Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja sa musím ohradiť voči tomu, ako ste vy prezentovali to, čo ste nazývali nelojalita Maďarov žijúcich na Slovensku alebo teda slovenských občanov maďarskej národnosti, lebo vy ste teda povedali, citujem vás, „trápi nás jejich nelojalita“. Mňa osobne netrápi nelojalita Maďarov, ktorí žijú na Slovensku a sú slovenskými občanmi, pretože ja poznám strašne veľa slovenských Maďarov, ktorí sú absolútne lojálni k Slovenskej republike.
A už vôbec si nemyslím, a o tom som teda hlboko presvedčený aj na základe mojich skúseností, keďže som štyri roky žil na juhu Slovenska, že lojalita slovenských Maďarov závisí od dĺžky spravodajstva v maďarčine na druhom programe Slovenskej televízie. To je skutočne dezinterpretácia vzťahu slovenských občanov maďarskej národnosti k svojej republike. A ubezpečujem vás, že nech akokoľvek predĺžime spravodajstvo v maďarčine vo vysielaní Slovenskej televízie, tak od toho lojalita nezávisí.
Ale aby ste vedeli, od čoho tá lojalita závisí, a aby ste vedeli, kto vyháňa odtiaľto Maďarov zo Slovenska, tak ja vám poviem, že ja občas pozerám to maďarské spravodajstvo a pozeral som ho aj včera. A napr. som v ňom videl správu, reportáž o tom, že na juhu stredného Slovenska sa v južných okresoch rozbehla rozsiahla petičná akcia proti zrušeniu železničných spojov. A v tom príspevku sa Maďari žijúci na Slovensku, radoví, aj funkcionári samosprávy, vo veľkom rozčuľovali, že táto vláda im ide rušiť železničné spoje a ako im sťaží život a uplatnenie sa na juhu Slovenska. Takže, ak niekto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) A už to nedokončím.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel, vážený pán poslanec Faič, nadviazať alebo zareagovať na to, čo ste hovorili takou jednou ako doplňujúcou, ale podľa môjho názoru kľúčovou informáciou. A tou je vystúpenie pána poslanca Gaudiho-Nagya v maďarskom parlamente, to je poslanec za extrémistický Jobbik, ktorý pri rokovaní maďarského parlamentu o. i. povedal: „Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia.“ Mimochodom, toto jeho vystúpenie ocenili obrovským potleskom aj poslanci vládneho FIDESZ-u. Takže niet pochýb o tom, že zákon, ktorý pripúšťa dvojaké občianstvo, Maďarskej republiky, alebo ktorý rozširuje občianstvo Maďarskej republiky, je nástrojom na splnenie tohto politického cieľa. Zopakujem, „... aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia.“ No ale v rámci jedného štátu my nemáme žiadne problémy, ak budú žiť národní bratia pána Gaudiho-Nagya, tí, ktorí odídu zo Slovenska, a získajú trvalý pobyt v zahraničí. A tak to naozaj aj bolo, kým sme neprijali zmenu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Ale tu je úplne evidentné a jasné úsilie, aby Maďari žijúci na Slovensku žili v rámci jedného štátu s Maďarmi žijúcimi v Maďarsku, a to bez toho, aby sa presťahovali a aby zmenili svoje terajšie trvalé bydlisko.
