Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Fronc, samozrejme, že ja si uvedomujem, že predseda alebo predsedníčka vlády sa nemôže vyjadrovať ku všetkému a všetkému nemôže rozumieť, ale ja som sa zameral iba na to, k čomu sa vyjadrovala. K tej kauze sa predsa vyjadrovala, však sa postavila za ňu. Mala tlačovú konferenciu. Takisto sa vyjadrovala ku diaľniciam a takisto sa vyjadrovala k vysokým školám. Takže kritizoval som len to, k čomu dala svoje stanovisko. Nie k tomu, na čo nemá vplyv.
Pán poslanec Osuský, ja som takisto hodnotil jednoročné obdobie tejto vlády, nie naše obdobie, lebo to by sme tu boli nie do rána, ale možno týždeň. A vy ako bývalý prorektor a súčasný pedagóg by ste mali vedieť, že sa veci zhoršili. Veci sa nepohli dopredu, veci sa zhoršili, pokiaľ ide o byrokraciu v európskych fondoch. Skúste podať projekt a budete vidieť, že ako to je.
A pokiaľ ide o financovanie, ja som, my si uvedomujeme, že je konsolidačný balíček, ale je fakt, že školstvo v rámci vnútornej alokácie peňazí v štátnom rozpočte je na tom horšie o 1 % vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. To, čo ste kritizovali u nás, tak vy robíte. Vy jednoducho robíte a to percento je nižšie.
Pán poslanec Stanko, veď pri tých diaľniciach, tam to ako zďaleka nie je len jedno kritérium - cena. Takto sa už nesúťaží nikde. Minimálne je dvojkolové, dvojkolová súťaž, kde cena môže robiť tak 70 %, a takí, ktorí prichádzajú s technológiami, ktoré sú 20, 30, 40 rokov staré, tak také technológie sa jednoducho do úvahy neberú a cena sa berie len za takých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže, vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská národná strana veľmi pozorne a zodpovedne sledovala činnosť predsedkyne vlády a vzhľadom na to, že podľa nášho názoru výsledky za prvý rok vládnutia sú žalostné, tak poslanecký klub Slovenskej národnej strany jednoznačne podporuje vyslovenie nedôvery Ivete Radičovej.
Od novej vlády majú občania, vždy i politickí partneri určité očakávania, no predsedníčka vlády ich nenaplnila, naopak, Slovensko upadá takmer vo všetkých parametroch. Za rok činnosti Ivety Radičovej sme v situácii, keď sa nám rozpadáva sociálny systém, sudcovský stav, Policajný zbor Slovenskej republiky, ale aj rezort školstva, nehovoriac o úpadku slovenskej armády.
Pani premiérka začala svoju činnosť tým, že sa obklopila najmä ľuďmi z jedného politického spektra, ďalej ľuďmi z tretieho sektora, čím v podstate dehonestovala celý tretí sektor, pretože ten nie je na to, aby vládol, ten má vládu kontrolovať, a tým, že sa tí ľudia dostanú do výkonných funkcií, tak samý tretí sektor stráca svoje opodstatnenie. No a, samozrejme, aj úderkou mladíkov z SDKÚ. Najnovšie sa jej rozpadáva aj zbor poradcov, veď jedného z nich nedávno obvinili v korupčnej afére, a pokiaľ viem, aj pani štátnej tajomníčke na ministerstve práce.
Žiaľ, pani premiérka kryje aj korupčnú aféru vlastnej politickej strany, výsledkom čoho je akurát to, že sa zosmiešnila pred celým národom. Premiérka nepočúva tých, ktorí ju žiadajú o riešenie problémov, nepočúva dôchodcov, sociálne slabšie skupiny, nepočúva ani zástupcov parlamentných strán. Predseda Slovenskej národnej strany pán Slota ju začiatkom leta požiadal o riešenie závažných skutočností ohľadom osoby súčasného policajného prezidenta pána Spišiaka, predložil jej konkrétne listinné dôkazy i nahrávku, ale výsledok riešenia sa rovná nule. Znamená to, že sa kryjú aj ľudia, u ktorých je podozrenie z porušovania zákonov?
Výsledkom práce Ivety Radičovej po roku vládnutia je čoraz nižšia vnútorná spotreba, prepad reálnych miezd, absurdne nízka podpora domácej výroby s výsledkom obrovského objemu dovozu zo zahraničia a vyšších cien výrobku. Patríme k štátom Európskej únie s najvyšším percentom dovozu potravín, hoci by sme v mnohých komunitách boli aj sme sebestační.
