Ospravedlňujem sa, ale popadali mi veci, ešte vás poprosím o chvíľu strpenia. (Pripájanie notebook do siete.)
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia s pripomienkami k návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, a aby som vyjadril postoj nášho poslaneckého klubu, ktorý, samozrejme,...
Ospravedlňujem sa, ale popadali mi veci, ešte vás poprosím o chvíľu strpenia. (Pripájanie notebook do siete.)
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia s pripomienkami k návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, a aby som vyjadril postoj nášho poslaneckého klubu, ktorý, samozrejme, vo všeobecnosti je už doteraz známy, ale rád by som ho na tomto mieste aj niekoľkými konkrétnymi faktami podložil a vysvetlil.
Samozrejme, ak dovolíte len jednu vetu, pán minister, tesne pred voľbami, relatívne tesne pred voľbami v minulom roku táto Národná rada zvýšila pokuty za nelegálnu prácu a pri zvýšení pokút s odloženou účinnosťou a pri zvýšení pokút je, samozrejme, pomerne jednoduché zvýšiť celkový objem vybraných pokút, aj keď napríklad počet tých samotných pokút sa zníži. Tak to len, keď ste sa teda pýtali, že ako sa vám to podarilo. A teraz k samotnému Zákonníku práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, domnievam sa, že to, čo tu dnes prerokovávame, je návrh zlý a návrh zbytočný. Už dávno sa nestalo, žeby vláda prišla do parlamentu s tak kľúčovým zákonom, ktorý prichádza s takými obrovskými rozpornými reakciami zo strany sociálnych partnerov. Už dávno sa nestalo, žeby vláda prerokovávala tak kľúčový zákon, akým Zákonník práce je, spôsobom, ktorý celé mesiace traumatizuje spoločnosť, spôsobom, ktorý celé mesiace traumatizuje sociálnych partnerov, aby výsledkom bol zákon alebo návrh zákona, ktorý prichádza do parlamentu za obrovského, zásadného a veľmi hlasného nesúhlasu oboch kľúčových mimovládnych sociálnych partnerov, t. j. odborárov, ako aj zamestnávateľov.
Musím povedať, že od začiatku sme hlboko nesúhlasili s tým, akým spôsobom ministerstvo práce túto novelu pripravovalo. Pán minister, vy ste sa postavili na začiatku do pozície moderátora, nezávislého a nezainteresovaného moderátora, ktorý akoby bol nad vecou a nad celým problémom a ktorý vyzval jednotlivých sociálnych partnerov, tak zástupcov odborov, ako aj zástupcov zamestnávateľov, aby prichádzali so svojimi jednotlivými návrhmi, o ktorých vy budete viesť diskusiu medzi jednou a druhou stranou.
Musím povedať, pán minister, že vy nie ste tým, do akej pozície ste sa postavili. Nie ste nezávislým moderátorom akejsi nezáväznej alebo aj záväznej debaty sociálnych partnerov. Ste jedným, reprezentujete jedného zo sociálnych partnerov. Vláda je rovnakým sociálnym partnerom, rovnakým účastníkom tripartitných rokovaní, ako sú odbory a ako sú zamestnávatelia.
