Videokanál poslanca

... Ďakujem pekne, pán predseda. Práve títo starostovia ma upozorňujú na to, že takýto zákon je veľmi nebezpečný a ich vlastné skúsenosti hovoria o tom, že skutočne hrozia tragédie, ktoré môžu stáť aj ľudské životy. A musím povedať, že mám podobné skúsenosti aj z východného Slovenska, kde aj z minulosti opäť starostovia upozorňovali, že skutočne aj ľudia, ktorí sa tam pohybujú takpovediac ako v domácom prostredí, aj tí sa vystavujú riziku a niekedy sa to riziko aj v nepríjemnej podobe prejaví. Takže skutočne musím povedať, že tento návrh zákona na základe praktických skúseností ľudí, ktorí v najbližšom okolí a bezprostredne teda v rámci obcí do katastra ktorých patria vojenské obvody, majú tieto skúsenosti. Hovoria o tom, že také bezbrehé potulovanie sa po týchto priestoroch môže byť veľmi nebezpečné pre samotných ľudí a vlastne pre verejnosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ja ťa chcem podporiť v tom tvojom vystúpení aj na základe praktických skúseností. Som poslancom za okres, do ktorého patrí vojenský obvod, a musím povedať, že skutočne aj rozhovory so starostami, do ktorých katastrálneho územia vojenský obvod na Záhorí patrí, majú veľmi negatívne skúsenosti a svojim spôsobom bijú na poplach pred tým, aby bol prijatý takýto zákon, pretože, bohužiaľ, máme aj konkrétne skúsenosti, kedy takýto vstup do vojenského priestoru, vojenského obvodu spôsobil nejaké ujmy na zdraví a podobne aj ľuďom, ktorí sa v tých lesoch pohybujú ako domáci a veľmi dobre poznajú to prostredie, veľmi dobre si za tie roky zvykli na to, že ide o vojenský priestor, v ktorom treba zachovávať isté pravidlá. A práve títo starostovia ma viacerí upozorňovali na to, že...
(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len dve reakcie.
Po prvé chcem poďakovať pani kolegyni Tomanovej za to doplnenie, aby naozaj bolo úplne jasné, že ak teda sú zariadenia a my netvrdíme, že nie sú, vo finančnej kríze alebo vo finančnej zlej situácii, tak koho je to vina?
Po druhé ešte predsa len pre tých rozmýšľajúcich kolegov, ktorí naozaj počúvajú tie naše vystúpenia a rozmýšľajú nad argumentami, ktoré hovoríme, ešte jedna informácia. My skutočne nechceme byť zodpovední za to, aby zaniklo ktorékoľvek zariadenie a pozeráme sa rovnakým pohľadom aj na verejných, aj na neverejných poskytovateľov, ale ubezpečujem vás, že sú aj iné spôsoby, ako vyriešiť to, aby tie zariadenia neskrachovali. Vôbec to netreba riešiť takýmto zákonom, a predovšetkým prosím, čo vás chcem upozorniť. Tento zákon a v dôvodovej správe k nemu sa to v decembri priamo uvádzalo, je takisto nesystémové riešenie, ako boli doteraz nesystémové riešenia tých dotácií. Priamo pán minister priznáva, že je to nesystémové a upozorňujem, jednorázové riešenie. Tá tabuľka, ktorá je priložená k tomu zákonu a na základe, ktoré majú dostať zariadenia dotácie, má platnosť iba pre rok 2012. Takže skutočne ja chcem upozorniť, že ak niekto hovorí, že ten zákon je extrémne dôležitý, lebo zachráni tie zariadenia, tak aj v tomto prípade klame, a samozrejme, že aj v tomto prípade nie je vôbec prekvapujúce, že toto sa nám tu usiluje vsugerovať pán minister Mihál a pani kolegyňa Blahová.
Takže skutočne minister má v rukách možnosti ako zachrániť každé jedno zariadenie, ako pomôcť tým zariadeniam, ktoré skutočne kvalitne a dostatočne fungujú, ale pomôcť im na princípe takom, že bude pomáhať každému rovnako a zabezpečiť, aby žiadne zariadenie neskrachovalo aj keď tento zákon dnes neprejde.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som len veľmi stručne doplnil ešte niektoré argumenty, pre ktoré my nesúhlasíme s týmto návrhom zákona a poprosil by som vás, keby ste sa naozaj zamysleli nad týmito našimi argumentmi, doplním tie, ktoré zazneli v predošlých dvoch vystúpeniach.
Pokiaľ ide o nesúhlas s úhradou alebo so stanovením minimálnej úhrady vo výške 50 %, vážené kolegyne a kolegovia, keď sme túto právomoc presunuli na obce a mestá, urobili sme tak absolútne vedome a po zrelej úvahe. Jednoducho z toho dôvodu, pretože napokon na tom istom princípe ste vy presadzovali, alebo vaše pravicové strany presadzovali aj takzv. reformu verejnej správy. Usudzujeme, že obce a mestá, starostovia, primátori a poslanci obecných alebo mestských zastupiteľstiev a to isté platí aj pre poslancov samosprávnych krajov, dokážu oveľa lepšie, ako my tu z Bratislavy, posúdiť konkrétne podmienky, v ktorých fungujú jednotlivé zariadenia sociálnych služieb, to na jednej strane a konkrétne podmienky, v ktorých žijú klienti týchto zariadení sociálnych služieb. Z toho dôvodu sme už v tom čase nedávali do zákona ani minimálnu, ani maximálnu úhradu zo strany klienta, pretože nepochybujeme o tom, že ak o tejto veci budú rozhodovať poslanci priamo na tej miestnej alebo na regionálnej úrovni, dokážu presnejšie vystihnúť, či klienti daných zariadení, ktoré spadajú do územia obce, mesta, alebo samosprávneho kraja, sú schopní platiť desať percentné, dvadsať percentné, alebo prípadne až päťdesiat percentné úhrady.
Myslím si, že, a žiadam vás, aby ste sa naozaj nad tým zamysleli, myslím si, že je skutočne maximálne, ale maximálne nesprávne, ak z pozície štátu, ak z pozície parlamentu, Národnej rady, nútime samosprávy, aby určili nejakú minimálnu hranicu. A mimochodom, mimoriadne ma zaráža, že takéto riešenie navrhuje práve strana, ktorá má v názve slovo solidarita. Ak totižto štát má byť skutočne nástrojom solidarity, tak mal by stanovovať horný limit, nie spodný limit úhrady takýchto nákladov. Štát by mal zasahovať v prípade, ak občania potrebujú pomoc, alebo ak potrebujú ochranu. A vy robíte týmto ustanovením v tejto novele zákona, robíte pravý opak. Teda nestanovujete maximum, ktoré by malo chrániť ľudí, ktorí si to už nemôžu dovoliť, ktorí sa dostávajú do situácie, v ktorej nevedia zaplatiť poplatky, ale stanovujete minimum, ktorým nútite ľudí, že musia za každú cenu platiť aspoň toľkoto. Je to naozaj v základnom princípe s úlohou štátu, s úlohu chrániť ľudí, ktorí ochranu potrebujú.
Po druhé, nesúhlasíme s tou úhradou 50 % preto, lebo tento zákon nijakým spôsobom neposúva možnosť verejnej správy, či už samospráv, ktoré sú zriaďovateľom, alebo štátu, aby vykonávali skutočne objektívne a komplexne audit nákladov. Na jednej strane nútite občanov, aby platili minimálne 50 % z oprávnených nákladov, na druhej strane ale v tomto zákone nijakým spôsobom nenútite poskytovateľov, aby sa správali maximálne hospodárne vo vzťahu k týmto nákladom a teda, aby na minimum znížili aj ten 50 percentný minimálny poplatok zo strany klientov. A musím povedať, že toto je mimoriadne dôležitý moment a dovolím si tvrdiť, že predovšetkým vo vzťahu k súkromným, alebo teda tým takzv. neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, pri ktorých my vlastne, ani na základe zákona, ani tohto zákona nemôžme dopodrobna vstúpiť do ich hospodárenia tak, aby sme dopodrobna videli, nakoľko skutočne oprávnené, ekonomicky oprávnené sú tie náklady, na ktoré sa klienti budú musieť podľa tohto zákona skladať minimálne vo výške 50 %.
