Ďakujem, ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som povedal pár slov k predkladanému návrhu, keďže pravda je taká, že v prvom čítaní som sa tesne neskoro prihlásil do rozpravy, a včera som sa nemal možnosť zúčastniť na mimoriadne zvolanom zasadaní výboru pre iné povinnosti, súvisiace s prácou poslanca v tejto snemovni. A rád by som vysvetlil dôvody, pre ktoré som sa v prvom čítaní zdržal hlasovania pri návrhu...
Ďakujem, ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som povedal pár slov k predkladanému návrhu, keďže pravda je taká, že v prvom čítaní som sa tesne neskoro prihlásil do rozpravy, a včera som sa nemal možnosť zúčastniť na mimoriadne zvolanom zasadaní výboru pre iné povinnosti, súvisiace s prácou poslanca v tejto snemovni. A rád by som vysvetlil dôvody, pre ktoré som sa v prvom čítaní zdržal hlasovania pri návrhu tohto zákona a pre ktoré mám aj teraz vážne pochybnosti o tomto celom návrhu, a mám vážny problém podporiť tento návrh ako celok.
V prvom rade chcem povedať, že skutočne oceňujem snahu rezortu riešiť katastrofálnu situáciu, v ktorej sa ocitá, ocitajú všetky zariadenia sociálnych služieb, nie sú to len tie, na ktoré sa bude vzťahovať táto novela zákona. A skutočne, je pravda, že to, skutočne pravda, to, čo hovoríme od samého začiatku. Už keď sa na dvakrát pokúšali poslanci vládnej koalície novelizovať zákon o sociálnych službách, najskôr na jeseň minulého roka a potom začiatkom alebo na prelome rokov 2010 - 2011, upozorňovali sme na to, že skutočným problémom fungovania sociálnych služieb na Slovensku nie je to, čo je predmetom novely, ktorá teda vraj mala reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu. A ja musím aj z tohto miesta zopakovať, že tá novela aj vtedy išla nad rámec rozhodnutia Ústavného súdu. Ale skutočným problémom, prečo u nás nefungujú sociálne služby k spokojnosti tých, pre ktorých sú určené, je nedostatok finančných prostriedkov na ich prevádzku.
Aj primárnym dôvodom alebo cieľom, alebo zámerom, primárnou príčinou, prečo vznikla táto krátka novela zákona o sociálnych službách, je riešenie práve toho problému, na ktorý od začiatku upozorňujeme, a to je riešenie nedostatku finančných prostriedkov. Z tohto hľadiska je, samozrejme, chvályhodné, že sa našiel aspoň nejaký spôsob, ktorý by spôsobom, ktorý nemožno považovať za systémový, vyriešil časť problémov jednej časti zariadení sociálnych služieb.
A tu je moja prvá dosť vážna výhrada voči tomuto zákonu, a to, že v skutočnosti jeho účinnosť bude mať význam iba pre niektoré zariadenia sociálnych služieb na Slovensku. A mnohé iné zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú takisto v podobnej alebo rovnakej finančnej situácii, nebudú mať nárok podľa tejto novely zákona na takú dotáciu, aká je definovaná v zákone a aká je špecifikovaná podľa jednotlivých súm potom v tabuľkovej prílohe k tomuto zákonu. Či už teda ide o zariadenia zriadené obcami a mestami alebo zariadenia, ktoré sú zriadené súkromnými právnickými osobami.
Myslím si, že vytvárame nerovnaký meter voči zariadeniam, ktoré sú zriadené na úrovni miestnych samospráv vo vzťahu alebo v porovnaní so zariadeniami, ktoré sú zriadené na úrovni regionálnych samospráv. Tie sa dostanú do nevýhodnejšej, tie druhé sa dostanú do nevýhodnejšej situácie a ja sa priznám, že som ani v dôvodovej správe nenašiel dostatočné vysvetlenie a ospravedlnenie toho, prečo sa ministerstvo rozhodlo riešiť problém nedostatku financií iba pre časť zariadení sociálnych služieb.
Druhá moja výhrada v súvislosti s týmito financiami, a tá výhrada súvisí aj s tým, prečo som hlasoval proti tomu, aby sme sa týmto zákonom zaoberali v skrátenom legislatívnom konaní, je argumentácia pána ministra, ktorú neustále opakoval alebo opakuje nielen pri predkladaní návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale aj pri predkladaní samotného návrhu zákona, a to, že sa snaží riešiť katastrofálnu finančnú situáciu, a preto je nevyhnutné, aby sme tento zákon prijali s účinnosťou od 1. januára budúceho roka.