Paradoxne, ale v podstate paradoxne len na prvý pohľad, dnes prichádzate do Národnej rady s návrhom, ktorý - ako som povedal - je sprevádzaný hlbokým, zásadným a veľmi hlasným nesúhlasom oboch mimovládnych sociálnych partnerov. Namiesto toho, aby ste teda moderovali diskusiu, a ako ste povedali, aby ste na jej záver predložili do parlamentu to, čo bude výsledkom kompromisu týchto dvoch sociálnych partnerov, prichádzate s návrhmi, ktoré v mnohých zásadných veciach rozhodne nie sú výsledkom kompromisu, naopak, s ktorými vyjadruje nesúhlas raz jedna alebo raz druhá strana. A to, že niečo sa dostalo do zápisu po rokovaní tripartity, neznamená, že je to kompromis, s ktorým by odborári alebo zamestnávatelia súhlasili. To, čo vy a čo predsedníčka vlády vydáva za kompromisnú dohodu dosiahnutú na rokovaniach tripartity, mi pripomína, ako keby sa dvaja dohodovali, či preplávajú kanál La Manche. Jeden by povedal: "Nie, nevládzeme, nebudeme plávať vôbec." Druhý by povedal: "Áno, vládzeme a prepláveme až na druhý koniec." A vy by ste prišli a povedali: "Tak urobme kompromis. Budeme plávať len do polovičky." Výsledkom toho by, samozrejme, bolo to, že plavec, ktorý by sa pustil na takúto plavbu, by sa v polovičke jednoducho utopil, lebo v polovičke kanálu La Manche nie je žiadna pevnina. Presne takýmto spôsobom ste robili kompromisy, teda to, čo si myslíte, čo vy nazývate kompromis, pri rokovaní Zákonníka práce.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vám ukázal jeden konkrétny, nazvime to, citát zo zápisu z rokovania tripartity, ako vyzerá to, čo podľa vlády je dosiahnutý kompromis ako výsledok rokovania tripartity. Toto je konkrétne jeden paragraf, ktorým sa mení Zákonník práce, a vyzeralo to takto. (Rečník prostredníctvom notebooku premieta text na monitoroch v rokovacej sále.)
Rozpor vyzeral takto. Odborári povedali: "My chceme, aby tam v tom paragrafe bolo 7 dní." Zamestnávatelia povedali: "My chceme, aby tam bolo 24 hodín." Kompromis, ktorý presadila vláda, je 3 dni. Čo si myslíte, kto je s takýmto kompromisom spokojný? Zamestnávatelia, ktorí chceli 24 hodín? Odborári, ktorí chceli 7 dní? Ani jeden, ani druhý, samozrejme. A to, že výsledkom je teda niečo, to ešte neznamená, že je to kompromis.
Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, toto nie je kompromis, toto je jednoducho niečo, čo v nádeji alebo v snahe, že treba to aspoň nejak posunúť ďalej, navrhuje vaše ministerstvo a s čím sa stotožnila aj potom vláda. Ale rozhodne to, že vy ste neprijali ani jeden návrh, ani druhý a presadili ste si nejaký svoj, nemožno nazvať kompromisom a už vôbec nemožno hovoriť, že v takejto veci došlo k dohode na tripartitnom rokovaní.
Pravda je teda taká, že vláda schválila novelu alebo návrh novely Zákonníka práce, ktorý je jej vlastným návrhom. Vláda schválila návrh, ktorý prichádza do parlamentu v mnohých veciach so zásadným nesúhlasom oboch sociálnych partnerov. Vláda nám tu predkladá návrh, s ktorým nesúhlasia v dôležitých bodoch ani zamestnávatelia, ani zamestnanci.
Moja zásadná otázka znie: Prečo tu teda tento návrh je? Pýtam sa, kedy odborári vystúpili s požiadavkou, že treba urýchlene novelizovať Zákonník práce? Keby prišli zamestnávatelia s požiadavkou, že treba takto novelizovať Zákonník práce.
Jednoducho máme tu prejav voluntarizmu zo strany vlády, ktorý v skutočnosti nikomu nepomôže, ktorý v skutočnosti kadekoho poškodí a ktorý v skutočnosti nevyrieši mnoho závažných problémov, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme. Máme tu prejav voluntarizmu, aby sa zmenilo aspoň niečo, aby vláda mohla vykázať nejakú činnosť v tejto veci, ale rozhodne tu nemáme nový, moderný, progresívny Zákonník práce, ktorý by zlepšoval napríklad postavenie zamestnancov, ktorý by zlepšoval ich ohodnotenie, ktorý by zlepšoval ich pracovné podmienky. To je kľúčový dôvod, pre ktorý, vážený pán minister, náš poslanecký klub nemôže vyjadriť ani náhodou súhlas s touto novelou Zákonníka práce.