A hovorím to preto, lebo mám, bohužiaľ, aj vlastné skúsenosti z toho, že aj v neverejných zariadeniach dochádza k predražovanému nákupu služieb, dokonca aj služieb, ktoré by si tie zariadenia boli schopné zabezpečiť vlastnými silami lacnejšie. Ani ja nechcem nikoho hádzať do jedného vreca, a preto podobne ako pani poslankyňa Tomanová, nebudem menovať, ale musím povedať, že mám z minulého roka, pardon, ešte z jesene 2010 konkrétnu skúsenosť v cirkevnom zariadení, ktoré dlhodobo doslova tunelovala jeho riaditeľka nehoráznym spôsobom a teda trvalo pomerne dlho, kým jej zriaďovatelia tohto zariadenia na to prišli a dlhodobým spôsobom odčerpávala značné prostriedky z tohto zariadenia na nákup rôznych externe zabezpečovaných služieb, ktoré zabezpečovala firma jej dcéry.
Napriek tomu, že iba neďaleko, naozaj asi 200 - 300 metrov ďalej, bolo verejné zariadenie, ktoré opakovane tomuto zariadeniu ponúkalo služby, ako bola napríklad strava alebo pranie výrazne lacnejšie, než si to toto zariadenie, to súkromné zariadenie objednávalo.
A nikto, iba ten zriaďovateľ mohol prísť na to, čo sa tam deje a zabrániť takému nehospodárnemu nakladaniu. Ak budeme mať takéto zariadenia, tak vy bude nútiť touto novelou zákona prispievať ľudí, alebo podporovať ľudí vo výške 50, minimálne 50 % na nehospodárne nakladanie s ich vlastnými prostriedkami, a tí ľudia nebudú mať žiadnu možnosť sa tomu brániť.
Dôvodom, pre ktorý nesúhlasíme s týmto návrhom zákona, je však aj to, že nie je pravda, že všetkým zariadeniam, ktoré na Slovensku fungujú, tento zákon pomôže aspoň získať finančné prostriedky. Musím povedať, že, a tu to zaznelo, takže to už nebudem ďalej rozoberať, musím povedať, že skutočne z tohto zákona kričí, že je na objednávku neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ja si myslím, že je to samozrejme absolútne legitímny lobing z ich strany, aby si presadili svoje financovanie zo strany štátu a bohužiaľ, sme neraz naozaj svedkami toho, a to v tejto sociálnej oblasti za pravicových vlád sa stávalo aj v minulosti, že sa presadzuje model, že súkromné podnikanie v sociálnej oblasti sa má financovať z verejných zdrojov a úplne najlepšie je, keď je to garantované zákonom. Princíp, na tomto princípe vznikol napríklad druhý dôchodkový pilier.
Ale skutočne nemôžme podporiť také riešenie, ktoré na jednej strane zvýhodní oproti doterajšiemu stavu jeden druh podnikateľov, teda jeden druh poskytovateľov, teda tých, ktorí vstupujú ako neverejní poskytovatelia a na druhej strane znevýhodní verejných poskytovateľov a musím povedať, že ak sa príjme táto novela zákona, tak k tomu dôjde. Ja som sa skutočne usiloval maximálne zodpovedne pripraviť sa na túto dnešnú našu debatu a tak som uplynulé 4 týždne využil na to, že som navštevoval jednotlivých, jednotlivé zariadenia a mohol by som vám ukázať úplne konkrétne prípady,a mám tu so sebou aj ich rozpočty, aké negatívne dopady to bude mať na zariadenia, ktoré zriaďujú obce. A skutočne viaceré zariadenia prídu oproti súčasnosti o výrazné prostriedky, v niektorých prípadoch sú to nie tisíce, ale desaťtisíce eur ročne a ten rozdiel, tých desaťtisíce eur ročne, v prípade týchto zariadení, budú musieť doplniť obce zo svojich rozpočtov. A to je, jednak je to maximálne nespravodlivé, že na jednej strane pomôžete povedzme týmto neverejným alebo niektorým verejným poskytovateľom, na druhej strane časť verejných poskytovateľov v malých obciach dostanete do situácie, že im budú chýbať na prevádzku desaťtisíce eur. Hovorím to preto, lebo pani kolegyňa Blahová nás obvinila, že budeme zodpovední za likvidáciu niektorých zariadení. No, ja sa k tomu ešte vrátim, ale vás upozorňujem, že to bude práve naopak. Ak schválite tento zákon, budete zodpovední za likvidáciu niektorých zariadení a ja vám poviem, potom v osobnom rozhovore som vám ochotný povedať úplne konkrétne, v ktorých obciach tie zariadenia zaniknú, pretože vás ubezpečujem, že malá obec nebude schopná vykryť 30, 40, alebo dokonca 60-tisíc eur na to, aby zachránila to zariadenie. To zariadenie buď zanikne, alebo bude musieť znížiť kapacitu a v tom prípade sa viacerí jej terajší klienti ocitnú na ulici.
Rád by som ešte sa v poslednej poznámke dotkol ešte jednej, ešte jedného vášho argumentu, a to, že riešite ekonomické problémy, ktoré tie zariadenia sociálnych služieb majú. Nuž, ja som sa v tých zariadeniach pýtal, koľkých sa dotkne tá, koľkí majú také dôchodky, že budú schopní platiť, teda vyššie stanovené úhrady a v podstate na to už konkrétne čísla celoplošne uviedla pani poslankyňa Tomanová. Viete, ja som sa to usiloval vysvetliť pred časom aj pánovi ministrovi Mihálovi. Celkom logicky sú iba dve možnosti, vážené kolegyne a kolegovia. Buď klamete v tom, že sa to väčšiny ľudí nedotkne, lebo majú také nízke dôchodky, že tá ochrana príjmu im zabezpečí, že nebudú platiť viac, no ale v tom prípade ste, v tom prípade klamete, že vyriešite financovanie tých sociálnych služieb, lebo ja som také zariadenia navštívil, kde majú napríklad jedného klienta, ktorý bude platiť pár eur navyše, ale vy na jednej strane tomuto zariadeniu zoberiete niekoľko desaťtisíc eur, na druhej strane výberom tých vyšších poplatkov mu pridáte pár eur, výsledok bude, že to nepomôže ani tomu jednému klientovi, ani tým ostatným. To zariadenie pôjde do likvidácie a miesta stratia všetky.
Takže, buď teda máte pravdu, že sa to väčšiny nedotkne, ale v tom prípade nevyberiete peniaze na to, aby ste prevádzkovali tie zariadenia bez štátnych dotácií, alebo teda bez výrazného navyšovania štátnych dotácií a bez štátnej pomoci, alebo naozaj dostanete do systému od týchto ľudí obrovské množstvo peňazí, kvôli ktorým sa to oplatí takto presadzovať, ale v tom prípade to znamená, že obrovské množstvo ľudí bude negatívne dotknuté. Jednoducho na jednej strane tvrdiť, že nikoho sa to nedotkne a na druhej strane tvrdiť, že tie zariadenia získajú obrovské nové zdroje, to sa nedá. Je to absolútna lož.
A musím povedať, že presne takto celý čas ste pripravovali a pán minister pripravoval a vy ste presadzovali spolu s ním tento zákon. Na základe lži. A preto na záver by som rád ešte teda zareagoval na pani poslankyňu Blahovú, ktorá verná svojmu jeden a pol ročnému pôsobeniu v tomto parlamente vyliala obrovské vedrá špiny na naše hlavy a potom sa zdvihla a rýchlo zdrhla, aby sa mi nemusela pozerať do očí, keď jej budem odpovedať na tie jej nezmysly, ktorú tu natárala. Takže dúfam, že pani poslankyňa, aspoň tam, kde je teraz zastrčená pred zrakom verejnosti, ktorá prišla sa sem hore pozrieť na balkón, ma bude aspoň počuť.
Vážená pani poslankyňa, ja si od vás vyprosím, opakujem, ja si od vás vyprosím, aby ste nás obviňovali a na nás hádzali zodpovednosť za likvidáciu zariadení sociálnych služieb, ktoré sú v kritickej finančnej situácii. Pretože ešte na jeseň minulého roka vaša štátna tajomníčka a váš minister avizovali, že financovanie zariadení chcú riešiť komplexne v novele zákona, ktorú chcú na jar 2012 predložiť do tohto parlamentu s tým, aby bola účinná buď od 1. júla, alebo až od 1. septembra 2012. Boli ste to vy, vaša strana a vaši dvaja nominanti na čele rezortu, ktorí ste nám ešte mesiac pred predložením tejto malej novely zákona tvrdili, že máme celé mesiace času na to, aby sme riešili financovanie týchto zariadení. Ak je naozaj pravda, že tieto zariadenia sú v takej kritickej situácií, že bolo nevyhnutné od 1. januára zmeniť ten spôsob financovania na ten, ktorý ste navrhli, tak v tom prípade ste až do decembra klamali nás, klamali parlament, klamali celú verejnosť. Je ale veľmi možné, že klamete, že ste klamali vtedy a klamete aj teraz, čo by ma samozrejme vôbec neprekvapilo. Pretože ak naozaj máte pravdu aj v tejto chvíli, že tým zariadeniam sociálnych služieb hrozí zánik z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, mali ste prijať našu výzvu, ktorú sme vám avizovali už celú jeseň, ktorú sme zopakovali v decembri pri skrátenom legislatívnom konaní o tomto zákone a mohli sme sa spoločne dohodnúť na takej forme riešenia problému, ktorý by uvoľnil včas a dostatočne finančné prostriedky na financovanie zariadení. Lenže vy ste opäť riešenie, akútne riešenie finančnej krízy v niektorých zariadeniach spojili s vecami, ktoré, alebo s takými zmenami zákona, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia s riešením tej finančnej krízy, ako ste to s obľubou robili pri všetkých zákonoch, ktoré sa týkali sociálnej oblasti, ako ste to s obľubou predviedli napríklad pri zákone, tzv. zákone, ktorým sa mala zaviesť super hrubá mzda a spolu s tým ste pospájali napríklad aj zvyšovanie dôchodkového veku, znižovanie dôchodkov, spomaľovanie valorizácie, atď., atď.
