Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Jurčík, ja som konečne v tejto chvíli pochopil, prečo vaša vládna koalícia predkladá aj novelu rokovacieho poriadku prostredníctvom poslancov. Jednoducho ste sa naozaj dohodli, že poslanci Národnej rady budú už úplne špinavé handry, s ktorými budete zametať, ako to jednoducho vyhovuje vláde alebo Koaličnej rade. Skutočne takéto brutálne poníženie, takáto „šaškáreň“, akú ste teraz tu predviedli, to si táto Národná rada nepamätá. A ja mám, bohužiaľ, obavy, že takéto niečo tu budeme zažívať úplne pravidelne. Ja vás žiadam, aby ste ako poslanec Národnej rady mali aspoň trošku hrdosti a trošku sebavedomia a nepredvádzali takéto divadlo len preto, lebo niekto si luskne prstami. Skutočne toto je niečo, čo my z dôvodu, že máme úctu k Národnej rade Slovenskej republiky ako k zákonodarnému zboru a k vážnej ústavnej inštitúcii, jednoducho nemôžeme akceptovať. Takýto cirkus, ako to povedal môj predrečník, je ďalším znevažovaním a urážaním všetkých poslancov.
Na záver. Pán kolega Jurčík, ja vás na kolenách prosím, majte úctu aspoň sám k sebe, keď už nemáte vôbec žiadnu úctu k Národnej rade a k jej poslancom.(Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len poďakovať aj pánovi Kolesíkovi aj pánovi kolegovi Podmanickému za ich faktické poznámky, ktoré v oboch prípadoch a teda aj v prípade pána Podmanického reagovali na na mňa v súlade s rokovacím poriadkom, keďže to beriem tak, že svojimi vlastnými slovami rozvinuli myšlienky, ku ktorým som ich priviedol svojím vlastným vystúpením, čo si myslím, že je úplne v poriadku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes ráno som sa ocitol po dlhom čase v situácii, že som sa nemusel pýtať, alebo konzultovať s mojou manželkou výber oblečenia a presne som ju nemusel prosiť o radu, akú kravatu si dať na seba. Pretože to je zámer. A dôvodom, prečo to tak bolo, bolo to, že som sa už včera pripravoval na dnešné rokovanie Národnej rady a keď som videl, aký program máme a aký bod budeme dnes prerokovávať, bolo mi hneď jasné, čo si dnes dám na seba. Čierne topánky, čierny oblek, čiernu kravatu. Presne tak, ako sa chodí oblečený pri smútočných príležitostiach. Vládna koalícia sa totiž dnes rozhodla, že v priamom prenose popraví jeden z kľúčových pilierov demokracie, ktorým je tajná voľba.
Vážené kolegyne, kolegovia, stokrát môžte opakovať tvrdenie, že aj verejná, nielen tajná voľba, je demokratická. Ale ani týmto stokrát opakovaným tvrdením nemôžte zakryť fakt, že tajná voľba vytvára predsa len oveľa silnejšie predpoklady na to, aby poslanci mohli vykonávať svoj mandát slobodne, podľa svojho svedomia a presvedčenia, aby neboli viazaní príkazmi svojich straníckych alebo dokonca iných centrál. Možnože máte pravdu aj v tom, že tento návrh zákona, a ustanovenia ktoré obsahuje, nie je protiústavný. Ale napriek tomu, niet žiadnych pochýb, že je tým, čo je opak pokroku. Ideme naspäť. Dôvodom prečo ste ako poslanci vládnej koalície nútení utiekať sa k tomu, k čomu sa nemuseli utiekať dve Mečiarove, dve Dzurindove, ani jedna Ficova vláda, je pritom všeobecne jasný. Je to rozpadajúca sa, nefunkčná, vnútorne nekohézna vládna koalícia, ktorá sa utápa vo vzájomných podozreniach a v nedôvere. Vážené kolegyne, kolegovia, to nehovorím ja. Predtým, než ste zmenili názor na to, akým spôsobom treba voliť generálneho prokurátora, tesne predtým, povedala vaša premiérka Iveta Radičová, že dôvera v koalícii je na bode mrazu a v takejto atmosfére nie je možné vládnutie. Bola to Iveta Radičová, ktorá zároveň, skôr než ste zmenili tento svoj názor, povedala, že tajná voľba by mala byť seriózna, dôstojná a hlavne nespochybniteľná. Napokon, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, boli ste to vy, kto najskôr hlasoval spolu s nami za pravidlá pre voľbu generálneho prokurátora a boli ste to vy, kto hlasoval za to, aby sme generálneho prokurátora volili tajne. Znamená to, že proti tajnej voľbe v skutočnosti nemáte žiadne zásadné výhrady a s princípom tajnej voľby v zásade súhlasíte. Avšak musíte za to, aby ste sa dokázali udržať pri moci, aby ste dokázali pokope udržať tohto šesťčlenného zlepenca, museli ste súhlasiť s takýmto sebaponížením, ako to už spomenul náš predseda Robert Fico, musíte súhlasiť s novelou, ktorá je namierená proti vám, ktorá obmedzuje vašu slobodu, vaše slobodné rozhodovanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, to, že sme sa tu rozhodli roztiahnuť jeden zo základných štátnych symbolov Slovenskej republiky nie je náhodou. To, o čom hovoríme nie sú len vyjadrenia opozičnej politickej strany. Sú to vyjadrenia, ktoré si osvojujú, alebo s ktorými prichádzajú aj mnohí komentátori, mnohí analytici, dokonca sa objavujú aj v médiách. A tak som si napríklad v médiách prečítal, že ak vládna koalícia chce naozaj odstrániť tajnú voľbu v parlamente a to spôsobom, ktorý je demokratický a v demokratickej spoločnosti akceptovateľný, mala by prísť s návrhom, aby generálny prokurátor či iné funkcie boli volené priamo, a to občanmi. Iný postup len posilňuje partokraciu v našom štáte a oslabuje demokraciu, a preto si treba veľmi dobre zapamätať, kto s týmto návrhom prišiel.