Táto novela Zákonníka práce, vážené kolegyne a kolegovia, však plne zapadá do súčasnej politiky vlády Ivety Radičovej v oblasti hospodárskej a v oblasti sociálnej. Prináša ďalšie zbedačenie ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, predovšetkým zamestnancom. Prináša zhoršenie pracovných a v konečnom dôsledku aj zhoršenie životných podmienok. Mám veľmi vážne obavy, že táto novela prinesie zhoršenie aj mzdových podmienok, za ktorých ľudia na Slovensku dnes sú nútení pracovať. A osobne sa domnievam, že táto novela Zákonníka práce je trestom za to, že veľká časť občanov, predovšetkým tých, ktorí sa živia vlastnou každodennou prácou, nevyjadrili vo voľbách podporu stranám vládnej koalície.
Dovoľte mi povedať aj niekoľko konkrétnych výhrad k tejto novele. Ak hovorím o tom, že sa budú zhoršovať podmienky pre zamestnancov, tak dôkazom toho, že to tak je, je okrem iného predĺženie možnosti zamestnávania na dobu určitú. To je tzv. reťazenie pomerov na dobu určitú, ktoré sa umožnia dokopy trikrát v celkovej dĺžke tri roky. Iste dobre viete, že toto zamestnanie pracovníkov na dobu určitú spôsobuje, že znižuje sociálne a pracovnoprávne podmienky a možnosti a predovšetkým sociálnu a pracovnoprávnu ochranu jednotlivých zamestnancov. My nemôžme zásadne súhlasiť s tým, že zamestnávatelia dostávajú do rúk takýto nástroj, ktorý im umožní práve v súčasnej dobe v dlhšej ako doteraz neistote udržiavať ľudí bez toho, aby mali istotu, čo s nimi bude po prepustení. Mám taký pocit, že práve to, o čo sa pokúša vláda touto novelou zákona, je v maximálne možnej miere sťažiť pozíciu zamestnancov predovšetkým v situácii, kedy sa musia báť o svoju prácu, alebo v situácii, kedy o svoju prácu prídu.
Vyslovujeme zásadný nesúhlas a pre nás je kľúčovým momentom, pre ktorý nemôžme podporiť tento návrh zákona, je zrušenie súbehu výpovednej doby s vyplatením odstupného pri prepustení. Hovorili sme to už niekoľkokrát a musíme to zopakovať opäť. Miešajú sa tu dva inštitúty, ktoré navzájom spolu nesúvisia, ktoré navzájom nemajú nič spoločné. Výpovedná doba je obdobie, počas ktorého zamestnanec riadne chodí do práce, riadne pracuje, a preto má prirodzené právo, aby riadne poberal mzdu za túto odvedenú prácu. Odstupné je vyplatením akéhosi, nazvime to, odškodnenia za to, že nie z viny zamestnanca tento zamestnanec predčasne, dalo by sa v úvodzovkách povedať, "akoby skôr", než mu garantovala pracovná zmluva, príde o svoju prácu.
Zlúčenie alebo súbeh výpovednej doby a vyplácania odstupného má aj svoj veľmi dôležitý nielen sociálny, ale aj ekonomický význam. Totiž to, ako dnes túto problematiku rieši Zákonník práce, umožňuje zamestnancovi udržať si istý sociálny a životný štandard vo chvíli, keď prichádza o zamestnanie, a vo chvíli, keď o zamestnanie prišiel. Toto má veľmi vážne nielen sociálne, ale aj ekonomické dopady. Naším vážnym ekonomickým problémom je prepad domácej spotreby, je prepad spotreby domácností. A takéto opatrenie, teda súbeh výpovednej lehoty a odstupného, umožňuje udržať po istú dobu po tom, čo zamestnanec prišiel o prácu, aj istú mieru kúpyschopnosti obyvateľstva, umožňuje mu udržať si istý sociálny štandard, sociálny štandard pre rodinu, umožňuje udržať si istý životný a sociálny štandard vo chvíli, keď je vystavený povinnosti podľa možností čo najrýchlejšie si nájsť nové zamestnanie, ale predovšetkým udržuje aj istý štandard z hľadiska kúpyschopnosti takejto domácnosti, čo má pozitívny vplyv na ekonomiku celého štátu. Preto sa domnievame, že dnešné ustanovenie Zákonníka práce má nielen sociálne, ale aj ekonomické ratio a myslíme si, že je pre všetkých prospešné, aby takého ustanovenie v zákone zostalo.
