Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, pán minister, kolegyne a kolegovia, priznám sa, že keď som sa dozvedel o iniciatíve pána predsedu Národnej rady Sulíka a jeho kolegýň a kolegov z klubu SaS, veľmi dlho som rozmýšľal, ako túto tému vôbec uchopiť. A hneď vopred chcem dať na známosť, že chcem zaujať oficiálne stanovisko za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia. Ale na druhej strane mi nedá, aby som predsa len nevyužil tento...
Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, pán minister, kolegyne a kolegovia, priznám sa, že keď som sa dozvedel o iniciatíve pána predsedu Národnej rady Sulíka a jeho kolegýň a kolegov z klubu SaS, veľmi dlho som rozmýšľal, ako túto tému vôbec uchopiť. A hneď vopred chcem dať na známosť, že chcem zaujať oficiálne stanovisko za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia. Ale na druhej strane mi nedá, aby som predsa len nevyužil tento priestor na to, aby som sa pokúsil minimálne oglosovať tento návrh a pokúsiť sa o zrozumiteľné stanovisko, prečo klub strany SMER – sociálna demokracia nepodporí tento návrh a aké sú skutočné proeurópske postoje a tendencie klubu strany SMER – sociálna demokracia.
Viete, tá miera iracionality ktorá túto tému obklopuje vyvrcholila včerajšou debatou pána predsedu Sulíka tuším s kolegom Matejom v jednej z televízií. A keď som si dnes ráno prečítal niektoré médiá, tak som pochopil, že pravdepodobne tam, kde je vysoká miera iracionality, sa racionálne argumentovať asi nedá a že tu takisto to biblické „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“ nemôže platiť a že pravdepodobne platí vo vzťahu k týmto ľuďom a neoliberálnym populistom jednoducho skutočne nie „chlebom“, ale „tehlou“. A viete, keď sa pozriete na to, kto to predkladá, a keď sa pozrieme trošku do kontextu a urobíme si analýzu myslenia týchto ľudí, hlavne pána predsedu Národnej rady, tak nemám iné pomenovanie ako chvála pánubohu, že je ich ešte stále málo v Európe, ako, že títo ľudia by pravdepodobne, a nechcem sa dotknúť našich roľníkov, mali by byť predsedovia JRD, a nie predsedovia najvyšších zákonodarných zborov. Viete, keď riešite benzín, žiarovky, upratovačky, parkovačky, toalety a potom prídete s takýmto návrhom, tak sa tomu ani nedá čudovať, pretože človek, ktorý by si dal aspoň tú námahu, aby sa pozrel na viac ako päťdesiatročnú históriu Európskej únie, na hodnoty, aby si prečítal postoje a vízie ľudí, ktorí formovali našu súčasnú európsku prítomnosť, tak by pravdepodobne nemohol prísť s takýmito návrhmi.
A aby bolo jasné, ja vôbec nezávidím pánovi ministrovi. Je to neuveriteľne komplikovaná situácia. A všetci vedia, možno s výnimkou pána Sulíka, že neexistuje dobré riešenie. Jednoducho všetci sa škriabu zľava, sprava, každý vie, že jednoducho pravdepodobne veľmi účelne vyložená ekonomická teória nie je spôsob, ako tento problém uchopiť a ako ho vyriešiť. Ale, chvalabohu, ako som povedal, v Európe ešte stále dominujú lídri, ktorí chápu esenciu, podstatu a fundamenty fungovania Európskeho spoločenstva a chápu, že niekedy sú lepšie aj zlé riešenia ako žiadne riešenia.
