Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona. Ja som vystupoval k tomuto návrhu zákona, ak môžem takto povedať, aj vtedy, keď bol predložený ako vládny návrh zákona. Lebo musím povedať, že na tom návrhu zákona sa nezmenilo absolútne nič. Okrem, okrem jednej veci, a to je stanovisko ministerstva financií ohľadne dopadov na štátny rozpočet, rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov.
Ja chcem povedať z tohto miesta predovšetkým, že vládny návrh zákona, ktorý bol pod tlačou 110, bol vrátený vláde Slovenskej republiky na dopracovanie, a to, čo sa malo do tohto návrhu zákona dopracovať, bolo odstránenie vplyvov, ktoré vyplývajú pre obce, mestá a vyššie územné celky, nakoľko dopad tohto návrhu zákona bude znamenať viac ako 100-miliónovú záťaž v eurách ročne na vyššie územné celky, obce a mestá.
Ja sa pýtam z tohto miesta aj predkladateľov, ale táto otázka predovšetkým patrí pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, že či tento krok, že vláda zobrala návrh na prepracovanie a ten istý identický návrh zákona podala prostredníctvom poslancov, mám považovať za pohŕdanie touto poslaneckou snemovňou? Lebo inak ako ohŕdanie poslaneckou snemovňou to nemôžem nazvať. (Potlesk.)
Ja sa veľmi čudujem, ctené dámy a páni, ktorí ste podpísaní pod týmto návrhom zákona, že ste sa prepožičali na takúto špinavú hru, lebo ja som už upozorňoval pána ministra pri predkladaní vládneho návrhu zákona, že ak ideme hovoriť o tom, že ideme sanovať okruh verejných financií, tak neznamená to, že ideme sanovať štátny rozpočet a devastovať rozpočty miest, obcí a vyšších územných celkov. To jednoducho nie je možné. Či chcete, alebo nechcete, v konečnom dôsledku sa vám to v okruhu verejných financií prejaví takisto a deficit 100 mil. eur tam budete mať, či to bude v štátnom rozpočte, alebo to bude v rozpočtoch obcí a miest. Jediný rozdiel, ktorý to spôsobí, je ten, že vláda povie, my sme tí čistí, lebo my sme udržali štátny rozpočet, a tí, ktorí nevedia hospodáriť, sú tí chudáci primátori, starostovia, predsedovia vyšších územných celkov, na ktorých plecia sme hodili všetky ťarchy, ktoré sme finančne nevykryli.
Takže z tohto miesta si dovolím predniesť identický pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel aj od pani poslankyne Vaľovej a ktorý som ja predniesol pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátil návrh zákona na dopracovanie o sanáciu finančných vplyvov, ktoré má tento návrh zákona na rozpočty obcí a miest.
Dámy a páni, ja si dovolím zacitovať zo stanoviska, ktoré bolo prednesené alebo ktoré bolo priložené k vládnemu návrhu zákona z ministerstva financií, citujem: "K predloženému materiálu má Ministerstvo financií Slovenskej republiky nasledovnú pripomienku: V predkladacej správe vo všeobecnej časti dôvodovej správy a v doložke vybraných vplyvoch sa uvádza, že navrhovaná právna úprava nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov." S týmto konštatovaním nesúhlasíme, nakoľko v individuálnych prípadoch navrhovaná právna úprava môže vyvolať zvýšené nároky na rozpočty územnej samosprávy, keď aj v prípade voľných vlastných kapacít budú povinné poskytnúť finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. V zmysle uvedeného žiadame upraviť doložku vybraných vplyvov ako predkladaciu dôvodovú správu.
Teraz si dovolím zacitovať stanovisko ministerstva financií k poslaneckému návrhu zákona: "V nadväznosti na Vašu žiadosť zo dňa 18. októbra 2010 o zaujatie stanoviska Vám oznamujeme, že sekcia rozpočtovej politiky nemá k rozpočtovým dôsledkom predloženého návrhu pripomienky."