Musím upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že táto katastrofálna finančná situácia tu trvá dlhšie ako týždeň, dva alebo mesiac. Táto zlá finančná, o tejto zlej finančnej situácii sme, a to zopakujem, hovorili už na jeseň minulého roka i začiatkom tohto roka, keď skupina vládnych poslancov navrhovala takú maličkú novelu zákona o sociálnych službách. Už vtedy sme vedeli, že sú v takejto katastrofálnej situácii, a napokon, je všeobecne známe, že vláda už niekoľkokrát akousi nesystémovou účelovou ad hoc dotáciou riešila tento finančný, tento, túto katastrofálnu finančnú situáciu týchto zariadení.
To znamená, že ministerstvo vie o tejto zlej finančnej situácii od samého začiatku tohto volebného obdobia, a napriek tomu predkladá tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že je to zlé. Je to veľmi zlé rozhodnutie, pretože to bez akýchkoľvek pochybností bude mať dopad na kvalitu tohto návrhu novely, a ten dopad bude, bohužiaľ, negatívny.
Odmietam argument, že to treba, že do tejto situácie sa minister ako predkladateľ dostal v dôsledku, aby som ho parafrázoval z jeho úvodného vystúpenia, keď sme tento zákon preberali v prvom čítaní, v dôsledku všeobecne známych okolností. Tými všeobecne známymi okolnosťami má byť fakt, že padla vláda a že už tu, že sa skrátilo volebné obdobie, že budeme mať mimoriadne voľby a že teda v plánovanom časovom harmonograme ministerstvo nestihne predložiť zákon.
Lenže, vážené kolegyne a kolegovia, parlament, toto, toto volebné obdobie sme skrátili do 10. marca budúceho roka. Ak teda 10. marec budúceho roka je prikrátkym obdobím na to, aby ministerstvo stihlo svoj pôvodný zámer, znamená to, že pôvodným zámerom ministerstva bolo predložiť tento návrh zákona neskôr ako 10. marca. Prosím, aby ste o tomto zámere vôbec nepochybovali, pretože v lete na okrúhlom stole, na ktorom sa zúčastnila aj pani štátna tajomníčka, na moju otázku, ako to vyzerá s plánovaným legislatívnym procesom v súvislosti s tou veľkou novelou zákona o sociálnych službách, povedala, že zámerom je pripraviť paragrafované znenie tohto zákona do konca tohto kalendárneho roka a potom najneskôr v mesiacoch február alebo marec dostať toto paragrafované znenie do parlamentu tak, aby bol, aby bol zákon prijatý s účinnosťou od 1. júla 2012. Čiže ešte pred mesiacom, pred dvoma mesiacmi, pred troma mesiacmi, pred štyrmi mesiacmi vyhodnocovalo vedenie ministerstva tú katastrofálnu finančnú situáciu zariadení sociálnych služieb tak, že bude úplne stačiť, ak zákon, ktorý bude riešiť nejakým aspoň trochu systémovým spôsobom túto zlú situáciu, bude účinný od 1. júla 2012, áno 2012. Zrazu kvôli tomu, že sa skrátilo volebné obdobie, je nevyhnutné prijať tento zákon s účinnosťou od 1. januára 2012, lebo teraz hrozí, že od 1. januára padnú, padnú tie zariadenia sociálnych služieb. Takže ešte pred mesiacom stačilo, keby to bolo účinné od polroka budúceho roka, ešte pred mesiacom platilo, že tie zariadenia v pohode vydržia ďalších sedem mesiacov fungovať bez toho, aby dostali takéto, takéto riešenie finančnej situácie, a zrazu teraz je nevyhnutné to urobiť od 1. januára.
Myslím si, že je to lož. A lož je tradičnou metódou pri ospravedlňovaní legislatívnych návrhov tejto vlády, a špeciálne pri ospravedlnení návrhov, legislatívnych návrhov z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
A tento postup kritizujem preto, lebo, bohužiaľ, skrátené legislatívne konanie vytvorilo takú situáciu, že my nemáme dostatočný priestor, aby sme dôkladne prediskutovali tento návrh zákona. Áno, nemáme dostatočný priestor, aby sme dôkladne prediskutovali tento návrh zákona a aby sme z neho odstránili alebo aby sme aspoň rozobrali všetky riziká, ktoré tento zákon nesie. Lebo, áno, súhlasím s tým, že pozitívnym dopadom tohto zákona bude to, že obce a mestá budú dostávať zákonom garantovanú dotáciu na fungovanie svojich zariadení sociálnych služieb, ale na druhej strane dopadom tohto zákona bude napríklad to, že dostaneme do vážnej kritickej, finančnej a sociálnej situácie mnohých ľudí, ktorí sú odkázaní na služby týchto zariadení, ich príbuzných, že veľmi problematickým spôsobom riešime posudzovanie finančnej a majetkovej situácie samotných žiadateľov alebo samotných ľudí odkázaných na služby a ich rodín. A pravda je taká, že my sme jednoducho nedostali dostatočný priestor na to, aby sme o tejto veci hovorili. Nie na samotnom zasadaní výboru, áno, výbor včera mohol zasadať pokojne aj štyri, aj päť hodín a mohli sme tam do nemoty diskutovať.