Takže, vážená pani poslankyňa Blahová, ak bez ohľadu na to, ako sa skončí tento zákon, zanikne čo len jedno zariadenie sociálnych služieb, ubezpečujem vás, že tých ľudí naložím do autobusu a odveziem ich pred vaše sídlo a vysvetlím im veľmi dôveryhodne a veľmi jasne, že ak teraz, ak sú nejaké zariadenia v kríze, ak sú vo finančných problémoch, tak je za to zodpovedný ten, kto sa tu už jeden a pol roka tvári, že vládne, v skutočnosti iba klame, zavádza a podvádza. Hovorím o pánovi ministrovi Mihálovi, jeho štátnej tajomníčke, pani Nicholsonovej a celej strane Sloboda a solidarita. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán kolega Blanár, v prvom rade ti ďakujem za vecné vystúpenie, v ktorom si sa zameral najmä na tú problematiku financovania toho, čo v zákone vláda navrhuje, alebo teda prostredníctvom zdravotníckeho výboru navrhuje, ale musím ti povedať, že ja som rád, že pán poslanec Kvasnička vo vojom úvodnom vystúpení spomenul aj Desatoro, lebo podľa neho by človek nemal ani klamať.
A musím povedať, že to, o čom tu dnes hovoríme, je od začiatku do konca postavené na lži zo strany vládnej koalície. Pol roka klamal pán minister Uhliarik, keď tvrdil, že všetko zvládneme bez problémov a nebudeme potrebovať žiadne núdzové riešenia. Potom začala klamať aj pani premiérka, keď podpísala memorandum s lekármi. Teraz nám klame vláda prostredníctvom zdravotníckeho výboru, keď nás presviedča, že nám predložil riešenie, ktoré je dostatočne vyfinancované. Jednoducho celé je toto postavené na lži zo strany vládnej koalície, ktorej obeťou sú pacienti, občania Slovenskej republiky.
A preto som rád, že tu bolo spomenuté Desatoro, pretože sa presne ukazuje, ako táto vládna koalícia klame v tomto prípade od začiatku do konca.
A keď si spomenul, budem ťa citovať, "je to o zodpovednosti, vážené dámy a páni", tak musím povedať, že toto je o nezodpovednosti, o nezodpovednosti vlády Ivety Radičovej. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem pekne, pán podpredseda. No, Ľudo Kaník tu už nie je, ale ja musím zareagovať podobne, ako to už povedal pán kolega Blanár. My musíme hovoriť o transformácii, a to z dvoch dôvodov: po prvé nie je pravda, že je zrušená, pretože je stále v zákone, a po druhé bola to práve transformácia, ktorá spustila celý tento, celý tento protest. Neboli ti platy, nebolo to dokonca ani nedofinancovanie, neboli to ani ďalšie problémy. Bola to práve transformácia, tá bola tým momentom, tým impulzom, kvôli ktorému sa rozhodli lekári vstúpiť do tých protestných aktivít. Urobili to po tom, keď tento parlament rozhodol o transformácii, čiže podľa môjho názoru celkom jasnej príprave na privatizáciu štátnych nemocníc, pričom oni už, keď sa o tom rokovalo, varovali, že s tým zásadne nesúhlasia a sú pripravení ísť do protestných akcií.
A po druhé. Pán kolega Novotný, vy vystupujete nielen ako boľševik, ale aj demagóg, pretože súčasťou demagógie je prekrúcanie toho, čo povedal ten druhý. Ja som vás nenazval boľševikom, keď ste hovorili o tom, ako vnímajú lekári transformáciu, ale keď ste tvrdili, že tí lekári, ktorí vstúpili do protestu, boli zmanipulovaní odborármi. Vtedy som vás nazval boľševikom a opakujem to opäť: tvrdiť o protestujúcich občanoch, že sú iba zmanipulovaní, že ide o hŕstku ľudí, ktorí sú zmanipulovaní, je vrátiť sa pred november ´89.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, priznám sa, že pôvodne som sa nehotoval vystúpiť v tejto rozprave, ale keďže podľa rokovacieho poriadku máme možnosť v rozprave vo svojich vystúpeniach reagovať nielen na predkladaný návrh zákona, ale aj na rozpravu a vystúpenia ďalších kolegov v rozprave, tak som sa predsa rozhodol veľmi krátko vystúpiť po tom, čo som počul vystúpenie pána kolegu Kvasničku, ktorý uvádzal predložený návrh, a to, pán kolega, najmä teda ma vyprovokovala vaša posledná pasáž, teda posledná pasáž vášho vystúpenia, v ktorej ste dokonca označili kroky lekárov za terorizmus alebo za prejav terorizmu, voči ktorému, ako ste vy povedali, bolo správne, že vláda neustúpila.
No, bol by som, samozrejme, rád a ako predkladateľ budete mať ešte tú možnosť, keby ste nám mohli prípadne aj vysvetliť, ako ste tú hrozbu terorizmu mysleli, ale, samozrejme, viem, že vy ako vládni predstavitelia celý ten čas, čo prepukol tento problém, predstavujete lekárov ako ľudí, ktorí spôsobili verejné ohrozenie, ktorí ohrozili svojich pacientov, pred chvíľou to povedal aj pán predseda zdravotníckeho výboru, ktorí si pacientov vybrali za svojich rukojemníkov, keď reagoval na pána poslanca Maďariča. Nie vláda to bola, ktorá si vybrala pacientov za rukojemníkov, ale lekári.
Musím povedať, vážené kolegyne a kolegovia, že každý, kto ponúka takúto interpretáciu toho, čo sa tu udialo za posledného pol roka, a najmä to, čo vyvrcholilo za posledné týždne, jednoducho klame. Prekrúca skutočnosť, klame a ja to v tomto svojom vystúpení chcem dokázať.
Áno, aj ja súhlasím s tým, že tu pacienti sa stali rukojemníkmi a že tu niekto predstavuje verejnú hrozbu. Ale ten, kto predstavuje skutočne verejnú hrozbu, je pán minister Uhliarik. A som pripravený to v tomto svojom vstúpení aj vysvetliť, prečo som o tomto svojom vyjadrení absolútne presvedčený.
Ide totižto o to, že vy tvrdíte, že zdravotníci, a teda lekári, ktorí sa v konečnom dôsledku rozhodli dať výpovede, si zobrali svojich pacientov za rukojemníkov, rozhodli sa od nich odísť a podobne, a že mali zvoliť inú, podľa vás miernejšiu formu protestu. Nuž musím vás upozorniť, že zvolili formu protestu, ktorá nemala spôsobiť slovenskému zdravotníctvu a nemocniciam, z ktorých sa rozhodli odísť, žiadne väčšie problémy. Opakujem, lekári sa rozhodli dať výpovede a zvolili takú formu protestu, ktorá podľa všetkých vyjadrení človeka, o ktorom sme si donedávna možno viacerí mysleli, že je zodpovedným človekom na svojom mieste, nemali spôsobiť ani pacientom, ani samotným nemocniciam žiadne veľké problémy. Bol to totiž pán minister Uhliarik, ktorý pol roka opakoval, že sa neobáva hromadných výpovedí lekárov a odmietal tvrdenie, že by hromadné výpovede lekárov mohli ohroziť nemocnice alebo samotných pacientov.
Na novinársku otázku, ktorú dostal 22. júla, a tá znela: "Polovica lekárov chce vraj dať ku koncu roka výpovede a odísť. Myslíte si, že je to reálne, ako tomu plánujete zabrániť?" Ivan Uhliarik sebavedomo odpovedal, citujem: "Som presvedčený, že nepríde k hromadným výpovediam."