Áno, vážené kolegyne, kolegovia, voľba generálneho prokurátora vlani na jeseň minulého roka, ktorá odštartovala tento nehanebný posun a oslabovanie demokracie zostane hanbou vás, všetkých vládnych strán. Koalícia nemá žiadny argument, ktorý by premenu tajného hlasovania na verejné v personálnej oblasti odôvodnila, pretože taký jednoducho neexistuje. Píše komentátor. To, že sa nevie navzájom dohodnúť, resp. to, že dohodnuté neplní, je síce jej vysvedčením, dokonca možno diagnózou, ale rozhodne to nie je argumentom. Akceptovateľných argumentom preto, aby sme z tajnej voľby urobili voľbu verejnú. Napokon iba krátko predtým to bol líder práve vládnej, najsilnejšej vládnej strany, ktorý na výhrady argumentoval a hovoril o automatickej nutnosti rešpektovania slobodného výkonu poslanca. Bol to predsa líder vládnej strany, ktorý hovoril o tom, že ani strana, ani jej predseda, ani nikto iný nemôže poslancovi zakázať, aby nenavrhol toho koho navrhol, alebo prikázať, aby navrhol niekoho iného a ako mu vôbec nemôže prikázať, alebo nariadiť vôbec nič. Jednoducho o tom je demokratický systém, o tom je slobodný výkon mandátu poslanca a toto sú dôležité podmienky pre to, aby sme demokratický a slobodný výkon mandátu poslanca zabezpečili. Ako som sa správne dočítal, boli to obyčajné keci. Nehovoriac o tom, že platí, čo tu už pri prvom čítaní tohto zákona spomenul vo svojom vystúpení a dnes opakoval pán poslanec Maďarič.
Osobitne dôležité a osobitne závažné je, aby sme zachovali tajnú voľbu v prípade voľby generálneho prokurátora, lebo tajné hlasovanie v personálnych otázkach je jedným z princípov demokracie podobne ako deľba moci. Ich vzájomná vyváženosť a účinné brzdy. Je dôležité, aby generálny prokurátor, je dôležité, aby sme zachovali tajnú voľbu, pretože tá má ochraňovať predovšetkým samotného generálneho prokurátora. Aby nevedel komu musí, či má byť zaviazaný potom, keď sa stane generálnym prokurátorom.
Vážené dámy, vážení páni, demontáž jedného z hlavných princípov parlamentnej demokracie nebude a to napriek všetkým argumentom, všetkým rituálnym tancom a trikom, ktoré tu predvádzate, ničím iným ako uzákonením partokracie a bude to úplný koniec slobodného výkonu mandátu poslanca. Toto opäť nie je len tvrdenie opozičnej politickej strany. My sme vám už pri prvom čítaní tohto návrhu zákona jasne ukázali vaše citáty. Citáty a vyjadrenia o tajnej voľbe vás, ktorí teraz navrhujete, či podporujete takúto zmenu. A ako som už povedal, k tomuto nášmu postoju sa pridávajú aj ľudia, ktorých v žiadnom prípade nemôžte označiť za verných súputníkov našej strany, či dokonca za akýchsi sluhov. Napríklad Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied označil takúto zmenu za štandardnú, keď povedal, že pravdou je, že to nie je vhodné takáto jednorazová úprava rokovacieho poriadku. Podľa politológa Rastislava Tótha práve inštitút tajnej voľby je inštitútom liberálnej demokracie, ku ktorej sa hlásia niektoré vládne strany a napokon je to politológ, ktorého v žiadnom prípade nikto nemôže spojiť s našou stranou a to Miroslav Kusý, ktorý povedal, bolo by to posilnenie moci centrál politických strán. Poslanec sa dostáva na kandidačnú listinu politickej strany. Iba takto má možnosť dostať sa do parlamentu a teda, ak nestrúha pokorne poklony podľa toho ako sa to od neho očakáva, môže ho čakať nemilosť. Vážené dámy, vážení páni, ak napokon argumentujete tým, že chcete, aby vaši voliči vedeli, koho volíte, ako hlasujete, nech sa páči. To isté chceme aj my. A je na to veľmi jednoduchý spôsob. Vážené kolegyne, kolegovia, povedzte im to. My skutočne, tak isto bez toho, aby sme porušovali princíp tajnej voľby, nemáme problém deklarovať koho ideme voliť, za čo, alebo proti čomu budeme hlasovať. Naši voliči nepotrebujú, aby sme im ukazovali odfotené volebné lístky. Naši voliči nám veria, ak vám vaši voliči neveria, je to váš problém, ale ten nevyriešite tým, že budete takýmto nedemokratickým spôsobom zasahovať do rokovacieho poriadku.
