Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2010 o 9:49 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2010 18:32 - 18:33 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja plne potvrdzujem slová, ktoré ste povedali, predovšetkým, pokiaľ ide o potrebu vyčlenenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ja som sa neprihlásil ani do rozpravy k tomuto návrhu zákona vzhľadom na to, že som o potrebe a o kvantifikácii potreby vyčlenenia finančných prostriedkov relatívne rozsiahle hovoril v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ja chcem pani predkladateľke, aj celej vládnej koalícii pripomenúť to, čo už som spomenul, že tento zákon bude takmer v 1 900 obciach na Slovensku nevykonateľný, lebo, ak by ho chceli dodržiavať, tak pôjde obec do finančného krachu. Ja neviem, na čo sú nám zákony, ktoré sú nevykonateľné a opätovne apelujem na vládnu koalíciu, aby vyčlenila prostriedky zo štátneho rozpočtu a začala sa seriózne zaoberať týmto problémom, lebo je to problém, ktorým sa treba zaoberať.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 9.12.2010 14:12 - 14:14 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani premiérka, ďakujem aj za odpoveď, ale musím hneď na začiatku konštatovať, že ma vôbec neuspokojila. Ak dovolíte, vyjadrím najskôr svoj názor a potom položím ešte doplňujúce otázky.
Ak hovoríte o problémoch, ktoré vznikli s voľbou generálneho prokurátora najlepšou cestou ako ich vyriešiť, je odpolitizovať voľbu generálneho prokurátora a tu je potrebná aj vaša súčinnosť, vás, ako predsedníčky vlády a celej vládnej koalície. Ak ste hovorili, že vás mrzí a trápi patová situácia v parlamente, mňa osobne mrzí a trápi niečo ďaleko viac, ako je patová situácia v parlamente. To je stav demokracie na Slovensku a stav demokracie v parlamente ako takom, keď predstavitelia vládnej koalície bránia svojim poslancom slobodne vykonávať mandát, kontrolujú ich pri tajnom hlasovaní.
Pani ministerka, či pani predsedníčka vlády, pardon, povedali ste o citlivej kauze, politickej kauze, ale ja ako čítam médiá, tak som sa dočítal, že predstavitelia ministerstva vnútra, toho ministerstva, tej vlády, ktorej vy predsedáte a predstavitelia Policajného zboru zasahovali a robili nátlak na vyšetrovateľa. Nepripomínajú vám tieto kroky päťdesiate roky a nie demokratický režim? Veď sú to politicky vykonštruované kauzy.
Mohol by som dlho hovoriť o ďalších súvislostiach, ale mám limit dvoch minút, takže pokúsim sa sformulovať len otázku. Myslím, že cesta, ktorú nastúpila vaša vláda sa zjavne nedá nazvať cestou demokratickou. Prvá otázka je: "Čo si myslíte, ako história, akým izmom ohodnotí vaše vládnutie? A druhá otázka je: "Pani premiérka, kde sú hranice demokracie alebo šliapania po demokracii, ktorú ste ešte ochotná tolerovať?"
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2010 15:27 - 15:29 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky.
Najskôr k pánovi poslancovi Froncovi. Pán poslanec, mne sú známe čísla o nákladoch na jedného žiaka aj o nákladoch na jedného odsúdeného. A súhlasím s vami, že sú neadekvátne vysoké náklady na jedného odsúdeného, lebo mali by sme preferovať to, čo má pre nás budúcnosť. A to sú deti, ktoré by sme mali vzdelávať. Ja s vami plne súhlasím. Ale potom je tu otázka alternatívnych trestov, možno verejnoprospešných prác, možno iných, možno nie za každú cenu všetkých ľudí zatvárať do väzenia, ale zatvárať tam skutočne len tých nebezpečných zločincov, ktorí sú hrozbou pre svoje okolie, ktorí mnohokrát chodia voľne po slobode. Tu nájdeme absolútnu zhodu.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Matoviča, to nie je, pán poslanec, o otázke predsedu Najvyššieho súdu. Najvyšší súd je inštitúcia, ktorá zabezpečuje právo. Je to najvyšší odvolací súd v Slovenskej republike a je to aj otázka doby konania. Je to otázka reálnej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike. A ak personálne neposilníme súdy, ja som poukazoval na vnútorné disproporcie v rezorte ministerstva spravodlivosti v kapitole Najvyššieho súdu, ak to jednoducho neposilníme tam, kde to máme posilniť, tak tie ciele, ktoré si dávame, že chceme zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku, jednoducho nedosiahneme a stále budeme v tomto smere krajinou, ktorá je niekde na chvoste.
Ak ma chcete vyzývať na to, že poďme hľadať spoločnú osobu na predsedu Najvyššieho súdu, ja vám chcem povedať, že predseda Najvyššieho súdu je regulárne zvolený. Ak chcete hľadať kompromis, ak chcete hľadať spoluprácu s opozíciou, odpolitizujte voľbu generálneho prokurátora a poďme hľadať zhodu na generálnom prokurátorovi Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2010 14:52 - 15:24 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa zapojil do rozpravy o návrhu rozpočtu na rok 2011. Ak dovolíte, rozdelím svoje vystúpenie do dvoch takých oblastí. Z nich prvá sa bude týkať rezortu spravodlivosti a kapitoly Najvyššieho súdu, nakoľko som členom ústavnoprávneho výboru, a v tej druhej časti sa budem viac venovať otázkam dopadu rozpočtu na rok 2011, na hospodárenie samospráv, predovšetkým obcí a miest.
Takže k tej prvej časti, ktorú som avizoval, je rezort ministerstva spravodlivosti.