Zásadný nesúhlas musím vysloviť s § 83a, ktorý má obmedzovať zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru. Skutočne si myslím, že tento paragraf vo svojich ustanoveniach obsahuje niektoré až absurdné prekážky pre to, aby sa ľudia, ktorí prišli o prácu, zamestnali v oblasti, v ktorej pracovali doteraz. Som hlboko presvedčený, že takéto obmedzovanie je úplne neopodstatnené a dokonca bude aj škodlivé v niektorých konkrétnych profesiách. Pre tých, ktorí presnejšie nevedia, len jednou vetou. Ide o to, že zamestnávateľ bude môcť v pracovnej zmluve obmedziť zamestnancovi možnosť pracovať v tom istom odbore v čase, keď o zamestnanie príde, alebo v tej istej profesii. Domnievam sa, že takéto obmedzenie v mnohých profesiách bude mať významne obmedzujúci charakter, a keďže nie som právnik, iba sa domnievam, že môže mať aj protiústavný charakter. Ak človek, ktorý odchádza zo zamestnania jedného, nemôže nastúpiť do zamestnania druhého, ktorý má, ako sa tu hovorí, konkurenčný charakter, hoci je práve pre túto prácu vyškolený, hoci práve v tejto oblasti má kvalifikáciu a spĺňa ďalšie podmienky.
Takisto nemôžeme súhlasiť s tými opatreniami, ktoré v tomto Zákonníku práce budú rozširovať prácu nadčas a budú rozširovať možnosti prikázať prácu nadčas jednotlivým zamestnancom. Musím povedať, že tak, ako to stanovuje novela Zákonníka práce, ide o rozsah práce v stovkách hodín, ktorý až hrozivo bude obmedzovať, ktorý až hrozivo bude obmedzovať, povedal by som, slobodu a možnosť využívať voľný čas jednotlivých zamestnancov. Musím povedať, že to, ako navrhuje ministerstvo práce a vláda rozšíriť možnosti využívania prace nadčas, bude mať významne negatívne dopady predovšetkým na rodinný život zamestnancov a bude mať významne negatívne dopady aj na jednotlivých pracovníkov.
Kľúčovým bodom, v ktorom musím vysloviť zásadný nesúhlas s predkladanou novelou, je vypustenie § 120. Vážené dámy, vážení páni, skutočne považujem za nehoráznosť, že vypúšťate z tohto zákonníka § 120, ktorý garantuje minimálne mzdy. To je skutočne, vo chvíli, v akej situácii, v akej sa z hľadiska platov na Slovensku nachádzame, absolútna nehoráznosť. O to viac, vážené kolegyne a kolegovia, že o to viac, že predsedníčka vlády na stretnutí s odborármi 27. apríla celkom jednoznačne deklarovala, že nedôjde v tomto zákonníku k žiadnym ďalším zmenám oproti tým, ktoré boli urobené na rokovaní tripartity. Napriek tomu na druhý deň vláda väčšinou hlasov vypustila § 120, hoci tí, ktorí sa zúčastnili na zasadaní tripartity, keď sa prerokoval Zákonník práce, dobre vedeli, že § 120, teda stanovenie minimálnych miezd, považujú odborári za jednu zo zásadných požiadaviek, aby tieto veci, aby tento paragraf v Zákonníku práce zostal.
Takýmto spôsobom porušila premiérka svoj verejne daný sľub, takýmto vierolomným spôsobom ste vyhodili tento paragraf zo Zákonníka práce. Musím povedať, že takýmto vierolomným spôsobom hlasovali na zasadaní vlády aj ministri, ktorí sa zúčastnili na zasadaní tripartity a dobre vedeli, aký dôležitý paragraf pre odborárov § 120 je. A dopady tohto rozhodnutia môžu byť veľmi negatívne predovšetkým na ľudí, ktorých mzdy sa už v súčasnosti pohybujú na hranici alebo tesne nad hranicou minimálnych miezd. A tých nie je málo na Slovensku.