Ja som presvedčený, že jednoducho je úplný nezmysel, že sa vôbec bavíme o takýchto veciach, nie preto, že by som sa domnieval, že do Národnej rady nepatria takéto debaty. Je to legitímne z pohľadu názoru, je to legitímne z pohľadu obsahu, len to podľa mňa nie je celkom legitímne z pohľadu kontextu našej európskej identity ako národa a ako krajiny, ktorý dlhodobo už od začiatku deväťdesiatych rokov je považovaný za národ proeurópsky. A všetky akty, aj inštitucionálne, aj legislatívne, aj konštitučné vždy potvrdzovali, že Slovensko a Slováci sú proeurópskym národom a že na základe vízie budúcnosti a benefitov z nášho členstva sú schopní prijímať aj kompromisy a sú schopní prijímať aj obete. Preto je pre mňa tento návrh nezmyselný.
Ja použijem, a dúfam, že sa pán predseda Národnej rady neurazí, skúsenosť zo stretnutia s pánom prezidentom Komorovskim, mimochodom, Poľsko dnes preberá funkciu európskeho predsedníctva, ktorý bol na návšteve Slovenska, a je to také symptomatické a trošku to aj určuje spôsob myslenia našich kolegov, keď jediné, čo trápilo pána predsedu z hľadiska potenciálu spolupráce medzi Slovenskou republikou a Poľskom ako veľkým národom a veľkou krajinou, ktorá v Európe niečo zohráva, bola veta: „Poďme sa dohodnúť, ako začneme v Európe rozdávať červené karty.“ No, dámy a páni, futbal, a použil som to a zopakujem to, je nesmierne populárna hra. Ale keď sa začnú v Európe rozdávať červené a žlté karty, bude zle. A toto, čo tu predvádza SaS s pánom predsedom Sulíkom, tá karta nemá farbu. A nikto tomu nerozumie.
Čo je ale úplne najzarážajúcejšie. Ľudia, ktorí nás presviedčali od začiatku deväťdesiatych rokov o svojej proeurópskej orientácii, ktorí v období vlád Vladimíra Mečiara postavili svoju politickú budúcnosť a svoju politickú perspektívu na európanstve, na európskej integrácii, sú schopní robiť neuveriteľné kotrmelce. Ja som zažil podobnú situáciu, keď utekali ľudia, ktorí dnes sa tvária zrazu, ako potkany z potápajúcej sa lode, keď bolo treba hlasovať za Lisabonskú zmluvu. A bol to taký istý kruciálny akt pre Európsku úniu, ako je vyriešenie dlhovej služby Helénskej republiky alebo vyriešenie celkových finančných problémov v rámci eurozóny alebo aj Európskej únie. Tí ľudia, včítane pani Radičovej, pána Mikloša, ktorí, a ešte raz opakujem, vôbec mu tú situáciu nezávidím, jednoducho nemajú problém, z večera do rána, raz sú proeurópski, potom sú protieurópski, potom sú zase takí, ako im to vy vyhovuje. Veď problém pôžičky Grécku tu bol na stole aj pred voľbami v roku 2010. Vtedy tie postoje boli úplne iné. Vláda Roberta Fica bola dennodenne devastovaná a molestovaná názormi, ktoré, áno, pre bežných ľudí sú pravdepodobne veľmi príjemné, ale sú politicky, populisticky neprijateľné a veľmi nebezpečné. Použijem ten príklad toho predsedu JRD. Tak prídete, skontrolujete, či má Zetor dosť nafty, potom skontrolujete, či tam naozaj tá dojivosť je taká, ako bola plánovaná, môžete kontrolovať všetko a potom príde Ďuri, že predseda, vieš čo, daj mi sto korún alebo daj mi desať eur. „Ďuri, veď ty si prepil všetko v tej krčme, tak akože to nemá zmysel, načo by som ti to robil.“ A nakoniec sa ukáže, že predsa len možno aj toho Ďuriho treba, že aj to je človek, ktorý žije, a že jednoducho ten život má aj trošku iný rozmer. A možno aj o tom je ten prístup. A aj o tom je, ako sa manipuluje s verejnou mienkou. Ale je zaujímavé, ako diametrálne odlišne manipulujete s tou verejnou mienkou pred voľbami a po voľbách. Čo sa také stalo, vážený pán minister Mikloš, že ste zrazu aj s pani premiérkou tak diametrálne zmenili svoj postoj, ktorý ste tu prezentovali ešte pre rokom? Ja viem, čo to je. Je to zodpovednosť, ktorú možno vy, a nechcem vám skladať komplimenty, na rozdiel od pána Sulíka máte, pretože trošku dlhšie chápete inak kontext celej Európskej únie. Ale čo je na tom úplne najzaujímavejšie, je, že sa vytvorili akési mýty o tom, ako sa aj politicky budú niektoré a typovo politické subjekty škatuľkovať a bude sa vytvárať dojem. Určite tým prvým mýtom bezpochyby je, že každý si myslí, že tá pravica, to sú tí, ktorí sú tí proeurópski, a tá ľavica, to sú tí, ktorí sú protieurópski. Ale nájdeme tisíc prípadov z histórie Európskej únie, že tomu tak nebolo. A dnes príklad správania sa jednej z koaličných strán, ktorá sa tvári, že je liberálna alebo pravicová, je klasickou ukážkou toho, aké nebezpečné tendencie dnes v Európskej únii sú.