Čo mňa vcelku pozitívne prekvapilo, je, že v roku 2011 vzrastú výdavky v rezorte spravodlivosti o 6,88 %. A v zásade môžeme tento krok hodnotiť ako pozitívny, nakoľko cieľom je dosiahnuť na Slovensku vymožiteľnosť práva. Ale na druhej strane ak sa pozrieme, akým spôsobom sú tieto prostriedky alokované, tak vidno, že už takéto záruky nám tento rozpočet určite neposkytuje. Môžeme konštatovať v nejakej podrobnejšej analýze, že napr. narástol v roku 2009 počet obvinených a odsúdených o 13,2 %, narastá počet obvinených a odsúdených a väznených osôb v ďalšom období opätovne. To znamená, že ten nárast je masívnejší. Ale napr. ak si porovnáte kapitálové výdavky na rok 2011, dochádza k zmenám vo vnútornom členení kapitálových výdavkov a dochádza k poklesu investícií vo väzenstve. To znamená, mne to absolútne nedáva žiadnu logiku, že zdvíha sa nám počet odsúdených osôb, ktoré by mali niekde vykonávať svoj trest, na druhej strane klesajú kapitálové výdavky vo väzenstve, to znamená, že nebudeme ich mať kde umiestniť, budeme opätovne čakať niekoľko rokov, kým sa dostanú na výkon trestu, a v podstate normálni, slušní ľudia v tejto republike budú týmito osobami opätovne ohrozovaní.
Ak som hovoril o vymožiteľnosti práva na Slovensku, tak sa presuniem ku kapitole Najvyššieho súdu. Keďže vo všeobecnosti sa dá predpokladať, že súlad medzi ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu a možnosť nejakého spoločného zasadnutia za jeden rokovací stôl nie je v dohľadne, tak dovoľte, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh ku kapitole Najvyššieho súdu.
Pozmeňujúci návrh znie:
Príloha č. 3 v kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „5,455 363 mil. eur“ nahrádza sumou „5,852 321 mil. eur“.“
Príloha č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „1,526 350 mil. eur“ nahrádza sumou „1,129 392 mil. eur“.
Odôvodnenie predloženého návrhu. K 1. 9. 2010 bol rozpočtovým opatrením č. 6 Ministerstva financií Slovenskej republiky znížený počet pracovných miest na Najvyššom súde o 36 a bol tomu znížený prislúchajúci objem mzdových prostriedkov. Neplnenie zamestnanosti na Najvyššom súde bolo spôsobené nedostatkom priestorov. V septembri 2010 sa vytvorili priestorové podmienky, ktoré umožňujú prijatie 36 asistentov sudcov.
Potreba asistentov sudcov je nevyhnutná z dôvodu efektívneho výkonu súdnej moci a navrhované zvýšenie rozpočtu predstavuje prostriedky na mzdy a odvody do poisťovní za týchto sudcov.
Vážené dámy a páni, ja osobne si myslím, že v prípade kapitoly Najvyššieho súdu by sme sa mali oprostiť od jednofarebného videnia vzťahu terajšej vládnej koalície k osobe predsedu Najvyššieho súdu. A mali by sme úplne jasne zvážiť opodstatnenosť požiadaviek, ktoré Najvyšší súd má. Mne sa zdá absolútne nelogické, ak rok, dva roky pracujete na tom, aby ste vytvorili priestorové podmienky na umiestnenie ďalších pracovníkov, investujete tam prostriedky, vytvoríte adekvátne prostredie, že tí pracovníci tam môžu nastúpiť, a na druhej strane keďže doteraz neboli tieto miesta obsadené z objektívnych dôvodov, škrtnete v rozpočte na budúci rok finančné prostriedky na ich mzdy a odvody. Nejedná sa o žiadnu zásadnú sumu. Celková suma, o ktorú sa navyšuje kapitola Najvyššieho súdu, je 535 695 eur. Ak by som to dával do nejakej logickej súvislosti s niektorými inými výdavkami v rezorte ministerstva spravodlivosti, spomenul by som sumu 28 mil. eur, ktoré sa našli na odmeny pre znalcov, advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorými boli mnohé faktúry po lehote splatnosti. To znamená, na jednej strane nájdeme 28 mil. eur v rezorte spravodlivosti na vyplatenie faktúr pre tie osoby, ktoré som spomínal, čo ja osobne považujem za správne, lebo tie faktúry boli mnohé po lehote splatnosti a v právnom štáte by sa záväzky mali platiť, len na druhej strane nerozumiem tomu, ak je našou prioritou vymožiteľnosť práva na Slovensku a nikto, ani z vládnej koalície, na výbore nikdy nespochybňoval, či sú alebo nie sú potrební asistenti sudcov na Najvyššom súde, vždy na ústavnoprávnom výbore došlo k zhode, že asistenti sudcov na Najvyššom súde by pomohli rýchlejšiemu konaniu a zlepšili by vymožiteľnosť práva na Slovensku. Z tohto pohľadu považujem tento návrh za úplne legitímny a verím, že budete zvažovať svoje hlasovanie. A bol by som rád, ak by tento návrh získal u vás aj podporu. Verím, že táto moja žiadosť, prosba smerom k vám nezostane len v takej formálnej rovine, aj keď som realista.
Dámy a páni, dovoľte, aby som sa dotkol druhej oblasti, ku ktorej sa chcem vyjadriť. A to je vplyv štátneho rozpočtu na rok 2011 na rozpočty obcí a miest.
