Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2011 o 11:00 hod.

prof. Ing. CSc.

Ján Mikolaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2012 9:53 - 9:54 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Naozaj, k tomu, pán minister, že by bolo korektnejšie, keby ste to predložili ako vy, ako vlastný vládny návrh novely zákona o vysokých školách, pretože je to rozsiahla zmena zákona o vysokých školách. A po druhé, teda k upresneniu, je síce pravda, že Akreditačná komisia dáva stanovisko a minister ho musí poslať na vládu, ale nie je pravda, že vláda musí rozhodnúť kladne. Vláda môže rozhodnúť, a to sa aj v minulosti stávalo, že vláda rozhodla záporne. To znamená, že nedovolia zriadiť súkromnú školu. Takže toto, čo tu máte, nie je tak celkom presné, že umožňuje ministrovi dať aj záporné stanovisko, vláda, lebo minister je členom vlády, takže vláda aj doteraz mohla dať záporné stanovisko. Čo sa aj v minulosti dialo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2012 9:46 - 9:47 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by mal len jednu metodickú pripomienku, pretože nepovažujem za správne, aby sa opäť robilo to, čo táto vláda nám spravila niekoľkokrát, myslím v tomto období dosluhujúcej vlády, keď novelu zákona, ktorú predkladá niektorý z poslancov a ktorá má povedzme jeden-dva riadky, sa, ministerstvo školstva prostredníctvom pánov poslancov doplní rozsahom, ktorý je možno desaťnásobne väčší, ako je samotný návrh novely zákona a nesúvisí s tým, čo v samotnej novele bolo predložené. Takýto postup umožňuje to, že sa ministerstvo školstva vyhne rokovaniu vlády, vyhne sa stanovisku pána prezidenta, nie som si istý, či pán prezident podpísal a vie o tom, čo ministerstvo školstva po konzultácii s pánmi poslancami predkladá do Národnej rady, predkladajú páni poslanci, ale viem, ako to beží, a preto, aj keď ten obsah povedzme je v poriadku, ale tá forma, ktorá bola zvolená, tak tú považujem za nesprávnu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2012 9:32 - 9:32 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Pán poslanec Beblavý, nie je to tak, ako ste povedali, pretože tento problém sa naozaj riešil už pred tromi-štyrmi rokmi. Bol niekoľkokrát konzultovaný s Konferenciou biskupov Slovenska a prijal sa taký návrh, aký doporučili oni v tom čase. Teraz povedzme je iný názor, prevláda iný názor, ale nie je jednotný. Treba povedať, že nie je jednotný. Pravdu má pani poslankyňa Obrimčáková. Prišla pripomienka na tri strany, kde sa naozaj ten titul, ktorý je udávaný a ktorý je na všetkých katolíckych univerzitách vo svete známy a platný, tak o ten sa teraz príde.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2011 11:00 - 11:01 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Áno, my sme mali v rozpočte, Martin, takzvané viaczdrojové financovanie a je aj dobre, že napríklad operačný program Veda a výskum má dnes 50-percentné čerpanie. Zazmluvnenosť je, je skoro 90 percent. Takže, tie projekty idú dole. Takže, tam by som nejaký problém nevidel. Ide o to, že ako sa to povie, že či sa zvyšuje alebo sa nezvyšuje automaticky. Ale šport išiel predsa z jednej miliardy korún dole na sedemsto miliónov slovenských korún. Za dva roky. Z jednej miliardy, čo bolo aj za teba aj za mňa, teraz išlo na, sedemsto miliónov slovenských korún, šport. A pán docent Pavlásek bol, bol krajským predsedom KDH dlhé roky, ale je vedúci katedry mechatroniky a elektroniky. A ako to, že je na údržbe ciest? Nemá ani len príbuzné vzdelanie. Je elektrikár. Elektrikár. A pán poslanec Matej, príjmy klesli z 3,6 desatín miliardy na 13, z 13,6 klesli na 13,147, čo je 0,5 miliardy eur, v percentách to je presne tak, ako som povedal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2011 10:41 - 10:54 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Takže vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k rozpočtu za poslanecký klub Slovenskej národnej strany.
