Tento návrh zákona vyvolal v odbornej verejnosti vcelku veľkú diskusiu a rozdelil názory tejto verejnosti na dve časti. Prvá časť túto novelu zákona odmieta a v tejto skupine nie sú len športoví strelci, podnikatelia, poľovníci, ale aj odborníci, lekári psychiatri. Na druhej strane stojí iná skupina ľudí, predstavitelia ministerstva vnútra a zástupcov odborníkov psychológov, ktorá túto novelu plne podporuje a presadzuje. Diskusia má rôznu úroveň a aj rôzny priebeh. Niekedy je to viac emócií, ako by bolo treba, ale nedajú sa uprieť ani racionálne pripomienky podporené odbornými argumentmi.
Budem sa snažiť hovoriť viac argumenty a fakty ako nejaké emocionálne výlevy. Vopred poznamenávam, pretože raz to bolo povedané, že som poľovník, že pochádzam z rodiny, ktorá pestuje poľovníctvo takmer sto rokov. Môj starý otec bol jedným z prvých poľovníkov v regióne a určite prvý v obci a môj otec bol druhý poľovník v obci. Ja podľa papierov poľujem šesť rokov, ale od svojich troch, štyroch rokov som bol pravidelne týždeň, čo týždeň s mojím nebohým otcom v revíri. A nie iste preto, aby som len strieľal. Ako poľovník vlastním aj lovecké zbrane, ale to mám uvedené v majetkovom priznaní a myslím si, že to nijako neovplyvňuje môj vzťah k tomuto zákonu.
Neovplyvňuje, pretože okrem toho, že som poľovník, som aj človek z mäsa a kostí, ktorý je a pije nápoje a jedlá, ktorý má motorové vozidlo a ročne najazdí okolo 80 tisíc kilometrov a schvaľuje zákony o dani z uhľovodíkov, o zvýšenej DPH. Takže, ak je konflikt záujmov na jednej strane, tak potom sme v konflikte záujmov všetci. Takže si myslím, že slová o nejakom lobingu sú nepatričné a nenáležité.
Predostriem vám aj iný pohľad na celú problematiku zbraní a streliva, pretože či chceme alebo nechceme, aj toto má podnikateľské aktivity, aj toto ovplyvňuje určitú časť podnikania a ekonomiky. Iste nie je možné nadraďovať ekonomiku nad bezpečnosť, ale nie je možné ani bezdôvodne, bez dokladov, bez argumentov spôsobovať problémy ľuďom, ktorí v tejto sfére podnikajú. Odcitujem vám z listu, na ktorého vzniku sa podieľalo podľa pisateľov viacero ľudí a podľa všetkého tento list vznikal niekoľko týždňov a je reakciou na udalosti z Devínskej Novej Vsi, ani nie tak na udalosti, ako na to, čo nasledovalo po 30. 8. 2010.
Vážený pán poslanec, na Slovensku je cca 150 až 200 tisíc držiteľov zbrojných preukazov, z ktorých nezanedbateľná časť je organizovaná v kluboch športovej streľby. Táto početná skupina sa podieľa 90 až 95 percentami na obchodnom obrate spoločnosti podnikajúcich v danom segmente. Športoví strelci sú skupinou vysoko profesionálnych spoločensky neškodných nadšencov, ktorí vďaka svojej záľube zrýchleným tempom opotrebovávajú zbrane a tak ďalej. Len pre porovnanie, priemerný športový strelec vystrelí týždenne zo svojej zbrane 100 až 1000 ks streliva, kým priemerný policajt 100 nábojov ročne. Väčšina poľovníkov potrebuje do 50 nábojov na dva až tri roky. Zbrane a doplnky a strelivo zabezpečujú spoločnosti obchodujúce so zbraňami a strelivom. Už z povahy tohto obchodu a prísnej evidencie má štát zaručený stály príjem, nakoľko nie je možné odpredávať tieto komodity tzv. na čierno, bez bločka a pod., čo inde je možné pozorovať často.
