Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.
No, veľa argumentov, ktoré som chcel povedať, povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Faič a ja sa v podstate k nim nebudem vracať, k tým číslam, ja sa to budem snažiť objasniť tak, aby to bolo pochopiteľné aj širšej, širšej verejnosti.
Na začiatok, pán spravodajca, sa aj ja hlásim, aby...
Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.
No, veľa argumentov, ktoré som chcel povedať, povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Faič a ja sa v podstate k nim nebudem vracať, k tým číslam, ja sa to budem snažiť objasniť tak, aby to bolo pochopiteľné aj širšej, širšej verejnosti.
Na začiatok, pán spravodajca, sa aj ja hlásim, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. b) rozhodla o tom, že nebude pokračovať v prerokovávaní tohto návrhu zákona.
Skúsim povedať takisto pár argumentov prečo. Ten návrh zákona vcelku vyzerá veľmi ľúbivo v tom, že ideme zrovnoprávňovať podmienky v tom, aby sa znížili nožnice medzi dolnou a hornou sadzbou predovšetkým dane z nehnuteľností, daní z pôdy, bytov, podnikateľských priestorov. Vyzerá to zdanlivo, že je to v poriadku, tie nožnice sa idú znižovať alebo zužovať, ale na druhej strane musím povedať, že je to čistá účelovka z môjho pohľadu, a nielen z môjho pohľadu, ale z pohľadu drvivej väčšiny primátorov a starostov, Rady ZMOS, Predsedníctva ZMOS, regionálnych združení, Združenia miest a obcí Slovenska z dôvodu, že pár podnikateľov, ktorí sa možno cítia dotknutí, ideme zahojiť ich "bobenká", ako hovorí predseda parlamentu, a na druhej strane celé daňové zaťaženie ideme preniesť na plecia širokého okruhu daňových poplatníkov, ktorými sú bežní obyvatelia obcí a miest.
Ja som si so záujmom vypočul na Rade ZMOS-u vystúpenie pána štátneho tajomníka Ďurajku, ktorý hovoril o tom, a v podstate to včlenil, že v prípade dane za pôdu sa dlhodobo spodné sadzby dane nehýbali, ak si ministerstvo urobilo analýzy prepočtu, ako sa dvíhali výnosy za obdobie posledných 10 rokov a v podstate daň z nehnuteľností stagnovala na určitej úrovni, že ministerstvo financií vidí zásadnú disproporciu medzi nárastom príjmov a konštantnou, alebo takmer konštantnou daňou z nehnuteľností.
No ja sa idem spýtať, či v období, keď je slovenské poľnohospodárstvo v tom stave, v akom je, boli rozsiahle povodne, je nízka úroda, je obrovský, obrovský výpadok výroby poľnohospodárskej, poľnohospodárstvo - aj v predošlom vystúpení pána poslanca Záhumenského - sa dostáva do závozu a v podstate do kritického stavu, argumentovať tým, že daň z nehnuteľností, ktorá je nastavená stabilne a dá sa povedať, že je nastavená ako dohoda medzi obcami a mestami na jednej strane a podnikateľskými subjektmi na pôde ako na druhej strane, že ju treba zvýšiť preto, lebo ministerstvo si urobilo nejakú analýzu, že tam dochádza k nejakej disproporcii, si myslím, že je tvrdenie úplne scestné a o toto tvrdenie sa nedá opierať a treba ho čím skôr zavrhnúť.
Druhá otázka, ktorá bola vznesená a týkala sa dane zo stavieb, ktoré sú takisto súčasťou dane z nehnuteľností, pokiaľ ide o rodinné domy, bytové priestory, to znamená dotyk, tie veci, ktoré sa dotýkajú života bežných obyvateľov Slovenska, bolo argumentované tým, že v prípade týchto daní nachádza k enormnému alebo k značnému rastu majetku. Svojím spôsobom daň z nehnuteľností je majetkovou daňou a logika hovorí, že ak rastie hodnota majetku, by mali na druhej strane rásť aj majetkové dane, to znamená, mala by sa zvyšovať daň z nehnuteľností.
No ja osobne si myslím, že takisto z hľadiska sociálneho zmieru, z hľadiska nastavenia financovania obcí a miest, z hľadiska daňového zaťaženia obyvateľov Slovenska, z hľadiska dôchodkovej úrovne, ktorá je na Slovensku, z hľadiska príjmovej úrovne, ktorá je na Slovensku, je treba povedať, že situácia je absolútne stabilizovaná a odôvodňovanie tým, že rastie formálne hodnota majetku ľudí a treba zvyšovať dane, je na tomto mieste absolútne neadekvátna a treba ju odmietnuť.