Obce a mestá budú mať v roku 2011 nárast finančných prostriedkov voči roku 2010. Ak by som si zobral také holé porovnanie, tak nárast prostriedkov v roku 2011 oproti roku 2010 by mal byť o 15,2 %. Ak hovoríme o náraste v takomto pomernom čísle, tak mnohí z vás si povedia, tak o čom chce hovoriť, keď im rastú prostriedky o 15,2 %. Ja to ale vrátim do polohy roku 2010, keď v roku 2010 bol výpadok rozpočtov obcí a miest mínus 18,4 %. A to už je vrátane dodatkových dotácií, ktoré prišli z vlády dve, jedna vo výške 33 mil. eur a druhá vo výške 39,5 mil. eur ako dodatkové dotácie na činnosti obcí a miest. Je pravdou, že boli rokovania medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií alebo vládou Slovenskej republiky o tom, že by bolo potrebné dofinancovať niektoré činnosti, ktoré zostali nedofinancované. Žiaľ, celá diskusia zostala v polohe dostanete 39,5 mil. eur a zbytok musíte niesť na svojich pleciach. Ak by som vyjadril tieto čísla v absolútnej hodnote, tak ten rozdiel, ktorý chýba obciam a mestám na Slovensku v roku 2010, by bol 240,765 mil. eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. Ak budeme hodnotiť hospodárenie obcí a miest v roku 2010, tak budeme musieť pri mnohých obciach a mestách konštatovať, že hospodárenie bolo deficitné a určite bude navyšovať aj deficit verejných financií Slovenskej republiky. Takže v tomto prípade ja sa obraciam so žiadosťou na vládu Slovenskej republiky a ministra financií predovšetkým, aby pri tých rokovaniach, ktoré budú určite nasledovať ďalej, bol ústretový, lebo výpadok 240 mil. nie je možné jednoducho uniesť na pleciach obcí a miest.
Ja sa dotknem ďalších dopadov, ktoré sú predovšetkým negatívne a dotýkajú sa obcí a miest. Jedným z tých dopadov je východisko makroekonomické. A to je inflácia, ktorá by sa v roku 2011 mala zvýšiť na trojnásobok oproti roku 2010, čo bude opätovne znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov obcí a miest. Je to predovšetkým zvýšenie cien energií, bude to zvýšenie cien všetkých tovarov, dotkne sa to zvýšenia dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, všetky základné funkcie, ktoré zabezpečujú obce a mestá, budú týmto dotknuté.
Môžeme ísť po jednotlivých kapitolách úplne kľudne ďalej.
Dostaneme sa ku kapitole ministerstva dopravy, kde ministerstvo dopravy navyšuje prostriedky na cestnú infraštruktúru o 184,509 mil. eur, čo v konečnom dôsledku znamená zásadné spomalenie budovania cestnej infraštruktúry. Dámy a páni, toto považujem za jednu z obrovských chýb, ktorá sa deje na Slovensku, lebo tie hladové doliny, ktoré sú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, zostanú naďalej hladovými. A jednoducho prebudiť život v týchto lokalitách okrem toho , že tam dobudujeme nadradenú cestnú infraštruktúru, nie je možné. Druhý problém, ktorý tu nastáva, je to zaťaženie obcí a miest dopravou. Sú spomalené alebo zastavené budovania obchvatov mnohých obcí a miest s intenzitou dopravy, ktorá sa hýbe nad 25 000 až 30 000 vozidiel denne, ktoré prechádzajú cez jednotlivé obce a mestá. Viete si vy predstaviť život, že máte de facto súvislý tok automobilov 24 hodín denne a že keď chcete prejsť cez cestu, tak pokiaľ nie ste hazardér so svojím životom, tak musíte stáť polhodinu pri ceste, aby ste prešli na druhú stranu? Zvážte, prosím vás, pri rozpočte na rok 2011 aj tieto okolnosti, lebo ja rozumiem tomu, že rozpočet je o makroekonomických charakteristikách, ale z pohľadov starostov obcí a primátorov miest to nie sú len makroekonomické čísla, ale aj jednoducho podmienky pre život v lokalitách, v ktorých tí obyvatelia žijú.
Ďalej by som sa dotkol kapitoly bývania a výstavby. Dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 14,988 mil. eur a gro krátenia je v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Ja by som vám dal do pozornosti pripravované zmeny v legislatíve, ktoré pripravujete vy, ktoré sa týkajú bývania osôb v reštituovaných domoch. Tieto osoby buď budú musieť pristúpiť na komerčné nájomné, ktoré si mnohé osoby, ktoré obývajú tieto byty, nebudú môcť dovoliť, alebo jednoducho budú musieť opustiť byty, v ktorých žijú niekoľko desaťročí. Aké je tu riziko? Ja som doteraz nezaznamenal z polohy štátu žiadne riešenie, ktoré by ponúkalo budovanie nájomných bytov, kde by sa tieto osoby presťahovali, kde by za normálnych podmienok mohli žiť, a v prípade, že sa jedná o starších obyvateľov, môžem použiť aj slovo, v pokoji a v normálnych podmienkach aj dožiť. Nemôžete preniesť zodpovednosť za riešenie reštitúcií v uplynulom období zo štátu na obce a mestá. V tomto, si myslím, je absolútne nezastupiteľná úloha štátu, ktorý túto zodpovednosť musí prevziať na seba. A riešenie musí ísť aj cez dotácie na bytovú výstavbu tak, aby štát garantoval tie činnosti, ktoré zagarantovať má.
Dovoľte mi dotknúť sa ďalšej oblasti a tou je podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne podpora cestovného ruchu, ale aj to len vďaka európskym fondom a zakontrahovaným projektom. Ale v ďalších rokoch podľa návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2013 táto podpora cestovného ruchu dramaticky klesá. A v roku 2013 bude podpora cestovného ruchu tvoriť len 50 % podpory z roku 2010. Ja chcem upozorniť aj na fakt, že obce a mestá sa v predchádzajúcom období zapojili po zhodnotení možností rozvojov svojho územia do mnohých projektov týkajúcich sa cestovného ruchu. Nainvestovali tam svoje vlastné prostriedky, urobili mikroregióny Združenia obcí a miest, uchádzali sa o prostriedky z fondov Európskej únie. A dneska tým, ako staviate rozpočet na roky 2011 až 2013, im beriete akúkoľvek možnosť aj ilúziu, že tieto projekty budú môcť byť dotiahnuté do zdarného konca. Ja osobne si myslím, že je to absolútne nezodpovedné. A v oblasti cestovného ruchu ako jednej z oblastí národného hospodárstva, ktorá môže prinášať značnú pridanú hodnotu, ale predovšetkým značnú zamestnanosť v oblastiach, kde iných investorov nedostaneme, ak hazardujeme s týmito vecami, tak robíme veľmi zle.