Nebudem hovoriť o tom, aký prínos, koľko daní, koľko ľudí zamestnávajú tieto spoločnosti. Chcem hovoriť o spoločnosti len kratučko, ktorá drží v sklade šesť strelných zbraní, dlhých guľových zbraní v hodnote cca 10 až 12 tis. eur. Tá istá spoločnosť má na sklade niekoľko stoviek položiek v hodnote 70 tis. eur, ktoré sú práve potrebné pre týchto športových strelcov. Dámy a páni, chcem povedať, že tento návrh novely zákona aj túto spoločnosť, túto podnikateľskú spoločnosť veľmi jasným spôsobom diskriminuje a určitým spôsobom aj zneisťuje a tomu sa hovorí, nevymožiteľnosť práva alebo nízka vymožiteľnosť práva, keď nie je možné predpokladať, čo bude v budúcnosti.
Nechcem citovať z listov, ktoré prišli, pretože by sme tu boli do zajtra večera. Chcem povedať, že spôsob komunikácie a spôsob poukazovania na to, že je tu jedna veľká skupina lobistov, ktorí lobujú za záujmy poľovníkov a športových strelcov, ale je tu ďaleko väčšia skupina obyvateľov, ktorí sú ohrozovaní, slušných obyvateľov, ktorých je treba brániť, navodzuje pohľad kriminalizovania určitej skupiny obyvateľov. Ako keby sme delili ľudí medzi zlých, teda tých, čo majú strelné zbrane, potenciálnych páchateľov a medzi nevinných a dobrých, tých, čo nemajú strelné zbrane, o ktorých sa treba starať. Hovoríme tu o páchaní trestných činov z legálne i nelegálne držanými zbraňami, hovoríme o psychotestoch, o tom kto má alebo nemá väčšiu predispozíciu, možno na páchanie trestného činu. Tak sa pýtam, či každý vlastník, legálny vlastník zbrane je potenciálny páchateľ trestného činu, a či každý nevlastník legálnej zbrane je potenciálna obeť a slušný človek, ktorý potrebuje chrániť.
Ak povieme, že áno, potom znamená, že každý vlastník legálnej zbrane sa má chrániť sám. Budeme takto deliť spoločnosť na tých, ktorí majú zbrane, ktorí boli kontrolovaní prokurátorom, ktorí prešli komisiou, ktorí museli predložiť odpis registra trestov, nie výpis, či im dáme nálepku potenciálnych páchateľov trestných činov a všetkých ostatných označíme za potenciálne obete. Kam zaradíme tých, ktorí sú vlastníkmi nelegálnej zbrane?
Vo všeobecnosti platí predpoklad, že nelegálnych zbraní je v tej-ktorej krajine od dva do trojnásobku viac ako legálne držaných zbraní. Preto som vždy kritizoval akúsi zbraňovú amnestiu, ktorá priniesla nejakých 1 500 alebo 2 500 zbraní. Totálne nepodstatné číslo. Akým spôsobom sa tento zákon dotýka nelegálnych vlastníkov zbraní. Tá istá otázka platí, či psychotesty, ktoré majú byť spásou, budú vykonávať ľudia, ktorí nemajú zbrojný preukaz, ale vlastnia nelegálne zbrane. Budú? Kto pácha, kto pácha viac trestnej činnosti, s akými zbraňami?
Takže, ja viem, pán minister, že budete na toto reagovať a možno vám dávam dobré náboje, ale vrátim sa k tomu, čo sa stalo v Devínskej Novej Vsi. Vy v dôvodovej správe hovoríte, aby som citoval presne, nemám to, nebudem to hovoriť spamäti, ale vy v tejto dôvodovej správe, pán minister, píšete.
Novela zákona má za cieľ jednak sprísniť podmienky na získanie zbrojného preukazu, a jednak obmedziť držanie a používanie samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinných zbraní. To je jedna veta a na to nasleduje ďalšia. Udalosť z 30. augusta 2010, pri ktorej prišlo bezprostredne o život osem ľudí a viacero bolo zranených ukázala, že držanie samočinných zbraní, resp. zbraní, ktoré boli prerobené z týchto zbraní v prípade ich použitia na páchanie trestnej činnosti, môže mať tragické následky. Tak isto sa ukázalo, že spoliehanie sa na posúdenie zdravotnej spôsobilosti bez obligatórneho vyšetrenia psychológom je pri získavaní zbrojného preukazu, resp. jeho obnovovaní je nedostatočné. Z toho vyplýva, že vlastne motívom pre novelu tohto zákona v prvom rade bol masaker v Devínskej Novej Vsi.