Dámy a páni, kocúrkovo? Ja by som povedal, že ani nie kocúrkovo, ale čakal som, ako sa prejaví nová kultúra v politike. Čakal som, bol som plný očakávaní, že sa budú zohľadňovať vecné návrhy, ktoré prídu z opozície, že sa nebude pozerať na to, či je to návrh z opozície alebo z koalície, ale bude sa pozerať, či má ten návrh ratio, alebo nemá ratio. Z tohto, čo tu vidíme, zo stanovísk ministerstva financií, môžem to povedať, že sa mi to podobá na jedno heslo. Pracovníci na ministerstve financií boli upozornení v duchu starého hesla: "Kto nejde s nami, ide proti nám." Ale chcem vás upozorniť, že to nie je politická kultúra, to je politická kultúra, proti ktorej ste bojovali v minulosti, a tým, že ste si ju dneska osvojili, ste odkryli len svoju pravú tvár.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Viskupič, moja otázka v podstate bude smerovať k vám alebo k zdôvodneniu toho, prečo sa hovorí o troch pätinách. V tomto prípade členov Rozhlasovej rady bolo namietané porušenie a konflikt záujmov. Čiže v zmysle ústavného zákona, ak došlo ku konfliktu záujmov, v zmysle ústavného zákona na základe toho by sme mali rozhodovať trojpätinovou väčšinou. To o čom sa tu sporíme a to je otázka toho, či sa má postupovať podľa zákona o Rozhlasovej rade, alebo sa má postupovať podľa zákona o konflikte záujmov. Osobne si myslím, že tieto dva zákony spolu súvisia, a keďže bol daný podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastavil toto konanie, podľa môjho názoru, v tejto chvíli nemáme ďalej ani na pôde Národnej rady rokovať, lebo druhý titul, na základe ktorého by mohla Národná rada rokovať o tomto, je podanie predsedu Rozhlasovej rady. A ak k tomuto nedošlo, ak bolo zastavené konanie vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a nebol daný podnet predsedom Rozhlasovej rady, myslím si, že Národná rada nemá o čom rokovať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No pán kolega, ja sa pridám na stranu tých, ktorí vidia v tejto vašej novele zákona viacero problémov, ktoré tu už boli pomenované.
Ja by som si dovolil postaviť niekoľko otázok. Prvá otázka znie. Aký bude efekt verejnej kontroly? Ex post bude odobraný titul? Ako, lebo tá verejná kontrola by mala spĺňať nejaký legitímny cieľ, ktorý by mal smerovať k odstraňovaniu problémov a odstraňovanie a problémom, ktorý vidím v tomto prípade, sú neprávom priznané tituly na základe plagiátorstva.
Ak ide o plagiátorstvo, osobne si myslím, že to nie je otázka verejnej kontroly, ale je to otázka zlyhania manažmentu fakúlt, ktoré by mali vytvoriť vnútorné mechanizmy na to, aby boli vychytané všetky možnosti plagiátorstva, ak sa takéto vyskytnú, aby boli potrestané, vrátane potrestania ľudí, ktorí umožnili takéto konanie.
A posledná otázka, ktorá tu často zaznieva, je otázka autorských práv. Ja pochádzam z technického prostredia, tak isto z prostredia vysokých škôl a môžem povedať, že v diplomových prácach sa veľmi často v technických odboroch objavujú riešenia výskumných úloh, ktoré často nie sú ukončené. Diplomové práce sú zadávané ako čiastkové problémy z týchto úloh a znovu tu vyvstáva otázka toho, čo tu bolo povedané. Ako budú chránené autorské práva na toto, ako budú chránené autorské práva ostatných ľudí, ktorí sa podieľajú na výskumných prácach, vrátane vedúcich diplomových prác, ktorí nie nečasto sú zdrojom aj inšpirácie, aj udávania nejakého technického tónu, alebo vedeckého tónu v tej práci. Ako tých otázok je samozrejme viacej, ale na krátkosť času viac nemôžem. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážení predkladatelia, ctené dámy, páni, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k tomuto návrhu zákona. Ja chcem predovšetkým oceniť, že prekladatelia prišli s týmto návrhom zákona, lebo toto riešenie považujem za systémové riešenie, ktoré napomôže vyriešiť financovanie obcí a miest v budúcnosti. Nie sú to ad hoc riešenia, ktoré plátajú iba aktuálne diery v rozpočte, ale je to systémové riešenie, ktoré vytvára predpoklady pre stabilné financovanie a predvídateľné financovanie miestnych a regionálnych samospráv. To znamená, že aj samosprávy si budú lepšie vedieť plánovať svoj život.
Ak sa vrátim k tomu, prečo by tento návrh zákona mal byť schválený, tak musím spomenúť niekoľko skutočností.
