Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Muňko, rozmýšľam, čo by som asi tak povedal, keby som mal zase odpapagájovať nejaký text, ktorý mi napísal minister, ako nám to predviedla pani kolegyňa Blahová, ale keďže poviem nejaký vlastný názor alebo chcem povedať vlastný názor, tak to, čo ma zaujalo z vášho vystúpenia, to je iba krátke poukazovanie, poukázanie na dokonca možnú protiústavnosť povinného vstupu do druhého piliera.
Ja mám tiež veľmi vážne pochybnosti o tom, či je ústavné, ak štát núti ľudí vstúpiť do druhého piliera, pretože podľa ústavy zabezpečuje sociálne zabezpečenie alebo garantuje sociálne zabezpečenie, ale v druhom pilieri štát negarantuje vôbec nič. Čiže my sa dostávame do situácie, že štát núti ľudí na základe zákona odkladať si peniaze do druhého piliera, ale pritom zároveň ten istý štát negarantuje, že z týchto peňazí sa čo i len jedno euro v budúcnosti vráti v podobe dôchodku naspäť. A ja mám vážne obavy, že práve tento moment môže spôsobovať protiústavnosť povinného vstupu do druhého piliera, ak tu, naopak, nie je garancia žiadneho plnenia. Pretože tuto máme poistný systém a, samozrejme, v poistnom systéme musí byť garancia vyplatenia tej poistky, keď sa naplnia dôvody, prečo má byť to poistné plnenie vyplácané. A my sa nachádzame v situácii, kedy ľudia síce si povinne budú platiť poistenie na obdobie staroby, ale vlastne sa môžu dostať do situácie, že ten, komu platia, čiže v podstate štát, pretože je to štátom vynútená dávka, im potom nebude garantovať, že im vyplatí tú poistku v čase, keď sa stanú dôchodcami.

Tak veľmi stručne.
K tomu Chile, Ľudo, opäť to nie je veľmi korektná informácia, nie je pravda, že nejaká veľká časť Chile nebola pokrytá druhým pilierom, ale tomu sa nebudem venovať.
Čo sa týka prípravy anuity, to jasne už na to reagovala pani poslankyňa Tomanová, že jednoducho na ministerstve pracovala tá skupina. Treba si uvedomiť, že to je naozaj veľmi, ale fakt veľmi zložitá problematika a jednoducho nedá sa vyriešiť za krátky čas.
Pani poslankyňa Blahová, tak ja vám takto poviem, že ja na rozdiel od vás práveže sledujem tie veci dlhodobo aj veľmi hlboko, takže nie som odkázaný na to, aby som ako mopslík v kuse behal k ministrovi, ktorý mi nadiktuje, čo mám povedať akože svoj názor. A musím vám povedať, že tento argument pána ministra veľmi dobre poznám, od vás som ho ešte nepočul, ale však, samozrejme, vám ho nadiktoval pán minister Mihál.
A ja vám musím zopakovať, čo som povedal vo svojom príspevku, že áno, v roku 2010 v istom obmedzenom období zaznamenali akcie prudký nárast na celom svete, to je to, čo teraz zase prudko klesá, a preto som argumentoval výnosmi. Aj v tom Chile som argumentoval výnosmi za dlhé obdobie, lebo to je váš argument, že nemožno pri druhom pilieri hovoriť o krátkom období, ale treba brať do úvahy zhodnocovanie v dlhšom období. Takže vy argumentujete tým krátkym obdobím, ktoré je podľa vás nekorektné, lenže to je presne váš systém, že vy argumentujete argumentami, ktoré sú nekorektné vtedy, keď vám to vyhovuje, a keď nimi argumentujeme my, tak zase podľa vás sa to nesmie.
No a, pán poslanec Matovič, ja vám musím povedať, že ten argument, že mladí ľudia to nesledujú, a preto treba, aby bol automatický systém, pretože oni sa vôbec nevedia rozhodnúť, to je jeden z kľúčových argumentov predkladateľov tohto zákona, nie nás. My si myslíme, že mladí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť a presne taký systém dnes funguje. Slobodne sa môžu rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú byť v druhom pilieri.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, nuž, došli sme do druhého čítania a budeme sa, rozprávame sa o zákone, ktorý je skutočne mimoriadne dôležitý, pretože rozhoduje o jednej z kľúčových oblastí, ktoré sa týkajú každého jedného občana a v tomto prípade skutočne každého jedného občana bez ohľadu na vek, pretože existencia druhého dôchodkového piliera má významný vplyv už aj na dnešných dôchodcov, nielen na budúcich dôchodcov.
Ja sa vyhnem tomu, aby som opakoval to, o čom som hovoril v prvom, v diskusii, keď sme vstupovali s týmto zákonom do prvého čítania, kedy som na konkrétnych faktoch a na konkrétnych údajoch ukazoval, akým spôsobom táto novela ide proti záujmom a proti presvedčeniu drvivej väčšiny účastníkov v druhom pilieri, a teda tých dôchodkových investorov. A zameriam sa, ak dovolíte, na niektoré konkrétne fakty, ktoré sprevádzajú túto diskusiu už dlhý čas a sprevádzali túto diskusiu aj v druhom čítaní, teda medzi prvým a druhým čítaním počas rokovania o tomto zákone vo výboroch.
Povedal by som, že leitmotívom tohto návrhu zákona je hlboké presvedčenie o tom, že druhý dôchodkový pilier môže priniesť alebo že dokonca istotne prinesie vyššie dôchodky ako dôchodkový systém, ktorý sme tu mali do roku 2004, z toho dôvodu, lebo umožníme, aby občania investovali prostredníctvom tohto druhého dôchodkového piliera do rôznych nástrojov finančného trhu. A predovšetkým takým hlavným nástrojom, o ktorom sa hovorí, že nám v dnešnom systéme po zmenách, ktoré urobila predošlá vláda, chýba, je možnosť agresívnejšieho investovania alebo aktívnejšieho investovania, napríklad aj do akcií.
V tejto súvislosti by som rád na tomto mieste vyvrátil jeden argument, ktorý sa najčastejšie používa, a to, že zmeny, ktoré presadila vláda Roberta Fica ešte pred voľbami, ktoré boli v minulom roku, spôsobili radikálny výpredaj akcií z portfólií dôchodkových správcovských spoločností a tým, že sme vlastne našimi zmenami zabránili alebo odradili dôchodkové správcovské spoločnosti investovať do akcií, pripravili sme po tom, keď vlani ekonomika alebo svetové burzy zaznamenali síce krátkodobý, ale pomerne razantný nárast akcií, pripravili sme týmto spôsobom mnohých ľudí v druhom pilieri alebo dokonca väčšinu v druhom pilieri o veľa peňazí.
V čase príprave tejto novely zákona, v čase diskusie, keď táto novela bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prípadne potom pri rokovaní vlády, pán minister dokonca zverejnil aj nejaký konkrétny prepočet, pán kolega Kaník takisto zverejňoval konkrétny prepočet ako hovorca takého občianskeho združenia, ktoré si sám pre seba založil, a zverejňovali konkrétne sumy, ktorými chceli presviedčať, o koľko ľudia prišli týmito zmenami.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím jednoznačne konštatovať, že tvrdenie, že akcie zmizli z portfólií dôchodkových správcovských spoločností kvôli legislatívnym zmenám, ktoré presadila Ficova vláda, je lož. A vyvrátenie alebo dôkaz toho, že ide o lož, sa nachádza v materiáli, o ktorom rokoval výbor pre sociálne veci a ktorý predkladal tomuto parlamentu alebo teda nášmu parlamentnému výboru priamo pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.
Ja teraz poprosím pánov, aby prepli výstup z môjho laptopu na obrazovku a vašu pozornosť poprosím, bude to len tento jeden obrázok, vašu pozornosť teraz si dovolím obrátiť na ten obrázok, ktorý vidíte na obrazovkách. (Premietnutie obrázka z laptopu na obrazovkách v rokovacej sále.) Myslím si, že dá sa to čítať, ale pre istotu prečítam.
Tento graf znázorňuje podiel akcií v portfóliách dôchodkových fondov v priebehu rokov 2007, na kraji je to až do konca minulého roka. To, čo je dôležité, to, na čo chcem poukázať, je štvrtá a piata dvojica tých stĺpčekov. Modré stĺpčeky je podiel týchto akcií vo vyvážených fondoch, červený stĺpček v rastových fondoch.