Vážené kolegyne a kolegovia, vládna koalícia dnes týmto návrhom uzatvára akýsi bizarný historický oblúk. Vyše 20 rokov po nežnej revolúcii rokuje Národná rada presne v tej budove, ktorú pre ňu určili kedysi vládnuci komunisti a väčšinu v tejto Národnej rade tvoria opäť boľševici, pre ktorých je demokracia už nie slúžkou, ale dokonca prostitútkou, ktorú ak im nevyhovie taká aká je, tak ju jednoducho brutálne znásilnia. Vážené kolegyne a kolegovia, pripájam sa k tým, ktorí takéto brutálne znásilňovanie demokracie, aké nám tu dnes predvádzate, nemôžu a nechcú podporiť a dôrazne proti nemu protestujú. Preto sa pripájam k svojim kolegom, ktorí odmietajú podporiť tento poslanecký návrh zákona a v súlade s § 83 rokovacieho poriadku dávam, vážená pani spravodajkyňa, tieto procedurálne návrhy. Po prvé navrhujem, aby bolo rokovanie o tomto návrhu zákona odložené, ak tento procedurálny návrh nebude schválený, navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v treťom čítaní v rokovaní o tomto návrhu a ak ani tento procedurálny návrh nebude schválený, navrhujem, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona predkladateľom na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predseda. Vážený pán komisár, ďakujem za veľmi zaujímavé vystúpenie, mňa okrem viacerých bodov zaujalo aj vaše konštatovanie o tom, že viaceré členské štáty si chcú dať v rámci programov reforiem priority navyše, ktoré pomôžu rozvoju ich národných ekonomík. Ja sa domnievam, že jednou z kľúčových oblastí, ktoré pomáhajú dlhodobému rozvoju národných ekonomík a posilňovaniu konkurencieschopnosti národných ekonomík, sú aj investície do vedy. A v tejto súvislosti by som sa vás chcel spýtať na uznesenie vlády Slovenskej republiky zo začiatku februára tohto roku, na základe ktorého sa vláda rozhodla požiadať Európsku komisiu o schválenie presunov finančných prostriedkov z niektorých operačných programov do Operačného programu Doprava.
Predpokladám, pán komisár, že poznáte toto uznesenie alebo túto problematiku a chcel by som sa vás preto spýtať, keďže ide o presun prostriedkov, ktoré sa negatívne majú dotknúť operačných programov zameraných na podporu výskumu, vývoja, na podporu vzdelávania, informatizácie spoločnosti, ako aj vzdelávacích alebo rekvalifikačných aktivít na podporu zamestnanosti, ako sa vy dívate na túto problematiku alebo na tento zámer slovenskej vlády, ako človek, ktorý nielen dobre pozná priority Európskej komisie a Európskej únie ako celku, ale aj ako človek, ktorý sa podieľa na formulovaní týchto priorít.
Takže chcel by som vedieť, ako sa vy pozeráte na tento zámer, a prípadne chcel by som vedieť, ako sa pozeráte na šance presadiť takýto zámer vo vzťahu k Európskej komisii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Solymos je už preč? Dobre, tak sorry.
Vážené kolegyne a kolegovia, nadväzujúc na tú predošlú debatu, musím povedať, že zákon, o ktorom teraz diskutujeme, dokazuje, že nielen z Bruselu môžu prísť hlúposti, ale hlúposti vznikajú aj na ministerstvách na Slovensku.
Musím povedať, že nepáči sa mi, a dal som to teda aj najavo, nepáči sa mi ten pohľad na aproximáciu európskeho práva najmä z toho dôvodu, lebo tu tá debata vyzerala tak, ako keby nám pri aproximácii Brusel niečo diktoval a niečo nakazoval. A ja musím povedať, že ten proces prípravy legislatívy Európskej únie je taký, že členské štáty sú od začiatku zapojené do tohto procesu a my skôr, než v Bruseli definitívne prijmú nejakú legislatívu, máme možnosť, dokonca aj my prostredníctvom výboru pre európske záležitosti na úrovni nášho parlamentu, vstupovať do toho legislatívneho procesu, a teda už vopred zasahovať do toho, čo z Bruselu k nám v konečnom dôsledku príde alebo nepríde.