Miestne samosprávy v predchádzajúcom období v čase, keď začínala hospodárska kríza na Slovensku, alebo keď sa začínala prejavovať, prejavili určitú mieru spolupatričnosti so všetkými obyvateľmi aj so štátom tým, že súhlasili so zvýšením nezdaniteľného základu z 19,2- na 22,5- násobok, čím v podstate pomohli všetkým obyvateľom Slovenska. Tento krok na druhej strane mal značný dopad na výpadok príjmov.
Ďalší krok, ktorý sa negatívne prejavil na rozpočtoch miest a obcí, bol rast nezamestnanosti. Ak počúvam prognózy do budúcnosti alebo do budúceho roku, že dneska už vplyvom zaradenia absolventov škôl troška narástla nezamestnanosť a v budúcom období, v roku 2001, sa predpokladá, že dôjde k poklesu rastu HDP, a tým predpokladám, že nepríde ani k významnému nárastu zamestnanosti, lepšie povedané, k jej stagnácii alebo možno miernemu navýšeniu nezamestnanosti, tak môžem povedať, že opätovne to bude mať negatívny dopad na rozpočty obcí a miest. Už dnes je úplne zrejmé, že obciam a mestám chýbajú prostriedky na svietenie, o čom sa dennodenne dozvedáme zo správ novín a rozhlasových a televíznych staníc. Obciam chýbajú prostriedky na zabezpečovanie základných funkcií života. A na druhej strane vláda pripravuje rad návrhov, ktoré majú finančný dopad na hospodárenie samospráv. Ja už som na tejto schôdzi už niekoľkokrát zdôrazňoval, že len napr. zákon o sociálnych službách má v tej podobe, v akej je dnes platný, dopad na rozpočty miest a obcí okolo 52 mil. eur. Ak sa schváli novela, s ktorou prišlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá síce bola vrátená na dopracovanie, ale, ako z kuloárnych rečí počúvam, tak veľkých zmien sa nechystá doznať, tak ten dopad bude možno 100 mil. eur. Ak by som zhodnotil všetky dopady v zákonoch, ktoré neboli sanované finančnými prostriedkami pre samosprávy, tak môžem uviesť, že len na rok 2011 je to ďaleko viac ako 100 mil. eur. Ak budeme hovoriť o zákonoch, ktoré sa ešte pripravujú a budú mať dopad na rozpočty miest a obcí, budeme hovoriť o ďalších možno 50 mil. eur. Ak hovoríme o reste vlády voči samosprávam, ku ktorým sa vláda v roku 2010 zaviazala, že vyfinancuje výpadky, stále je tam nevyfinancovaných zhruba 20 mil. až 40 mil. eur, ktoré samosprávam chýbajú, pre toto všetko vás chcem poprosiť, aby ste pri posudzovaní tohto návrhu zákona sa správali uvážlivo, zohľadnili všetky okolnosti, ktoré treba posúdiť, a podporili tento návrh zákona, pretože tým, že pomôže samosprávam, pomôže všetkým obyvateľom Slovenska zabezpečiť základné funkcie obcí a miest, ktoré všetci obyvatelia potrebujú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za faktické pripomienky.
Pán kolega Fronc, začnem od vás, aby som vás uviedol trošku do problematiky. Príjmy rozpočtov miest a obcí sú financované z miestnych daní a poplatkov. To je daň z nehnuteľností, ktorú vy idete sekať. To znamená, tam idete prvýkrát uberať. A potom sú financované z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, u ktorých tým, že rástla priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, tým, že sa vyvíjala dobre ekonomika počas obdobia nášho vládnutia, až na ten záver, ktorý nie je našou vinou, ale spôsobený krízou, napriek tomu nepoklesla priemerná mzda, aj keď poklesol zvýšenou nezamestnanosťou výber, v zásade to nie je otázka vlády a nie je to ani otázka miest a obcí, bolo to nastavené, tak ako to je nastavené, a jednoducho toto nám nemôžete hodiť za vinu.