Všimnite si, že už koncom roku 2007 dochádza k výpredaju akcií vo vyvážených fondoch, DSS už koncom roka 2007 sa začali zbavovať akcií v portfóliu vyvážených fondov a mierny, naozaj len mierny rast bol ešte v rastových fondoch medzi tretím a štvrtým štvrťrokom roku 2007. Ale od začiatku roka 2008 už aj v rastových fondoch, čiže v tých najrizikovejších, v tých, ktoré boli stvorené pre investovanie do akcií a ktoré majú zabezpečovať tie najvyššie, pardon, tie najvyššie výnosy, tak aj v týchto fondoch už v roku, od začiatku roka 2008 začali DSS s masívnym výpredajom akcií, resp. prestali akcie nakupovať a ich podiel na celkových portfóliách dôchodkových fondov sa radikálne zvyšoval.
Opakujem, je to ten štvrtý červený stĺpček a vidíte ten piaty, šiesty, siedmy, to je celý priebeh roka 2008. To znamená, že rok a pol predtým, než Ficova vláda urobila v zákone zmeny, ktoré zabezpečovali garancie pre účastníkov druhého piliera, už rok a pol predtým začali DSS masívnym spôsobom meniť podiel akcií na celkovom portfóliu v jednotlivých fondoch, a to tak vo vyváženom, tam dokonca ešte skôr ako aj v rastovom fonde. Ďakujem pekne, môžte prepnúť naspäť tie obrazovky, viac obrázkov nemám.
Vážené kolegyne a kolegovia, tento graf, ktorý, opakujem, sa nachádza v materiáli, ktorý parlamentu predkladá alebo parlamentnému sociálnemu výboru predložil terajší minister práce a sociálnych vecí, jasne ukazuje, že nie je pravda, že výpredaj akcií, alebo to, že prestali DSS nakupovať akcie, sa začal ako reakcia na legislatívne zmeny, ktoré priniesla Ficova vláda. V skutočnosti... (Ozval sa zvuk rušiaci mikrofón.) To nie je môj telefón. V skutočnosti sa toto začalo... (Znova sa ozval zvuk rušiaci mikrofón.) To môže byť, hm, to môže byť internet, tak ja sa ospravedlňujem, tak ja ho vytiahnem.
V skutočnosti sa toto všetko začalo vyše roka predtým. A prečo? To je teda dôležité. Ak tvrdím, že to nebolo kvôli legislatívnym zmenám, čo som jasne ukázal, bolo to rok a pol pred legislatívnymi zmenami, tak otázka je, prečo sa to teda začalo diať. Prečo akcie začali miznúť tie, ktoré majú byť tie najvýnosnejšie a majú zabezpečovať najvyššie výnosy pre dôchodkových investorov? Prečo začali miznúť z portfólia jednotlivých fondov, ktoré spravujú DSS? No jednoducho preto, lebo ich hodnota už v tom čase začala prudko klesať a DSS sa začali urýchlene zbavovať akcií, pretože ohrozovali celkové investície klientov DSS, čiže účastníkov v druhom dôchodkovom pilieri.
Lenže vy dnes sa nás usilujete presvedčiť, že ak urobíme zmeny, ak sa vrátime k stavu, ktorý tu bol pred tými zmenami, ktoré sme my pred približne rokom, čosi viac ako rokom v zákone o starobnom dôchodkom sporení urobili, že sa situácia radikálne zmení a že tie nízke výnosy, ktoré pozorujeme v druhom pilieri za posledné dva roky, sú iba dôsledkom legislatívnych zmien, a teda keď urobíme opačné legislatívne zmeny, tak naraz prinesieme vysoké výnosy účastníkom druhého piliera.
Nie je to pravda. Situácia na akciových trhoch sa totiž od toho prelomu rokov 2007 a 2008 nezlepšila. V mnohých momentoch sa, naopak, situácia zhoršuje. Nie je to tak dávno. Sú to len uplynulé týždne, kedy sme zaznamenali na akciových trhoch také výkyvy, ktoré viedli v priebehu jedného dňa k troj-, päť-, desať-, dokonca, -percentným prepadom. Mohol by som uviesť konkrétne príklady, aj uvediem jeden konkrétny príklad.
Napríklad začiatkom minulého mesiaca, keď prišla opäť jedna takáto vlna takýchto prepadov, stratili akcie len na európskych burzách 3 až 8 % v priebehu jedného dňa a hlavný európsky akciový index klesol na dvojročné minimum.
Hlavný západoeurópsky index FTSE Eurotop 300 v závere klesol o 3,5 % a predtým zostúpil na najnižšiu úroveň od augusta 2009. A v prvý augustový týždeň sa tento index prepadol iba v priebehu jedného týždňa o 10 % a od začiatku roka stráca v súčasnosti už približne 20 %.
Jednoducho, situácia, ktorá je objektívne daná, situácia, ktorá je reálna na akciových trhoch, jednoznačne dokazuje, že investície do akcií nezabezpečujú a negarantujú vyššie výnosy než v súčasnosti, keď DSS-ky do akcií neinvestujú. Naopak, ukazuje sa, že práve tie najkonzervatívnejšie investície sú stále výnosnejšie ako tie investície, tie vyššie rizikové investície, ktoré by mali prinášať vyššie výnosy.
A musím upozorniť na to, že ak sa domnievate, keďže som uviedol konkrétne príklady z jedného týždňa, ak sa domnievate, alebo chcete argumentovať, že nemožno argumentovať pri takomto investovaní tým, čo sa deje v priebehu jedného dňa, jedného týždňa alebo jedného mesiaca, tak vám uvediem príklad akciového indexu Euro Stoxx fifteen (Euro Stoxx 50), ktorý za obdobie rokov 1990 - 2010 a prehľad o vývoji tohto akciového indexu ukazuje, že v súčasnosti je jeho hodnota nižšia o 46 %, ako bola v roku 2000. O 46 %, ako bola v roku 2000. To znamená, že za obdobie jedenásť rokov poklesla hodnota tohto akciového indexu o takmer polovicu. A aj za obdobie posledných šiestich rokov je stále výnosnosť, teda vlastne neprinášajú tieto investície výnosy, ale prinášajú straty.
Vážené kolegyne a kolegovia, európske akcie sú podľa rôznych kritérií v súčasnosti pod úrovňou spred krízy stále ešte okolo 40 % napriek tomu, že minulý rok - a pán poslanec Kaník viackrát už tým argumentoval v tom uplynulom povedzme polroku alebo trištvrte roku -, napriek tomu, že skutočne minulý rok krátkodobo tie akcie rástli a v tých krátkych obdobiach týchto prudkých rastov, akoby sa snažili zmazávať tie straty, ktoré mali za obdobie pred dvoma alebo troma rokmi.
V každom prípade ale dnešný stav stále platí, tak ako som povedal, že väčšina týchto investícií do akcií by aj dnes po uplynutí celého toho obdobia, odkedy máme druhý pilier, bola stratová a nie zisková.
Napokon treba povedať, že aj samotné DSS-ky upozorňujú, že investovať do akcií nebudú, pretože investície do akcií sú aj v súčasnosti nesmierne rizikové, a ony si nedovolia takýmto spôsobom riskovať peniaze svojich klientov, ktorí už dnes, tak ako to veľmi správne vysvetlila a povedala pani poslankyňa Tomanová, zaznamenávajú v druhom pilieri straty.
Stručne možno povedať, že dnes neexistuje človek v druhom pilieri, ktorý ak sa zúčastňoval na dôchodkovom starobnom investovaní celé to obdobie, by mal na svojom účte viac peňazí, ako odviedol na ten svoj osobný účet.
Toto sú všetko dôvody, pre ktoré my nabádame k veľmi konzervatívnemu prístupu k akýmkoľvek zmenám, ktoré sa v druhom pilieri udejú. Ja osobne sa domnievam, že treba uvažovať a treba diskutovať o zmenách a, samozrejme, že my sme pripravení aj na diskusiu o zmenách, áno, o zmenách v celom dôchodkovom systéme, pretože určite isté problémy sú spojené aj s prvým dôchodkovým pilierom. Ale nemožno problémy v prvom dôchodkovom pilieri oddeľovať od existencie druhého dôchodkového piliera a od toho, nakoľko existencia druhého dôchodkového piliera spôsobuje aj problémy v prvom pilieri. A z tohto dôvodu si musíme opäť klásť otázku, aké sú teda motívy a aké je možné očakávať výsledky od tých zmien, ktoré máme v súčasnosti predložené v tomto návrhu zákona.