Pán minister, návrh zákona nerieši problém, kvôli ktorému je tento zákon prijímaný a nemá nijakú príčinnú súvislosť s vraždou v Devínskej Novej Vsi. Keď sme v prvom čítaní prerokovali návrh novely zákona, neviem, ktorý pán poslanec, ale sú tu dvaja, ktorí vtedy vystupovali, hovoril s vami o kauzálnej súvislosti medzi návrhom novely a tým, čo sa stalo. Vy ste vraveli, že je kauzálna súvislosť, potvrdili ste, že pri všetkých takýchto činoch je kauzálna súvislosť. Dovolím si tvrdiť, pán minister, že tu kauzálna súvislosť nie je.
Novela zákona vôbec nie je predložená z dôvodov, ktoré uvádzate v dôvodovej správe. Nijakým spôsobom nedošlo k preukázaniu v zmysle záverov z vyšetrovania trestného činu, že táto vražda sa stala kvôli tomu, čo vy teraz upravujete, že nie sú zavedené povinné psychotesty, a že nie je obmedzované vlastníctvo zbraní, a že nie je povolený vstup policajtom na kontrolu uloženia zbraní v obydliach.
Pán minister, vražda, ktorá sa stala v Devínskej Novej Vsi, v prvom rade sa stala preto, že dlhodobo nebol riešený problém, na ktorý neskorší páchateľ trestného činu poukazoval nie raz. O probléme, ktorý tam bol sa vedelo minimálne päť rokov. Minimálne päť rokov pred tým tento problém bol prezentovaný v novinách, teda nie v novinách, v Markíze. (Hlasy z pléna.) Prosím, páchateľ naňho poukazoval, pán minister. Keď bol prvýkrát zverejnený tento problém v Markíze, až potom si páchateľ trestného činu Harman kúpil strelnú zbraň.
Pán minister, páchateľ trestného činu bol prvý na rane v byte, kde dochádzalo podľa vyjadrení policajného prezidenta k častejším spoločenským kontaktom. Chcem sa opýtať, dámy a páni, na jednu vec, či by, ak by páchateľ vraždy v Devínskej Novej vsi nemal svoju poloautomatickú pušku, zabránilo by mu to v spáchaní tohto činu? Nepýtam sa, či by mu to zabránilo v spáchaní tohto činu so zbraňou, ktorú by nemal. Logické, že s touto zbraňou by to nespáchal. Ale netreba zabúdať, že páchateľ mal aj dve krátke guľové zbrane.
Pýtam sa, či samotný fakt, že by nemal túto dlhú guľovú zbraň, by zabránil činu, ktorý spáchal. Neviem, ale isto viem, že keby bol vyriešený problém, dlhotrvajúci problém, o ktorom vedeli zainteresovaní verejní činitelia, tak k tomuto činu by nedošlo. Tak sa pýtam, naozaj toto je príčina toho, čo bolo, čo sa stalo v Devínskej Novej Vsi?
Hovoríte, pán minister o tom, že ľudia chcú alebo zrejme, že je spoločenská objednávka na takúto novelu zákona o zbraniach a strelive. Ja som to nikde nepočul. Ja viem, že ľudia nechcú, aby to, čo sa v Devínskej Novej Vsi stalo, aby sa opakovalo alebo chcú, aby sa to neopakovalo. Ale samotná zmena zákona o zbraniach a strelive tomu nezabráni. Zabráni tomu zodpovedný postup všetkých verejných činiteľov, všetkých ľudí, ktorí sú na to, aby riešili problémy, ktoré bohužiaľ môžu vyústiť do takýchto tragických koncov.
Takže, to čo rieši novela zákona o zbraniach a strelive nie je to, čo je prvotným dôvodom trestného činu, ktorý sa stal v Devínskej Novej Vsi. Okrem toho trestný čin v Devínskej Novej Vsi bol spáchaný nelegálne držanou zbraňou. A nelegálne držaná zbraň je záležitosťou iného zákona ako zákona o zbraniach a strelive. Je to trestný čin nedovoleného ozbrojovania sa a toto nerieši zákon o zbraniach a strelive, ale rieši to iný zákon.
Pán minister, zdôrazňujete pri tejto novele zákona ochranu zdravia a života občanov. V Anglicku je problém dostať sa k zbrani, napriek tomu v nedávnom čase došlo k šialenej vražde jedenástich ľudí, ktoré spôsobil taxikár a zbraň nemal legálnu. To znamená, že akýkoľvek reštriktívny postup, zákaz zbraní akéhokoľvek charakteru nebude znamenať automaticky zníženie trestnej činnosti so zbraňou. Bude mať za následok zníženie trestnej činnosti s legálne držanou zbraňou, to s vami súhlasím, ale bude mať za následok zvýšenie počtu nelegálne držaných zbraní. Kto chce zbraň mať, ten si ju zabezpečí. V priestore, v Schengenskom priestore, kde žijeme to bude ďaleko jednoduchšie. A je to ďaleko jednoduchšie.
Pán minister, koncom deväťdesiatych rokov rovnaký problém riešili v Rakúsku. Pod tlakom populistických politikov sa pristúpilo k reštrikciám na poli samonabíjacích zbraní. K dnešnému dňu drvivá väčšina reštrikčných opatrení neplatí a v Rakúsku je občanom opäť umožnené držať pre športovú streľbu dlhé samonabíjacie zbrane. A nie sú tam povinné ani psychotesty, pán minister, nie sú, vaše tvrdenie v tomto smere sa nezakladá na dobrých informáciách.
Často, pán minister, ste hovorili aj na výbore o tom, že je škoda, že si výbor neprizval nezávislých odborníkov zo zahraničia. Niekedy stačí pozrieť sa na internete a získať stanoviská nezávislých odborníkov. Ja by som vám odporúčal, aby ste si pozreli výskumnú správu pána inžiniera Blažka, kandidáta vied, odborníka na poli kriminalistiky, alebo aby ste si pozreli Reidersovu správu, univerzitných profesorov Spojených štátoch, ktorí sa týmto problémom zaoberali a po jeho dôslednom preskúmaní prišli presne k opačným záverom. Mimochodom inžinier Blažek používal pramene z organizácii, ktoré určite nie sú priklonené k vyzbrojovaniu obyvateľov, sú to oficiálne štatistiky OSN a ministerstiev vnútra rôznych štátov.
Dámy a páni, otázka nestojí tak, či má majiteľ strelnej zbrane väčšie predispozície pre spáchanie trestného činu so zbraňou ako ten, kto vlastníkom zbrane nie je. Ale nestojí ani tak, či agresívny jedinec je k spáchaniu trestného činu bližšie ako jedinec neagresívny. Otázka stojí tak, či sa jeden alebo druhý dokáže viacej ovládať. Preto je aj v zákone o zbraniach a strelive stanovená minimálna výška veku žiadateľov o vydanie zbrojeného preukazu na 21 rokov. A to, čo som povedal, žiadateľ musí mať odpis z registra trestov. Rozdiel od 15, od 18 do 21 rokov je dostatočne dlhým časovým obdobím na to, aby mladí ľudia boli v tom víre života, ktoré v tom mladom veku, ktorí majú a ktorého sa zúčastňujú dostatočne posudzovaný, či sú alebo nie sú schopní sa kontrolovať. Tie prudké reakcie sa prejavia práve v takomto, pri takomto spôsobe života. A väčšina žiadateľov o zbrojný preukaz ma ďaleko vyšší vek ako je 21 rokov.
A mimochodom psychotesty, ktoré boli povinné v minulom období, poukazujú na to, že len 5 % žiadateľov bolo pre psychologicky sporné vlastnosti odmietnutých, pričom z tých 5 % len 1,25 % boli súkromní žiadatelia odmietnutí z dôvodu nevyhovujúcich psychologických profilov, čo je, čo hraničí so štatistickou chybou vyšetrenia. Ostatní adepti boli adepti na prácu v súkromných bezpečnostných službách. Navyše pri psychologických testoch netreba zabúdať na jeden dôležitý fakt, a to problematika rozdielneho hodnotenia rôznymi psychológmi. V praxi nie sú ničím výnimočné súdne spory, v ktorých stoja proti sebe protirečivé posudky dvoch i viacerých súdnych znalcov v obore psychológie, ktorých odbornosť a prax by mala byť tou najvyššou dosiahnutou mierou znalostí v odbore. Mohol by som poukázať z minulosti na dokázané prípady kooperácie obvodného lekára a vopred dohodnutého psychológa, ktorí spoločne opakovane posielali žiadateľa na nové a nové psychodiagnostické vyšetrenia z dôvodu určitej psychickej nezrelosti, pričom následne si delili takýto zisk.
