. Že dokážeme viac pozerať na vôľu ľudí ako na svoj vlastný záujem, na svoj vlastný sebecký záujem. Pozerať sa na to, či na budúce si tu zabezpečíme miestečko a neznižovať si šancu a sa do parlamentu dostať. Čiže, ak by toto mala byť otázka, ak s týmto by ste mali niekto psychický problém, že tu navrhujeme 79 a práve toto číslo sa vám nepáči. Úplne v pohode, poďme sa baviť, či teda to nemôžeme, to číslo prípadne zvýšiť na stovku, ktorú presadzovala SaS v referende. Možno, ak by ani to nestačilo, tak možno stodesať. Ale jednoducho, samozrejme, tá vôľa je taká, aby sme sa vydali touto cestou, aby sme ľuďom ukázali, že dokážeme znížiť počet poslancov a sme presvedčení, že, teda, toto číslo by bolo správne. Samozrejme, sme otvorení sa o ňom baviť. Môže byť aj sedemdesiatpäť. A keď sa dokážeme dohodnúť na päťdesiatich, ja budem najšťastnejší.
Čiže, ak by som to zhrnul. Kým som bol v parlamente, som si myslel, že tých veľa poslancov je tu úplne zbytočných. A po tých x-mesiacoch v parlamente som naozaj o tom úprimne presvedčený, že minimálne polovička z nás je tu úplne zbytočných. Hlavne tých, ak, teda, by ste si dávali otázku, ktorých, tak hlavne tých, ktorí sa správajú v tom duchu, že naozaj chodia na hlasovanie alebo na schôdzu Národnej rady, v tom duchu, že prichádzajú o tri štvrte na jedenásť, keď už sa, alebo ešte možno aj neskôr, k tej pol dvanástej, rýchlo sa zapíšu, odhlasujú, odchádzajú, potom znova prídu pred piatou, odhlasujú a odchádzajú preč. V tom medziobdobí sa nevenujú ani voličom, robia si svoje vlastné kšeftíky a týchto ľudí považujem, tak ako som x-krát povedal, za darmožráčov, ktorí tu nemajú čo robiť. A myslím si, že ak od ľudí, ešte raz, keď chceme, aby sme, ľudia pochopili, že musíme šetriť, tak v prvom rade my musíme ukázať, že sme schopní šetriť tam, kde šetriť môžme. A na počte poslancov určite šetriť môžeme.
Pevne verím, že pri hlasovaní o tomto zákone nevyhrá nejaká taká ješitnosť a falošná kolegialita a posuniete tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz opakujem. Sme otvorení dohode, ak by ste sa zmilovali nad tým zákonom a posunuli ho do druhého čítania, vieme sa dohodnúť na počte, aj na tom počte, ktorý navrhovala SaS-ka. A ak by ste aj teda tento zákon nepredložili, či neposunuli do druhého čítania, môžem vám na tomto mieste sľúbiť, že znova ho predložíme za polroka, aby sme splnili zákonnú podmienky. A ak za polroka sa znova sa tak zachováte, tak ho predložíme aj za rok, aj za tri polroky, aj za štyri polroky. A predložíme ho toľkokrát, koľko počas trvania tohto volebného obdobia predložiť budeme môcť. Keď si kladiete otázku, prečo takýto zákon predkladáme a prečo ho nepredkladáme až po dohode nejako v koalícii, alebo teda, vlastne medzi koalíciou a opozíciou? Predkladáme ho preto, lebo si myslíme, že na tejto veci sa netreba vopred nejako kuloárne dohodovať. A druhá vec je, že nie je žiadna a vôľa medzi vami, aby sme sa na tejto otázke dohodli. A ľuďom musíme opakovane ukazovať alebo vám nadstavovať zrkadlo a ľuďom ukazovať, ktorí poslanci v Národnej rade sledujú záujem svojich voličov a ktorým poslancom v Národnej rade ide v prvom rade o záujem svoj vlastný. Ďakujem pekne.