A pokiaľ máte tieto výhrady, tak vás ešte musím upozorniť, že je tu jedna veľmi, je tu jeden veľmi dôležitý moment. Slovenská republika sa podpisom k prístupovej zmluve zaviazala, že bude aproximovať európske právo, a to teda bez ohľadu na to, či sa nám v tej chvíli zdá alebo nezdá užitočné. A musím povedať, že aj naši ministri zavše mali s týmto problém, resp. sa usilovali riešiť, keď takýto problém vznikol, za všetky spomeniem pána ministra Vážneho, ktorý musel aproximovať legislatívu ohľadom námornej plavby napriek tomu, že teda na Slovensku je zjavné, že žiadna námorná plavba nielen nie je a pravdepodobne ani nebude.
Prístupová zmluva je ale záväzok Slovenskej republiky, ktorý platí, aj keď sa nám to páči alebo nepáči, a z tohto hľadiska si myslím, že je správne, ak postupujeme tak, že európsku legislatívu aproximujeme.
Ale ako som povedal, tento návrh zákona dokazuje, že veci, ktoré sú buď nezmyslené, alebo dokonca zlé, vyslovene zlé a škodlivé, vznikajú aj na našich ministerstvách a predmetný návrh zákona je toho jasným dôkazom.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa priznať, že by ma vôbec neprekvapilo, ak by dôvodová správa k tomuto návrhu zákona začala oným štepkovským oslovením z hry Človečina "milí debili", prenesené na pôdu Národnej rady. Totižto ja som sa ako človek, ktorý nie je špecialista na problematiku energetiky, ale treba povedať, že tento zákon nemá s problematikou samotnej energetiky nič spoločné, niekoľkokrát pokúšal v dôvodovej správe nájsť dôvody, pre ktoré ministerstvo hospodárstva, resp. vláda Slovenskej republiky predkladá tento návrh zákona do parlamentu. A našiel som síce naozaj ako pre debilov popísaný obsah tých jednotlivých ustanovení, napokon tá novela je úplne kratučká, ale nenašiel som žiadne relevantné dôvody, prečo je nevyhnutné zrušiť zákon č. 429/2008 Z. z.
Áno, v dôvodovej správe som si našiel alebo v doložke som si našiel, že to zlepší podnikateľské prostredie a že to zníži administratívnu záťaž, ale, vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že toto je veľmi chabý dôvod na to, aby sme tento zákon prijali, lebo aj keby to bola naozaj pravda, tak musím povedať, že tieto prínosy tohto zákona sú oveľa, oveľa menšie ako negatíva, ktoré tento zákon so sebou prináša.
Problém totiž vidím to, že v dôvodovej správe som teda nenašiel, koľkých podnikateľských subjektov, koľkým podnikateľským subjektom sa týmto zrušením zákona č. 429/2008 Z. z. zlepší ich podnikanie a zníži sa ich administratívna záťaž. Áno, uvádza sa tam nejaký príklad, že ak má akciová spoločnosť stovky či tisíce akcionárov, tak zvolávať valné zhromaždenie je problém. Ale skutočne si myslím, že ak takýto zákon navrhujeme, tak dôvodová správa by napr. mala obsahovať analýzu, koľko teda je u nás negatívne dotknutých podnikateľských subjektov, ktoré sú negatívne dotknuté zvýšením administratívnej záťaže z hľadiska povinnosti, ktorú ukladá zákon č. 429/2008 Z. z.
Naopak, som presvedčený, že zákony - a tu v tomto pléne som to už niekoľkokrát povedal - majú reagovať na problémy a toto je presne ten príklad, kedy na jednej strane zákon, o ktorom teraz hovoríme, na problémy nereaguje, naopak, reakciou na konkrétne, zjavné a inak neriešiteľné problémy bol zákon č. 429/2008 Z. z.
Ja si myslím, že všetci si dobre pamätáte, prečo tento návrh zákona vznikol a prečo tento zákon vtedajšia vládna koalícia v parlamente schválila. Vtedajšia vládna koalícia jednoducho bola nútená reagovať na situáciu, v ktorej sa ocitla nie vlastnou vinou, v ktorej sa štát ocitáva nie vlastnou vinou, a to je, že sme v neprimeranej pozícii pri podávaní cenových návrhov vo veľkých energetických podnikoch. Skutočne je zarážajúce, že štát vo veľkých energetických podnikoch, ktoré majú strategický význam pre celú spoločnosť aj ekonomiku, nemá postavenie, aké mu prislúcha podľa jeho majetkového podielu. Nie naša vláda zariadila to, že Slovenská republika sprivatizovala významné podniky spôsobom, ktorým si síce ponechala formálne väčšinové postavenie z hľadiska majetkového podielu, ale odovzdala manažérske riadenie týchto podnikov do rúk menšinových akcionárov, čím sme sa dostali do situácie, že vlastne cez predstavenstvá štát ako väčšinový vlastník podnikov nedokáže ovplyvňovať cenové návrhy, ktoré z týchto podnikov vychádzajú.