Ja som presvedčený o tom, že tá novela zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá minulý rok, bola dôležitým krokom na ochranu národnej bezpečnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som rád zareagoval len k jednému bodu vášho vystúpenia, lebo na tejto schôdzi sa bude o tejto problematike ešte hovoriť. A som pripravený potom aj na obšírnejšie vystúpenie. Vy ste vo svojom vystúpení spomenuli, že došlo k účelovej úprave. A ja musím povedať, že svojím spôsobom máte pravdu, pretože každý zákon spĺňa nejaký účel, každý zákon je reakciou na nejakú skutočnosť alebo na nejaký problém. A z tohto hľadiska naozaj došlo k účelovej novele zákona. Jej účelom bolo reagovať na nejaký nový problém, na nejakú novú skutočnosť, tak ako sa to deje často v mnohých iných prípadoch, napr. keď sa sprísňujú tresty za porušovanie dopravných predpisov, lebo sa reaguje na napr. prílišné porušovanie týchto predpisov, ktoré vedie k ohrozeniu života alebo k ohrozeniu zdravia ľudí. No ja by som vás chcel upozorniť, že aj my sme, samozrejme, a my sme to opakovane zdôrazňovali v čase, keď sme boli vo vláde, prijali túto novelu zákona ako účelovú, ako reakciu na skutočnosť, do ktorej sme sa dostali. A ja v tejto súvislosti si dovolím odcitovať iba jednu vetu z vystúpenia pána Németha v maďarskom parlamente, keď predkladal zákon o dvojakom maďarskom občianstve, keď povedal: „Prostredníctvom dvojakého štátneho občianstva môže vzniknúť takto celomaďarský inštitút, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.“ To znamená, my sme prijímali zákonnú normu, ktorá má zabrániť tomu, aby inštitútom dvojakého občianstva maďarského vznikla situácia, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel v prvom rade povedať, že podľa môjho názoru je hlavne hanba, že vôbec o takýchto veciach tu musíme hovoriť a vôbec, že slovenský parlament musí takýmto, alebo v slovenskom parlamente musíme takýmto spôsobom bojovať o takú samozrejmosť ako je ochrana používania štátneho jazyka v Slovenskej republike a ochrana práva občanov Slovenskej republiky mať a dostať všetky potrebné verejné informácie v tomto štátnom jazyku.
Ale ja by som chcel na pána poslanca Maďariča zareagovať vlastne tým, čím on začal, keď opísal tú absurdnú situáciu, že ešte stále existujú ľudia, ktorí sa akoby hnevajú na to, že zákon umožňuje dávať pokuty, alebo "terorizuje" obyvateľov hrozbou pokút za nedodržanie ustanovení tohto zákona. Viete, totiž problém je v tom, a mňa táto vec vôbec neprekvapuje, pretože toto prekrúcanie a zneužívanie pokút v tomto zákone bolo jedným z hlavných nástrojov burcovania verejnosti, a to aj medzinárodnej verejnosti proti tomuto zákonu. Chcem upozorniť, že šírenie lží o tomto zákone bolo postavené predovšetkým na šírení lží, že akýmisi pokutami tento zákon ohrozuje občanov Slovenskej republiky. A to, že po opakovaných diskusiách aj vo chvíli, keď rozhodujeme už o prezidentom vrátenom zákone, opäť tu poslankyňa Národnej rady hovorí o takýchto veciach, znamená, že skutočne tieto lži boli účelovo a intenzívne šírené a zostali, bohužiaľ, v hlavách aj slovenských zákonodarcov. Takže tento zákon je, bohužiaľ, od začiatku takýmito klamstvami sprevádzaný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, ja by som k tomu, čo si povedal, ešte pridal jednu výhradu voči tomuto zákonu a tá sa týka zdanenia a zavedenia odvodov aj zo sumy, ktorú naozaj chudáci, často chudáci dôchodcovia si trošičku privyrábajú prenájmom nejakej izby.
Predstavte si situáciu, že dôchodca žije roky, samozrejme, so svojou rodinou v nejakom väčšom byte, má tri, dokonca môže mať aj štyri izby. Postupne mu, samozrejme, deti odchádzajú, a tak zostávajú dôchodcovia buď dvaja, alebo jeden sám žiť v byte a je pochopiteľné, že ak v takom byte prežije celý život, tak sa mu nechce z toho bytu odísť. Ale na druhej strane má isté životné náklady, ktoré potrebuje pokryť aj v súvislosti s tým bytom, takže sa rozhodne jednu alebo dve izby prenajať. No a doteraz to fungovalo tak, že ak z tohto prenájmu zarobil zhruba 1 000, necelých 1 000 eur, tak jednoducho nijakým spôsobom sa na ňom štát nevyvršoval. Teraz sa tá situácia zmenila tak, že je tam odpočítateľná položka 500 eur, čo znamená, že ak dôchodca zarobí niečo cez 41 eur mesačne na tom, že si dovolí prenajať jednu voľnú izbu vo svojom byte, tak štát mu zoberie nielen dane, čo sa týka tohto zákona, ale ešte aj zdravotné odvody. Nehnevajte sa na mňa, ale skutočne zdaniť dôchodcom 41 eur k ich naozaj nie veľkým príjmom, to už neviem s čím hraničí, ale rozhodne je to niečo, čo sa nedá akceptovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Pado, mňa nekorektnosť vášho vystupovania, samozrejme, vôbec neprekvapuje, ale ja som jasne povedal, že tých argumentov by som mal oveľa viac, ale jednoducho som sa rozhodol skrátiť to, keďže tu sedelo v tej chvíli sedem poslancov. A tak som naozaj nechcel zbytočne vystupovať. Samozrejme, to vystúpenie som mal pripravené oveľa podrobnejšie a vedel by som aj viacero vecí vytknúť a porovnať s napr. medzinárodnými dohovormi. Ale ak hovorím o tom, že teda je tu nekorektný legislatívny postup, tak to len zopakujem, vláda v programovom vyhlásení si dala za cieľ vstúpiť napr. aj do práv odborov v kolektívnom vyjednávaní. To znamená, že vláda čiže kabinet ministrov chce takúto zmenu, o akej teraz rokujeme, presadiť. Ale keby to robila vláda, tak by to muselo okrem riadneho medzirezortného pripomienkového konania prejsť aj cez tripartitu. A tam by, samozrejme, bola možnosť, aby odborári sa k tomu priamo vyjadrili a mohli o tom diskutovať. To, že ste teda išli takýmto spôsobom, považujem za nekorektné.