Dámy a páni, šport tu bol nie veľmi dávno komentovaný. Ja by som opätovne povedal a prihováral sa za to, treba dať viac peňazí do športu. Ja nie som zástancom podpory len vrcholového športu, ale ak pán Poliačik hovoril, že alternatívou sú aj počítače, ja nehovorím, že nie sú jeho alternatívnou aj počítače, ja len hovorím, že ak chceme mať zdravé deti, tak potrebujú sa aj pohybovať, ak chceme dať deťom inú alternatívu, ako sú drogy, krčma, fajčenie, tak jednou z najlepších alternatív, ktorú im vieme poskytnúť v rámci trávenia voľného času, je športové vyžitie. A preto sa prihováram za to, aby viac prostriedkov išlo do budovania podmienok pre mládežnícky šport, pre ten amatérky šport, pre šport, ktorý sa robí na obciach a mestách. Tu nejde o to, ktorý starosta to dostane, či je to starosta za KDH, či je to starosta za Smer alebo za kohokoľvek kandidoval, tu ide o to, že všetky tie deti, ktoré žijú v tých obciach a mestách a ktoré nepoznajú politické podfarbenie, majú priestor pre svoje vyžitie a majú alternatívu trávenia voľného času.
Rozvoj vidieka, pôdohospodárstvo. Predovšetkým v rozvoji vidieka klesajú výdavky medziročne v roku 2011 o 225,954 mil. eur. A je to spôsobené predovšetkým tým, že výrazne klesajú prostriedky z Európskej únie, čím sa automaticky znižujú aj prostriedky spolufinancované zo štátneho rozpočtu. V druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka na absolútne nereálne úrovne. Dámy a páni, ktorí sedíte v tejto rokovacej sále, Slovensko má 2 891 obcí a miest, z toho je 138 miest, 2 753 obcí. Slovensko je vidiecka krajina, či si to chcete alebo nechcete priznať. A z tohto pohľadu musí byť aj adekvátna podpora rozvoja vidieka. Nemôžeme sa sústreďovať len na podporu veľkých miest, budovania stredísk a vracať sa do obdobia sedemdesiatych rokov, keď niektoré obce budú vyhlásené za zánikové a možno pár šťastných bude rozvojových. Je to cesta, ktorá bola prekonaná. Je to cesta, ktorá dostala absolútne jasné nie v roku 1989. Ak sa chcete vracať k tejto ceste, tak sa vraciate k totalite inými spôsobmi. Ja osobne si myslím, že táto cesta je absolútne nesprávna.
Pán minister Mikloš, neviem, nevidím ho v tejto sále, ale tie slová, ktoré poviem, chcem adresovať jemu. A to je otázka povodní, ktorá nie je dostatočne reflektovaná v štátnom rozpočte. Je pravdou, že dochádza v roku 2011 k navýšeniu prostriedkov na ochranu pred povodňami, ale v rokoch 2012 a 2013 je plánovaný pokles týchto prostriedkov a v roku 2011 sú nedostačujúce opatrenia, ktoré pridelilo ministerstvo financií Úradu vlády vo forme prostriedkov vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo tieto prostriedky nestačia na komplexné riešenia problémov. My sme sa s pánom ministrom Miklošom sporili, myslím, že to bolo pri návrhu rozpočtu na rok 2007 alebo 2008 o protipovodňovej ochrane. A v období, keď vláda Roberta Fica chcela navýšiť a navyšovala prostriedky na protipovodňovú ochranu, sme boli označovaní za betónových lobistov. Ja som vtedy zdôrazňoval, že v prípade povodní sa nikto nepýta, akého je politického zafarbenia, ale každý prípad zatopeného domu, utopeného človeka je veľkou osobnou tragédiou. V prípade povodní to opätovne nemôžeme posudzovať len cez makroekonomické čísla, ale treba sa na to pozerať cez konkrétne ľudské osudy, lebo o tom by mala byť práca poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, dámy a páni, ja vás žiadam, aby sme sa nad týmito slovami zamysleli a lepšie si pozreli návrh rozpočtu predovšetkým na roky 2012 a 2013, lebo pri tom roku 2011 nemám ilúziu, že bude nejako významnejšie upravený.
Dotkneme sa ďalších predovšetkým problémových vecí.