Môžem vám povedať, že aj včera, keď tu pred parlamentom odovzdávali zdravotné sestry svoju petíciu, tak vyjadrili vážne obavy z vypustenia § 120 zo Zákonníka práce, pretože skutočne zdravotné sestry, najmä v malých nemocniciach, pracujú za mzdu, ktorá sa iba tesne, naozaj veľmi tesne pohybuje nad hranicou minimálnej mzdy, ktorá je dnes stanovená. A moja otázka zásadná znie: Ak nás zamestnávatelia, ako nás vy všetci, vládni poslanci, ubezpečujete, že nehrozí, že by po vypustení tohto paragrafu došlo k poklesu mzdy, tak sa pýtam, prečo ten paragraf chcete vyhodiť? Prečo ten paragraf niekomu prekáža, ak nie preto, aby stanovil mzdy nižšie, než tento paragraf pripúšťa. Ak naozaj nikto nemá záujem znižovať mzdy ľuďom na Slovensku, tak nie je dôvod, aby tento paragraf v Zákonníku práce nezostal. Ak tam zostať nemá, tak iba preto, aby ľudia boli donútení pracovať za ešte nižšie mzdy, než sú nútení v súčasnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa veľmi zásadne ohradiť aj voči zmenám, ktoré tento Zákonník práce prinesie do kolektívneho vyjednávania. Považujem za veľmi nešťastné, akým spôsobom, akým spôsobom tento materiál, pardon, akým spôsobom táto novela bude zasahovať do Zákonníka práce, pardon, do kolektívneho vyjednávania, a považujem za mimoriadne nešťastné, akým spôsobom sa mení zásadný charakter garancií, ktoré Zákonník práce má zamestnancom garantovať. Doterajšou zásadou totiž v pracovnom práve, ktorá, mimochodom, vyplýva aj súčasného zmenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce, je, že možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, opakujem výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis.
Dovoľte mi dôležitosť tohto ustanovenia dokumentovať na jednom príklade, a tým je napríklad dovolenka. Nárok zamestnanca na dovolenku je v Zákonníku práce určený ako minimálny nárok, to znamená, že je ho možné v pracovnej zmluve zvýšiť. Je nepochybné, že dohoda o predĺžení dovolenky napríklad o jeden týždeň v roku je pre zamestnanca výhodná, nakoľko zamestnanec získava päť dní pracovného voľna navyše oproti minimálnej sadzbe, ktorú stanovuje Zákonník práce. Pre zamestnávateľa je, samozrejme, predĺženie dovolenky, naopak, nevýhodné, nakoľko stráca päť dní pracovnej kapacity svojho zamestnanca.
Podľa novely tohto zákona sa má umožniť, aby všetky zmeny, aby viaceré dôležité minimálne štandardy, ktoré Zákonník práce garantuje, mohli byť zmenené v Zákonníku práce tak, že budú nevýhodnejšie pre jednotlivých zamestnancov. Ak teda používame slovko "inak", čiže to neplatí, ak tento zákon stanovuje inak, tak treba povedať, že takýmto krokom dôjde k zásadnému prelomeniu zásady, právnej zásady, o ktorej som doteraz hovoril, a to v neprospech zamestnanca. V konečnom dôsledku si myslím, že je veľmi dôležité, že takýmto zásahom do kolektívneho vyjednávania, kedy výsledkom kolektívneho vyjednávania môže byť zhoršenie pracovnoprávnych podmienok alebo iných podmienok oproti štandardu, ktorý v základných ustanoveniach ustanovuje Zákonník práce, bude vážnym ohrozením kolektívneho vyjednávania, vyvstáva tu otázka zmyslu a významu kolektívneho vyjednávania a v konečnom dôsledku je to, samozrejme, aj útok na postavenie odborov ako legitímnych zástupcov na úrovni podnikov alebo aj vyššej úrovni, ktorí majú využívať kolektívne vyjednávanie v ich vlastný prospech a na to, aby zvýšili a umožnili lepšie zabezpečiť práva zamestnancov na úrovni podniku alebo aj na úrovni kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Napokon musím povedať, že takáto právna úprava je aj nelogická, pretože napokon v každej konkrétnej pracovnej zmluve možno dohodnúť aj vyššie štandardy, než aké stanovuje Zákonník práce. A potom opäť vyvstáva otázka, prečo máme tú kolektívne vyjednávanie, ak kolektívne vyjednávanie môže dohodnúť horšie podmienky, než aké v základných ustanoveniach stanovuje Zákonník práce.
V tejto súvislosti, vážené kolegyne a kolegovia, musím upozorniť aj to, že viaceré ustanovenia, ide o § 231a, ktorý má upravovať dohodu medzi, dohodu so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, považujem za mimoriadne nebezpečné a za pravdepodobne aj rozporné s ústavou alebo niektorými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, lebo musím upozorniť, že zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu a zamestnanecká rada preto nemôže nahradzovať, nemôže nahradzovať odborovú organizáciu, ktorá funguje v príslušnom podniku.
Za absolútne neprijateľné navyše, za absolútne neprijateľné navyše považujem ustanovenie, ktoré umožní zamestnávateľom, aby obišli kolektívne vyjednávanie takým spôsobom, že ak sa nepodarí uzavrieť kolektívnu dohodu, napríklad pre nesúhlas odborárov, tak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že uzavrie dohodu so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom. Toto je priamy nástroj na potlačenie úlohy odborov na úrovni podnikov a toto je priamy nástroj na likvidáciu odborov. Vy do Zákonníka práce dávate možnosť, aby zamestnávateľ mohol viesť kolektívne vyjednávanie s odborovou organizáciou tak, že jej výsledkom nebude žiadna dohoda, teda žiadna kolektívna dohoda a v takom prípade mu umožňujete, aby podpísal inú dohodu, ktorá už pôjde mimo odbory.
Vážené dámy, vážení páni, rád by som ešte - a opäť poprosím pánov, aby mi zapli výstup z počítača na obrazovku, buďte tak dobrí.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som ešte odprezentoval jednu dôležitú tabuľku, na ktorej vám chcem ukázať, akým falošným argumentom je podkladaná táto novela Zákonníka práce, a to vo vzťahu k vývoju zamestnanosti. Najčastejšie ako dôvod, prečo je treba prijať novelu Zákonníka práce, ktorý má vraj priniesť väčšiu flexibilitu pracovného trhu, čo má vraj priniesť zlepšenie zamestnávania a lepší vývoj na trhu práce, je argument, že keď zvýšime flexibilitu, tzv. flexibilitu na trhu práce prostredníctvom ustanovením v Zákonníku práce, ktoré zhoršia podmienky pre zamestnancov, vytvoríme tým lepšie podmienky pre ich zamestnávanie. A dokonca sa tu prezentuje, akoby toto bol jeden z kľúčových nástrojov na zníženie nezamestnanosti na Slovensku.
Vážené kolegyne a kolegovia, nie je to pravda a to, že to nie je pravda, dokazuje aj porovnanie oficiálnych štatistických údajov o vývoji nezamestnanosti v čase, keď boli prijímané v uplynulých desiatich rokoch jednotlivé novely Zákonníka práce.
Dovoľte, prosím, aby som vám to ukázal na úplne konkrétnych číslach, ktoré vidíte na tých premietacích plochách. V apríli 2002 bol prijatý, bola prijatá novela Zákonníka práce, ktorú som technicky nazval, nazvime to, ľavicová, pretože prinieslo to, čo by pravicoví politici nazvali horšia flexibilita na trhu práce, a v tom čase bola nezamestnanosť na úrovni 18,5 %. Do prijatia Kaníkovho, nazvem ho takto, Ľudo, neuraz sa, do prijatia Kaníkovho pravicového Zákonníka práce, ktorý mal zvýšiť flexibilitu práce, a teda priniesť viac, viac zamestnaných a menej nezamestnaných, sa mierne začala nezamestnanosť znižovať napriek tomu, že fungoval prísnejší Zákonník práce.
V roku 2003 teda začal platiť alebo bol prijatý a začal platiť nový Zákonník práce, ktorý mal priniesť väčšiu flexibilitu na trhu práce, ktorý znížil ochranu zamestnancov, a to z toho mal rezultovať zníženie nezamestnanosti. V skutočnosti však, ale zatiaľ čo v roku 2003 bola nezamestnanosť 17,5 %, v roku 2004, čiže rok po fungovaní nového zákonníka, alebo v čase rok po prijatí nového Zákonníka práce, sa nezamestnanosť zvýšila na 18,1 %. Zvýšila na 18,1 %.
V ďalšom roku, v roku 2005, už dochádza k poklesu nezamestnanosti, pretože ako všetci vieme, už v podstate od roku 2003 svet zažíval výraznú, významnú hospodársku konjunktúru a samozrejme, že táto konjunktúra sa s istým časovým oneskorením prejavila aj na Slovensku.
V roku 2007 prijal parlament - opäť som to nazval pracovne - Tomanovej návrh alebo Tomanovej ľavicový Zákonník práce, ktorý, naopak, zaviedol viaceré ustanovenia na ochranu zamestnancov a v tom čase bola 11-percentná nezamestnanosť, rok po prijatí alebo po fungovaní takéhoto Zákonníka práce nezamestnanosť klesla na 9,6 %. V čase, kedy fungovala vláda Roberta Fica, sme dokonca dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť a tá sa v dôsledku krízy začala potom bez toho, aby sa zmenil Zákonník práce, zvyšovať a v súčasnosti - a to sú už potom aj za druhý polrok 2010 - neustále stúpa. Stúpa dokonca tak, že máme najvyššiu mieru nezamestnanosti, akú sme tu kedy historicky mali.
Vážené kolegyne a kolegovia, porovnávanie týchto čísel jasne dokazuje jedno: Nie je pravda, že Zákonník práce môže znížiť nezamestnanosť, nie je pravda, že flexibilita dosiahnutá tým, že sa znižujú sociálne a ďalšie ekonomické práva zamestnancov, prináša zvýšenie zamestnanosti. Zvýšenie zamestnanosti, vážené kolegyne a kolegovia, prináša vývoj hospodárstva. Zvýšenie zamestnanosti prináša ekonomická, hospodárska politika vlády. Zvýšenie zamestnanosti nemôže priniesť zbedačovanie ľudí prostredníctvom takého Zákonníka práce, ktorý zhoršuje ich pracovné pozície, ktorý zhoršuje ich pracovné podmienky a ktoré v konečnom dôsledku zhoršuje aj ich životnú úroveň.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú základné dôvody, pre ktoré poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia nemôže a nebude súhlasiť s predkladanou novelou Zákonníka práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, to, o čom tu dnes rokujeme, je Zákonník práce, ktorý sa stáva bičom, ktorý sa stáva trestom, ktorý je namierený proti jednotlivým zamestnancom, ktorý je namierený proti ľuďom, ktorí sú nútení každý deň ráno vstávať a chodiť do práce a takýmto spôsobom si zarábať na svoje živobytie.
Vážené kolegyne a kolegovia, predkladaný návrh Zákonníka práce je zlý, zlý a ešte raz zlý.
Vážené kolegyne a kolegovia, s predkladanou novelou Zákonníka práce nesúhlasí ani jeden z mimovládnych sociálnych partnerov. Vážené kolegyne a kolegovia, proti tejto novele Zákonníka práce sa búria tisíce, desaťtisíce, stotisíce zamestnancov na celom Slovensku. Ja vás, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste vypočuli hlas svojich voličov, aby ste odmietli novelu Zákonníka práce, ktorá spôsobí zhoršenie pracovných podmienok, ktorá spôsobí zhoršenie mzdových podmienok, ktorá zhorší život, životnú úroveň a pracovné podmienky zamestnancov na Slovensku.
Vážený pán spravodajca, z tohto dôvodu predkladám aj procedurálne návrhy v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada hlasovaním odmietla sa ďalej zaoberať týmto návrhom zákona. A v prípade, ak tento môj návrh nebude prijatý, tak, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ja vám ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