Lenže, vážené kolegyne a kolegovia, my sme povinní diskutovať nielen sami medzi sebou, ale hovoriť aj s verejnosťou. A práve v tom je nebezpečenstvo skráteného legislatívneho konania, že vláda takýmto spôsobom zámerne vytvára časový stres, v ktorom nie je možné dôkladne prediskutovať legislatívne návrhy s verejnosťou, s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, s ľuďmi, ktorí zriaďujú tieto zariadenia, ktorí v nich pracujú, s klientmi, ktorí sú odkázaní na služby týchto zariadení sociálnych služieb, s ich príbuznými, so širokou verejnosťou.
A tu meníme veci, ktoré sa zásadným spôsobom budú dotýkať širokej verejnosti. A my sme nedostali priestor, aby sme sa aj s týmito ľuďmi dôkladne, odborne, profesionálne porozprávali, aby sme mohli zvážiť všetky riziká, ktoré sú s týmto zákonom spojené.
Samozrejme, s čím mám najväčšie, takto, ešte jeden dôkaz a ja nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Jasaň, keď reagoval na vystúpenie pani kolegyne Blahovej, ktorá tu momentálne nie je, ale predsa len, predsa len aj ja by som sa pripojil k tomu a nadviazal na to, čo povedal vo svojej faktickej poznámke. Nuž áno, áno, vážení kolegovia, pani kolegyňa Blahová to aj povedala, včera sociálny výbor prijal spoločnú správu, v ktorej rozhodol o štyroch bodoch. Z tých štyroch bodov je jeden vecná záležitosť a všetky ostatné sú zdôvodnené ako legislatívno-technická úprava v nadväznosti na text návrhu zákona.
Pri tej jednej vecnej záležitosti, tú jednu vecnú záležitosť navrhli vládni poslanci takým spôsobom, že dnes po dvanástich hodinách, po necelých dvanástich hodinách prichádzajú s ďalším návrhom, iným rozširujúcim, doplňujúcim, vysvetľujúcim, ako nám to povedala pani poslankyňa Blahová, oproti tomu, čo včera schválili. Áno, je fajn, že ste sa pre to rozhodli, pani kolegyňa, kvôli tomu, že teda pani kolegyňa Vaľová mala nejaké výhrady k tej konkrétnej textácii, ale po prvé, to bolo možné riešiť priamo na výbore a po druhé, áno, to je presne výsledok toho, akým spôsobom prijímate zákon. Prijímate ho spôsobom, že na jednej strane navrhnete niečo včera napoludnie, a dnes ráno už navrhujete niečo ďalšie, pretože sa ukáže, že to nie je jasné a nie je to dobré a treba to jednoducho zmeniť.
A presne takýmto spôsobom, každých dvanásť hodín meniacim jednotlivé návrhy, my rozhodujeme o tomto zákone, ktorý, opakujem, bude mať veľmi vážne dopady na ľudí, ktorí sú skutočne vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo sociálnu situáciu odkázaní na sociálne služby zo strany tohto štátu.
Moja najväčšia a najzásadnejšia výhrada, vážené kolegyne a kolegovia, je, je k ustanoveniu, podľa ktorého budú musieť obce a mestá, ale takisto vyššie územné celky, stanoviť spoluúčasť na úhrade za poskytnutú sociálnu službu zo strany klientov týchto zariadení vo výške minimálne 50 percent. Túto vec napadol pán kolega Blanár, keď vystupoval už v prvom čítaní, a musím povedať, že o tom hovorím nie na základe vlastného uváženia, nie na základe akoby osobnej skúsenosti, lebo, chvalabohu, osobnú skúsenosť s poskytovaním sociálnej služby zatiaľ nemám. Ale na základe toho, že o tomto zámere hovorilo ministerstvo už dlhší čas, a tak tento zámer, na rozdiel od niektorých iných, som mal možnosť prediskutovať s pomerne širokým publikom, s ľuďmi, ktorí sú riaditeľmi zariadení sociálnych služieb, ktorí sú pracovníkmi zariadení sociálnych služieb, o tejto veci som mal možnosť hovoriť s primátormi a starostami, ktorí predstavujú zriaďovateľov týchto zariadení, a mal som o tejto veci možnosť hovoriť aj s mnohými klientmi zariadení sociálnych služieb.