A musím so všetkou zodpovednosťou povedať, že tak, ako sa doteraz nesplnili žiadne z hlavných sľubov, žiadne z hlavných očakávaní, ktoré boli spojené so spustením druhého piliera v roku 2004, tak teraz je úplne reálne očakávať, že sa nesplnia žiadne z hlavných očakávaní alebo z hlavných sľubov, ktoré sú spojené s teraz predkladanou novelou zákona, poviem to zjednodušene, o druhom pilieri.
Vážené kolegyne a kolegovia, ešte mi dovoľte pár slov k problematike toho povinného vstupu do druhého piliera. My sme zásadne proti takejto zmene a sme hlboko presvedčení, že je to zmena, ktorá na jednej strane škodí ľuďom, ktorých sa tento povinný vstup dotkne, na druhej strane je to zmena, ktorá pomáha iba dôchodkovým správcovským spoločnostiam, pretože im umožňuje bezprácne získavať klientov, ktorí im budú platiť poplatky, a s peniazmi ktorých môžu oni obchodovať.
Pán minister Mihál už v záverečnej reči na záver prvého čítania tohto zákona, keď sme spojili prerokovávanie tohto zákona s poslaneckým návrhom, ktorý sme predložili my ako poslanci Národnej rady za SMER, a takisto v tejto súvislosti o tom hovoril viackrát v médiách, nám neustále vyčítal, že to my sme tí, ktorých klienti sú DSS-ky a ktorí tu presadzujú akési záujmy DSS-ky, pretože sme v našom zákone navrhli v prípade jedného fondu vyššiu odplatu, než navrhuje v tomto zákone pán minister.
Nuž ale, viete, zásadný rozdiel je v tom, že ak niekomu dáte odplatu 1 % z nuly, tak je to nula. Ak niekomu dáte odplatu 0,2 % z 1 000, tak je to 2. A v tom je ten kľúčový rozdiel. Vy v tomto zákone sa oháňate nižšími poplatkami, ale na druhej strane povinne naženiete ľudí, ktorí tieto poplatky budú musieť platiť. Povinne ich naženiete do druhého piliera bez toho, aby DSS-ky mali akékoľvek výdavky, aby museli prejaviť akúkoľvek snahu, akékoľvek úsilie, akékoľvek náklady na to, aby tých klientov do druhého piliera získali.
My sme síce v jednom jedinom prípad navrhovali vyššiu odplatu, ako ju navrhujete vy, ale zároveň sme nastavili zákon tak, že túto odplatu pokojne mohli neplatiť absolútne všetci občania Slovenskej republiky, ktorí odvádzajú dôchodkové poistenie. A to jednoducho preto, lebo sme dali do toho zákona dobrovoľný vstup do druhého piliera. To znamená, že nikto do druhého piliera podľa našej predstavy vstúpiť nemusí, a teda nikto nemusí platiť žiadne, ani vyššie, ani nižšie poplatky.
Je úplne jasné, že práve to, čo zavádzate v tomto zákone, je v záujme DSS-iek, je v záujme zvyšovania ich príjmov, je v záujme zvyšovania alebo zlepšovania ich hospodárskych výsledkov. A svedčí o tom aj fakt, že používate pri tom slovník, ktorý ste nezaviedli vy, ale ktorý zaviedli DSS-ky. Boli to práve DSS-ky, ktoré vyše roka pred minuloročnými voľbami začali hovoriť o tom, že automatický vstup do druhého piliera by určite pomohol teda ich záujmom. "Automatický vstup", tento slovný výraz začali používať DSS-ky a tento slovný výraz je jedným z pilierov vašej argumentácie pri presadzovaní týchto zmien tohto zákona.
Myslím si, že toto je dosť jasný dôkaz a dosť jasný príklad toho, kto koho záujmy v skutočnosti obhajuje. My obhajujeme záujmy ľudí, ktorí musia zo svojich miezd platiť odvody. Vy obhajujete záujmy DSS-iek, ktoré s týmito peniazmi chcú narábať a ktoré z týchto peňazí chcú takmer bezprácne bohatnúť.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver ešte sa chcem dotknúť jedného bodu, a to je ten problém, ktorého sa dotkla už aj pani poslankyňa Tomanová, vo faktickej poznámke, myslím, pani poslankyňa Vaľová, a to je problém tej anuity. My sa neustále rozprávame o zákone, ktorý sa volá, teda zákon o dôchodkovom starobnom sporení, ale nerozprávame sa o dôchodkoch, ktoré z tohto tzv. druhého piliera majú plynúť. Ja som hlboko presvedčený a viackrát som to už povedal, že aj pán poslanec Kaník, keď bol minister a keď pripravoval tento návrh zákona, alebo teda tento zákon, sa celkom zámerne, premyslene a cielene vyhol tomu, aby v tomto zákone riešil výplatu anuity, čiže výplatu tých reálnych dôchodkov, a to z veľmi jednoduchého dôvodu. Pretože napriek tomu, že tá reklamná kampaň, ktorou zo štátnych peňazí pán poslanec Kaník pomáhal DSS-kám nahnať ľudí do druhého piliera, mala hlavný reklamný slogan "lepší dôchodok", tento zákon v skutočnosti o dôchodkoch vôbec nehovorí. Z tohto zákona nie je vôbec jasné ani to, akým spôsobom budú dôchodky vyplácané, a už vôbec nie je jasné, aké dôchodky by ľudia mohli očakávať, keď skončia, keď pôjdu do dôchodku, a keď skončia investovanie v tomto druhom pilieri. A toto vidím ako kľúčový problém. Keby sme aj čisto teoreticky nastavili nejaké kritériá, podľa ktorých by sme vypočítali, ako sa budú zhodnocovať peniaze, ktoré si ľudia do druhého piliera ukladajú, tak mohli by sme povedať alebo mohli by sme predpovedať, akú asi sumu peňazí na tom osobnom účte budú mať, keď pôjdu do dôchodku. Ale v žiadnom prípade im nevieme na základe tohto zákona povedať, aký dôchodok z tejto sumy budú mať. To tento zákon vôbec nerieši.
A, vážené kolegyne a kolegovia, ja si v tomto prípade musím pomôcť argumentom človeka, ktorého celkom iste nebudete podozrievať z akýchkoľvek sympatií k našej strane, a aj k mnohým postojom, ktoré naša strana prezentuje aj v tejto otázke, a to je pán Baláž z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sám už niekoľkokrát v tejto súvislosti hovoril príklad z roku 1991, kedy na Slovensku bola vyše 60-percentná inflácia v priebehu jedného roka. On v tejto súvislosti rozpráva, opakovane som ho počul, príbeh akéhosi svojho známeho, ktorý krátko predtým odchádzal do dôchodku, na svojom účte mal 300- či 350-tisíc a povedal, že už je mu jedno, aký režim sa tu kedy bude meniť, pretože on už krásne z týchto našetrených peňazí dožije. V roku 1991 prišla takmer 60- alebo 63-percentná inflácia a z týchto peňazí mu zostalo menej ako polovica peňazí.
A presne to je to, čo my musíme vyriešiť v tomto zákone, aby sme mohli ľuďom povedať, že druhý pilier im naozaj prinesie dôchodky. Každému z týchto ľudí sa totiž môže stať, že hoci sa stane zázrak a ekonomika svetová i naša začne naraz zázračne, perfektne fungovať a druhý pilier na rozdiel od toho, čo je reálna prax a reálne skúsenosti, bude mať naraz úžasné výnosy, každému z nich sa môže stať, že vo chvíli, keď bude musieť ísť do dôchodku, tak po prvé nedokáže nájsť poisťovňu, ktorá mu za tieto našetrené peniaze ponúkne dobrý dôchodok, a po druhé hodnota tých našetrených peňazí sa v dôsledku rôznych ekonomických udalostí môže vo veľmi krátkej dobe radikálne prepadnúť. A jednoducho on tam môže mať 100-tisíc eur, ale v skutočnosti za tých 100-tisíc eur nedokáže prežiť vzhľadom na vtedy aktuálne ceny ani dva-tri roky v dôchodku. Toto riziko sme nijakým spôsobom neodstránili a toto riziko nijakým spôsobom neodstraňuje ani táto novela.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že je dôležité, aby sme pri všetkých rozhodnutiach v tak závažnej, v tak citlivej oblasti, akou je dôchodkový systém, vychádzali z konkrétnych skúseností, ak to je čo i len trošku možné, a v tomto prípade sme podľa môjho názoru prepásli práve túto možnosť vychádzať z konkrétnych skúseností krajín, ktoré takýto alebo obdobný dôchodkový systém už zavádzali pred nami, a preto je možné už nejakým spôsobom sa poučiť z ich skúseností.