Pani Iveta Radičová riadi vládu tak, že nastáva úpadok pôdohospodárstva, školstva, zdravotníctva, ticho sa prizerá rozkladaniu a politizácii súdnictva i prokuratúry. Nekoncepčnými opatreniami likviduje živnostenský stav a nerieši rómsku otázku, ktorá začína spôsobovať najväčšiu záťaž nášho sociálneho systému. Dehonestuje zahraničných Slovákov tým, že Úrad pre Slovákov v zahraničí riadi úradník na Úrade vlády Slovenskej republiky a nie člen vlády, ako by si táto oblasť záujmov vyžadovala.
Pani Iveta Radičová nemá politickú silu vo vlastnej strane, ale ani autoritu politických partnerov, veď nie je schopná dosiahnuť konsenzus v tak aktuálnej a zodpovednej téme, akou je podpora eurovalu.
Pre Slovenskú národnú stranu je prioritou téma presadzovania národno-štátnych záujmov, no pani premiérka vedie túto vládu k absolútnemu opaku. Pri vyjadreniach maďarskej vlády sa strká hlava do piesku a postupne sa prizeráme k vytváraniu územnej samosprávy na Slovensku. Dovolím si povedať, že maďarská vláda musí byť nadšená zo slovenskej vlády, pretože servilnejšieho partnera by asi ťažko našla.
Funkcia predsedu vlády je najvyššou výkonnou funkciou, a preto si vyžaduje, aby na jej mieste bola vysokozodpovedná, kvalifikovaná a uznávaná osobnosť, ktorej vyjadrenia sa nemenia každý deň a ktorého nezosmiešňujú aj vlastní kolegovia či podriadení. Predseda vlády predsa musí dať vládnutiu nejakú filozofiu, udávať tempo a nielen myslieť na seba a vlastný piár.
Žiaľ, ide nám druhá vlna krízy a aké sú východiská Slovenska? Obrovská nezamestnanosť, zanedbaná infraštruktúra, znižovanie výdavkov do vedy a slabý premiér. Znižovanie výdavkov do školstva a vedy ja osobne považujem za vašu najväčšiu chybu, pani premiérka, pretože to nie je o konsolidácii, nakoľko táto vláda míňa o 18 mld. Sk viac, ako míňala minulá alebo naša vláda. Ale na školstvo z týchto 18 mld. Sk nešla ani koruna, naopak, školstvo má o 300 mil., zhruba o 300 mil. slovenských korún menší rozpočet, ako bol za minulej vlády. Čiže to nie je konsolidácia, že nejdú peniaze do školstva, ale to je problém vnútornej alokácie rozpočtu, tak ako ste kritizovali nás, ale za vašej vlády je podiel prostriedkov zo 14,4 % v rámci štátneho rozpočtu, klesol na 13,78 a v návrhu na budúci rok máte pokles na 13,19 % zo štátneho rozpočtu. Pokles v rámci HDP na vedu a výskum klesol z 0,32 na 0,28 a je nepochopiteľné, ako je možné, aby sa do školstva a vedy dával taký malý finančný objem.
To, že vaše výroky a prehlásenia, žiaľ, nemajú žiadnu vážnosť, dosvedčuje obrovské množstvo vašich protirečení alebo nepravdivých výrokov. Pre krátkosť času uvediem len niektoré z nich. Úplne prvým, pokiaľ si spomínam, bolo to, že ste povedali v diskusnej relácii, že nikdy nepôjdete sama do diskusií. Myslím, že to bolo povedané v televízii Markíza. Týždeň na to ste boli sama v Slovenskej televízii v "O päť minút dvanásť", samozrejme, že s novým formátom, ktorý začal akurát s vaším vládnutím.
Tvrdili ste, že sa nebude privatizovať a zvyšovať dane.
Elektronické aukcie. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu vybralo poradcu pre učebnice bez súťaže s nastrčenou firmou, ktorú dokonca odporučil poradca a uviedol to aj pred poslaneckým výborom a vybral aj vydavateľstvo, ktoré by malo zabezpečiť to, aby učebnice boli. Učebnice, samozrejme, neboli, peniaze, predpokladám, že sa vyplatili a štátni úradníci mali týždeň alebo mesiac voľno.