Musím vám povedať celkom jednoznačne, a potvrdzuje to aj vystúpenie, vystúpenie viacerých ľudí na konferencii, na ktorej sa zúčastnilo aj vedenie ministerstva zhruba pred mesiacom a pol tuto v Bratislave na Drotárskej, musím povedať, že nepočul som iný názor ako strach a obavy z takéhoto ustanovenia. Strach a obavy, že sa ľudia dostanú do, do prekérnej nezvládnuteľnej finančnej situácie. Zo strany primátorov a starostov sú obavy, že takýmto spôsobom dostanú týchto ľudí do situácie, že od nich nedokážu vymôcť, že budú mať vlastne nevymožiteľné záväzky vo vzťahu k zariadeniam, ktoré im poskytujú sociálnu službu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán kolega, prepáčte, na chvíľočku vás preruším. Chcel som všetkých členov poslaneckého grémia informovať, že predseda Národnej rady zvoláva na 10.45 hodiny do tradičnej miestnosti poslanecké grémium. Poprosím, tí, ktorí tu nemáte predsedov poslaneckých klubov momentálne prítomných, resp. tých, ktorí sú členovia grémia, aby ste ich upozornili, že 10.45 hodiny začína u predsedu Národnej rady poslanecké grémium. Ďakujem za porozumenie aj vám. Pán kolega, môžte pokračovať.
Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán podpredseda. A napriek tomu, že tu neexist..., že, že tu neustále je opakovaná pripomienka, že zostáva ochrana príjmu, tak ako je vlastne pôvodne stanovená v tomto zákone, napriek tomu musím povedať, že toto ustanovenie je pre mňa zásadne neprijateľné, pretože zásadným spôsobom ohrozuje ekonomickú a sociálnu situáciu klientov, prípadne ich najbližších príbuzných pri poskytovaní sociálnych služieb.
Ja sa musím priznať, že mám aj inú zásadnú, zásadný dôvod, pre ktorý odmietam takéto ustanovenie zákona. Upozorňujem, že zasahujeme do originálnych kompetencií obcí a miest. Aj dôvodová správa sa v osobitnej časti odvoláva na to, že sa upravujú záležitosti, ktoré sa, ktoré sú výsledkom decentralizácie verejnej správy, a ja som presvedčený o tom, že sme urobili správne, keď sme výkon kompetencií v tejto oblasti preniesli na obce a mestá a čiastočne aj na vyššie územné celky.
Myslím si, že je správne, že sme decentralizovali kompetencie, pokiaľ ide o výkon sociálnych služieb, pretože toto je oblasť, v ktorej je nevyhnutné posudzovať naozaj často, človek po človeku, v jednotlivých konkrétnych prípadoch tú situáciu, a napokon, ten zákon je aj tak, je aj tak postavený, že sa individuálne posudzuje každá jedna žiadosť o poskytnutie tejto sociálnej služby.
A práve preto sme to preniesli na úroveň obcí a miest, lebo títo ľudia, ktorí žijú bezprostredne v kontakte so žiadateľmi o poskytnutie sociálnej služby, majú najlepšie možnosti zohľadniť všetky aspekty, všetky aspekty ich sociálnej a ekonomickej, okrem iného, samozrejme, aj zdravotnej, situácie týchto žiadateľov. A preto je dôležité, aby sme nediktovali obciam a mestám výšku úhrady ani v podobe minimálnej výšky úhrady, nech, nech ide o päťdesiat percent, tridsať percent, desať percent alebo osemdesiat percent.
Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme túto kompetenciu naozaj nechali v rukách tých, ktorí rozhodujú o svojich spoluobčanoch, a oveľa lepšie ako my tu v parlamente vedia posúdiť región po regióne, mesto po meste, obec po obci, akú výšku úhrady sú schopní zvládnuť klienti jednotlivých zariadení sociálnych služieb.
Poznajú presne situáciu v konkrétnych zariadeniach, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré im kompetenčne patria, ak ide o súkromné zariadenia. Poznajú presne situáciu klientov, ktorí sú v týchto zariadeniach, aj keby to neboli klienti vyslovene len z tej obce alebo z toho mesta.