Viete, keď začalo Európsku úniu strašiť to strašidlo veľké, a hovorím teraz o rokoch 2004, 2005, toho poľského inštalatéra, ktoré skončilo tak, že Holanďania a Francúzi v referende odmietli to, čo bolo konventom pripravované dlhé roky, a volalo sa to európska ústavná zmluva, začal sa problém a bolehlav, ktorý dodnes celá Európska únia a zodpovední lídri musia riešiť, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Už v päťdesiatych rokoch v koncepte vzniku Európskej únie zaznelo, buď to bude spoločný ekonomický, hospodársky, politický priestor v podobe veľmoci, ktorá bude mať veľmi jasné pravidlá, alebo potom to nemá šancu na úspech. Vajatanie, Lisabonská zmluva, zažili sme to. Ešte raz pripomeniem utekanie z tejto sály, keď bolo treba zobrať zodpovednosť. A zrazu tí istí ľudia, ktorí tvrdili a podporovali našu integráciu, povedali: „Nie, my ju nebudeme podporovať.“ Ani nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Pravda je, že národné parlamenty majú svoju pozíciu, že národné parlamenty musia mať zásadné práva a postavenie, vyjadrovanie sa k aktom Európskej únie. Ale to, čo tu dnes vidíme, je presne dôsledok nedôslednosti lídrov Európskeho spoločenstva dotiahnuť spoločný, politický, hospodársky, finančný a ekonomický priestor. Ja budem prvý takto hovoriť o tom, ako má národný parlament mať právo vyjadrovať sa k zásadným veciam národno-štátneho záujmu každého štátu a krajiny, ktorá je členskou krajinou Európskej únie, ale nie ako retardér a brzda a ako deštrukcia veľkého projektu, ktorý, mimochodom, nemá alternatívu.