Hneď na úvod si dovolím povedať, že od prvých riadkov je zrejmé, pán minister, že na predmetný rozpočet určite nie ste hrdý. A dovolím si povedať, že je to asi to najhoršie, čo ste za, čo ste vôbec ako minister financií predložili. Okrem toho, že ste upustili takmer od všetkých zmien a zásad, na ktorých boli postavené východiská, je rozpočet zmätočný, chaotický, mení sa na poslednú chvíľu a všetky parametre, či už ide o príjmovú, výdavkovú alebo vnútornú alokáciu, sú zmätočné.
Avšak ako najväčší nedostatok vidím schodok rozpočtu, nakoľko ste spadli z 3,8 desatín percenta na 4,6 percenta HDP. Zníženie príjmov z 3,7 percenta predpokladaných v septembri na 1,7 upresnených v novembri sa jednoducho premietli do vyššieho schodku, keď z 2,88 mld. eur sa zvýšil schodok na 3,7 miliardy eur bez toho, žeby sa vôbec brvou pohlo. To považujem nielen za vašu osobnú, ale za prehru celej tejto pravicovej vlády.
Predložiť rozpočet so schodkom 3,7 miliardy eur, čiže stojedenásť miliárd slovenských korún v situácii, keď nás čaká ťažká kríza a keď sa už aj tie najzadlženejšie štáty snažia stlačiť svoje schodky pod 3 percentá a ešte menej, tak vy rozšafne zvýšite schodok na 4,6 percenta. V tejto dobe.
Argumentujete tým, že idú predčasné voľby. No ale, veď ľudia, národ, podnikateľská sféra nemôže za to, že sa táto vláda rozpadla. Tá sa rozpadla sama. Tak prečo by malo byť trestom za to zvýšenie zadlženia úroky, ktoré sa budú splácať dlhé roky?
Ak ste aj mali pocit, že kvôli eurovalu padla táto vláda nespravodlivo, tak kvôli tomuto rozpočtu určite by padla spravodlivo, dokonca si myslím, že by mala odísť sama.
Už aj tvrdenie v textovej časti rozpočtu, kde sa hovorí, že dôležitý alebo najdôležitejší je rok 2013, kedy má klesnúť schodok verejných financií pod 3 percentá HDP, a nie rok 2012, je alibistické. Prečo hovoríme o roku 2013, prečo nehovoríme o roku 2012? Ak bude rozpočet 4,7 alebo vyšší, desatiny percenta, nebudú, nebude schodok rozpočtu v roku 2012 tri celé percentá, ten rozdiel je príliš veľký. Tohto roku 4,9, na budúci rok 4,8 - 4,9 a potom má byť 3?
Takže nie táto vláda, ale niekto iný má urobiť poriadok vo verejných financiách? Ak je pritom deklarovaný schodok 3,7 miliardy eur, čo je 111 miliárd korún, tak pri našom štátnom rozpočte to je 27 percent príjmov štátneho rozpočtu. Dvadsaťsedem percent príjmov štátneho rozpočtu. A toto sa predloží ako úspešný rozpočet.
Ďalším problémom je to, že zo štrukturálnych zmien či reforiem, na ktorých mal byť rozpočet založený, sa neuskutočnila ani jedna. Ani daňová, ani odvodová či sociálna reforma. Nič. Naopak, začínajú sa rozdávať darčeky vo forme investičných stimulov, ktoré sa vždy odmietali ako nesystémové, teraz zrazu sú investičné stimuly dobré, či chaoticky sa zvyšujú platy.
Východiskom rozpočtu podľa vás je nárast HDP o 1,7 percenta, nárast reálnych miezd o 0,8 percenta a inflácia 2,6 percenta. Pán minister, nič z toho nebude platiť. Nič z toho nie je pravda. Ani nárast, ani reálne mzdy, ani inflácia, tá už dnes je podstatne, podstatne vyššia.
V oblasti školstva zvyšujete výdavky o stámilióny eur, ale pritom väčšina prostriedkov ide z fondov Európskej únie. Zvyšujete platy v priemere o 2 percentá, nie o 5, ale o 2 percentá. A zvyšujete rozdiel najvyšších mzdových tried na 12 percent pre zhruba päťtisíc učiteľov, čo je v poriadku. Ale nie je v poriadku to, že to ide na úkor rekondičných pobytov. Najväčšou slabinou však celého tohto rozpočtu je to, že prostriedky idú do spotreby a nie do rozvoja.
Pre vysoké školy klesajú výdavky na investičný rozvoj z 25 miliónov eur v roku 2010 na 4,85 miliónov eur v roku 2011 až na 2,7 milióna eur pre rok 2012.