Musím zdôrazniť, že tento zákon nebol výsledkom akéhosi propagandistického voluntarizmu. Veď si spomeňte, kedy ten zákon prišiel do parlamentu. Nebolo to krátko po voľbách v roku 2006, bolo to 6. novembra 2008, kedy parlament schválil zákon č. 429 a bolo to na základe praktických skúseností. Na základe toho, že štát opakovane nedokázal prostredníctvom orgánov spoločnosti presadiť svoje záujmy ako akcionára pri cenových návrhoch, ktoré boli predkladané Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Vážené dámy, vážení páni, som hlboko presvedčený o tom, že zákon č. 429/2008 Z. z. práve z toho dôvodu, že je veľmi dôležité, aby v strategických oblastiach, ako je napr. energetika a ako sú sieťové odvetvia, štát mal skutočne kľúčové postavenie a vzhľadom na to, že tak ako prebehla privatizácia týchto podnikov, tak štát toto kľúčové postavenie stratil, bolo úplne logické a normálne, že sa vláda v roku 2008 rozhodla prinavrátiť toto postavenie štátu prostredníctvom zákona č. 429. Naopak, nepovažujem za normálne, ak sa teraz pravicová vláda snaží takéto postavenie štátu oslabiť, aj keď súhlasím s tým, že tento zákon zapadá do tej línie, ktorú táto vláda presadzuje, a to je privatizácia v energetike, kam sa len človek pozrie, všetko odovzdať do súkromných rúk, najlepšie priamo do zahraničných, a to napriek tomu, že tri dni pred voľbami súčasná predsedníčka vlády v Slovenskej televízii povedala: "Nebudeme privatizovať, toto tu prehlasujem a vyhlasujem."
Vážené kolegyne a kolegovia, rozhodnutie vlády, ktoré urobila tento týždeň o tom, že bude privatizovať 100-percentný podiel štátu v teplárňach, je podľa mňa jasným dôkazom toho, nielenže klamete a podvádzate verejnosť a že nemáte mandát, žiadny mandát na takéto konanie, ale aj dôkazom toho, že robíte všetko pre to, aby štát nemal žiadny, podľa možnosti aspoň žiadny významný a dôležitý vplyv pri určovaní cenových návrhov. Ja, samozrejme, poznám ten proces a viem, že v konečnom dôsledku rozhoduje o cenových návrhoch Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ale opakujem, návrh alebo zákon, ktorý chcete teraz zrušiť, zabezpečuje niečo, čo je úplne normálne: adekvátne postavenie väčšinového vlastníka v podnikoch a navyše v takej dôležitej oblasti, ako je oblasť energetiky, ktorá sa dotýka všetkých občanov.
Preto som presvedčený, že zrušenie zákona č. 429 bude mať negatívne dopady, možnože čiastočne v prípade niektorých konkrétnych podnikov môže zlepšiť podnikateľské prostredie, ale vo všeobecnosti na spoločnosť a na občanov Slovenskej republiky bude mať negatívne dopady.
Preto, vážené kolegyne a kolegovia, podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku chcem dať tri procedurálne návrhy. V prvom rade navrhujem, aby Národná rada už v ďalšom čítaní nepokračovala v rokovaní o tomto zákone. Ak by tento návrh neprešiel, tak navrhujem, aby Národná rada rozhodla v druhom čítaní o vrátení zákona na dopracovanie. A ak by ani tento návrh neprešiel, tak navrhujem, aby Národná rada odložila rokovanie o tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, napriek tomu, že uznávam, že treba vytvárať priestor na vecnú a serióznu diskusiu a nechcem povedať, že aspoň časť toho, čo ste povedali, nemá hlavu a pätu a nie je súčasťou takejto vecnej diskusie, tak musím sa priznať, že zatiaľ čo teda vy pravoverní liberáli ste, ako to povedal pán poslanec Poliačik, frustrovaní preberaním európskej legislatívy do našej národnej, tak ja sa musím priznať, že ja som čoraz viac frustrovaný vašimi vystúpeniami ohľadom Európskej únie. A som hlboko presvedčený o tom, pán predseda, že tie vyjadrenia, ktoré vy ako predseda parlamentu a predseda druhej najsilnejšej vládnej strany máte na túto tému, sú veľmi nebezpečné a veľmi poškodzujú obraz Slovenskej republiky v zahraničí. Rozhodne mnohonásobne viac ako mnoho z toho, čo nám, našej strane v čase, keď bola vo vláde, ste vyčítali ako poškodzujúce obraz Slovenska v zahraničí.