Pán Sulík, viete, čo je na tom zaujímavé? Ja som si to schválne pozrel. Jediný váš postoj, tak ako ho prezentujete, má už len stalinistická komunistická strana Grécka, či sa vám to páči alebo nie. A to je veľmi zaujímavé. Ale oni na rozdiel od vás hovoria aj B, pretože oni, komunisti v Grécku, hovoria o socialistickej revolúcii ako o alternatíve. Prosím vás, čo ponúkate Európskej únii okrem tých populistických prístupov, demagógie a masírovania mozgov našich ľudí, že prečo by ste sa mali skladať na nejakých tlstých Grékov, ktorí tam sedia na tej káve? Ospravedlňujem sa všetkým priateľom v Helénskej republike. Čo ponúkate? Pýtam sa, lebo ja môžem vám dať kontakt, možno ho zistím niekde, na grécku komunistickú stranu. A tam určite nájdete veľkú zhodu. Je to dobrá, stará stalinistická strana. Takže tam si môžete potom porozprávať o tých víziách budúcnosti Európskej únie. Čiže ten mýtus, o ktorom hovorím, je jednoducho čosi nepredstaviteľné. Mne sa to skutočne hovorí veľmi ťažko. Tu pán kolega navrhovateľ ešte v predchádzajúcom bode hovoril, že stúpa napätie pred prerokúvaním nasledujúceho bodu. No tak stúpa napätie nie tu. Napätie stúpa v Európskej únii, chvalabohu, nie kvôli vašim populistickým aktom, ale kvôli naozaj reálnej hrozbe vážnych ekonomických a sociálnych otrasov a problémov s dopadmi možnej novej vlny hospodárskej krízy. Ale som hlboko presvedčený, že to jediné, čo by sme nemali robiť, vôbec o takýchto veciach takýmto spôsobom by sme nemali diskutovať, ale mali by sme zostať v línii, ktorá je o Slovensku jasná, a to, že sme plnoprávna, proeurópsky orientovaná krajina a národ, ktorý jednoducho je schopný pochopiť širší kontext riešenia problémov.
Ja za to nemôžem, dámy a páni z SaS, že nemáte percentá. Ja viem, že ste si urobili prieskum. No je jasné, že sa spýtate 80 % Slovákov, ktorí žijú z večera do rána, z ruky do úst vďaka vašej veľmi kvalitnej ekonomickej a sociálnej politike, ktorú tu predvádzate, či by požičal niekto z nich. No čo vám odpovedia? No nie. Ale ten problém, je niekde úplne inde. A preto je pre mňa tragické vôbec dnes počúvať takéto návrhy a takéto riešenia.
Viete, úplne nepochopiteľné pre mňa je, že strana, ktorá má napísané v názve solidarita, kde princíp solidarity okrem jednoty v rozmanitosti boli elementárne kategórie, na ktorých bol postavený celý projekt Európskej únie od päťdesiatych rokov, nemá ani dunst, čo to je solidarita, a nemá ani len elementárnu snahu to pochopiť, lebo ak by tomu tak bolo, tak nemôže s takýmito návrhmi ani prísť.
A jednoducho som presvedčený, že pokiaľ bude existovať vôľa európskych lídrov nezabúdať na podstatu a nezabúdať na hlavné hodnoty a kategórie, ktoré tento projekt postavili, tak našťastie takéto snahy a tendencie, aké tu predvádzate, nebudú mať šancu na úspech.
Ináč, len tak pre zaujímavosť. Som si to teraz našiel. Už v roku 1950 Jean Monnet, vlastne Schuman, bol to jeho ideový vodca, tvorca, napísal: „Prosperita a nevyhnutný vývoj v sociálnej oblasti sú nemožné, pokiaľ sa štáty Európy nepretvoria vo federáciu alebo v akúsi európsku entitu.“ No ak naozaj v národných štátoch bude rásť tá vysoká miera radikalizmu, ktorú dnes, kolegyne, kolegovia, vy zhodou okolností reprezentujete na Slovensku, a môžem vymenovať v európskych členských krajinách množstvo strán, ktoré sa tlačia niekde vo svojom pravicovom spektre do priestoru, ktorý sa naozaj nazýva populistický a radikalistický, ak tejto tendencii nezabránime, tak si naozaj musíme vážne položiť otázku, ako ďalej, pretože je na jednej strane legitímna národná identita, národný záujem, postavenie národných parlamentov, na druhej strane tendencie, ktoré sú veľmi nebezpečné. A môžeme ako príklad zobrať Francúzsko, Anglicko, Fínsko, nechcem to znovu opakovať, váš takzvaný, lebo je to politologický nezmysel, ale liberálny populizmus a radikalizmus, lebo nič iné okrem toho, a už som vám to povedal niekoľkokrát, ako strana ľuďom neponúkate, aj tým, ktorých ste oklamali, a niečo ste im povedali, už vám prestávajú veriť, a preto zúfalo hľadáte témy, ktoré naozaj sú veľmi zjednodušené a o ktorých sa dá komunikovať.