Digitalizácia študijných programov. Osobne ste boli, pani premiérka, na predvádzaní súkromnej spoločnosti, ktorá zadarmo dala tento program do 127 škôl. Ale v ten deň už bolo uverejnené na Ústave informácií a prognóz v školstve, rukou napísané dve faktúry, každá na milión slovenských korún, práve v tejto spoločnosti, ktorú ste vy boli ukazovať. Čiže nebolo to zadarmo a boli zaplatené dva milióny slovenských korún. Následne táto spoločnosť povedala, že za 12 mil. eur, 360 mil. slovenských korún, dodá počítače do všetkých škôl. Takže už nie zadarmo. Mne to pripadá tak, ako keby sme si dali postaviť sto metrov diaľnice, potom by sme sa po nej prešli, a keď sme zistili, že je prevádzky spôsobilá, tak by sme si ďalších 200 už kilometrov doobjednali za cenu, ktorú nadiktuje tento partner. Pýtam sa preto, prečo nebola elektronická aukcia? Prečo nebolo výberové konanie? A dúfam, že ani nebude.
Vrátim sa ešte k diaľniciam a PPP projektom, ktoré ste s takou pompou ohlasovali, že ste ich zrušili. No, skúste sa len rozpomenúť, ako to ono v skutočnosti bolo. Je pravdou, že vy ste zrušili druhý balík, ale tretí balík, ktorý mal ísť okolo Žiliny, tunel Višňové, ten ste predsa presadzovali. Aj vy, pani premiérka, aj pán prvý podpredseda vlády, pán minister dopravy. Pozrite si vlastné vyjadrenia, ako to bolo. Boli ste za tento tretí balík, za toto PPP, nechcem povedať, či vzhľadom, alebo nezvhľadom na to, že tam boli zahraničné firmy, ale presadzovali ste ho. Vzhľadom na to, že na Koaličnej rade sa vám nepodarilo presvedčiť pána Sulíka, tak ste večer vyhlásili, že Slovensko ušetrilo 3 mld. eur. No ale keď to pán minister presadzoval a vy ste povedali, že ste ušetrili, jak to, že ste ho neodvolali? Tak buď platí jedno, alebo platí druhé.
Samozrejme, odvtedy neviete ako ďalej, pretože vláda schválila koncepciu výstavby diaľnic, akú som ja ešte teda nezažil, kde sa prakticky stavia bez ladu a skladu, skôr by som povedal, kde sa len trošku dá, tak sa rýchlo začne stavať bez ohľadu na to, aká je kde dopravná intenzita a aké je dopravné zaťaženie. Tak sa... (Reakcia ministra.) Viem. Tak sa stalo, že na tunel Višňové nemáte finančné prostriedky dodnes. A v tom materiáli, ktorý bol schválený, pán minister, nie je napísané, z čoho postavíte Višňové, tam sú tri varianty. Čiže nič. Buď pôžička, alebo európske fondy. Len ste zabudli, že európske fondy, že tunel sa stavia 5 rokov. Čiže nie je v tej koncepcii tunel Višňové, ako najhorší a najkritickejší úsek, ktorý by ste mali stavať, keby ste len trošku dopravné plánovanie poznali, ako prvý, nie ako posledný. A nestaviate dodnes, čo považujem za chybu. (Reakcia ministra: "Už mal byť postavený.") To je pravda.
Ďalej by som sa ešte dotkol, pani premiérka, k schváleniu vysokých škôl, kde si tak isto šliapete na jazyk, pretože ste povedali, že tadiaľto cesta nevedie, a mesiac na to ste schválili ďalšiu malilinkú súkromnú vysokú školu. Žeby ďalší poradca? (Reakcia premiérky.) Nie. Nie. Súd, že musia vzniknúť, nevyhrali, mohli ste to vo vláde zamietnuť. Vyhrali súd akurát, že to na vládu musí ísť, ale kľudne ste to mohli zamietnuť. Aj ste to zamietnuť mali, aj vy podľa mňa by ste to rada zamietli.
Pokiaľ ide o fondy Európskej únie, za rok sa neurobilo nič. Ja naozaj mám pocit, pretože - ešte raz - zospodu ako učiteľ vidím, že faktúry sa preplácajú šesť mesiacov. Ak je faktúra bez chyby a dáte si ju na ministerstvo školstva a ministerstvo financií, šesť mesiacov čakáte, kým úradníci vám túto faktúru odsúhlasia a pošlú finančné prostriedky. Neurobilo sa nič v rámci toho, aby sa administratíva obmedzila, keď už.