Čiže za dva roky sa kleslo na 10 percent, nie o 10 percent, na 10 percent. Čiže o 90 percent.
U Národného programu veda a technika sa kleslo z 52 miliónov eur na 38,4, teda na úroveň 76 percent a rozpočet agentúry pre vedu a výskum klesol z 31 milióna eur na 20 miliónov eur, teda na úroveň 67 percent.
Argument, že tieto prostriedky sa nahradia dotáciami z európskych fondov, neobstoja, pretože toto financovanie malo byť ako doplnkové, nemala to byť náhrada financovaná zo štátneho rozpočtu. A okrem toho, nie všetky položky sa z týchto európskych fondov dajú financovať, napríklad nie je možné financovať prevádzku.
Ale napríklad operačný program a výzva infraštruktúr a vysokých škôl, ktorá je najbližšia k investičným, investičným prostriedkom, už je vyčerpaná, už je ukončená, je skončená. Tam je čerpané takmer 57 percent a podpísané zmluvy na úrovni 97 percent, čiže najbližšie dva-tri roky tie peniaze z európskych fondov na vysoké školy, na ich rozvoj neprídu.
V kapitole doprava, sa doslova vychvaľujete ako je pre tento rezort už typické, keď sa organizujú tlačovky aj pri asfaltovaní ciest či osadzovaní dopravných značiek, že kapitola je historicky najvyššia. Zabudli ste ale dodať, že len kvôli peniazom z európskych fondov, nakoľko peniaze v štátnom rozpočte sú, oproti očakávanej skutočnosti, tohto roku plánované pre budúci rok nižšie. Nižšie sú o 28 miliónov eur, čo je takmer 100 miliónov slovenských korún.
Pokiaľ však ide o EÚ fondy, úplne zarážajúca je informácia, ktorú sami uvádzate v rozpočte, že očakávané čerpanie prostriedkov na dopravnú infraštruktúru poklesne z 543 miliónov eur na 394, teda v tomto roku, čiže o 150 miliónov eur, 4 aj pol miliardy slovenských korún. Čiže v tomto roku sa na diaľniciach neprestavia za štyri aj pol miliárd slovenských korún. A to sa prejde len tak, ako keby sa nič nedialo. Veď za to musí byť niekto zodpovedný. Niekto si neplní svoje úlohy, pretože peniaze boli naplánované v decembri minulého roka. Samozrejme, otázka je, ako chcete v budúcom roku investovať 750 miliónov eur, keď v tomto roku neviete minúť ani 390 miliónov eur.
Okrem iného, z oficiálnych údajov k 31. októbru tohto roka sa uvádza čerpanie na výstavbu diaľníc len 28 aj pol percenta, 28 aj pol percenta. To je dokonca menej ako Veda a výskum, čo, čo uznáte sami, že, že, pričom operačný program Veda a výskum je niekoľkokrát ťažší, a je to prvý operačný program, ktorý na Slovensku je, ktorý má čerpanie 49 aj pol percenta, čiže o 20 percent vyššie je čerpanie na operačnom programe Veda a výskum, ako je na diaľniciach Slovenskej republiky. Pýtam sa, nie je to hanba?
Ďalej treba otvorene ďalej povedať, že v oblasti výstavby diaľníc vládne neskutočný chaos. Ministerstvo neustále presúva finančné prostriedky výstavby diaľníc na údržbu ciest, tak ako sa to stalo minulý týždeň. Ako napreduje výstavba diaľníc, koľko úsekov je rozostavaných a koľko sa reálne preinvestuje v tomto roku, 20-30 percent? Na základe vašich údajov to viac nebude.
Vrcholom podľa mňa je vypísanie verejnej súťaže na našu najväčšiu stavbu, a to je tunel Višňové. Pán minister sa včera predvádzal vo všetkých médiách, ale zaujímavé je to, že nikto sa z tých médií neopýtal, či má finančné prostriedky. Pretože aj Národná diaľničná spoločnosť povedala, že finančné prostriedky na úrovni 27 miliárd slovenských korún nie sú. Nie sú v štátnom rozpočte, v tomto, nebudú eurofondy, pretože stavba sa, sa presúva cez rok 2015 a pôžičky určite nebudú, pretože Európska investičná banka nepožičia, a myslím, že to je v rozpore so zákonom. Čiže peniaze nie sú na tunel Višňové, ale stavba sa, stavba sa odvčera akože slávnostne pripravuje do verejného obstarávania. Bohapustý populizmus v rozpore s realitou.