Druhá vec, ktorú chcem povedať v tejto súvislosti. Pani kolegyňa Gibalová, ja nemám problémy s tým, aby sme sa bavili o týchto veciach a hľadali východisko. Hľadajme východisko, ako nezaťažiť ani jedných, ani druhých a občanom poskytnúť čo najlepšie služby. Je to takisto v našom záujme, ako je to vo vašom záujme, ale hľadajme cesty, akým spôsobom tie služby vyfinancujeme. To je podstata toho, o čom ja hovorím a o čom vy nechcete stále hovoriť, lebo keď hovoríte o tom, že sa peniaze nejakým spôsobom niekde tratia, najviac sa tratia v 2. pilieri dôchodkového systému, kde je nezmyselne poistených päťstotisíc ľudí, tak poďme ich hľadať možno odtiaľ, poďme ich hľadať z iných zdrojov a vyriešime financovanie. Ale toto nie je otázka patentu na rozum, toto sú podľa môjho názoru zásadné odborné veci, ku ktorým by sme si mali sadnúť ako opozícia, tak koalícia. A mali by sme ich vyriešiť tak, aby sa pri každej zmene vlády nemenili, lebo je to škodlivé pre celé Slovensko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.
Skôr ako dôjdem k meritu veci, by som trošku zareagoval na slová pani poslankyne Gibalovej, ak idete kritizovať mojich kolegov za to, že sa vyjadrili k zákonom, ktoré boli protiústavné v predchádzajúcom období. Reagujú iba na vaše slová, ktoré ste povedali. Keby ste to boli inak formulovali, nemuseli by sa k tomu vyjadrovať. Ale pri ich vyjadreniach, že ak chcete plakať nad nejakými krivdami, tak mali by ste začať u pani premiérky a u tých invalidných dôchodcov, ktorí boli poškodení, je to svätá pravda, tak ako možno boli poškodení niektorí iní niektorými inými zákonmi, ale nemôžete byť úplne vzťahovačná, oddeľovať to, čo sa vám páči, od toho, čo sa vám nepáči.
Ak dovolíte, ja by som prešiel k meritu veci, aby bolo úplne jasné, prečo som tu. Pani spravodajkyňa, dávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie.
Dôvod, prečo dávam tento procedurálny návrh, je úplne jednoduchý. Tento návrh zákona ide nad rámec nálezu Ústavného súdu, lepšie povedané, nerieši financovanie sociálnych služieb, oprávnených nákladov. A vy ste trebárs vo svojom slove povedali, že musí byť vždy zachovaná rovnováha verejného a súkromného záujmu, súkromným záujmom je získať kvalitné služby v zariadeniach, s tým absolútne súhlasím, tak aby boli dostupné každému obyvateľovi, verejným záujmom je platiť čo najmenej za tieto poskytované služby. Ja ako predstaviteľ obce a v tejto chvíli aj ako predstaviteľ štátu, ktorý musí mať záujem na tom, akým spôsobom sú vynakladané finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z verejných rozpočtov, tak musím povedať, tak poďme sa baviť o tom, akým spôsobom zaregulujeme ceny za poskytované služby. My nemáme problém s tým, že to budú poskytovať súkromní poskytovatelia, s tým nemá nikto problém, my máme problém s tým, aby neboli nadhodnotené ceny a jednoducho sa takýmto spôsobom nevyciciaval štátny rozpočet a nevyciciavali sa rozpočty obcí a miest.
Pán minister, ja som neveril, že vo svojom úvodnom slove použijete slová, ktoré sú napísané v predkladacej správe, že tento návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a miest. Ministerstvo financií, ktoré považujem za orgán, ktorý je spôsobilý sa vyjadriť k tejto otázke, vás upozornilo na to, že to bude mať dopad na rozpočty obcí a miest. Ja urobím kvantifikáciu, ktorá je z materiálu ZMOS, ktorá je odobrená aj ministerstvom financií, že zákon o sociálnych službách, tak ako je súčasne platný, by mal dopad v roku 2011 na rozpočty obcí vo výške 51,8 mil. eur. Tým, že budú vrátené práva, aby ľudia si mohli čerpať služby od súkromných poskytovateľov, a čerpať drahšie služby, tieto služby budú ekonomicky oprávnenými nákladmi, toto číslo vzrastie možno niekoľkonásobne. A ja sa vás pýtam, akým spôsobom to chcete vyfinancovať. Na jednej strane beriete obciam príjmy z miestnych daní a poplatkov, lebo zatvárate tie nožnice, o čom sme diskutovali včera, na druhej strane zavádzate povinnosť obcí a miest platiť dane z príjmu za prenájom a predaj majetku, ktorý je v ich vlastníctve. Robíte všetky opatrenia, ktoré znamenajú úbytok prostriedkov v rozpočtoch obcí, a nezmyselným návrhom zákona, ktorý je nepodarkom a nerieši problém veci, to je financovanie týchto služieb, tie obce idete naďalej zaťažovať. Ja vás chcem upozorniť, tak ako som včera upozorňoval pána ministra Mikloša, že verejné financie nie sú len štátny rozpočet, ktorý vy v tejto chvíli sanujete, ale verejné financie sú aj rozpočty obcí a miest, ktoré sa vám tam v katastrofálnom dôsledku premietnu. A ja viem, že vy potom poviete: „My sme sanovali štátny rozpočet, my sme tí dobrí. To sú tí zlí, ktorí nevedia hospodáriť, tí starostovia, primátori, obecné zastupiteľstvá.“ Ale ak vy im zviažete ruky a nevytvoríte podmienky na to, aby tie veci mohli racionálne robiť, tak potom nie je zodpovednosť na starostoch a primátoroch, ale zodpovednosť je na vašich pleciach a tej sa nevyhnete.