Takže táto odpoveď dokazuje, že už v čase, kedy sa veľmi reálne o tejto hrozbe hovorilo, pán minister buď nemal ani šajnu o tom, čo by hromadné výpovede v nemocniciach narobili a čo by pre pacientov znamenali, alebo sa jednoducho rozhodol klamať a reálnu hrozbu zatajovať.
Na tlačovke v priestoroch svojho ministerstva 19. augusta zopakoval, že neverí hrozbe hromadných výpovedí, a to už v čase, kedy Lekárske odborové združenie otvorene hovorilo o tom, že túto akciu spustí. Opäť dostal od novinárov otázku: "Čo budete robiť potom, keď vaši lekári zvolia tú českú cestu?" A on opäť sebavedome vyhlásil: "Neverím, že sa tak stane aj po tom, čo sa lekári, lekárski odborári presvedčia, že nie je pravda, čo si myslia."
O absolútnom zlyhaní a úplnom odtrhnutí pána ministra Uhliarika od reality svedčí fakt, že hrozbu výpovedí odmietal dokonca aj v deň, kedy Lekárske odborové združenie oznámilo, že takmer 2 500 lekárov dnes podá výpovede. Zatiaľ čo Marián Kollár 29. septembra varoval, že ostávajú dva mesiace na rokovania a dohodu, Ivan Uhliarik sa výpovediam doslova vysmial a celkom otvorene dal najavo, že odchod takého množstva lekárov je kvapkou v mori, ide o zlomok celkových kapacít a nijakým spôsobom neohrozí fungovanie zdravotníctva.
Pán minister 29. septembra, v deň, kedy lekári podávali hromadné výpovede vyhlásil, citujem: "Sme pripravení aj na alternatívu, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2 411 lekárov, čo znamená 13 % všetkých lekárov na Slovensku a asi tretinu lôžkových lekárov."
V tomto momente, vážené kolegyne a kolegovia, sa však dovtedy už len politicky zlé a škodlivé správanie ministra zdravotníctva mení na nebezpečné a ohrozujúce. Od tejto chvíle totiž Ivan Uhliarik vytrvalo šíril presvedčenie, že výpovede naozaj podalo nepodstatné množstvo lekárov a že ich prípadný skutočný odchod nespôsobí žiadne závažnejšie problémy. Toto je veľmi dôležitý moment, pretože ide o vedomé vyhlásenie človeka, ktorý je za rezort zodpovedný. On to tvrdil nielen verejne v médiách, ale aj na zasadaniach vlády v rámci koalície, v parlamente, takže nikto, kto mu ako zodpovednému za rezort dôveroval, nemohlo ani len zísť na um, že sa skutočne blíži nejaká hrozba a nikomu ani nemohlo zísť na um, že skutočne lekári urobili niečo, čo by mohlo ohroziť ich pacientov.
Vážený pán predseda výboru, ak tvrdíte, že si lekári vzali svojich pacientov za rukojemníkov a zároveň ste teda - za čo som vás kritizoval - hovorili o zmanipulovaných lekároch, tak vám musím povedať, že všetci títo lekári mohli byť celkom objektívne zmanipulovaní vaším ministrom zdravotníctva, ktorí aj v čase, keď podali výpovede, im odkazoval cez médiá, nič sa nedeje, všetko zabezpečíme, máme pripravený plán B.
V utorok 4. októbra po rokovaní s riaditeľmi nemocníc pán minister bez váhania verejnosti na tlačovke oznámil, že, opäť citujem: "Akútna zdravotná starostlivosť bude na Slovensku zabezpečená aj po odchode viac ako 2 400 lekárov."
Odhliadnime teraz od faktu, že zrazu už spomínal iba akútnu starostlivosť, pre väčšinu ľudí to znamenalo, že nám nič nehrozí, pretože väčšina pacientov alebo väčšina ľudí, ktorí by len potenciálne mohli byť pacientami a nemajú so zdravotníctvom a s nemocnicami našťastie žiadne vlastné konkrétne skúsenosti, tie ten významný rozdiel medzi pojmami akútna a plánovaná zdravotná starostlivosť nevnímajú.
Pán minister Uhliarik dokonca išiel tak ďaleko, že vedome a sústavne vytváral dojem, že nemocnice nebudú mať problém nahradiť lekárov, ktorí dali výpovede. Opäť ho budem citovať z tlačovky zo 4. októbra. Hovoril: "Riaditelia nemocníc budú akceptovať stiahnutie výpovede lekárov iba do konca októbra, žiaľ, po 1. novembri budú musieť riaditelia nemocníc na tieto miesta hľadať iných lekárov." A tým sa vlastne nielen usiloval zastrašiť protestujúcich zdravotníkov, ale navyše opäť upokojoval všetkých, že spôsob protestu, ktorý si lekári vybrali, neohrozí zdravotnú starostlivosť a nebude znamenať, že by sa pacienti stali rukojemníkmi takéhoto ich kroku.
Aby to bolo dôveryhodné, tak napríklad na tlačovke dostali novinári informáciu, že, opäť citujem: "Fakultná nemocnica v Prešove v súčasnosti eviduje viac ako 100 žiadostí o zamestnanie, v posledných dňoch už dve akceptovali." Koniec citátu.
Začiatkom novembra dokonca pán minister Uhliarik do médií šíril informácie, že lekári z celého Slovenska sťahujú svoje výpovede. Našiel som to vyjadrenie napríklad v článku, v ktorom viacerí riaditelia fakultných nemocníc, čiže podriadení pána ministra, už otvorene varujú, že odchod lekárov bude pre nich katastrofou. A teraz budem citovať z toho novinového článku. Jeho autor, jeho autor odcitoval vyjadrenie riaditeľa, pardon, jeho autor citoval situáciu v prešovskej nemocnici, citujem: "Vedenie nemocnice stav nemieni zľahčovať, výpovede podalo 50 % lekárov, čím nastala veľmi vážna situácia."
Čiže presne v tej istej nemocnici, o ktorej minister iba mesiac predtým tvrdil, že pred jej bránami stojí viac ako 100 nedočkavých voľných lekárov, pričom výpovede z tejto nemocnice podalo 171 lekárov, zrazu o pár týždňov neskôr už vedenie tejto nemocnice situáciu nemieni zľahčovať, pretože podanie výpovede zo strany 50 % lekárov znamená veľmi vážnu situáciu.
Nemožno teda pochybovať, že ak pred mesiacom vyjadrovali priami ministrovi podriadení svoje vážne obavy otvorene do médií, tak oveľa skôr ich vyjadrili za zatvorenými dverami aj pánovi ministrovi. Napokon svedčí o tom vyjadrenie napríklad riaditeľa bojnickej nemocnice pána Ladislava Gerlicha, ktorá ale nepatrí ministerstvu, ale samosprávnemu kraju, ktorý už na začiatku septembra povedal: "Keď pozerám na zoznam lekárov, keby odišli, tak si neviem predstaviť, ako by sme zabezpečili v našej nemocnici poskytovanie zdravotnej starostlivosti."
Fakt, že teraz to navyše, alebo na záver toho protestu ste navyše obracali celý ten protest už len na platy lekárov, je, pravdupovediac, už iba dôkazom, ako ste schopní, ako hlboko ste schopní klesnúť.
Počas uplynulých mesiacov totiž práve pán minister niekoľkokrát zopakoval, že požiadavku na vyššie platy považuje za úplne oprávnenú. Napríklad v polovici júla vyhlásil: "Súhlasím s väčšinou z požiadaviek lekárskych odborárov, teda s dodržiavaním Zákonníka práce dofinancovaním nemocníc aj s vyššími platmi pre zdravotníkov." Ešte v polovičke novembra v TA 3 pánovi Kollárovi zase povedal: "Poďme rokovať o tom, aby mali vyššie platy lekári, ja s vami plne súhlasím, pán Kollár, len nehovorme stále o transformácii."
Áno, nehovorme o transformácii, pretože práve nepripustenie zastavenia procesu transformácie na akciové spoločnosti odmietal pán minister od samého začiatku.
Vážené kolegyne a kolegovia, je absolútne legitímne, ak máme rozdielne názory na transformáciu, je absolútne legitímne, ak máme rozdielne názory na riešenie problémov v zdravotníctve. Ale je neodškriepiteľné, že za stav, do ktorého sme sa dostali, za stav, v ktorom musíme v skrátenom legislatívnom konaní hasiť požiar, hasiť požiar, ktorý mohol popáliť naozaj desiatky a možno aj stovky pacientov, je zodpovedná vláda a osobnú zodpovednosť celkom nepochybne nesie pán minister Uhliarik.