A stalo sa, dámy a páni, nie jeden prípad, kedy tí, ktorí najprv v psychotestoch nevyhoveli, po absolvovaní určitého školenia, po roku vyhoveli ešte aj závažnejším psychotestom. A len tak mimochodom, by som chcel povedať, že poznáme aj z minulosti v našej krajine nie jeden príklad, kedy práve tí, ktorí prešli dôkladným psychodiagnostickým vyšetrením, následne po niekoľkých rokoch lúpili, unášali a vraždili na objednávku.
Faktom zostáva, dámy a páni, pri akomkoľvek pohľade na psychotesty, že psychologické vyšetrenie je ťažko kvantifikovateľné, merateľné len z časti a prakticky neskontrolovateľné. Je platné len pre krátky časový úsek a aj s prižmúrením očí psychológovia hovoria, že ten horizont je maximálne šesť mesiacov. Vyzerá to niekedy z pohľadu tých piatich alebo desiatich rokov ako veštenie z krištáľovej gule.
Dámy a páni, vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá je dnes platná hovorí, že zdravotná spôsobilosť na držanie alebo nosenie zbraní a streliva sa posudzuje na návrh žiadateľov na vydanie zbrojného preukazu lekárskou prehliadkou. Lekárska prehliadka je zameraná na posúdenie zdravotnej spôsobilosti žiadateľa. Kontraindikácie uvedené v prílohe 1. Praktický lekár pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti prihliadne aj na predchádzajúce záznamy v zdravotnej dokumentácii a tak ďalej. V tejto kontraindikácii nájdeme v dvoch oblastiach, najprv sú to duševné poruchy a poruchy správania a v oblasti č. 8 psychický stav, veci, kedy je možné vyhlásiť žiadateľa za psychicky nespôsobilého.
Dovoľte mi, aby som si pomohol slovami môjho kolegu, pána poslanca Chabana, ktorý bude vystupovať tiež, takže mu nechcem zobrať všetko, čo povedal, ale takto odôvodnil svoj pozmeňovací návrh, v ktorom navrhuje zrušiť psychotesty. Citujem: "Návrh uvádza zmätočné rovnocenné synonymá, a to duševný a psychický, pričom definuje, že telesný a duševný stav posudzuje lekár a klinický psychológ. Duševný a psychický je to isté a všeobecne v spojení s telesným znamenajú posúdenie zdravotného stavu. Posúdenie zdravotného stavu patrí výlučne do kompetencie lekára, teda absolventa lekárskej fakulty a nie filozofickej fakulty. Ďalej nebudem citovať, myslím, že kolega Chaban, ak bude chcieť, tak to povie, povie potom.
Pán minister aj vo svojom úvodnom slove spomínal psychotesty pre vodičov nákladných áut a autobusov. Pre úplnosť treba dodať, že tieto psychotesty nie sú zamerané na hodnotenie psychického stavu adeptov, ale sú zamerané na hodnotenie možnosti reagovať na zmeny pri výkone tohto ťažkého povolania, schopnosť vodiča reagovať na zmeny v situácii, a nie na jeho psychický stav.
Dovoľte mi, aby som poukázal ešte na jednu vec, na pripomienku generálnej prokuratúry v pripomienkovom konaní. Generálna prokuratúra poukazuje na tieto fakty. Posudzujúci psychológovia nenesú nijakú zodpovednosť. Psychologický posudok dosvedčuje len akútny stav posudzovaného a nie je možné ním predpovedať psychický stav, či jednanie v budúcnosti. A na koniec generálna prokuratúra poukázala aj na fakt, na ktorý som upozorňoval nielen ja, ale aj iní, totiž, že psychológovia majú ekonomický záujem na zavedení povinných psychotestov zo zákona. Dôvody nebudem uvádzať.
Takže, na záver k tým psychotestom. Ja sa pýtam: Zmenia niečo povinné periodické psychotesty? Nie. Páchateľ spáchal hrozný čin po piatich rokoch vlastníctva zbrane. Aj keby boli rovno psychotesty, v čase, keď získaval zbrojný preukaz, nič odhalené by nebolo.