Ako dobre viete, najčastejšie sa v tejto súvislosti už v čase zavedenia tohto tzv. druhého piliera hovorilo ako o vzorovej krajine o Čile. Je teda namieste otázka, ako to vlastne v tom Čile s tým dôchodkovým investovaním dopadlo. Tak v prvom rade treba konštatovať, že z pôvodného projektu reformy dnes nezostal kameň na kameni. Väčšina pôvodných sľubov už dávno vyletela hore komínom a v dnešnej dobe väčšina obyvateľstva je zabezpečená priebežným, opakujem, väčšina obyvateľstva Chile je v dnešnej dobe zabezpečená priebežným systémom. V roku 2008 došlo v Chile k jeho modifikácii, vznikol systém, ktorý sa nazýva Assistant pensions, čo je akoby obdoba nášho prvého piliera. Okrem toho sa, samozrejme, podstatne pritvrdila regulácia fungovania DSS-ky a previedla sa väčšia zodpovednosť za výsledky toho, čo my nazývame druhý pilier, na DSS-ky. Čiže to je to, čo sa pokúsila v nejakej podobe ako okamžitú reakciu na hospodársku krízu zaviesť aj Ficova vláda.
Treba povedať, že účastníci kapitalizačného piliera sú na tom v Chile veľmi zle, a mohol by som uvádzať konkrétne údaje, ktoré zazneli v prezentácii penzijný systém v Chile, efekt finančnej krízy naň, táto prezentácia zaznela na globálnom fóre o súkromných penziách, ktorý sa konal v Riu de Janeiro dňa 14. - 15. októbra 2009. Ale čo uvediem, je fakt, že aj v revidovanom materiáli, ktorý sa nazýva "Keeping the Promise of Old Age Incom Security in Latin America", a tento materiál vydala Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Ani v tomto revidovanom materiáli o zmenách v dôchodkových systémoch sa nenachádzajú tie kľúčové veci, o ktorých ako argumenty v prospech druhého piliera hovoria naši vládni predstavitelia. A aj týmto ľuďom odborníkom zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu je dnes už jasné, že ide o systém, ktorý nesplnil východiskové očakávania, ktorý je nesmierne drahý, neustále ho treba financovať a ktorý je v podstate experimentom bez jasných očakávaných výsledkov.
Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste na záver môjho vystúpenia chcem využiť § 83 rokovacieho poriadku a k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Tomanová, pridávam ešte ďalší svoj, aby sme, ak nebude schválený jej procedurálny návrh, aby sme rozhodli o tom, že vrátime tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja vás ubezpečujem, že napríklad presne v prípade tej smernice, o ktorej hovorí správa a ktorú som teda spomenul vo svojom vystúpení aj ja, by sme si pokojne mohli dovoliť vzhľadom na ambiciózny plán vlády, pokiaľ ide o materskú dovolenku, ten štandard, ktorý presadzuje pôvodný návrh tej smernice.
A práve preto som použil tento príklad, pretože musím povedať, že iba tesne alebo dokonca až, by som povedal, nad rámec toho štandardu sa chce dostať súčasná vláda.
A ja skutočne nechcem, aby sme sa prikrývali dekou, ktorou sa prikryť nemôžeme, lebo nie je dostatočne veľká. Ale opakujem, som hlboko presvedčený o tom, že ak prijímame spoločné štandardy pre celú Európsku úniu v ekonomickej oblasti, ak prijímame spoločné štandardy, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomike, v hospodárstve ako celku a v jednotlivých jeho častiach, tak som hlboko presvedčený, že prijímanie spoločných štandardov v sociálnej oblasti je správne aj pre posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je správne aj preto, aby mladí Slováci a Slovenky a vôbec občania Slovenskej republiky zostávali na Slovensku a pracovali tu, čo opäť pomôže konkurencieschopnosti Slovenska a ekonomickému rastu na Slovensku. A si myslím, že je to aj vec, ktorou celá Európska únia môže byť konkurencieschopná aj v rámci globálnej súťaže.
Nie je to nič, čo by stálo v protiklade k ekonomickým cieľom a plánom na zvyšovanie konkurencieschopnosti celej Európskej únie.
A opakujem, pokiaľ budeme sa zahrávať s dôverou občanov vo vzťahu k Európskej únii, pokiaľ občania uvidia, že to nie je ich Únia, ale Únia len nadnárodných monopolov, tak potom sa zahrávame s budúcnosťou. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomu, čo sa za uplynulý rok v Európskej únii stalo, resp. k tomu, kde vidím svojím spôsobom istý mierne nebezpečný posun pri pôsobení Slovenskej republiky v rámci Európskej únie.
Začnem krátkou citáciou zo záveru predkladanej správy: "Európska únia predstavuje pre Slovenskú republiku primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre realizáciu ich dlhodobých strategických priorít."
Vážené kolegyne a kolegovia, je úplne pochopiteľné, že vzhľadom na to, čo sa deje nielen v Európe, ale aj v celom svete, dominovali v uplynulom roku nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci toho, čo Slovenská republika na európskych fórach robila a presadzovala ekonomické otázky, ale musím kriticky povedať, že domnievam sa, že zatiaľ čo v tej ekonomickej oblasti pokračuje integrácia Európskej únie pomerne významnými krokmi vpred a Slovenská republika sa na tejto integrácii významným spôsobom podieľa, tak sa obávam, že v sociálnej oblasti integrácia Európskej únie nie je dostatočná a Slovenská republika v tejto oblasti pôsobí skôr ako brzda než ako motor integrácie Európskej únie. Považujem to za negatívne pôsobenie Slovenskej republiky, aj keď v tomto smere nie je Slovenská republika jedinou členskou krajinou Európskej únie, pretože sa obávam, že napredovanie v ekonomických otázkach a prehnané sústredenie sa na integráciu v ekonomických otázkach, prehnané sústredenie sa na liberalizačné opatrenia v ekonomickej oblasti a integráciu, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomickej oblasti, môže postupne spôsobiť zvyšovanie nedôvery voči Európskej únii. Európska únia nesmie byť a nesmie sa stať iba ekonomickým priestorom. Nesmie byť iba zoskupením, ktoré bude rozširovať liberalizačné tendencie v ekonomickej oblasti, ale musí sa stať aj priestorom, ktorý sa bude integrovať, pokiaľ ide o sociálnu politiku, o jej hodnoty, o jej princípy. Nie je možné, aby sme sa opierali o spoločné princípy, pokiaľ ide o medzinárodný obchod, pokiaľ ide o fungovanie telekomunikácií, energetiky, pokiaľ ide o finančný sektor a pôsobenie finančného sektora na národnej aj celoeurópskej úrovni, ale na druhej strane aby sme nepokračovali v integrácii a v stanovovaní spoločných, čiže rovnakých štandardov pre všetky európske krajiny v sociálnej oblasti. Takýmto spôsobom totižto ohrozujeme pozíciu radových občanov voči Európskej únii, dôveru občanov voči Európskej únii a na Slovensku dôveru občanov v zmysel členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. A myslím si, že toto je tendencia, ktorá dnes síce nie je ešte úplne výrazná, ale postupne sa takou môže stať v reakcii na to, že sociálna situácia občanov sa nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii postupne zhoršuje.
Takým negatívnym príkladom, ktorým by som to chcel dokumentovať, bolo rokovanie alebo bol prístup, alebo je prístup, pretože táto otázka ešte nie je uzavretá, je prístup Slovenskej republiky k smernici o rodičovskej dovolenke. My sme aj o tejto otázke na pôde výboru pre európske záležitosti diskutovali s pani štátnou tajomníčkou ministerstva práce Luciou Nicholsonovou a ona vtedy veľmi jednoznačne, teda prezentovala odmietavý postoj k návrhu tejto smernice, odmietavý postoj Slovenskej republiky. A ja si myslím, že práve tento príklad jasne ilustruje to, čo sa usilujem kritizovať, a to, čo považujem za nebezpečnú tendenciu, aj pokiaľ ide o pôsobenie Slovenska v rámci Európskej únie.
Ale ako som povedal, toto nie je ojedinelý postoj. Slovensko sa v tomto, bohužiaľ, úplne nevymyká a treba povedať, že najmä tie tzv. nové členské štáty majú vážne problémy s implementovaním sociálnych štandardov, na ktorých stoja západoeurópski členovia Európskej únie, do svojej legislatívy a vôbec do fungovania štátu a spoločnosti.