Ďalšie vaše vyjadrenie ohľadne pevných cien. Pamätám si, ako ste povedali, že "pevná cena, no tak to snáď nie". Na druhý deň sa zistilo, že sa porušujú pravidlá FIDIK-u, Medzinárodnej inžinierskej a konzultačnej organizácie, ktorá absolútne nepripúšťa to, aby inflácia bola započítaná do ceny, a skončila celá filozofia pevných cien. Najhoršie na tom je to, že sa nám začínajú sťažovať aj súkromní podnikatelia, ktorí nechápu, prečo pri výstavbe diaľnic sa tak upúšťa od kvality a od toho, čo sa v súčasnosti deje, preto aj tie ceny také, ako sú, pretože v súčasnosti pri výberových konaniach sa vôbec nepožadujú referencie napríklad na tunely, nepožadujú sa referencie a skúsenosti s podmienkami FIDIK Žltá kniha, nepožadujú sa referencie na certifikáty riadenia a kvality v zmysle noriem 1400, 1801 a podobne. Pýtam sa: prečo asi? Prečo taký pokles z úrovne kvality? Nie je to preto, aby mohli vyhrávať chodníkové firmy? Nie je to preto, aby sa vyhrávali tendre za 15 až 20 %, pokiaľ je, projekčné práce alebo dozory? A 50 % stavebné práce, pán prvý podpredseda vlády, vy musíte vedieť, že to nehrá, to nie je normálne. Viete, aké sú tam naprojektované mostné konštrukcie? (Reakcia ministra.) Áno. Sú tam i nosníky i... (Reakcia ministra.) No to nie sú, ja som ten návrh videl, sú tam i oceľové nosníky, ktoré budú v zozvárané zváracej dielni, natreté lacným náterom a za päť rokov budeme musieť tieto naše diaľnice, ktoré budú nekvalitné, určite opravovať.
Vzhľadom na to, že výsledky tejto vlády sú také, ako sú, poslanecký klub Slovenskej národnej strany z týchto dôvodov s plnou vážnosťou podpísal návrh vysloviť nedôveru premiérke a vyjadrujeme presvedčenie, že tento návrh aj schválený bude.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Začnem tou televíziou včerajšou. Pokiaľ ide o teba, tak ja som len jednu jedinú vec povedal, že už ty si predložil reformu ako poslanec, nie ako minister, lebo si nebol vtedy ministrom, ako poslanec Národnej rady. To si predložil, to je fakt. A ja som to bral tak, že som ťa pochválil, lebo ty si už cítil zrejme, že tá reforma je asi pripravená, keď si našiel odvahu ju do Národnej rady predložiť. A predkladal si ju dosť agresívne, myslím, pokiaľ si na to pamätám. Takže toľko k tomu včerajšku.
Tých 30 %. No tak minimálne v tých hodinách to je, pretože týždenne to bolo 26 – 28 hodín a teraz je to 18 hodín. Čiže jednoducho fyzicky sa menej učí.
No a pokiaľ ide o ten obsah, tak ja neviem, ale možno keby si si prešiel všetky tie ISCED-y, tak by si videl, že to zadanie bolo minimálne tých 30 až 40 % dole. A robili to tie predmetové komisie. Treba na tom, samozrejme, ďalej pokračovať, ale minimálne v tých hodinách sa to podarilo.
K tým investičným stimulom. Tak, samozrejme, ale je aj pravda tá, že tie eurofondy ktoré teraz sú, priniesli do rozpočtu minimálne taký finančný objem, ako sa tu vydáva v štátnom rozpočte. Takže takéto investičné stimuly sú, ale nám je trošku ľúto, a to aj pánovi ministrovi tak nejako vyčítam, že klesá nám pomer peňazí, ktoré idú do školstva vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a k HDP. Za rok nám to kleslo, teraz nám to klesá v tomto roku a v budúcom roku nám to bude klesať o 1 % vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. A to je veľa.

Ja len dve-tri poznámky, lebo viac povedané nebolo.
Pani poslankyňa, ale veď riaditeľ má možnosti, ako nejako ustrážiť kto sa kde a ako vzdeláva, pretože ten proces prebieha aj počas vyučovania a niekto musí suplovať. Čiže nie je to také úplne bezbrehé, že niekto sa zoberie na dva týždne a bude sa vzdelávať a riaditeľ o tom nebude vedieť. To v tom zákone ošetrené je. Čiže nie je to tak, že riaditeľ nemá možnosti, ako riadiť a usmerňovať vzdelávanie svojich pedagógov. To v zákone bolo. Pokiaľ to nie je dotiahnuté, súhlasím s tým, aby sa toto, povedzme, v tomto zákone dotiahlo.