Lebo buď ste, pán minister, na začiatku neodhadli, kam tá situácia môže dospieť a ako v skutočnosti môže ohroziť pacientov, alebo ste to vedeli a zámerne ste arogantne zatajovali, čo v skutočnosti, k čomu skutočne dôjde a do akej situácii sa nemocnice a ich pacienti dostanú.
Vážené kolegyne a kolegovia, ponúkate transformáciu ako liek na problémy v zdravotníctve, ale ja vám musím zopakovať to, čo hovoria naši kolegovia: nepredložili ste žiadne, ale absolútne žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti prospeje fungovaniu nemocníc lepšie ako menovanie schopných a šikovných manažérov do čela nemocníc. Máte na to absolútnu možnosť, vážené kolegyne a kolegovia, pretože riadite rezort a rok a pol ste mohli dokazovať, akých schopných ľudí máte v talóne a ako ich viete posadiť do čela nemocníc, ktoré by mohli lepšie hospodáriť. Nič z toho ste ale nedokázali. Pravdupovediac, keď si zoberiem túto rekapituláciu celej tejto krízy, tak sa ani nečudujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja vás opäť vyzývam, akokoľvek budeme ďalej diskutovať o probléme, ktorý tu vznikol o novele zákona, ktorú nám, ktorý vypracoval, ktorú vypracoval zdravotnícky výbor a podporila aj vláda, ja vás žiadam, aby ste prestali klamať o tom, že za túto situáciu a za vyhrotenie tejto situácie nesú vinu lekári. Nie je to pravda. Je celkom jednoznačné, že lekári vo chvíli, keď sa rozhodli, že podajú výpovede, boli oni i celá verejnosť zo strany ministra ubezpečovaní, že to nikomu, žiadnemu pacientovi nespôsobí akékoľvek problémy.
Jediný zodpovedný, jediný, kto si zobral pacientov za rukojemníkov, a jediný, kto tu predstavuje verejnú hrozbu, je pán minister Uhliarik a vláda Ivety Radičovej.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, musím sa priznať, že z vášho vystúpenia - a nebolo to po prvýkrát - na mňa zavial studený závan, mráz prichádza z Kremľa a musím povedať, že vystúpili ste v tých najlepších tradíciách boľševických agitátorov a demagógov, ktorí takisto do roku 1989 vždy, keď verejnosť vyjadrovala slobodne nejaké názory, hovorili o zmanipulovaných masách, zmanipulovaných mladých ľuďoch, prípadne o zmanipulovaných jednotlivcoch. Aj podľa vás lekári, ktorí majú vysoké školy, dodatočné vzdelávanie, atestácie a podobne, sú nesvojprávni, a ak vyjadrili názor, ktorý sa vám nepáči, podľa vás boli zmanipulovaní zo strany odborárov.
Je to, samozrejme, lož, vážený pán predseda výboru, je to lož, ktorou sa usilujete zakryť skutočnosť, že Lekárskemu odborovému združeniu sa podarilo osloviť mnoho tisíc, niekoľko tisíc lekárov. Okrem toho, že ďalší lekári vyjadrili s nimi solidaritu, vyjadrili súhlas s ich požiadavkami, aj keď sa nepripojili do tej formy protestu, ktorú Lekárske odborové združenie zvolilo.
To, čo ste povedali na adresu týchto ľudí, je plne v tom zmysle, ako sa k celému tomu problému staval pol roka pán minister Uhliarik. Preto ma to, samozrejme, neprekvapuje, pretože vidím, že toto je línia nielen jedného ministra, ale línia celej vládnej koalície: dehonestovať, zhadzovať, osočovať tých, ktorí mali odvahu, aby sa postavili a aby vám povedali pravdu do očí.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, ja vôbec nepochybujem o tom, že toto vaše presvedčenie je úplne úprimné. Veď inak, inak by ste tu celkom určite nesedeli. Problém je v tom, že evidentne, keď sa prejdete po Slovensku a rozprávate sa s ľuďmi, tak vás, ktorí ste o tom presvedčení, čo ste teraz povedali, je čoraz menej a pomaličky by ste sa zmestili už tak do jedného či dvoch autobusov.
Ľudo, ja som ani raz nepovedal, že máme pred sebou ľahké časy a že si nebudeme môcť, nebudeme musieť uťahovať opasky. My, my poslanci za SMER, sme už vlani navrhovali, aby sme si zmrazili platy, aby sme zmrazili platy všetkým politikom práve preto, že sme vedeli po nástupe vašej vlády, že ťažké časy sa opäť vracajú a vrátia. Ja ti musím zopakovať, bola to vaša premiérka Iveta Radičová, ktorá v júni verejne pred kamerami vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." To nepovedal ani Robert Fico, nepovedal som to ani ja, nepovedal to žiadny z opozičných predstaviteľov. Bola to vaša premiérka, ktorá ubezpečovala občanov, že rok 2012 už nebude rokom uťahovania opaskov. A ja som ani na chvíľu nepovedal, ani v jednej vete som nepovedal, že si myslím, že nás čakajú dobré časy a že tie opasky si uťahovať nemusíme, a opakujem, boli sme to my, ktorí chceli u politikov začať už vlani.
A pokiaľ ide o to, že urobíme to, čo sme robili. Ale áno, áno, veď my to hovoríme. Keď sa vrátime k moci, budeme robiť presne to, čo sme robili. Maximálne zodpovedne sa budeme správať k Slovensku a k jeho občanom. Áno, dáme peniaze tým, ktorí by inak zostali absolútne chudobní. Áno, budeme pomáhať ľuďom a investovať do rozvoja a modernizácie Slovenska.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril najskôr všeobecne a potom konkrétne v niekoľkých poznámkach aspoň stručne k rozpočtovej kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pokiaľ ide teda o návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a s výhľadom na roky 2012 až 2014.
Nuž, zaznelo tu v doterajšej časti rozpravy už pomerne veľa informácií, pomerne veľa vyjadrení, pomerne veľa faktov, ktoré vo všeobecnej rovine charakterizujú rozpočet a vôbec situáciu, ekonomickú situáciu, v ktorej sa Slovensko v súčasnosti nachádza. Ja som sa už usiloval vo faktickej poznámke upozorniť na to a poďakoval som aj pánovi poslancovi Počiatkovi za to, že otvoril túto tému, že sa tu neustále vytváral živý obraz, a o čo je klamlivejší, o to usilovnejšie sa ho vládni politici usilujú vytvárať, o šetrnej, zodpovednej, rozpočtovo zodpovednej pravici a nešetrnej, rozpočtovo vo vzťahu k verejným financiám nezodpovednej ľavici.
Preto na úvod svojho vystúpenia by som rád opäť zdôraznil to, čo som spomenul v jednej zo svojich faktických poznámok. Dôležité je porovnávať nie politické a ideologické vyhlásenia, ale fakty. A fakty, ak zhodnotíme posledných 10 rokov rozpočtového hospodárenia na Slovensku vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, hovoria celkom jednoznačne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Boli to práve pravicové strany, boli to pravicoví politici, boli to pravicové vlády... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec Muránsky.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
... ktoré, pán poslanec Muránsky, nesedí ani v lavici. Ľ, to je ľavica. Takže budem pokračovať, boli práve pravicové vlády, ktoré zvyšovali schodky štátneho rozpočtu vo vzťahu k HDP, a to dokonca aj v období, keď hrubý domáci produkt rástol, a dokonca to robili aj v období, kedy sa ekonomike darilo. Nebola to ľavicová vláda na čele s premiérom Robertom Ficom, ale bola to pravicová vláda na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorá v roku, ktorý celkom jednoznačne, nadväzujúc na globálny ekonomický rast, vykazoval hospodársky rast a zlepšovanie hospodárskej situácie aj na Slovensku, namiesto pokračujúcej konsolidácie verejných financií naplánovala z ničoho nič medziročný skok v deficite štátneho rozpočtu. Už som to spomenul, medzi rokmi 2004 a 2006 sa schodok, naplánovaný schodok štátneho rozpočtu mal takmer zdvojnásobiť. To bolo v čase, kedy predsedom vlády bol Mikuláš Dzurinda a podpredsedom vlády a ministrom financií Ivan Mikloš, ktorý nám predkladá aj tento návrh štátneho rozpočtu. Samozrejme, bol tu vážny dôvod, prečo sa medzi rokmi 2004 a 2006 takmer zdvojnásobil schodok štátneho rozpočtu. V roku 2006 sa vláda rozhodla, že nebude využívať hospodársky rast na trvalú konsolidáciu verejných financií, ale keďže to bol volebný rok, tak sa rozhodla, že bude nezodpovedne z verejných financií, z daní všetkých občanov rozdávať, aby si zabezpečila čo najlepší volebný výsledok, čo bolo v tej chvíli politicky naozaj nevyhnutné, keďže bolo evidentné, že vláda má za sebou mimoriadne neúspešné vládnutie, ktoré urobilo na Slovensku veľa škody, a tá situácia bola nie náhodou veľmi podobná tej, v ktorej sa ocitáme teraz po vyše roku opätovného vládnutia pravice. Napokon, keď hovorím, že mal byť ten schodok v roku 2006 takmer dvojnásobný, používam ten podmieňovací spôsob preto, lebo v skutočnosti nebol. Z plánovaných vyše 4 percent sa ho takmer o percento, na 3,5 percenta podarilo stlačiť po tom, čo sa v lete 2006, presne v polovici roku 2006 vymenila vláda, nastúpila vláda Roberta Fica a tá sa správala k štátnym financiám oveľa zodpovednejšie a skutočne využívala hospodársky rast na to, aby znižovala zadlžovanie Slovenska, aby znižovala deficity, a urobila to spôsobom, ktorý možno označiť za najrazantnejší, aký sme na Slovensku dovtedy zažili, až takou mierou, že sme nielen hravo splnili kritériá pre prijatie eura, o čom opoziční politici, v tom čase opoziční politici a dnes vládni, neustále pochybovali a neustále túto ambíciu spochybňovali, ale dostali sme schodok štátneho rozpočtu pod 2 percentá v roku 2007. Dokonca aj v roku 2008, o ktorom nikto nepochybuje, že sa už v Európe naplno prejavili, k jeho koncu naplno prejavili problémy v hospodárskej oblasti, sme dokázali tento schodok udržať tesne nad dvomi percentami. Toto, vážené kolegyne a kolegovia, je teda realita, toto je jediná skutočná pravda o našej tzv. rozpočtovo zodpovednej pravici, ktorú skrývajú za nekonečné opakovanie mýtu o ľavicovej rozhadzovačnosti. Takže SMER, kým prišla kríza, schodok štátneho rozpočtu znižoval. Pravicová vláda SDKÚ aj v čase, keď žiadna kríza nebola, schodok štátneho rozpočtu zvyšovala, alebo sa na to minimálne hotovala.
Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto súvislosti by sme si mali ale povedať takisto na rovinu, prečo sme sa ocitli v takejto komplikovanej situácii, v akej dnes sme, a prečo v takejto komplikovanej situácii musíme hovoriť o probléme štátneho rozpočtu aj o tom, že vláda opustila svoj pôvodný cieľ, svoje ambície pokračovať v znižovaní deficitu verejných financií. Áno, nikto nemôže zakrývať, že významný podiel na tejto skutočnosti má globálny ekonomický vývoj, ktorý sa celkom jednoznačne stále zhoršuje, a ten výhľad teda sa stále zhoršuje. Na tomto mieste musím opäť použiť konkrétny príklad alebo na tomto príklade chcem opäť poukázať, aký je zásadný rozdiel medzi mýtom o populistickej ľavici na Slovensku, ktorý tu neustále pravica a jej nohsledi v ideologických think tankoch rozširujú, a skutočnosťou o populizme pravicových strán. My dnes nemáme problém priznať, že podiel na zhoršení výhľadu slovenskej ekonomiky má globálny ekonomický vývoj a že k nemu ďalšími opatreniami prispela vláda, ktorú vedie Iveta Radičová. Naopak, dnešná vládna koalícia, pravicoví politici v čase, keď boli v opozícii, odmietali akýmkoľvek spôsobom zohľadniť globálny ekonomický vývoj a hádzali všetku vinu za zhoršenie ekonomickej situácie v roku 2009 a v istých ohľadoch aj v roku 2010 na vtedajšiu vládu, čo jednoducho nebola pravda vtedy a nie je to pravda aj dnes. Čo však nepochybne je pravda, to je fakt, že k zhoršeniu situácie, ktorú tu dnes máme, významnou mierou prispela aj súčasná vláda opatreniami, ktoré boli prijaté pred rokom v novembri, resp. decembri minulého roka, a to dokonca v situácii, keď sme nielen my na negatívne dopady týchto opatrení upozorňovali. O tom, že vláda významným spôsobom svojou hospodárskou politikou prispela k zhoršeniu ekonomickej situácie, nemôže byť žiadnych pochybností aj preto, lebo tento názor zastávajú nielen opoziční politici, ale aj ľudia, ktorí s dnešnou parlamentnou opozíciou nemajú vôbec nič spoločné, ba dokonca celkom otvorene ich možno označiť za spojencov súčasnej vlády. Príkladom, ktorým by som to chcel dokladovať, je vyjadrenie Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska zo 7. novembra tohto roku, ktorý v televízii TA3 okrem iného povedal: "Index z podnikateľského prostredia, ktorý zhodou okolností oslavuje desiate výročie, dnes sme zverejnili jeho ďalšie vydanie, no a, samozrejme, klesol. A najväčší vplyv, negatívny vplyv na vývoj indexu mala práve politická nestabilita, to znamená pád vlády, neistota aj v tom politickom aj podnikateľskom prostredí. To znamená, predvídateľnosť politických rozhodnutí bola veľmi ťažká a toto podnikatelia vnímajú negatívne." Koniec citátu. Takže podľa Kičinu, a najväčší, ešte raz odcitujem "a najväčší vplyv, negatívny vplyv na vývoj indexu", koniec citátu, malo to, čo dokázala predviesť v poslednom období súčasná pravicová vládna koalícia. Ale skutočne k tomuto negatívnemu vývoju prispeli aj ekonomické opatrenia, ktoré boli prijímané už pred rokom. My sme upozorňovali na to, že viaceré opatrenia, ktoré v súvislosti s rozpočtom boli prijaté v podobe noviel zákonov, budú mať negatívne dopady na hospodársky rast, budú mať negatívne dopady na vývoj inflácie, budú mať negatívne dopady na vývoj nezamestnanosti, čím sa zvýšia náklady na sociálne transfery, a zároveň to bude spôsobovať výpadok daňových príjmov, ako aj príjmov Sociálnej poisťovne, a celkovo to budú opatrenia, ktoré budú mať významné negatívne vplyvy na príjmy verejných financií alebo na stav verejných financií, a to v situácii, kedy sme upozorňovali, že je veľmi pravdepodobné, že sa aj globálne bude ekonomická situácia opäť zhoršovať. Ak sme upozorňovali na negatívne dopady tých opatrení, ktoré súviseli napríklad so zvýšením dane z pridanej hodnoty a s ďalšími rozhodnutiami tejto vládnej koalície, hovorili sme o tom, že my si uvedomujeme, že ekonomická situácia nie je plne konsolidovaná. Napokon, ak už hovorím o rozdieloch medzi pravicou a ľavicou, tak musím pripomenúť, že zatiaľ čo v prvom polroku roku 2010, kedy ešte vládla vláda Roberta Fica, sme zaznamenávali postupný hospodársky rast, dokonca pomerne výrazný v porovnaní s inými členskými krajinami Európskej únie alebo eurozóny, dokonca tak, že, že nás v tom čase aj samotné európske inštitúcie pasovali opäť za lídra EU, pokiaľ ide o hospodársky rast, tak v druhom polroku po nástupe novej vlády sa tá situácia začala obracať. Začala sa obracať aj pokiaľ napríklad ide o vývoj nezamestnanosti a my sme preto hovorili, že vláda nemá prijímať opatrenia a vládna koalícia nemá prijímať opatrenia, ktoré budú tento stav ešte ďalej zhoršovať, ale je nevyhnutné prijímať opatrenia, ktoré aspoň zmiernia ten negatívny vývoj, o ktorom už vtedy sme do značnej miery nepochybovali. Naopak, vláda naše varovania nevypočula, vládna koalícia podporila tento postoj samotnej vlády, a to napriek tomu, že aj v materiáli, ktorý nám predložil kabinet na rokovanie tohto parlamentu, sa okrem iného uvádzalo, opäť budem citovať: "Spomalenie rastu je do značnej miery spôsobené konsolidáciou verejných financií." Alebo: "Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistotu spotrebiteľov, čo spolu len s veľmi pomalým oživením na trhu práce prispeje k stagnácii spotreby domácností v roku 2011." Prípadne: "Príjmové opatrenia sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny." A napokon ešte jeden citát z programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorý nám v apríli tohto roku predložil minister financií: "Príjmová zložka opatrení sa negatívne odrazí aj na nižšom disponibilnom dôchodku domácností, teda aj spotreby domácností." Veď aj samotný štátny tajomník ministerstva financií, pán Vladimír Tvarožka, vo februári tohto roku na TA3 povedal alebo na tlačovke, ktorú vysielala TA3 povedal: "Určite sa nebudem tváriť, že vládne opatrenia, napríklad zvýšenie DPH, neprispeli k rastu cien. V každom prípade aj tieto opatrenia sú jedným z dôvodov, prečo ceny v januári vzrástli." No, a prečo vlastne toto všetko spomínam, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Spomínam to preto, lebo všetky tieto opatrenia, proti ktorým my sme boli, a upozorňovali sme, že budú mať negatívne dopady na ekonomiku Slovenska, a teda aj na vývoj verejných financií, presadzovala vláda, podľa toho, čo tvrdila, v mene konsolidácie verejných financií. Lenže dôsledkom takejto v úvodzovkách "zodpovednej ekonomickej a fiškálnej politiky" aktuálneho pravicového zlepenca je dnes stav, že tu máme najvyššiu nezamestnanosť za šesť a pol roka, že máme tretiu najvyššiu mieru rastu cien v Európskej únii, že po dlhých rokoch nám na Slovensku klesajú reálne mzdy, čo nepochybne spôsobuje pokles životnej úrovne, že nám razantne rastú ceny energií, zvyšujú sa dane, čo je mimoriadne dôležité z môjho osobného pohľadu, zvyšuje sa miera chudoby, resp. zvyšuje sa počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození. Šíri sa permanentná neistota v podnikateľskom sektore o absolútnej destabilizácii v sociálnej oblasti, napríklad v zdravotníctve, ani nemusíme hovoriť, to tu vidíme, to tu vidíme každý deň. A toto všetko vyvolala súčasná vládna koalícia s údajným cieľom stabilizovať verejné financie. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, som presvedčený o tom, že nech už, nech už máme akékoľvek ideologické zafarbenie, nech máme akýkoľvek svetonázor, politický názor alebo stranícku príslušnosť, dokonca bez ohľadu na to, aké máme vzdelanie, ak už len máme, povedzme, tú vysokú školu, tak sa určite zhodneme na tom, že v situácii, kedy máme takmer rekordne za niekoľko, myslím päť rokov, najvyššiu infláciu, keď máme rekordne za takmer sedem rokov najvyššiu nezamestnanosť, teda mieru nezamestnanosti, aby som bol celkom presný, v situácii, keď nám permanentne razantným spôsobom rastú ceny základných životných výdavkov, základných nákladov na živobytie, bývanie, energia a potraviny atď., v situácii, keď máme čoraz menej ľudí, ktorí odvádzajú dane a odvody, pretože nemajú prácu, tak v takejto situácii jednoducho nemožno konsolidovať verejné financie, pretože verejné financie z hľadiska príjmov sú bytostne závislé od toho, aký je vývoj ekonomiky. Ak ekonomika padá, ak rastie nezamestnanosť, nie je možné konsolidovať verejné financie, nech sa akokoľvek budeme usilovať. Takže to je skutočnosť a to je pravda o rozpočtovo fiškálne zodpovednej pravici a nezodpovednej populistickej ľavici. My ak sme vlani boli proti mnohým z opatrení, o ktorých som teraz hovoril, boli sme proti nim práve preto, lebo sme upozorňovali, že nielenže neprispejú ku konsolidácii verejných financií, ale naopak, verejné financie budú ohrozovať, dokonca spôsobia obrat v tom úsilí konsolidovať verejné financie. Samozrejme, už len ako perličku môžem uviesť vyhlásenie predsedníčky vlády Ivety Radičovej z 10. júna tohto roku, ktorá verejne pred kamerami slovenských televízií vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." Ešte raz, 10. júna tohto roku pani premiérka vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, prešlo iba pár mesiacov a dnes si myslím, že aj vládni predstavitelia musia priznať, že budúci rok bude ďalším rokom uťahovania opaskov a že levím podielom k tomu prispela aj súčasná vláda. Navyše, zhodujem sa s tými kritikmi, ktorí hovoria, že nám pán minister predložil nereálny rozpočet, rozpočet, do ktorého podľa všetkého bude musieť zasiahnuť ďalšia vláda, ktorá tu nastúpi po voľbách. Vláda, ktorá sa postaví k svojim povinnostiam oveľa zodpovednejšie, ako to robí súčasná vládna koalícia, ktorá má pred sebou ešte mesiace práce, mesiace pôsobenia vo funkciách, mesiace strávené v klimatizovaných priestoroch ministerských kancelárií a prípadne vládnych limuzín, a napriek tomu sa neustále tvári, že vlastne to, čo sa bude diať do 10. marca, sa jej už v podstate ani netýka, a nech to riešia tí, ktorí sem prídu po 10. marci. Áno, my skutočne ideme do volieb s tým, že pravicové strany ponúkajú alternatívu "my nebudeme nič robiť, keď budeme vládnuť". A ten rozpočet, ktorý tu máme predložený, bohužiaľ, o tom svedčí. Mohol by som tých príkladov uvádzať veľa, ale pre krátkosť času a pretože nechcem zbytočne svoje vystúpenie predlžovať, uvediem len jeden s vaším dovolením a, samozrejme, že ten jeden príklad si vyberiem z rozpočtovej kapitoly, ako som už spomínal na začiatku, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože túto rozpočtovú kapitolu poznám podrobne.
Musím povedať, že dokázal by som pochopiť, že pravicová vláda sa rozhodla znižovať výdavky na nástroje, ktorými má pomáhať nezamestnaným, ktorými má pomáhať aspoň udržiavať nezamestnanosť aj v krízových časoch na aktuálnej úrovni, prípadne má pomáhať nezamestnanosť znižovať. Mňa, samozrejme, vôbec neprekvapuje, že všetky sľuby o tom, ako sa tejto vláde podarí znížiť nezamestnanosť, ako v krátkom čase po prijatí novely Zákonníka práce sa tu budú zamestnávatelia predháňať vo vytváraní nových pracovných miest, že všetky tieto sľuby zostali opäť len prázdnymi sľubmi, pretože pri tejto vládnej koalícii som si už na to zvykol. Ale úprimne povedané, prekvapilo ma, keď som si v návrhu rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prečítal, že samotný minister nám predkladá rozpočet, ktorý označuje za nereálny. Áno, samotný minister nám predložil rozpočet, ktorý označuje za nereálny. Mohol by som hovoriť o viacerých položkách, ale zameriam sa iba na jednu, a to je práve na tú politiku zamestnanosti. A to nielen preto, lebo pri nej sa explicitne ukazuje, ako si predstavuje táto vláda boj s nezamestnanosťou, ale ukazuje sa aj tá absurdná situácia, že nás minister presviedča, aby sme hlasovali za rozpočet, ktorý je evidentne nereálny, pretože on sám ho za nereálny považuje. No, a teraz predkladateľ nám zmizol. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Tak môžeme páni poslanci, prerušiť, rešpektovať isté biologické...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
To je logické, bio-logické. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
No, prerušujem rozpravu do príchodu pána podpredsedu vlády...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Inak, ja už nemám veľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Ale počkajte, pán poslanec, aby...

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ja ho počkám, samozrejme, samozrejme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem, pán predseda.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ja sa vám ospravedlňujem, pán minister, že moje vystúpenie na vás malo tento vplyv, že vás vyhnalo odtiaľto, vyvolalo u vás biologickú potrebu opustiť toto rokovanie. Ale teda ja dokončím a myslím, že do 12.00 hod. to už tentokrát stihnem. Takže pozriem sa teda podrobnejšie, ale len teda na jednu položku, a to je, to sú výdavky na politiku zamestnanosti, tak ako sú rozpočtované v tomto návrhu štátneho rozpočtu. Vážené kolegyne a kolegovia, ja si myslím, že to znie neuveriteľne, ale v štátnom rozpočte, ktorý sa predkladá na rok, v ktorom dokonca aj aktuálna prognóza makroekonomického vývoja z dielne ministerstva financií predpokladá nárast nezamestnanosti, štátny rozpočet prichádza s návrhom výrazne, opakujem, výrazne znížiť výdavky na podporu zamestnanosti na Slovensku. A ak hovorím o..., ak používam slovo výrazne, tak by som použil ešte aj dôvetok katastrofálne výrazne, pretože, a teraz dobre počúvajte, citujem z návrhu štátneho rozpočtu, tak ako nám ho predložil pán minister Mihál: "Zdroje štátneho rozpočtu sú rozpočtované v sume 8 miliárd 700, pardon, 8 miliónov 749 tisíc eur a sú nižšie o 19 tis..., o 19 miliónov 803 tisíc eur, čo predstavuje pokles 69,4 percenta." Áno, vážené kolegyne a kolegovia, skutočne, táto vláda nám na rok 2012 navrhuje, aby na politiku zamestnanosti sme dali o 70 percent menej ako v roku 2010 napriek tomu, že ministerstvo financií predpokladá, že nezamestnanosť bude v budúcom roku rásť. Ale pozor, ešte ako tie peniaze budú rozdelené. Na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov na tvorbu nových pracovných miest, v zátvorke (investičné stimuly), je rozpočtovaná suma 5 miliónov 919 tisíc, čo je o 5 miliónov 812 tisíc eur menej, a pre tri rozpočtové organizácie, ktoré sa v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny majú starať o nezamestnaných, zostávajú 2 milióny 830 tisíc. Takže z rozpočtovanej sumy na podporu zamestnanosti, ktorá je o 70 percent nižšia, ako bola v tomto roku, je, sú dve tretiny, takmer dve tretiny určené ešte na investičné stimuly, a iba jedna tretina je určená priamo do rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má zabezpečovať aktívnu politiku zamestnanosti.