Som presvedčený o tom, že keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, keď sa občania Slovenskej republiky v referende rozhodovali o tom, či hlasovať za alebo proti vstupu do Európskej únie, významným, mimoriadne dôležitým, a ak nie úplne najdôležitejším, tak rozhodne kľúčovým faktorom alebo jedným z kľúčových faktorov pre rozhodovanie sa občanov bola aj snaha približovať sociálne štandardy Slovenskej republiky k štandardom západoeurópskych krajín. Som hlboko presvedčený o tom, že ak hovoríme o posilňovaní konkurencieschopnosti, a to tak posilňovaní konkurencieschopnosti celej Európskej únie v rámci globálnej hospodárskej súťaže, ako aj posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska v rámci Európskej únie, je nevyhnutné aktívne pristupovať aj v tej sociálnej oblasti, je nevyhnutné prijímať aj sociálne štandardy vyspelejších krajín. Pretože som presvedčený, že posilňovanie sociálnej politiky a sociálnych štandardov v Slovenskej republike v konečnom dôsledku má a bude mať pozitívne efekty aj na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky ako takej aj v iných, než len v hospodárskej oblasti.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja by som chcel pri tejto príležitosti, nie je to žiadna konkrétna výhrada voči správe, tá je korektná, samozrejme, ale chcel by som vo vzťahu k našej politike v rámci Európskej únie, vo vzťahu k prístupu, pokiaľ ide o sociálnu politiku a sociálnu oblasť, chcel by som vyzvať, aby sme sa v tomto smere správali aktívnejšie a predovšetkým aby sme naozaj brali Európsku úniu tak, ako sa to v tej citovanej vete zo správy uvádza, "ako primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre napĺňanie dlhodobých strategických cieľov Slovenskej republiky". A domnievam sa, že sociálne štandardy nepochybne patria k tomu, čo Európsku úniu z hľadiska hodnôt a z hľadiska istého civilizačno-kultúrneho rámca vyčleňuje alebo odlišuje od zvyšku sveta. A na rozdiel od mnohých iných sa domnievam, že práve aj sociálna politika a sociálne štandardy sú silnou, aj do budúcnosti budú a môžu byť silnou stránkou Európskej únie a nie jej slabinou.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne pán predseda. Pani Tomanová, ja si uvedomujem jednu vec, že skutočne... Nebite sa...

Sulík Richard, predseda NR SR
Nechytať karty, hlavne, nechytajte karty pre istotu, ani vlastnú. Nech sa páči, pán Ondruš.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Pani Tomanová, ja si v prvom rade uvedomujem, že takéto vystúpenia, preto som rád, že ste vystúpili, lebo naozaj takéto vystúpenie možno očakávať iba od odborníka s dlhoročnou praxou, ktorý skutočne celému systému rozumie. Som veľmi rád, že ste teda vystúpili. Pretože mňa zaujalo, napríklad mňa zaujala napríklad tá pasáž vášho vystúpenia, kde ste upozorňovali na medzinárodné, na dohovory Medzinárodnej organizácie práce a vlastne ste veľmi podrobne informovali o tom, v akom príkrom rozpore sú s našimi medzinárodnými záväzkami. Pretože tieto medzinárodné dohovory sú ratifikované Slovenskou republikou. A preto sú záväzné pre Slovenskú republiku. Takže opäť vidíme a mimochodom, bohužiaľ, v tejto sociálnej oblasti to nie je prvýkrát, keď sa prijíma legislatíva, ktorá je v hlbokom rozpore s oficiálnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Ja som rád, že o tom ste hovorili práve preto, lebo verím, že treba použiť každý argument, rozumný, konkrétny a vecný na to, aby sme zastavili túto katastrofu, ktorá sa v podobe tohto zákona valí na Slovensko a predovšetkým a na ľudí.
A som veľmi rád, že ste o týchto veciach hovorili aj preto, aby bolo úplne zrejmé, že vláda, ktorá prichádza s takýmto návrhom, nielenže úplne ignoruje svojich vlastných občanov, ale ignoruje a pošliapava aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. A to si myslím, že skutočne je niečo, čo by tu nemalo existovať. Takže ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem pán, predsedajúci. No, samozrejme, našťastie pán poslanec Matovič alebo pán poslanec Jurčík nemajú nejaký žiadny oficiálny papier na to, aby určovali, kto čomu rozumie a samozrejme to oni najčastejšie opakujú.
Ale aj teda len veľmi stručne zopakujem ako reakciu na tie vystúpenia kolegov z vládnej koalície, to, čo som povedal. Po prvé, k tej demagógii, tak zopakujem, ja som si zobral materiál, oficiálny materiál, ktorí napísali živnostníci, a podľa ich oficiálneho materiálu som uviedol sumy, z ktorých vychádza, že za jeden a pol roka vlády Ivety Radičovej sa zvýši daňové a odvodové zaťaženie živnostníka, ktorý ročne zarobí 10 000 eur o takmer 50 percent. Opakujem, toto nie je prepočet, ktorý som si urobil ja, toto je prepočet samotných živnostníkov.
Po druhé, nezatajil som efekty na čistú mzdu, jasne som ich ukázal v tej tabuľke. Lenže problém je v tom, že toto platí ako matematický prepočet podľa vzorca, ktorý je v zákone k 1. 1. 2012. A stojím si za tým, že keď budete porovnávať čisté príjmy týchto ľudí po mesiaci, po dvoch, po troch, tak zistíte, že v skutočnosti ich čisté príjmy klesajú. O tom vôbec nepochybujem. Po druhé, o klesajúcich príjmoch som hovoril v prípade dôchodcov a tom som aj celkom jasne ukázal, prečo poklesnú dôchodky vypočítané podľa nového modelu . A takisto sa spomalí valorizácia, ak budú dôchodky valorizované podľa nového modelu. Skutočne žiadna výhrada voči tomuto - Na zdravie. (Reakcia na kýchnutie v pléne.) - zo strany vládnych poslancov nezaznela.
A, pán kolega Jasaň, no, úprimne povedané, keby som ja bol poslanec vládnej koalície, ktorá predkladá takýto zákon, tiež by som tu od hanby radšej nesedel.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím o chvíľku strpenia... Dobre.
Takže, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, žiadny zo zákonov, ktorý sme v tejto snemovni za uplynulých trinásť mesiacov rokovali, nebol taký dôležitý, taký závažný, taký zložitý a nemal také ďalekosiahle dopady ako zákon, o ktorom sme práve začali rokovať. Bez zveličenia možno povedať, že zasiahne každého jedného občana Slovenskej republiky a väčšinu zasiahne spôsobom, ktorý je porovnateľný s celoplošným zemetrasením s amplitúdou 5 či 6. Určite si viete aspoň zhruba predstaviť, aké úžasné škody by takáto prírodná katastrofa narobila. Bohužiaľ, musím so všetkou vážnosťou a prosím teraz všetkých, aby sa nikto neurazil, upozorniť, že väčšina z nás ani zďaleka si nevie predstaviť, aké úžasné škody narobí tento zákon. Pokúsim sa to vo svojom vystúpení aspoň naznačiť. Presnejšie to opísať nemôžem, naozaj musím zostať iba pri tom naznačení, lebo by som musel rečniť niekoľko hodín. Teda, nie že by som nebol taký urečnený, a na druhej strane, nie žeby som to nedokázal, ale rozsah zásahov tejto novely nemá v slovenskom parlamentarizme obdoby.
Asi to bude znieť neuveriteľne, ale zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti mení a dopĺňa dokopy 112 rôznych zákonov a niektoré z nich podstatným spôsobom. Mimochodom, to je približne o 30 zákonov viac, ako príjmeme, alebo ako rozhodneme o počte zákonov na celej tejto schôdzi dokopy. Dostávam sa tak k prvej negatívnej charakteristike tohto zákona. Priznám sa, že už od štúdia politológie som nemal pochybnosti, že jednou zo základných charakteristík pravicovej politiky je maximálna netransparentnosť a zahmlievanie. Nikto, ani ja, ktorý som celý zákon preštudoval, by nedokázal vymenovať ani polovicu zákonov, ktoré sa touto jedinou novelou menia. A to hovorím o poslancoch Národnej rady. Široká verejnosť, nech už ide o odborníkov alebo o laikov, nemá absolútne žiadnu šancu ani len zachytiť, čo všetko sa touto novelou mení, nieto ešte, aby sa k týmto zmenám stihla vyjadriť. Zdôrazňujem to preto, lebo, ako vám neskôr na zopár príkladoch ukážem, mení sa plno vecí, ktoré v skutočnosti nemajú žiadny súvis so zavedením superhrubej mzdy. Iba novela zákona o sociálnom poistení zaberá v tomto materiáli 42 strán a obsahuje 186 zmien zákona. Toľko zmien, mimochodom, nebolo ani v samostatnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorú sme tu mali v parlamente pred pár mesiacmi. Tu sú však tieto zmeny poriadne schované.