Pán minister, myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že tento návrh zákona v tejto podobe, ako ste ho predložili, je nepodarkom a je potrebné ho vrátiť na dopracovanie otázkami týkajúcimi sa financovania sociálnych služieb. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za faktické poznámky. Vážení kolegovia, na týchto veciach, o ktorých ste hovorili, si myslím, sa absolútne zhodneme. Pán poslanec Dostál, opakujem, bol som pri tom, keď sa upravoval zákon o majetku obcí aj prvýkrát, nemám absolútne žiadne problémy s tým, že ako dlhoročný starosta budem bojovať za to, aby nakladanie s majetkom obcí a miest bolo vždy transparentné. S tým nemám absolútne, absolútne žiaden problém. Ale potom sa poďme korektne baviť o filozofii a veci aj v kontexte toho, čo povedal pán poslanec Slafkovský. Sú tu diery, ktoré nejakým spôsobom unikajú. Niektoré veci sa posúvajú do rovín prioritnejších ako iné. A aj v tomto prípade sa mi zdá, že tie priority ako keby sa umelo posúvali niekde bokom. To znamená, že chceme pozornosť sústrediť tam, kde nie je problém. Možno problém v prípade PPP projektov a problém v prípade samospráv nie je aj preto, lebo nie sú ešte rozbehnuté a nie sú zaužívané. Ale z toho, ako som ja pochopil tento návrh zákona, a filozoficky mi to vychádzalo tak, že PPP projekty priniesla do spoločnosti strana Smer za svojho pôsobenia, tým pádom ako keby ste dávali ideologickú nálepku PPP projektom v akejkoľvek podobe, že je potrebné ich mať pod väčšou kontrolou ako čokoľvek iné, lebo to zavádzala do života Ficova vláda. Toto sa mi zdá na celom tom postupe choré. A je potrebné to odideologizovať a je potrebné hľadať vecnú stránku toho problému. Úplne kľudne si v tomto prípade sadnime, porozprávajme sa o tom a myslím si, že nájdeme zhodu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému vládnemu návrhu zákona. V podstate k tomuto vládnemu návrhu zákona, myslím si, bude zhoda na tom, že upraviť koncesionárske zmluvy je potrebné. A nevidíme problém vôbec s tým, ako je to upravené v tomto zákone.