Nikto nikdy nepovedal, že ten, kto má viac kreditov, je lepší pedagóg. To nikto nikdy nepovedal. Ani ten zákon nebol kvôli takémuto postoju zriadený. My sme povedali jedno, že ak sa pedagóg vzdeláva, je korektné, aby to mal zaplatené. A my chceme, aby sa vzdelávali pedagógovia, pretože vývoj je mimoriadne rýchly. Tak sme považovali za korektné, aby učitelia toto vzdelávanie mali zaplatené. A preto vznikol celý tento systém, celý tento mechanizmus. Ale zas mu nepridávajte to, čo tam nie je, pretože my dneska nemáme nástroje, a ešte dlho tie nástroje nebudú, aby sme mohli pedagógov odmeňovať podľa výsledkov kvality práce. Nie je na to ani PISA, ani monitor, ani maturity. Jednoducho nemáme také mechanizmy. Keď o desať-pätnásť rokov budú, potom môžeme povedať, áno, pedagógov budeme odmeňovať podľa výsledkov žiakov. A to som ešte zvedavý , aké budú diskusie o tom, že žiaci akí sú tam, z akého sú tam prostredia a tak ďalej. Takže treba tomu zákonu dať to, čo tam je a nejako nekritizovať to, čo tam ani nie je ani nebolo cieľom.

Pán poslanec Zajac musím povedať, že ste to mali celkom dobre pripravené. Aj tá kritika, ktorá tam bola, tohto návrhu je správna. Škoda len tej opäť úvodnej politickej vsuvky, keď ste hovorili o tom, že je to poznačené tým, že sme to prijali my a že je to centralistické. No škoda, že ste nepovedali, v čom je to centralistické, pretože to je na 100 % dobrovoľné. Ten zákon je dobrovoľný a postavený motivačne. Naopak, to, čo sa teraz trošku zavádza, to je to, čo ste aj vy spomínali pri tej kompetencii riaditeľov, ktorá subjektívny vplyv do tohto systému zavádza. To môže spôsobiť to, že nebude tento zákon na 100 % objektívny.
Povedali ste, že nemá význam pre pedagógov si zvyšovať svoju kvalifikačnú triedu. Ak máte tridsať kreditov, môžete robiť rovno II. kvalifikačnú skúšku. Budete tam mať o 12 % vyšší plat. A opäť môžete v tej vyššej kvalifikačnej skúške zbierať kredity. My sme napočítali, že jeden pedagóg by v rámci desaťročného až dvanásťročného pôsobenia takýmto systémom vedel získať až o 42 % vyšší plat, ako je len ten klasický, keby sa nezúčastnil tohto systému. Alebo sa to týka aj jeho kolegu, ktorý je takisto starý, ale nevstúpi dobrovoľne do tohto systému.
K tej slovenčine. Správne slovo nie je kariérny, ale kariérový.
A chcel by som povedať, že tie pripomienky, ktoré ste mali, tak na 80 % obsahujú to, čo sme už hovorili my s pani poslankyňou Obrimčákovou. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beblavý, ale veď ten osobný príplatok je v rukách riaditeľov škôl. Kto iný ako riaditeľ školy môže ohodnotiť pedagogický výkon? Ale povedzme to, kto mu v rámci mimopedagogických činností najviac pomáha. Pokiaľ mám vedomosti, tak viem, že to môže byť niekedy až do úrovne 8 až 11 %. Čiže to sme do systému nedávali z toho dôvodu, aby túto kompetenciu, ktorá riaditeľom škôl patrí, vedeli takýmto spôsobom ohodnotiť.
Pokiaľ ide o pedagogický výkon, ten je takisto v súčasnom zákone, v súčasnom modeli.
A kredity za napísanie učebnice sa prideľujú. Ale práve v tomto zákone je uvedené, že sa nemusia prideliť, že riaditeľ školy má právo kredity neprideliť len za tú učebnicu, ktorá je napísaná, povedzme, nebude využívaná v jeho škole alebo v jeho triede. Ale proste má kompetenciu kredity neprideliť. To považujeme za chybu.