Viete o tom, tak teraz už, povedzme, po, kto si vypočul úvodné vystúpenie pána ministra vie, že v tomto zákone sa mení výpočet dôchodkov tak, aby boli nižšie? Viete o tom, že sa rušia niektoré dávky sociálneho poistenia, že sa mení spôsob valorizácie dôchodkov alebo že sa zvyšuje dôchodkový vek či skracuje a znižuje vyplácanie podpory v nezamestnanosti? Iba ak sa držíte okrídlenej vety, že všetko so všetkým súvisí, mohli by ste tvrdiť, že toto sú zmeny nevyhnutne súvisiace so zavedením superhrubej mzdy. Žiadny normálny súvis totiž nenájdete. Skutočným zámerom predkladateľa podľa môjho názoru je pod rúškom úplne inej témy rýchlo urobiť výrazne negatívne zmeny tak, aby si ich nevšimla ani verejnosť, ani väčšina poslancov. Najmä nie tých vládnych, ktorí nestratili súdnosť, zdravý rozum a vernosť svojim, ale iným hodnotám, než sú neoliberálne.
Takto prechádzam k druhej charakteristike zákona. Opäť bez zveličovania možno povedať, že ide o najtvrdší prejav naoliberálnej ideológie v takzvanom vyspelom svete. Svedčí o tom napríklad fakt, že v prípade jeho prijatia budeme jedinou krajinou v Európe so superhrubou mzdou a napriek tomu, že vo väčšine európskych krajín vládnu pravicové strany, sme jedinou, ktorá superhrubú mzdu zavádza. Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že česká pravicová vláda ju práve teraz ruší ako nepodarený experiment, ktorý škodil tak pracujúcim, a nielen zamestnancom, ako aj štátu. Ako sociálni demokrati z hĺbky duše odsudzujeme základný princíp tohto zákona, ktorým je ďalšie odbremenenie firiem na úkor ľudí, ktorí budú zaťažení novými povinnosťami, novým platbami a vyššími daňami. Neoliberálna ideológia sa v tomto zákone prejavuje aj oslabovaním sociálneho a zdravotného poistenia a prenášaním čoraz väčšej finančnej záťaže pri sociálnom a zdravotnom zabezpečení na plecia radových občanov. V kombinácii s novým Zákonníkom práce sa milióny zamestnancov premenia na milióny malých podnikateľov, ktorí už budú zodpovední za všetko, a zamestnávatelia sa vyplatením mzdy zbavia akejkoľvek sociálnej alebo, ak chcete, spoločenskej zodpovednosti voči svojim zamestnancom.
Prosím vás, naozaj mi povedzte, kedy budú normálni zamestnanci normálne žiť a z čoho, keď môžu kedykoľvek bez náhrady prísť o prácu, budú si sami platiť všetky odvody a dane, sledovať, ako sa menia sadzby daní a odvodov, kontrolovať, či nemajú náhodou nejaké podlžnosti, okrem poistenia si budú musieť platiť aj pripoistenie a sledovať, ako sa vyvíjajú ich investície v druhom pilieri a či náhodou nie je vhodný čas popresúvať tieto investície z jedného fondu do druhého?
Kedy sa títo ľudia budú venovať sebe? Kedy sa budú venovať oddychu? Zveľaďovaniu domova? Kedy budú vychovávať svoje deti a kedy sa budú starať o svojich starých či chorých rodičov?
A kedy budú mať čas, aby sa prejavili ako občania? Aby sledovali, čo stvárajú politici a prípadne na to aktívne občiansky reagovali. Áno, chápem, že cieľom neoliberálnej politiky je zlikvidovať občiansku spoločnosť, aby radoví občania boli ľahko manipulovateľní. A tiež sa nečudujem, že neoliberálnym SaS-károm neprekáža demoralizovať a likvidovať aj tradičnú rodinu. Ale o to viac verím, že túto politiku nemôžu podporiť napríklad kresťanskí demokrati, či už sú v KDH alebo v Moste či v SDKÚ. Preto chápem existenciu hlbokých vnútorných rozporov vo vládnej koalícii a nevnímam ich vo všetkých prípadoch len ako politikárčenie, ale aj ako legitímny stred predsa len rozdielnych hodnôt medzi bezhlavými extrémnymi neoliberálmi na jednej a skutočnými demokratmi hlásiacimi sa k hodnotám skutočnej solidarity medzigeneračného spolunažívania tradičnej rodiny a spoločenskej súdržnosti na druhej strane.
Aj my, sociálni demokrati, vieme a sme pripravení podporiť v oblasti daní a odvodov zmeny, ktoré nikomu neublížia a všetkým pomôžu. Takou je napríklad zefektívnenie výberu a správy daní a odvodov ich zjednotením a digitalizáciou, alebo zefektívnenie správy peňazí v sociálnej poisťovni. Ak by vláda prišla s takýmito návrhmi, môžem vám garantovať celoparlamentný konsenzus. A úprimne ma mrzí, že vláda nevyužila možnosť, aby sme konečne občanom ukázali, že sa v Národnej rade vieme aj na niektorých veciach normálne dohodnúť. Naopak, zavedeniu superhrubej mzdy musíme brániť, lebo bude mať negatívne dopady tak na občanov, ako aj na štát, čiže znovu na občanov, lebo oslabí dôležité funkcie štátu v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.
V porovnaní s tým je vari aj slabým, ale domnievam sa, že predsa len relevantným argumentom, že presun poistných odvodov, okrem úrazového poistenia, iba na zamestnancov je v rozpore s článkom 71 Dohovoru medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý samozrejme ratifikovala aj Slovenská republika, a podľa ktorého úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových u nás odvodov. Pričom, podľa tohto zákona to má byť 100 percent.
Ale pozrime sa, ako dopadne superhrubá mzda na peňaženky pracujúcich? Tvrdenie, že sa im zvýšia čisté príjmy, je lož. Presnejšie, zvýšia, ale len k 1. januáru 2012 v porovnaní s 1. januárom 2011. A ešte ako? - teraz vám to ukážem. Poprosím, keby ste mi pustili. (Požiadavka na technických pracovníkov v rokovacej sále.) Tak, pozrite sa, prosím, na túto tabuľku. Táto tabuľka ukazuje nárast čistých príjmov po zavedení superhrubej mzdy. Všimnite si, že v prvom stĺpci sú ľudia, ktorí zarábajú dnes 330 eur, čo je v tejto chvíli tesne nad minimálnou mzdou. Týmto ľuďom sa síce zvýši nominálne čistá mzda od 1. januára podľa toho prepočtového modelu, ktorý predpokladá tento zákon, o 3 eura a 34 centov, ale v praxi to bude znamenať jednopercentné zvýšenie čistej mzdy. Ľudia, ktorí zarábajú 400 eur, tým sa zvýši čistý príjem o dve desatiny percenta. Ľudia, ktorí zarábajú 600 eur terajšej hrubej mzdy, im sa zvýši čistý príjem o pol percenta. A aj tým, ktorí zarábajú pomerne vysoko na dnešnú priemernú mzdu v národnom hospodárstve, vyše 844 eur, aj im sa čistý príjem zvýši iba o smiešnych sedem desatín, čiže o trištvrte percenta.
Ale pozor, podľa makroekonomických prognóz má inflácia v budúcom roku prekročiť 3 percentá. Takže, aby sa vôbec udržala reálna mzda v budúcom roku, musela by budúcoročná superhrubá mzda byť vyššia oproti teoretickej tohtoročnej asi o 4,5 percenta. Lenže s takýmto nárastom nikto nepočíta. Práve naopak. Prechod na superhrubú mzdu totálne zdevastuje kolektívne vyjednávanie o raste platov, lebo na svojich výplatných páskach by ľudia uvideli v budúcom roku vyššiu, nazvime to hrubú mzdu, zhruba o 34 % oproti terajšej, tak si viete predstaviť, najmä v malých podnikoch ako by tam zamestnanci skončili s požiadavkou, aby im firmy pridali ďalšie 4 alebo 4,5 percenta.