Predsa by som sa dotkol filozoficky jednej otázky, ktorá hovorí o tom, že koncesné zmluvy je potrebné schvaľovať trojpätinovou väčšinou prítomných hlasov. Ak si pozriem dôvodovú správu k tomuto bodu, tak vidím, že vzhľadom na dôležitosť a význam týchto zmlúv sa navrhuje, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo to trojpätinovou väčšinou prítomných hlasov. Filozoficky sa chcem spýtať, aký je rozdiel medzi koncesnou zmluvou a ostatným nakladaním s majetkom obce. Predaj majetku obce je menej dôležitý ako prenájom koncesionárovi, ktorý bude vykonávať nejaké činnosti na tomto majetku? Môj osobný názor je, že je to rovnako dôležité. Ak si pozriete filozofiu a duch tohto zákona, a to poopravím pána poslanca Dostála, ktorý hovoril, že boli tie predchádzajúce zmeny za pôsobenia našej vlády z dielne len Lucie Žitňanskej, treba povedať, že na tomto sme sa zhodli ako vládna koalícia, tak aj opozícia. A ten návrh bol spoločne pripravený aj s mimovládnym sektorom. A zhodli sme sa na tom, že je potrebné urobiť tieto zmeny. A tie zmeny sme po vzájomnej dohode urobili spoločne. Ak sa vrátim práve k týmto zmenám, vidno, že tam sa do režimu trojpätinového schvaľovania vyčlenili tzv. neštandardné metódy nakladania s majetkom obcí, neštandardné v tom, že sú to priame predaje, priame predaje, ktoré sú v zákone citované tak, že sú to predaje v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To znamená, vyčlenili sme určitú skupinu oblastí, v ktorých napr. pri sociálnych veciach, pri materských škôlkach, pri niektorých iných zariadeniach môže obec povedať, že je v záujme obce, aby takéto zariadenie tam vzniklo, že chce podporiť tieto aktivity aj spôsobom tým, že pridelí tento majetok trojpätinovou väčšinou všetkých členov zastupiteľstva vopred určenému záujemcovi za vopred určených podmienok. A myslím si, že je to úplne legitímny názor, ku ktorému sme v tom období dospeli. Preto nechápem, prečo do režimu "neštandardného nakladania s majetkom obcí" sú začlenené aj koncesné zmluvy. Môj názor je, že buď potom hovorme o celkovom nakladaní s majetkom obcí, vyšších územných celkov, že akékoľvek nakladanie s majetkom obce je potrebné schvaľovať trojpätinovou väčšinou, alebo potom sem nepriraďujme koncesné zmluvy, ktoré majú svojím spôsobom menšiu mieru rizika, ako je predaj majetku, že ho zaraďujeme do tohto režimu.
Posledná vec, pán poslanec Dostál. Budem s vami v podstate súhlasiť. Ja osobne som očakával aj po kauzách, ktoré sa v poslednom období prevalili tlačou, že v návrhu zákona, ktorý sa týka nakladania s majetkom obcí a miest, bude väčší priestor venovaný nakladaniu s bytmi. A pokiaľ tento zákon prejde do druhého čítania, určite v tomto zmysle budeme mať pozmeňujúce návrhy, aby nakladanie s bytmi sa stransparentnilo, lebo sa mi zdá, že v tomto prípade sa to účelovo obchádza, aj keď na druhej strane možno by som tu ani nevidel dôvod, veď byty boli pridelené tým, ktorým pridelené mali byť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.
No, veľa argumentov, ktoré som chcel povedať, povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Faič a ja sa v podstate k nim nebudem vracať, k tým číslam, ja sa to budem snažiť objasniť tak, aby to bolo pochopiteľné aj širšej, širšej verejnosti.
Na začiatok, pán spravodajca, sa aj ja hlásim, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. b) rozhodla o tom, že nebude pokračovať v prerokovávaní tohto návrhu zákona.
Skúsim povedať takisto pár argumentov prečo. Ten návrh zákona vcelku vyzerá veľmi ľúbivo v tom, že ideme zrovnoprávňovať podmienky v tom, aby sa znížili nožnice medzi dolnou a hornou sadzbou predovšetkým dane z nehnuteľností, daní z pôdy, bytov, podnikateľských priestorov. Vyzerá to zdanlivo, že je to v poriadku, tie nožnice sa idú znižovať alebo zužovať, ale na druhej strane musím povedať, že je to čistá účelovka z môjho pohľadu, a nielen z môjho pohľadu, ale z pohľadu drvivej väčšiny primátorov a starostov, Rady ZMOS, Predsedníctva ZMOS, regionálnych združení, Združenia miest a obcí Slovenska z dôvodu, že pár podnikateľov, ktorí sa možno cítia dotknutí, ideme zahojiť ich "bobenká", ako hovorí predseda parlamentu, a na druhej strane celé daňové zaťaženie ideme preniesť na plecia širokého okruhu daňových poplatníkov, ktorými sú bežní obyvatelia obcí a miest.