No a pokiaľ ide o súkromné školy. Veď my máme predsa v zákone napísané, že všetky školy sú rovnocenné, štátne školy, verejné školy, cirkevné školy a súkromné školy sú rovnocenné. Nevidím dôvod, prečo by sme súkromným školám mali dávať niečo iné, experimentálne alebo ja neviem aké, vyhýbam sa slovu kvalitnejšie. Nevidím tu najmenší dôvod na to. Pokiaľ chcú robiť experimenty, sú projekty, môžu sa prihlásiť do projektov. A to sa aj deje. A v rámci projektov si môžu získať finančné prostriedky.
Pokiaľ ide o platy v týchto školách. Veď majú 100-percentnú štátnu dotáciu. To znamená, že akonáhle berú súkromné školy štátnu dotáciu, musia mať rovnaké pravidlá pre mzdy, ako ich majú verejné vysoké školy, pretože je to jediné korektné. Nemôže mať iný typ školy z tých istých peňazí inú výšky platu. Prečo by ju mal mať? Na to je kreditový systém, ktorý môže tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem snažiť byť trošku stručnejší a pragmatickejší.
Na úvod by som chcel povedať, že naozaj zákon o pedagogických zamestnancoch bol jedným z nosných kameňov celej školskej reformy. Dokonca si dovolím povedať, že je na úrovni školského zákona, pretože zasahuje podstatným spôsobom do života takmer 70 000 pedagógov.
Súhlasím aj s tým, že počas jeho krátkej existencie je naozaj potrebné, aby sa niektoré jeho časti doladili tak, aby bol vyvážený pre všetkých pedagógov, pretože prax ukáže, čo napraviť treba.
Všimol som si aj to, a poviem rovno, že, a to si celkom vážim, táto novela nezasahuje do základných princípov a do celej filozofie zákona ako takého a v podstate ho necháva na ďalšie obdobie postavený na tých princípoch, ktoré boli schválené a na základe ktorých je postavený.
Sú tam ale dve veci, ktoré však dosť podstatne môžu narušiť, vyhýbam sa slovu znehodnotiť, celý tento zákon. A dovolím si na ne poukázať.
Za prvé riziko osobne považujem presun kompetencií na riaditeľov škôl v rámci systému uznávania kreditoch. To považujem za vážnu systémovú chybu, pretože celý ten zákon bol postavený na tom, že subjektívny vplyv tam nebude, pretože sme sa báli toho, že akonáhle sem vpustíme subjektívny vplyv, že niekto môže rozhodovať o kreditoch bez merateľných výsledkov, a ak už tie merateľné výsledky sú, tak môžu ísť do systému, nepotrebujeme tu subjektívny vplyv, tak môže ukrivdiť, môže narobiť škody. A škoda by bola, aby takýto veľký zložitý komplikovaný zákon bol postavený na subjektívnom vplyve niektorých riaditeľov, pretože, ako hovorím, môžu či už svojou neznalosťou alebo aj určitými nie celkom spravodlivými alebo informáciami, alebo odhadom uškodiť tým, ktorí sa poctivo vzdelávajú, tým, že im tieto kredity jednoducho neprisúdi. To považujem za vážnu chybu.
Myslím si, že riešenie by mohlo byť v tom, že aj dnes už je to nastavené tak, že riaditeľ školy predsa súhlasí s tým, kto sa akého vzdelávania zúčastní na základe toho, aké má škola zameranie, potreby, akých pedagógov potrebuje, či má jazykárov a tak ďalej. A v rámci svojho zamerania riaditeľ má také kompetencie, aby takéto niečo schvaľoval. Pokiaľ to nie je celkom dostatočné a je možné, že tam to tak aj je, tak skúsme skôr posúdiť tieto kompetencie, aby riaditeľ mohol v rámci svojich výchovno-vzdelávacích plánov činností rozhodovať o tom, kto sa kde zúčastní. Ale už keď sa niekto toho zúčastní, tak už mu nechajme tie kredity, tak už mu ich neberme, lebo ja to považujem za nespravodlivé a nekorektné voči týmto pedagógom.
Aj tie príklady, ktoré ste uviedli v tej dôvodovej správe, že ak sa niekto zúčastní lyžiarskeho kurzu, tak nemôže mať kredit. Ako je možné, že ho tam ten pán riaditeľ pustil? A ak tam šiel bez jeho súhlasu, tak potom súhlasím, áno, tak ten kredit sa mu uznať nemusí. Ale nevieme, či to bolo alebo nebolo z jeho súhlasom. Čiže tým, že by sme skúsili kompetencie posilniť takýmto spôsobom, tak sa mi zdá byť ten princíp korektnejší. A nezasahuje nám do toho systému toho automatického uznávania kreditov v rámci celého systému.