Zavedenie superhrubej mzdy by totálne znemožnilo aj medzinárodné porovnania. Pri zohľadnení maximálnych odvodových stropov by sme s výnimkou Slovinska preskočili všetky nové členské, tzv. nové členské krajiny Európskej únie, čiže mimo pôvodnej európskej pätnástky. Napríklad, predbehneme Čechov, ktorí majú v súčasnosti o cca 90 eur vyššiu hrubú mzdu. Naša superhrubá mzda by v budúcom roku mala byť vyššia o 150 eur, ako je v Českej republike hrubá mzda, lenže, keďže naša čistá mzda sa v skutočnosti nezmení, tak životná úroveň v skutočnosti sa zníži.
Navyše viacerí odborníci upozorňujú, že niektoré nejasné ustanovenia umožňujú nedodržať všetky pravidlá pri prechode na superhrubú mzdu a dnes nemáme kapacity, aby sme to dokázali presne skontrolovať na celom Slovensku. Napríklad, vôbec nevieme čo s ľuďmi, ktorí od 1. januára budúceho roka zmenia zamestnávateľa alebo pracovnú pozíciu, a z toho titulu sa im bude úplne meniť mzda. Ako to porovnáme? Ako v týchto prípadoch porovnáme prechod na superhrubú mzdu z klasickej hrubej? Navyše, keďže od januára 2012 by zamestnanci dostali v hrubom o tretinu viac ako dovtedy, môžu v ďalších rokoch počítať, pravdepodobne aj kvôli pokračujúcej kríze iba so symbolickým nárastom miezd, ak vôbec s nejakým. Aby to tak nebolo, musíme predpokladať, že záujmom zamestnávateľov je, aby sa platy ich zamestnancov každoročne výrazne zvyšovali. A každý, kto skúsil byť aspoň na chvíľu zamestnancom na Slovensku, vie, že toto by bola taká hlúposť, ako že Iveta Radičová je skutočnou líderkou vládnej koalície.
Ak už niečo porastie, tak to budú dane, ktoré budú ľudia platiť. A tak sa dostávame k tretej negatívnej charakteristike tohto zákona. V princípe spôsobí, že ľudia budú platiť výrazne vyššie dane, čiže poplatok, ktorý dávajú štátu neadresne, a vládni politici podľa vlastnej vôle rozhodujú, ako s tými peniazmi naložia. Naopak, menej budú ľudia platiť sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, čiže platby presne určené na konkrétne služby pre občanov, na ktoré vláda siahnuť nemôže. V praxi to bude vyzerať takto. Pozrite sa. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) V tomto grafe, pri tých dvojiciach stĺpcov ten prvý stĺpec je vždy situácia k terajšej hrubej mzde, druhý stĺpec je situácia po zavedení super hrubej mzdy. Takže vidíte, že z hľadiska daní zatiaľ čo človek ktorý má dnes 330 eur hrubej mzdy neplatí žiadnu daň, po zavedení superhrubej mzdy, ktorá mu nezvýši čistý príjem, bude platiť daň presahujúcu 30 eur. Človek, ktorý zarába povedzme 500 eur mesačne v hrubom v súčasnosti, platí daň presahujúcu 24,5 eura. Po zavedení superhrubej mzdy bude platiť daň presahujúcu 73,5 eura. No a človek, ktorý zarába, povedzme, 700 eur, dnes platí 57,5 eura daň, po novom bude platiť takmer 125 eur daň. A takto bude teda vyzerať celkové daňovo-odvodové zaťaženie novej tzv. superhrubej mzdy. Ľudia, ktorí dnes majú hrubú mzdu 330 eur, majú túto svoju hrubú mzdu zaťaženú daňovo-odvodovým zaťažením vo výške 13,5 %, ale od budúceho roka bude ich superhrubá mzda zaťažená daňovo-odvodovým zaťažením celkovo až takmer vo výške 35 %, čo je bezmála 120-percentný nárast odvodovo-daňového zaťaženia pre ľudí, ktorí zarábajú 330 eur v hrubom v súčasnosti.
Ako vidíte ďalej, ľudia, napríklad, ktorí zarábajú 600 eur v hrubom majú v súčasnosti celkovo daňovo-odvodové zaťaženie ich hrubej mzdy necelých 20,5 %. Superhrubá mzda bude zaťažená 40,5 %, čiže o 100 % viac, ako je to v súčasnosti. Potom sa ten rozdiel mierne zvyšuje pri vyšších mzdách. Pokiaľ ide o živnostníkov, tak sa môžem oprieť o ich vlastné prepočty. Živnostník s ročným príjmom, s ročným príjmom 10.000 eur, s celkovým ročným príjmom 10.000 eur v roku 2010 zaplatil na daniach a odvodoch 1 751,5 eura. V roku 2011, v tomto roku zaplatí už 1 971,5 eura, čo je o vyše 200 eur viac a v roku 2012 to bude až 2 603,5 eura. Čiže jeho daňové a odvodové zaťaženie sa za dva roky vlády Ivety Radičovej zvýši o takmer päťdesiat percent. Aj platy zamestnancov budú daňami a odvodmi dokopy zaťažené výrazne viac ako doteraz. To vidieť v tomto grafe.
Ale do dvoch dôležitých oblastí, dôležitých pre každého radového občana, lebo ich využíva v stave núdze a v stave problémov, bude plynúť oveľa menej peňazí, než je tomu doteraz. Hovorím o sociálnom a zdravotnom poistení. Aj v tomto prípade zobrazuje, a to vám ukážem, aj v tomto prípade, pozrite sa, zobrazuje prvý stĺpec situáciu terajšiu a druhý z tej dvojice stĺpcov ukazuje situáciu po zavedení superhrubej mzdy. Ale, všimnite si, že teraz je ten pomer otočený. Zatiaľ čo doteraz si ľudia prispievajú na svoje poistenie v nezamestnanosti, prispievajú si na svoje dôchodky, prispievajú si na svoje, povedzme, invalidné dôchodky vo väčšej miere, ako je tomu, teda v nejakej miere, tak v budúcom roku po zavedení superhrubej mzdy sa tá miera výrazne zmenší. A tak sa nedá čudovať, že vplyv zavedenia superhrubej mzdy na Sociálnu poisťovňu bude výrazne negatívny. Všimnite si, prosím, tie čísla, tie červené čísla v prvom riadku. Iba v budúcom roku sa predpokladá, že v dôsledku zavedenia superhrubej mzdy príde Sociálna poisťovňa takmer o jeden a pol miliardy eur. V ďalšom roku to bude tiež takmer jeden a pol miliardy eur a v roku 2013 to už, ten výpadok už presiahne jeden a pol miliardy eur.
Rovnaká situácia sa nachádza v prípade príjmov z poistného. Opäť prvý stĺpec pri každej dvojici predstavuje dnešný stav, druhý stĺpec predstavuje stav po zavedení superhrubej mzdy a opäť vidíte, že ľudia si budú na zdravotné poistenie, teda na to, čo naozaj potrebujú a na to, na čo im žiadna vláda siahnuť nemôže, platiť oveľa menej. Výsledky vplyvov na zdravotné poistenie opäť vidíte v druhom riadku tejto tabuľky. To znamená, že po zarátaní pozitívnych vplyvov na dane v záverečnom riadku tejto tabuľky vidíte celkový vplyv na verejné financie. Straty vo výške mnohých desiatok miliónov eur. A to každý rok. Pričom všimnite si, že v roku 2014 sa ten nárast opäť zväčší oproti roku 2013. A v skutočnosti samozrejme môže byť tá situácia ešte horšia, lebo stále nevieme, aký definitívny osud táto reforma napokon bude mať. Ďakujem pekne, môžete to už potom prepnúť, viacej grafov používať nebudem. (Upozornenie pre technických pracovníkov v rokovacej sále.)