Ešte si dovoľujem vám niečo odcitovať, lebo je to o vás, vy ste s tým návrhom prišli. Existuje pán Francis Fukuyama. Ináč je to, ktorí len trošku niečo čítate, viete to, veľmi významný americký analytik a predstaviteľ pôvodne tendencie novej pravice, ktorý povyšoval voľný trh a prispôsobenie sa politických a spoločenských systémov až do absolútnej dôslednosti. A predstavte si, čo napísal v aprílovom čísle časopisu Foreign Affairs. A píše: „Globálna kríza vytvorila podmienky pre posun od striktného monetarizmu a politiky laissez-faire ku keynesiánskej dopytovej politike a pre mnohých kríza delemitovala kapitalizmus ako taký.“ A to sú veci, v ktorých ak by ste len trošku sa hodnotovo snažili orientovať a pri ktorých ak by ste zobrali na vedomie, že riadenie nielen národných štátov, ale aj Európskej únie nemôže byť postavené na emócii a na čistom populizme, tak by ste vôbec nemohli s takýmito návrhmi prichádzať.
Ja si dovolím ešte na záver spomenúť aj ten tretí mýtus, ktorý sa vám podarilo vytvoriť cez médiá. A to je mýtus, že pomoc Grécku alebo Helénskej republike je len o pomoci Grécku a že naše utilitárne alebo individuálne správanie nemá žiadny vplyv na nič iné. Isteže, je to otázka stále pohľadu, aký zvolíme, a toho, ako pristúpime k tomuto pohľadu. A ak, tak ako to robíte vy, to uchopíte cez prizmu populizmu a pohľadu, pre potvrdenie ktorého ste schopní evidentne postaviť veľmi logickú konštrukciu, tak pravdepodobne nemá zmysel ani sa baviť, ale ten druhý pohľad, a ten, chvalabohu, a znovu to zopakujem, aj vo svete, aj v Európskej únii a nielen teraz, ale aj historicky tlačil tendenciu ľudskej spoločnosti, to je tzv. štátnický pohľad. Ak ho pojmete cez tento uhol pohľadu, tak musíte pochopiť, že jednoducho miera racionality v argumentoch, ktoré používate, je síce veľmi vysoká, ale že to, čomu sa hovorí štátnicky pohľad, a to, čomu sa hovorí organizácia politického a spoločenského života, vás musí dať do úplne inej polohy.
Viete a tie nezmyselné argumenty. Viete si, dámy a páni, predstaviť, čo by sa bolo napr. stalo v Európe po vojne začiatkom alebo koncom štyridsiatych rokov a päťdesiatych rokov, keby si boli vtedajší politickí lídri nových európskych oslobodených krajín osvojili vašu argumentáciu? No nikto by nepožičal ani marku, nikto by nedal ani jeden frank, nikto by nedal nikomu nič. A pritom existoval Marshallov plán, existovalo množstvo ekonomických nástrojov, ktoré boli z pohľadu ekonomických teórií absolútne dubiózne, nenávratné. A jednoducho ale boli základom politickej integrácie. Čo by sa asi tak bolo stalo, keby po novembri 1989 takisto populisti vášho typu boli povedali, že no však nedáme tým Slovákom ani tým Čechom, ani tým Maďarom ani cent, však si to tí komunisti tam celé rozkradli, čo nás do nich, však oni si tam žili, nech si to riešia sami? Chvála pánubohu, spomínam to preto, že tá historická tendencia je jednoducho nespochybniteľná. A snažím sa aspoň navodiť u vás pocit, že jednoducho napriek tomu, že existuje logická schéma argumentov, ktoré majú výrazne matematicko-ekonomický model, tie rozhodnutia, a je to historický kontext, musia a mali by byť úplne iné.