A opakujem, napriek tomu, že som pripravený vždy na vecnú diskusiu pri konkrétnych právnych aktoch a pri preberaní konkrétnej európskej legislatívy do právneho systému Slovenskej republiky, tak vás chcem naozaj vyzvať, aby ste v budúcnosti čoraz viac vážili svoje slová a svoje vyjadrenia na adresu Európskej únie a jej predstaviteľov, lebo v konečnom dôsledku si jednoducho nemyslím, že takéto vystúpenia sa hodia predsedovi parlamentu členskej krajiny Európskej únie, a myslím si, že v konečnom dôsledku narobia oveľa viac škody ako osohu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Číž, ďakujem za to vystúpenie, jednak tým, že bolo také obsiahle, tak to naznačuje, že toto je naozaj problematika, ku ktorej by sme potrebovali väčší priestor, aby sme ju prediskutovali, pretože má naozaj aj taký širší zásah, aj väčšie súvislosti, než máme možnosť diskutovať pri tomto zákone, ale aby som sa teda vecne držal len toho návrhu zákona, tak ja chcem opäť oceniť aj vo vašom vystúpení skutočne to, že na jednej strane je tu snaha o zachovanie slobody novinárov, čo je úplne v poriadku, ale na druhej strane je tu snaha, a to si myslím, že musí byť záujem zákonodarcu, o vytvorenie priestoru pre objektívne, úplné a pravdivé informovanie. A tieto dve úsilia jednoducho sú niekedy v protiklade.
Ja nepochybujem o tom, a to, čo ste hovorili, myslím, že to aj dokresľuje, že tak, ako to aj povedal pán Šebej, že pán Hríb je nepochybne slobodný novinár, ale to neznamená, že je objektívny, nezaujatý, a že dáva priestor pre skutočne slobodné vyjadrenie názorov aj druhých. A to je práve to, čo by mal tlačový zákon zabezpečovať.
A ešte, ak dovolíte, jednu poznámku k tomu, čo ste povedali a za veľmi dôležité považujem uviesť, že áno, tento zákon má okrem iného aj regulovať. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Tak, ako sú povedzme lekári bežní podnikatelia, sú teda aj podnikateľmi, tak tak isto existujú zákony, ktoré ale regulujú ich pôsobenie a regulujú ich dosahovanie zisku. A práve preto aj tlačový zákon má byť regulačný a má regulovať podnikanie v oblasti médií.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, ja sa vám chcem pán kolega Podmanický verejne poďakovať. Urobím to aj osobne, ale chcem, aby to aj všetci počuli, za ten príklad, ktorý ste povedali a tá reakcia pána podpredsedu, nebudem hovoriť konkrétne o čo ide, skutočne svedčí o tom, že presne ste trafili klinec po hlavičke, lebo toto bol excelentný príklad toho, ako sa má využívať a prečo má existovať právo na odpoveď. A mohol to byť pokojne aj iný príklad, napríklad keby napísali, že podpredseda parlamentu Bugár nedovolil dohovoriť Ondrušovi a už nenapíšu, že mi uplynuli dve minúty faktickej poznámky. Aj to by sa ho mohlo dotknúť a mohlo by ho vykresľovať ako nejakého nedemokratického politika, ale skutočnosť by bola úplne iná, jednoducho mne uplynuli dve minúty a o tom by sa už tí čitatelia nedozvedeli. A to je presne príklad, ktorý sa teda týka jeho práce ako politika a mal by aj v takom prípade mať možnosť využiť právo na odpoveď.
A rovnako ako ostatných kolegov, aj mňa teda zaujalo ako ste postavili, teda do protikladu, alebo ako ste spomenuli ten, to dosiahnutie zisku a hľadanie pravdy a samozrejme, že nevyhnutne to nemusí ísť proti, ale niekedy to môže ísť proti a práve preto my sme povinní dať do zákona takú reguláciu, aby sme v takých situáciách umožnili, aby to hľadanie pravdy malo navrch pred dosahovaním zisku.
A ja musím povedať, pán kolega, že som rád, že ste to spomenuli preto, lebo tu sa to neustále, opäť sa tu vytvára dojem, že vlastne to právo na odpoveď nejakým spôsobom obmedzuje dokonca aj dosahovanie zisku alebo podnikanie. Nie. Neobmedzuje, jednoducho to len vytvára nové právo. Neobmedzuje práva jedného, naopak dáva práva niekomu ďalšiemu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pokúsim sa len veľmi stručne. Musím povedať, že väčšina z kolegov a vrátane teda kolegyne, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami úplne prekrútili to, čo som ja povedal. Takže skúsim do tej minúty a trištvrte ešte raz vysvetliť alebo zhrnúť.
Ja s vami absolútne, s väčšinou toho, čo tu odznelo, ja súhlasím. A väčšinu toho, že ste nereagovali na čo som ja hovoril, pretože ja po prvé, uznávam aj úlohu médií pokiaľ ide o politický systém. Uznávam, že majú kontrolovať aj politikov, nech píšu čokoľvek chcú. Právo na odpoveď, opakujem, a to som povedal vo svojom vystúpení, nijakým spôsobom neobmedzuje novinárov alebo médiá, aby uverejňovali to, čo oni chcú. Ja som za to, nech novinári uverejňujú to čo chcú, ale nech aj iní majú právo, aby na to zareagovali. To je podstata toho môjho postoja.