A k pánovi kolegovi Jurčíkovi. No, samozrejme, máte pravdu, že každý zamestnanec tým, že chce aj vyplatiť mzdu za odvedenú prácu, tak zvyšuje náklady každému zamestnávateľovi. A ja, samozrejme, chápem, že pre vás by bolo najlepšie, keby zamestnanci nemali žiadne práva kolektívne vyjednávať, keby nemali žiadne práva združovať sa a viesť teda normálne vyjednávanie bojujúc za svoje práva ako práva zamestnancov. Ja, samozrejme, chápem, že to zvyšuje náklady, rovnako ako zvyšuje náklady napr. platenie za energie alebo za polotovary, alebo za suroviny, ktoré nejaká firma musí nakúpiť, tak jednoducho musí nakúpiť aj prácu. A kolektívne vyjednávanie je vlastne vyjednávaním o cene tejto práce ako o cene čohokoľvek iného.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný, lebo naozaj vzhľadom na to, aká prázdna je v tejto chvíli snemovňa, skutočne nemá veľký význam vystupovať. Ale predsa len dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať. Navyše nebudem reagovať na samotný poslanecký návrh, pretože k nemu som už pomerne obsiahlo vystúpil v prvom čítaní, aj som teda pomerne konkrétne prezentoval výhrady. K čomu ale chcem sa veľmi krátko vyjadriť, je spoločná správa, ktorá obsahuje teda predovšetkým pozmeňujúce návrhy alebo vlastne výlučne pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Blahovej, pretože tieto pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom menia nielen pôvodný návrh novely, ale vstupujú úplne naozaj zásadným spôsobom do terajšieho znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní. A zatiaľ čo pôvodný poslanecký návrh vedie k tomu, že v podstate zlikviduje rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak doplňujúci návrh pani poslankyne Blahovej vedie k tomu, že zlikviduje úplne kolektívne vyjednávanie.
Treba povedať, že mňa mimoriadne zarazil predovšetkým jej návrh na zavedenie akéhosi podnikového referenda. A musím povedať, že tak ako ten návrh ona naformulovala, tak skutočne ten návrh vedie k tomu, že v podstate v podniku, kde zamestnávateľ nebude mať záujem viesť kolektívne vyjednávanie, tak sa kolektívne vyjednávanie ani neuskutoční. Totižto pani poslankyňa v tom svojom návrhu síce zaviedla inštitút niečoho, čo som teda nazval ako podnikové referendum alebo zamestnanecké referendum, ale keďže dala pomerne prísnu podmienku platnosti takéhoto referenda, napr. nerieši vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo sa bude diať v prípade, že sa takéto referendum neuskutoční, resp. že takéto referendum nebude platné. Ja len pripomeniem, že ona navrhuje, aby bolo platné v prípade, že sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina zamestnancov podniku. Ak sa teda ale na ňom nezúčastní nadpolovičná väčšina a ak sa odborové organizácie, ktoré pôsobia v podniku, nedokážu dohodnúť pri kolektívnom vyjednávaní alebo pred začatím kolektívneho vyjednávania, tak vlastne jej pozmeňujúci návrh nerieši, čo v takom prípade. Mám za to, že v takom prípade sa jednoducho kolektívne vyjednávanie neuskutoční, pretože zamestnávateľ nebude mať s kým viesť kolektívne vyjednávanie. To je len jeden z dôvodov alebo to je len jeden z argumentov, prečo je pravda taká, že pani poslankyňa predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nielen neštandardné, ale ktoré sú prakticky dokonca aj nevykonateľné. Samozrejme, napr. nie je z toho ani jasné, koho ráta za zamestnancov. Sú to všetci zamestnanci podniku? Sú to tí, ktorí majú štandardné pracovné úväzky, alebo aj tí, ktorí majú iba čiastočné pracovné úväzky, príp. sú to agentúrni zamestnanci, ktorí pracujú v tých firmách, príp. budú sa rátať do toho počtu všetkých zamestnancov aj ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v zahraničí, napr. na montážach a podobne? Jednoducho je tu veľa otázok, a preto považujem tento jej návrh za nevykonateľný.