Jednoducho, vedia najzodpovednejšie rozhodnúť, aká výška úhrady je seriózna vo vzťahu ku klientom, pretože skutočne, ja chápem, že my musíme riešiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby vôbec bolo možné poskytnúť túto sociálnu službu, ak tie zariadenia skrachujú, tak jednoducho my tú službu vôbec nebudeme schopní poskytnúť.
Ale to, ale prvý a najdôležitejší faktor, ktorý musíme pri poskytovaní sociálnych služieb zohľadňovať, sú potreby a situácia klienta. Veď sociálne služby existujú práve preto, lebo sú ľudia, ktorým treba pomáhať, ktorým musíme my všetci zo svojich peňazí pomáhať. A preto je nezmysel, aby sme nezohľadňovali pri poskytovaní tejto služby v prvom rade potrebu toho daného klienta.
A my ak stanovíme v zákone z našej centrálnej úrovne nejakú mieru, minimálnu mieru úhrady, tak si myslím, že ohrozujeme tento základný princíp, ohrozujeme dôvod, pre ktorý sme vôbec decentralizovali poskytovanie sociálnych služieb. Takže aj z tohto hľadiska ja nesúhlasím s tým, aby sme, aby sme, aby sme takýmto spôsobom upravili minimálnu mieru spoluúčasti klientov na hradení nákladov v zariadeniach sociálnych služieb.
Priznám sa, že som jedným z ľudí, ktorí hovoria o tom, a opäť je to na základe skúsenosti, ktorú mám sprostredkovanú najmä od starostov mnohých obcí, že súhlasím s tým, že treba vniesť skutočne viac spravodlivosti do systému poskytovania sociálnych služieb v tom zmysle, že sa nesmie sta..., že by sa nemalo stávať, aby ľudia, ktorí sú evidentne na tom finančne dobre, dokonca veľmi dobre, ktorí sú naozaj bohatí a ktorí by si mohli dovoliť platiť tú sociálnu službu, aby sa skrývali za ustanovenia zákona a aby sme my ostatní, aby tí ľudia ostatní, ktorí povedzme sú na tom aj finančne horšie, im prostredníctvom daní pomáhali prispievať na tieto služby.
A preto súhlasím s tým, že asi naozaj je nevyhnutné hovoriť o tom, ako presnejšie precizovať posudzovanie sociálnej a ekonomickej situácie jednotlivých klientov. A súhlasím s tým, že treba zvýšiť alebo treba zvážiť aj mieru spoluúčasti najbližších príbuzných, pretože si myslím, že je dobré, ak podporujeme vzájomnú solidaritu v rámci rodiny.
Ale opäť si myslím, že sme mali dostať oveľa väčší priestor na to, aby sme diskutovali o tom, akým spôsobom to urobíme. Pretože ja mám vážne obavy, že spôsob, aký navrhuje predkladateľ v tejto novele zákona, je zlý. A v konečnom dôsledku môže opäť spôsobiť problémy mnohým ľuďom, ktorí si to nezaslúžia a ktorí naozaj sú svojím spôsobom odkázaní na, ktorí sami sú odkázaní na pomoc v rámci svojej rodiny.
To je napríklad, to je napríklad ten spôsob, akým sa budú posudzovať majetkové pomery najbližších príbuzných žiadateľa o klienta. Ja vám uvediem len jeden príklad. My vychádzame alebo predkladateľ vychádza z predpokladu, že je nemorálne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán kolega, prepáčte, môžem sa spýtať na koľko ešte máte to vaše vystúpenie? Pretože potrebujem urobiť prestávku na zasadnutie poslaneckého grémia, ktorého som teda aj ja členom.
Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Aha. Asi na desať minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan podpredseda NR SR
Ešte desať minút.
Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Tak potom sa preruším. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Môžem vás poprosiť, že by sme teraz urobili prestávku na zasadnutie poslaneckého grémia. A keď pán poslanec Ondruš dokončí svoje vystúpenie, tak potom bude možnosť prihlásiť sa.
Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Poprosím vás teraz, keby ste rešpektovali, že bude prestávka na zasadnutie poslaneckého grémia a o 11.00 hodine máme hlasovanie.
Máme prerokované dva body a na grémiu sa dohodneme o ďalšom postupe.
Ďakujem za porozumenie všetkým.
Prestávka do 11.00 hodiny.
(Zasadnutie poslaneckého grémia.)
(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)
Skryt prepis