A mňa trošku mrzí, pán predseda Šebej, že vám vypli mikrofón, keďže sa vám minuli tie dve minúty tesne predtým než ste dohovorili, aby teda bolo aj na mikrofóne počuť tú vašu záverečnú vetu. A ja by som teda spojil dve vaše vety, právo na odpoveď zasahuje do práva majiteľa. Majitelia médií sú podnikatelia, ktorí chcú zarábať peniaze. No, ale veď áno, veď ja som nič iné nehovoril. Ja viem, že právo na odpoveď zasahuje do práva majiteľa, s tým ja súhlasím, s touto tézou, to som naozaj aj hovoril, ale ja si myslím, že je to správne, že zasahujú do práva majiteľa. To, čo ja hovorím, že do čoho nezasahuje, to je, že nezasahuje do práva majiteľa ani nikoho iného šíriť slobodne jeho názory. To je to, čo hovorím. Naopak, rozširuje priestor pre šírenie slobodných názorov aj pre iných ľudí. A toto si myslím, že je správne. Médiá majú byť priestor na slobodné šírenie názorov nielen ich majiteľov.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne sa priznám, že moja predstava o práci parlamentu bola vždy taká, že by sme tu mali riešiť reálne existujúce problémy a nie problémy, ktoré sú vymyslené a ktoré v skutočnosti vôbec neexistujú.
Priznám sa, že ani po prečítaní dôvodovej správy k tomuto zákonu som naozaj nepochopil, aké vážne problémy v praxi s uplatňovaním dnes platného zákona alebo teda dvoch zákonov, keďže tu ide o novelizáciu viacerých zákonov, nútia predkladateľa alebo nútili predkladateľa vypracovať túto novelu zákona a predložiť ju do parlamentu.
V každom prípade mi dovoľte, aby som sa vyjadril k jednej, tak povediac k filozofickej otázke, keďže toto je prvé čítanie a vlastne na základe, ktorej som hlboko presvedčený, že zaoberať sa ďalej touto novelou zákona v parlamente mená absolútne žiadny zmysel.
A tou základnou otázkou je, koho v skutočnosti alebo čo v skutočnosti ohrozuje dnes platné znenie príslušných zákonov. Ja som hlboko presvedčený, že neohrozuje nikoho a nič, maximálne tak záujmy úplne konkrétne a vystopovateľné záujmy vydavateľov periodickej tlače. Ale ja sa na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov, a to aj teda kolegov z môjho poslaneckého klubu nedomnievam, že by zákon o periodickej tlači mal chrániť vydavateľov. Dokonca ja sa domnievam, že nie je ani na to, aby chránil novinárov, ale mal by chrániť záujmy občanov vo vzťahu k médiám. A priznám sa, že stále nedokážem pochopiť jeden kľúčový moment. Ako je možné, že niečo, čo rozširuje priestor pre vyjadrovanie sa, čo rozširuje priestor pre uplatnenie slobody prejavu a rozširuje priestor pre uplatnenie slobody vyjadrovania názorov, môže byť označované za niečo, čo ohrozuje demokraciu.
Ja som hlboko presvedčený, že ak chcete niekoho umlčať, ak chcete niekomu nedať priestor, aby sa vyjadril, to je skutočne dôvod, aby sme sa obávali o demokraciu. Ale, ak v zákone ustanovujete, že teda ustanovujete niečo, čím vytvárate priestor pre slobodné vyjadrenie názorov, skutočne neviem si predstaviť, ako toto môže viesť k ohrozeniu demokracie. Myslím si, že právo na odpoveď aj pre ústavných činiteľov alebo poviem to zjednodušene, politikov, je v tomto zmysle práve naopak, na rozdiel od toho, čo hovorí vládna koalícia, nástrojom na rozšírenie demokratického práva na vyjadrenie svojho názoru. A dokonca sa domnievam, že toto právo v skutočnosti nie je právom, ktoré by nejakým spôsobom ochraňovalo politikov. Toto je právo, ktoré je nástrojom realizácie práva na dostatočné, slobodné a úplne pravdivé informácie v prospech občanov. Politici totižto majú slúžiť občanom, občanom majú poskytovať informácie o svojej činnosti, občanom sa majú zodpovedať. Právo na odpoveď vytvára práve takýto mechanizmus, ktorý umožňuje politikom komunikovať s verejnosťou a umožňuje verejnosti dozvedieť sa v dostatočnej miere objektívne a pravdivo, čo ten-ktorý politik zamýšľa, čo ten-ktorý politik robí.
Úprimne povedané, skutočne nechápem, nechápem, aký problém tu vlastne riešime, lebo ja to, čo odznelo v rozprave v rámci faktickej poznámky z úst pani poslankyne Vášáryovej, beriem ako taký povinný politický folklór, teda vyjadrenie, že tlačový zákon nejakým spôsobom poškodil Slovensko. Prepáčte, ale na toto by ste naozaj museli nájsť jeden konkrétny fakt a jeden konkrétny argument a taký neexistuje. Ja nehovorím, že niekoho záujmy takéto ustanovenie v zákone nepoškodzuje. Ale rozhodne to nie je Slovensko, ak za Slovensko považujeme radových občanov, obyvateľov tejto krajiny.