Ako príklad ste takisto zvolili príklad napísanej učebnice, s tým, že ak je napísaná pre strednú školu, prečo by mal pán učiteľ získavať kredity na základnej škole? Také získavanie tiež nepovažujem za správne. A považujem to za systémovú chybu, pretože ak si zoberieme, koľko autorov máme na napísanie učebníc, tak vidno, že každý, kto učebnicu napíše, by ohodnotený mal byť. On tú učebnicu nepíše pre riaditeľa svojej školy, on tú učebnicu predsa píše pre všetky školy, či už sú základné alebo stredné, pre celé Slovensko. Napísať učebnicu je mimoriadne ťažká a zložitá vec. Neviem, pán minister, či ste napísali niekedy učebnicu. Ja som učebnicu napísal, mám za sebou napísaných šesť skrípt. No to je strašne ťažká práca, pretože pri nej musíte naštudovať obrovské množstvo literatúry, musíte to napísať zrozumiteľne, musíte tam mať grafické obrázky a musíte sa vzdelávať. A, samozrejme, napísať učebnicu bez vzdelávania, bez toho, že by ste nemali prehľad, čo sa deje vo svete v tej danej problematike, nedokážete. Čiže ak niekto napíše učebnicu, tak by mal dostať kredity bez ohľadu na to, čo si pán riaditeľ myslí v tej alebo onej škole. Čiže takisto si myslím, že to bol zlý príklad. A ak niekto sa vzdeláva a niekto má výkony, že to napíše, tak v rámci kreditového systému by, samozrejme, tie kredity uznané mal mať. Samozrejme, ak to domyslíme ďalej, čo bude s osemročnými gymnáziami, kde je aj základná časť výučby, aj pre stredné školy, tak tá učebnica nemôže na jednej škole, na základnej škole na druhom stupni, neplatiť a na osemročnom gymnáziu platiť len zato, že je to osemročné gymnázium.
Čiže ak to začneme ďalej rozvádzať, tak zistíme, že tam sú ďalšie a ďalšie nespravodlivosti voči kreditnému systému. Takže vynechal by som z tohto systému tieto kompetencie subjektívneho odoberania kreditov riaditeľom škôl.
Pozitívom celého tohto návrhu je to zvýšenie taríf na 12-percentný rozdiel. S tým súhlasím. To je aj na základe tých princípov. Ale to navýšenie sa mi zdá byť malé (tie 2 %) Nesúhlasím tu ani s 3 %. Treba to zvýšiť pedagógom najmenej o 6 – 7 %. A siahnuť učiteľom na rekondičné pobyty a na očkovanie, teda siahnuť na to, čo chráni pedagógom zdravie, to, si, pán minister myslím, je asi posledné, čo ste mohli urobiť. A nepovažujem to za spravodlivé ani korektné k učiteľom, aby ste im brali finančné prostriedky na to, aby mohli posilňovať svoje zdravie, a dávať im to do miezd. Buď získate tie prostriedky na mzdy vo vláde, alebo ich nezískate, ale takéto riešenie z pravého vačku do ľavého a ešte na úkor zdravia, si myslím, nie je korektné voči pedagógom.
Ja som už spomínal pri našich stretnutiach, že finančné prostriedky predsa máte alebo štát ich má. Dnes som si opäť pozrel návrh štátneho rozpočtu na tento rok a videl som, že tie výdavky sú v tomto roku o takmer 700 mil. eur vyššie, ako boli v minulom roku, ten schodok je menší kvôli tomu, že sú vyššie príjmy, ale tie výdavky sú vyššie o takmer 19 mld. Sk. Ale na školstvo z toho nešla ani koruna a školstvo má o 11 mil. eur nižšie výdavky. A dokonca vám klesá aj to percento. Kým v minulom roku bol 4,2-percentný podiel prostriedkov na školstvo zo štátneho rozpočtu, v tomto roku je to okolo 3,7 %. Už iba a budúci rok vám to klesne na 3,1 %. Čiže je rapídny počet finančných prostriedkov zo spoločného balíka, ktorý vláda k dispozícii má.
Takže, na záver, pán minister, netreba búchať do stola len kvôli tretiemu sektoru, ale aj tam, najmä kde sa búchať má. A to je na vláde, poprípade parlamente. A tie prostriedky, ktoré navyšujú štátny rozpočet, sa treba snažiť aspoň na úrovni 20 až 25 % pre školstvo získať. Ak by ste to dokázali, tak to 6- až 7-percentné zvýšenie platov sa z týchto peňazí vykryť dá. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Solymos, vaše vystúpenie bolo mimoriadne krátke, ale keď som si vypočul vaše argumenty a v podstate nebol ani jeden jediný argument povedaný, tak si myslím, že na to bolo aj tak dosť dlhé.