Pán minister, odvolávam sa na vaše vyjadrenia, kedy ste hovorili, môžem to citovať, keď ste, pán minister, povedali vo veci tohto Harmana: "S človekom, ktorý sa stal nakoniec vrahom, nikdy neboli žiadne problémy, ktoré by musel štát riešiť. Prvé. Druhé. V minulých rokoch bol zamestnaný v štyroch súkromných firmách a zástupcovia všetkých sa zhodujú na jednom. Bol pracovitý, svedomitý a poctivý. Pri získaní zbrojného preukazu, ktorý mal už dlhé roky, prešiel psychologickými testami." Ja čítam to, čo ste povedali. Jeho život bol beztrestný a bez akýchkoľvek priestupkov. Štvrté vyjadrenie, pán minister, áno, stýkal sa s ľuďmi, áno, stýkal sa s ľuďmi v dome a veľa slov s nimi neprehodil.
Pán minister, ja citujem vaše vyjadrenie, netvrdím, že prešiel. Ja som vás citoval. To nie je moje tvrdenie.
Takže, myslím, že problematiku psychodiagnostických testov by sme mohli uzavrieť jednoduchým spôsobom. Psychodiagnostické vyšetrenie nijakým spôsobom nerieši problém, ktorý v Devínskej Novej Vsi, ktorý sa stal a ktorý bol motívom pre takúto novelu zákona.
Mňa veľmi mrzí, keď ste hovorili, pán minister, o nejakej dohode alebo o nejakej miere dohody, pretože sme k tej miere dohody neboli schopní a nie preto, že som ja nechcel pristúpiť. Tých návrhov bolo viacero, bohužiaľ, nebol vypočutý ani jeden.
Druhý problém, ktorý je, a to je problém teda vstupu do ľudského obydlia na kontrolu zbrane, musím povedať, že je to rovnako tak riešenie, ktoré nijakým spôsobom nezabráni tomu, čo sa stalo. Odmietam akýmkoľvek spôsobom umožniť nekontrolovateľný, opakovaný a často možno len z rôznych dôvodov vymyslený vstup do obydlia na kontrolu zbrane. V dnešnej dobe sa nachádzame v spoločnosti, kedy mnohí ľudia majú doma uložené nielen zbrane, ale mnohé iné veci a majú na to zabezpečovacie systémy. Myslím, že je nemálo dôvodov na to, aby sme takéto praktiky odmietli, aby sme neumožnili, aby sa informácie o tom, ako to u kohokoľvek z občanov tejto republiky doma vyzerá, mohli nekontrolovane vyniesť, pán minister, vonku.
Pán minister, tento návrh zákona, ktorý predkladáte, ja som vám to povedal v prvom čítaní, je určite potrebné prijať o isté opatrenia, ale o tých opatreniach treba diskutovať a treba, aby tie opatrenia neboli prijímané na riešenie vždy zlyhania jednotlivca v našej krajine. A v roku, ak sa nemýlim, v roku 2006 bola veterná smršť vo Vysokých Tatrách a zomrel človek, pretože na neho spadol strom. Zakážeme vysádzať stromy popri ceste kvôli tomu, pán minister? Každý, kto je vlastníkom legálne, legálnej zbrane, pozná svoje práva a pozná svoje povinnosti. Každý vlastník legálnej zbrane je ďaleko viac pod drobnohľadom verejnosti, musí žiť ďaleko iným a ďaleko prísnejším spôsobom ako mnohí iní ľudia. Prečo chcete trestať týchto ľudí, pán minister? Kto z nich vám čo urobil? Prečo chcete stanoviť podmienku a povinnosť všetkým slušne, počestne a čestne žijúcim ľuďom, predpokladáte, že chcú spáchať trestný čin? Viete o tom? Stanoviť psychotesty na preverenie ich psychického stavu, pán minister. Myslím si, že týmto návrhom ste netrafili to, čo ste trafiť chceli, pán minister. Toto nerieši problém, kvôli ktorému zasadá parlament v otázke novely zákona o zbraniach a strelive. Problém, ktorý je, je vražda v Devínskej Novej Vsi a to, čo ju spôsobilo, ale neboli to zbrane, ani psychotesty. Ďakujem pekne.