Ďalej je otázka to, že sa hovorí, že sa usporí 50 percent stavebných cien. No ale veď ešte žiadna stavba s takouto cenou skončená nebola. A som presvedčený, že ani nebude. Alebo sa použije model tunela Sitiny, kde došlo k mimosúdnemu, opakujem, mimosúdnemu vyrovnaniu na úrovni päťstoštyridsať miliónov slovenských korún, kedy vláda zaplatila súkromnému investorovi? Toto je cesta na 50-percentné ceny?
Dnes sa ukazuje úplne jasne, že päťdesiatpercentné ceny idú na úkor kvality. Ako je možné, že stavebný dozor, nezávislý stavebný dozor, ktorý má kontrolovať kvalitu vykonávaných prác, vyhráva verejné súťaže nie za 50-percentnú cenu, ale za 20-percentnú cenu. Za 20-percentné ceny sa dnes súťaží. Stavebný dozor, korekčné práce za 12-percentné. Čo sú to za projekty, čo to budú za, za dozory?
Takáto cena môže znamenať len to, že žiadne skúšky sa vykonávať nebudú, že sa investor bude prechádzať po stavbe a pozerať, čo sa robí. Ako je možné, že pri vypisovaní verejnej súťaže na nezávislého stavebného dozora sa nepožaduje certifikát kvality od tohto stavebného dozora? Že je pokles referencií, a na tunely referencie vôbec netreba, že netreba ročný obrat ani počet zamestnancov, netreba nič. Vyhrávajú, ako tomu hovorím, chodníkové firmy, dva-tri týždne staré. A tie nám budú dozorovať diaľnice.
Potom prevláda názor, že za 50-percentné ceny sa dá stavať asi len bez stavebných dozorov. Toto všetko 50-percentné ceny dehonestuje. A pokiaľ to pôjde takto ďalej, že sa bude stavať z lacných materiálov, z lacných technológií, bez kontroly kvality, tak nás tie diaľnice vyjdú veľmi draho.
O diletantizme pri výstavbe diaľníc by sa dalo rozprávať veľmi dlho, ale záhadou je aj to, že obidvaja generálni riaditelia, či už Slovenskej správy ciest alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, sú dlhoroční vysokí funkcionári KDH. To každý, kto rozumie diaľniciam, musí byť z KDH? Dajú sa viac zosmiešniť výberové konania, keď vždy vyhrá regionálny predseda KDH?
Vážený pán minister, na záver musím povedať, že mi vás je aj celkom ľúto, lebo musíte predkladať niečo, s čím možno ani sám nesúhlasíte.
Verím, že to nemáte ľahké s touto koalíciou, pretože vám nič neprechádza, a tým nemyslím len stavebné sporenie. A šetriť sa vám nedarí.
Poviem otvorene, pán minister, škoda, že ste nepredložili rozpočet so schodkom 3,8 percenta. Boli by ste frajer. Takto je rozpočet slabý, a aj vás musíme považovať za slabšieho ministra.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2011 10:53 - 11:00 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som hneď na úvod uviedol, pán minister, veľké sklamanie z toho, akým spôsobom sa prerokováva celý tento návrh zákona. Dovolím si dokonca povedať, že už v súčasnom čase je zmätočný a chaotický, o čom svedčí aj to, že sa stáva, že jednotliví páni poslanci jednoducho menia svoje pozmeňujúce návrhy, čiže tie, ktoré podali, potom zrazu, zrazu stiahnu, podajú iný, prebiehajú rôzne konania, sú rôzne prestávky, je prerušené rokovanie a dokonca som videl nové pozmeňovacie návrhy, zmeny v hlasovaní, čiže myslím si, že aj vzhľadom na to, že už nemáte tú politickú silu, ktorú ste mali, aj vzhľadom na to, že sa snažíte dohodnúť s časťou opozície, aby vám tento zákon za každú cenu prešiel, si myslím, že je chaotický, zmätočný, a dokonca si dovolím povedať, že škodí celému tomuto pôvodnému zákonu.