Chcem vás ale upozorniť, a povedal som to aj na úvod, že SMER – sociálna demokracia bez ohľadu na nespochybniteľnú proeurópsku kontinuitu v našich nielen deklaráciách, proklamáciách, ale aj v reálnych aktoch, keď sme Slovensko riadili a mali sme tú česť a možnosť vládnuť, ktorá je pre nás absolútne nespochybniteľná, nebude za tento návrh hlasovať, nebude ho podporovať. A domnievame sa, dámy a páni, z vládnej koalície, že je to váš „díl“, jednoducho vládnete, tak vládnite. Vy ste klamali ľudí pred voľbami v roku 2010. A presne na tých istých témach, ktoré vás dneska potápajú, ste získavali politické body, ktoré vám dali demokraticky, oprávnene mandát vládnuť. Dnes otáčate kabáty, manipulujete s verejnou mienkou, ale, čo je najhoršie, neuveriteľne devastujete tie roky a roky tvorby dobrého mena Slovenska ako plnoprávneho člena Európskej únie. A spochybňujete robotu všetkých tých, ktorých to stálo neuveriteľné množstvo energie, kým sa zo Slovenska stala krajina, ktorá je dodnes ešte – ale dúfam, že nebudete dlho vládnuť, ale ak aj budete dlho vládnuť, dúfam, že napriek tomu to tak zostane – stále považovaná za člena, na ktorého sa môžu naši ostatní partneri spoľahnúť.
Viete, pán predseda SaS a vy ostatní, ktorí ste prišli s týmito návrhmi, máte ešte stále šancu. Ja som vás minule počúval. keď ste hovorili o zodpovednosti, o tom, ako musíte presvedčiť ľudí, že je to krok, jediný možný. Nebudem sa ani pýtať, či je to osvietenstvo alebo duch svätý vás osvietil, lebo všetci ostatní lídri, európski lídri, veľkí prezidenti, veľkí premiéri, sú tí najväčší hlupáci, ktorí nerozumejú, nevedia a nemajú kalkulačku, nevedia počítať, že len vy ste naozaj, máte to odniekiaľ, ktorí máte ten dar, že vy budete vštepovať svoj názor a ten je jediný správny.
Ja vám dám jednu radu. Stále sa oháňate, aj v argumentoch, keď vysvetľujete a strašíte ľudí, tým, prečo sa nemáme podieľať na určitých mechanizmoch, ktoré Európska únia a Spoločenstvo, ako aj eurozóna hľadá a snaží sa implementovať ako čosi, čo pomôže prekonať túto krízu tým, že jednoducho je to o ľuďoch.
Páni, vystúpte z tejto vládnej koalície, pretože evidentne, aspoň som to tak vnímal, nie je z pohľadu koaličných partnerov zhoda v takýchto prístupoch, hovorím chvalabohu, lebo inak by to bolo veľmi zlé. A poďte do predčasných volieb. A kľudne si to rozdáte s občanmi, možno ich oklamete, tak ako tomu bolo pred rokom, možno ich presvedčíte a bude to veľmi korektné. A môže to byť téma. A ľudia veľmi jasne tým najvyšším demokratickým spôsobom povedia, aký majú na to názor, čo si myslia o našom členstve v Európskej únii, aké majú z neho benefity a čo by z toho očakávali. Bolo by to, pán predseda Národnej rady a dámy a páni, asi to najkorektnejšie riešenie, ktoré by sme dnes mohli urobiť. (Potlesk.)
My nebudeme podporovať tento návrh, ale budeme veľmi pozorne sledovať kroky vlády, pretože nám naša európska budúcnosť nie je ľahostajná, nie je nám ľahostajná úroveň a kvalita života ľudí na Slovensku.
A na záver. Dámy a páni z vládnej koalície, už tých kotrmelcov bolo dosť. Skúste aspoň dva mesiace vydržať v jednom postoji a nemeňte kabáty z večera do rána. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