Vyčítate nám, že my sa tu chytáme príležitosti, že my sa tu chceme predvádzať. No ale, veď preboha živého, kto, kto predložil a kto vypracoval tento zákon alebo túto novú ústavu, ktorá jednoznačne pripomína to, čo tu bolo za Uhorska? Žiaľ, sa musíme vracať sto rokov dozadu. A voči tomu sa vy neohradíte. Ohradíte sa voči tomu, čo namietame my, ale takisto nepoviete žiadny argument alebo len jedným, jednou vetou poviete, že to, čo predkladá Slovenská národná strana, je zlé a že to nepodporíte a že to treba stiahnuť, ale nepoviete prečo. Nedáte si ani len tú, tú robotu alebo tú námahu, aby ste vecne posúdili, odborne posúdili, že čo tam vlastne máme a či nie sme povinní takýto ochranný mechanizmus naozaj nastaviť, pretože to, čo tu dal zahraničný výbor, to vy veľmi dobre viete, že je o ničom. To je slabé, to je, to je slabý odvar. Tam nie je nič! A dokonca ešte berieme na vedomie, na vedomie to, čo všetko v tej maďarskej ústave bude. Ďakujem.

Vidím, pán poslanec, že sa snažíte odbočiť od toho, čo bolo podstatou vystúpenia pána poslanca a predsedu Slovenskej národnej strany Slotu. Ale, ak by sme mali porovnať tie dva dokumenty, ktoré sme predložili my, a ktoré predložila ani nie vláda, ale bol narýchlo spravený v zahraničnom výbore, tak si len zoberme, že ten hovorí, že Národná rada berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska. To znamená, že zoberieme na vedomie, že sa zmenil oficiálny názov Maďarsko na Magyar Ország, to je taký, ktorý je zhodný s tým, ktorý tu bol za Uhorska?
Že sa hovorí o jednotnom maďarskom národe, že, a teraz citujem, cítil zodpovednosť za krajanov a teraz nesie, zodpovednosť za krajanov v zahraničí, že volebné právo už majú aj takí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. A ešte uvidíme, aké budú prijaté zákony, pretože táto ústava umožňuje nielen volebné právo, ale možno, teda ústava umožňuje aj právo byť volený. A toto všetko naša Národná rada má zobrať na vedomie.
Takže si myslím, že pokiaľ sa len trošku korektne a seriózne zachováme, a zatiaľ som nepočul nič, čo by vadilo v tom, čo sme predložili my, poslanci za Slovenskú národnú stranu, tak Národná rada by mala prijať tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.

Pán kolega, vy sa dovolávate štandardov, ale možnože buďte rád, že žiadne štandardy nie sú, pretože ak v tomto návrhu zákona je to, že takmer v každom úradnom styku sa bude môcť používať už iba jazyk národnostnej menšiny, tak sa pýtam, načo tu má byť štandard? To máte v podstate stopercentné použitia možností využitia, takže všade.
A ďalej, vy hovoríte, že len v podstate vždy vtedy, keď Strana maďarskej koalície, alebo teraz Most – Híd, teda ak členovia politických prezentácií národnostnej menšiny sú vo vláde, sa veci pohnú dopredu. Ale z toho vidieť, že vám záleží naozaj iba na tej jednej časti. A to je tá, čo sa týka jazyku národnostných menšín. Ale je tu aj štátny jazyk, ktorý vyplýva z charty. A vy viete, že bolo aj testovanie urobené znalosti štátneho jazyka, dokonca aj jeden rok bolo hodnotenie v PISA, kde to dopadlo veľmi zle. V slovenskom jazyku nevedia deti z národnostných menšín uvažovať. Učia sa ho a vedia ho používať len ako cudzí jazyk. Takže sa urobilo to, že sa posilnili hodiny štátneho jazyka a dali sa do parity s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak sa vás chcem opýtať, či toto vy nepovažujete za kladný výsledok alebo beriete len to, že koľko je hodín jazyka národnostnej menšiny a kde všade sa dá používať. A to je krátkozraký pohľad, pán poslanec, a vidieť teda, že nerozmýšľate dobre. Ďakujem pekne.