Za najväčší problém považujem aj to, že sa otvárajú nové, iné zákony prostredníctvom tohto zákona. To, čo je snáď najcennejšie na tomto zákone, a to je zvýšenie taríf platových tried, nie je súčasťou zákona o pedagogických zamestnancoch, ale je to predsa zákon č. 553 o odmeňovaní pri výkone práci vo verejnom záujme. To je iný zákon, to nie je zákon č. 317 o pedagogických zamestnancoch a už vôbec nie je na to dôvod, aby sa pre toto pozitívum, aby sa menil, a dovolím si povedať, deformoval zákon o pedagogických zamestnancoch. Takisto niektoré poslanecké návrhy otvárajú zákon, teda školský zákon, ktorý takisto nesúvisí so zákonom o pedagogických zamestnancoch a nie je najmenší dôvod, aby sa tento zákon teraz v tomto období takto narýchlo a chaoticky menil. Za najväčší problém považujem to, že, alebo jediným pozitívom tohto zákona je, okrem teda toho, že sa zvyšujú tarify, ale to som povedal, je v inom zákone, je snáď 2-percentné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov, ale, žiaľbohu, je to na úkor opäť, rekvalifikačných pobytov, čo ja považujem za obrovskú škodu, pretože čo cennejšie ako zdravie pedagógom môže byť? Ak im zoberieme peniaze na takéto ich možnosti rehabilitácie len na to, aby ste splnili čiastočne sľub o zvýšení platov, to považujem za nekorektné a pedagógovia si to určite nezaslúžia. Ak im chcete zvýšiť plat, je tu zákon o štátnom rozpočte, týmto zákonom môžete otvoriť ktorýkoľvek zákon, ktorý chcete, a nemusíte deformovať tento zákon o pedagogických zamestnancoch.
Pokiaľ ide o vecné problémy, prvý vidím problém v presune kompetencií na riaditeľov škôl, pretože jednoducho zasahujete do systému a vy určite ako manažér viete, že kde nefunguje systém, začína komisia alebo subjektívne rozhodovanie. Nie je nič horšie, keď systém, ktorý platí, je nahradený subjektívnym rozhodovaním bez toho, že by boli stanovené pravidlá, čiže jednoducho je na svojvôli riaditeľov, či zoberie alebo nezoberie kredity, ktoré pedagóg poctivo na základe školenia získal.
Ak chcete usmerňovať toto, tak sú iné, oveľa elegantnejšie mechanizmy, ako je napríklad to, že nech pán riaditeľ schvaľuje, koho kde pustí, alebo nech sa povie, že pokiaľ to nesúvisí s jeho zameraním, tak v systéme je treba takéto pravidlá nastaviť, ale žiadnu svojvôľu a subjektívny vplyv, osobné rozhodovanie pána riaditeľa, či zoberie alebo nezoberie kredity pedagógom, by som nedal.
Takisto za veľký problém považujem to, že súkromné školy budú mať v podstate neobmedzené mzdy, to znamená, že pokiaľ platí ten systém, ktorý je podľa môjho názoru nastavený veľmi korektne a spravodlivo, že štátne, verejné, cirkevné a súkromné školy, všetky sú financované rovnako, teda 100-percentnou štátnou dotáciou, a zrazu zavediete jedno pravidlo, že jedna časť týchto škôl, konkrétne súkromné, budú môcť mať neobmedzené platy, a tie ostatné nesmú. Lebo jednoducho im to tie tabuľky neumožnia, tak prečo zavádzate dve kategórie škôl, z ktorých jedna bude mať určite výhodu, pretože ak budú mať dvoj-trojnásobné mzdy, ktoré vyberú, povedzme, od rodičov, tak, samozrejme, budú mať preferenciu, ktorú ostatné školy nemajú a celé to korektné prostredie, ktoré si tu dokonca zaviedol pán poslanec Fronc, pokiaľ, pán minister vtedajší Fronc, sme my držali a teraz dochádza k deformácii tohto celého systému, že zrazu sa veci, pokiaľ vyberú finančné prostriedky od rodičov, v poriadku, ale nech zvýšia pedagogický proces, nech zvýšia jeho kvalitu. Ale nieže nastane tu, by som povedal, určitá svojvôľa v odmeňovaní zamestnancov. Alebo nech sa vzdajú štátnej dotácie, čo tiež považujem za korektné, tak je to v zahraničí, v poriadku, môžete mať neobmedzené platy, ale bez štátnej dotácie, pretože buď budete nejaké pravidlá dodržiavať, alebo, alebo nie.