A v tejto súvislosti by som chcel ešte, dovoľte mi, teda ešte jednu poznámku, a to na margo toho, čo už reagoval pán poslanec Podmanický v jednej svojej faktickej poznámke a čo vyjadril pán poslanec Poliačik v jednej svojej tiež faktickej poznámke, a to tvrdenie o tom, že médiá majú akúsi úlohu, alebo že médiá sú strážnym psom demokracie.
Tak, vážení kolegovia, toto možnože niekedy naozaj v istom štádiu vývoja demokratickej spoločnosti platilo, ale niet žiadnych pochýb o tom, že dnes to neplatí. Médiá skutočne nie sú strážnym psom demokracie, a ak, tak iba psom, povedzme vykastrovaným, uviazaným na reťazi a ešte aj s náhubkom podľa želania jeho majiteľa. A kľúče od tej reťaze alebo od toho remienka, od náhubku určite nemajú novinári a už vôbec nemá verejnosť.
Médiá sú dnes jedným zo spôsobov ako podnikať a ako dosahovať zisk. Totižto, ak hovoríte, že médiá sú strážnym psom demokracie, tak a zhodneme sa teda, že podľa toho názvu démos a krátos, že demokracia je teda vláda ľudu, a teda spôsob spravovania veci verejných v záujme alebo prostredníctvom občanov, alebo vychádzajú z moci danej od občanov, tak by sme museli povedať, že občania ovplyvňujú to, o čom médiá a ako médiá informujú, to, o čom médiá píšu, hovoria, ukazujú a ako to robia.
Ale myslím si, že nikto z nás v tejto sále si nemyslí, že závisí od čitateľov, o čom píšu noviny, že závisí od divákov, o čom vysiela televízia alebo závisí od poslucháčov, o čom a ako hovoria redaktori alebo proste ľudia v rozhlase. Nezáleží, nezáleží.
My v skutočnosti ako recipienti, ako prijímatelia tých informácií, nemáme absolútne žiadny vplyv na to, čo si prečítame zajtra v novinách a hlavne, akým spôsobom budú interpretované alebo dezinterpretované rôzne udalosti alebo rôzne súvislosti a podobne. Z tohto jednoducho vyplýva, že médiá v skutočnosti neplnia nejakú službu pre verejnosť, ak samozrejme, ich pôsobenie nejakým spôsobom neovplyvňujeme alebo neregulujeme zákonmi. A robíme to práve preto, lebo v skutočnosti médiá nie sú v rukách občanov a občania nemajú žiadny vplyv na médiá. Na médiá vplývajú predovšetkým ich majitelia, čiastočne povedzme ľudia, ktorí v tých médiách pracujú.
Takže táto téza je skutočne falošná a práve preto sa domnievam, že ak je našou úlohou brániť demokraciu, a ak je našou úlohou vytvárať alebo regulovať prostredníctvom zákonov aj pôsobenie médií tak, aby poskytovali naozaj priestor na vyjadrovanie názorov, a aby poskytovali občanom objektívne a úplné pravdivé informácie, tak si myslím, že právo na odpoveď pre kohokoľvek, pre kohokoľvek je takýmto nástrojom, ktorý skôr posúva médiá k tej úlohe, ktorú ste naznačili, a teda k úlohe byť strážnym psom demokracie.
A posledná poznámka, vážené kolegyne a kolegovia, pán kolega Viskupič ma ubezpečil, že v jeho vystúpení budeme počuť teda nejaký konkrétny príklad, ktorý svedčí o tom, že dnešné znenie zákona ohrozuje alebo obmedzuje slobodu médií.
Vážené kolegyne a kolegovia, pravda je taká, že právo na odpoveď nezasahuje nijakým spôsobom do práv ani majiteľov médií a ani novinárov. Právo na odpoveď nijakým spôsobom neupiera komukoľvek inému, aby zverejnil v novinách svoj vlastný názor, svoj komentár, svoj pohľad na nejaké udalosti, na nejakú vec, na nejakého človeka. Naopak, právo na odpoveď rozširuje možnosti, ako som už povedal na začiatku, zverejňovať aj ďalšie názory, ďalšie pohľady.
A z tohto hľadiska skutočne nerozumiem, prečo by malo byť v prospech občanov alebo dokonca v prospech demokracie obmedzovanie priestoru na vyjadrovanie svojich názorov.
Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, si skôr myslím, že toto je cesta, ktorou by sme sa vydať nemali, ktorá v skutočnosti ohrozuje demokraciu, pretože obmedzuje slobodu slova a obmedzuje slobodu prejavu. A z toho dôvodu sa aj ja pripájam k svojim kolegom, ktorí tu už deklarovali, že takúto novelu zákona podporiť nemôžu a nepodporia.
A nadväzujúc na to, čím som začal, keďže považujem takúto novelu zákona navyše za zbytočnú, tak podávam aj dva procedurálne návrhy. V súlade s § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby parlament ďalej nepokračoval v rokovaní o tomto návrhu zákona, a ak tento procedurálny návrh neprejde, navrhujem ešte, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)