Ja som si so záujmom vypočul na Rade ZMOS-u vystúpenie pána štátneho tajomníka Ďurajku, ktorý hovoril o tom, a v podstate to včlenil, že v prípade dane za pôdu sa dlhodobo spodné sadzby dane nehýbali, ak si ministerstvo urobilo analýzy prepočtu, ako sa dvíhali výnosy za obdobie posledných 10 rokov a v podstate daň z nehnuteľností stagnovala na určitej úrovni, že ministerstvo financií vidí zásadnú disproporciu medzi nárastom príjmov a konštantnou, alebo takmer konštantnou daňou z nehnuteľností.
No ja sa idem spýtať, či v období, keď je slovenské poľnohospodárstvo v tom stave, v akom je, boli rozsiahle povodne, je nízka úroda, je obrovský, obrovský výpadok výroby poľnohospodárskej, poľnohospodárstvo - aj v predošlom vystúpení pána poslanca Záhumenského - sa dostáva do závozu a v podstate do kritického stavu, argumentovať tým, že daň z nehnuteľností, ktorá je nastavená stabilne a dá sa povedať, že je nastavená ako dohoda medzi obcami a mestami na jednej strane a podnikateľskými subjektmi na pôde ako na druhej strane, že ju treba zvýšiť preto, lebo ministerstvo si urobilo nejakú analýzu, že tam dochádza k nejakej disproporcii, si myslím, že je tvrdenie úplne scestné a o toto tvrdenie sa nedá opierať a treba ho čím skôr zavrhnúť.
Druhá otázka, ktorá bola vznesená a týkala sa dane zo stavieb, ktoré sú takisto súčasťou dane z nehnuteľností, pokiaľ ide o rodinné domy, bytové priestory, to znamená dotyk, tie veci, ktoré sa dotýkajú života bežných obyvateľov Slovenska, bolo argumentované tým, že v prípade týchto daní nachádza k enormnému alebo k značnému rastu majetku. Svojím spôsobom daň z nehnuteľností je majetkovou daňou a logika hovorí, že ak rastie hodnota majetku, by mali na druhej strane rásť aj majetkové dane, to znamená, mala by sa zvyšovať daň z nehnuteľností.
No ja osobne si myslím, že takisto z hľadiska sociálneho zmieru, z hľadiska nastavenia financovania obcí a miest, z hľadiska daňového zaťaženia obyvateľov Slovenska, z hľadiska dôchodkovej úrovne, ktorá je na Slovensku, z hľadiska príjmovej úrovne, ktorá je na Slovensku, je treba povedať, že situácia je absolútne stabilizovaná a odôvodňovanie tým, že rastie formálne hodnota majetku ľudí a treba zvyšovať dane, je na tomto mieste absolútne neadekvátna a treba ju odmietnuť.
Ja osobne si neviem predstaviť, ako by som ako predstaviteľ obce, starosta obce išiel k svojim dôchodcom, ktorí v tom dome dožívajú, sú 70-, 80-, 90-roční, žijú v tej nehnuteľnosti sami, a išiel by som povedať, babička, no viete čo, no pretože žijete v tom istom dome, ktorý rovnako chátra, lebo už nemáte ani sily, ani prostriedky na to, aby ste ho obnovovali, ale z hľadiska nejakých tabuľkových prepočtov vychádza, že hodnota vášho majetku nie je 100-tisíc korún, ako bola voľakedy, ale dneska má trhovú hodnotu 2 milióny korún, no tak budete platiť 10-násobne vyššiu daň. Ja osobne si to neviem predstaviť. A, ctené kolegyne a kolegovia, verím, že neviete si to predstaviť ani vy.
Ďalšiu otázku, ktorú by som v tejto súvislosti povedal, je nesúlad, ktorý vznikal v prípade podnikateľských subjektov, a to je možno kameň úrazu, o ktorom som hovoril na začiatku svojho vystúpenia, že je to obyčajná účelovka. Áno, vyskytlo sa pár príkladov, že starostovia v niektorých prípadoch zneužili, využili svoje oprávnenie a využili aj možnosť zvýšiť v určitých lokalitách daň z nehnuteľností tak, ako im to umožňoval zákon, to znamená, buď 20-, alebo 40-násobok základnej sadzby. No ale tu si zase povedzme, že možno takýchto prípadov oprávnených sťažností je niekoľko, počet niekoľko znamená do desiatky alebo desiatky, a všetky tie ostatné prípady, ktorých sa dotýka daň z nehnuteľností, sú absolútne v poriadku.