A jedným z najväčších problémov je, a som rád, že tu vedľa mňa na mieste navrhovateľa sedí pán minister Mihál, zákon o sociálnych službách. Pán minister, existenciu finančného problému, ktorý vyplýva z realizácie tohto zákona, uznáva aj vaše ministerstvo, ktoré zriadilo pracovnú skupinu pod vedením štátnej tajomníčky pani Nicholsonovej na riešenie problematiky zabezpečovania sociálnych služieb od roku 2011. To, čo musím ale povedať, je, že doteraz ministerstvo nepredložilo žiadny návrh na systémové a ani čiastkové riešenie situácie, aj keď je zrejmé, že z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov bude zákon o sociálnych službách od 1. januára 2011 v podstatnej časti obcí nevykonateľný. Pán minister, opätovne to podčiarkujem a opätovne to zvýrazním, zákon v mnohých mestách a obciach, predovšetkým v obciach, bude od 1. januára 2011 nevykonateľný. Myslím si, že cieľom by malo byť prijímať v Národnej rade zákony, ktoré sú vykonateľné a ufinancovateľné. Podľa fiškálnej decentralizácie je východiskom financovania sociálnych služieb výnos z dane z príjmov fyzických osôb pridelený podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Podľa prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011 bude tento výnos v 993 obciach nižší, ako boli v tomto roku požadované priemerné ekonomicky oprávnené náklady zriaďovateľov domovov seniorov za umiestnenie jedného občana. Hovorím o 993 obciach. V ďalších 883 obciach bude možné z prideleného výnosu z dane z príjmov fyzických osôb poskytnúť dotáciu na úhradu nákladov v domove seniorov maximálne pre dvoch občanov zo zhruba 142 občanov obce nad 62 rokov. Čiže to je nejaký štatistický údaj. A tým sa vyčerpajú finančné možnosti pre ostatných občanov nad 62 rokov. A tieto obce už nebudú môcť poskytnúť žiadne iné sociálne služby, napr. ani opatrovateľskú službu. Ja sa pýtam, prečo je tento návrh rozpočtu postavený tak, že na jednej strane dávame občanom ilúziu, že môžu byť umiestnení v domovoch, na druhej strane vytvárame priestor pre súkromné organizácie na to, aby tie služby mohli poskytovať, ale na tretej strane nemáme to z čoho vyfinancovať a bude to jeden vážny problém. Z hľadiska štatistiky chcem k tomuto povedať aj to, že v tomto roku má podľa štatistiky pripadať jeden občan v sociálnom zariadení na 30 občanov nad 62 rokov. To znamená, že na základe skúseností z tohto roka je možné v roku 2011 očakávať žaloby od občanov alebo poskytovateľov sociálnych služieb minimálne na 1 826 obcí z dôvodu neplnenia ich zákonných povinností v oblasti sociálnych služieb v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov zapríčineného nerešpektovaním princípu, že s presunom kompetencií musia byť na obce presunuté aj finančné prostriedky. Dámy a páni, to číslo zopakujem ešte raz. Nejedná sa o jednu, dve, päť obcí, ide o 1 826 obcí na Slovensku. Toto číslo je absolútne alarmujúce. A prosím vás, aby ste sa nad týmto číslom zamysleli a zreálnili návrh štátneho rozpočtu na rok 2011. Ja viem, že to nepôjde v polohe toho, čo bude schválené na tomto zasadnutí Národnej rady, ale viem, že existujú prostriedky na presuny v rámci rozpočtu v roku 2011. A, pán minister, pokiaľ vaša vláda nechce vystupovať len deklaratívne, ako ste ústretoví a sociálnejší voči občanom, ako bola predchádzajúca vláda Roberta Fica, tak musíte sa týmto faktom jednoducho zaoberať a musíte vytvoriť aj finančné predpoklady na to. A najjednoduchším finančným predpokladom by bolo, keby rozpočtové prostriedky, myslím, že je to bod 07E v prílohe č. 4, boli viazané vo výške 51,8 mil. eur na financovanie sociálnych služieb. To by bolo najčistejšie riešenie, ktoré by sa vedelo prijať. Žiaľ, odvaha na takéto riešenie sa vo vládnej koalícii nenašla. Ale verím, že bude zachovaný zdravý rozum a nájde sa iné riešenie, ktoré aspoň čiastočne pomôže vykryť nedostatok finančných prostriedkov.
Ak budeme hovoriť o doložke finančných vplyvov k zákonu o sociálnych službách, tam sa hovorí, že obce majú kryť výdavky na nové kompetencie z lepšieho výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. Ja chcem ale upozorniť na dve čísla. V dobe prijímania zákona, v roku, myslím, 2008 mali obce výnosy vo výške 1,28 mld. eur a mali 3 705 kompetencií a úloh, ktoré vykonávali. V roku 2011 je navrhovaný rozpočet výnosov obcí vo výške 1,228 mld. eur, to znamená menej ako v roku 2008, ale počet kompetencií a úloh, ktoré obce majú vykonávať z týchto peňazí, je 4 480, na jednej strane pokles financií, na druhej strane obrovské zvýšenie počtu úloh a kompetencií, ktoré majú obce vykonávať. Môžete hovoriť čokoľvek, takýto obrovský nárast kompetencií a úloh sa zo zníženého počtu finančných prostriedkov nedá zabezpečiť. Ak ste vy, vážená súčasná vláda, hovorili, že nie je problémom zoškrtať finančné prostriedky na mzdy v roku 2010 o 10 %, a také išlo aj usmernenie z ministerstva financií, tak reálna skutočnosť ku koncu roku 2010 bude niekde na úrovni 5 %. To znamená, zvážte to, na úrovni štátu sa to nedá, ako to môžete očakávať a žiadať od obcí a miest.
Ak dovolíte, len niekoľko posledných záverečných slov. Opätovne budem poukazovať na novelu dane z príjmov, bod 34. Ja myslím si, že k tomuto som vystupoval dostatočne a nebudem opakovať, aké nové úlohy obciam a mestám vznikajú.
Chcel by som upozorniť na kapitolu ministerstva životného prostredia, kde dochádza v roku 2010 k nárastu o 10,4% na čistiarne odpadových vôd, ale na druhej strane chcem upozorniť aj na záväzky Slovenska. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady je predložený návrh pána poslanca Ďurkovského, ktorý hovorí o tom, že by sa mali nájsť finančné prostriedky na zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sú, že do konca roku 2010 budú odkanalizované a čistené vody z obcí a miest nad 10 000 obyvateľov. Ale ja chcem upozorniť v tejto kapitole aj na záväzky Slovenska k roku 2015, kedy majú byť odkanalizované a čistené odpadové vody z obcí nad 2 000 obyvateľov. V tejto súvislosti, pán minister, vám určite nebude neznáme, keď ste sa pozerali na túto problematiku, že ani prostriedky Európskej únie určite nebudú stačiť na to, aby sme si tento záväzok splnili. A myslím si, že cestou na to, aby sa splnil tento záväzok, je, aby sa navýšili v budúcnosti prostriedky v Environmentálnom fonde. Je to nástroj financovania environmentálnych aktivít, ktorý je regulárny, má svoju históriu, myslím si, že tam pracujú aj odborníci, ktorí vedia posúdiť jednotlivé projekty. A cesta do budúcnosti by mohla viesť aj cez posilnenie Environmentálneho fondu.