Vážené kolegyne a kolegovia, takýto vývoj bude mať jediný dôsledok. Ako som vám ukázal na konkrétnych číslach, chýbajúce zdroje v Sociálnej poisťovni sa stanú zámienkou na znižovanie všetkého, čo Sociálna poisťovňa občanom platí. Pravicová vláda jednoducho vyhlási, že Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí, bude sa lživo vyhovárať na demografickú krízu a to všetko pocítia na svojich príjmoch tí, ktorí sú odkázaní na Sociálnu poisťovňu. Ľudia vyhodení na ulicu, invalidní a najmä starobní dôchodcovia. A nepochybujte, že s takýmito dopadmi počíta aj pán minister Mihál. O tom svedčí tá časť zákona, teda tohto zákona, ktorá novelizuje zákon o sociálnom poistení. Jej dopady budú na najbezbrannejšiu vrstvu obyvateľov katastrofálne. Ľuďom, ktorých vyhodia na ulicu, navrhuje pán minister, ako to povedal aj vo svojom úvodnom vystúpení, skrátiť podporu. Tak samozrejme, pán minister, vy ste o týchto ľuďoch povedali, že prvé mesiace v nezamestnanosti zneužívajú ako dovolenku, čo teda medzi nami je ako prisilná káva a myslím si, že keby toto povedal minister práce a sociálnych vecí v niektorej inej európskej krajine, tak by už mal dávno odstúpiť. A vy, pán minister, ste sa za tieto slová ani len neospravedlnili. Naopak, ešte im nenápadne v zákone o superhrubej mzde beriete podporu a celkovo im vyplatíte približne o desať percent menej, ako im vyplácate doteraz. Pán minister, prosím odpovedzte mi v záverečnej reči, ako toto opatrenie súvisí so zavedením superhrubej mzdy.
Ale je to aj tak slabý odvar proti tomu, čo vláda nachystala na dôchodcov. Bez akejkoľvek súvislosti so superhrubou mzdou sú v tomto zákone také zmeny, ktoré znížia nové dôchodky, znížia valorizáciu penzií a, ako sme počuli, predĺžia dôchodkový vek. Nechcem nikoho zaťažovať podrobnosťami, ale musím konštatovať, že vek odchodu do dôchodku, priemerný osobný mzdový bod, aktuálna dôchodková hodnota a mechanizmus valorizácie penzií sa menia tak, že v budúcnosti budú generovať nižšie dôchodky oproti súčasnosti. Najväčší vplyv na výšku dôchodku má ten spomínaný priemerný osobný mzdový bod a tento parameter bude najviac zmeneným parametrom z hľadiska jeho hodnoty. Ale aby som to vysvetlil zrozumiteľnejšie. Napríklad človek, ktorý má tento priemerný osobný mzdový bod na hodnote jeden a pol, dostane po prípadnom prijatí tohto zákona dôchodok o trinásť percent nižší oproti tomu, ako keby bol vypočítaný podľa dnešných pravidiel. Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty zasa ovplyvní aktuálna nezamestnanosť, takže, ak bude väčší počet ľudí bez práce, tak penzista, ktorý celý život pracoval a platil odvody, bude za vysokú nezamestnanosť potrestaný tým, že dostane nižší dôchodok. Aby si to dôchodcovia vyžrali ešte viac, vláda navrhuje zmeniť systém valorizácie tak, aby už nezohľadňoval rast miezd, ale iba dôchodcovskú infláciu.
Mimochodom práve proti tomu protestuje petícia "Za spravodlivú valorizáciu dôchodkov", o ktorej budeme na záver tejto schôdze rokovať. Je to mimoriadne nebezpečný princíp, lebo v praxi bude znamenať, že sa bude prudko zväčšovať rozdiel medzi príjmami penzistov a pracujúcich a zo seniorov sa postupne stane skupina ľudí na okraji spoločnosti. V skutočnosti tak budú dôchodcovia ešte chudobnejší, hoci uznávam, že sa zvýši solidarita v systéme. Lenže, nehnevajte sa, ale toto je zvrátená solidarita. Lebo sa dosiahne nie tým, že tých najbiednejších pozdvihneme na úroveň tých, ktorí sú na tom lepšie, ale bohatších stiahneme dole na úroveň chudobnejších. Pán minister, opäť vás poprosím v záverečnej reči o odpoveď, ako tieto parametrické zmeny dôchodkov súvisia so zavedením superhrubejmzdy, resp. prečo sú podľa vás nevyhnutné pre zavedenie superhrubej mzdy? Pretože ja som tento súvis ani po konzultácii s odborníkmi nenašiel. A pridajte, prosím, ešte k tomu aj odpoveď, ako s tým, teda so zavedením superhrubej mzdy súvisí každoročné posúvanie dôchodkového veku, ktoré tiež navrhujete v tomto zákone. Výsledkom úplne nezmyselného algoritmu bude nielen to, že každý rok budeme odchádzať do penzie neskôr a neskôr a, prosím, pán minister, keď budete na toto reagovať, nezosmiešňujte sa argumentovaním o možnom skracovaní priemernej dĺžky života, ale aj to, že nikdy vopred nebudeme vedieť, kedy vlastne do dôchodku pôjdeme. Ani, povedzme, dva, tri roky dopredu to nebudeme vedieť. Nehovoriac už o väčšom časovom úseku, čo úplne znemožňuje zariadiť sa v rámci niektorých životných stratégií. Poviem aj príklad. Keď si napríklad beriete hypotekárny úver, tak potrebujete vedieť, aj banka to potrebuje vedieť, kedy dosiahnete dôchodkový vek. No ale v tomto systéme, podľa tohto nového zákona to budete môcť veštiť akurát tak z nejakej sklenenej gule.
Pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, naozaj ma mrzí, že som hovoril dosť dlho, ale musím opäť zopakovať, že v tomto jedinom bode novelizujeme sto dvanásť zákonov. Ja som si vybral skutočne len zopár z nich a zameral som sa na sociálnu oblasť. Z legislatívneho hľadiska zásadne žiadam, aby sme neklamali verejnosť a ak hovoríme, že toto je zákon o zavedení superhrubej mzdy, tak navrhujem vyhoďte z neho všetko, čo so zavedením superhrubej mzdy priamo nesúvisí a čo pre zavedenie superhrubej mzdy nie je potrebné meniť.
Preto, pán predseda výboru, pán spravodajca, podávam procedurálny návrh, aby sme vrátili tento zákon predkladateľovi na dopracovanie.
Ale z vecného hľadiska tento zákon prinesie pre pracujúcich, ale aj dôchodcov samé nevýhody. A povedie k zníženiu ich čistých príjmov, k prehĺbeniu ich chudoby, k nárastu ich povinností, k zvýšeniu daňového zaťaženia a vôbec k zhoršeniu kvality ich života. V zákone je mnoho rizík a celý princíp superhrubej mzdy je doteraz nikde neoverený experiment na ľuďoch, a preto je neprijateľný. Sme hlboko presvedčení, že je to len príprava na takzvaný Sulíkov odvodový bonus, ktorý by bol v prípade jeho zavedenia najväčším sociálnym zločinom spáchaným na obyvateľoch Slovenska.
A preto, pán spravodajca, končím ďalším procedurálnym návrhom, aby Národná rada nepokračovala v prerokovávaní tohto návrhu zákona.
V mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia vyhlasujem, že my zákon, ktorý ožobračuje a zbedačuje ľudí, ďalší takýto zákon z dielne vlády Ivety Radičovej nepodporíme. A pevne verím, že som uviedol dostatok konkrétnych vecných argumentov, aby väčšina poslancov aspoň jeden z mojich procedurálnych návrhov podporila. Za to vám už teraz ďakujem, rovnako ako za trpezlivú pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel takto aj verejne oceniť moju kolegyňu Ľubku Roškovú za toto vystúpenie, lebo mám pocit, že tento zákon nevzbudzuje veľkú pozornosť. A pritom práve jej vystúpenie upozornilo na to, že skutočne tam dochádza k zmenám, ktoré budú mať negatívne dopady na zamestnancov. A ja sa chcem pripojiť k tomu apelu, ktorý ona mala takmer v závere toho svojho vystúpenia, aby skutočne nedochádzalo k nahrádzaniu takýchto plnení zo strany zamestnávateľov len finančným plnením, pretože, bohužiaľ, už je tu táto tendencia, že sa vládna koalícia, alebo poslanci vládnej koalície usilujú vecné plnenia, ktoré vyplývajú z rôznych zákonov, presadzovať, aby sa zmenili na finančné plnenia. A robí sa to bez toho, aby existovala reálna analýza, aký to bude mať potom dopad na využívanie tých plnení, ktoré sú dnes v podobe akoby vecnej stanovené v zákone. A ak by sa to dialo špeciálne v prípade rekondičných pobytov, tak by som to považoval naozaj za taký dosť nebezpečný krok vo vzťahu k udržiavaniu zdravia jednotlivých zamestnancov.
A samozrejme, že aj mňa bude zaujímať potom v druhom čítaní, že vlastne prečo dochádza k týmto návrhom, k takýmto zmenám, pokiaľ ide o tie rekondičné pobyty, teda k znižovaniu toho objemu.