Takisto pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Rosovej ohľadom samosprávy, to je, to je iný zákon, to je školský zákon, kde nabúrava opäť zásady, na ktorých už kedysi dohoda bola a ktoré platili a sami pedagógovia žiadali, aby bol limitovaný predsa počet žiakov v triedach. Nie je možné toto nechať na svojvôľu, opäť, školám, pretože niektoré časti samosprávy sú také, aké sú, a jednoducho sa môže stať, že sa presadia ekonomické záujmy a jednoducho škola nebude. A, a poviete mi, aký môže byť pedagogický proces, keď bude v triede 35 alebo 40 žiakov, a to táto novela umožňuje, čo ja považujem za, za absurdné. Takisto sa to týka aj financovania stravy a pravidiel, ktoré jednoducho v tomto boli.
Preto si myslím, že to, čím sa jediným zdôvodňuje, a to je zvýšenie platov, že sa dá urobiť aj iným spôsobom, korektnejším, a to je zmenou zákona o štátnom rozpočte. Nedeformovať, neotvárať zbytočne tento zákon, pretože bude chaos, a to, čo je najhoršie, môžu sa uskutočniť také škody, ktoré sa len veľmi, veľmi ťažko budú v budúcnosti odstraňovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.10.2011 18:32 - 18:34 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec Brocka, navážate sa do pána predsedu Slotu, navážate sa do mňa, no ale uznáte aspoň to, že kvôli Slovenskej národnej strane tu asi dnes nesedíme. Stále hovoríte o tom, že ako sme šafárili my a ako úsporne sa chováte vy, ale pozrite si návrh štátneho rozpočtu, kde zistíte, že táto vláda na rok 2011 míňa o viac alebo takmer 20 mld. slovenských korún viac, ako sa míňalo v minulom roku. Aké šetrenie, keď míňate viac? Stále hovoríte o rozpočte, o schodku 8,5 % za rok 2010, ale veď pol roka ste boli vo vláde aj vy! Prečo ste neurobili to, čo sa stalo v roku 2006, keď naša vláda, ktorá nastupovala po vás, prvé čo urobila, bolo to, že zaviazala všetky ministerstvá 10-percentným šetrením. Pamätám si na to dobre, keď ako minister školstva prvú úlohu, ktorú som mal, som musel riešiť 700 miliónov slovenských korún, ktoré sa museli ušetriť kvôli viazanosti, a kvôli tomu, že rozpočet bol naviazaný tak, ako ste ho vy schválili ešte v roku 2005. Prečo ste to neurobili? Prečo ste to nechali tak a nechali ste, aby ten rozpočet vyskočil až na 8,5 percenta? To bola predsa hrubá nezodpovednosť vašej strany.
A pokiaľ ide o tú fiškálnu úniu, veď áno, vieme, aké sú pravidlá v rámci fiškálnej únie, vieme, kam to všetko vlastne dôjde, kde sa len naznačuje, že bude euroval 2, nevie sa vôbec, aký bude limit, nevie sa, aké budú pravidlá, ale vie sa len jedno, že určite v takomto mechanizme nebude mať každý štát právo veta a vôbec nie je isté, či bude mať každý štát jeden hlas, ale je dosť možné, že to bude aj podľa ekonomickej sily. Tak sa pýtam, kam to vlastne všetko smeruje?
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.10.2011 17:19 - 17:21 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, toto asi nebude o letákoch a farebných obrázkoch, ale to bude asi o podstate veci. Na úvod ste spomínali, že sa tu prehlbuje dlhová služba, že štáty sa nám zadlžujú viac a viac. No, ale to je ten zásadný problém, ktorý máme aj my, že euroval jednoducho toto nerieši. Euroval tu máme jeden a pol roka. A aká je situácia? Štáty sa nám zadlžujú viac a viac a bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prijatý, tak situácia sa neustále zhoršuje. Čiže euroval nerieši podstatu problému. A to je tá zásadná vec, na ktorú treba všetky tie vystúpenia smerovať. Čiže to nie je o tej polievke dokola, ale o ten základný problém.