Ak dovolíte, ja by som ešte upozornil možno politicky na jednu skutočnosť. A to je skutočnosť, že pri obhajovaní tohto štátneho rozpočtu, pán minister, tvrdíte, že škrtaním v roku 2011 sa zníži reálny rast HDP na Slovensku, ale vytvorí to predpoklady na dynamický rast HDP v rokoch 2012, 2013 a nasledujúcich. Ja si to neviem dať do súvisu s tabuľkou, ktorá porovnáva plány rastu HDP v nasledujúcich rokoch, keď v roku 2014 bude reálny rast na úrovni zhruba 4 %, predpokladaný rast na rok 2011 je 3,3 %, to je ten avizovaný pokles, ale dynamický rast, ktorý sa zvýši v roku 2012 na 4,5 % a v roku 2013 na 4,7 %, ak je dneska možno cez 4 %, no ja v tom nejakú zásadnú dynamiku nevidím, možno nerozumiem číslam, ale ak zásadný rast je zo 4 % na 4,5 %, tak asi to nebude celkom dynamické.
Chcem povedať, že aj na týchto číslach, ktoré som tu prezentoval, poukazujem na problémy, ktoré sú v štátnom rozpočte, ktoré sa dotýkajú obcí a miest. A chcem povedať, že tak ako rozpočet v sebe obsahuje veľké riziká pre obce a mestá, obsahuje aj výrazné riziká z hľadiska príjmov pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. A myslím si, že tento rozpočet nevytvára dobré predpoklady pre budúcnosť Slovenska. A z tohto dôvodu ho nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2010 15:46 - 15:48 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Ondruš, ja chcem sa pripojiť k tým, ktorí oceňujú tvoje vystúpenie. Mňa osobne mrzí, že tu nie je pán minister Mihál, lebo keď nastupoval do funkcie, myslel som si, že funkciu ministra práce a sociálnych vecí preberá človek, ktorý sa vyzná v problematike. Keď sa pozerám na návrh štátneho rozpočtu a na priority, ktoré si stanovuje, niečo je tam aj racionálne, ale zase na druhej strane veci, ktoré si pomenoval, myslím si, že by boli veľkým obohatením a mohli by ho trošku uviesť do problematiky.
Ja osobne sa chcem dotknúť dvoch čísiel, ktoré si pomenoval, to je 373-tisíc, pokiaľ si dobre pamätám, eur na detské domovy a 200-tisíc na podhľady na stropy na ministerstve práce a sociálnych vecí. Ja sa v tejto súvislosti chcem spýtať, ak priorita detských domovov rodinného typu je prioritou predsedníčky vlády, ktorá bola predtým ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, potom sa pýtam, čo robila pani premiérka pri zostavovaní tohto návrhu štátneho rozpočtu?
Ja osobne chcem povedať, že to nie je a detí v detských domovoch nie sú len o tom, že v predvianočnom období zoberieme jedno auto darčekov, ktoré porozdávame, vyfotíme sa za jasu televíznych kamier, ale je to systematická práca, podpora v štátnom rozpočte a budovanie týchto detských domovov. Ako myslím si, že tadiaľto vedie cesta a pani predsedníčka vlády by sa mala nad sebou zamyslieť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2010 17:59 - 18:06 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zaujal postoj k predloženému návrhu vládneho zákona o dani z príjmov (tlač 92).
Predtým, ako sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, mi dovoľte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný všetci písomne. Ale v zmysle rokovacieho poriadku ho musím predniesť.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92). Pozmeňujúci návrh znie: „V článku I sa vypúšťa bod 34.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Platné ustanovenie zákona o dani z príjmov z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok, je vyhovujúce a všeobecne akceptované. Zmena v súčasnosti platného ustanovenia by mala negatívne dopady na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Vážený pán minister, vy ste stáli pri základných zmenách, ktoré sa týkali financovania samosprávy, pri fiškálnej decentralizácii v rokoch 2003, 2004. A ako jeden z tvorcov týchto zmien dobre viete, že zákon o dani z príjmu patrí k základným legislatívnym normám, ktoré ustanovujú podmienky decentralizácie verejnej správy, fiškálnej decentralizácie a fungovania územnej samosprávy. Dobre viete, pán minister, že akákoľvek zmena tohto zákona zásadným spôsobom ovplyvňuje financovanie miest a obcí a predložený návrh zákona predstavuje významnú legislatívnu zmenu v dohodnutých parametroch fiškálnej decentralizácie. Z toho, čo som povedal, opätovne podčiarkujem dohodnuté parametre fiškálnej decentralizácie.
Tie zmeny, ktoré prináša predkladaný vládny návrh zákona, významne obmedzujú tvorbu vlastných príjmov obcí a ich rozpočtových organizácií. A navrhovaným zrušením oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu ich majetku od platenia dane z príjmov prichádzajú obce o nemalé prostriedky. Je k dispozícii údaj z roku 2009, kedy vykázali mestá a obce príjmy z vlastníctva majetku a kapitálových príjmov v sume 224,8 mil. eur. Keď to preložíme na staré slovenské koruny, blížime sa k 6,5 mld. Sk, čo, vážené kolegyne, kolegovia, iste uznáte, nie je malý výpadok.