Ale ešte jeden citát z tohto materiálu, ktorý nám predložilo ministerstvo práce: "Znamená to, že na opatrenia aktívnej politiky trhu práce nemá ministerstvo vo svojom rozpočte zabezpečené žiadne zdroje štátneho rozpočtu." Opakujem: "Na aktí...., na opatrenia aktívnej politiky trhu práce nemá ministerstvo zabezpečené žiadne zdroje štátneho rozpočtu." Je teda úplne jasné, že ministerstvo práce nebude schopné splniť ani, alebo naplniť ani tzv. obligatórne výdavky, povinné výdavky, ktoré vyplývajú zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v aktuálnom znení, a skutočne je tu nie reálne riziko, ale absolútna istota, že v priebehu polroka, prvého polroka 2012 sa dostane ministerstvo práce do situácie, že nebude schopné, bude dlhovať na povinných, zo zákona obligatórnych výdavkoch, pokiaľ ide o politiku zamestnanosti. V tomto momente, vážené kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že toto je prejav maximálnej nezodpovednosti súčasnej vlády, ale maximálnej nezodpovednosti, a to nielen preto, že navrhuje takýto, takýto katastrofálny pokles výdavkov na politiku zamestnanosti, ale preto, že to navrhuje vo chvíli, kedy má už skúsenosť s podobným krokom z roku 2011. Na tomto mieste, vážené kolegyne a kolegovia, som v decembri minulého roka podával pozmeňujúce návrhy k rozpočtovej kapitole ministerstva práce a okrem iného som upozorňoval, že v nej je málo peňazí, ktoré nedokážu pokryť ani povinné výdavky na politiku zamestnanosti podľa zákona č. 5. Čo sa stalo? Môj pozmeňovací návrh, samozrejme, neprešiel a dnes majú úrady práce obrovské problémy, pretože dlhujú na nevyplatených, nazvime to finančných podporách pri vytváraní pracovných miest pri rôznych nástrojoch, pretože v septembri sa dostali do situácie, že v podstate minuli peniaze, ktoré boli na tento rok vyčlenené na podporu zamestnanosti, a teraz nie sú schopní ani to, čo im ukladá zákon č. 5 o službách zamestnanosti splniť. Čiže my už dnes sme sa dostali do situácie, pred ktorou som varoval v decembri minulého roka, že ten rozpočet je nereálny aj vzhľadom na to, že sme predpokladali, že táto vláda nedokáže otočiť ekonomický vývoj, a to, čo dokázala za prvý polrok, to znamená, spomaliť ekonomický rast, bude pokračovať ďalej a prejaví sa to aj v náraste nezamestnanosti, čo sa skutočne v priebehu tohto roka deje. Moje upozornenie ste, vážení kolegovia, nezobrali vážne a dnes je situácia taká, že napríklad ľudia z chránených dielní musia protestovať pred ústredím práce, pretože chránené dielne idú do krachu, lebo nedostávajú ani ten príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí, na ktorý majú zo zákona nárok. Alebo mi píšu zúfalí študenti, teda čerství absolventi škôl, ktorí sú na absolventskej praxi, a sú tam už dva-tri mesiace bez toho, aby im štát vyplatil príspevok, na ktorý majú zo zákona nárok. Áno, dva-tri mesiace, mladí absolventi škôl pracujú úplne zadarmo, hoci majú podpísanú zmluvu s úradom práce, ktorý je im povinný platiť 190 eur mesačne. Ani to úrady práce nie sú schopné dnes splniť a reakcia zamestnancov alebo pracovníkov na úradoch práce je, nemáme na to peniaze.
Vážené kolegyne a kolegovia, keď upozorňujem na to, že tento rozpočet je nereálny, hovorím na základe tohtoročných skúseností. Ani keď sme, ani keď máme v štátnom rozpočte alebo máte v štátnom rozpočte viac peňazí na tieto opatrenia, ani to evidentne nestačí a dostávate sa do situácie, kedy sú pod vaším vedením úrady práce dlžníkmi vo vzťahu, teda vyplývajúc zo zmlúv, ktoré podpísali, zo zmlúv, ktoré podpísali na podporu zamestnanosti, a vy v takej situácii navrhujete, aby sme znížili výdavky na opatrenia na politiku zamestnanosti o 70 percent. Vážené kolegyne a kolegovia, skutočne nie, je nepredstaviteľné, aby, aby sme takýto návrh považovali za reálny vo vzťahu k skutočnosti, ktorá tu je a ktorá nepochybne nastane. No, a dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku, aby sme teda ukázali, ako rozpočtovo zodpovedne pristupuje táto vláda napríklad v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k plánovaným výdavkom a k tomu, ako rozdeliť to málo, ktoré v štátnom rozpočte máme. Krásnou ilustráciou je časť Kapitálové výdavky v rozpočtovej kapitole ministerstva práce. Podľa tejto časti sa navrhuje suma milión eur pre, ako kapitálové výdavky pre detské domovy, z toho pol milióna eur by malo ísť na kúpu rodinných domov, keďže detské domovy sa dnes transformujú na domovy detí, a necelého pol milióna by malo ísť na rekonštrukciu a modernizáciu budov. Pre ústredie práce na rekonštrukciu, modernizáciu budov úradov práce, z ktorých sú mnohé v katastrofálnom stave, naozaj v katastrofálnom stave, rozpočtuje ministerstvo ďalší jeden milión eur. Ale ajhľa, kapitálové výdavky pre samotný aparát ministerstva na rekonštrukciu budovy ministerstva a budovy účelového strediska v Poprade sa rozpočtujú v sume pol miliardy eur, pardon, pol milióna eur, prepáčte, pol milióna eur. To znamená, že pre vyše 70-80 detských domov na Slovensku sa rozpočtuje milión eur, pre štyridsaťšesť úradov práce sa rozpočtuje milión eur, ale pre jedno ministerstvo sa rozpočtuje 526 tisíc eur. To je skutočne nepomer, ktorý už naozaj neviem, akým hanlivým spôsobom nazvať, výrazom, nazvať tak, aby to bolo obhájiteľné, použiť takýto výraz v tejto snemovni. Ale ak na sedemdesiat detských domovov dáte jeden milión, ak na štyridsaťšesť úradov práce dáte milión, ale na samotné ministerstvo dáte pol milióna, tak to skutočne svedčí o všeličom možnom, ale nie o tom, že plníte svoje sľuby, ktoré ste voličom dali, pokiaľ ide o narábanie s verejnými financiami.
Vážené kolegyne a kolegovia, vlani opäť z tohto miesta som protestoval dôrazne proti tomu, že sa majú desaťtisíce a stotisíce minúť na rekonštrukciu, na opravy budovy ministerstva práce. Ak si dobre spomínam, vtedy v komentári sa to zdôvodňovalo tým, že na ministerstve práce sa budú opravovať stropy alebo také tie podhľady. Tak fajn, podhľady ste si na ministerstve práce už opravili, čo idete teraz opravovať za ďalšieho pol milióna, preboha, keď na všetky detské domovy dáte iba dvojnásobok toho, čo chcete minúť na vlastné ministerstvo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Ondruš, skončíte teraz?

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Končím, končím, končím, naozaj, posledná veta. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Tak poprosím Vás, lebo....

Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Vážené kolegyne a kolegovia, usiloval som sa dať taký plastický obraz o tom, ako pristupuje táto vládna koalícia k príprave rozpočtu a k tomu, čo nazýva rozpočtová a fiškálna zodpovednosť. Ja pevne verím, že po týchto konkrétnych číslach a faktoch, ktoré som uviedol, bude aj jasný obraz o tom, že to, čo sa tu neustále tvrdí o zodpovednej, rozpočtovo fiškálne zodpovednej pravici, je jednoducho bohapustý mýtus, ktorému už skutočne nikto so zdravým rozumom nebude môcť uveriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.