Okrem toho musím povedať, že jej návrh vo viacerých bodoch je v rozpore s viacerými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a ktoré Slovenská republika ratifikovala, a preto by ich mala vykonávať. Musím povedať, že predovšetkým obmedzuje práva účastníkov kolektívneho vyjednávania. A v tejto súvislosti upozorním len na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981, ktorý sme dostali do slovenského právneho systému v oznámení ministerstva zahraničných vecí č. 14/2010 Z. z. A treba povedať, že podľa tohto dohovoru zákonom nie je možné ani uplatnením inštitútu hlasovania zamestnancov obmedziť, odoprieť právo kolektívne vyjednávať a priznať ho len vybranému, zvolenému zástupcovi pracovníkov. Definícia kolektívneho vyjednávania jednoznačne definuje, ktoré strany vstupujú do kolektívneho vyjednávania, a doterajšia právna úprava túto zásadu rešpektuje.
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže skutočne v tejto chvíli, bohužiaľ, nepovažujem za efektívne, aby som podrobne rozoberal rozpory pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložila pani poslankyňa Blahová, s viacerými, opakujem, s viacerými medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala, dovoľte mi len na záver zhodnotiť vôbec tento samotný zákon z takého skôr politického hľadiska. Musím povedať, že vládna koalícia sa týmto poslaneckým návrhom i pozmeňujúcimi návrhmi k nemu pokúsila absolútne neakceptovateľným spôsobom meniť zákony, pretože sa rozhodla zmeniť zákon, po prvé, ktorý nevyvolával žiadne problémy. A ja som na to už v prvom čítaní upozornil, že ide o zákon, ktorý normálne funguje a voči ktorému neboli žiadne doteraz výhrady, a to zo strany žiadneho z relevantných sociálnych partnerov, to znamená ani zo strany zástupcov zamestnávateľských zväzov alebo združení. Po druhé, v tomto návrhu sú veci, ktoré reagujú skutočne na niečo, čo problémom nie je. Napr. som nepochopil, prečo je nevyhnutné predlžovať dobu pre rozhodnutie v prípade sporov z 15 dní na 30 dní. Ale, po tretie, chcem povedať, že meníte alebo chcete meniť zákon, ktorý sa výrazným spôsobom, okrem Zákonníka práce v podstate najvýraznejším spôsobom dotýka fungovania odborov a odborárov v jednotlivých podnikoch. A robíte to spôsobom, aby ste sa vyhli tomu, že sa práve títo, o ktorých v tomto zákone ide, mohli k veciam vyjadriť. Ja som na výbore nazval v prípade iného zákona postup vlády ako legislatívny terorizmus. A myslím si, že toto je presne ten príklad, kedy naozaj, použijem to slovo, brutálnym spôsobom navrhujete zasiahnuť do systému kolektívneho vyjednávania, spôsobom, ktorý kolektívne vyjednávanie v podstate znemožní. A robíte to formou poslaneckých návrhov bez toho, aby takýto návrh prešiel debatou medzi sociálnymi partnermi. To, si myslím, je neakceptovateľný a neprijateľný postup. A myslím si, že jedinou motiváciou pre takúto zmenu zákona je iba pomstiť sa odborom, pomstiť sa odborárom a obmedziť alebo zlikvidovať aj tie minimálne práva, ktoré zamestnanci u nás majú, a to, musím povedať, na tom najcitlivejšom mieste, ktorým nepochybne je kolektívne vyjednávanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver sa jednak pripájam k návrhu pána spravodajcu, aby sme hlasovali o bodoch 5 a 6, ktoré navrhol vyňať na osobitné hlasovanie spoločne, ako ste to navrhli, ale chcel by som ešte navrhnúť, aby aj ďalšie body spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, a to takto, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 1 a 2 spoločne a potom o bodoch 3 a 4 spoločne, a to preto, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade (tie body 1 a 2 a potom body 3 a 4 spoločnej správy), tam sú pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom spolu súvisia. Takže preto navrhujem, aby sme teda hlasovali o bodoch 5 a 6 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie, tak ako to navrhol pán spoločný spravodajca, a potom aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie a potom spoločne o bodoch 3 a 4 vyňatých na osobitné hlasovanie. Zároveň podávam dva procedurálne návrhy, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona a v prípade, že tento návrh neprejde, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že tu pani poslankyňa nie je, tak sa vzdávam tejto faktickej poznámky.