Ja si spomínam na argumentáciu pána starostu Bešeňovej, ktorý hovoril, že v prípade Aquaparku, ktorý stavali v Bešeňovej, došlo k úplnej serióznej dohode s investorom, že dostane pozemky, na ktorých bude stavať zariadenie, ktoré v konečnom dôsledku, keď ho postaví a začne prinášať výnosy, formou dane z nehnuteľností bude napĺňať obecnú kasu. Čo je absolútne prirodzený mechanizmus, kde na začiatku investovania investorovi dáte úľavy vo forme toho, že sa ľahšie dostane k majetku, umožníte mu to realizovať a potom, keď sa mu darí, tak formou dane z nehnuteľností svojím spôsobom záväzok, ktorý má voči obci, ho spláca.
Takisto som počul desiatky argumentácií podobného charakteru od iných starostov, ktorí realizovali priemyselné parky. Dali obecné pozemky, zafinancovali infraštruktúru v prípade, že tam prídu investori, že sa im začne dariť, formou dane z nehnuteľností sa im tie financie do obecných rozpočtov začnú seriózne navracať. Ja nevidím v tomto absolútne nič zlého, a preto považuje aj to rozpätie, ktoré je dané súčasným znením zákona, za opodstatnené a oprávnené.
Ja chcem upozorniť aj na ďalšiu vec, že na základe doteraz platných daňových pravidiel si obce a mestá nastavili aj dlhovú službu, nastavili si prognózu rozpočtovania na obdobie troch rokov, tak ako to určuje zákon. Zobrali úvery. Finančná kríza - prvý výpadok obcí a miest. Nedofinancovanie niektorých služieb zo strany štátu - ďalší výpadok. Hovorili sme o daniach z príjmu, tam sa črtá ďalší výpadok.
Pokiaľ ideme hovoriť o miestnych daniach, tie dopady boli na rok 2012 kvantifikované na 150 mil. eur pre obce a mestá. Ako to nie sú zanedbateľné čiastky, o ktorých hovoríme, a budú mať významný dopad na život obcí a miest, ktorý žijeme všetci. Všetci potrebujeme svietiť, všetci potrebujem vyvážať smeti, všetci potrebujeme, aby naše deti mali kde chodiť do škôlok a aby boli komunikácie, po ktorých sa pohybujeme, v zime odpratané a na druhej strane robíme všetko pre to, aby sme to znemožnili.
Dámy a páni a pán minister, ja opätovne apelujem na vás a chcem povedať, že sanácia verejných financií neznamená len sanáciu štátneho rozpočtu, ale do okruhu verejných financií patria aj rozpočty miest a obcí a nemôžte devastovať rozpočty miest a obcí na úkor štátneho rozpočtu. Toto je neprijateľné a budeme robiť všetko pre to, a teraz hovorím za starostov a primátorov, aby k takémuto nezmyselnému návrhu zákona, aby sa takýto nezmyselný návrh zákon nedostal do platnosti a nenadobudol účinnosť. Je to zvrátené, odmietame prenášať bremeno zaťažovania na občanov takýmto nezmyselným spôsobom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za faktické poznámky. Pani kolegyňa Vaľová, ja súhlasím s tým, čo ste povedali. Dlhodobo sme tu presviedčaní o tom, že hlavne v prípade druhého piliera ide o zodpovednosť občanov, ktorých chceme prinútiť k tomu, aby si sporili na druhý pilier, teda na svoj dôchodok. Ale presne také isté sporenie a starostlivosť a zodpovednosť o svoju budúcnosť je v prípade tretieho piliera, kde im v podstate tú možnosť obmedzujeme týmto návrhom zákona, takže s tými slovami, ktoré ste povedali, plne súhlasím.
Pán kolega Slafkovský, ako áno, s tým, čo ste povedali sa dá súhlasiť, ale na druhej strane si potom postavme otázku troška inak. Ak hovoríme, že existujú v systéme neefektívne vynaložené náklady, ktoré treba nejakým spôsobom eliminovať, to neznamená, že zruším celú odpočítateľnú položku a jednoducho budem tvrdiť, že akonáhle sa mi to nebude premietať do nákladov, tak budem žiadať vyššiu kvalitu od školiacich organizácií. Toto si myslím, že absolútne nie je pravda a treba ten systém dotiahnuť do lepšieho stavu, ako je dnes, s tým sa dá súhlasiť, ale táto cesta rozhodne tou cestou nie je.
Ďakujem.