Ak budeme hovoriť o tomto čísle, a ja to dám do kontextu s inými udalosťami, ktoré komentuje vládna koalícia, že cieľom vlády by nemalo byť rozdávanie, ale malo by byť naučiť obyvateľov, a do tohto, myslím si, môžeme zahrnúť aj samosprávy, zodpovedne hospodáriť. A myslím si, že hospodárenie s vlastným majetkom, nadobúdanie vlastného majetku tak, aby obce a mestá neboli len zadlžené, ale aby vlastnili majetok, s ktorým môžu hospodáriť, patrí medzi veľmi zodpovedný postup. Na jednej strane hovoríte, že treba ľudí učiť zodpovednosti, na druhej strane obciam a mestám beriete peniaze tým, že oproti pôvodným dohodám z roku 2004 zavádzate daň z príjmu na prenájom majetku.
Okrem tohto faktu má tento krok za následok aj zvýšenie administratívneho zaťaženia. Toto vyplýva z výrazného rastu administratívnych výdavkov z dôvodu nutnosti zavedenia sledovania daňovo uznaných nákladov podľa jednotlivých prenajatých priestorov a budov, zavedenia daňového odpisovania majetku. A tí, ktorí sa týmito otázkami zaoberajú, vedia, že je zrejmé, že samosprávy doteraz používali odpisovanie účtovné a neboli nútené viesť aj odpisy daňové. Samosprávam vzniknú nové výdavky na rozšírenie a doplnenie informačných systémov a ich údržbu, vzniknú nové výdavky na platenie služieb daňových poradcov. Ak by som znovu urobil nejakú komparáciu s krokmi vládnej koalície, tak by som mohol si zobrať ako takú barličku, o ktorú by som sa oprel, zákon, ktorý by mal zaviesť fiškálne moduly do registračných pokladníc. Na jednej strane v tomto prípade pri zvyšovaní administratívnych nákladov, ktoré sa dotýkajú podnikateľského sektora, hovoríte, a to povedal pán minister aj vo svojom jednom z predchádzajúcich vstupov, že za žiadnych okolností vládna koalícia nedovolí zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale zhoršovanie prostredia pre fungovanie samospráv v podobe zvyšovania administratívnej náročnosti, v podobe znižovania príjmov samospráv, to už vám cudzie absolútne nie je.
Ale dnes nezostaňme len pri tom, ako sa to administratívne dotkne samospráv, treba povedať, že i štát bude mať týmto nové výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti so spracovávaním a kontrolou daňových povinností, výkonu samosprávy obcí a nimi zriadených rozpočtových organizácií.
Summa summarum, ak by som to chcel nejakým spôsobom zhodnotiť, musím povedať, pán minister, to, čo som povedal pri prvom čítaní, v tomto prípade opätovne posilňujete príjmy štátneho rozpočtu na úkor príjmov rozpočtov obcí a miest. Či chcete alebo nechcete, aj deficit obcí a miest, ktorý sa týmto spôsobom objaví pri ich hospodárení, sa vám premietne do celkového deficitu verejných financií.
Ak by som chcel osloviť týmto spôsobom kolegov z vládnej koalície, tak by som im povedal, ak budete o chvíľočku hlasovať o návrhu na vzorec, podľa ktorého sa bude stanovovať plat poslanca, buďte si vedomí, že tým, že presuniete príjmy z obcí na štát, deficit verejného sektora bude úplne rovnaký, čiže nezvýšite si, kolegovia, svoje platy tým, že takto populisticky a ľahkovážne zoberiete príjmy obciam, mestám a vyšším územným celkom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2010 16:43 - 16:44 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kažimír, spomínali ste vo svojom vystúpení, aký je dopad rastu DPH na príjmy priemernej rodiny, spomínali ste vo svojom vystúpení nejaké čísla, ktoré vyplývali z porovnania s Rakúskom. Ak dovolíte, ja by som doplnil vaše vystúpenie porovnaním s Nemeckou spolkovou republikou napr. Dostala sa mi do rúk jedna štúdia, ktorá porovnávala, aký podiel z čistej mzdy tvoria spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Vyšiel Nemeckej spolkovej republike tento podiel, ktorý ukrajujú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, zhruba 15 % čistej mzdy. Ak si to porovnáme so Slovenskom, kde v súčasnosti tento podiel sa blíži k 21 %, po zvýšení spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty sa to prehupne cez 22 %, zostáva nám len položiť opätovne tú otázku, ktorú ste položili aj vy vo svojom vystúpení, o akej spravodlivosti hovorí pán minister financií, ak hovorí, že najspravodlivejším riešením pre každého obyvateľa Slovenskej republiky je zvýšenie DPH. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.11.2010 12:07 - 12:08 hod.

Ľubomír Petrák
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby ste hlasovanie, ktorým sa schválilo, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tlači 148, vyhlásili za zmätočné, nakoľko tento návrh predniesol spravodajca v záverečnom slove a tento návrh nezaznel v rozprave, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom a nemohol dať o tomto návrhu hlasovať. (Súhlasné hlasy z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2010 17:16 - 17:22 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému návrhu zákona.