Áno, ďakujem pekne. Myslím, že nevyužijem ani celé dve minúty. Ďakujem vám za odpoveď, pán minister, a ja vás len chcem upozorniť, že pani Ildikó Polačeková bola teda ustanovená do funkcie vašou vládou, na váš návrh, a ak teda ste poverili vedením ústredia práce človeka, ktorý nebol schopný sám posudzovať analýzu fungovania úradov práce, tak už to je smutná informácia.
V každom prípade, musím vás ale upozorniť, že na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila koncom minulého mesiaca, pani štátna tajomníčka povedala, že citujem: "Sme pripravení žiadať tie peniaze, ktoré boli na toto vynaložené naspäť" a ešte dodala: "celú záležitosť sme postúpili právnikom, ktorí preskúmajú obchodné a právne súvislosti projektu."
Pán minister, ak ste mali pochybnosti o tom, či ten materiál je alebo nie je v poriadku, tak ste mal skôr než ste uhradili za pôsobenie pani Nicholsonovej na pozícii štátnej tajomníčky, vykonať právnikmi analýzu obchodných a právnych súvislostí a dnes ste nemuseli žiadať vynaložené peniaze naspäť, ale jednoducho tie peniaze ste nemali vynaložiť, ak ste dnes presvedčený o tom, že ako citujem ešte raz pani Nicholsonovú: "sme pripravení žiadať tie peniaze, ktoré boli vynaložené naspäť". Takže dnes by ste nemuseli nič žiadať, keby ste vtedy boli a vaši nominanti konali tak, ako konať majú.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako býva mojím zvykom, budem maximálne stručný.
Ja musím upozorniť, pán poslanec Dostál, že ja som len, keď som opakoval niektoré len konkrétne čísla, napríklad údaje a fakty, len preto, aby som ich zdôraznil. Nie ja tu naťahujem túto rozpravu. Musím naozaj poukázať, že pán poslanec Matovič opakovane sa prihlasuje s faktickými poznámkami, kde hovorí stále to isté a zatiaľ už takto natiahol rozpravu o mnohé a mnohé minúty.
Ale pánovi Viskupičovi, máte pravdu, že ja som bol včera proti. Áno, ale práve preto som chcel ukázať svoju zodpovednosť, že aj v prípade, že ste prijali návrh, s ktorým ja vecne nesúhlasím a vysvetlil som, že teda preto, lebo, lebo to, čo pridávate, je v skutočnosti menej ako to, čo robíte, ale napriek tomu teda, že s týmto návrhom som nesúhlasil, chcel som vás upozorniť, že ak ste ho už prijali, tak ho treba doriešiť aj v rozpočte a jednoducho preto som navrhol zvýšiť tam tie výdavky. Čiže ja som vystúpil s tým návrhom, naozaj aby som maximálne ukázal svoj vecný a, nazvime to, seriózny prístup.
A musím povedať, že teda chcel som v tom vystúpení, ale už som to ďalej nechcel ďalej naťahovať, chcel som v tom vystúpení reagovať napríklad aj na tú najčastejšiu výhradu, že vlastne o koľko sa oproti tomuto roku na budúci rok navrhuje zvýšiť na tieto sociálne výdavky, ale to je prosto iná debata a teraz už na to nemám čas. Takže k tomuto sa už nebudem vracať.
Na záver ešte by som zareagoval na faktickú poznámku pána poslanca Počiatka. Ja beriem to, čo si vytkol môjmu vystúpeniu, samozrejme, beriem si to k srdcu a budem nad tými vecami rozmýšľať. A keď si upracem myšlienky k tým témam, ktoré si naškrtol v hlave, tak, samozrejme, som pripravený prihlásiť sa aj do ústnej časti rozpravy.