Ja osobne si neviem predstaviť, ako by som ako predstaviteľ obce, starosta obce išiel k svojim dôchodcom, ktorí v tom dome dožívajú, sú 70-, 80-, 90-roční, žijú v tej nehnuteľnosti sami, a išiel by som povedať, babička, no viete čo, no pretože žijete v tom istom dome, ktorý rovnako chátra, lebo už nemáte ani sily, ani prostriedky na to, aby ste ho obnovovali, ale z hľadiska nejakých tabuľkových prepočtov vychádza, že hodnota vášho majetku nie je 100-tisíc korún, ako bola voľakedy, ale dneska má trhovú hodnotu 2 milióny korún, no tak budete platiť 10-násobne vyššiu daň. Ja osobne si to neviem predstaviť. A, ctené kolegyne a kolegovia, verím, že neviete si to predstaviť ani vy.
Ďalšiu otázku, ktorú by som v tejto súvislosti povedal, je nesúlad, ktorý vznikal v prípade podnikateľských subjektov, a to je možno kameň úrazu, o ktorom som hovoril na začiatku svojho vystúpenia, že je to obyčajná účelovka. Áno, vyskytlo sa pár príkladov, že starostovia v niektorých prípadoch zneužili, využili svoje oprávnenie a využili aj možnosť zvýšiť v určitých lokalitách daň z nehnuteľností tak, ako im to umožňoval zákon, to znamená, buď 20-, alebo 40-násobok základnej sadzby. No ale tu si zase povedzme, že možno takýchto prípadov oprávnených sťažností je niekoľko, počet niekoľko znamená do desiatky alebo desiatky, a všetky tie ostatné prípady, ktorých sa dotýka daň z nehnuteľností, sú absolútne v poriadku.
Ja si spomínam na argumentáciu pána starostu Bešeňovej, ktorý hovoril, že v prípade Aquaparku, ktorý stavali v Bešeňovej, došlo k úplnej serióznej dohode s investorom, že dostane pozemky, na ktorých bude stavať zariadenie, ktoré v konečnom dôsledku, keď ho postaví a začne prinášať výnosy, formou dane z nehnuteľností bude napĺňať obecnú kasu. Čo je absolútne prirodzený mechanizmus, kde na začiatku investovania investorovi dáte úľavy vo forme toho, že sa ľahšie dostane k majetku, umožníte mu to realizovať a potom, keď sa mu darí, tak formou dane z nehnuteľností svojím spôsobom záväzok, ktorý má voči obci, ho spláca.
Takisto som počul desiatky argumentácií podobného charakteru od iných starostov, ktorí realizovali priemyselné parky. Dali obecné pozemky, zafinancovali infraštruktúru v prípade, že tam prídu investori, že sa im začne dariť, formou dane z nehnuteľností sa im tie financie do obecných rozpočtov začnú seriózne navracať. Ja nevidím v tomto absolútne nič zlého, a preto považuje aj to rozpätie, ktoré je dané súčasným znením zákona, za opodstatnené a oprávnené.
Ja chcem upozorniť aj na ďalšiu vec, že na základe doteraz platných daňových pravidiel si obce a mestá nastavili aj dlhovú službu, nastavili si prognózu rozpočtovania na obdobie troch rokov, tak ako to určuje zákon. Zobrali úvery. Finančná kríza - prvý výpadok obcí a miest. Nedofinancovanie niektorých služieb zo strany štátu - ďalší výpadok. Hovorili sme o daniach z príjmu, tam sa črtá ďalší výpadok.
Pokiaľ ideme hovoriť o miestnych daniach, tie dopady boli na rok 2012 kvantifikované na 150 mil. eur pre obce a mestá. Ako to nie sú zanedbateľné čiastky, o ktorých hovoríme, a budú mať významný dopad na život obcí a miest, ktorý žijeme všetci. Všetci potrebujeme svietiť, všetci potrebujem vyvážať smeti, všetci potrebujeme, aby naše deti mali kde chodiť do škôlok a aby boli komunikácie, po ktorých sa pohybujeme, v zime odpratané a na druhej strane robíme všetko pre to, aby sme to znemožnili.
Dámy a páni a pán minister, ja opätovne apelujem na vás a chcem povedať, že sanácia verejných financií neznamená len sanáciu štátneho rozpočtu, ale do okruhu verejných financií patria aj rozpočty miest a obcí a nemôžte devastovať rozpočty miest a obcí na úkor štátneho rozpočtu. Toto je neprijateľné a budeme robiť všetko pre to, a teraz hovorím za starostov a primátorov, aby k takémuto nezmyselnému návrhu zákona, aby sa takýto nezmyselný návrh zákon nedostal do platnosti a nenadobudol účinnosť. Je to zvrátené, odmietame prenášať bremeno zaťažovania na občanov takýmto nezmyselným spôsobom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis