Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný, lebo naozaj vzhľadom na to, aká prázdna je v tejto chvíli snemovňa, skutočne nemá veľký význam vystupovať. Ale predsa len dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať. Navyše nebudem reagovať na samotný poslanecký návrh, pretože k nemu som už pomerne obsiahlo vystúpil v prvom čítaní, aj som teda pomerne konkrétne prezentoval výhrady. K čomu ale chcem sa veľmi krátko vyjadriť, je spoločná správa, ktorá obsahuje teda predovšetkým pozmeňujúce návrhy alebo vlastne výlučne pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Blahovej, pretože tieto pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom menia nielen pôvodný návrh novely, ale vstupujú úplne naozaj zásadným spôsobom do terajšieho znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní. A zatiaľ čo pôvodný poslanecký návrh vedie k tomu, že v podstate zlikviduje rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak doplňujúci návrh pani poslankyne Blahovej vedie k tomu, že zlikviduje úplne kolektívne vyjednávanie.
Treba povedať, že mňa mimoriadne zarazil predovšetkým jej návrh na zavedenie akéhosi podnikového referenda. A musím povedať, že tak ako ten návrh ona naformulovala, tak skutočne ten návrh vedie k tomu, že v podstate v podniku, kde zamestnávateľ nebude mať záujem viesť kolektívne vyjednávanie, tak sa kolektívne vyjednávanie ani neuskutoční. Totižto pani poslankyňa v tom svojom návrhu síce zaviedla inštitút niečoho, čo som teda nazval ako podnikové referendum alebo zamestnanecké referendum, ale keďže dala pomerne prísnu podmienku platnosti takéhoto referenda, napr. nerieši vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo sa bude diať v prípade, že sa takéto referendum neuskutoční, resp. že takéto referendum nebude platné. Ja len pripomeniem, že ona navrhuje, aby bolo platné v prípade, že sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina zamestnancov podniku. Ak sa teda ale na ňom nezúčastní nadpolovičná väčšina a ak sa odborové organizácie, ktoré pôsobia v podniku, nedokážu dohodnúť pri kolektívnom vyjednávaní alebo pred začatím kolektívneho vyjednávania, tak vlastne jej pozmeňujúci návrh nerieši, čo v takom prípade. Mám za to, že v takom prípade sa jednoducho kolektívne vyjednávanie neuskutoční, pretože zamestnávateľ nebude mať s kým viesť kolektívne vyjednávanie. To je len jeden z dôvodov alebo to je len jeden z argumentov, prečo je pravda taká, že pani poslankyňa predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nielen neštandardné, ale ktoré sú prakticky dokonca aj nevykonateľné. Samozrejme, napr. nie je z toho ani jasné, koho ráta za zamestnancov. Sú to všetci zamestnanci podniku? Sú to tí, ktorí majú štandardné pracovné úväzky, alebo aj tí, ktorí majú iba čiastočné pracovné úväzky, príp. sú to agentúrni zamestnanci, ktorí pracujú v tých firmách, príp. budú sa rátať do toho počtu všetkých zamestnancov aj ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v zahraničí, napr. na montážach a podobne? Jednoducho je tu veľa otázok, a preto považujem tento jej návrh za nevykonateľný.
Okrem toho musím povedať, že jej návrh vo viacerých bodoch je v rozpore s viacerými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a ktoré Slovenská republika ratifikovala, a preto by ich mala vykonávať. Musím povedať, že predovšetkým obmedzuje práva účastníkov kolektívneho vyjednávania. A v tejto súvislosti upozorním len na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981, ktorý sme dostali do slovenského právneho systému v oznámení ministerstva zahraničných vecí č. 14/2010 Z. z. A treba povedať, že podľa tohto dohovoru zákonom nie je možné ani uplatnením inštitútu hlasovania zamestnancov obmedziť, odoprieť právo kolektívne vyjednávať a priznať ho len vybranému, zvolenému zástupcovi pracovníkov. Definícia kolektívneho vyjednávania jednoznačne definuje, ktoré strany vstupujú do kolektívneho vyjednávania, a doterajšia právna úprava túto zásadu rešpektuje.
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže skutočne v tejto chvíli, bohužiaľ, nepovažujem za efektívne, aby som podrobne rozoberal rozpory pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložila pani poslankyňa Blahová, s viacerými, opakujem, s viacerými medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala, dovoľte mi len na záver zhodnotiť vôbec tento samotný zákon z takého skôr politického hľadiska. Musím povedať, že vládna koalícia sa týmto poslaneckým návrhom i pozmeňujúcimi návrhmi k nemu pokúsila absolútne neakceptovateľným spôsobom meniť zákony, pretože sa rozhodla zmeniť zákon, po prvé, ktorý nevyvolával žiadne problémy. A ja som na to už v prvom čítaní upozornil, že ide o zákon, ktorý normálne funguje a voči ktorému neboli žiadne doteraz výhrady, a to zo strany žiadneho z relevantných sociálnych partnerov, to znamená ani zo strany zástupcov zamestnávateľských zväzov alebo združení. Po druhé, v tomto návrhu sú veci, ktoré reagujú skutočne na niečo, čo problémom nie je. Napr. som nepochopil, prečo je nevyhnutné predlžovať dobu pre rozhodnutie v prípade sporov z 15 dní na 30 dní. Ale, po tretie, chcem povedať, že meníte alebo chcete meniť zákon, ktorý sa výrazným spôsobom, okrem Zákonníka práce v podstate najvýraznejším spôsobom dotýka fungovania odborov a odborárov v jednotlivých podnikoch. A robíte to spôsobom, aby ste sa vyhli tomu, že sa práve títo, o ktorých v tomto zákone ide, mohli k veciam vyjadriť. Ja som na výbore nazval v prípade iného zákona postup vlády ako legislatívny terorizmus. A myslím si, že toto je presne ten príklad, kedy naozaj, použijem to slovo, brutálnym spôsobom navrhujete zasiahnuť do systému kolektívneho vyjednávania, spôsobom, ktorý kolektívne vyjednávanie v podstate znemožní. A robíte to formou poslaneckých návrhov bez toho, aby takýto návrh prešiel debatou medzi sociálnymi partnermi. To, si myslím, je neakceptovateľný a neprijateľný postup. A myslím si, že jedinou motiváciou pre takúto zmenu zákona je iba pomstiť sa odborom, pomstiť sa odborárom a obmedziť alebo zlikvidovať aj tie minimálne práva, ktoré zamestnanci u nás majú, a to, musím povedať, na tom najcitlivejšom mieste, ktorým nepochybne je kolektívne vyjednávanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver sa jednak pripájam k návrhu pána spravodajcu, aby sme hlasovali o bodoch 5 a 6, ktoré navrhol vyňať na osobitné hlasovanie spoločne, ako ste to navrhli, ale chcel by som ešte navrhnúť, aby aj ďalšie body spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, a to takto, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 1 a 2 spoločne a potom o bodoch 3 a 4 spoločne, a to preto, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade (tie body 1 a 2 a potom body 3 a 4 spoločnej správy), tam sú pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom spolu súvisia. Takže preto navrhujem, aby sme teda hlasovali o bodoch 5 a 6 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie, tak ako to navrhol pán spoločný spravodajca, a potom aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie a potom spoločne o bodoch 3 a 4 vyňatých na osobitné hlasovanie. Zároveň podávam dva procedurálne návrhy, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona a v prípade, že tento návrh neprejde, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