Ďalej hovoríte, že zodpovednosť. No, ale veď akú malo zodpovednosť napríklad Grécko, alebo banky, ktoré Grécku požičiavali peniaze, bez ohľadu na to, aké boli kritériá a ako ich oni vyhodnocovali? Jednoducho im požičiavali a klamali, klamali. Takže, kto by mal prijať zodpovednosť? My, alebo Grécko a banky, ktoré mu požičiavali na to, aby sa situácia vyriešila? Ale toto situáciu nerieši, lebo to sú len veci, ktoré sa dejú okolo. Hovoríte o solidarite. Ešte raz, aká solidarita, keď tu niekto klamal? Aká solidarita, keď niekto inak vykazoval to, čo sa v skutočnosti stalo? Takže to nie je solidarita. Možnože tá solidarita je na škodu, keď sa takéto veci prekrývajú a takýmto spôsobom sa riešia.
Ale chcem sa ešte opýtať aj na ten ďalší postup, kam to vlastne smeruje? Kde skončí ten euroval 2? Nebude náhodou fiškálna únia? Kto zabráni tomu? Kde sú pravidlá? Kto bude vedieť povedať, kde skončia všetky tie ďalšie a ďalšie finančné stabilizačné mechanizmy? Nedostaneme sa nepriamo k tomu, že tu bude okrem menovej aj fiškálna únia a z tej už potom nebudeme mať najmenšiu šancu, aby sme vycúvali a rozhodovali o veciach, ktoré sú originálne pre členské štáty?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 0:33 - 0:34 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No veď áno, veď, pán minister, veď ja to vyčítam najmä vám, ja vám nevyčítam, nikdy som nepovedal nedostatok učebníc, že je váš problém, to je aj môj problém, ale ja vám vyčítam toho poradcu. Bez verejnej súťaže nastrčená firma ním, to predsa viete, že to tak bolo. Pani premiérka sa zúčastnila na vaše pozvanie na prezentácii súkromnej spoločnosti, kde bolo napísané v médiách, že to bolo zadarmo ako pilotný projekt. No nebolo to zadarmo, pretože na internetovej stránke vašej sú uvedené všetky zmluvy, čo je vaša technika, a tam si môžte tie dve zmluvy nájsť, dokonca rukou písané. Na dva milióny slovenských korún. V tom čase to tam už bolo. Čiže ste mu zaplatili servis aj veci, ktoré s tým súvisia.
Ďalej ste povedali, pán minister, že nech sa aj iná firma prihlási na digitalizáciu, či vážne môže. Tak prečo nevypíšete súťaž? Prečo by sa nejaká firma mala hlásiť, keď nepozná parametre, nepozná nič? Vypíšte korektnú súťaž, sľubovali ste to voličom, vypíšte riadne alebo elektronickú aukciu a stíchne kritika na toto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 0:18 - 0:20 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Pán podpredseda vlády, pán minister, pozrite si, nechajte si dneska už vytiahnuť vaše stanoviská na tretí projekt PPP na Višňové. Nechajte si ich vytiahnuť, aby sa vám osviežila pamäť, čo ste tvrdili deň predtým, ako bolo rokovanie Koaličnej rady s pánom Sulíkom, kde sa to zmenilo. Keby som bol tušil, že to takto bude, tak si ich vytiahnem sám.
Po ďalšie. Veď samotné firmy stavebné sa sťažujú, že až 50 aj 70 firiem dneska si zoberie podklady a sa vie prihlásiť do súťaže, lebo tak klesli kvalitatívne parametre. Pýtam sa vás: Prečo je jedným jediným parametrom cena? Prečo to naozaj nerobíte dvojkolovo tak, aby sa tie technológie, ktoré sú lacné, tie, ktoré si vyžadujú za päť-šesť rokov údržbu, možno za desať rekonštrukciu, že tu, nechcem povedať, že tu budeme stavať diaľnice ako po druhej svetovej vojne, ale tie oceľové nosníky tak vyzerajú.
Sám ste kritizovali tú čínsku cestu v Poľsku. V Poľsku to isté bolo. Vyhral Číňan, za polovičnú cenu, za tri mesiace, keď neplatil subdodávateľom, tak musel odtiaľ odísť s veľkou hanbou. Pozrite sa, aké sú v Poľsku ceny, ako to potom vyriešili.
Takže my hovoríme len to, aby ste tie ceny naviazali na kvalitu, aby sa podnikateľský sektor nesťažoval, aby ste neznižovali certifikáty, kritériá, ktoré tu vždy boli a ktoré nám vždy predpisovala Európska únia alebo Európska investičná banka, to nebol výmysel nikoho, ale teraz ten úpadok kvality je zjavný.
Skryt prepis