Prvá vec, ktorú sa chcem v podstate predkladateľa spýtať, a bude to skôr taká rečnícka otázka, kde je ratio tohto návrhu? Ja ako vnímam tento návrh, je to solidarita s celou spoločnosťou pri šetrení štátnych prostriedkov, to znamená prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Potiaľto by sa s tým dalo súhlasiť, ale môžme hľadať rôzne cesty na riešenie tohto problému. Mnohé veci, ktoré som tu chcel povedať, tu zazneli a nebudem sa k nim vracať ani ich nebudem opakovať, ale chcem povedať, že toto riešenie, ktoré predkladá pán poslanec Sulík a ďalší jeho kolegovia, považujem za riešenie minimálne polovičaté, z filozofického hľadiska nesprávne a chcem poukázať na ďalšie oblasti, kde vidím obrovské možnosti šetrenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Keďže som členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, tak viem, že do pôsobnosti tohto výboru spadá zhruba 800 verejných funkcionárov, z čoho poslanci, ministri, štátni tajomníci predstavujú zhruba 200 osôb, to znamená, 600 osôb sú ľudia, ktorí nie sú vo verejných funkciách volených alebo menovaných na úrovni exekutívy, ale sú menovaní vládou, exekutívnou, do dozorných rád, správnych rád, riaditelia štátnych podnikov a tak ďalej atď., čo je obrovský počet ľudí. Šesťsto ľudí, o ktorých sa tu bavíme.
Ja som si tu pripravil z verejne dostupných majetkových priznaní, ktoré sú zavesené na internete, takú hitparádu, ktorú vám chcem dať len do pozornosti:
- člen Predstavenstva Slovenskej záručnej a rozvojovej banky 123 328 eur za rok,
- člen Predstavenstva Slovenskej konsolidačnej 88 089 eur,
- člen Predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Jaslovské Bohunice 87 486 eur,
- podpredseda Predstavenstva Verejné prístavy 54 038 eur,
- člen Predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti 52 421 eur,
- člen Predstavenstva Transpetrol 47 525 eur,
- člen Predstavenstva Nemocnice Poprad 44 055 eur,
- člen Predstavenstva Slovenskej pošty 35 849 eur,
- riaditeľ štátneho podniku Závodisko, to je jedna z výnimiek, ktorú uvádzam ako riaditeľa alebo člena exekutívy týchto štátnych podnikov, alebo predsedov predstavenstiev, 34 584 eur,
- člen Predstavenstva Leteckých opravovní Trenčín 26 441 eur,
- člen Predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Jaslovské Bohunice 23 975 eur,
- člen Predstavenstva Verejné prístavy, a. s., 23.697 eur
a pri tomto čísle skončím, lebo toto je zhruba plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za jeden kalendárny rok.
Ak si urobím túto hierarchiu ľudí, ktorých som túto vymenoval, je ich 73 nad plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A to hovorím len o štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.
Okrem týchto akciových spoločností a štátnych podnikov so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu je rad, celý rad, desiatky až stovky verejných funkcionárov, ktorí spadajú pod pôsobnosť zákona o konflikte záujmov, ktorí poberajú nemalé finančné prostriedky z hospodárenia týchto spoločností, to znamená, tam nemá štát 100-percentnú majetkovú účasť.
Ako taký príklad spomeniem Slovenský plynárenský podnik, kde je nominant pána predsedu alebo strany Sloboda a solidarita, ktorého príjem sa rádovo pohybuje niekde na úrovni 150-200-tisíc eur ročne.
Ja osobne sa chcem spýtať, ak sa bavíme o plate poslancov, ktorého primárnym cieľom tejto diskusie je šetrenie prostriedkov štátneho rozpočtu, tak potom otvorme tú debatu úplne na celú šírku a bavme sa o tom, že existujú tu rádovo stovky iných miest, ktoré sú nominované z politických kruhov, sú nominované predovšetkým predstaviteľmi vládnej koalície a títo ľudia nespadajú pod verejnú kontrolu médií, nespadajú pod verejnú kontrolu parlamentu a sú svojím spôsobom, možno politickými trafikami, kde sú umiestňovaní priatelia exekutívy.
Jako jednoducho tento postup, ak chceme hovoriť o tom, že ideme, ideme riešiť veci komplexne, ideme šetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu, otvorte tento problém v celej šírke. Nehovorme, nehovorme o šetrení finančných prostriedkov na úrovni Národnej rady parciálne a nehovorme to ešte nesystémovým, zlým prístupom cez nejaký vzorec, ktorý v zásade nehovorí nič o výkonnosti parlamentu a nehovorí nič o konkrétnej práci poslancov Národnej rady.
Ak by sme chceli premietnuť aj ten vzorec, ktorý navrhuje pán predseda Sulík, tak jednoducho musíme povedať, že zodpovednosť poslanca končí pri schválení štátneho rozpočtu, kde sa zadefinuje nejaký deficit. Nemá činnosť poslanca absolútne žiaden vplyv na vývoj deficitu počas bežného roku. A svojím spôsobom deficit, ktorý je zadefinovaný v štátnom rozpočte, na tento má predovšetkým vplyv poslanec vládnej koalície a nie poslanec opozície.
Preto považujem za absolútne nesystémový prístup, tak ako je návrh zákona predvedený. Ale ak chceme byť seriózni a chceme hovoriť o problémoch v plnej šírke, musíme zobrať do úvahy aj fakty, ktoré som tu uviedol.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2010 9:49 - 9:50 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky, ctené kolegyne, kolegovia. Ja v podstate sa plne stotožňujem s faktickou poznámkou, ktorú povedala pani poslankyňa Tomanová, a nechcel som to viac rozoberať vo svojom diskusnom príspevku, ale považujem za potrebné zareagovať na pani poslankyňu Gibalovú.
Pani poslankyňa, ja nespochybňujem vaše právo ako poslancov podať návrh zákona. To je absolútne v poriadku. To, čo tvrdím, je, že ak má vláda vrátený návrh zákona na dopracovanie a skupina poslancov predloží identický návrh zákona na ďalšej schôdzi bez dopracovania vo veci, ktoré mala vláda, tento návrh zákona, dopracovať, je to zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí pohŕdaním Národnej rady Slovenskej republiky a s týmto nemôžem a nikdy nebudem súhlasiť. A nepovažujem to, alebo ak vy to považujete za novú politickú kultúru, tak s touto politickou kultúrou sa ja určite nestotožňujem.
Ďakujem.
Skryt prepis